48. Prapohlavné bunky, z ktorých vznikajú gaméty sú: Diploidné Nediferencované Haploidné Diploidné a nediferencované Diferencované Diploidné a diferencované Haploidné a nediferencované Haploidné a diferencované .
57. Diferenciácia je Proces, pri ktorom sa bunky odlíšia genómom Tvorenie orgánov počas oogenézy Rozlišovanie pohlavia Proces, pri ktorom sa pôvodne rovnaké bunky rozlišujú štruktúrou a funkciou Proces, pri ktorom sa pôvodne rôzne bunky rozlišujú štruktúrou a funkciou Jav, kedy dcérska bunka nie je svojimi vlastnosťami totožná s materskou bunkou a genóm majú rovnaký Jav, kedy dcérska bunka nie je svojimi vlastnosťami totožná s materskou bunkou a genóm nemajú rovnaký Dôsledok pôsobenia vonkajšieho činiteľa na realizáciu genetického základu bunky.
94. Bunkové delenie sa zastaví:
Pri nedostatku živín Pri nevhodnej teplote Pri nahromadení škodlivých látok Pri nevhodných podmienkach vonkajšieho prostredia G0 fáze po pôsobení inhibujúcich látok V G2 fáze po pôsobení stimulujúcich látok V V hlavnom kontrolnom uzle S fázy Pri prítomnosti stimulujúcich látok .
95. Pre G1 fázu bunkového cyklu je charakteristické: Prebiehajú syntetické procesy Pripravuje sa replikácia mRNA Bunka rastie Pripravuje sa replikácia jadrovej DNA Nachádza sa tu hlavný kontrolný uzol Chromozómy sa skracujú a hrubnú Vytvárajú sa dve nové jadrá Prebieha cytokinéza.
99. V metafáze mitózy sa chromozómy: Zoraďujú do centrálnej roviny Zoraďujú do rovníkovej roviny Zoraďujú k pólom bunky Skracujú a hrubnú Pozdĺžne rozdelia na dve chromatidy Od seba oddelia Reduplikujú Zhlukujú do nových jadier.
103. Nepriame delenie eukaryotickej bunky sa nazýva: Amitóza Meióza Endomitóza Mitóza Partenogenéza Reduplikácia Gametogónia Schizogónia.
105. Priebeh bunkového cyklu a jeho reguláciu možno dobre sledovať na bunkách pestovaných mimo organizmu: V tkanivových kultúrach Na vírusoch Na baktériách In vitro In vivo V monokultúrach V nádoroch V hostiteľských bunkách.
107. Medzi fázy mitotického delenia v eukaryotických bunkách patrí: Profáza Interfáza Metafáza Anafáza Telofáza G0 fáza S fáza Protofáza.
108. V ktorej fáze mitózy sa chromozómy skracujú a hrubnú: V metafáze V anafáze V profáze V interfáze V prvej V druhej V telofáze V protofáze.
109. Ako sa nazývajú bunky s jednou chromozómovou sadou:
Diploidné Haploidné Somatické Gaméty Zygoty Blastoméry Oogónie Spermiogónie.
110. Generačná doba bunky je: Trvanie bunkového cyklu, ktoré je pre rozličné bunky rozdielne Daná geneticky Trvanie bunkového cyklu určeného typom bunky, ktorý je rovnaký pre všetky bunky Doba existencie bunky Časový interval medzi dvomi G1 fázami Časový interval medzi profázou a telofázou Časový interval trvania mitózy u baktérií Trvanie bunkového cyklu u vírusov.
113. Osobitný typ bunkového cyklu, ktorým vznikajú pohlavné bunky sa nazýva: Mitóza Meióza Amitóza Redukčné delenie Izogamia Anizogamia Sporulácia Kopulácia.
121. Ako sa nazývajú bunky, ktoré sa nekoordinovane delia a ohrozujú celistvosť organizmu: Baktériové bunky Nádorové bunky Gonádové bunky Replikačné bunky Zárodočné bunky Rakovinové bunky Nekoordinované bunky G0 bunky.
Ako sa vola proces, pri ktorom sa materská eukaryotická bunka rozdelí na dve rovnocenné dcérske bunky: Konjugácia Schizogónia Mitóza Kopulácia Cytokinéza Nepriame delenia Gametogónia Gonochorizmus.
Mitotický aparát je tvorený z: Centroméry Centrioly Jadierka Vlákienok deliaceho vretienka Mitochondrií Chloroplastov Vlákienok celulózy Chromatínu.
147. Ako sa nazýva fáza bunkového cyklu, v ktorej prebieha replikácia jadrovej DNA a zdvojenie jadrových chromozómov: G1 fáza M fáza S fáza G2 fáza Syntetická fáza Hlavný kontrolný uzol G0 fáza Interfáza.
148. Cytokinéza je: Pozdĺžne rozdelenie jadra Súčasť profázy Rozdelenie materskej bunky na dve dcérske bunky Veda, ktorá študuje tvar a štruktúru orgánu Obdobie rastu bunky Pohyb bunky Súčasť interfázy Súčasť telofázy.
153. Bunky sa môžu rozmnožovať: Kopuláciou Delením Pučaním Konformáciou Partenogenézou Reduplikáciou Reduplikáciou Mitózou Replikáciou.
158. Bunka sa v meióza rozdielí: Raz Ani raz Dvakrát Trikrát Dvakrát s jednou replikáciou DNA Dvakrát s dvomi replikáciami DNA Raz s jednou replikáciou DNA Raz s dvomi replikáciami DNA.
168.Blastoméry sú: Bunky vzniknuté pri prvom meiotickom delení Bunky vzniknuté mitotickým rozdelením zygoty Makrogaméty lastúrnikov Dcérske bunky pri meióze Bunky vzniknuté “brázdením” zygoty Bunky vzniknuté amitotickým delením zygoty Bunky vzniknuté pri druhom meiotickom delení Bunky vzniknuté blastuláciou.
V anafáze mitózy: Mikrotubuly deliaceho vretienka sa skracujú a tým priťahujú chromozómy k centriolám Mikrotubuly deliaceho vretienka sa predlžujú a tým priťahujú chromozómy k centriolám Chromozómy sú priťahované k centriolám Chromozómy sú priťahované k centroméram Pri centriolách sa sústredí diploidný počet chromozómov Pri centriolách sa sústredí haploidný počet chromozómov Chromozómy sa skracujú a hrubnú Chromozómy sa sústreďujú v centrálnej rovine bunky.
170. Bunkový cyklus je: Proces bunkového oddelenia, ktorý sa vo vhodných podmienkach opakuje Proces bielenia bunkových štruktúr Proces vzniku novej molekuly DNA a RNA Cyklicky sa opakujúce delenie bunky Proces bunkového delenie, ktorý sa vo vhodných podmienkach neopakuje Proces cyklických zmien metabolizmu vírusov Proces cyklického opakovania metafázy v delení baktérií Pravidelné opakovanie interfázy a protofázy.
171. V telofáze mitózy: Chromozómy sa sústreďujú do centrálnej rovine bunky Deliacej vretienko sa rozpadáva Chromozómy sa opäť menia na dlhé vlákna Vytvoria sa nové jadrové obaly Obnovuje sa štruktúra jadier Prebieha cytokinéza Pripravuje sa S fáza Pripravuje sa G2 fáza.
172. Výsledkom meiotického delenie buniek sú: Bunky s diploidným počtom chromozómov Bunky s haploidný počtom chromozómov Pohlavné bunky Bunky so štyrmi chromozómovými sadami Gaméty Somatické bunky Zygoty Gametogónie.
175. Predpokladom identity genómu materskej a dcérskych buniek pri bunkovom delení je: Zdvojenie DNA Transkripcia Replikácia DNA Replikácia RNA Translácia DNA Syntetická fáza bunkového cyklu Primárna štruktúra RNA Diferenciácia.
176. Hlavný kontrolný uzol bunkového cyklu sa nachádza v: G2 fáze G1 fáze S fáze Profáze Metafáze Anafáze Telofáze Interfáze.
181. Eukaryotická bunka sa v mitóze rozdelí: Raz Raz, s jednu replikáciou DNA Raz, s jednou replikáciou RNA Dvakrát, s jednou replikáciou RNA Na dve rovnocenné dcérske bunky Na štyri bunky s rovnakým genómom V G1 fáze bunkového cyklu V M fáze bunkového cyklu.
183. Fázy bunkového cyklu eukaryotických buniek za normálnych okolnosti relatívne v priemere trvajú (ak celý cyklus je 100%): G1 fáza - 30-40% bunkového cyklu S fáza - 30-50% bunkového cyklu G2 fáza - 10-20% bunkového cyklu M fáza - 5-10% bunkového cyklu G1 fáza - 60-80% bunkového cyklu S fáza - 10-20% bunkového cyklu G2 fáza - 5-10% bunkového cyklu M fáza - 30-50% bunkového cyklu.
188. Pre jednotlivé fázy bunkového cyklu eukaryotickej bunky patrí:
V G1 fáze - prebiehajú syntetické procesy, je tu hlavný kontrolný uzol V S fáza - prebiehajú zdvojenie jadrových chromozómov V G2 fáze - pribúdajú bunkové štruktúry a pripravuje sa rozdelenie jadra V M fáze - sa jadro rozdelí na dve dcérske jadra a zvyčajne aj bunka na dve dcérske bunky V G1 fáze - prebieha zdvojenie jadrových chromozómov, je tu hlavný kontrolný uzol V S fáze - prebieha rozdelenie dcérskych chromozómov V G2 fáze - ubúdajú bunkové štruktúry a pripravuje sa zdvojenie jadrových chromozómov V M fáza - sa jadro rozdelí na dve dcérske jadra a zvyčajne je tu hlavný kontrolný uzol cyklu.
.
189. K fázam mitózy nepatrí: S fáza Anafáza G1 fáza Metafáza G2 fáza Profáza Centrofáza Telofáza.
Kedy nastáva zdvojenie molekuly DNA: Pred mitotickým delením bunky V anafáze mitotického delenie bunky V profáze mitotického delenie bunky V telofáze mitotického delenie buniek V syntetickej fázy interfázy V syntetickej fáze metafázy V metafáze mitotického delenie a bunky V G1 fáze interfázy.
|
