341. Prečo nie je možné skúmať dedičnosť človeka metódou kríženia: nedovoľujú to Mendelova zákony z etických dôvodov pre nízky počet potomkov pre nízky počet sledovaných generácií ľudské pohlavné bunky nie sú vhodné na kríženie pre dlhú generačnú dobu človeka pre nedostatok finančných prostriedkov z estetických dôvodov .
342. Obaja rodičia majú homozygotne krvnú skupinu A. Ich deti môžu mať krvnú skupinu: A s pravdepodobnosťou 0% A s pravdepodobnosťou 100% 0 s pravdepodobnosťou 25% 0 s pravdepodobnosťou 0% homozygotne A s pravdepodobnosťou 100% homozygotne A s pravdepodobnosťou 25% heterozygotne A s pravdepodobnosťou 50% homozygotne A s pravdepodobnosťou 25% .
343. Súbor všetkých génov živého organizmu sa nazýva: genofond fenotyp genotyp polygenóm genóm u jednobunkovcov karyotyp chromozóm alela u jednobunkovcov .
344. Chromozómové mutácie: spôsobujú zmenu počtu chromozómov vždy menia štruktúru i počet chromozómov menia štruktúru chromozómov zmenšujú množstvo RNA v chromozómoch nemenia samotné gény menia poradie alebo počet génov v chromozóme nazývajú sa aj chromozómové aberácie nazývajú sa aj genómové aberácie .
345. Koľko chromozómov obsahuje jedna chromozómova sada človeka: 22 párov chromozómov 44 chromozómov 23 chromozómov 23 chromozómových párov 22 párov autozómov a jeden pár gonozómov 22 autozómov a jeden gonozóm 22 autozómov a jeden pár gonozómov 45 chromozómov .
346. Kvalitatívne znaky sú: napr. farba korunných lupienkov ruže intenzita metabolizmu funkčné farba očí fenotyp farba vlasov podmienené génmi malého účinku telesná výška .
347. Pri znaku recesívne dedičnom, ktorého alela je na X chromozóme, budú: vždy postihnuté dcéry matky prenášačky, nezávisle od genotypu otca vždy postihnutí synovia zdravej matky, nezávisle od genotypu otca - prenášača ak je matka prenášačka a otec nositeľom znaku, budú synovia chorí s rovnakou pravdepodobnosťou, ako ich sestry budú prenášačky ak je matka prenášačka a otec nositeľom znaku, budú synovia chorí s dvojnásobnou pravdepodobnosťou, ako ich sestry budú prenášačky ak matka nemá recesívnu alelu a otec má znak, deti nebudú mať znak ak matka nemá recesívnu alelu a otec má znak, ich deti majú rovnakú pravdepodobnosť, že nebudú mať znak ak matka nemá recesívnu alelu a otec má znak, všetky deti budú mať znak vždy postihnuté dcéry zdravej matky, nezávisle od genotypu otca .
348. Genotyp dihybrida homozygota recesívneho pre prvý znak a homozygota dominantného pe druhý znak je: AAbb Ccdd eeFF bbCC AaBb AABB aaBB BbCC.
349. Variabilita: je vnútrodruhová premenlivosť je heterogénnosť prostredia súvisi s dedičnosťou je rovnotvárnosť sa prejavuje u cicavcov je existencia rôznych druhov sa prejavuje len u človeka je rovnaká u rôznych biologických druhov .
350. Matka má heterozygotne krvnú skupinu A, jej dieťa má homozygotne krvnú skupinu A. Akú krvnú skupinu môže mať otec dieťaťa: heterozygotne A homozygotne 0 homozygotne A heterozygotne A alebo heterozygotne B homozygotne A alebo heterozygotne A homozygotne 0 alebo homozygotne A heterozygotne A alebo homozygotne A heterozygotne A alebo homozygotne 0.
351. Otec má homozygotné krvnú skupinu A a matka má heterozygotne krvnú skupinu B. Ich deti môžu mať krvnú skupinu: homozygotne A s pravdepodobnosťou 50% kodominantne AB s pravdepodobnosťou 25% heterozygotne A s pravdepodobnosťou 75% homozygotne 0 s pravdepodobnosťou 0% heterozygotne A s pravdepodobnosťou 25% heterozygotne A s pravdepodobnosťou 50% kodominantne AB s pravdepodobnosťou 50% homozygotne 0 s pravdepodobnosťou 100%.
352. U starej matky sa vyskytol autozomálne dominantný znak. Jej dcéra tento znak nemá. Aká je pravdepodobnosť, že vnúča bude mať tento znak, ak je jeho otec recesívny homozygot pre daný znak: 50% 100% 25% 0% polovičná bude ho mať vždy nebude ho mať jedna štvrtina .
353. O spontánnych mutáciach platí, že: vznikajú veľmi často sú zriedkavé ich frekvencia je 10-5 až 10-10 na jeden gén a jednu generáciu spôsobuje ich človek ich frekvencia je 10-5 až 10-20 na jeden gén a jednu generáciu vznikajú bez zásahu človeka vznikajú po zámernom pôsobení človeka vznikajú náhodne .
354. V potomstve kríženia dvoch heterozygotov (pri monohybridizme) je podiel heterozygotov: 50% 25% 75% 100% polovičný jedna štvrtina tri štvrtiny rovnaký ako homozygotov dominantných .
355. Dcéra rozoznáva normálne červenú a zelenú farbu, avšak jej matka je farboslepá. Dcéra sa vydala a jej manžel nemá problémy pri rozlišovaní farieb. O pravdepodobnosti, že ich dcéra bude farboslepá platí, že: je rovnaká ako u synov je rovnaká, ako že nebude farboslepá je trojnásobná, ako že syn nebude farboslepý je rovnaká, ako že ich syn nebude farboslepý ich dcéra nikdy nebude farboslepá ich dcéra vždy bude farboslepá je rovnaká, ako že ich dcéra nebude farboslepá je dvojnásobná, ako že syn nebude farboslepý .
356. Pri krížení dvoch rozličných homozygotov (pri monohybridizme) platí, že: každý z nich utvára len jeden typ gámet ich potomkovia sú uniformní splynutím gamét pri oplodnení vznikajú samí heterozygoti splynutím gamét pri oplodnení vznikajú samí homozygoti všetci potomkovia sú rovnakí a sú heterzygoti všetci potomkovia sú rovnakí a sú homozygoti pri úplnej dominancii majú všetci potomkovia rovnaký fenotyp, ako jeden z rodičov pri úplnej dominancii majú všetci potomkovia rovnaký genotyp, ako jeden z rodičov .
357.Pri krížení dvoch rovnakých homozygotov (pri monohybridizme) platí, že: utvárajú rovnaký typ gamét všetci potomkovia (hybridi) musia byť opäť homozygoti všetci potomkovia (hybridi) musia byť rovnakého genotypu ako rodičia všetci potomkovia (hybridi) sa musia štiepiť v pomere 1:1 všetci potomkovia (hybridi) sú heterozygoti utvárajú rôzný typ gamét nevytvárajú gámety všetci potomkovia (hybridi) musia byť opäť heterozygoti.
358. O chromozómoch buniek človeka platí, že: ich normálny počet je konštantný ich počet v jednej chromozómovej sade sa označuje symbolom n v každom z nich sú lokusy - miesta, kde sa nachádzajú gény lokusy na chromozóme sú uložené lineárne za sebou jadrá všetkých telových buniek jedinca (za normálnych okolností) majú rovnakú chromozómovú výbavu ich tvar a veľkosť je charakteristická lokusy na chromozóme sú uložené cirkulárne jadrá všetkých telových buniek jedinca (za normálnych okolností) nemajú rovnakú chromozómovú výbavu .
359. Heterozygot: je jedinec, ktorého obidvaja rodičia mohli byť heterozygotmi je jedinec, ktorý vznikne pri krížení dominantného homozygota s recesívnym je jedinec, ktorý nemôže vzniknúť krížením recesívneho homozygota s heterozygotom je jedinec, ktorý môže vzniknúť pri krížení dominantného homozygota s heterozygotom je jedinec, ktorý vznikne pri krížení heterozygota s recesívnym homozygotom s pravdepodobnosťou 75% je jedinec, ktorý má krvnú skupinu 0 vzniká s pravdepodobnosťou 50% pri krížení dvoch heterozygotov jeho vznik pri krížení recesívneho homozygota s heterozygotom je rovnako pravdepodobný ako vznik dominantného homozygota.
360. O dihybridizme platí, že: pri krížení sledujeme prenos dvoch párov alel zároveň alely každého páru osve sa spájajú podľa pravidiel monohybridizmu dihybrid AABB vytvára jeden typ gamét dihybrid AaBb vytvára štyri typy gamét pri krížení dvoch heterozygotov vzniká 9 možných typov genotypov u potomkov dihybrid AABB vytvára dva typy gamét dihybrid AaBb vytvára dva typy gamét pri krížení dvoch heterozygotov vznikájú 4 možné typy genotypov u potomkov .
|
