361. U starej matky sa vyskytol autozomálne recesívny znak. Jej dcéra tento znak nemá. Aká je pravdepodobnosť, že ani vnúča nebude mať tento znak, ak je jeho otec dominantný homozygot pre daný znak: 50% 0% 75% 100% polovičná bude ho mať vždy nebude ho mať tri štvrtiny .
362. Genotyp jedinca homozygota dominantného pre uvedené znaky je: AaBb AABb AABBCC AA AaBBCC AABB AABBCcDD BBCC.
363. Pri krížení heteroygota s homozygotom recesívnym platí, že: utvárajú sa dva typy gamét u jedného rodiča sú gaméty rovnaké a u druhého rôzne pri oplodnení, vznikajú také isté kombinácie alel, aké mali rodičia heterozygoti a homozygoti recesívni vznikajú s rovnakou pravdepodobnosťou utvára sa jeden typ gamét u jedného rodiča sú gaméty rovnaké a u druhého rovnaké pri oplodnení, vznikajú odlišné kombinácie alel, aké mali rodičia heterozygoti a homozygoti recesívni vznikajú s rôznou pravdepodobnosťou .
364. Ak má jedinec genotyp: AaBb je heterozygot pre obidva znaky aaBB je recesívny homozygot pre prvý znak a dominantný homozygot pre druhý znak CCDDEE je recesívny homozygot pre všetky 3 sledované znaky eeFF - znázorňuje dihybrida BbCC - znázorňuje tetrahybrida CCdd je recesívny homozygot pre prvý znak a dominantný homozygot pre druhý znak AABB znamená to, že obaja rodiačia mali krvnú skupinu kodominantne AB AaBbCCDdEeFf je heterozygot pre všetky uvedené znaky .
365. Matka má krvnú skupinu B a jej dieťa má krvnú skupinu A. Otcom dieťaťa môže byť muž s krvnou skupinou: homozygotne A, ak má matka heterozygotne B heterozygotne A, ak má matka heterozygotne B heterozygotne A, ak má matka homozygotne B kodominantne AB, ak má matka heterozygotne B kodominantne AB, ak má matka homozygotne B kodominantne AB, bez ohľadu na genotyp matky homozygotne 0, ak má matka heterozygotne B homozygotne 0, ak má matka homozygotne B .
366. Genotyp dihybrida heterozygota pre prvý znak a homozygota recesívneho pre druhý znak je: Aabb CcDD AaBB AaBb Bbcc Ccdd AAbb bbCc.
367. Mutácie, pri ktorých sa mení počet chromozómov, ale nemenia sa gény ani štruktúra chromozómov sa nazývajú: genómové chromzómové génové genofondové diploidné haploidné hypodiploidné triploidné .
368. O génoch malého účinku platí, že: sú napr. gény pre telesnú výšku sú to napr. gény pre krvné skupiny človeka sa nevyskytujú u človeka sú to gény podmieňujúce kvantitatívne znaky ich súbor sa nazýva polyfunkčný systém sú to napr. gény pre farbu očí u drozofily sú to gény na chromozóme Y vyskytujú sa aj u človeka .
369. Obidvaja rodičia majú krvnú skupinu A. Ich deti môžu mať krvné skupiny: A a 0 za predpokladu, že jeden z rodičov má alelu 0 homozygotne A , bez ohľadu na ich genotyp A a 0 za predpokladu, že každý z rodičov má alelu 0 A a 0 za predpokladu, že aspoň jeden z rodičov má alelu 0 homozygotne 0 ak každý z rodičov má alelu 0 homozygotne 0 bez ohľadu na genotyp ich krvných skupín A, za predpokladu že ani jeden z rodičov nemá alelu A 0, za predpokladu, že nanajvýš jeden z rodičov má alel 0 .
370. Prapohlavné bunky mnohobunkovch organizmov, z ktorých vznikajú gaméty: sú praploidné majú diploidný počet chromozómov sa diferencujú z gamét majú toľko chromozómov koľko sa ich nachádza v zygote majú dva gonozómy z každehó páru ich chromozómov sa jeden dostáva pri meióze do budúcej pohlavnej bunky z každehó páru ich chromozómov sa obidva dostanú pri meióze do budúcej pohlavnej bunky majú nepárny počet autozómov.
371. Genotyp je: súbor enzýmov živého organizmu súbor všetkých alel živého organizmu súbor všetkých znakov živého organizmu súbor všetkých génov živého organizmu súbor všetkých fenotypov živého organizmu súbor všetkých metabolických pochodov súbor všetkých kvalitatívnych znakov súbor všetkých kvantitatívnych znakov .
372. Dcéra rozoznáva normálne zelenú a červenú farbu, avšak jej matka je farboslepá. Dcéra sa vydala a jej manžel nemá problémy pri rozlišovaní farieb. O pravdepodobnosti, že ich dcéra nebude farboslepá platí, že: je rovnaká ako u synov je rovnaká, ako že bude farboslepá je dvojnásobná, ako že syn nebude farboslepý je rovnaká, ako že ich syn nebude farboslepý ich dcéra nikdy nebude farboslepá ich dcéra vždy bude farboslepá je rovnaká, ako že ich dcéra bude farboslepá je trojnásobná, ako že syn nebude farboslepý.
373. Genotyp homozygota dominantného pre prvý znak a heterozygota pre druhý znak je: BBCc DDEe AAbb AaBB BBcc DdEE AABb EEFf.
374. Dedičnosť: zabezpečuje prenos druhových vlastností z generácie na generáciu podmieňuje hormóny nemožno oddeliť od variability je iný názov pre dedivosť zapríčinuje, že potomkovia sa podobajú na rodičov je schopnosť živých organizmov odovzdávať vlohy pre uzatváraie vlastností z potomkov na rodičov je schopnosť živých organizmov odovzdávať vlohy na uzatváraie vlastností z generácií na generáciu zapríčinuje, že potomkovia sú zhodný s rodičmi.
375. Mutácie, pri ktorých sa menia gény, ale nemení sa štruktúra ani počet chromozómov sa nazývajú: genómové chromozómové génové genofondové diploidné haploidné hypodiploidné triploidné.
376. Dcéra rozoznáva normálne zelenú a červenú farbu, avšak jej matka je farboslepá. Dcéra sa vydala a jej manžel nemá problémy pri rozlišovaní farieb. O pravdepodobnosti, že ich syn bude farboslepý platí, že: je rovnaká ako u dcér je rovnaká, ako že nebude farboslepý je dvojnásobna, ako že nebude farboslepý je rovnaká, ako že ich dcéra bude prenášačka ich syn nikdy nebude farboslepý ich syn vždy bude farboslepý je rovnaká, ako že ich dcéra bude farboslepá je rovnaká, ako že ich dcéra bude genotypicky aj fenotypicky zdravá.
377. Akú krvnú skupinu môže mať otec dieťaťa s krvnou skupinou AB, ak jeho matka ma heterozygotne A: homozygotne 0 heterozygotne A heterozygotne B kodominantne AB homozygotne A homozygotne B kodominantne 0 homozygotne AB.
378. U starej matky sa vyskytol autozomálne dominantný znak s úplnou dominanciou. Jej dcéra tento znak má (Aa). Aká je pravdepodobnosť, že vnúča bude mať tento znak, ak je jeho otec heterozagot pre daný znak: polovičný trojštvrtinový 0% 100% nebude ho mať 75% 50% bude ho mať vždy .
379. Genotyp jedinca heterozygota pre uvedené znaky je: AaBbCC AaBBCc CcDdEe Aa aaBb BbCc AaBbCc CcDd.
380. Chromozómová výbava človeka: je rovnaká u všetkých telových buniek jedinca je rovnaká u všetkých členov rodiny sa prenáša nezména z rodičov na potomkov je rovnaká u všetkých pohlavných buniek jedinca je chromozómova mapa je pár pohlavných chromozómov je tvorená autozómami je tvorená gonozómami.
|
