401. O génoch veľkého účinku platí, že: sú to napr. gény pre krvné skupiny človeka sú to napr. gény pre farbu očí u drozofily určujú kvantitatívne znaky určujú kvalitatívne znaky má malý fenotypový prejav má veľký fenotypový prejav sú napr. gény pre telesnú výšku sú napr. gény pre telesnú hmotnosť.
402. Ak má matka homozygotne krvnú skupinu B a otec heterozygotne krvnú skupinu A, ich dieťa môže mať: heterozygotne A homozygotne B heterozygotne B kodominantne AB A s genotypom A0 B s pravdepodobnosťou 50% 0 s genotypom 00 B s genotypom B0.
403. Genotyp pentahybrida heterozygota pre prvý znak, dominantného homozygota pre druhý znak, heterozygota pre tretí znak, recesívneho homozygota pre štvrtý znak a dominantného homozygota pre piaty znak je: AaBBCcddEe DdEeFfggHH AaBBCCddEE BbCcDDeeFF CCDdEeffGG AaBBCCddEe BbCCDdeeFF AaBBCcddEE.
404. V potomstve kríženia dvoch heterozygotov (pri monohybridizme) je podiel recesívnych homozygotov: 50% 25% 75% 100% polovičný jedna štvrtina tri štvrtiny rovnaký ako homozygotov dominantných.
405. Genotyp trihybrida homozygota dominantného pre prvý znak, heterozygota pre druhý znak a recesívneho homozygota pre tretí znak je: aaBbCC EEFFgg AABbCc ccDDEe BBCcdd AABbcc DDEeff EEFfgg.
406. Alelový pár: je zastúpený v pohlavnej bunke tvoria dve alely môžu tvoriť dve dominantné alely nemôžu tvoriť dve recesívne alely môžu tvoriť dve recesívne alely je zhodný s genómom je od jedného rodičovského organizmu obsahuje jednu funkčnú a jednu morfologickú alelu.
407. V potomstve kríženia heterozygota s homozygotom recesívnym (pri monohybridizme) je genotypový pomer potomkov: 50% : 50% 25% : 75% 75% : 25% 15 : 85% 1 : 1 1 : 3 3 : 1 85% : 15% .
408. Ak majú obaja rodičia krvnú skupinu kodominantne AB, potom ich potomkovia môžu mať: krvnú skupinu A s pravdepodobnosťou 75% krvnú skupinu B s pravdepodobnosťou 25% krvnú skupinu AB s pravdepodobnosťou 50% krvnú skupinu B s pravdepodobnosťou 75% krvnú skupinu AB s pravdepodobnosťou 100% krvnú skupinu 0 s pravdepodobnosťou 50% krvnú skupinu 0 s pravdepodobnosťou 0% krvnú skupinu A s pravdepodobnosťou 0%.
409. Gény: sú uložené v makromolekulách DNA nachádzajú sa v bielkovinách sú hmotné predpoklady pre utvorenie znakov sú molekulové predpoklady znakov sú v bunkách zabudované do ultraštruktúry ich chromozómov sú základnou stavebnou jednotkou enzýmov veľkého účinku kódujú kvantitatívne znaky nachádzajú sa v jadre bunky.
410. Mutácie, pri ktorých sa mení štruktúra chromozómov, ale nemenia sa gény ani počet chromozómov sa nazývajú: genómové chromozómové génové genofondové diploidné haploidné hypodiploidné triploidné.
411. Ako sa vyvoláva aktívna obrana pred infekciou u ľudí: pasterizáciou aktívnou imunizáciou preventívnym očkovaním dodaním hotových protilátok produkciou cytotoxických látok očkovaním destiláciou pasívnou imunizáciou.
412. Jednobunkovce vytvárajú počas nepriaznivých podmienok na svojom povrchu: spóru cystu kapsidu ochranný obal kutikulu parenchým vakuolu pošvu.
413. Onkogénne vírusy môžu vyvolávať: predĺženie interfázy bunkového cyklu vírusový zápal žliaz s vnútorným vylučovaním neregulovateľné rozmnožovanie buniek tuberkulózu zápal mozgových blán infekčnú žltačku regulované rozmnožovanie buniek vznik zhubných nádorov.
414. Majú jednobunkové organizmy vyvinuté jednoduché regulácie: áno, riadené enzymaticky podľa podmienok prostredia nie, lebo ich nepotrebujú nevieme len niektoré všetky majú áno, po vytvorení spóry áno, v larválnom štádiu .
415. Jednobunkové organizmy vytvárajúce panôžky sú: výtrusovce koreňonožce Sporozoa kokcídie panôžkovce Foraminifera Dierkavce nálevníky.
416. Meňavky radíme medzi: mäkkýše koreňonožce bičíkovce riasničkavce Flagellata Rhizopoda Sporozoa Výtrusovce.
417. Medzi jednobunkovce patria: bičíkovce koreňonožce výtrusovce riasničkovce Flagellata Rhizopoda Cnidaria Hemosporidie.
418. Komár rodu Anofeles prenáša pôvodcu: moru malárie spavej choroby dyzentérie zápalu mozgových blán cholery malomocenstva žltej zimnice.
419. Vírusy môžu byť tvorené: DNA a bielkovinami bielkovinami, nukleovými kyselinami a lipidmi RNA a bielkovinami sacharidmi a bielkovinami nukleovými kyselinami a proteínmi nukleovými kyselinami a sacharidmi nukleovými kyselinami a lipidmi sacharidmi a lipidmi.
420. Kde sa nachádzajú protilátky v krvi: v červených krvinkách v krvnej plazme v U lymfocytoch v krvných doštičkách v erytrocytoch v makrofágoch vo fagocytoch v antigénoch.
|
