501. Prokaryotický chromozóm: má jedno jadierko má dve jadierka nemá jadierko nemá jadrovú membránu je nepravidelne stočený má jadierko má jadrovú membránu je pravidelne stočený.
502. O vírusoch platí, že: sú to vnútrobunkové parazity iných organizmov rozdeľujeme ich aj podľa druhu buniek u ktorých parazitujú rozdeľujeme ich aj podľa typu nukleovej kyseliny rozdeľujeme ich na tie, ktoré parazitujú v rastlinách, živočíchoch a baktériách sú to mimobunkové parazity iných organizmov rozdeľujeme ich aj podľa druhu vírusov, u ktorých parazitujú rozdeľujeme ich na tie, ktoré parazitujú v rastlinách, vírusoch a baktériách rozdeľujeme ich aj podľa typu mitózy.
503. Patogénne baktérie môžu spôsobovať: salmonelózu choleru ovčie kiahne šarlach osýpky kvapavku boreliózu syfilis.
504. Paramecín je: druh nálevníka toxická bielkovinová látka paramecium mimojadrový gén enzým, ktorý štiepi antibiotiká látka lipidovej povahy gén pre syntézu chlorofylu látka, ktorá usmrcuje prvoky toho istého druhu netvoriace paramecín.
505. Autotrofné organizmy: tvoria z jednoduchých na energiu chudobných anorganických látok energeticky bohaté organické látky rastliny, ktoré vedia z organických a anorganických látok vytvárať energeticky bohaté látky rastliny, ktoré tvoria z jednoduchých organických látok látky anorganické rastliny prijímajúce uhlík z organických látok organizmy viažuce a redukujúce CO2 energiou získanou chemoautotrofiou alebo fotoautotrofiou organizmy viažuce a redukujúce glukózu energiou získanou chemoautotrofiou alebo fotoautotrofiou organizmy prijímajúce uhlík z organických látok organizmy prijímajúce kyslík z organických látok.
506. Transpirácia je: výdaj vody z povrchu rastlinného tela vo forme vodnej pary príjem vody výdaj vody výhradne prieduchmi výdaj vody koreňmi rastlín proces, ktorého hlavným orgánom je list proces, ktorého hlavným orgánom je koreň kutikulová a prieduchová xylenová a cievicová.
507. Tylakoidy sú: súčasť chloroplastov súčasť mitochondrií sploštené mechúriky, ktoré viažu molekuly chlorofylu súčasť chromozómov prítomné u niektorých prokaryotických aj eukaryotických buniek prítomné u všetkých prokaryotických aj eukaryotických buniek miestom fotosyntézy miestom katabolizmu.
508. U siníc nachádzame: červené farbivo fykocyanín modré farbivo fykocyanín modré farbivo fykoerytrín červené farbivo fykoerytrín chlorofyl a chlorofyl b karotén a karotén.
509. Na pohybe transpiračného prúdu rastlín sa zúčastňuje: kohézia vody adhézia vody kapilarita transpirácia koreňový výtlak Foxov výtlak močovina iluminácia.
510. Svetelnú fázu fotosyntézy spojenú s premenou energie pokladáme za: primárne procesy fotosyntézy terminálne procesy fotosyntézy sekundárne procesy fotosyntézy terciálne procesy fotosyntézy fylogeneticky najstaršiu formu autotrofie mutáciu u jednoklíčnych rastlín Darwinov paradox základ metabolizmu heterotrofných prokaryotov.
511. Zdrojom uhlíka pre autotrofné rastliny je: CO CH3 CO2 C6H12O6 glukóza oxid uhličitý oxid uhoľnatý oxid dusičitý.
512. Vápnik v rastlinnom organizme: spevňuje bunkové steny reguluje hydratáciu cytoplazmy reguluje pH prostredia neutralizuje toxické účinky organických kyselín je hlavnou zložkou chlorofylu je nepostrádateľný pri energetických premenách je dôležitým stavebným prvkom bielkovín má katabolický účinok.
513. Fotoperiodizmus je prispôsobenie sa rastliny: rozdielnej dĺžke dňa a noci zmenám teploty rovnakej dĺžke dňa a noci dĺžke denného osvetlenia fotoperióde fytoncidom gregoriánskemu kalendáru juliánskemu kalendáru.
514. K "hnedej vývojovej vetve" rias patrí: Chrisidiastrum Cosmarium Tribonema Trachelomonas Peridinium Dinobryon Pandorina Mirabilis jalapa.
515. Zygomycéty sa rozmnožujú: pučaním len nepohlavne pohlavne pomocou kopulačných výbežkov nepohlavne len pohlavne konjugáciou trochofórami.
516. Ktorý druh slnečného žiarenia je pre zelené rastliny priamym zdrojom energie: viditeľné svetlo infračervené žiarenie ultrafialové žiarenie gama žiarenie beta žiarenie röntgenové žiarenie ultračervené žiarenie infrafialové žiarenie.
517. Ako sa volá tlak, ktorý umožňuje pohyb vody v koreni a vytláča vodu do vyššie položených pletív: koreňový výtlak koreňový tlak osmotický tlak stonkový tlak hydrostatický tlak transpiračný prúd krvný tlak krvný výtlak.
518. Podstatnú časť lišajníkov môže tvoriť symbióza: siníc so zelenými riasami húb so sinicami húb s koreňami vyšších rastlín húb so zelenými riasami húb s machorastami siníc s hubami zelených rias s hubami zelených rias so sinicami.
519. Ktorá generácia prevláda v individuálnom vývine machorastov: pohlavná nepohlavná gametofyt neprevláda žiadna sporofyt saprofyt seta partenogenetická.
520. Priebeh fotosyntézy najúčinnejšie ovplyvňuje svetlo: červené zelené ultrafialové oranžové infračervené infrafialové ultračervené mesačné.
521. Fytoncidy sú: umelé látky na ničenie rastlín umelé látky ničiace hmyz látky ničiace huby látky produkované žľazami s vnútorným vylučovaním látky produkované pletivami vyšších rastlín látky produkované pletivami vyšších živočíchov látky ničiace baktérie látky inhibujúce rast vyšších rastlín.
522. Spájavky patri medzi: nižšie rastliny zelené rastliny jadrové organizmy (eukaryota) rastliny huby Protobionta Conjugatophyceae Cormobionta.
523. Oddelenia vyšších rastlín sú: Sladičorasty Rhodophyta Ryniorasty Equisetophyta Prasličkorasty Magnóliorasty Spájavky Chaluhy.
524. Transpiráciu rastlín ovplyvňujú: stavba listov umiestnenie prieduchov teplota dostatočné množstvo vody v pôde hrúbka pelikuly listov zloženie kutikuly listov stavba, hrúbka a chemické zloženie kutikuly listov chemické zloženie kutikuly listov.
525. Pohyby rastlín možno rozdeliť na: mechanické fyzikálne biologické vitálne fyzikálne v živých bunkách a pletivách fyzikálne v odumretých bunkách a pletivách vitálne v odumretých bunkách a pletivách vitálne v živých bunkách a pletivách.
526. Rizomoid je: podzemná časť stonky ryniorastov nadzemná časť stonky vedľajšia časť stonky rozvetvená časť stonky časť ryniorastu, ktorá má funkciu koreňa časť machorastu, ktorá má funkciu koreňa podzemná časť stonky podzemná časť stonky machorastov.
527. Hnedé riasy majú chlorofyl: b a d c a aj c a aj b b aj c a aj d.
528. Vodný potenciál bunky vyjadruje: rozdiel medzi aktivitou čistej vody a bunkovej vody o koľko je aktivita vody v bunke vyššia ako aktivita čistej vody o koľko je aktivita vody v bunke nižšia ako aktivita vody okolitého prostredia o koľko je aktivita vody v bunke nižšia ako aktivita čistej vody násobok medzi aktivitou čistej a bunkovej vody o koľko je voda v bunke aktívnejšia ako v prostredí o koľko je aktivita vody v bunke vyššia ako aktivita vody okolitého prostredia rozdiel medzi inaktivitou čistej vody a bunkovej vody.
529. Kyselina abscisová ako inhibítor: zapríčiňuje zatváranie prieduchových štrbín zapríčiňuje opadávanie listov zapríčiňuje opadávanie plodov spomaľuje rozvíjanie púčikov v období vegetačného pokoja spôsobuje predlžovací rast buniek zabraňuje opadávaniu listov zabraňuje opadávaniu plodov spomaľuje u rastlín nervovú reguláciu.
530. Vodu vydáva rastlina v plynnom stave transpiráciou a v kvapalnom stave: kohéziou transpiráciou prieduchmi gutáciou vyparovaním kvapôčkami cez hydatódy kvapôčkami cez kutikulu transpiračným koeficientom.
531. Čo sú endomycéty: vnútorné orgány húb výtrusy húb najčastejšie jednobunkové huby vlákna podhubia huby rozmnožujúce sa pučaním huby využívané v potravinárstve huby vytvárajúce pravé mycélium pohlavné bunky rias.
532. Rodozmena je: zmena autotrofnej generácie na heterotrofnú zmena rodu na druh striedanie sporofytu a gametofytu úplná premena hmyzu rovnakotvará u ryniorastov rôznotvará u machorastov rovnakotvará u machorastov izomorfná u ryniorastov.
533. Sporofyt je: nepohlavná generácia pohlavná generácia pohlavný orgán rastlinnej bunky bakteriálna spóra diploidná stopka s výtrusnicou haploidný prvoklík prítomný u machorastov haploidná rastlinka machov.
534. Podľa dvojice chlorofylov možno riasy deliť na: "červenú vývojovú vetvu" s chlorofylmi a,d "červenú vývojovú vetvu" s chlorofylmi a,c "hnedú vývojovú vetvu" s chlorofylmi a,c "hnedú vývojovú vetvu" s chlorofylmi a,d "zelenú vývojovú vetvu" s chlorofylmi a,b "zelenú vývojovú vetvu" s chlorofylmi a,d "zelenú vývojovú vetvu" s chlorofylmi a,c "hnedú vývojovú vetvu" s chlorofylmi b,c.
535. Ktorá z vymenovaných húb je jedlá: muchotrávka červenkastá hodvábnica veľká čírovka májová plávka trávovozelená pečiarka ovčia hríb sosnový hríb satanský masliak obyčajný.
536. V sekundárnych procesoch fotosyntézy sa: chemická energia využíva na redukciu glycidov chemická energia získaná v primárnych procesoch využíva na viazanie CO2 svetelná energia využíva na redukciu CO2 chemická energia získaná v primárnych procesoch využíva na redukciu CO2 na sacharidy aktívne zúčastňuje feredoxín redukujúci systém aktívne zúčastňuje redukovadlo NADPH + H+ chemická energia využíva na redukciu cukrov mechanická energia využíva na redukciu CO2.
537. O lišajníkoch sú správne tvrdenia: sú priekopníkmi života na holých skalách ich odumreté stielky tvoria základ humusu vyskytujú sa najmä v trópoch vyskytujú sa najmä v polárnych oblastiach citlivo reagujú na čistotu ovzdušia patria k významným predátorom huba, ktorá je ich základom sa volá lichenizovaná huba huba, ktorá je ich základom sa volá mykorýza.
538. Koreň má funkciu: pri pohlavnom rozmnožovaní rastlín vyživovaciu mechanickú pri vegetatívnom rozmnožovaní rastlín transpiračnú asimilačnú vodivú čerpať z pôdy vodu a minerálne látky.
539. Medzi Endomycéty patrí: Kyjanička purpurová Kvasinka vínna Mazľavka pšenicová Pleseň hlavičkatá Sneť kukuričná Riasinkovec zemiakový Dráč obyčajný Prašná sneť ovsová.
540. Tlakový potenciál sa prejavuje: tlakom na plazmatickú membránu krvným tlakom hydrostatickým tlakom tlakom na obsah bunky tlakom na bunkovú stenu tlakom na bunkový obal tlakom na vodný potenciál bunky tlakom na metabolizmus bunky.
541. Hlavnými orgánmi transpirácie sú: listy stonky korene cievy poplazy pľúca obličky tenké črevo.
542. Kambium je: stavebné pletivo rastlín delivé pletivo medzi drevnou a lykovou časťou cievneho zväzku stonky dvojklíčnolistových rastlín jedna z vrstiev geosféry typ živočíšneho tkaniva pletivo, z ktorého vzniká druhotné drevo pletivo, z ktorého vzniká druhotné lyko pletivo, z ktorého vzniká prvotné lyko pletivo, z ktorého vzniká prvotné drevo.
543. Osmotická hodnota rastlinnej bunky závisí od: množstva častíc osmoticky účinných látok v roztoku jej vakuol množstva častíc osmoticky účinných látok v roztoku jej vakuol, pričom nezáleží od ich koncentrácie veľkosti bunky koncentrácie častíc osmoticky účinných látok množstva častíc osmoticky neúčinných látok v roztoku jej vakuol množstva častíc osmoticky neúčinných látok v roztoku jej mitochondrií množstva častíc osmoticky neúčinných látok v roztoku jej cytoplazmy množstva častíc osmoticky účinných látok v roztoku jej cytoplazmy, pričom nezáleží od ich koncentrácie.
544. Krytosemenné rastliny sa rozšírili v: mladších prvohorách druhohorách treťohorách štvrťohorách Kenozoiku Mezozoiku Paleozoiku stredoveku.
545. Pri pasívnom príjme molekuly vody difundujú cez voľné submikroskopické priestory v bunkových stenách, ich difúziu umožňuje: stály koncentračný spád smerom do stonky rastlín premenlivý koncentračný spád smerom do vnútorných častí koreňa spôsobený vyparovaním vody z rastlinného tela stály koncentračný spád smerom do vnútorných častí koreňa spôsobený vyparovaním vody z rastlinného tela transpirácia premenlivý koncentračný spád smerom do stonky rastlín premenlivý koncentračný spád smerom do vnútorných častí koreňa spôsobený vyparovaním vody z rastlinného tela stály koncentračný spád smerom do vnútroných častí koreňa spôsobený prijímaním vody do rastlinného tela premenlivý koncentračný spád smerom do vnútorných častí koreňa spôsobený prijímaním vody do rastlinného tela.
546. Do ktorého oddelenia zaraďujeme triedu pečeňovky: machorasty plavúne bazídiové huby prasličkorasty Bryophyta Rhyniophyta magnóliorasty sinice.
547. Najvýznamnejším procesom prebiehajúcim v chloroplastoch je: syntéza bielkovín oxidácia bielkovín fotosyntéza premena organických látok na anorganické premena anorganických látok na organické proteosyntéza oxidatívna fosforylácia anaeróbna glykolýza.
548. Keď rastlinu zbavíme vody, získame: kompost popol humus sušinu kambium kompót lyko sklerenchým.
549. Čo sú saprofyty: heterotrofné organizmy, ktoré odoberajú organické látky inému žijúcemu organizmu heterotrofné organizmy, ktoré si anorganické látky získavajú z odumretých organizmov organizmy, ktoré menia organické zvyšky na jednoduché anorganické látky heterotrofné organizmy, ktoré si organické látky získavajú z odumretých organizmov autotrofné organizmy, ktoré si organické látky získavajú z odumretých organizmov druh parazitov druh poloparazitov autotrofné organizmy, ktoré odoberajú organické látky inému žijúcemu organizmu.
550. Mykoríza je: druh jednobunkového organizmu výtrusnica vreckatých húb symbióza hubovitých vlákien s koreňmi vyšších rastlín parazitický spôsob života lišajníkov všeobecne rozšírená u rastlín u rastlín zriedkavá kožné ochorenie endoparazit.
|
