K vreckatým hubám patria: kvasinkotvaré huby paplesňotvaré huby sneti a hrdze čiaškotvaré huby.
K bazídiovým hubám patria: sneti čiaškotvaré huby pečiarkotvaré huby hrdze.
Na obilninách parazitujú huby: sneti a hrdze kyjanička purpurová pleseň hlavičkatá aspergil čierny.
Mykoríza znamená: spolužitie hubových vláken s riasami spolužitie hubových vláken s koreňmi vyšších rastlín odčerpávanie živín z cievnych zväzkov drevín podhubím nepohlavné rozmnožovanie húb.
Lišajníky sú organizmy, ktoré predstavujú: spolužitie hubových vláken a rias alebo siníc spolužitie hubových vláken so symbiotickými baktériami podvojné organizmy založené na mixotrofii podvojné organizmy založené na symbióze.
Človek môže využívať lišajníky najmä vďaka tomu, že: mnohé majú fungicídne účinky (pôsobia proti hubám) sú bohatým zdrojom bielkovín a vitamínov niektoré pôsobia ako cytostatiká (zastavujú delenie buniek) zatiaľ nepoznáme možnosti ich využitia.
Akými znakmi odlíšime jedovatú muchotrávku zelenú od pečiarky poľnej? muchotrávka má hlúbik uložený v pošve, pečiarka nie muchotrávka má na hlúbiku prsteň, pečiarka nie v okolí muchotrávky nájdeme uhynutý hmyz muchotrávka má pod klobúkom lupene, pečiarka rúrky.
Ktoré bunky majú vyšší obsah vody: fylogeneticky staršie ontogeneticky staršie fylogeneticky mladšie ontogeneticky mladšie.
Obsah vody v bunkách závisí od: životného prostredia veku organizmu metabolickej aktivity orgánu.
Prečo obsah vody v bunkách vekom klesá? staršie bunky majú obmedzený príjem vody v starších bunkách sa znižuje metabolická aktivita v starších bunkách prevládajú katabolické deje staršie bunky vodu viac uvoľňujú ako prijímajú.
Vyšší obsah vody v bunke majú: pletivá aktívnych častí orgánov pletivá pasívnych častí orgánov pletivá rastlinných buniek pletivá živočíšnych buniek.
Najdôležitejšie prvky pre živé organizmy sú: C, O, H, N C, Cl, Zn, O C, Cl, H, Zn C, N, Zn, H.
Kostrou všetkých organických látok je: dvojväzbový uhlík štvorväzbový uhlík väzba uhlíka s kyslíkom väzba uhlíka s vodíkom.
Ktorý prvok je dôležitou súčasťou chlorofylu? Fe Mg Ca K.
Ktorý prvok je dôležitou súčasťou hemoglobínu? Na Ca Fe K.
Anorganické soli v bunke ovplyvňujú: homeostázu enzymatické riadenie hospodárenie s vodou metabolizmus.
Ktoré polysacharidy plnia stavebnú funkciu? sacharóza celulóza glykogén chitín.
Ktoré polysacharidy predstavujú pre bunku zdroj energie? glykogén glukóza škrob chitín.
Najväčší objem organických molekúl v bunke tvoria: cukry tuky bielkoviny minerálne látky.
Ktoré organické látky poskytujú organizmu najviac energie? cukry tuky bielkoviny nukleové kyselíny.
Základnou stavebnou jednotkou bielkovín sú: monosacharidy aminokyseliny nukleotidy proteíny.
Stavebnou jednotkou polypeptidových reťazcov molekúl proteínov sú: aminokyseliny bielkoviny sacharidové peptidy nukleotidy.
Aké funkcie plnia v bunke bielkoviny? sú to základné stavebné látky sú zdrojom energie regulujú chemické procesy rozpustené vo vode tvoria základné prostredie v bunke.
Vláknité (fibrilárne) bielkoviny zabezpečujú: mechanické funkcie metabolické funkcie imunitu regulačné funkcie.
Guľovité (globulárne) bielkoviny zabezpečujú: metabolické funkcie regulačné funkcie imunitu mechanické funkcie.
V bielkovinách živých organizmov sa pravidelne vyskytuje: 12 aminokyselín 20 aminokyselín 22 aminokyselín 200 aminokyselín.
Koľko druhov aminokyselín využívajú živé systémy na proteosyntézu? 5 10 15 20.
Aké funkcie plnia v bunke sacharidy? sú zdrojom energie sú to stavebné látky sú to stavebné látky katalyzujú chemické procesy.
Ktoré organické zlúčeniny v bunke majú stavebnú funkciu? cukry tuky bielkoviny nukleové kyseliny.
Ktoré organické zlúčeniny plnia v bunke zásobnú funkciu? cukry tuky bielkoviny nukleové kyseliny.
Glykogén je zásobná látka: iba živočíchov živočíchov a húb niektorých rastlín vírusov.
Glukóza sa v organizme živočíchov ukladá ako zásoba energie vo forme: škrobu celulózy glykogénu tuku.
Cukor sa v organizme rastlín ukladá ako zásoba energie vo forme: tuku škrobu glykogénu celulózy.
Aké funkcie plnia v bunke lipidy? podieľajú sa na stavbe bunkových membrán vytvárajú prostredie pre chemické deje urýchľujú biochemické reakcie predstavujú bohatý zdroj energie.
Tuky sa podieľajú na regulačných mechanizmoch v bunke ako: súčasť hormónov súčasť vitamínov súčasť chromozómov súčasť enzýmov.
Základnou stavebnou jednotkou nukleových kyselín sú: aminokyseliny dusíkaté bázy nukleotidy pentózy.
Chromatín sa skladá: z bielkoviny a nukleovej kyseliny z nukleovej kyseliny a cukru z bielkoviny a farbiva nukleínu len z nukleovej kyseliny.
Nukleové kyseliny zabezpečujú: kódovanie genetickej informácie prenos genetickej informácie z rodičov na potomkov riadenie metabolických dejov v bunke preklad genetickej informácie do poradia aminokyselín.
Pri anaeróbnom štiepení jednej molekuly glukózy sa uvoľní energia, ktorá sa naviaže na: 2 molekuly ATP 4 molekuly ATP 16 molekuly ATP 21 molekuly ATP.
Energia získaná pri odbúraní jednej molekuly glukózy v procese aeróbnej glykolýzy sa využije
na tvorbu: 2 molekúl ATP 12 molekúl ATP 24 molekúl ATP viac ako 30 molekúl ATP.
Prokaryotické bunky sa od eukaryotických odlišujú najmä tým, že: sú menšie a chýbajú im membránové štruktúry ich jadro je oddelené od cytoplazmy iba jednou membránou rozmnožujú sa iba v tele hostiteľa genetickú informáciu majú uloženú v jednej molekule RNA.
Medzi prokaryotické organizmy patria: baktérie , archeóny a sinice baktérie a vírusy baktérie, vírusy a sinice len baktérie.
Medzi eukaryotické organizmy patria: všetky mnohobunkové a niektoré jednobunkové organizmy len mnohobunkové organizmy všetky organizmy, ktoré majú biologické membrány baktérie a sinice.
Pre bunky húb platí, že: ich zásobnou látkou je glykogén ich bunková stena obsahuje celulózu ich bunková stena obsahuje chitín sú to typické prokaryotické bunky.
Pre bunky rastlín platí, že: ich zásobnou látkou je škrob ich bunková stena obsahuje celulózu keď sú staršie obsahujú veľa vakuol mladé bunky majú veľa vakuol.
Vyberte možnosti, ktoré správne uvádzajú membránové štruktúry bunky: jadro, plastidy, mitochondrie, endoplazmatické retikulum plastidy, vakuoly, ribozómy, endoplazmatické retikulum chloroplasty, Golgiho aparát, mitochondrie, lyzozómy vakuoly, mitotický aparát, ribozómy, lyzozómy.
Vyberte možnosti, ktoré správne uvádzajú fibrilárne štruktúry bunky: cytoskelet, ribozómy, chloroplasty, mitotický aparát cytoskelet, brvy, bičíky, chromozómy chromozómy, cytoskelet, bičíky, mitotický aparát brvy, chloroplasty, inklúzie, ribozómy.
Bunková stena je typickou štruktúrou: rastlinných buniek živočíšnych buniek buniek húb buniek baktérií.
Pre bunkové povrchy platí vo vzťahu k vode a v nej rozpusteným látkam tvrdenie: bunková stena je priepustná, cytoplazmatická membrána je polopriepustná bunková stena je nepriepustná, cytoplazmatická membrána je polopriepustná bunková stena je polopriepustná, cytoplazmatická membrána je nepriepustná priepustnosť bunkovej steny je rovnaká ako pri cytoplazmatickej membráne, závisí od
prostredia.
Bunkové jadro je štruktúra, v ktorej prebieha: syntéza nukleových kyselín syntéza tukov syntéza bielkovín syntéza cukrov.
Pre jadierko eukaryotickej bunky platia tvrdenia: je ohraničené od cytoplazmy biomembránou počas bunkového delenia sa stráca syntetizuje ribozómovú RNA syntetizuje ribozómové bielkoviny.
Jadierko (nucleolus) bunky syntetizuje: proteíny steroidy ribozómovú RNA transférovú RNA.
DNA sa nachádza: v chromozómoch v jadierku v plastidoch v ribozómoch.
Kde v bunke je lokalizovaná syntéza mRNA? v cytoplazme na ribozómoch v jadre v jadierku.
Ktorá organela v bunke syntetizuje bielkoviny? endoplazmatické retikulum ribozómy plazmidy lyzozóm.
Biomembrány sú tvorené: vrstvou fosfolipidov, vláknitými a guľovitými bielkovinami dvojvrstvou fosfolipidov, do ktorej sú ponorené biekoviny dvojvrstvou proteínov a vláknitými fosfolipidmi dvojitou vrstvou fosfolipidov, integrálnymi a periférnymi bielkovinami.
Fosfolipidy sa podieľajú na stavbe: biomembrán fibrilárnych štruktúr v bunke chromozómov mitotického aparátu.
Dvojitú membránu majú tieto bunkové štruktúry: jadro, mitochondrie a plastidy jadro, vakuoly a plastidy iba mitochondrie a plastidy iba jadro.
Za energetické centrum bunky považujeme: chloroplasty, ktoré zabezpečujú premenu svetelnej energie na chemickú mitochondrie, pretože sa v nich tvorí ATP endoplazmatické retikulum, lebo zabezpečuje syntézu bielkovín a lipidov jadro, lebo je tu DNA a je to hlavné riadiace centrum bunky.
Ktoré z uvedených štruktúr eukaryotickej bunky majú dvojitú membránu? jadro cytoplazmatická membrána mitochondrie chloroplasty.
Vnútrobunkové štruktúry s vlastnou DNA sú: mitochondrie a plastidy Golgiho aparát a mitochondrie plastidy a lyzozómy žiadne také štruktúry neexistujú, DNA je iba v jadre.
Pre mitochondrie platí, že: sú energetickým centrom bunky energiu transformujú v procese dýchania do formy ATP v každej bunke je len jedna mitochondria v každej bunke môžu byť stovky až tisícky mitochondrií.
Počet mitochondrií v bunke je spravidla: 1 2 môže ich byť niekoľko stovák neprevyšuje 100.
Calvinov-Bensonov cyklus fixácie uhlíka sa deje: v jadre v cytoplazme v cytoplazme v stróme chloroplastov.
Leukoplasty sa nachádzajú najčastejšie: v zásobných orgánoch prvokov v zásobných orgánoch rastlín rovnako vo všetkých rastlinných bunkách v bunkách listov po strate chlorofylu.
Tylakoidy sú: membrány chloroplastov vlákna v mitotickom aparáte neživé súčasti bunky kanáliky Golgiho aparátu.
Pre plastidy platí, že: sa nachádzajú len v rastlinných bunkách sa nachádzajú v rastlinných aj živočíšnych bunkách väčšina obsahuje fotosyntetické farbivá majú vlastnú DNA.
Pre endoplazmatické retikulum platia tvrdenia: je to membránová štruktúra, tvorená systémom kanálikov jeho drsná forma zabezpečuje proteosyntézu jeho hladká forma sa podieľa na syntéze sacharidov zabezpečuje transport látok.
Drsná forma endoplazmatického retikula má na membránach naviazané: nukleové kyseliny lyzozómy ribozómy enzýmy.
Drsné endoplazmatické retikulum pozostáva: z endoplazmatického retikula a ribózy z endoplazmatického retikula a RNA z endoplazmatického retikula a ribozómov z endoplazmového retikula a DNA.
Ribozómy syntetizujú: bielkoviny cukry tuky ribozómovú RNA.
Štruktúry bunky, ktoré sa podieľajú na proteosyntéze sú: jadro, endoplazmatické retikulum a ribozómy drsné endoplazmatické retikulum a Golgiho aparát voľné ribozómy v cytoplazme a tylakoidy endoplazmatické retikulum, ribozómy a Golgiho aparát.
Aké funkcie plnia vakuoly v rastlinných bunkách? zúčastňujú sa na rozkladných procesoch sú vyplnené zásobnými látkami tvoria sa v nich rastlinné farbivá podmieňujú vnútorný tlak v bunke.
Je pravdivé tvrdenie, že vakuoly sa nachádzajú iba v rastlinných bunkách? áno, je to typická rastlinná štruktúra áno, podobné štruktúry u živočíchov nazývame lyzozómy nie, živočíšne bunky niektorých živočíchov obsahujú špecializované vakuoly nie, vakuoly sú dôležitými štruktúrami v bunkách prvokov.
K neživým súčastiam bunky patria: škrobové zrná tukové kvapky inklúzie cytoskelet.
Pohybovú funkciu v bunke zabezpečujú: mikrofilamenty mikrotubuly intermediárne filamenty intermediárne tubuly.
Mikrofilamenty sú: jemné vlákna v bunke, ktoré umožňujú kontrakciu trubicovité útvary v cytoplazme bunky vlákna deliaceho vretienka fibrilárne štruktúry.
Mikrotubuly sú: fibrilárne štruktúry jemné vlákna v cytoplazme bunky, ktoré umožňujú kontrakciu trubicovité útvary v cytoplazme bunky, schopné kontrakcie kanáliky, ktoré tvoria endoplazmatické retikulum.
Fibrilárne štruktúry, ktoré nemajú schopnosť kontrakcie, sa nazývajú: intercelulárne filamenty intermediárne filamenty intermediárne tubuly intercelulárne tubuly.
Dynamickú kostru bunky tvorí: cytoskelet cytoplazma sústava kryštalických inklúzií sieť mikrofilamentov a mikrotubulov.
Intermediárne filamenty majú funkciu: pohybovú spevňovaciu transportnú metabolickú.
Stavebným základom fibrilárnych štruktúr sú: mikrotubuly, mikrofilamenty a intermediárne filamenty fibrín, tubulín a myozin aktín, myozín, bielkovinové filamenty tubulín, filamenty a intermediárny fibrín.
Endosymbiotická teória vysvetľuje: vznik lišajníkov vznik eukaryotickej bunky fungovanie symbiotického vzťahu medzi dvomi organizmami vznik mitochondrií a plastidov z pôvodne samostatných prokaryotických organizmov.
Vznik eukaryotickej bunky z viacerých samostatných prokaryotických buniek vysvetľuje: endosymbiotická teória panspermická teória kreacionistická teória kumulačná teória.
Za predchodcov chloroplastov sa podľa endosymbiotickej teórie považujú: vakuoly obsahujúce chlorofyl fototrofné prokaryota sinice cyanobaktérie.
Pri ktorých mechanizmoch prechodu látok cez cytoplazmatickú membránu, je potrebná energia? osmóza aktívny transport fagocytóza pinocytóza.
Aktívny transport cez bunkovú membránu sa uskutočňuje pomocou: bielkovinových prenášačov fagocytózy pinocytózy difúzie.
Difúzia je: pohyb molekúl z miesta vyššej koncentrácie na miesto s nižšou koncentráciou rozptyl látky v rozpúšťadle rozptyl rozpúšťadla v látke vyrovnávanie koncentrácie medzi rozpúšťadlom a roztokom v smere koncentračného spádu.
Príkladom difúzie v živých organizmoch je: prechod kyslíka z alveol do krvi absorpcia vody v črevách spätné vstrebávanie vody a minerálnych látok v kanálikoch nefrónu prechod CO2 z buniek do krvi.
K vstrebávaniu tukov v tenkom čreve dochádza prostredníctvom: osmózy pinocytózy fagocytózy bielkovinových kanálikov.
Transport glukózy a aminokyselín do bunky zabezpečuje: pinocytóza fagocytóza transportná bielkovina ATP.
Pri prenikaní potrebných iónov do bunky sa uplatňuje: difúzia osmóza endocytóza transportná bielkovina.
K štrukturálnej prestavbe cytoplazmatickej membrány dochádza pri: exocytóze endocytóze pinocytóze fagocytóze.
Osmóza je: pohyb vody cez semipermeabilnú membránu na miesto s vyššou koncentráciou rozpúšťanej
látky pohyb látky za rozpúšťadlom tlak vo vnútri kapilár tlak vo vnútri buniek.
Plazmolýza nastane, keď sa bunka ocitne v prostredí: hypotonickom hypertonickom s vyššou koncentráciou osmoticky aktívnych častíc s nižšou koncentráciou osmoticky aktívnych častíc.
Keď posolíme uhorku, môžeme pozorovať: difúziu plazmolýzu osmotickú lýzu plazmoptýzu.
Praskanie dužiny plodov ovocia po dlhotrvajúcich dažďoch, je jav, ktorý sa nazýva: plazmolýza deplazmolýza plazmoptýza osmolýza.
Osmotická lýza červených krviniek môže nastať v: roztoku soli roztoku glukózy v alkohole v destilovanej vode.
Koncentrácia hypertonického prostredia je: premenlivá v závislosti od prostredia vyššia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme rovnaká ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme nižšia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme.
Koncentrácia hypotonického prostredia je: rovnaká ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme premenlivá v závislosti od prostredia vyššia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme nižšia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme.
|
