We use cookies to personalize your experience. If you continue browsing you will be accepting its use. More information.
option

chémia

INFO STADISTICS RECORDS
TAKE THE TEST
Title of test:
chémia

Description:
mnhjgfd

Author:
gazela
(Other tests from this author)

Creation Date:
22/05/2020

Category:
Others
Share the Test:
Facebook
Twitter
Whatsapp
TAKE THE TEST
Last comments
No comments about this test.
Content:
200. Zvýšenie koncentrácie reaktantov pri exotermickej reakcii: spôsobí posun rovnováhy reakcie v smere endotermickej reakcie spôsobí posun rovnováhy reakcie v smere exotermickej reakcie ovplyvní iba priebeh oxidačno-redukčných reakcii nemá vplyv na priebeh reakcie spôsobí zvýšenie množstva uvoľneného reakčného tepla nezmení koncentráciu produktov nemení smer reakcie spôsobí zníženie množstva uvoľneného reakčného tepla.
201. Energetickou bilanciou chemickej reakcie sa zistí: rozdiel molových väzbových energii vznikajúcich väzieb a väzieb zanikajúcich len hodnota molových väzbových energií reaktantov len hodnota molových väzbových energií produktov hodnota reakčného tepla Qm hodnota rýchlostnej konštanty hodnota aktivačnej energie či je daná reakcia exotermická alebo endotermická typ alebo mechanizmus reakcie.
202. Atómový vodík je reaktívnejší ako molekulový, pretože: hodnota reakčného tepla Qm vzniku H₂ z atómov vodíka má záporné znamienko pri vzniku molekuly H₂ z atómov vodíka sa uvoľňuje energia atómový vodík má jeden nespárený elektrón molekulový vodík nemá nespárené elektróny jeho hmotnosť je menšia má väčšiu potenciálnu energiu molekula H₂ je stabilnejšia hmotnosť molekuly H₂ je väčšia.
203. Molekulový vodík je reaktívnejší ako molekulový dusík, lebo: pri vzniku molekuly H₂ z atómov vodíka sa uvoľní menšie množstvo energie ako pri vzniku molekuly N₂ pri vzniku molekuly N₂ z atómov dusíka sa uvolní väčšie množstvo energie ako pri vzniku molekuly H₂ väzbová energia v molekule N₂ je väčšia ako v molekule H₂ väzbová energia v molekule H₂ je menšia ako v molekule N₂ reakčné teplo Qm vzniku molekuly H₂ z atómov vodíka je menšie ako pri vzniku molekuly N₂ molekulový vodík je menej stabilný ako molekulový dusík dusík má vyššiu teplotu varu ako vodík H₂ má menšiu relatívnu molekulovú hmotnosť ako N₂.
204. Reakčná teplota Qm je teplo: ktoré reakčné systémy pri chemickej reakcii len uvoľňujú ktoré reakčné systémy pri chemickej reakcii vymieňajú s okolím ktoré sa pri chemických reakciách spotrebuje alebo uvoľňuje ktoré môže mať len kladné znamienko ktorého hodnotu ovplyvňuje prítomnosť katalyzátora v reakčnej zmesi ktorého hodnota nezávisí od prítomnosti katalyzátora v reakčnej zmesi ktoré vyjadruje rýchlosť chemickej reakcie ktoré môže mať v reakciách kladné alebo záporné znamienko.
205. Reakčné teplo Qm reakcie C(s)+1/2 O₂(g) --------------> CO(g) vypočítané z reakčných tepiel reakcií: C(s) + O₂(g) --------------> C O₂(g), Qm= -393 kJ.mol -¹ CO(g)+1/2 O₂(g) -------------->C O₂(g) Qm= -283 kJ. mol -¹ bude mať v zmysle Hessovho zákona hodnotu: -676 kJ. mol -¹ -110 kJ. mol -¹ + 110 kJ. mol -¹ +676 kJ. mol -¹ rovnú súčtu reakčných tepiel tvorby C O₂ z elementárneho uhlíka a z CO rovnú rozdielu reakčných tepiel tvorby C O₂ z elementárneho uhlíka a z CO prislúchajúcu exotermickému deju prislúchajúcu endotermickému deju.
206. O aktivačnej energii Ea platí, že: čím je jej hodnota nižšia , tým je rýchlosť chemickej reakcie vyššia jej hodnotu ovplyvňuje prítomnosť katalyzátora jej hodnotu určuje rozdiel potenciálnej energie aktivovaného komplexu reakcie a potenciálnej energie produktov reakcie čím je jej hodnota vyššia, tým je rýchlosť chemickej reakcie nižšia ovplyvňuje hodnotu rovnovážnej konštanty reakcie neovplyvňuje rýchlosť chemickej reakcie sa uplatňuje pri exotermických aj endotermických reakciách sa uplatňuje len pri endotermických reakciách.
207. Hodnota aktivačnej energie Ea: je určená hodnotou rozdielu potenciálnej energie prechodového komplexu a potenciálnej energie východiskových látok je určená hodnotou rovnovážnej konštanty reakcie je určená hodnotou reakčného tepla Qm je vo vzťahu k rýchlosti chemickej reakcie vyplýva z hodnoty rovnovažnej konštanty reakcie exotermických reakcii je vyššia ako endotermických exotermických reakcii je nižšia ako endotermických súvisí so vznikom aktivovaného (prechodového) komplexu reakcie.
208. Hodnota reakčného tepla Qm chemickej reakcie určuje : prítomnosť katalyzátorov reakčná rýchlosť hodnota rovnovážnej konštanty hodnota aktivačnej energie rozdiel relatívnych atómových alebo molekulových hmotností reaktantov a produktov reakcie množstvo uvolnenej alebo spotrebovanej energie pri reakcii množstvo energie , ktoré reakčná sústava vymieňa s okolím pH reakčného prostredia.
209. Reakčné teplo premeny reaktantov na koncové produkty reakcie závisí od: počtu medzistupňov reakcie spôsobu (mechanizmu), akým tento proces prebieha počiatočného a koncového stavu reakcie existencie medziproduktov reakcie rýchlosti tvorby medziproduktov reakcie prítomnosti katalyzátorov relatívnej molekulovej hmotnosti reagujúcich molekúl stability medziproduktov reakcie.
210. Ak reakčné teplo Qm v reakcii A+B→ AB má kladné znamienko, potom platí, že: produkt reakcie je stabilnejší ako reaktanty pri reakcii sa spotrebovala energia hodnota aktivačnej energie danej reakcie je vždy vysoká hodnota aktivačnej energie danej reakcie je vždy nízka ide o exotermickú reakciu ide o endotermickú reakciu reaktanty reakcie sú stabilnejšie ako produkty vždy ide o katalyzovanú reakciu.
211. Vyberte aké oxidačné číslo môže mať atóm vodíka v zlúčeninách: I I, VII -I iba I I, -I v kovalentných hydridoch -I v ionových hydridoch +I v anorganických I a v organických I a II.
212. O izotopoch vodíka platí: majú rovnaké fyzikálne vlastnosti líšia sa počtom neutrónov v jadre líšia sa počtom protónov v jadre líšia sa počtom elektrónov v elektrónovom obale majú rovnaké nukleónove číslo v organických zlúčeninách sa z izotopov vodíka najčastejšie vyskytuje deutérium majú rovnaké protónove číslo deutérium má jadro deuterón, zložené z jedného protónu a jedného neutrónu.
213. Hydridový anión: vzniká z atómu vodíka prijatím valenčného elektrónu od atómu s nízkou hodnotou elektronegativity vzniká z atómu vodíka odovzdaním elektrónu atómu iného prvku vzniká reakciou protónu a jedného elektrónu sa označuje H¯ sa označuje H+ vzniká odobratím dvoch elektrónov z molekuly H₂ vytvára s katiónmi alkalických kovov iónové hydridy vzniká reakciou protónu a atómu vodíka.
214. Označte ktoré tvrdenie o vodíku je správne v zlúčeninách s fluórom, kyslíkom a dusíkom sa môžejeho atóm viazať so susednými molekulami kovalentnou väzbou je prvým členom prirodzeného radu prvkov s dusíkom sa nemôže zlučovať priamo, reakcia N₂ + 3 H₂→2 NH_3 neprebieha ani pri vyššej teplote a ani za použitia katalyzátorou vodík môže redukovať aj sulfidy, napr. Ag₂S+ H₂ → 2 Ag+ H₂S tvorí ternárne (trojprvkové) zlúčeniny - hydridy- so všetkými prvkami priodickej sústavy prvkov atómy vodíka majú najjednoduchšiu elektrónovú konfiguráciu Is¹ rýchle difunduje pórovitými stenami pevných látok pri nízkych teplotách ( -253°C) kondenzuje na bezfarebnú kvapalinu.
215. Protón má silné redukčné účinky sa môže uplatniť ako akceptor elektrónového páru sa označuje H+ s vodou vytvára katión H₃O⁺ sa viaže s katiónom H+ a vzniká molekula vodíka môže poskytovať elektrónový pár iným atómom je nestály a viaže sa s látkou, ktorá má veľký elektrónový pár vzniká odobratím elektrónu z atómu vodíka.
216. Atómy vodíka majú vlastnosti veľmi podobné ako atómy ostatných prvkov v I.A skupine periodickej sústavy prvkov sú reaktívnejšie ako molekuly vodíka môžu prijať, alebo odovzdať elektróny a takto vždy vytvoriť protóny vytvorením chemickej väzby (napr. v molekule H₂) nadobúdajú stabilnejšiu elektrónovú konfiguráciu vznikajú rozštiepením molekuly vodíka dodaním potrebnej energie sú príčinou prevažne oxidačných vlastností vodíka sú príčinou redukčných vlastností vodíka (vo väčšine reakcií) sú menej reaktívne ako molekuly vodíka.
217. Molekuly vodíka sa môžu po dodaní potrebnej energie štiepiť podľa rovnice H₂(g) →2H(g) :Qm =436 kJ. mol -¹ majú atómy vodíka viazané nepolárnou kovalentnou väzbou sa tvoria z dvoch atómov vodíka majú dva atómy vodíka viazané iónovou väzbou sa môžu štiepiť na katióny vodíka, ktoré sú reaktívnejšie sú stabilné a preto molekulový vodík reaguje s väčšinou prvkov až pri vyššej teplote sa môžu po dodaní potrebnej energie štiepiť podľa rovnice H₂(g) →2H+, Qm= 436 kJ. mol -¹ sú zložené z dvoch protónov.
218. Označte ktoré reakcie iónových , resp. kovalentných hydridov s vodou môžu prebiehať: HBr + H₂O →H₃O⁺ +Br KH + H₂O →H₂ + KOH CaH₂ + 2 H₂O→ 2 H₂ + Ca(OH)₂ PH₃ + 4 H₂O→ 4 H₂ +H₃PO₄ BaH₂ + 2 H₂O→2 H₂ + Ba(OH)₂ C₂H₄ + 2 H₂O → 5 H₂ + 2 CO₂ AsH₃ + 3 H₂O → H₂AsO₃ + 3 H₂ NaH + H₂O → H₂ + NaOH.
219. Zlúčenina SrH₂ má kovalentnú väzbu medzi atómami stroncia a vodíka sa nazýva hybrid strontnatý má atómy vodíka s oxidačným číslom I má atómy vodíka s oxidačným číslom -I má v molekule hydridový anion H ̄ nemôže reagovať s vodou má atóm stroncia s oxidačným číslom II sa nazýva peroxid strontnatý.
220. O hydridoch platí: ionové hydridy obsahujú kation H+ hydridy sú binárne zlúčeniny vodíka s inými prvkami (okrem vzácnych plynov a niektorých prechodných kovov) kovalentné hydridy majú atómy vodíka a prvku viazané kovalentnými väzbami, napr H₂S,HCI, NH₃ hydridy sú ternárne zlúčeniny vodíka s inými prvkami hydridy s nepolárnymi kovalentnými väzbami nereagujú s vodou ionové hydridy obsahujú anióny H- viazané s prvkami, ktoré majú najnižšie hodnoty elektronegativity (alkalické kovy a kovy alkalických zemín) hydridy ktoré obsahujú anión H- , reagujú s vodou podľa rovnice H₂O + H- →OH- + H₂ vlastnosti hydridov závisia hlavne od polarity väzby medzi atómom vodíka a atómom druhého prvku - podľa toho ich možno rozdeliť na iónové a kovalentné.
221. Deutérium má jadro zložené s jedného protónu a jedného neutrónu podobne ako tricium má jadro zložené z jedného protónu a dvoch neutrónov je izotop vodíka je nuklid ľahkého vodíka má značku D sa môže použiť na sledovanie ,mechanizmu reakcií a reakčnej kinetiky je ťažká voda s kyslíkom tvorí oxid deutérny D₂O.
222. V prírode, hlavne vo vode a organických zlúčeninách, sa z uvedených izotopov vodíka ( prócium, deutérium, trícium) v najmenšom množstve vyskytuje trícium vyskytujú v rovnakom pomere všetky uvedené izotopy najčastejšie vyskytuje deutérium viazané v ťažkej vode v najmenšom množstve vyskytuje prócium vyskytujú najmä deutérium a trícium najčastejšie vyskytuje voľné deutérium v najväčšom množstve vyskytuje prócium najčastejšie vyskytuje izotop H.
223. Vodík sa pri bežných podmienkach na Zemi nevyskytuje ako atómový vodík môžeme pripraviť reakciu vodnej pary s rozžeraveným koksom podľa rovnice: C +H₂O → CO + H₂ má chemické vlastnosti veľmi podobné ako ostatné prvky I.A skupiny v laboratóriu možno pripraviť elektrolýzou vody patrí medzi S2 prvky sa sa vo vesmíre vyskytuje v plynnom obale slnka, stálica v hmlovinách je po héliu druhý najľahší prvok v sústave prvkov môže reagovať s chlórom podľa rovnice H₂+ CI₂ →2 HCI.
224. Katión H+ sa tiež nazýva prócium vzniká odovzdanim elektrónu z atómu vodíka s vodou tvorí hydroxidový ion s vodou tvorí oxoniový kation vzniká s atómu vodíka po prijatí elektrónu od atómu iného prvku sa môže spojiť s protónom a vytvoriť tak molekulu H₂ môže byť donor elektrónového páru je nestály a viaže sa s látkou, ktorá má voľný elektrónkový plán.
Report abuse Terms of use
HOME
CREATE TEST
INFO
STADISTICS
RECORDS
Author's Tests