451. Alkány od alkénov rozlíšime: reakciou s brómovou vodou biuretovou reakciou Selivanovým činidlom reakciou s roztokom KMnO₄ .
452. Alkény: možno zaradiť do homologického radu podobne ako alkány majú podobné fyzikálne a chemické vlastnosti ako alkány majú podobné fyzikálne vlastnosti ako alkány sú reaktívnejšie ako alkány a reakčným centrom je dvojitá väzba .
453. Medzi charakteristické reakcie alkénov patrí: elektrofilná substitúcia elektrofilná adícia nukleofilná adícia dehydrogenácia.
454. Podľa Markovnikovho pravidla platí: pri elektrofilnej adícii sa elektrofil naväzuje na uhlík s menším počtom atómov vodíka pri elektrofilnej adícii na asymetrický alkén sa elektrofil naväzuje na uhlík z dvojitej väzby, ktorý má väčší počet atómov vodíka pri elektrofilnej adícii na asymetrický alkén sa nukleofil naväzuje na uhlík z dvojitej väzby s menším počtom atómov vodíka elektrofilné činidlo sa naväzuje vždy na prvý uhlík .
455. Adícia HBr na asymetrický alkén v prítomnosti organického peroxidu: prebieha podľa Kharashovho pravidla nie je možná prebieha podľa Zajcevovho pravidla prebieha tak, že radikál halogénu sa naviaže na uhlík dvojitej väzby s väčším počtom atómov vodíka .
456. Vyberte reakcie, v ktorých prevažne vzniká daný produkt: H₃C - CH₂ - CH = CH₂ + HI → H₃C - CH₂ - CH = CH
ǀ
I R-O-O-R
CH₃ - CH₂ - CH = CH₂ + HCl → CH₃ - CH₂ - CH - CH₃
ǀ
Cl Br
FeBr₃ ǀ
CH₃ - CH = C + CH₃ +Br-Br → CH₃ - CH - C - CH₃
ǀ ǀ ǀ
CH₃ Br CH₃ O O
oxidácia ″ ″
H₃C - CH₂ - CH₃ → CH₃ - C + H - C
\ \
OH OH.
457. Vyberte reakciu prípravy 1,2-dichlórbutánu: UVž
CH₃ - CH₂ - CH = CH₂ + Cl-Cl → CH₃ - CH₂ - CH - CH₂
ǀ ǀ
Cl Cl AlCl₃
CH₃ - CH₂ - CH = CH₂ + Cl-Cl → CH₃ - CH₂ - CH - CH₂
ǀ ǀ
Cl Cl AlCl₃
CH₃ - CH₂ - C ≡ CH + Cl-Cl → CH₃ - CH₂ - CH - CH₂
ǀ ǀ
Cl Cl H₃C - CH₂ - C ≡ CH + 2HCI → H₃C - CH₂ - CH - CH₂
ǀ ǀ
Cl Cl.
458. O alkínoch platí: v molekule majú dva atómy uhlíka v hybridizácii sp sú menej reaktívne ako alkény charakteristické reakcie alkínov sú elektrofilné substitúcie nereagujú s alkoholmi .
459. Charakteristické reakcie alkínov sú: nukleofilné substitúcie elektrofilné adície dehydrogenácie napríklad adície halogénvodíkov .
460. Alkíny môžu reagovať s: alkalickými hydroxidmi halogénmi v prítomnosti katalyzátora typu AIX₃ vodou halogénvodíkmi .
461. Vyberte správne reakcie: halogenáciou alkínov vznikajú deriváty alkénov alebo alkánov hydratáciou alkínov vznikajú dihydroxyderiváty alkánov hydratáciou etínu vzniká acetaldehyd hydrogenáciou alkénov vznikajú alkíny .
462. O alkínoch platí: môžu reagovať s vodou niektoré tvoria acetylidy majú mierne zásaditý charakter atómy vodíka v etíne sú mierne kyslé .
463. Alkíny reagujú podľa reakčnej schémy: Cl Cl
ǀ ǀ
CH₃ - CH₂ - C ≡ CH + 2HCl → CH₃ - CH₂ - C - CH
ǀ ǀ
Cl Cl OH
ǀ
CH₃ - C ≡ CH + H₂O → CH₃ - C = CH₂ + H₂O → CH₃ - C - CH₃
ǀ ǀ
OH OH O
H₂SO₄, MgSO₄ ″
HC ≡ CH + H₂O → HC = CH₂ → H₃C - C
ǀ \
OH H CH ≡ CH + Cl-Cl → Cl-C ≡ C-Cl + H₂ .
464. Vyberte čo o väzbe C≡C neplatí: je reaktívnejšia ako C=C, pretože má väčšiu elektrónovú hustotu napriek tomu, že má väčšiu elektrónovú hustotu nie je reaktívnejšia ako C=C nie je reaktívnejšia ako C=C zaniká len homolyticky .
465. Alkadiény: majú v molekule dve alebo viac dvojitých väzieb podľa polohy dvojitých väzieb delíme na kumulované, izolované a konjugované sú uhľovodíky s dvoma dvojitými väzbami, napríklad chloroprén môžu polymerizovať .
466. Konjugované alkadiény: majú dve dvojité väzby v molekule oddelené jednou jednoduchou väzbou majú v molekule elektróny π -väzieb delokalizované v dôsledku konjugácie π- elektrónov ľahko prešmykujú na alkány sú napríklad izoprén a 1,3-butadién .
467. Kumulované alkadiény: majú v molekule dve dvojité väzby, ktoré vychádzajú z jedného atómu uhlíka nie sú stabilné a ľahko prešmykujú na alkíny nie sú stabilné a ľahko sa štiepia na dva alkény majú molekulový vzorec CnH2n.
468. Konjugovaný systém dvojitých väzieb sa nachádza v molekule uhľovodíka: 2,4,5-hexatriénu chloroprénu izoprénu 1,3,5-hexatriénu.
469. Roztok KMnO₄ pri reakcii s nenasýtenými alkénmi mení farbu: mení červenofialovú farbu, pretože dochádza k oxidácii dvojitých väzieb sa odfarbuje, pretože dochádza k oxidácii mangánu pretože sa Mnᵛᴵᴵ redukuje na Mnᴵᵛ pretože vznikajú rôzne oxidačné produkty, napríklad fenoly
.
470. Z eténu môžeme vyrobiť zlúčeninu: vinylchlorid etylénoxid alylchlorid formaldehyd.
471. Vyberte správny výrok: vinylchlorid získame z eténu chloráciou a elimináciou HCl etylénoxid získame z eténu redukciou kyslou hydrolýzou získame z etylénoxidu etén kyslou alebo zásaditou hydrolýzou získame z etylénoxidu etándiol.
472. Etén vzniká: dehydrogenáciou etánu redukciou etánu dehydratáciou etanolu dvojnásobnou redukciou acetaldehydu .
473. O eténe platí: nachádza sa v rope, uhlí a zemnom plyne je bezfarebný plyn sladkastej vône vyrábajú sa z neho napríklad chlórované rozpúšťadlá, plasty používa sa na urýchľovanie dozrievania niektorého ovocia .
474. Elektrofilné adície: sú typické pre alkény aj alkíny sú typické pre alkány aj alkény začínajú atakom elektrofilu sú typické pre aromatické uhľovodíky .
475. Pri reakcii 2-metyl-2-penténu (2-metylpent-2-énu) s vodou: vzniká 2-metylpentán-2-ol vzniká terciárny alkohol vzniká sekundárny alkohol ide o nukleofilnú substitúciu.
476. Cyklohexén od cyklohexánu sa líši: A. B. C. D. reakciou s brómovou vodou reakciou s Tollensovým činidlom tým, že dáva pozitívnu jodoformovú reakciu tým, že fialový roztok KMnO4 pri reakcii s cyklohexénom sa odfarbí a vznikne hnedá zrazenina .
477. 2,2,3,3-tetrachlórbután vznikne reakciou: but-2-énu s HCl but-2-ínu s dvomi molekulami chlóru nukleofilnou adíciou chlóru elektrofilnou adíciou chlóru na but-2-ín v prítomnosti napr. AlCl₃ .
478. O nenasýtených uhľovodíkoch neplatí: vznikajú dehydratáciou alkoholov vznikajú dehydrogenáciou alkoholov ich halogenáciou vznikajú alkíny sú reaktívne, pričom reakčným centrom je dvojitá väzba .
479. Adíciou 1 molekuly vodíka na cyklohexadién vzniká: hexín cyklohexán cyklohexén hexán .
480. Adíciou vody na acetylén vzniká ako konečný produkt: etándiol acetón vinylalkohol acetaldehyd .
481. Ako oxidoredukčnú reakciu možno označiť: vznik etanalu z vinylalkoholu vznik acetylénu z eténu vznik nitrilu z amidu vznik anilínu z nitrobenzénu .
482. Vyberte zlúčeninu, ktorá neobsahuje dvojitú väzbu: acetón guanidín karbid vápnika fosgén .
483. Konjugovaný systém dvojitých väzieb sa nachádza v: 1,3,5-heptatriéne 2,3,6-heptatriéne 1,2,5-heptatriéne 1,3,6-nonatriéne .
484. Etylénoxid: vzniká dehydrogenáciou etylénu kyslou alebo zásaditou hydrolýzou dáva etylénglykol je stabilný cyklický éter vzniká oxidáciou eténu.
485. O etylénoxide platí: je nestabilný a jeho hydrogenáciou vzniká etylénglykol jeho kyslou alebo zásaditou hydrolýzou vzniká etándiol patrí medzi étery je ester kyseliny šťaveľovej .
486. Benzén: je 1,3,5-cyklohexatrién je nenasýtený uhľovodík má atómy uhlíka v hybridizácii sp, preto je dĺžka všetkých väzieb v aromatickom kruhu 0,139 nm je pravidelný šesťuholník, ktorého uhlíky v cykle majú hybridizáciu sp² .
487. O benzéne platí: charakteristickou reakciou je elektrofilná adícia je nestabilný a rozkladá sa už pri izbovej teplote, preto pri práci s ním treba vetrať má v molekule delokalizované elektróny σ-väzieb má nízku vnútornú energiu .
488. Aromatické zlúčeniny sú: zlúčeniny, ktoré majú výraznú arómu zlúčeniny, ktoré majú v molekule delokalizovaný oblak π-elektrónov a rovinnú štruktúru zlúčeniny, ktoré majú v cykle molekuly 4n+2 delokalizovaných elektrónov v priestore majú vaničkovú formu .
489. Pre arény neplatí: majú rovinné molekuly ich charakteristické reakcie sú adície elektrofilné atómy uhlíka v molekule benzénu tvoria tri σ-väzby, ktoré zvierajú uhol 120˚ za bežných podmienok reagujú rovnako ako nenasýtené uhľovodíky.
490. O arénoch platí tvrdenie: benzén sa kumuluje v mozgu benzén pôsobí ako narkotický jed benzén je bezfarebný horľavý plyn, ktorý so vzduchom tvorí výbušnú zmes majú vysokú vnútornú stabilitu.
491. Charakteristické vlastnosti arénov sú: priestorové usporiadanie v stoličkovej forme rovnaká dĺžka väzieb C-C v molekule benzénu rovná 0,139 nm vysoká vnútorná energia, preto sú veľmi stabilné delokalizácia π-elektrónov .
492. O benzéne môžeme povedať: je bezfarebná kryštalická látka je výborným rozpúšťadlom nepolárnych látok, hlavne lipidov horí čadivým plameňom e pre človeka toxický .
493. K derivátom benzénu nepatrí: kumén p-xylén krezol dioxán.
494. Charakteristické reakcie benzénu sú: reakcie nukleofilné a radikálové substitúcie elektrofilné oxidácie redukcie .
495. Medzi charakteristické reakcie benzénu patrí: reakcia s halogénom v prítomnosti Lewisových kyselín reakcia s halogénmi v prítomnosti UV žiarenia nitrácia a sulfonácia vznik hexachlórhexánu .
496. Nitrobenzén pripravíme: reakciou benzénu s kyselinou dusitou reakciou benzénu s HNO₃ v prítomnosti kyseliny sírovej adíciou nitrózoskupiny na benzénové jadro nitráciou benzénu .
497. Charakteristické reakcie arénov sú: radikálové substitúcie radikálové adície elektrofilné adície elektrofilné substitúcie.
498. Medzi elektrofilné substitúcie patrí: vznik cyklohexánu z benzénu reakcia benzénu s chlóretánom sulfonácia diazotácia .
499. Elektrofilná substitúcia je reakcia: benzénu s nitračnou zmesou benzénu a chlóru v prítomnosti UV žiarenia katalytická hydrogenácia benzénu benzénu a chloridu kyseliny octovej v prítomnosti chloridu hlinitého .
500. Radikálovým mechanizmom prebieha reakcia: chlorácia benzénu v prítomnosti FeCl₃ chlorácia benzénu v prítomnosti UV žiarenia adícia vodíka v prítomnosti Pt hydrogenácia benzénu za prítomnosti katalyzátora .
|
