Podľa Brönstedovej teórie kyseliny môžu byť: napr. ióny HCO₃⁻, HSO₄,⁻ OH⁻, PO₄⁻³ len elektroneutrálne molekuly len katióny, napr. NH₄⁺, elektroneutrálne molekuly, katióny a anióny, ktoré môžu odštiepiť H⁺ len látky s vyšším počtom atómov vodíka v molekule látky, ktoré sú donorom protónu látky s vyšším počtom atómov kyslíka v molekule napr. ióny HSO₃⁻, H₂PO₄⁻, HS⁻.
Mierou sily kyselin: je v karboxylových kyselinách iba počet -COOH skupín v ich molekulách je ich rozpustnosť vo vode sú hodnoty pK kyselin sú hodnoty izoelektrických bodov pl kyselin sú hodnoty ionizačných konštant kyselin je počet atómov vodíka v ich molekule je počet atómov kyslíka v ich molekule sú hodnoty ionizačných stupňov kyselin.
Silné a slabé zásady sa líšia: počtom -OH skupín, ktoré môžu prijať od inej molekuly rozpustnosťou vo vode koncentráciou v nevodných rozpúšťadlách počtom-OH skupín v molekule ionizačnými konštantami schopnost'ou prijat' protón hodnotami stupňa ionizácie schopnosťou odovzdať protón.
Vyberte skupiny látok, ktoré sa vo vodných roztokoch prejavujú ako elektrolyty: CoCl₂, Na₂CO₃, CHCI₃, HCI, C₂H₆ CH₄, benzén, KMnO₄, CH₃COOH, K₂SO₄ FeCl₃, H₂SO₄, NaBr, CH₃COOK, NH₄Br CuSO₄, HI, NaNO₃, K₃[Fe(CN)₆] KCN, Na₂CO₃,C,H, glukóza, CH₂Cl₂ KCI, CH₃COOK, Nal, (NH₄)₂S, FeCl₂ fruktóza, CH₂Cl₂, KBr, NiCl₂, toluen CH₄, chloroform, HCI, NaOH, H₂S.
Pri 10-násobnom zriedení roztoku NaOH, c=1.10 mol.t⁻¹, vodou, hodnota pH vzniknutého roztoku: sa zníži o 10 oproti pôvodnému roztoku sa zníži o 1 oproti pôvodnému roztoku sa bude rovnať 4 sa zvýši o 1 oproti pôvodnému roztoku sa nezmení oproti pôvodnému roztoku sa ustáli na hodnote 11 sa bude rovnat' 10 sa bude rovnať 3.
Pri 100-násobnom zriedení roztoku HCl, c=0,01 mol.l⁻¹, vodou, hodnota pH vzniknutého roztoku: sa bude rovnat' 2 sa zníži o 2 oproti pôvodnému roztoku sa zvýši o 2 oproti pôvodnému roztoku sa bude rovnať 4 sa nezmení oproti pôvodnému roztoku, mení sa iba koncentrácia roztoku sa zvýši o 1 oproti pôvodnému roztoku sa bude číselne rovnať hodnote pOH vzniknutého roztoku sa zníži 100-násobne oproti pôvodnému roztoku.
Vyberte látky, ktoré po rozpustení vo vode (pH vody = 7) spôsobia zníženie hodnoty pH: CaO, BaCl₂ SO₂, NH₄Cl etanol, MgO (NH₄)₂SO₄, CH₃COOH Na₂SO₃, CH₃COONH₄ NH₄NO₃, Cl₂ Ca(NO₃)₂, KON Na₂S, anilin.
Látka sa môže prejaviť ako kyselina alebo zásada: pri reakcii s inou látkou alebo pri ionizácii v danom rozpúšťadle v priebehu eliminačných reakcií v priebehu acidobázických reakcií v priebehu všetkých oxidačno-redukčných reakcií v priebehu všetkých substitučných reakcií anorganických zlúčenín v priebehu protolytických reakcií v priebehu neutralizačných reakcií v priebehu adičných reakcií organických zlúčenin.
Hodnota súčinu koncentrácií H₃O⁻ a OH⁻ iónov (K): a súvisí s hodnotou pH a platí: pH+ pOH = pK pri danej teplote je vo všetkých vodných roztokoch rovnaká sa nemení so zmenou teploty sa nazýva aj konštanta rozpustnosti má pri teplote 25 °C hodnotu K=1.10⁻¹⁴ mol².l⁻² sa tiež nazýva autoprotolytická konštanta vody sa dá previesť do logaritmickej stupnice a platí: pK = -log K sa označuje ako iónový súčin vody.
Pravé roztoky sú: iba roztoky silných elektrolytov tie, v ktorých je veľkosť rozpustených častíc vyššia ako 1.10⁻⁹ m hrubodisperzné sústavy kvapaliny a tuhej látky homogénne zmesi plynu a tuhej látky iba vodné roztoky anorganických zlúčenín aké roztoky, rozpustených molekúl (častic) je menšia ako 1 nm napr. roztok vaječného bielka alebo roztok škrobu napr. roztok fruktózy a fyziologický roztok.
V pravých roztokoch je veľkosť rozpustených častíc: 1-10² mm 1-10 μm nižšia ako 1 nm 10-100 nm vyššia ako 1 nm 10-100 μm nižšia ako 1.10⁻⁹ m 1.10⁻⁶-10.10⁻⁶ m.
Osmotický tlak (π): v roztoku zloženom z NaCl a glukózy závisí len od koncentrácie silného elektrolytu závisí od počtu častíc v roztoku je nepriamo úmerný koncentrácii rozpustených látok je určený koncentráciou všetkých molekúl (iónov) v roztoku zriedených roztokov možno vyjadriť vzťahom: π=i.c.R.T krvi človeka je približne 780 kPa je rovnaký pri rôznych teplotách môžeme využiť na stanovenie molárnej hmotnosti rozpustenej látky (najmä pre makromolekulové látky) podľa vzťahu: M=m/ π.V R.T kde M = molárna hmotnost rozpustenej látky, m = hmotnosť rozpustenej látky, V = objem roztoku.
Osmotický tlak: je tlak, ktorým treba pôsobiť na povrch roztoku, aby sa zabránilo dialyze môžeme využiť na stanovenie molárnej hmotnosti rozpustenej látky (najmä pre makromolekulové látky) podľa vzťahu:
M=π.V/m R.T kde M-molárna hmotnosť rozpustenej látky, m = hmotnosť rozpustenej látky, V= objem roztoku krvi človeka je podmienený najmä minerálnymi sol'ami elektrolytov je nižší ako neelektrolytov pri rovnakej koncentrácii (mol.l⁻¹) je určený vonkajším tlakom, ktorým musíme pôsobiť na roztok s vyššou koncentráciou,aby sme zabránili vnikaniu rozpúšťadla do roztoku cez semipermeabilnú membránu sa prejaví ak červené krvinky dáme do hypotonického prostredia - nastane ich hemolýza je rovnaký v roztoku glukózy, c=0,3 mol.l⁻¹, a v roztoku NaCl, c=0,3 mol.l⁻¹ nezávisí od štruktúry látok, ale od počtu častíc, ktoré vzniknú v roztoku po rozpustení elektrolytu v danom rozpúšťadle a jeho ionizácii.
O osmoze platí: u človeka je dôležitá pri podávaní injekcií do žily pomocou osmózy možno z vodného roztoku oddeliť hemoglobin od NaCl je to dej, ktorý umožňuje, že samovoľne prechádzajú molekuly bielkovín z vonkajšieho priestoru do bunky v dôsledku osmózy sa znižuje koncentrácia látky v koncentrovanejšom roztoku ak dáme červené krvinky do roztoku NaCl s koncentráciou c = 0,3 mol.l⁻¹, ostanú nezmenené ak je roztok a rozpúšťadlo oddelené polopriepustnou membránou, rozpúšťadlo preniká do roztoku je to dej, pri ktorom sa zvyšuje koncentrácia koncentrovanejšieho roztoku nastáva vtedy, ak sú dva roztoky o rôznej látkovej koncentrácii (molekúl, iónov) oddelené semipermeabilnou membránou.
Vodný roztok AgNO₃ (Mr=170) s koncentráciou 0,5 mol.l⁻¹ obsahuje: 0,25 mol AgNO, v 50 mililitroch roztoku 1 mol AgNO, v dvoch litroch vody 0,5 mmol AgNO, v jednom mililitri roztoku 85 mg AgNO, v jednom cm³ foztoky 0,25 mol AgNO, v 0,5 dm³ vody 2 mol AgNO, v 4000 ml roztoky 170 g AgNO, v 2000 ml roztoku 170 g AgNO, v jednom dm³ roztoku.
Vyberte dvojice vodných roztokov silných elektrolytov: MgCl₂, KOH CsOH, NH₄OH NaOH, SnSO₄ HCl, K₂CrO₄ H₂S, H₂SO₄, HCI, NaNO₃, RbOH, NaBr K₂Cr₂O₇, Li₂SO₄.
Silné elektrolyty: majú v roztokoch vyšší osmotický tlak ako slabé elektrolyty pri rovnakej koncentrácii (mol.l⁻¹)
majú ionizačný stupeň rovný nule sú vo vode prakticky úplne ionizované majú hodnotu ionizačnej konštanty nižšiu ako 1.10⁻⁴ sú napr. rozpustné soli silných anorganických kyselín majú ionizačnú konštantu Kd>1.10⁻² sú napr. hydroxidy kovov I.A skupiny periodickej sústavy prvkov majú vo vodných roztokoch hodnotu pH vždy rovnú 7.
Vyberte dvojice vodných roztokov slabých elektrolytov: CoCl₂, Na₂SO₃ NiCI₂, NH₄OH Na₂CO₃, H₂CO₃ HCOOH, HNO₂ H₂O, H₂S HCN, CH₃COOH Na₂SO₄, K₂S NH₄OH, HPO₄²⁻.
Slabé elektrolyty: majú hodnotu ionizačného stupňa α=1 sa líšia od silných elektrolytov ionizačnými konštantami sú vo vodných roztokoch len vo forme iónov majú rovnaké hodnoty pK ako silné elektrolyty sú vo vode čiastočne ionizované majú v roztoku vytvorenú rovnováhu medzi neionizovanými molekulami a iónmi určenú rovnovážnou konštantou sú charakterizované ionizačnými stupňami vo vode vôbec neionizujú.
Vyberte, ktoré tvrdenie o roztokoch je správne: medzi rozpúšťadlom a rozpúšťanou látkou môže prebehnúť chemická reakcia pri rozpúšťani glukózy vo vode prebehne medzi obomi látkami chemická reakcia vzájomná rozpustnosť kvapalin závisí od súdržných sil medzi ich molekulami a tiež od teploty rozpustnosť sa môže vyjadriť aj graficky, tzv. krivkami rozpustnosti molový zlomok látky v roztoku sa vyjadruje v jednotkách mol.l⁻¹ plynné roztoky vznikajú rozpúšťanim plynov v kvapalinách všetky kvapaliny sú navzájom miešateľné v každom pomere rozpúšťanie látok môže byť sprevádzané uvoľňovaním alebo pohlcovaním tepla.
|
