1. Chémia ako prírodná veda: študuje vlastnosti látok a ich vzájomné premeny študuje chemickú formu pohybu hmoty študuje len správanie látok pri chemických reakciách študuje len zloženie atómov a molekúl.
2. Látka: je jedna z foriem hmoty sa skladá z častíc, ktorých rýchlosť pohybu je menšia ako rýchlosť svetla sa skladá len z častíc väčších ako 10^-7m môže byť súbor makroskopických telies, napr. planét, galaxií.
3. Hmota: existuje len vo forme látky sa môže vyskytovať vo forme látky alebo poľa (magnetického, gravitačného) je objektívna realita, ktorá nezávisí od nášho vedomia sa nemôže premieňať z látky na pole.
4. Základnou vlastnosťou hmoty je: zotrvačnosť pohyb farebnosť tvrdosť.
5. Atóm: je najmenšia nedeliteľná mikročastica látky je najmenšia častica látky, ktorá sa skladá z atómového jadra a elektrónového obalu sa skladá z protónov, elektrónov a iónov je častica chemicky nedeliteľná.
6. Nuklidy: sú látky zložené z atomov s rovnakym protonovym a roznym nukleonovym cislom sú látky zložene z atomov s rôznym protonovym cislom sú látky zlozene z atomov s rovnakým protonovým aj nukleonovym číslom sú látky s rovnakým počtom protónov aj neutronov v atómovom jadre.
7. Izotopy: sú atomy s rovnakým protónovým ale odlišným nukleonovym číslom sú napríklad protium, deuterium a dusík sa v prírode nevyskytujú maju rovnaky počet protonov, neutronov, ale líšia sa počtom elektrónov.
8. Izotopy sú nuklidy, ktoré: sa líšia počtom elektronov sa líšia počtom protonov a neutronov maju rôzny pocet protonov líšia sa počtom neutrónov v atomovom jadre.
9. Vyberte izotopy: 16/8O, 17/8O 1/1H, 1/2H, 1/3H 40/18Ar, 40/19K protium, deutérium, trítium.
10. Prvok: je častica chemickej látky zložená z atomov s rovnakym nukleonovym číslom je častica látky zložená len z rovnakých nuklidov je látka zložená z atómov s rovnakým protónovým číslom je napríklad sodík, kyslík, destilovaná voda.
11. Molekula: je častica látky zložená z dvoch alebo viacerých nezlúčených atómov je častica látky zložená z dvoch alebo viacerých zlúčených atómov je vždy zložená zo zlúčených atómov rôznych prvkov môže byť napr. N2, F2, HCl.
12. Chemicky čistá látka: sa skladá len z častíc rovnakého druhu môže byť prvok alebo zlučenina je látka, ktorej fyzikálne a chemické vlastnosti sa už ďalším čistením nemenia môže byť len prvok.
13. Chemické individuum: je napr. roztok glukózy môže byť zliatina dvoch alebo viacerých kovov je roztok vaječného bielka je destilovaná voda.
14. Z uvedených látok vyberte chemicky čisté látky: morská voda, mosadz, roztok NaOH železo, destilovaná voda, kryštalický chlorid draselný kyslík, dusík, oxid hlinitý vzduch, sklo, minerálna voda.
15. Minerálna voda sa od destilovanej vody odlišuje: obsahom iónov schopnosťou tvoriť vodíkové väzby medzi molekulami ničím, obidve látky su chemicky čisté látky elektrickou vodivosťou.
16. Destilovaná voda: je na rozdiel od pitnej vody pravý roztok je chemicky čistá látka neobsahuje rozpustené soli je koloidná zmes.
17. Zmes: môže byť rovnorodá alebo rôznorodá je rovnorodá, ak sa skladá z dvoch alebo viacerých látok s rovnakou hmotnosťou je napr. prefiltrovaná morská voda môže byť rôznorodá, ak bude obsahovať častice s veľkosťou menšou ako 10^-9m.
18. O rovnorodej zmesi môžeme povedať: môže byť tuhá, kvapalná alebo plynná je rovnorodá, ak sa skladá len z rovnakých atómov je zmes dvoch alebo viacerých plynov je pravý roztok.
19. Pravý roztok je: rovnorodá zmes, napr. roztok vaječného bielka zmes vodíka a kyslíka napr. sklo zmes plynnej a tuhej látky.
20. Roztok: je rôznorodá zmes zložená z dvoch alebo viacerých kvapalných látok bielkovín vo vode je nepravý roztok sa skladá vždy len z vody a z jednej rozpúšťanej látky NaCl vo vode je chemické individuum.
21. O roztokoch platí: ich zloženie vyjadrujeme hmotnostným zlomkom w obsahujú rozptylené častice s velkostou 10^-8 - 10^-10m obsahujú rozptylené častice s veľkosťou väčšou ako 10^-9m ich zloženie vyjadrujeme v jednotkách mol.dm3; g; dm3.
22. Zloženie roztoku vyjadrujeme: hmotnostným zlomkom objemovým zlomkom osmotickým tlakom ionizačným stupňom.
23. Hmotnostný zlomok: je podiel hmotnosti rozpustenej látky a hmotnosti rozpúšťadla je podiel hmotnosti rozpustenej látky a hmotnosti roztoku je podiel hmotnosti rozpustenej látky v 1000g vody vyjadrujeme aj v percentách.
24. 25% roztoku siranu vapenateho obsahuje: 25g CaSO4 v 100g roztoku 25g Ca2SO4 v 100g roztoku 25g CaSO4 v 100g vody 25g CaSO4 a 75g vody.
25. Rôznorodá zmes: môže byť suspenzia, emulzia, pena a roztok môže byť suspenzia, emulzia, pena a aerosól je vždy zmes dvoch kvapalných látok obsahuje častice, ktorých veľkosť je väčšia ako 100nm.
26. Medzi suspenziu nepatrí zmes: vody a oleja piesku a oleja plynnej látky a kvapalnej látky rozdrvenej kriedy a vody.
27. Emulzia je: koloidný roztok vaječného bielka vo vode zmes dvoch kvapalných, navzájom nerozpustných látok zmes benzénu s jódom napr. zmes nepolárnej kvapalnej látky s vodou.
28. Suspenzia je: rovnorodá zmes kvapalnej a tuhej látky rôznorodá zmes kvapalnej a tuhej látky napr. neprefiltrovaná morská voda zmes dvoch alebo viacerých kvapalín s rôznou molekulovou hmotnosťou.
29. Medzi emulzie patrí: vaječný žĺtok majonéza osladený čaj minerálna voda.
30. Z uvedených príkladov vyberte penu: vyšľahaná šľahačka sneh z vaječného bielka hmla vaječný žĺtok.
31. Medzi aerosoly nepatrí: dym morská pena hmla šľahačka.
32. Atómová hmotnostná jednotka (u) a atómová hmotnostná konštanta (mu): je hmotnosť atómu vodíka má hodnotu 6,023*10^23 má hodnotu 1,66057*10^27 kg (u) je hmotnosť 1/12 hmotnosti atómu nuklidu 12C (mu).
33. Relatívna atómová hmotnosť Ar: udáva, koľkokrát je atom prvku ťažší ako atomova hmotnostna jednotka je súčet hmotností všetkých elementárnych častíc v atóme umožňuje vypočítať skutočnú hmotnosť daného atómu označuje sa Ar a je bezrozmerné číslo.
34. Relatívna molekulová hmostnosť Mr: je súčet relatívnch atomovych hmotnosti všetkých atomov v molekule udáva, kolkokrát je molekula danej látky ťažšia, ako atomova hmotnostná jednotka sa udáva v g*mol^-1 má značku Mm.
35. Zloženie roztoku vyjadrujeme ako: koncentráciu látkoveho mnozstva latky A, čo je počet molov látky A v 1 litri rozpúšťadla koncentráciu látkoveho mnozstva latky A, čo je počet molov látky A v 1 dm3 roztoku hmotnostnú koncentráciu latky A, čo je podiel hmotnosti látky A a hmotnosti roztoku hmotnostnú koncentráciu latky A, čo je podiel hmotnosti látky A a objemu roztoku.
36. Látkové množstvo: je množstvo látky, ktoré obsahuje rovnaký počet častíc aký sa nachádza v 12g nuklidu 12C je množstvo látky, ktoré obsahuje 6,022*10^23 častíc obsahuje 1,66*10^27 častíc je 6,022*10^23 g.
37. Molova hmotnosť: je hmotnosť 1 mol látky vyjadruje sa v kg*dm3 vyjadruje sa v g*mol^-1 vyjadruje sa v g*mol.
38. Počet atomov kyslika v dihydrogenarzenitane sodnom je: 2 1 3 0.
39. Počet atomov kyslika v molekule disiričitanu draselného je: 3 5 6 4.
40. Počet atómov vodíka v molekule síranu amónneho je: 3 4 6 8.
41. V molekule kyseliny dichromovej je počet atomov kyslíka: 4 5 6 7.
42. Podľa kvantovo-mechanického modelu atómu: elektrony sa pohybuju okolo atomoveho jadra v urcitom priestore, orbitale, s pravdepodobnostou 95 až 99% kvantove čísla charakterizujú energiu a veľkosť jadra atómu (energia, stav, orientácia, rotácia) elektrony sa pohybuju po kruhovych drahach (Bohr, Rutherford) elektrony sa pohybuju po kruhovych drahach s pravdepodobnostou 95 az 99% (Bohr, Rutherford).
43. Pre hlavné kvantove cislo platí: možno použiť na výpočet energie elektronu v danej energetickej hladine jeho hodnota je cele kladne číslo od 0 po 7 označujeme písmenami K, L, M, N, O, P, Q teoreticky môže nadobudat hodnoty celých kladných čísel od 1 po nekonečno.
44. Pre kvantove čísla platí: hlavné súhlasí s číslom hladiny elektronov hlavné ma vplyv na velkost, vedlajsie na tvar hranicnej plochy orbitalov vedlajsie urcuje pocet elektronovych vrstiev v atome magneticke určuje maximalny pocet elektronov vo valencnej vrstve.
45. Ak n=3, potom platí, že: l môže mať tiež hodnotu 3 maximalny pocet elektronov v elektronovom obale je 10 celkovy pocet elektonov je 2^2 vedlajsie kvantove cislo ma hodnotu 0, 1, 2.
46. Vedľajšie kvantové číslo: charakterizuje tvar orbitálu a čiastočne energiu pre n=2 môže nadobudat hodnoty 1, 2, 3 moze nadobudat hodnity od 0 po n-1 urcuje orientaciu orbitalu v priestore.
47. Ak je vedlajsie kvantove cislko l=2, potom pre magneticke kvantove čislo platí: m= 0, 1, 2 m= -2, -1, 0, 1, 2 m =0 m= -1, -2, 1, 2.
48. Vyberte spravne hodnoty kvantovych cisel: n=1, l=0, m=0 n=3, l=2, m=-2, -1, 0, 1, 2, n=4, l=3, m=-3, -2, -1, 0, 1, 3 n=2, l=2, m=-1, -2, 0, 1, 2.
49. Vyberte spravne hodnoty kvantovych cisel: n= 2, l=1, m=-1, 0, 1 n=2, l=3, m=-3, -2, -1, 0, 1, 2, 3 n=1, m=0 druhá elektrona vrstva môže mať orbitály s, p, d.
50. Vyberte správny výrok: elektrony obsadzuju orbitaly podla kesajucej hodnoty energie elektrony obsadzuju orbitaly podla kesajucej hodnoty elektronegativity elektrony obsadzuju orbitaly podla stupajucej hodnoty energie elektrony obsadzuju orbitaly podla stupajucej hodnoty ionizacnej energie.
|
