451. Alkany od alkenov rozlisime: reakciou s bromovou vodou biuretovou reakciou selivanovym cinidlom reakciou s roztokom KMnO4.
452. alkeny: Mozno zaradit do homologickeho radu podobne ako alkany Maju podobne fyzikalne a chemicke vlastnosti ako alkany Maju podobne fyzikalne vlastnosti ako alkany Su reaktivnejsie ako alkany a reakcnym centrom je dvojita väzba .
453. Medzi charakteristicke reakcie alkenov patri: Elektrofilna substitucia Elektrofilna adicia Nukleofilna adicia Dehydrogenacia.
454. podľa Markovnikovho pravidla plati: Pri elektrofilnej adicii sa elektrofil navazuje na uhlik s menším poctom atomov vodika Pri elektrofilnej adicii na asymetricky alken sa elektrofil navazuje na uhlik z dvojitej vazby, ktorý ma vacsi pocet atomov vodika Pri elektrofilnej adicii na asymetricky alken sa nukleofil navazuje na uhlik z dvojitej vazby s menším poctom atomov vodika Elektrofilne cinidlo sa navazuje vzdy na prvy uhlík .
455. Adicia HBr na asymetricky alken v prítomnosti organického peroxidu: Prebieha podla Kharashovho pravidla Nie je mozna Prebieha podla Zajcevovho pravidla Prebieha tak, ze radikál halogenu sa naviaze na uhlik dvojitej vazby s vacsim poctom atomov.
456. Vyberte reakcie, v ktorych prevazne vznika daný produkt: A B C D.
457. Vyberte reakciu pripravy 1,2 dichlorbutanu: A B C D.
458.O alkinoch plati: v molekule maju dva atomy uhlika v hybridizacii sp su menej reaktívne ako alkeny charakteristicke reakcie alkinov su elektrofilne substitucie Nereagujú s alkoholmi.
459. Charaktericke reakcie alkinov su: nukleofilne substitucie elektrofilne adicie dehydrogenacie napr. adicie halogenvodikov.
460.Alkiny mozu reagovat s: alkalickymi hydroxidmi halogenmi v prítomnosti katalyzátora typu AIX3 vodou halogenvodikmi.
461. Vyberte spravne reakcie: halogenaciou alkinov vznikajú derivaty alkenov alebo alkanov hydrataciou alkiniv vznikaju dihydroxyderivaty alkanov hydrataciou etinu vzniká acetaldehyd Hydrogenaciou alkenov vznikaju alkiny.
462.O alkinoch plati mozu reagovat s vodou niektoré tvoria acetylidy maju mierne zasadity charakter atomy vodika v etine su mierne kysle .
463.Alkiny reagujú podla reakcnej schemy: A B C D.
464.Vyberte čo o väzbe C≡C neplati: je reaktivnejsia ako C=C, pretoze ma väčšiu elektronovu hustotu napriek tomu, ze ma vacsiu elektronovu hustotu nie je reaktívnejsia ako C=C nie je reaktivnejsia ako C=C zanika len homolyticky.
465.Alkadieny: maju v molekule dve alebo viac dvojitých vazieb podla polohy dvojitých vazieb delime na kumulovane, izolovane a konjugovane su uhľovodíky s dvoma dvojitymi vazbami, napriklad chloropren mozu polymerizovat.
466. Konjugovane alkadieny: maju dve dvojite vazby v molekule oddelene jednou jednoduchou vazbou maju v molekule elektrony π-vazieb delokalizovane v dosledku konjugacie π- elektronov lahko presmykuju na alkany su napr. izopren a 1,3 - butadien.
467.Kumulovane alkadieny: maju v molekule dve dvojité vazby, ktore vychadzaju z jedneho atomu uhlika nie su stabilne a ľahko presmykuju na alkiny nie su stabilne a lahko sa stiepia na dva alkeny maju molekulovy vzorec CπH2π.
468. Konjugovany system dvojitych vazieb sa nachadza v molekule uhlovodika: 2,4,5-hexatrienu chloroprenu izoprenu 1,3,5-hexatrienu.
469. Roztok KMnO4 pri reakcii s nenasytenymi alkenmi meni farbu: meni cervenofialovu farbu, pretože dochadza k oxidacii dvojitých vazieb sa odfarbuje, pretoze dochadza k oxidacii manganu pretože sa Mn VII redukuje na Mn IV pretoze vznikaju rozne oxidacne produkty, napr. fenoly.
470.Z etenu mozeme vyrobit zluceninu: vinylchlorid etylenoxid alylchlorid formaldehyd.
471.Vyberte správny vyrok: vinylchlorid ziskame z etenu chloraciou a eliminaciou HCl etylenoxid ziskame z etenu redukciou kyslou hydrolyzou ziskame z etylenoxidu eten kyslou alebo zasaditou hydrolyzou ziskame z etylenoxidu etandiol.
472.Eten vznika: dehydrogenaciou etanu redukciou etanu dehydrataciou etanolu dvojnasobnou redukciou acetaldehydu.
473.O etene plati: nachadza sa v rope, uhli a zemnom plyne je bezfarebný plyn sladkastej vône vyrabaju sa z neho napr. chlorovane rozpustadla, plasty používa sa na urychlovanie dozdrievania niektorého ovocia.
474. Elektrofilne adicie: su typicke pre alkeny aj alkiny su typicke pre alkany aj alkeny začínajú atakom elektrofilu su typicke pre aromaticke uhľovodíky .
475.Pri reakcii 2-metyl-2-pentenu(2-metylpent-2-enu) s vodou: vznika 2-metylpentan-2-ol vznika terciarny alkohol vznika sekundarny alkohol ide o nukleofilnu substituciu:.
476. Cyklohexeb od cyklohexanu sa lisi: reakciou a bromovou vodou reakciou s Tollensovym cinidlom tym, ze dava pozitivnu jodoformovu reakciu Tym, ze fialový roztok KMnO4 pri reakcii s cyklohexenom sa odfarbi a vznikne hneda zrazenina.
477. 2,2,3,3-tetrachlorbutan vznikne reakciou: but-2-enu s HCl but-2-inu s dvomi molekulami chloru nukleofilnou adiciou chlóru elektrofilnou adiciou chlóru na but-2-in v prítomnosti napr. AlCl3.
478. O nenasytenych uhlovodikoch neplati: vznikajú dehydrataciou alkoholov
vznikaju dehydrogenaciou alkoholov ich halogenaciou vznikaju alkiny su reaktivne, pricom reakcnym centrom je dvojita vazba.
479.Adiciou 1 molekula vodika na cyklohexadien vznika: hexin cyklohexan cyklohexen hexan.
480. Adiciou vody na acetylen vznika ako konecny produkt: etandiol aceton vinylalkohol acetaldehyd.
481.Ako oxidoredukčnu reakciu mozno oznacit: vznik etanalu z vinylalkoholu vznik acetylenu z etenu vznik nitrilu z amidu vznik anilinu z nitrobenzenu.
482.Vyberte zluceninu, ktora neobsahuje dvojitu vazbu: aceton guanidin karbid vapnika fosgen.
483.Konjugovany system dvojitych vazieb sa nachádza v: 1,3,5-heptatriene 2,3,6- heptatriene 1,2,5- heptatriene 1,3,6- nonatriene.
484.Etylenoxid: vznika dehydrogenaciou etylenu kyslou alebo zasaditou hydrolyzou dava etylenglykol je stabilny cyklicky eter vznika oxidaciou etenu.
485.O etylenoxide plati: je nestabilny a jeho hydrogenaciou vznika etylenglykol jeho kyslou alebo zasaditou hydrolyzou vznika etandiol patrí medzi etery je ester kyseliny stavelovej.
486.Benzen: je 1,3,5-cyklohexatrien je nenasyteny uhlovodik ma atomy uhlíka v hybridizacii sp, preto je dlzka všetkých vazieb v aromatickom kruhu 0,139nm je pravidelny sestuholnik, ktorého uhliky v cykle maju hybridizaciu sp².
487. O benzene plati: charakteristickou reakciou je elektrofilna adicia je nestabilny a rozklada sa uz pri izbovej teplote, preto pri praci snim treba vetrat ma v molekule delokalizovane elektrony σ-vazieb ma nizku vnutornu energiu.
488.Aromaticke zlúčeniny su: zluceniny, ktoré maju vyraznu aromu zluceniny, ktore maju v molekule delokalizovany oblak π- elektronov a rovinnu strukturu zluceniny, ktore maju cykle molekuly 4n+2 delokalizovanych elektronov v priestore maju vanickovu formu.
489.Pre areny neplati: maju rovinne molekuly ich charakteristicke reakcie su adicie elektrofilne atomy uhlika v molekule benzenu tvoria σ-vazby, ktore zvieraju uhol 120° za bežných podmienok reaguju rovnako ako nenasytene uhlovodiky.
490.O arenach plati tvrdenie: benzen sa kumuluje v mozgu benzen posobi ako narkoticky jed benzen je bezfarebný horlavy plyn, ktory so vzduchom tvori vybusnu zmes maj vysoku vnutornu stabilitu.
491. Charakteristické vlastnosti arenov su: priestorove usporiadanie v stoličkovej forme rovnaka dlzka vazieb C-C v molekule benzenu rovna 0,139nm vysoka vnutorna energia, preto su velmi stabilne delokalizacia π-elektronov .
492. O benzene mozeme povedať: je bezfarebna krystalicka latka je vybornym rozpúšťadlom nepolarnych latok, hlavne lipidov hori cadivym plamenom je pre človeka toxický .
493. K derivatom benzenu nepatri: kumen p-xylen krezol dioxan.
494. Charakteristicke reakcie benzenu su: reakcie nukleofilne a radikalove Substitucie elektrofilne oxidacie redukcie .
495.Medzi charakteristicke reakcie benzenu patri: reakcia s halogenom v prítomnosti Lewisovych kyselin reakcia s halogenmi v prítomnosti UV žiarenia nitracia a sulfonacia vznik hexachlorhexanu.
496. Nitrobenzen pripravíme: reakciou benzenu s kyselinou dusitou reakciou benzenu s HNO3 v prítomnosti kyseliny sirovej adiciou nitrozoskupiny na benzenove jadro nitraciou benzenu.
497.Charakteristicke reakcie arenov su: radikalove substitucie radikalove adicie elektrofilne adicie elektrofilne substitucie .
498. Medzi elektrofilne substitucie patri: vznik cyklohexanu z benzenu reakcia benzenu s chloretanom sulfonacia diazotacia.
499.Elektrofilna substitucia je reakcie: benzenu s nitracnou zmesou benzenu a chlóru v prítomnosti UV žiarenia katalyticke hydrogenacia benzenu benzenu a chloridu kyseliny octovej v prítomnosti chloridu hliniteho.
500. Radikalovym mechanizmom prebieha reakcia: chloracia benzenu v prítomnosti FeCl3 chloracia benzenu v prítomnosti UV žiarenia adicia vodika v prítomnosti Pt hydrogenacia benzenu za prítomnosti katalyzátora.
|
