1-50

1. Chémia ako prírodná veda: študuje vlastnosti látok a ich vzájomné premeny. študuje chemickú formu pohybu hmoty. študuje len správanie látok pri chemických reakciách. študuje len zloženie atómov a molekúl.

2. Látka: je jedna z foriem hmoty. sa skladá z častíc, ktorých rýchlosť pohybu je menšia ako rýchlosť svetla. sa skladá len z častíc väčších ako 10^-7m. môže byť súbor makroskopických telies, napr. planét, galaxií.

3. Hmota: existuje len vo forme látky. sa môže vyskytovať vo forme látky alebo poľa (magnetického, gravitačného). je objektívna realita, ktorá nezávisí od nášho vedomia. sa nemôže premieňať z látky na pole.

4. Základnou vlastnosťou hmoty je: zotrvačnosť. pohyb. farebnosť. tvrdosť.

5. Atóm: je najmenšia nedeliteľná mikročastica látky. je najmenšia častica látky, ktorá sa skladá z atómového jadra a elektrónového obalu. sa skladá z protónov, elektrónov a iónov. je častica chemicky nedeliteľná.

6. Nuklidy: sú látky zložené z atomov s rovnakym protonovym a roznym nukleonovym cislom. sú látky zložene z atomov s rôznym protonovym cislom. sú látky zlozene z atomov s rovnakým protonovým aj nukleonovym číslom. sú látky s rovnakým počtom protónov aj neutronov v atómovom jadre.

7. Izotopy: sú atomy s rovnakým protónovým ale odlišným nukleonovym číslom. sú napríklad protium, deuterium a dusík. sa v prírode nevyskytujú. maju rovnaky počet protonov, neutronov, ale líšia sa počtom elektrónov.

8. Izotopy sú nuklidy, ktoré: sa líšia počtom elektronov. sa líšia počtom protonov a neutronov. maju rôzny pocet protonov. líšia sa počtom neutrónov v atomovom jadre.

9. Vyberte izotopy: 16/8O, 17/8O. 1/1H, 1/2H, 1/3H. 40/18Ar, 40/19K. protium, deutérium, trítium.

10. Prvok: je častica chemickej látky zložená z atomov s rovnakym nukleonovym číslom. je častica látky zložená len z rovnakých nuklidov. je látka zložená z atómov s rovnakým protónovým číslom. je napríklad sodík, kyslík, destilovaná voda.

11. Molekula: je častica látky zložená z dvoch alebo viacerých nezlúčených atómov. je častica látky zložená z dvoch alebo viacerých zlúčených atómov. je vždy zložená zo zlúčených atómov rôznych prvkov. môže byť napr. N2, F2, HCl.

12. Chemicky čistá látka: sa skladá len z častíc rovnakého druhu. môže byť prvok alebo zlučenina. je látka, ktorej fyzikálne a chemické vlastnosti sa už ďalším čistením nemenia. môže byť len prvok.

13. Chemické individuum: je napr. roztok glukózy. môže byť zliatina dvoch alebo viacerých kovov. je roztok vaječného bielka. je destilovaná voda.

14. Z uvedených látok vyberte chemicky čisté látky: morská voda, mosadz, roztok NaOH. železo, destilovaná voda, kryštalický chlorid draselný. kyslík, dusík, oxid hlinitý. vzduch, sklo, minerálna voda.

15. Minerálna voda sa od destilovanej vody odlišuje: obsahom iónov. schopnosťou tvoriť vodíkové väzby medzi molekulami. ničím, obidve látky su chemicky čisté látky. elektrickou vodivosťou.

16. Destilovaná voda: je na rozdiel od pitnej vody pravý roztok. je chemicky čistá látka. neobsahuje rozpustené soli. je koloidná zmes.

17. Zmes: môže byť rovnorodá alebo rôznorodá. je rovnorodá, ak sa skladá z dvoch alebo viacerých látok s rovnakou hmotnosťou. je napr. prefiltrovaná morská voda. môže byť rôznorodá, ak bude obsahovať častice s veľkosťou menšou ako 10^-9m.

18. O rovnorodej zmesi môžeme povedať: môže byť tuhá, kvapalná alebo plynná. je rovnorodá, ak sa skladá len z rovnakých atómov. je zmes dvoch alebo viacerých plynov. je pravý roztok.

19. Pravý roztok je: rovnorodá zmes, napr. roztok vaječného bielka. zmes vodíka a kyslíka. napr. sklo. zmes plynnej a tuhej látky.

20. Roztok: je rôznorodá zmes zložená z dvoch alebo viacerých kvapalných látok. bielkovín vo vode je nepravý roztok. sa skladá vždy len z vody a z jednej rozpúšťanej látky. NaCl vo vode je chemické individuum.

21. O roztokoch platí: ich zloženie vyjadrujeme hmotnostným zlomkom w. obsahujú rozptylené častice s velkostou 10^-8 - 10^-10m. obsahujú rozptylené častice s veľkosťou väčšou ako 10^-9m. ich zloženie vyjadrujeme v jednotkách mol.dm-3; g.dm-3.

22. Zloženie roztoku vyjadrujeme: hmotnostným zlomkom. objemovým zlomkom. osmotickým tlakom. ionizačným stupňom.

23. Hmotnostný zlomok: je podiel hmotnosti rozpustenej látky a hmotnosti rozpúšťadla. je podiel hmotnosti rozpustenej látky a hmotnosti roztoku. je podiel hmotnosti rozpustenej látky v 1000g vody. vyjadrujeme aj v percentách.

24. 25% roztoku siranu vapenateho obsahuje: 25g CaSO4 v 100g roztoku. 25g Ca2SO4 v 100g roztoku. 25g CaSO4 v 100g vody. 25g CaSO4 a 75g vody.

25. Rôznorodá zmes: môže byť suspenzia, emulzia, pena a roztok. môže byť suspenzia, emulzia, pena a aerosól. je vždy zmes dvoch kvapalných látok. obsahuje častice, ktorých veľkosť je väčšia ako 100nm.

26. Medzi suspenziu nepatrí zmes: vody a oleja. piesku a oleja. plynnej látky a kvapalnej látky. rozdrvenej kriedy a vody.

27. Emulzia je: koloidný roztok vaječného bielka vo vode. zmes dvoch kvapalných, navzájom nerozpustných látok. zmes benzénu s jódom. napr. zmes nepolárnej kvapalnej látky s vodou.

28. Suspenzia je: rovnorodá zmes kvapalnej a tuhej látky. rôznorodá zmes kvapalnej a tuhej látky. napr. neprefiltrovaná morská voda. zmes dvoch alebo viacerých kvapalín s rôznou molekulovou hmotnosťou.

29. Medzi emulzie patrí: vaječný žĺtok. majonéza. osladený čaj. minerálna voda.

30. Z uvedených príkladov vyberte penu: vyšľahaná šľahačka. sneh z vaječného bielka. hmla. vaječný žĺtok.

31. Medzi aerosoly nepatrí: dym. morská pena. hmla. šľahačka.

32. Atómová hmotnostná jednotka (u) a atómová hmotnostná konštanta (mu): je hmotnosť atómu vodíka. má hodnotu 6,023*10^23. má hodnotu 1,66057*10^27 kg (u). je hmotnosť 1/12 hmotnosti atómu nuklidu 12C (mu).

33. Relatívna atómová hmotnosť Ar: udáva, koľkokrát je atom prvku ťažší ako atomova hmotnostna jednotka. je súčet hmotností všetkých elementárnych častíc v atóme. umožňuje vypočítať skutočnú hmotnosť daného atómu. označuje sa Ar a je bezrozmerné číslo.

34. Relatívna molekulová hmostnosť Mr: je súčet relatívnch atomovych hmotnosti všetkých atomov v molekule. udáva, kolkokrát je molekula danej látky ťažšia, ako atomova hmotnostná jednotka. sa udáva v g*mol^-1. má značku Mm.

35. Zloženie roztoku vyjadrujeme ako: koncentráciu látkoveho mnozstva latky A, čo je počet molov látky A v 1 litri rozpúšťadla. koncentráciu látkoveho mnozstva latky A, čo je počet molov látky A v 1 dm3 roztoku. hmotnostnú koncentráciu latky A, čo je podiel hmotnosti látky A a hmotnosti roztoku. hmotnostnú koncentráciu latky A, čo je podiel hmotnosti látky A a objemu roztoku.

36. Látkové množstvo: je množstvo látky, ktoré obsahuje rovnaký počet častíc aký sa nachádza v 12g nuklidu 12C. je množstvo látky, ktoré obsahuje 6,022*10^23 častíc. obsahuje 1,66*10^27 častíc. je 6,022*10^23 g.

37. Molova hmotnosť: je hmotnosť 1 mol látky. vyjadruje sa v kg*dm3. vyjadruje sa v g*mol^-1. vyjadruje sa v g*mol.

38. Počet atomov kyslika v dihydrogenarzenitane sodnom je: 2. 1. 3. 0.

39. Počet atomov kyslika v molekule disiričitanu draselného je: 3. 5. 6. 4.

40. Počet atómov vodíka v molekule síranu amónneho je: 3. 4. 6. 8.

41. V molekule kyseliny dichromovej je počet atomov kyslíka: 4. 5. 6. 7.

42. Podľa kvantovo-mechanického modelu atómu: elektrony sa pohybuju okolo atomoveho jadra v urcitom priestore, orbitale, s pravdepodobnostou 95 až 99%. kvantove čísla charakterizujú energiu a veľkosť jadra atómu (energia, stav, orientácia, rotácia). elektrony sa pohybuju po kruhovych drahach (Bohr, Rutherford). elektrony sa pohybuju po kruhovych drahach s pravdepodobnostou 95 az 99% (Bohr, Rutherford).

43. Pre hlavné kvantove cislo platí: možno použiť na výpočet energie elektronu v danej energetickej hladine. jeho hodnota je cele kladne číslo od 0 po 7. označujeme písmenami K, L, M, N, O, P, Q. teoreticky môže nadobudat hodnoty celých kladných čísel od 1 po nekonečno.

44. Pre kvantove čísla platí: hlavné súhlasí s číslom hladiny elektronov. hlavné ma vplyv na velkost, vedlajsie na tvar hranicnej plochy orbitalov. vedlajsie urcuje pocet elektronovych vrstiev v atome. magneticke určuje maximalny pocet elektronov vo valencnej vrstve.

45. Ak n=3, potom platí, že: l môže mať tiež hodnotu 3. maximalny pocet elektronov v elektronovom obale je 10. celkovy pocet elektonov je 2^2. vedlajsie kvantove cislo ma hodnotu 0, 1, 2.

46. Vedľajšie kvantové číslo: charakterizuje tvar orbitálu a čiastočne energiu. pre n=2 môže nadobudat hodnoty 1, 2, 3. moze nadobudat hodnity od 0 po n-1. urcuje orientaciu orbitalu v priestore.

47. Ak je vedlajsie kvantove cislko l=2, potom pre magneticke kvantove čislo platí: m= 0, 1, 2. m= -2, -1, 0, 1, 2. m =0. m= -1, -2, 1, 2.

48. Vyberte spravne hodnoty kvantovych cisel: n=1, l=0, m=0. n=3, l=2, m=-2, -1, 0, 1, 2,. n=4, l=3, m=-3, -2, -1, 0, 1, 3. n=2, l=2, m=-1, -2, 0, 1, 2.

49. Vyberte spravne hodnoty kvantovych cisel: n= 2, l=1, m=-1, 0, 1. n=2, l=3, m=-3, -2, -1, 0, 1, 2, 3. n=1, m=0. druhá elektrona vrstva môže mať orbitály s, p, d.

50. Vyberte správny výrok: elektrony obsadzuju orbitaly podla kesajucej hodnoty energie. elektrony obsadzuju orbitaly podla kesajucej hodnoty elektronegativity. elektrony obsadzuju orbitaly podla stupajucej hodnoty energie. elektrony obsadzuju orbitaly podla stupajucej hodnoty ionizacnej energie.