150-200

151. Prvky d: sú prvky, ktorých atómy majú valenčné elektróny v orbitáloch ns^1-2, (n-1)d^1-10. majú na poslednej elektrónovej vrstve 1 až 2 elektróny. poskytujú do kovovej väzby elektróny z orbitálov s, p, d, preto majú dobré fyzikálne vlastnosti. v periodickej sústave prvkov sa nachádzajú len v tretej a štvrtej perióde.

152. Pre d prvky platí: majú veľmi dobré fyzikálne vlastnosti (okrem Hg, Zn, Cd), pretože na kovovej väzbe sa podieľajú valenčné elektróny najmä z neúplne obsadených d orbitálov. môžu sa vyskytovať v oxidačných číslach -I, -III, II, III, V, VI. bezfarebné sú katióny d prvkov, ktoré majú prázdny alebo dobudovaný d orbitál. v koordinačných zlúčeninách vystupujú ako akceptory elektrónov.

153. Prvky d: v komplexných zlúčeninách sú donormi elektrónového páru. vystupujú v komplexných zlúčeninách ako centrálne atómy. majú na valenčnej vrstve v orbitále np 6 elektrónov a na orbitále (n-1)d 1-10 elektrónov. na predposlednej vrstve majú 18 elektrónov.

154. Centrálny atóm má oxidačné číslo II v zlúčenine: K3[Cr(H2O)4(CN)6]. [Pt(NH3)6]3[Fe(CN)6]2. [Cu(NH3)4]Cl2. [Ni(H2O)3](NO3)2.

155. Komplexne viazaný katión kovu sa nachádza v molekule: kyseliny cholovej. žlčových farbív bilirubínu a biliverdínu. chlorofylu. vitamínu B12.

156. Železo sa nachádza: katión Fe2+ v hemoglobíne. katión Fe3+ v cytochrómoch. katión Fe2+ v chlorofyle. katión Fe3+ v žlčových farbivách.

157. Chemická väzba: je sila, ktorá viaže atómy v molekule. je tvorená voľným elektrónovým párom. vzniká medzi atómami alebo molekulami. môže byť jednoduchá, dvojitá , trojitá alebo štvoritá.

158. Väzbová energia: je rovnako veľká ako aktivačná energia. je rovnako veľká ako disociačná energia. sa uvoľní alebo spotrebuje pri vzniku chemickej väzby, podľa toho, či ide o exotermickú alebo endotermickú reakciu. je energia, ktorá sa uvoľní pri vzniku chemickej väzby.

159. O chemickej väzbe možno povedať: je tým pevnejšia, čím väčšia väzbová energia sa uvoľní pri jej vzniku. že vzniká medzi atómami s vysokou elektronegativitou. na jej rozštiepenie je potrebné dodať disociačnú energiu. je tým pevnejšia, čím menšia energia sa uvoľní pri jej vzniku.

160. O chemickej väzbe platí: pri vzniku chemickej väzby sa energia spotrebuje alebo uvoľní podľa typu reakcie. pri vzniku chemickej väzby sa uvoľní väzbová energia. čím väčšia väzbová energia sa uvoľní pri jej vzniku, tým je väzba pevnejšia. je tým pevenejšia, čím väčšia disociačná energia je potrebná na jej štiepenie.

161. Vyberte správne výroky o chemickej väzbe: v kovalentnej väzbe je elektrónový pár spoločný pre oba zlúčené atómy. kovalentná väzba môže byť len jednoduchá. môže sa štiepiť vplyvom činidiel homolyticky alebo heterolyticky. môže byť jednoduchá, dvojitá alebo trojitá.

162. Stabilita molekuly závisí: od počtu atómov v molekule. len od polarity väzby. od veľkosti väzbovej energie, ktorá sa spotrebuje pri jej vzniku. od veľkosti väzbovej energie, ktorá sa uvoľní pri jej vzniku.

163. Kovalentná väzba: môže byť väzba sigma alebo pí. môže byť len jednoduchá. je jednoduchá alebo násobná. môže byť nepolárna, polárna.

164. Nepolárna kovalentná väzba sa nachádza v molekulách: NaCl, CH4, NH3. Cl2, N2, O2. H2O, NH3, HCl. HCl, H2O, CO.

165. O kovalentnej väzbe platí: vzniká len medzi rovnakými atómami. atómy z väzby zdieľajú spoločný elektrónový pár. sa nachádza medzi molekulami vody. je napr. väzba peptidová.

166. Atómy sa zlúčujú: preto, aby dosiahli el. konfiguráciu najbližšieho vzácneho plynu. aby sa zvýšila ich vnútorná energia. aby mali na valenčnej vrstve čo najviac nespárených elektrónov. preto, aby sa znížila vnútorná energia vzniknutého systému.

167. Polarita chemickej väzby: je posun elektrónového obalu atómu na stranu elektronegatívnejšieho atómu. je posun väzbového elektrónového páru na stranu elektronegatívnejšieho atómu. sa vypočíta z rozdielu protónových čísiel viazaných atómov. sa určuje z rozdielu elektronegativít zlúčených atómov.

168. Koordinačná väzba: vzniká vtedy, ak jeden atóm je donorom a druhý akceptorom elektrónového páru. sa nachádza v molekule amoniaku. vzniká tak, že jeden atóm poskytne do väzby elektrónový pár a druhý atóm prázdny orbitál. môže byť iónová.

169. Centrálnym atómom v daných zlúčeninách je: jód v K3[AgI4]. Fe v KFe(SO4)2. Ni v [Ni(NH3)6]SO4. K v K3[Fe(CN)6].

170. Väzba sigma: vzniká aj prekryvom orbitálov d-d. vzniká vtedy, ak najväčší prekryv orbitálov je na spojnici atómových jadier. vzniká len medzi orbitálmi px. nachádza sa v jednoduchej, dvojitej aj trojitej kovalentnej väzbe.

171. Násobná kovalentná väzba: je pevnejšia ako jednoduchá. je kratšia ako jednoduchá. je tvorená jednou väzbou sigma a tromi väzbami pí. predstavuje zníženú elektrónovú hustotu.

172. V bromide amónnom: sa nachádza jedna väzba pí, 4 väzby sigma. sú dve iónové väzby a 3 polárne kovalentné väzby. sú 3 kovalentné polárne väzby, jedna iónová a jedna koordinačná väzba. sa nachádzajú len kovalentné väzby.

173. Vyberte dvojice, v ktorých sa nachádza koordinačná väzba: CH4; CHCl. H3O+; NH4+. [Cu(NH3)4]Cl2; KCr(SO4)2. [Ni(H2O)3](NO3)2; NH4Cl.

174. Vyberte správny výrok: väzba sigma vzniká prekrytím orbitálov na spojnici atómových jadier. väzba pí vzniká prekrytím orbitálov nad a pod spojnicou atómových jadier. väzba pí sa nachádza napr. v molekulách Cl2, H2, N2, O2. väzba sigma aj väzba pí môžu existovať nezávisle na sebe.

175. Vyberte správny výrok: jednoduchá kovalentná väzba vzniká medzi atómami ak rozdiel v hodnote ich elektronegativít je menší ako 1,7. molekula CO aj CO2 sú polárne. koordinačná väzba, ktorá sa volá aj donorno-akceptorná, vzniká tak, že obidva väzbové elektróny poskytne len jeden atóm. vodíková väzba, ktorá sa volá aj vodíkový mostík, je silnejšia ako kovalentná väzba.

176. Vodíková väzba: je príčinou relatívne vyššieho bodu varu zlúčenín, ktoré ju tvoria, napr. vody. sa nachádza medzi molekulami všetkých uhľovodíkov. vzniká aj v molekulách bielkovín. podmieňuje dobrú rozpustnosť etanolu vo vode.

177. Molekula amoniaku: má tvar pravidelného štvorstenu, pretože atóm dusíka má na valenčnej vrstve 3 nespárené elektróny. má väzbové uhly 107°. môže s molekulami vody tvoriť vodíkové väzby. má väzbové uhly 109°.

178. Vyberte, čo platí pre iónový kryštál: v kryštálovej mriežke medzi katiónmi a aniónmi pôsobia silné elektrostatické príťažlivé sily. v pevnom skupenstve veľmi dobre vedie elektrický prúd. je tvrdý, krehký, s vysokou teplotou topenia. je dobre rozpustný v benzéne.

179. O iónových zlúčeninách platí: sú rozpustné v polárnych zlúčeninách. ich taveniny vedú elektrický prúd. ich kryštály sú dobré vodiče tepla a elektrického prúdu. sú sypké.

180. Atómový kryštál: tvoria atómy uhlíka v hybridizácii sp2, sp3. je veľmi stabilný, pretože medzi atómami pôsobia pevné polárne kovalentné väzby. tvoria aj zlúčeniny SiO2, SiC. má vysokú teplotu topenia, nevedie elektrický prúd a je veľmi tvrdý.

181. Grafit, tuha: vedie elektrický prúd. je tvorená atómami uhlíka v hybridizácii sp2, takže každý atóm C tvorí tri pevné kovalentné väzby. je stierateľná, pretože nespárené elektróny na valenčnej vrstve sú čiastočne delokalizované a jednotlivé vrstvy sú viazané len slabými van der Waalsovými silami. tvorí molekulový kryštál.

182. Kryštál oxidu uhličitého: tvorí typický molekulový nepolárny kryštál. je stabilný pri vyšších teplotách. v kryštálovej mriežke sú molekuly CO2 viazané vodíkovými väzbami. je nestabilný, prchavý.

183. Vodíková väzba: sa nachádza napr. v molekule vody. vzniká medzi molekulami, v ktorých je atóm vodíka naviazaný polárnou väzbou na atóm kyslíka, fluóru alebo dusíka. sa nachádza v molekulách bielkovín. nemá žiadnu úlohu pri translácii.

184. Vodíková väzba: sa uplatňuje pri replikácii DNA. je medzi molekulami aminokyselín v primárnej štruktúre proteínov. je príčinou vzniku glykozidovej väzby. sa nachádza v sekundárnej a terciárnej štruktúre proteínov.

185.Van der Waalsove sily: sú veľmi slabé medzimolekulové sily, ktoré vznikajú medzi okamžitými dipólmi. uplatňujú sa napr. pri terciárnej štruktúre bielkovín. sú asi 100-krát slabšie ako chemická väzba. sú silnejšie ako vodíková väzba.

186. Van der Waalsove sily: sú také slabé, že nemajú vplyv na vlastnosti nepolárnych molekulových kryštálov. sa nachádzajú v molekulách nukleových kyselín. sa uplatňujú pri terciárnej štruktúre proteínov. sa nachádzajú v molekulách polysacharidov.

187. Chemický dej je dej: pri ktorom sa mení štruktúra látok, napr. topenie ľadu. pri ktorom zanikajú vodíkové väzby. pri ktorom sa mení zloženie a štruktúra látky. pri ktorom pôvodné väzby v reaktantoch zanikajú a nové chemické väzby v produktoch vznikajú.

188. Predpokladom vzniku chemickej väzby medzi dvomi časticami je: len zrážka dvoch častíc. zrážka dvoch častíc, ktoré majú aktivačnú energiu. zrážka dvoch častíc, ktoré majú vhodnú orientáciu. aj vytvorenie prechodového komplexu.

189. Aktivačná energia: je vo vzťahu k rýchlosti chemickej reakcie. je energia, ktorá vzniká pri exotermických reakciách. pre endotermické reakcie je záporná. exotermických reakcii je menšia ako endotermických.

190. Hodnotu aktivačnej energie: vypočítame z rozdielu potenciálnej energie produktov a reaktantov. vypočítame z rozdielu potenciálnej energie prechodového komplexu a potenciálnej energie reaktantov. vypočítame z rozdielu potenciálnej energie prechodového komplexu a potenciálnej energie produktov. ovplyvňuje prítomnosť katalyzátora.

191. Chemické reakcie delíme na: jednoduché a zložité. anabolické a katabolické. protolytické, redoxné, zrážacie a komplexotvorné. adičné, substitučné, eliminačné.

192. Podstatou protolytickej reakcie je: prenos vodíka. prenos kyslíka. výmena H3O+ za OH-. prenos katiónu vodíka H+.

193. Protolytickú reakciu vyjadruje rovnica: N2 + 3H2 = 2NH3. HCl + H2O = H3O+ + Cl-. H2SO4 + Ca(OH)2 = CaSO4 + 2H2O. CaCl2 + Na2SO4 = CaSO4 + 2NaCl.

194. Vyberte protolytické reakcie: AgNO3 + KCl = AgCl + KNO3. 2Na + 2H2O = 2NaOH + H2. 2KOH + H2SO4 = K2SO4 + 2H2O. NH3 + HCl = NH4Cl.

195. Medzi protolytické reakcie môžeme zaradiť: NH4+ + H2O = NH3 + H3O+. HCO3- + H2O = H2CO3 + OH-. SO2 + H2O = H2SO3. CaO + H2O = Ca(OH)2.

196. Podstata redoxných reakcii je: prenos katiónu vodíka. prenos elektrónov. výmena oxidačných činidiel. dehydratácia.

197. V reakcii manganistanu draselného s peroxidom vodíka je oxidovadlo: draslík. kyslík. vodík. mangán.

198. V reakcii manganistanu draselného s peroxidom vodíka je redukovadlo: mangán. kyslík. vodík. draslík.

199. Oxidačné aj redukčné účinky má: HNO3. H2S. HClO. HCl.

200. Reakčné teplo: je teplo, ktoré si sústava pri reakcii vymieňa s okolím. vyjadruje v kJ/mol. závisí od skupenstva reagujúcich látok a od teploty. je teplo, ktoré treba dodať, aby látky mohli reagovať.