bio

200. Plazmolýza nastne, keď sa bunka ocitne v prostredí : hypotonickom. hypertonickom. s vyššou koncentráciou osmoticky aktívnych častíc. s nižšou koncentráciou osmoticky aktívnych častíc.

201. Osmotická lýza červených krviniek môže nasťať v : roztoku soli. roztoku glukózy. v alkohole. v destilovanej vode.

202. Koncentrácia hypertonického prostredia : premenlivá v závistlosti od prostredia. vyššia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme. rovnaká ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme. nižšia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme.

204. Koncentrácia izotonického prostredia je : vyššia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme. nižšia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme. rovnaká ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme. premenlivá v závislosti od prostredia.

203. Koncentrácia hypotonického prostredia je : rovnaká ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme. premenlivá v závistlosti od prostredia. nižšia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme. vyššia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme.

205. V akom prostredí sa živočíšna bunka zmrští ?. hypotonickom. hypertonickom. izotonickom. v roztoku soli.

206. Je pravda ,že pro bakteriálnom zápale hrdla pomôže kloktanie koncentrovaným roztokem NaCl ?. áno ,v hypertonickom prostredí baktérie uvoľňujú vodu a hynú. áno, hypotonickom prostredí baktérie prijímajú vodu a praskajú. nie, roztok NaCl môže poškodiť sliznicu. nie, pre baktérie je roztok NaCl neškodný.

207. Pinocytóza : patrí medzi aktívne formy prenosu látok cez cytoplazmatickú membránu. patrí medzi pasívne formy prenosu látok cez cytoplazmatickú membránu. zabezpečuje príjem látok cez spotreby energie. zapezbečuje vylučovanie nepotrených látok z bunky.

208. Medzi pasívne formy prenosu látok cez cytoplazmatickú membránu neptarí : endocytóza. pinocytóza. osmóza. fagocytóza.

209. Medzi aktívne formy prenosu látok cez cytoplazmatickú membránu nepatrí : difúzia. pinocytóza. fagocytóza. osmóza.

210. Z koľkých fáz pozostáva bunkový cyklus : 2. 4. 6. 8.

211. Ktorá bunková štruktúra zodpovedá za presné rozdelenie chromozómov do dcérskych buniek ?. jadro. cytoskelet. mitochondrie. mitotický aparát.

212. Chromozómy sú : morfologické útvary,ktoré možno pozorovať len pri delení buniek. štruktúry,ktoré možno pozorovať v jadre bunky permanentne. štruktúry videteľné len v S-fáze bunkového cyklu. štruktúry,ktoré v jadre vznikaú na začiatku delenia bunky.

213. Mitózou vznikajú : somatické bunky. všetky bunky organizmu. všetky bunky organizmov,vrátane baktérií. len pohlavné bunky.

214. V profáze mitózy dochádza k : špiralizácii chromozomov. syntéze DNA. vzniku mitotického aparátu. vzniku jadierka.

215. V metafáze mitózy dochádza k : usporiadaniu chromozómov do centrálnej roviny. rozchádzaniu dcérskych chromatíd. rozštiepenie chromatíd. rozdeleniu centriol.

216. V anafáze mitózy dochádza k : rozchádzaniu chromozómov k protiľahlým pólom bunky. rozchádzaniu chromatíd k protiľahlým pólom bunky. ukončeniu delenia jadra. zániku metodického aparátu.

217. V telofáze mitózy dochádza k : ukončeniu karyokinézy. priebehu cytokinézy. dešpiralizácii chromozómov. vzniku novej DNA.

218. Redukcia počtu chromozómov je charakteristická pre : heterotypické delenie bunky. homeotypické delenie bunky. 1. meiotické delenie. 2. meiotické delenie.

219. Pre heterotypické delenie platí : je to prvé meiotické delenie. je to druhé meiotiké delenie. počet chromozómov sa redukuje na polovicu. počet chromozómov sa nemení,podobá sa na mitózu.

220. Pre homeotypické delenie platí : je to prvé meiotické delenie. je to druhé meiotické delenie. počet chromozómov sa nemení ,podobá sa na mitózu. počet chromozómov sa redukuje na polovicu.

221. Karyokinéza je : delenie jadra. pohyb jadra v cytoplazme. pohyb centriol po rozdelení. pohyb chromozómov v anafáze.

222. Cytokinéza je proces,ktorým sa : začína proces delenia bunky po interfáze. začína proces oddeľovania bivalentov. ukončuje proces decennia bunky v telofáze. ukončuje proces decennia bunky v mitóze.

223. Podľa čoho delíme eukarytické bunky na haploidné a diploidné ?. podľa počtu homologických chromozómov v bunke. podľa počtu nehomologických chromozómov v bunke. podľa počtu všetkých chromozómov v bunke. podľa počtu pohlavných chromozómov.

224. Meióza je proces : delenia baktérií. rozmnožovania prvokov. redukcie počtu chromozómov na polovicu. reprodukcia vírusov.

225. Kedy dochádza k redukcii počtu chromozómov v pohlavných bunkách ?. v G1 fáze bukového cyklu. počas meiózy. na začiatku mitózy. na konci amitózy.

226. Aka sa označuje fáza bunkového cyklu, v ktorej sa replikuje DNA : M. G1. S. G2.

227. Gén predstavuje : úsek molekuly DNA , ktorá kóduje úplnú genetickú informáciu o znaku. poriadie aminokyselín, ktoré tvoria bielkovinu. jedno vlákno DNA ,ktoré tvorí chromozóm. základnú funkčnú jednotku dedičnosti.

228. Základnou morfologickou štruktúrou chromozómu ( chromatínu) je : centrozóm. nukleozóm. nukleoid. chromatinové vlákno.

229. Konkrétne miesto génu na chromozóme sa nazýva : alela. centrozóm. lokus. centriola.

230. Aký je vzťah medzi génom a alelou ?. alela je konkrétna forma génu. alela je tvrorená dvimi génmi. gén určuje podobu alely. sú to synonymá.

231. Kvantitárne znaky sú podmienené : génmi melého účinku a vplyvom prostredia. génmi veľkého účinku. len vplyvom prostredia. polygénmi a faktromi vonkajšieho prostredia.

232. Kvalitatívne znaky sú podmienené : génmi veľkého účinku. génmi malého účinku. vplyvom prostredia. kombináciou génov a faktorov prostredia.

233. Polygénny systém podmieňuje vznik znakov : kvantitatívnych. ktoré sú merateľné ( napr. výška,úžitkové vlastnosti ). ktoré sa vo fenotype vôbec neprejavia. ktorých výslednú podobu ovplyvňujú aj faktory vonkajšieho prostredia.

234. Fenotyp predstavuje : súbor všetkých znakov organizmu. súbor všetkých alel v bunke. konkrétnu podobu znaku. pohlavné rozlíšenie organizmu.

235. Aký je rozdiel medzi chromozómom v metafáze a interfáze ?. v metafáze obsahuje aj bielkoviny,v interfáze ho tvori iba DNA. v metafáze je špiralizovaný a v interfáze dešpiralizovaný. v metafáze je dvojchromatidový, v interfáze vždy jednochromatidový. nie je medzi nimi rozdiel,je to stále ten istý chromozóm.

236. Pre karyotyp človeka platí : je to chromozómová mapa jednej bunky. je to súbor chromozómov somatickej bunky. tvorí ho 23 párov chromozómov. je to súbor chromozómov pohlavnej bunky.

237. Crossing-over je proces : redukčného delenia pohlavnej bunky. pro ktorom dochádza k rekombinácii medzi homologickými chromozómami. vzniku nového chromozómu s rekombinovanou zostavou génov. ktorý prebieha počas profáza 1.redukčného delenia.

238. Čím sa líši anafáza meiózy 1 . od anafázy mitózy ?. v meióze sa k pólom bunky rozchádzajú jednochromatidové chromozómy. chromozómy počas meiózy 1. zostavajú dvojchromatidové. v anafáze meiózy sa chromozómy nerozštiepia. chromozómy sa počas meiózy 1. dešpiralizujú skôr.

239. Chromozómová mapa vyjadruje : relatívne vzájomné usporiadanie génov na chromozóme. poradie, vzájomnú polohu a umiestnenie génu na chromozóme. súbor všetkých chromozómov v bunke. počet a tvar nukleotidov v chromozóme.

240. Človek má nasledovný počet chromozómov: 46. 23 párov. 23 párov autozómov plus 2 pohlavné chromzómy. 22 párov autozómov a 1 pár heterochromozómov.

241. Počet chromozómov človeka je: 23. 23 párov. 48. 48 párov.

242. Genetický význam meiózy spočíva v: redukcii počtu chromozómov na polovicu pri vzniku gamét. náhodnej kombinácii chromozómov matky a otca v gamétach, čo zvyšuje genetickú variabilitu. možnosti výmeny častí génov (rekombinácia) medzi homologickými chromozómami, čo zvyšuje genetickú variabilitu. presnom rozdelení génov do buniek potomkov, čím sa zachováva genetická informácia.

243. Prekríženie (crossing over) v procese meiózy môže nastať: len medzi homologickými chromozómami. aj medzi nehomologickými chromozómami. len v interfáze bunkového cyklu. len v profáze prvého meiotického delenia.

244. Pre homologické chromozómy platí: majú rovnaký genetický obsah, štruktúru a tvar. sú to párové chromozómy jeden od otca, druhý od matky. je to súbor chromozómov od jedného rodiča. sú to pohlavné chromozómy.

245. Ktoré vnútrobunkové štruktúry obsahujú vlastnú DNA?. Golgiho aparát a mitochondrie. Endoplazmatické retikulum a vakuoly. mitochondrie a plastidy. plazmidy a Golgiho aparát.

246. Mimojadrová dedičnosť u živočíchov je spôsobená prítomnosťou: RNA v cytoplazme bunky. DNA v jadierku. DNA v chloroplastoch. DNA v mitochondriách.

247. V organizme sa vyskytujú nasledovné typy RNA: genómová, mediátorová , transférová. génová, transformačná, mediátorová. mediátorová , transférová, ribozómová. translačná, jednovláknová a dvojvláknová.

249. Pri syntéze DNA sa k nukleotidu, ktorého súčasťou je dusíkatá báza adenín priradí v druhom reťazci komplementárny nukleotid s bázou: cytozín. guanín. tymín. uracil.

250. Pri syntéze DNA sa k nukleotidu, ktorého súčasťou je dusíkatá báza guanín priradí v druhom reťazci komplementárny nukleotid s bázou: tymín. uracil. cytozín. adenín.

251. Pri syntéze DNA sa k nukleotidu, ktorého súčasťou je dusíkatá báza cytozín priradí v druhom reťazci komplementárny nukleotid s bázou: uracil. adenín. guanín. tymín.