252. Pri syntéze DNA sa k nukleotidu, ktorého súčasťou je dusíkatá báza tymín priradí v druhom
reťazci komplementárny nukleotid s bázou: cytozín guanín adenín uracil.
253. Ktorý nukleotid je v RNA namiesto tymínu? guanín uracil cytozín adenín.
254. Koľko nukleotidov tvorí kodón? 2 3 4 5.
255. Koľko je STOP kodónov ? 1 2 3 4.
256. Koľko je iniciačných kodónov? 1 2 3 4.
261. Rozdiel medzi nukleotidmi DNA a RNA je v tom, že: v DNA je pentóza deoxyribóza a v RNA je hexóza ribóza DNA obsahuje pentózu deoxyribózu a RNA ribózu DNA obsahuje dusíkatú bázu tymín a RNA uracil v DNA je adenín komplementárny s uracilom a v RNA s tymínom.
262. Pri syntéze DNA alebo RNA sa nové vlákno tvorí podľa princípu: komplementarity kombinatoriky doplnkovosti štatistiky.
263. Ktoré dusíkaté bázy sú v DNA aj RNA? tymín, guanín, adenín guanín, adenín, cytozín adenín, cytozín, uracil uracil, guanín, cytozín.
264. Ktorými dusíkatými bázami sa DNA a RNA odlišujú? adenínom a guanínom tymínom a cytozínom cytozínom a uracilom tymínom a uracilom.
272. Pri transkripcii vzniká podľa matrice tvorenej vláknom DNA druhé vlákno DNA vlákno m-RNA nový nukleotid vlákno aminokyselín.
273. Podľa matrice tvorenej vláknom DNA vznikne pri prepise vlákno m-RNA vlákno aminokyselín nový nukleotid druhé vlákno DNA.
274. Pri translácii vzniká: m-RNA podľa matrice DNA t-RNA podľa matrice m-RNA bielkovina podľa matrice m-RNA bielkovina podľa matrice t-RNA.
275. Pri preklade sa syntetizuje: bielkovina podľa matrice t-RNA t-RNA podľa matrice m-RNA m-RNA podľa matrice DNA bielkovina podľa matrice m-RNA.
276. Ústredná dogma molekulovej biológie hovorí, že prenos genetickej informácie na molekulovej
úrovni prebieha: jedným smerom v troch procesoch – replikácia – transkripcia – translácia jedným smerom v troch procesoch – replikácia – translácia – transkripcia jedným smerom v dvoch procesoch –z DNA na RNA a z RNA na bielkovinu jedným smerom v dvoch procesoch –prepis a preklad.
278. Pri replikácii dochádza: k zdvojeniu genetickej informácie k syntéze molekuly DNA ku vzniku dvoch identických molekúl DNA ku vzniku m-RNA.
279. Proces, pri ktorom dochádza k zdvojeniu genetickej informácie sa nazýva: replikácia transkripcia duplikácia translácia.
280. Proces, pri ktorom dochádza k prenosu genetickej informácie z DNA na m-RNA sa nazýva: replikácia transkripcia duplikácia translácia.
281. Proces, pri ktorom dochádza k prenosu genetickej informácie z nukleových kyselín na
bielkovinu nazýva: replikácia transkripcia duplikácia translácia.
282. Replikácia DNA v bunke sa deje: nepretržite len v S fáze bunkového cyklu len v M fáze len v meióze.
283. Pri transkripcii dochádza: k syntéze molekuly DNA k syntéze molekuly RNA podľa matrice DNA k prepisu genetickej informácie z DNA do m-RNA k prekladu genetickej informácie z m-RNA do poradia aminokyselín.
284. Transkripcia označuje: syntézu RNA podľa matrice DNA syntézu bielkovín podľa matrice m-RNA proces prepisu genetickej informácie z DNA do RNA proces prepisu genetickej informácie z kodónu do antikodónu.
285. Pri translácii dochádza: k prekladu genetickej informácie z poradia nukleotidov do poradia amiokyselín k syntéze bielkovín k syntéze molekúl m-RNA k prepisu genetickej informácie z DNA do RNA.
286. Translácia označuje: prepis genetickej informácie z DNA do m-RNA proces syntézy bielkovín ako zavŕšenie expresie génu preklad genetickej informácie z m-RNA do polypeptidového reťazca preklad genetickej informácie z poradia nukleotidov do poradia aminokyselín.
287. Čo znamená, že genetický kód je degenerovaný? jednu aminokyselinu kóduje viac kodónov genetický kód je zmutovaný jednu aminokyselinu kóduje vždy len jeden kodón každý triplet je tvorený tromi nukleotidmi.
288. Prokaryotické organizmy majú genetický materiál tvorený: jednou kruhovou makromolekulou RNA viacerými jednovláknovými molekulami DNA jednovláknovou molekulou DNA kruhovou dvojreťazcovou makromolekulou DNA, stabilizovanou bielkovinami.
289. Základné zákony dedičnosti objavil Mendel krížením: hrachu ruží kukurice fazule.
290. Mendelove zákony (dedičnosť Mendelovho typu) platia len za predpokladu: ak jeden gén kóduje jeden znak ak sú rodičia homozygotní, jeden dominantne, druhý recesívne ak ide o autozómovú dedičnosť ak je pri súčasnom sledovaní viacerých znakov každý gén na inom chromozóme.
291. Alela je: mutácia génu konkrétna podoba génu delécia génu inzercia v géne.
292. Aké možnosti vzájomného vzťahu alel môžu nastať v zygote? dominancia recesivita kodominancia heterokodominancia.
293. Heterozygot je jedinec: s odlíšeným samčím alebo samičím pohlavím s dvomi rôznymi alelami pre určitý znak s dvomi a viacerými génmi pre určitý znak s rôznymi chromozómami v páre.
294. O dedičnosti s úplnou dominanciou hovoríme, keď: sú obidve alely v géne dominantné sa vo fenotype heterozygota prejaví iba dominantná alela sa v populácii neobjavujú recesívne znaky sa v genotype heterozygota stretnú dve dominantné alely.
295. Ak sa vo fenotype u heterozygota prejaví iba dominantná alela, ide o dedičnosť: intermediárnu s úplnou dominanciou s neúplnou dominanciou nehomologickú.
296. O dedičnosti s neúplnou dominanciou hovoríme, keď: sa v populácii neobjavujú recesívne znaky sa v genotype heterozygota stretne recesívna a dominantná alela sa vo fenotype heterozygota prejaví aj recesívna alela sa vo fenotype heterozygota prejavia obidve alely.
297. Ak sa vo fenotype u heterozygota prejavia obidve alely pre daný znak, ide o dedičnosť: dvojnásobnú zmiešanú s neúplnou dominanciou intermediárnu.
303. Kodominancia znamená: že sa obidve alely prejavia vo fenotype s rovnakou intenzitou špecifický prípad neúplnej dominancie špecifický prípad úplnej dominancie úplné potlačenie prejavu recesívnej alely vo fenotype.
304. Ako sa prejaví vzťah alel vo fenotype heterozygota v prípade neúplnej dominancie? heterozygot má vlastný fenotyp, odlišný od oboch homozygotov fenotyp heterozygota je zhodný s fenotypom homozygota dominantného dominantná alela sa vo fenotype neprejaví vôbec v prípade úplnej dominancie heterozygot nevzniká.
306. Aký je fenotyp heterozygota v prípade úplnej dominancie? rovnaký ako fenotyp homozygota dominantného rovnaký ako fenotyp homozygota recesívneho odlišný od oboch homozygotov Aa.
307. Aký je fenotyp heterozygota v prípade neúplnej dominancie? Aa odlišný od oboch homozygotov zhodný s fenotypom homozygota dominantného zhodný s fenotypom homozygota recesívneho.
312. Generácia potomkov bude uniformná vtedy, ak sú rodičia: obaja homozygoti recesívni obaja homozygoti dominantní obaja homozygoti, jeden recesívny a druhý dominantný obaja heterozygoti.
313. Genotypový a fenotypový štiepny pomer sa líšia vtedy, keď: ide o dedičnosť s úplnou dominanciou ide o dedičnosť s neúplnou dominanciou ide o intermediaritu líšia sa vždy.
314. Genotypový a fenotypový štiepny pomer sa zhodujú v prípade: dedičnosti s úplnou dominanciou dedičnosti s neúplnou dominanciou dihybridizmu nikdy nie sú v zhode.
315. Spätné kríženie - testovacie je kríženie: dvoch homozygotov dvoch heterozygotov homozygota dominantného s heterozygotom homozygota recesívneho s heterozygotom.
316. Genotypy krvných skupín v systéme AB0 sú tvorené: 2 alelami pre krvnú skupinu A a B 3 alelami pre krvnú skupinu A, B a 0 4 alelami pre krvnú skupinu A, B, AB a 0 2 alelami pre krvnú skupinu AB a 0.
317. Genotyp krvnej skupiny AB: tvorí kombinácia 2 alel pre krvnú skupinu A a B tvoria kodominantné alely A a B tvorí alela AB je heterozygot.
318. Genotyp pre krvnú skupinu A môže byť: heterozygot A0 heterozygot Aa homozygot dominantný AA homozygot recesívny aa.
319. Genotyp pre krvnú skupinu B môže byť: heterozygot B0 heterozygot Bb homozygot dominantný BB homozygot recesívny bb.
320. Môžu mať rodičia s krvnou skupinu A a B dieťa s krvnou skupinou AB? áno, môžu mať deti so všetkými krvnými skupinami áno, môžu mať iba deti so skupinou AB nie, môžu mať len deti so skupinami A alebo B nie, môžu mať len deti so skupinami A,B a 0.
321. Môžu mať rodičia s krvnými skupinami AB a 0 dieťa so skupinou AB? nie, môžu mať len deti s krvnými skupinami A alebo B nie, môžu mať len deti s krvnými skupinami A, B alebo 0 áno, môžu mať len deti so skupinami AB a 0 áno, môžu mať len deti so skupinou AB.
322. Môžu mať rodičia s krvnými skupinami A a 0 dieťa so skupinou 0? áno, ale len v prípade ak je rodič so skupinou A heterozygot áno, a to aj v prípade homozygotného rodiča so skupinou A nie, môžu mať len deti so skupinou A, lebo je dominantná nie, rodič so skupinou 0 je recesívny.
323. Môžu mať rodičia s krvnou skupinou B dieťa so skupinou 0? áno, lebo skupina 0 je všeobecný darca áno, ale len v prípade ak sú obaja rodičia heterozygoti nie, lebo alela pre skupinu B je vždy dominantná nie, dvaja rodičia so skupinou B môžu mať iba deti so skupinou B.
324. Môže mať dieťa s krvnou skupinou 0 rodičov, ktorí majú krvné skupiny AxB? áno, ale len v prípade ak sú obaja rodičia heterozygoti áno, ak aspoň jeden z nich je heterozygot nie, alely pre obe tieto krvné skupiny sú domninantné nie, v tomto prípade môže mať dieťa iba rodičov 0x0.
325. Môže mať dieťa s krvnou skupinou A rodičov, ktorí majú krvné skupiny ABx0? nie, pretože 0 je homozygot recesívny áno, takíto rodičia môžu mať deti so skupinami A alebo B áno, lebo alela pre skupinu A je dominantná voči 0 nie, takíto rodičia môžu mať iba deti so skupinami 0 alebo AB.
329. Ak sledujeme kríženie rodičov v dvoch znakoch, ide o: dihybridné kríženie spätné kríženie testovacie kríženie filiálne kríženie.
330. Zákon o voľnej kombinovateľnosti alel rôznych alelických párov sa uplatňuje pri: monohybridizme väzbe génov dihybridizme viacnásobných hybridoch.
331. Aké gaméty tvorí dihybrid, ktorého symbolické vyjadrenie genotypu je AaBB? AB, aB A, a, B Aa, BB AB, aB,aA, BB.
|
