550-600

551. Nitrozlúčeniny sú deriváty uhľovodíkov, ktoré: majú atóm vodíka v molekule uhľovodíka nahradený -NO2. vznikajú S(N) z halogenderivátov uhľovodíkov a dusitanov. vznikajú reakciou alkoholu s kyselinou dusitou. majú v molekule nitrózoskupinu.

552. Nitrozlúčeniny vznikajú: elektrofilnou substitúciou na aromatickom jadre. napr. reakciou glycerolu s kyselinou dusičnou. redukciou primárnych amínov. reakciou primárnych amínov s kyselinou dusitou.

553. Nitrozlúčeniny vznikajú: reakciou halogenderivátov uhľovodíkov a alkalickych dusitanov. redukciou anilinu. priamou reakciou uhľovodíkov so zriedenou kyselinou dusičnou pri vysokej teplote. substituciou atómu uhlíka dusíkom a následnou oxidáciou.

554. O nitrozlúčeninách plati: skupina -NO2 je silným nukleofilom. skupina -NO2 vyvoláva záporný indukčný a záporný mezomerny efekt. patria medzi najmenej polárne organické zlúčeniny. skupina -NO2 sa ľahko oxiduje.

555. O nitroderivároch platí: nitrobenzén sa redukuje vodíkom za prítomnosti katalyzátora (Pt, Ni) na anilín. nitroderiváty, ktoré obsahujú v molekule viac nitroskupín sú výbušné. používajú dá hlavne na výrobu polymérov. používajú sa ma výrobu farieb, výbušnín a liekov.

556. Redukciou nitroarénov vznikajú: v kyslom prostredí amíny s charakteristickou skupinou -NH2. v neutrálnom prostredí hydroxylamíny s charakteristickou skupinou -NH-OH. v alkalickom prostredí hydrazozlúčeniny -NH-NH-. vždy vznikajú amíny bez ohľadu na pH prostredia.

557. Aminoderiváty: delíme na primárne, sekundárne a terciárne podľa typu uhlíka, na ktorom je naviazaná -NH2 skupina. sú primárne, sekundárne s terciarne podľa toho, koľko atómov vodíka v amoniaku teoreticky nahradíme uhlovodikovym zvyškom. majú amfoterny charakter. s kyselinami tvoria amoniove soli.

558. O vlastnostiach aminov neplatí: aminy s malým počtom atómov uhlíka v molekule sú rozpustné vo vode. molekuly rozpustnych aminov tvoria s molekulami vody vodíkové väzby. všetky aminy majú amoniakálny zápach. všetky aminy sú biele kryštalické látky.

559. Medzi primárne aminy patrí: (CH3)N. NH2-(CH2)6-NH2. CH3-CH(CH3)-NH2. pyrol.

560. Zásadité vlastnosti aminoderivátov: podmieňuje voľný elektrónový pár na atome dusíka. závisia od charakteru jednoväzbovej skupiny naviazanej na atome dusíka aminoskupiny. vzrastajú v poradí fenylamín < metylamín < dimetylamín. klesajú v poradí trietylamín > dietylamín > etylamín.

561. Z uvedených aminov je najzásaditejší: metylamín. dimetylamín. trimetylamín v dôsledku pôsobenia troch kladných indukčných efektov. anilín.

562. Charakter amínov nemá zlúčenina: cholín. anilín. pyrán. guanidín.

563. Zásaditý charakter anilínu ovplyvňuje: +I efekt. -I efekt. +M efekt. -M efekt.

564. Najzásaditejší charakter má: anilín. etándiamín. hexándiamín. dimetylamín.

565. O anilíne platí: má slabo kyslé vlastnosti. je sekundárny amin. má slabo zásadite vlastnosti. reakciou s kyselinou chlorovodikovou vzniká anilíniumchlorid.

566. Vznik anilínu z nitrobenzénu je: oxidácia. redukcia. diazotácia. kopulácia.

567. Anilín: vzniká oxidáciou nitrobenzénu. vzniká redukciou nitrobenzénu vodíkom. má vzhľadom na kladný mezomerny efekt -NH2 skupiny slabo kyslý charakter. má zásadity charakter.

568. Dve aminoskupiny v molekule má: alanín. anilín. glycin. lyzín.

569. O primárnych aminoch platí: reagujú s alkalickymi dusitanmi za vzniku azozlucenin. reagujú napr. s dusitanom sodnym v prostredí kyseliny chlorovodikovej za vzniku diazoniovej soli. reagujú s kyselinou dusitou za vzniku nitrozaminov. sú menej zásadité ako sekundárne aminy.

570. Sekundárne aminy: sú zasaditejšie ako primárne aminy. reagujú s dusitanom sodnym v prostredí kyseliny chlorovodikovej za vzniku n-nitrozaminov. reagujú s dusitanmi v kyslom prostredí za vzniku diazoniovych soli. reagujú len s koncentrovanými mineralnymi kyselinami za vzniku amoniovych soli.

571. Anilín pripravíme: redukciou nitrobenzénu. reakciou brómbenzénu s amoniakom. reakciou benzénu s alkalickými dusitanmi. oxidáciou nitrobenzénu.

572. O azozlúčeninách platí: vznikajú reakciou aromatických amínov s fenolmi. vznikajú reakciou diazoniovych soli len s aromatickymi fenolmi. používajú sa na výrobu farbív. obsahujú skupinu -N=N-, ktorá sa nazýva chromofórova skupina.

573. Vyberte správne tvrdenie: sekundárne aminy pôsobia ako elektrofilne činidlá. aminy pôsobia ako nukleofilne činidlá. diazotacia prebiaha len pri vysokých teplotách. primárne aminy reagujú s halogenderivátmi uhľovodíkov za vzniku sekundárnych aminov.

574. Diazoniove soli vznikajú: reakciou primárnych aromatických alebo alifatickych aminov s NaNO2 v prostredí HCl. vznikajú kopuláciou. oxidáciou primárnych aminov. reakciou primárnych aminov s alkalickym dusitanom v prostredí kyseliny chlorovodikovej.

575. Diazóniove soli: aromatické diazoniove soli sú stabilnejšie ako alifaticke. vznikajú pri nízkych teplotách. využívajú sa v organických syntezach. sú nekleofilne činidlá.

576. O vlastnostiach amino neplatí: metylamin sa uvoľňuje pri tepelnej úprave rybieho mäsa. kadaverín a putrescin sa nazývajú aj mŕtvolné jedy. z anilínu sa vyrábajú liečiva sulfónamidy. anilín je silne zásaditý, lebo elektrónový pár na dusíku sa zapája do konjugácie s benzénovým kruhom.

577. Medzi prírodné amíny nepatrí: adrenalín. furán. chinín. nikotín.

578. Prírodne aminy: sú zložkou živých organizmov. vznikajú v organizme pri metabolizme aminokyselín. sú napr. adrenalín a acetylcholín. sú napr. aj karotény.

579. Alkaloidy obsahujú v molekule: fosfor. dusík. síru. halogén.

580. Metyloranž je: indikátor redoxných reakcii. acidobázicky indikátor. azofarbivo. primárny amin.

581. Kopulácia: je napr. reakcia diazóniových soli s fenolom. je reakcia diazoniovych soli s amoniakom. je reakcia vzniku azozlúčenín, ktoré sa používajú ako farbiva. je redoxná reakcia.

582. Reakciou benzendiazónium chloridu s benzénom vzniká: azobenzén. anilínová čerň. azozlúčenina. diazóniová soľ.

583. Dehydratáciou 2-pentanolu vzniká: 3-pentén. pentán. 2-pentanón. alkén.

584. O hydroxyderivátoch uhľovodíkov platí: so stúpajúcim počtom -OH skupín v molekule vzrastá rozpustnosť vo vode. fenoly sú biele kryštalické látky, ktoré sa na vzduchu farbia na ružovo až hnedočerveno. medzi molekulami hydroxyderivátov uhľovodíkov a molekulami vody vznikajú vodíkové väzby. všetky sú nepolarne látky.

585. Hydroxyderiváty uhľovodíkov delíme: podľa počtu -OH skupín na jedno-, dvoj- a viacsýtne. na primárne, sekundárne a terciárneho podľa počtu -OH skupín na jednom atome uhlíka. na alkoholy a fenoly, podľa hybridizácie atómu uhlíka, na ktorom je -OH skupina naviazaná. podľa pôvodu na živočíšne a rastlinné.

586. O vlastnostiach hydroxyderivátov uhľovodíkov neplatí: nižšie alkoholy sú dobre rozpustné vo vode, pretože medzi molekulami alkoholu a vody vznikajú vodíkové väzby. v porovnaní s príslušnými uhľovodíkmi majú vyššie teploty varu, lebo medzi molekulami nižších alkoholov sa tvoria vodíkové väzby. medzi molekulami nižších hydroxyderivátov sa tvoria kyslíkové väzby. vyššie alkoholy sú kvapaliny príjemného zápachu a omamných účinkov.

587. Metanol: je surovinou na výrobu formaldehydu. pripravíme podľa rovnice: CO + 2H2 = CH3-OH pri zvýšenej teplote za prítomnosti katalyzátora. je pre človeka toxický, letálna dávka je 20-50ml. od etanolu sa líši hlavne zápachom.

588. Etanol: sa priemyselne vyrába hydratáciou eténu. vzniká kvasením prírodných sacharidov. je bezfarebná kryštalická latka dobre rozpustná vo vode. sa používa ako rozpúšťadlo.

589. Glycerol: je zložkou lipidov. je surovinou na výrobu výbušnín. sa používa v medicíne na výrobu liekov. je zložkou ekrazitu.

590. Etándiól vzniká: oxidáciou etánu. oxidáciou eténu na etylénoxid a jeho následnou hydrolýzou. hydrolýzou etylénoxidu v prítomnosti kyselín alebo zásad. redukciou glycerolu.

591. Hydroxyderiváty uhľovodíkov: majú v molekule uhlovodika nahradený jeden alebo viac atómov vodíka skupinou -OH. môžu mať na jednom atome uhlíka nahradený len jeden atóm vodíka -OH skupinou, inak sú nestabilné. sú dvojsýtne, ak majú v molekule na sekundárnom atome uhlíka -OH skupinu. môžu mať na jednom atóme uhlika maximálne tri -OH skupiny.

592. Prítomnosť -OH skupiny v molekule: podmieňuje amfoterny charakter hydroxyderivátov uhľovodíkov. podmieňuje rozpustnosť nižších alkoholov vo vode. spôsobuje, že alkoholy patria medzi stredne silne kyseliny. spôsobuje len zásaditý charakter alkoholov.

593. Kyslosť alkoholov klesá v poradí: primárny alkohol > fenol > sekundárny alkohol. voda > primárny alkohol > sekundárny alkohol > terciárneho alkohol. fenol > primárny alkohol. voda > fenol.

594. Fenoly sú kyslejsie ako alkoholy: v dôsledku +M efektu hydroxylovej skupiny. pretože voľný elektrónový pár kyslíka vstupuje do konjugacie s pí-elektrónmi benzénového jadra. lebo majú vyššiu molekulovú hmotnosť. v dôsledku negatívneho mezomerneho efektu -OH skupiny.

595. Vyberte aromatické alkoholy: A. B. C. D.

596. Vyberte sekundárne alkoholy: A. B. C. D.

597. Vyberte viacsýtne stabilne hydroxyderiváty: A. B. C. D.

598. O alkoholoch a fenoloch neplatí: fenoly sú dobre rozpustné vo vode. so vzrastajúcim počtom -OH skupin v molekule fenolu sa zlepšuje rozpustnosť vo vode. fenoly a alkoholy sú bezfarebné kvapaliny príjemnej vône a narkotických účinkov. fenol je biela kryštalická látka, ktorá na vzduchu ružovie.

599. Hydroxyderiváty pripravíme: hydrogenáciou alkénov. reakciou benzénu s vodou v prítomnosti HCl. napr. hydratáciou propénu. redukciou aldehydu.

600. Zo sekundárneho alkoholu: dehydratáciou vznikne alkén. oxidáciou vzniká karboxylová kyselina. redukciou vzniká keton. oxidáciou vzniká keton.