50. Konečným produktom štiepenia organických látok pri dýchaní je : glukóza ATP CO2 a O2 CO2 a H2O.
51. Jedinou formou energie,ktorú sú schopné využívať všetky bunky na svoje životné procesy je : svetelná energia energia chemických väzieb tepelná energia môžu využívať viaceré formy energie.
52. Univerzálny prenášač energie v bunke je : molekula ATP kyselina adenozíntrifosforečná aktívny chlorofyl molekula adenínu.
53. Molekula ATP slúži v bunke ako : univerzálny prenášač energie urýchľovač enzymatických reakcií zdroj dusíkatých báz energetická konzerva.
54. Môže molekula ATP prenášať energiu z jednej bunky do druhej ? áno, je to univerzálny prenášač energie áno, je to malá molekula, preto môže presjť cez cytoplazmatickú membránu nie, ľahko prechádza iba cez membrány mitochondrií do cytoplazmy nie, energetický metabolizmus prebieha v každej bunke osobitne .
55. Ktoré z uvedených organizmov nemajú vlastný metabolizmus ? riasy baktérie vírusy endoparazity.
56. Homeostáza znamená : rovnováhu medzi organizmom a prostredím schopnosť organizmov prijímať potrebné látky z prostredia stálosť vnútorného prostredia organizmu schopnosť vyvíjať sa .
57. Stálosť vnútroného prostredia sa nazýva : homonómia homeostáza homológia izonómia.
58. Schopnosť samoregulácie v organizme sa uplatňuje prostredníctvom systému : reakcií na podnety reflexov spätných väzieb imunitných reakcií .
59. K nebunkovým organizmom patria : vírusy, baktérie a sinice iba vírusy len baktérie a sinice nebunkové organizmy neexistujú .
60. Príkladom bunkových kolónií sú : organizácia buniek váľača gúľavého bunky prvokov,ktoré po delení zostávajú spolu bakteriofágy v hostiteľskej baktérii plazmódia v krvi hostiteľa .
61. Indivíduá vyššieho rádu sú : spoločenstvá jedincov s trvalou anatomickou a funkčnou diferenciáciou,ktorí nemôžu existovať samostatne jedince s funkčnou špecializáciou trvale žijúce v skupinách čriedy,svorky,kŕdle včelstvá, mraveniská .
62. Medzi heterotrofné organizmy patria : iba živočíchy a rastlinné parazity iba živočíchy a huby iba živočíchy a jednobunkové organizmy živočíchy, huby, prvoky a nezelené rastliny.
63. Organizmy rozdeľujeme na heterotrofné a autortofné podľa spôsobu prijímnia uhlíka kyslíka dusíka draslíka.
64. Heterotrofné organizmy sú charakteristické tým , že: živia sa oragnickými látkami organické látky si tvoria z anorganických látok prijímajú uhlík fo forme oxidu uhličitého uhlík prijímajú vo forme organických látok.
65. Autotrofné ogranizmy sú charakteristické tým , že : živia sa organickými látkami uhlík prijímajú vo forme oxidu uhličitého organické látky si tvoria z anorgatických uhlík prijímaju vo forme organických látok .
66. Chemosyntetické organizmy patria k organizmom : heterotrofným autotrofným mixotrofným hemiparazitickým .
67. Ak organizmy využívajú na syntézu organických látok chemickú energiu , ide o proces : chemosyntézy chemoautotrofie heterotrofie také organizmy neexistujú .
68. Pohlavné rozmnožovanie je charakteristické : len pre živočíchy pre živočíchy , huby a rastliny pre živočíhy, rastliny a baktérie pre živočíchy , rastliny,baktérie aj vírusy.
69. Je pravda, že každá zygota je totipotentná ? nie, lebo každá zygota vznikne z jedinečného gámetu nie, vlastnosť totipotencie majú iba gámety áno, lebo v jadre obsahuje kompletnú genetickú informáciu áno,dáva základ pre difernciáciu všetkých znakov a vlastnosti .
70. Proces direnciácie sa uskutočňuje : už počas embryonálneho vývinu jedinca začína sa po narodení a prebieha skokom postpone po vplyvom regulačných mechanizmov v bunke aka proces špecializácie buniek podľa tvaru a funkcie.
71. Pojem ontogenéza znamená : individuálny vývin organizmu je synonymum pre embryológiu vývin organizmu od oplodnenia až po zánik evolučný vývoj .
72.Pojem fylogenéza znamená : vývin organizmu od oplodnenia až po zánik historický vývoj organizmu je to synonymum pre evolučnú biológiu je to veda o vzniku a vývoji organizmu .
73. Predchodcovia človeka sa na Zemi obajvili : v prvohorách v druhohorách v treťohorách v štvrtohorách .
74. Evolučnými predchodcami cicavcov boli : druhohorné cicavcovité plazy morské plazy na konci prvohôr druhohorné plazy drobné suchozemské plazy v treťohorách .
75. Antroposociogenéza označuje procesy : evolúcie človeka pod vplyvom spoločenského vývoja hominidizácie,hominizácie a sapientácie spoločenských zmien od vzniku Homo sapiens vývoja ľudskej činnosti .
76. K základným zmenám, ktoré charakterizujú proces hominidizácie patrí : chôdza na dvoch končatinách zväčšovanie mozgu využívanie ohňa zdokonaľovanie ľudskej ruky .
77. K základným zmenám, ktoré charakterizujú proces hominizácie patrí : rozvoj kultov a rituálov zväčšovanie mozgu využívanie ohňa zdokonaľovanie ľudskej ruky .
78. Ktorý z významných predstaviteľov dejín biológie zaradil človeka do živočišného systému medzi primáty ako prvý ? K.Linné E .Haeckel CH.R.Darwin Aristoteles .
79. Odlišné znaky , ktoré majú spoločný fylogenetický pôvod nazývame : analogické izologické homologické heterologické .
80. Podobné znaky,ktoré nemajú spoločný fylogenetícký pôvod a vyvinuli sa ako adaptácia na prostredie nazývame : homologické analogické izologické heterologické .
81. Podľa biogenetckého zákona E.Haeckela : organizmy vo svojom embryonálnom vývine prejdú základnými štádiami svojej evolúcie ontogenéza je skráteným opakovní fylogenézy dedičnosť a premenlivosť sp dvomi stránkami toho istého procesu dedičnosť a premenlivosť sa vylučujú .
82. Ekológia je biologická disciplina,ktorá skúma : vplyv životného prostredia na človeka príčíny a dôsledky znečisťovania žvotného prostredia vzťahy organizmov k prostrediu a medzi sebou navzájom zmeny v prírodnom prostredí zapríčinené človekom .
84. Ekosystém charakterizujeme ako súhrn všetkých : živých organizmov,ktoré sa vyskytujú spoločne na určitom stanovišti živých organizmov,ktoré so svojím prostredím tvoria funkčný celok vonkajších a vnutorných podmienok a zdrojov životného prostredia organizmov abiotických a biotických faktorov v prostredí a vztahy mezi nimi .
84. K abiotickým faktorom prostredia patria : teplota a prúdenie vzduchu slnečná energia voda a potrava CO2,O2 ,H2O.
85. So zvyšováním teploty obsah kyslíku vo vode : klesá stúpa ostáva rovnaký nie je tu žiadna závislosť .
86. Za biotic faktory prostredia považujeme : faktory,ktoré vplývajú na živé organizmy zložky vnútorného prostredia organizmov potratové zdroje a vodu vplyvy iných organizmov .
87. Súbor jedincov toho ustého druhu,ktoré žijú spolu v rovnakom čase na jednom stanovišti, s možosťou prenosu genetickej informácie nazývame : druh spoločenstvo ekosystém populácia .
88. Populáciu charaketrizujeme ako : súbor jednicov rovnakého druhu , žijúcich v spoločnom ohraničenom priestore v tom istom čase súbor viacerých druhov organizmov na určitom vyhradenom priestore súbor všetkých rastlín a živočíchov na zemi , žijúcich v rovnakom čase súbor všetkých jedincov jedného druhu organizmov na Zemi .
89. Majú veľké populácie väčšiu šancu prežit ako malé ? áno, veľa jedincov v populácii dáva možnosť pri rozmnožovaní áno, viac jedincov poskytuje väčšiu možnosť genetickej variability nie, pre prežitie he rozhodujáca veková štruktúra populácie bez ohľadu na jej veľkosť nie, schopnosť prežiť nezávisí od množstva jedincov v populácii.
90. Ak majú rôzne populácie rovnaké nároky na potravu alebo na životný priestor , ide o vzťahy : konkurenčné parazitické neutrálne symbiotické.
91. O konkurenčných vzťahoch medzi populáciami hovoríme , keď : rôzne populácie majú rovnaké nároky na potravu rôzne populácie majú rovnaké nároky na životný priestor jedince rôzných populácií sa navzájom požierajú rôzne jedince v tej istej populácií majú rovnaké nároky na prostredie .
92. Ak organizmy jednej populácie odčerpávujú živiny od jedincov inej popúlácie, ide o vzťahy : neutrálne symbiotické parazitické konkurenčné .
93. Ak si pri spolužití dvoch alebo viacerých zástupcov rôznych populácií organizmy navzájom prospievajú,ide o vzťahy : konkurenčné neutrálne parazitické symbiotické.
94. K negativným vzťahom medzi populáciami zaraďujeme : parazitizmus symbiózu konkurenciu predáciu .
96. Organizmy, ktoré majú nízku toleranciu voči pôsobeniu ekologických faktorov sú : ekologickú valenciu prostredia stredné hodnoty pôsobenia ekologických faktorov podmienky, v ktorých sa organizmom najlepšie darí rozsah hodnôt ekologických faktorov od minima po maximum .
95. Organizmy ,ktoré majú nízku toleranciu voči pôsobeniu ekologických faktorov sú : bioindikátori steneokné euryekné synantropné .
97. Bioindikátory sú organizmy, ktoré : sa vyskytujú iba vo výrazne znečistenom prostredí sa vyskytujú iby tam , kde všetky faktory prostredia dosahujú oprimálne hodnoty vypovedajú o kvalite prostredia sa vyskytujú tam, kde faktory prostredia vytvarajú špecifické podmienky .
98. Pojem biodiverzita znamená : rozmanitosť druhového zastúpenia v ekosystémoch prenikanie jedného druhu do nového prostredia medzidruhový boj organizmov rozmanitosť životných podmienok .
99. Druhová rozmanitosť v ekosystéme sa nazýva : bioindikácia biodiverzita biocenóza biotop .
100. Vírusy patria medzi : prokaryotické organizmy eukaryotické oraganizmy nebunkové organizmy nukleoproteínové organizmy .
|
