150. Cukor sa v organizme rastlín ukladá ako zásoba energie vo forme : tuku škrobu glykogénu celulózy .
151. Aké funkcie plnia v bunke lipidy ? podieľajú sa na stavbe bunkových membrán vytvárajú prostredie pre chemické deje urýchľujú biochemické reakcie predstavuje bohatý zdroj energie .
152. Tuky sa podieľajú na regulačných mechanizmoch v bunke ako : súšasť hormónov súčasť vitamínov súčasť chromozómov súčasť enzýmov.
153. Základnou stavebnou jednotkou nukleových kyselín sú : aminokyseliny dusíkaté bázy nukleotidy pentózy .
154. Chromatín sa skladá : z bielkoviny a nukleovej kyseliny z nukleovej kyseliny a cukru z bielkoviny a farbiva nukleínu len z nukleovej kyseliny .
155. Nukleové kyseliny zapezbečujú : kódovanie genetickej informácie Prenos genetickej informácie z rodičov na potomkov riadenie metabolických dejov v bunke preklad genetickej informácie do poradia aminokyselín .
156. Pri anaeróbnom štiepení jednej molekuly glukózy sa uvoľní energie,ktorá sa naviaže na : 2 molekuly ATP 4 molekuly ATP 16 molekúl ATP 21 molekúl ATP.
157. Energia získaná pri odbúraní jednej molekuly glukózy v procese aeróbnej glykolýzy sa využije na tvorbu : 2 molekúl ATP 12 molekúl ATP 24 molekúl ATP viac ako 30 molekúl ATP.
158. Prokaryotické bunky sa od eukarytických odlišujú najmä tým, že : sú menšie a chýbajú im membránové štruktúry ich jadro je oddelené od cytoplazmy iba jednou membránou rozmnožujú sa iba v tele hostiteľa genetickú informáciu majú uloženú v jednej molekule RNA .
159. Medzi prokarytické organizmy patria: baktérie, archeóny a sinice baktérie a vírusy baktérie, vírusy a sinice len baktérie .
160. Vyberte možnosti,ktoré správne uvádzajú membránové štruktúry bunky : jadro,plastidy,mitochondrie ,endoplazmatické retikulum plastidy, vakuoly, ribozómy ,endoplazmatické retikulum chloroplasty ,Golgiho aparát,mitochondrie ,lyzozómy vakuoly,mitotický aparát,ribozómy,lyzozómy.
161. Vyberte možnosti ,ktoré správne uvádzajú fibrilárne štruktúry bunky: cytoskelet,ribozómy,chloroplasty,mitotický aparát cytoskelet,,brvy,bičíky,chromozómy chromozómy,cytoskelet,bičíky,mitotický aparát brvy,chloroplasty,inklúzie,ribozómy.
162. Bunková stena je typickou štruktúrou : rastlinných buniek živočíšných buniek buniek húb buniek baktérií.
163. Pre bunkové povrchy platí vo vzťahu k vode a v nej rozpusteným látkam tvrdenie : bunková stena je priepustná, cytoplazmatická membrána je polopriepustná bunková stena je nepriepustná, cytoplazmatická membrána je polopriepustná bunková stena je polopriepustná, cytoplazmatická membrána je nepriepustná priestupnosť bunkovej steny je rovnaká ako pri cytoplazmaticekj membráne,závisi od prostredia .
164. Bunkové jadro je štruktúra,v ktorej prebieha: syntéza nukleových kyselín syntéza tukov syntéza bielkovín syntéza cukrov.
165. Pre jadierko eukaryotickej bunky platia tvrdenia : je ohraničené od cytoplazmy biomembránou počas bunkového delenia sa stráca syntetizuje robozómovú RNA syntetizuje ribozómovú bielkovinu .
166.Jadierko (nucleolus) bunky syntetizuje : proteíny steroidy ribozómovú RNA transférovú RNA.
167. DNA sa nachádza : v chromozómoch v jadierku v plastidoch v ribozómoch .
168. Kde v bunke je lokalizovaná syntéza mRNA ? v cytoplazme na ribozómoch v jadre v jadierku.
169. Ktorá organela v bunke syntetizuje bielkoviny ? endoplazmatické retikulum ribozómy plazmidy lyzozóm .
170. Biomembrány sú tvorené : vrstvou fosfolipidov,vláknitými a guľovitými bielkovinami dvojvrstvou fosfolipidov , do ktorej sú ponorené bielkoviny dvojvrstvou proteinové a vláknitými fosfolipidmi dvojitou vrstvou fosfolipidov, integrálnymi a periférnymi bielkovinami .
171. Fosfolipidy sa podieľajú na stavbe : biomembrán firbrilárnych štruktúr v bunke chromozómov mitotického aparátu.
172. Dvojitú membránu majú bunkové štruktúry : jadro,mitochondrie a plastidy jadro,vakuoly a plastidy iba mitochondrie a plastidy iba jadro .
173. Za energetické centrum bunky považujeme : chloroplasty,ktoré zapezpečujú premenu svetelnej energie na chemickú mitochondrie,pretože sa v nich tvorí ATP endoplazmatické retikulum,lebo zabezpečuje syntézu bielkovín a lipidov jadro,lebo je tu DNA a je to hlavné riadiace centrum bunky .
174. Ktoré z uvedených štruktúr eukaryotickej bunky majú dvojitú membránu ? jadro cytoplazmatická membrána mitochondrie chloroplasty.
175. Vnútrobunkové štruktúry s vlastnou DNA sú : mitochondrie a plastidy Golgiho aparát a mitochondrie plastidy a lyzozómy žiadne také štruktúry neexistujú,DNA je iba v jadre .
176. Pre mitochondrie platí,že : sú energetickým centrom bunky energiu transformujú v procese dýchania do formy ATP v každej bunke je len jedna mitochondria v každej bunke môžu byť stovky až tisícky mitochondrií .
177. Počet mitochondrií v bunke je spravidla : 1 2 môže ich byť niekoľko stoviek neprevyšuje 100.
178. Drsná forma endoplazmatického retikula má na membránach naviazané : nukleové kyseliny lyzozómy ribozómy enzýmmy.
179. Drsné endoplazmatické retikulum pozostáva: z endoplazmatického retikula a ribózy z endoplazmatického retikula a RNA z endoplazmatického retikula a ribozómov z endoplazmatického retikula a DNA.
180. Ribozómy syntetizujú : bielkoviny cukry tuky ribozómovú RNA.
181. Štruktúry bunky,ktoré sa podieľajú na proteosyntéze sú : jadro,endoplazmatické retukilum a ribozómy drsné endoplazmatické retikulum a Golgiho aparát voľné ribozómy v cytoplazme a tylakoidy endoplazmatické retikulum ,ribozómy a Golgiho aparát .
182. K neživým súčastiam bunky patria : škrobové zrná tukové kvapky inklúzie cytoskelet .
183. Pohybovú funkciu v bunke zapezpečujú : mikrofilamenty mikrotubuly intermediárne filamenty intermediárne tubuly.
184. Mikrofilamenty sú : jemné vlákna v bunke,ktoré umožňujú kontrakciu trubicovité útvary v cytoplazme bunky vlákna deliaceho vretienka fibrilárne štruktúry .
185. Mikrotubuly : fibrilárne štruktúry jemné vlákna v cytoplazme bunky,ktoré umožňujú kontrakciu trubicovité útvary v cytoplazme bunky,schopné kontrakcie kanáliky,ktoré tvoria endoplazmatické retikulum .
186. Fibrilárne štruktúry ,ktoré nemajú schopnosť koncetrácie ,sa nazývajú: intercelulárne filamenty intermediárne filamenty intermediárne tubuly intecelulárne tubuly.
187. Dynamickú kostru bunky tvorí : cytoskelet cytoplazma sústava kryštalických inklúzií sieť mikrofilamentov a mikrotubulov.
188. Intermediárne filamenty majú funkciu : pohybovú spevňovaciu transportnú metabolickú.
189. Stavebným základom fibrilárnych štruktúr sú : miktorubuly,mikrofilamenty a intermediárne filamenty fibrin,tubulín a myozin aktín,myozín,bielkovinové filamenty tubulín,filamenty a intermediary fibrín .
190. Endosymbiotická teória vysvetľuje : vznik lišajníkov vznik eukaryotickej bunky fungovanie symbiotického vzťahu medzi dvomi organizmami vznik mitochondrií a plastidov z pôvodne samostatných prokaryotických organizmov .
191. Pri ktorých mechanizmov prechodu látok cez cytoplazmatickú membránu , je potrebná energia ? osmóza aktívny transport fagocytóza pinocytóza .
192. Difúzia je : pohyb molekúl z miesta vyššej koncentrácie na miesto s nižšou koncentráciou rozptyl látky v rozpušťádle rozptyl rozpušťádla v látke vyrovnávanie koncentrácie medzi rozpušťadlom a roztokom v smere koncentračného spadu .
193.Aktívny transport cez bunkovú membránu sa uskutočňuje pomocou : bielkovynových prenášačov fagocytózy pinocytózy difúzie .
194. Príkladom difúzie v živých organizmoch je : prechod kyslíka z alveol do krvi absorpcia vody v črevách spätné vstrebávanie vody a mineálnych látok v kanálikoch nefrónu prechod CO2 z buniek do krvi .
195. K vstrebávaniu tukov v tenkom čreve dochádza do bunky prostredníctvom : osmózy pinocytózy fagocytózy bielkovinových kanálikov .
196. Transport glukózy a aminokyselín do bunky zabezpečuje : pinocytóza fagocytóza transportná bielkovina ATP.
197. Pri prenikaní potrebných iónov do bunky sa uplatňuje : difúzia osmóza endocytóza transportná bielkovina .
198. K štrukturálnej prestavbe cytoplazmatickej membrány dochádza pri : exocytóze endocytóze pinocytóze fagocytóze .
199. Osmóza je : pohyb vody cez semipermeabilnú membránu na miesto s vyššou koncentráciou rozpúšťanej látky pohyb látky za rozpúšťadlom tlak vo vnútri kapilár tlak vo vnútri buniek .
200. Plazmolýza nastane,keď sa bunka ocitne v prostredí : hypotonickom hypertonickom s vyššou koncentráciou osmoticky aktívnych častic s nižšou koncentráciou osmoticky aktívnych častíc .
|
