bio

150. Cukor sa v organizme rastlín ukladá ako zásoba energie vo forme : tuku. škrobu. glykogénu. celulózy.

151. Aké funkcie plnia v bunke lipidy ?. podieľajú sa na stavbe bunkových membrán. vytvárajú prostredie pre chemické deje. urýchľujú biochemické reakcie. predstavuje bohatý zdroj energie.

152. Tuky sa podieľajú na regulačných mechanizmoch v bunke ako : súšasť hormónov. súčasť vitamínov. súčasť chromozómov. súčasť enzýmov.

153. Základnou stavebnou jednotkou nukleových kyselín sú : aminokyseliny. dusíkaté bázy. nukleotidy. pentózy.

154. Chromatín sa skladá : z bielkoviny a nukleovej kyseliny. z nukleovej kyseliny a cukru. z bielkoviny a farbiva nukleínu. len z nukleovej kyseliny.

155. Nukleové kyseliny zapezbečujú : kódovanie genetickej informácie. Prenos genetickej informácie z rodičov na potomkov. riadenie metabolických dejov v bunke. preklad genetickej informácie do poradia aminokyselín.

156. Pri anaeróbnom štiepení jednej molekuly glukózy sa uvoľní energie,ktorá sa naviaže na : 2 molekuly ATP. 4 molekuly ATP. 16 molekúl ATP. 21 molekúl ATP.

157. Energia získaná pri odbúraní jednej molekuly glukózy v procese aeróbnej glykolýzy sa využije na tvorbu : 2 molekúl ATP. 12 molekúl ATP. 24 molekúl ATP. viac ako 30 molekúl ATP.

158. Prokaryotické bunky sa od eukarytických odlišujú najmä tým, že : sú menšie a chýbajú im membránové štruktúry. ich jadro je oddelené od cytoplazmy iba jednou membránou. rozmnožujú sa iba v tele hostiteľa. genetickú informáciu majú uloženú v jednej molekule RNA.

159. Medzi prokarytické organizmy patria: baktérie, archeóny a sinice. baktérie a vírusy. baktérie, vírusy a sinice. len baktérie.

160. Vyberte možnosti,ktoré správne uvádzajú membránové štruktúry bunky : jadro,plastidy,mitochondrie ,endoplazmatické retikulum. plastidy, vakuoly, ribozómy ,endoplazmatické retikulum. chloroplasty ,Golgiho aparát,mitochondrie ,lyzozómy. vakuoly,mitotický aparát,ribozómy,lyzozómy.

161. Vyberte možnosti ,ktoré správne uvádzajú fibrilárne štruktúry bunky: cytoskelet,ribozómy,chloroplasty,mitotický aparát. cytoskelet,,brvy,bičíky,chromozómy. chromozómy,cytoskelet,bičíky,mitotický aparát. brvy,chloroplasty,inklúzie,ribozómy.

162. Bunková stena je typickou štruktúrou : rastlinných buniek. živočíšných buniek. buniek húb. buniek baktérií.

163. Pre bunkové povrchy platí vo vzťahu k vode a v nej rozpusteným látkam tvrdenie : bunková stena je priepustná, cytoplazmatická membrána je polopriepustná. bunková stena je nepriepustná, cytoplazmatická membrána je polopriepustná. bunková stena je polopriepustná, cytoplazmatická membrána je nepriepustná. priestupnosť bunkovej steny je rovnaká ako pri cytoplazmaticekj membráne,závisi od prostredia.

164. Bunkové jadro je štruktúra,v ktorej prebieha: syntéza nukleových kyselín. syntéza tukov. syntéza bielkovín. syntéza cukrov.

165. Pre jadierko eukaryotickej bunky platia tvrdenia : je ohraničené od cytoplazmy biomembránou. počas bunkového delenia sa stráca. syntetizuje robozómovú RNA. syntetizuje ribozómovú bielkovinu.

166.Jadierko (nucleolus) bunky syntetizuje : proteíny. steroidy. ribozómovú RNA. transférovú RNA.

167. DNA sa nachádza : v chromozómoch. v jadierku. v plastidoch. v ribozómoch.

168. Kde v bunke je lokalizovaná syntéza mRNA ?. v cytoplazme. na ribozómoch. v jadre. v jadierku.

169. Ktorá organela v bunke syntetizuje bielkoviny ?. endoplazmatické retikulum. ribozómy. plazmidy. lyzozóm.

170. Biomembrány sú tvorené : vrstvou fosfolipidov,vláknitými a guľovitými bielkovinami. dvojvrstvou fosfolipidov , do ktorej sú ponorené bielkoviny. dvojvrstvou proteinové a vláknitými fosfolipidmi. dvojitou vrstvou fosfolipidov, integrálnymi a periférnymi bielkovinami.

171. Fosfolipidy sa podieľajú na stavbe : biomembrán. firbrilárnych štruktúr v bunke. chromozómov. mitotického aparátu.

172. Dvojitú membránu majú bunkové štruktúry : jadro,mitochondrie a plastidy. jadro,vakuoly a plastidy. iba mitochondrie a plastidy. iba jadro.

173. Za energetické centrum bunky považujeme : chloroplasty,ktoré zapezpečujú premenu svetelnej energie na chemickú. mitochondrie,pretože sa v nich tvorí ATP. endoplazmatické retikulum,lebo zabezpečuje syntézu bielkovín a lipidov. jadro,lebo je tu DNA a je to hlavné riadiace centrum bunky.

174. Ktoré z uvedených štruktúr eukaryotickej bunky majú dvojitú membránu ?. jadro. cytoplazmatická membrána. mitochondrie. chloroplasty.

175. Vnútrobunkové štruktúry s vlastnou DNA sú : mitochondrie a plastidy. Golgiho aparát a mitochondrie. plastidy a lyzozómy. žiadne také štruktúry neexistujú,DNA je iba v jadre.

176. Pre mitochondrie platí,že : sú energetickým centrom bunky. energiu transformujú v procese dýchania do formy ATP. v každej bunke je len jedna mitochondria. v každej bunke môžu byť stovky až tisícky mitochondrií.

177. Počet mitochondrií v bunke je spravidla : 1. 2. môže ich byť niekoľko stoviek. neprevyšuje 100.

178. Drsná forma endoplazmatického retikula má na membránach naviazané : nukleové kyseliny. lyzozómy. ribozómy. enzýmmy.

179. Drsné endoplazmatické retikulum pozostáva: z endoplazmatického retikula a ribózy. z endoplazmatického retikula a RNA. z endoplazmatického retikula a ribozómov. z endoplazmatického retikula a DNA.

180. Ribozómy syntetizujú : bielkoviny. cukry. tuky. ribozómovú RNA.

181. Štruktúry bunky,ktoré sa podieľajú na proteosyntéze sú : jadro,endoplazmatické retukilum a ribozómy. drsné endoplazmatické retikulum a Golgiho aparát. voľné ribozómy v cytoplazme a tylakoidy. endoplazmatické retikulum ,ribozómy a Golgiho aparát.

182. K neživým súčastiam bunky patria : škrobové zrná. tukové kvapky. inklúzie. cytoskelet.

183. Pohybovú funkciu v bunke zapezpečujú : mikrofilamenty. mikrotubuly. intermediárne filamenty. intermediárne tubuly.

184. Mikrofilamenty sú : jemné vlákna v bunke,ktoré umožňujú kontrakciu. trubicovité útvary v cytoplazme bunky. vlákna deliaceho vretienka. fibrilárne štruktúry.

185. Mikrotubuly : fibrilárne štruktúry. jemné vlákna v cytoplazme bunky,ktoré umožňujú kontrakciu. trubicovité útvary v cytoplazme bunky,schopné kontrakcie. kanáliky,ktoré tvoria endoplazmatické retikulum.

186. Fibrilárne štruktúry ,ktoré nemajú schopnosť koncetrácie ,sa nazývajú: intercelulárne filamenty. intermediárne filamenty. intermediárne tubuly. intecelulárne tubuly.

187. Dynamickú kostru bunky tvorí : cytoskelet. cytoplazma. sústava kryštalických inklúzií. sieť mikrofilamentov a mikrotubulov.

188. Intermediárne filamenty majú funkciu : pohybovú. spevňovaciu. transportnú. metabolickú.

189. Stavebným základom fibrilárnych štruktúr sú : miktorubuly,mikrofilamenty a intermediárne filamenty. fibrin,tubulín a myozin. aktín,myozín,bielkovinové filamenty. tubulín,filamenty a intermediary fibrín.

190. Endosymbiotická teória vysvetľuje : vznik lišajníkov. vznik eukaryotickej bunky. fungovanie symbiotického vzťahu medzi dvomi organizmami. vznik mitochondrií a plastidov z pôvodne samostatných prokaryotických organizmov.

191. Pri ktorých mechanizmov prechodu látok cez cytoplazmatickú membránu , je potrebná energia ?. osmóza. aktívny transport. fagocytóza. pinocytóza.

192. Difúzia je : pohyb molekúl z miesta vyššej koncentrácie na miesto s nižšou koncentráciou. rozptyl látky v rozpušťádle. rozptyl rozpušťádla v látke. vyrovnávanie koncentrácie medzi rozpušťadlom a roztokom v smere koncentračného spadu.

193.Aktívny transport cez bunkovú membránu sa uskutočňuje pomocou : bielkovynových prenášačov. fagocytózy. pinocytózy. difúzie.

194. Príkladom difúzie v živých organizmoch je : prechod kyslíka z alveol do krvi. absorpcia vody v črevách. spätné vstrebávanie vody a mineálnych látok v kanálikoch nefrónu. prechod CO2 z buniek do krvi.

195. K vstrebávaniu tukov v tenkom čreve dochádza do bunky prostredníctvom : osmózy. pinocytózy. fagocytózy. bielkovinových kanálikov.

196. Transport glukózy a aminokyselín do bunky zabezpečuje : pinocytóza. fagocytóza. transportná bielkovina. ATP.

197. Pri prenikaní potrebných iónov do bunky sa uplatňuje : difúzia. osmóza. endocytóza. transportná bielkovina.

198. K štrukturálnej prestavbe cytoplazmatickej membrány dochádza pri : exocytóze. endocytóze. pinocytóze. fagocytóze.

199. Osmóza je : pohyb vody cez semipermeabilnú membránu na miesto s vyššou koncentráciou rozpúšťanej látky. pohyb látky za rozpúšťadlom. tlak vo vnútri kapilár. tlak vo vnútri buniek.

200. Plazmolýza nastane,keď sa bunka ocitne v prostredí : hypotonickom. hypertonickom. s vyššou koncentráciou osmoticky aktívnych častic. s nižšou koncentráciou osmoticky aktívnych častíc.