650-700

651. Reaktivita karbonylových zlúčenín: môže ovplyvniť prítomnosť iných substituentov v molekule. zvyšujú substituenty, ktoré vyvolávajú +I efekt. zvyšujú substituenty, ktoré vyvolávajú -I efekt. nemožno ovplyvniť naviazaním inej charakteristickej skupiny na alkylovom zvyšku.

652. Vyberte správne tvrdenie: alkoholy reagujú s aldehydmi v kyslom prostredí. ketóny s alkoholmi reagujú zriedkavejšie, pretože alkoholy sú slabé nukleofily. acetálová reakcia musí byť katalyzovaná alkalickým hydroxidom, aby sa zvýšila reaktivita karbonylového uhlíka. acetálová reakcia prebieha len v kyslom prostredí.

653. Charakteristické reakcie aldehydov a ketonov sú: elektrofilne adicie. nukleofilne adicie. eliminačné reakcie. elektrofílne substitúcie.

654. Aldehydy môžu reagovať: s alkoholmi v prítomnosti kyseliny sírovej. spolu navzájom bez ohľadu na ich štruktúru. s ketonmi v prítomnosti -OH ako katalyzátora. s karboxylovými kyselinami za vzniku esterov.

655. Acetálová reakcia: má význam v priemysle. používa sa na ochranu aldehydovej skupiny pred oxidáciou. prebiaha len v prítomnosti H+ ako katalyzátora, ktorý potlačí disociáciu vodíka aldehydu. prebiaha len v prítomnosti H+ ako katalyzátora, ktorý zvyšuje reaktivitu karbonylového uhlíka.

656. Z uvedených zlúčenín vyberte acetály: A. B. C. D.

657. Polacetál alebo acetál vzniká podľa reakčnej schémy: A. B. C. D.

658. Vyberte reakcie, v ktorých ketony reaguju podla reakčnej schémy: A. B. C. D.

659. O aldehydoch a ketonoch plati: Vyssie aldehydy a ketony su sucastou prirodnych chutovych a vonnych latok. benzaldehyd je kvapalina horkomandlovej vone a nachadza sa napr. v kostkach horkych mandli. aceton vznika v organizme pri glykoze. formaldehyd sa pouziva napr. na vyrobu lakov a plastov.

660. Formaldehyd: sa moze uvolnovat z noveho nabytku a sposobovat bolesti hlavy a zavraty. sa nachadza v cigaretovom dyme. je pre cloveka toxicky. je biela krystalicka latka.

661. Formalin: je 3% roztok formaldehydu vo vode. ma baktericidne vlastnosti. pouziva sa na uchovavanie biologickeho materialu. je 37% roztok formaldehydu vo vode.

662. Formaldehyd sa pouziva: na vyrobu plastov. na vyrobu tmelov a lakov, ktoré sa používajú najmä v nábytkárskom priemysle. v medicine na dezinfekciu. je jedovaty, preto sa v praxi nepoužíva.

663. Pre karbonylové zlúčeniny platí: v prítomnosti silnej zásady môžu odštiepiť z α-uhlíka katión vodíka. odštiepi vodík z α-uhlíka, lebo zvýšená elektrónová hustota na karbonylovom uhlíku spôsobuje kyslosť tohto vodíka. karbonylová skupina svojím -I efektom zväčšuje polaritu suusednej väzby -C-H. nemôžu navzájom reagovať, lebo majú rovnakú charakteristickú skupinu.

664. Aldolová kondenzácia: je reakcia medzi molekulami karbonylových zlúčenín v zásaditom prostredí. reakcia začína ma tom aldehyde alebo ketóne, ktorý je menej reaktívny a má na alfa uhlíku aspoň jeden atom vodíka. začína naviazaním elektrofilu na karboxylový uhlík. môže byť reakcia medzi dvomi molekulami formaldehydu.

665. Aldolová kondenzácia medzi formaldehydom a benzaldehydom: začína vždy na formaldehyde, lebo je reaktívnejší. začína vždy na benzaldehyde, lebo má väčšiu elektrónovú hustotu na benzénovom jadre. nemôže prebiehať, lebo formaldehyd nemá α-uhlík a benzaldehyd nemá na α-uhlíku naviazaný atóm vodíka. nemôže prebiehať, lebo formaldehyd a benzaldehyd majú α-uhlík, ale nie je na ňom naviazaný atóm vodíka.

666. Reaktivita aldehydov a ketonov klesá v poradí: acetaldehyd > aceton. aceton > formaldehyd. aceton > benzaldehyd. benzaldehyd > formaldehyd.

667. Acetaldehyd: je bezfarebná kvapalina charakteristického zápachu. má vlastnosti podobné formaldehydu, ale miernejšie. vzniká oxidáciou etanolu. na rozdiel od formaldehydu nie je pre človeka toxický.

668. Aceton: je bezfarebný plyn charakteristického zápachu. používa sa na výrobu lakov, farieb, rozpušťadiel. vzniká v organizme pri vážnej dehydratácii a pri metabolických dejoch u diabetikov. je prchavá nehorľavá kvapalina.

669. Zlúčenina (obrázok) vznikne: vnutornou polacetálovou reakciou aldehydu obsahujúceho dve -OH skupiny. acetálovou reakciou formaldehydu a 1,3-propandiolu. reakciou hydroxylovej skupiny na 5. uhlíku s aldehydovou skupinou 3,5-dihydroxypentnalu. vzniká oxidáciou 1,3-dihydroxycyklohexánu.

670. Vyberte správnu aldolovú reakciu: A. B. C. D.

671. O redoxných reakciách ketonov plati: pri redukcii ketonov v pritomnosti H+ vznikajú primárne alebo sekundárne alkoholy. redukciou ketonov vznikajú sekundárne alkoholy. ketony sa v pritomnosti oxidacnych činidiel oxidujú na primárne alkoholy. ketony sa za beznch podmienok neoxiduju.

672. O aldehydoch a ketonoch neplatí: aldehydy na rozdiel od ketonov sa vemi lahko oxiduju uz aj slabými oxidačnými činidlami. pri oxidácii aldehydov vznikajú karboxylové kyseliny. väzba -C-C- je pevnejšia, preto sa oxidujú pri miernom zahriatí. karbonylová skupina je velmi reaktivna.

673. Prítomnosť aldehydov dokážeme: Tollensovým činidlom. Fehlingovým činidlom. biuretovou reakciou. brómovou vodou.

674. Haloformová reakcia: je reakcia halogénu v zásaditom prostredí s karbonylovou zlúčeninou typu CH3-CO-R. prebieha na α-uhlíku metylketonov a acetaldehydu. podmienkou pozitívnej jodoformovej reakcie je prítomnosť metylovej skupiny na karbonylovom uhlíku. je napr. reakcia jodu s formaldehydom v pritomnosti NaOH.

675. Vyberte reaktanty, ktorých reakciou vzniká zlúčenina (obrázok): p-chlortoluen a metanol. p.chlorbenzaldehyd a etanol. p-chlorbenzaldehyd a etanal. pentan-3-on a 4-chlorfenol.

676. Vyberte zlúčeninu, ktorá je vhodná na prípravu aldolu: A. B. C. D.

677. Jodoformova reakcia: je reakcia jodu v zasaditom prostredí s lubovolnymi aldehydmi alebo ketonmi za vzniku jodoformu. je dokazova reakcia pritomnosti skupiny -CO-CH3. ak je pozitivna, vzniká červená kryštalická látka CHI3. ak je pozitivna, vzniká žltá kryštalická látka, jodoform CHI3.

678. Vyberte reakcie, ktorými sa dokazuje pritomnost aldehydu: A. B. C. D.

679. Priebeh jodoformovej reakcie vyjadruje reakcna schema: A. B. C. D.

680. Vyberte zluceninu, ktorá dava pozitivnu jodoformovú reakciu: A. B. C. D.

681. Acetály vznikajú: reakciou dvoch aldehydov. reakciou 1 molu aldehydu a 2 molov alkoholu. reakciou 1 molu aldehydu a 1 molu alkoholu. elektrofilnou substituciou.

682. Jodoformova reakcia umožňuje: odlíšiť metanol od etanolu. dokázať prítomnosť acetónu v moči. odlišiť formaldehyd od acetaldehydu. dokázať prítomnosť močoviny.

683. Pre reakciu s Fehlingovym činidlom platí: prebieha v kyslom prostredí. kation meďnatý sa oxiduje na kation meďný. kation meďnatý sa redukuje na kation meďný. aldehyd sa oxiduje na kyselinu.

684. Hydrogenáciiou butanalu vzniká: kyselina butánová. bután-1-ol. bután-2-ol. but-1-én.

685. Dimetylketon dava farebnu pozitivnu reakciu: s Fehlingovým činidlom. so Schiffovým činidlom. s HNO3. jodoformovú.

686. Acetofenón vzniká zo styrénu: dehydrogenáciou. hydratáciou a dehydrogenáciou. hydratáciou a hydrogenáciou. nedá sa pripraviť zo styrénu.

687. Reakcia vody s acetaldehydom: je posunutá na stranu reaktantov. poskytuje kyselinu etánovú. dáva poloacetál. je reakcia vzniku 1,2-etándiolu.

688. Pri reakcii 2 molekul acetaldehydu v alkalickom prostredi vzniká: kyselina etánová. dietylketon. 3-hydroxybutanal. 2-hydroxypentanal.

689. Aldolová kondenzácia nemôže prebiehať, ak reaguje: metanal + metanal. etanal + etanal. propanal + propanal. butanal + butanal.

690. Aldolová kondenzácia formaldehydu s benzaldehydom: prebieha už pri izbovej teplote. nepriebieha, pretože ai jeden reaktant nemá α-vodík. začina na benzaldehyde. je endotermická.

691. Aldolovou kondenzáciou vznikajú: polacetály a acetály. len ketály. 3-hydroxyaldehydy. zlúčeniny, ktoré majú v molekule hydroxyskupinu aj karbonylovú skupinu.

692. Karboxylové kyseliny: môžu byť mono-, di-, tri- až polykarboxylové kyseliny. s nižšou počtom atomov uhlika maju štipľavý zápach. všetky sú dobré rozpustné vo vode, lebo majú v molekule polárnu skupinu. s nižším počtom atómov uhlíka majú vyššie teploty varu ako príslušné uhľovodíky, lebo medzi ich molekulami sa tvoria vodikove väzby.

693. Karboxylové kyseliny s nižším počtom atómov uhlíka: sú rozpustné len v organických rozpúšťadlách. sú dobré rozpustné vo vode, lebo medzi karboxylovými skupinami kyselín a vodou sa tvoria vodíkové väzby. tvoria navzájom diméry, preto je ich teplota varu vysoká. sú biele kryštalické látky.

694. Kyslý charakter karboxylových kyselín vyplýva: z toho, že všetky majú štipľavý zápach a kyslú chuť. z presunu elektrónov čo sa prejaví na polarizácii väzby O-H. z toho, že v dôsledku vysokej elektronegativity kyslíka vzniká mezomérny efekt, ktorý polarizuje väzbu O-H tak, že sa odštiepi protón. z počtu atómov vodíka v molekule.

695. O karboxylovej skupine platí: karboxylový uhlík je v hybridizácii sp2. karboxylový uhlík vytvára tri σ a jednu π väzbu. atom uhlika a dva atomy kyslika tvoria pravidelny oktaeder. voľné elektronove páry kyslíka z -OH skupiny sa zapájajú do konjugácie s väzbou -C=O.

696. O vlastnostiach karboxylových kyselín neplatí: nižšie karboxylové kyseliny tvoria diméry, preto ich teploty varu sú vysoké. polarita skupiny -COOH spôsobuje rozpustnosť kyseliny vo vode. uhlíkový zvyšok karboxylovej kyseliny potláča rozpustnosť vo vode. pretože všetky karboxylové kyseliny obsahujú skupinu -COOH, sú všetky dobre rozpustné vo vode.

697. Kyslosť karboxylových kyselín závisí: len od počtu karboxylových skupín v molekule. len dlžky uhlikoveho reťazca. od koncentrácie a počtu skupín -COOH v molekule. od dlžky a charakteru uhlikoveho reťazca.

698. O vlastnostiach karboxylovej skupiny -COOH platí: polarita väzby -OH podmieňuje odštiepenie H+. v anione -COO- je záporný náboj rozložený rovnomerne na obidva kyslíky. dlžka väzieb -C-O v skupine -COOH je rovnaká a je to 0,127 nm. všetky tri väzby na karboxylovom uhlíku sú usporiadané v priestore a zvierajú uhol 107°.

699. Silu karboxylových kyselín charakterizuje: pH. koncentrácia. hodnota Ka a pKa. ionizačný stupeň.

700. Kyslosť karboxylových kyselín vzrásta v poradí: kyselina maslová < kyselina mravčia. kyselina octová < kyselina oxálová. kyselina šťavelová < kyselina mravčia. kyselina mravčia < kyselina benzoová.