700-750

701. O karboxylovych kyselinach mozeme povedať: v prírode sa väčšinou vyskytuju vo forme soli a derivatov. v prirode sa nachádza volne kyselina trifluoroctova. kyselina jantarova sa vyskytuje v ovoci a vznika aj pri metabolickych dejoch v organizme. vznikaju v prirode len rozkladom živočíšnych organizmov.

702. Medzi karboxylove kyseliny nepatri: kyselina pikrova. kyselina mocova. kyselina arachova. kyselina benzensulfonova.

703. Kyselina mravcia: je bezfarebna kvapalina stiplaveho zapachu a ma leptave ucinky. nachádza sa v telách mravcov, komarov, vciel a v žihľave, ale nema prakticke vyuzitie. vyuziva sa pri metalizacii kovov, spracovani koze a synteze zlozitejsich zlucenin. priemyselne sa vyraba z metanolu a oxidy uholnateho.

704. Vyberte nesprávne tvrdenie: konjugacia volneho elektrónového paru kyslika -OH skupiny sposobuje zmensenie hodnoty δ- na karboxylovom uhliku a polarizaciu -OH skupiny. karboxylovy uhlik v dosledku konjugacie elektronoveho paru kyslika, je voci nukleofilnym cinidlam menej reaktivny ako karbonylovy uhlik. charakteristicke reakcie karboxylovych kyselin su nukleofilne adicie. karboxylovy uhlik je v hybridizacii sp.

705. Redukcne vlastnosti ma: kyselina mravcia. kyselina ftalova. kyselina mliecna. kyselina citronova.

706. Oxidaciou kyseliny mravcej vznika: nasledne aj kyselina uhlicita. oxid uhlicity a voda. formaldehyd. kyselina karbamova.

707. Kyselina stavelova: je bezfarebna kvapalina. nachadza sa v rastlinach, ako napr. stavel, spenat. pre cloveka je toxicka, pretoze stavelan sodny je súčasťou oblickovych kamenov. stavelan vapenaty je zlozkou oblickovych kamenov.

708. Kyselina citrónová: je kyselina propantriova. je trojsytna hydroxykyselina. ma baktericidne ucinky a pouziva sa v potravinarskom priemysle na konzervaciu potravín. znizuje zrazanlivost krvi, lebo viaze vapenate kationy v krvi.

709. Kyselina citronova: nie je opticky aktivna. je kyselina propantriova. patri medzi substitucne derivaty karboxylovych kyselin. patri medzi funkcne derivaty karboxylovych kyselín.

710. Charakteristicke reakcie karboxylovych kyselin su: neutralizacia. elektrofilne substitucie. nukleofilne substitucie. dehydrogenacie.

711. O esterifikacii plati: je reakcia karboxylovej kyseliny a alkalickeho hydroxidu. je reakcia alkoholov a karboxylovych kyselin v kyslom prostredi. prebieha adicno-eliminacnym mechanizmom. je reakcia, pri ktorej moze reagovať len organicka kyselina s alkoholom.

712. Neutralizacia je reakcia: karboxylovej kyseliny a R-OH. karboxylovej kyseliny s hydroxidmi. pri ktorej vznika anhydrid kyseliny a voda. pri ktorej vznika anhydrid kyseliny.

713. Pre esterifikaciu karboxylovych kyselin plati: reakcnu zmes je potrebné chladit, lebo reakcia je silne exotermicka. kation vodika ako katalyzator zvysuje reaktivitu karboxyloveho uhlika a potlaca disociaciu kyseliny. kyselina môže reagovať len s jednysytnym alkoholom. rovnovazny stav reakcie je posunuty na stranu reaktantov, preto je potrebné odoberat.

714. Vyberte kyselinu, v ktorej sa prejavi najvyraznejsi -I efekt na karboxylovy uhlik: trichloretanova. dichloretanova. 4-chlorpentanova. octova.

715. Zlucenina CH3--CH2--O--CO--CH2--CH2--CH3 vznikne reakciou: CH3--CH2--CO--O--CO--CH2--CH2--CH3 s metanolom. CH3--CH2--CO-- O--CO--CH2--CH2--CH3 s etanolom. CH3--CH2--CH2--COCI s etanolom. CH3--CH2--COOCI s propanolom.

716. Vyberte funkčné derivaty karboxylovych kyselin: CH3CONa. CH3CONH2. CH3CH2CH(Cl)COOH. kyselina salicylova.

717. Oznacte zluceninu, ktora predstavuje substitucny derivat karboxylovej kyseliny: glycin. etanoat sodny. kyselina vinna. chlorid kyseliny propionovej.

718. Medzi substitucne deriváty karboxylovych kyselin patri: kyselina jablcna. kyselina jantarova. kyselina glutamova. kyselina glutarova.

719. Acylpyrin pripravíme reakciou: kyseliny ftalovej a etanolu. kyseliny benzoovej a kyseliny octovej. kyseliny salicylovej a kyseliny octovej. anhydridu kyseliny salicylovej a etanovej.

720. Esterifikacia je reakcia medzi: metanolom a anhydridom karboxylovej kyseliny. fenolom a chloridom kyseliny benzoovej. benzoylchloridom a kyselinou octovou. propanolom a benzoylchloridom.

721. Medzi viacsytne karboxylove kyseliny nepatri: kyselina malonova. kyselina glukarova. kyselina acetoctova. kyselina citrónová.

722. Propylester kyseliny octovej vznika reakciou: kyseliny propanovej a chloretanu. anhydridu kyseliny octovej a propán-1-olu. chloridu kyseliny etanovej a 1-propanolu. acetaldehydu a kyseliny octovej.

723. Kyslosť viacsytnych karboxylovych kyselin: zavisi len od poctu karboxylovych skupin v molekule. charakterizujeme hodnotu pK(a). adipovej a glutarovej je väčšia ako mravcej. zavisi od vzdialenosti karboxylovych skupín v uhlikovon retazci.

724. Redukcne ucinky ma kyselina: mliecna. mravcia. fumarova. pyrohroznova.

725. Vyberte správne tvrdenie: kyselina mliečna ma dobre oxidacne aj redukcne účinky. kyselina pyrohroznova vznika dehydrogenaciou kyseliny malonovej. dehydrogenaciou kyseliny 2-hydroxypropanovej vznika kyselina pyrohroznova. oxidaciou kyseliny octovej vznika kyselina malonova.

726. O karboxylovych kyselinach plati: dekarboxylaciou kyseliny propandiovej vznika kyselina octova. dehydrataciou kyseliny jablcnej vznika kyselina maleinova. dehydrataciou kyseliny vinnej vznika kyselina akrylova. hydrataciou kyseliny linovej vznika kyselina olejova.

727. Podla hodnôt pK(a) kyselin: jantarova 4,2; propenova 4,26 ; maslova 4,9; mravcia 3,68; octova 4,74; benzoova 4,19; rozhodnite, či plati. kyselina maslova je silnejšia ako kyselina jantarova. kyselina jantarova je najslabšia. kyselina mravcia je nasilnejsie. všetky patria medzi silné karboxylove kyseliny.

728. Pre substitucne deriváty karboxylovych kyselin plati: maju rovnake fyzikalne a chemicke vlastnosti ako pôvodne karboxylove kyseliny. obidve charakteristicke skupiny si zachovavaju svoje chemicke vlastnosti a reaktivitu. ich chemicke vlastnosti zavisia od typu charakteristickej skupiny a vzdialenosti od -COOH skupiny v uhlikovom retazci. nemaju charakter karboxylovych kyselin.

729. Aminokyseliny: su funkcne derivaty karboxylovych kyselin. všetky maju len zasadite vlastnosti, lebo obsahuju zasaditu skupinu- NH2. obsahujú charakteristické skupiny, ktoré su schopné odstiepit aj viazat proton. su amfolyty.

730. Aminokyseliny su amfolyty, pretoze: vo vodnom prostredí nedisociuju. obsahuju v molekule kyslu aj zasaditu charakteristicku skupinu. su schopné tvorit vnútorný ion. mozu byt kysle, zasadite alebo neutralne.

731. Izoelektricky bod pI aminokyseliny: je hodnota pK(a), pri ktorej sa aminokyseliny v elektrickom poli nepohybuje. je rovnovazna konstanta aminokyseliny. je hodnota pH prostredia, pri ktorej aminokyselina v roztoku tvori amfion. sa vyuziva pri elektroforetickej separacii aminokyselin.

732. O aminokyselinach plati: neesencialne aminokyseliny nemusi clovek prijimat v potrave, lebo si ich organizmus dokaze vytvorit z dusika, vodika, uhlika. aminokyseliny, ktore maju v molekule aromaticke jadro, heterocyklus alebo rozvetvený retazec su esencialne. neesencialne si organizmus dokaze vytvoriť transaminaciou. esencialne si organizmus dokaze vytvoriť z neesencialnych aminokyselin transaminaciou.

733. Hydroxykyseliny: ziskame napr. oxidaciou kyseliny pyrohroznovej. su napr. kyselina mliecna a salicylova. je napr. kyselina hyaluronova, ktora sa pouziva v kozmetike do kremov proti vraskam. pripravime napr. aj oxidaciou glukozy.

734. Medzi dvojsytne kyseliny patri kyselina: linolenova. tereftalova. malonova. oxalova.

735. Medzi nenasytene karboxylove kyseliny patri kyselina: acetylsalicylova. pyrohroznova. fumarova. arachidonova.

736. Kyselina salicylova: je kyselina o-hydroxybenzoova. je funkcny derivat kyseliny benzoovej. reakciou s kyselinou etanovou vytvára acylpyrin. je funkcny derivat kyseliny octovej.

737. Vyberte molekuly, ktore su opticky aktívne: kyselina vinna. kyselina fumarova. kyselina jantarova. kyselina citrónová.

738. Kyslosť substitucnych derivátov karboxylovych kyselin zavisi: od polohy substituenta vzhladom na karboxylovu skupinu. od poctu halogénov na uhlikovom reťazci karboxylovej kyseliny. len od dĺžky uhlikoveho reťazca. od charakteru substituenta.

739. Najsilnejšia bude kyselina: 3-chlorbutanova. 2,2-dichlorbutanova. trichloroetova. trifluoroctova.

740. Kyselina mliecna: je bezfarebna kvapalina. ma v molekule chiralny uhlik. vznika pri kvaseni kapusty. pri nadmernej fyzickej záťaži sa vytvara vo svaloch a je povazovana za pricinu ,,svalovice".

741. Anion CH3-COO- je : acyl. acetyl. acetat. pyruvat.

742. Funkcnym derivatom kyseliny uhlicitej je: guanidin. fosgen. mocovina. kyselina mocova.

743. Funkcne derivaty karboxylovych kyselin vznikaju reakciou: karboxylovej kyseliny s PCl3 alebo s PCl5. karboxylovej kyseliny s alkoholom v kyslom prostredí. anhydridu karboxylovej kyseliny s vodou. acylchloridu s aldehydom.

744. O reaktivite funkčných derivatov karboxylovych kyselin plati: amid je reaktivnejsi ako ester. anhydrid je reaktivnejsi ako amid. chloridy su najreaktivnejsie a pri reakcii s alkoholmi nie je potrebný katalyzátor. karboxylove kyseliny su reaktivnejsie ako ich funkcne derivaty.

745. O esteroch karboxylovych kyselin mozeme povedať: vsetky sú vo vode dobre rozpustne, lebo tvoria vodikove vazby. medzi estery patria aj lipidy. pouzivaju sa v potravinarstve ako esencie, napr. rumova, hruskova alebo ananasova. ester kyseliny metakrylovej a metanolu sa používa na vyrobu plexiskla.

746. Vyberte reakcie vzniku esteru karboxylovych kyselin: karboxylova kyselina s amoniakom. chlorid karboxylovej kyseliny s alkoholom. anhydrid karboxylovej kyseliny s alkoholom. tioester karboxylovej kyseliny a fenolom.

747. Vyberte správne reakcie, pri ktorých vznikajú derivaty karboxylovych kyselin: A. B. C. D.

748. Vyberte správne tvrdenie: chloridy a anhydridy karboxylovych kyselin su reaktivnejsie ako karboxylove kyseliny. esterfikacia chloridov a anhydridov karboxylovych kyselin prebieha bez katalyzatora. zasaditou hydrolyzou esterov vznika karboxylova kyselina a alkohol. zasaditou hydrolyzou vyssich mastnych (karboxylovych) kyselin vznika mydlo.

749. Opticky aktivna zlucenina je: A. B. C. D.

750. Ako lieciva sa pouzivaju: hydroxyderivat kyseliny salicyovej, ktorý ma antipyreticke ucinky. salicylamid, ktory pôsobí ako analgetikum na CNS. chlorid kyseliny salicyovej, ktorý pôsobí ako analgetikum. kyselina p-aminosalicyova, ktora sa používa pri liecbe tuberkulózy.