bio

Biológia: využíva na získavanie poznatkov pozorovanie a pokus. skúma aj neživú prírodu. sa delí na vedy o vývoji, systematické, fyziologické a morfologické vedy. sa nevenuje výskumu vzťahov živých sústav k ich neživému okoliu. skúma formy, vlastnosti a vnútorné procesy živých sústav. neposkytuje poznatky pre rozvoj medicínskych vied. sa delí na vedy taxonomické, fyziologické, morfologické a vedy o vývoji. je veda o živej prírode.

Medzi samostatné biologické vedy patrí: ontogenéza a genetika. molekulárna biológia a genetika. genealógia a ontogenéza. cytológia a genetika. pedagogika a ontogenéza. cytológia a molekulárna biológia. paleontológia a ontogenéza. molekulárna biológia a cytológia.

Medicína patrí medzi vedy: hraničné. aplikované. fyziologické. fylogenetické. ontogenetické. morfologické. systematické. taxonomické.

Mikrobiológia patrí medzi vedy: systematické. spojovacie. morfologické. taxonomické. fyziologické. o vývoji. hraničné. aplikované.

Cytológia je: veda o tkanivách. veda, ktorá skúma príslušné javy na úrovni bunky. veda o živočíchoch. náuka o bunke. náuka o imunite. veda, ktorá skúma zákony dedičnosti. náuka o metabolických funkciách organizmu. samostatná biologická veda.

Histológia: patrí medzi vedy systematické. skúma stavbu tkanív živočíchov. skúma makroskopickú stavbu orgánov. patrí medzi vedy morfologické. patrí medzi vedy taxonomické. skúma stavbu pletív živočíchov. skúma stavbu pletív rastlín. patrí medzi vedy aplikované.

K významným predstaviteľom biologických vied patrí: Aristoteles - tvorca teórie abiogenézy. Mendel - zakladateľ binomickej nomenklatúry. Vesalius - zakladateľ vedeckej anatómie. Watson a Crick - objavitelia štruktúry molekuly DNA. Pasteur - objaviteľ bunky. Harvey - objaviteľ krvného obehu. Darwin - tvorca evolučnej teórie. Linné - zakladateľ genetiky.

Všeobecné vlastnosti živých organizmov sú: životné prejavy sú viazané na bunku. metabolizmus. zloženie z organických látok, najmä mikromolekulárnych. vnímavosť. životné prejavy nie sú viazané na bunku. schopnosť meniť sa. zloženie z anorganických látok, najmä makromolekulárnych. mitóza.

Tok látok: je definovaný aj ako energetický metabolizmus. znamená príjem látok živou sústavou a jej následné premeny. je definovaný ako výmena látok medzi živým systémom a jeho okolím. zahŕňa aj prenos genetickej informácie do dcérskej bunky. spolu s energetickým metabolizmom je základom všetkých životných procesov. nie je významný pre živé systémy. sa definuje iba ako výdaj látok do vonkajšieho prostredia. je definovaný ako látkový metabolizmus (premeny látok), vrátane výdaja látok do vonkajšieho prostredia.

Bunka: je základnou stavebnou jednotkou živých organizmov. tvorí telá aj subcelulárnych organizmov, napr. vírusov. predstavuje uzavretý systém. je základnou morfologickou jednotkou živých organizmov. je základnou funkčnou jednotkou živých organizmov. predstavuje otvorený systém. je systém, v ktorom prebieha tok látok, energie a informácií. je základnou funkčnou množinou živých organizmov.

Chemické zloženie bunky: je v zásade rovnaké u všetkých organizmov. je počas jej existencie nemenné. na organické látky pripadá 10 až 40 % celkovej hmotnosti bunky. pomerné zastúpenie jednotlivých chemických zlúčenín závisí od typu buniek. na anorganické látky pripadá 10 až 40 % celkovej hmotnosti buky. najvyšší podiel má voda. zabezpečuje celý rad dôležitých funkcií, ktoré podmieňujú jej život a metabolickú aktivitu. najnižší podiel má voda.

Anorganické látky: sú významnou súčasťou buniek. v bunke neovplyvňujú reguláciu hospodárenia s vodou. sa v bunke vyskytujú najčastejšie vo forme solí rozpustných vo vode. neovplyvňujú vnútornú rovnováhu buniek. môžu byť súčasťou významných zlúčenín a makromolekúl. ovplyvňujú enzýmovú aktivitu. nemajú zásadný vplyv na fyziologické funkcie organizmu. sa rozdeľujú na makrobiogénne, mikrobiogénne a stopové prvky.

Voda: je základnou organickou zlúčeninou živej hmoty. je aktivátorom rôznych chemických reakcií. nemá pre bunku takmer žiadny význam. je účinným rozpúšťadlom mnohých látok. je akumulátorom tepelnej energie. je účinným rozpúšťadlom najmä organických látok. je základnou anorganickou zlúčeninou živej hmoty. v bunkách vytvára chemické prostredie pre primárne biologické procesy.

O makromolekulárnych organických látkach živých organizmov platí, že: patria k nim napr. nukleozidy. patria k nim napr. bielkoviny. patria k nim napr. nukleové kyseliny. patria k nim napr. polysacharidy. patria k nim napr. monosacharidy. vznikajú na báze reťazenia atómov uhlíka. ich prítomnosť je charakteristická pre živé sústavy. vznikajú na báze reťazenia atómov dusíka.

Nukleové kyseliny: sú nevyhnutné pri syntéze bielkovín v bunkách. sa nachádzajú výlučne v jadre buniek. nie sú súčasťou chromozómov. sa môžu vyskytovať aj v cytoplazme. sú charakteristické prítomnosťou dusíka vo forme aminokyseliny. sú nositeľom genetickej transformácie. sa nevyskytujú v cytoplazme. zabezpečujú prenos genetickej informácie z materskej na dcérske bunky.

Bielkoviny: sú nositeľom genetickej informácie. sú stavebnou súčasťou bunkových membrán. majú dôležitú úlohu pri reguláciách v bunke. sú zložené z polynukleotidov. sú tvorené aminokyselinami, ktoré sú navzájom pospájané makroergickými väzbami. u nebunkových organizmov sa nevyskytujú. majú pre bunku základný genetický význam. sú tvorené aminokyselinami, ktoré sú navzájom pospájané peptidickými väzbami.

Lipidy: sú na energiu najbohatšou zložkou hmoty organizmov. sa takmer nevyskytujú v eukaryotických bunkách. vo forme fosfolipidov sú dôležitou súčasťou biomembrán. patria medzi najvýznamnejšie anorganické látky. môžu mať ochrannú funkciu, napr. ak sú súčasťou voskov. sú rozpúšťadlom biologicky významných polárnych látok. patria medzi najvýznamnejšie organické látky. patria do skupiny nepolárnych molekúl biogénneho pôvodu.

Cukry: sa nachádzajú vo všetkých typoch buniek. môžu mať aj stavebnú funkciu, najmä škrob a glykogén. sú aj stavebnou jednotkou nukleových kyselín. predstavujú zdroj energie. sú aj stavebnou jednotkou aminokyselín. môžu mať zásobnú funkciu (napr. škrob a glykogén). sa nachádzajú výlučne v prokaryotických bunkách. môžu mať aj stavebnú funkciu (napr. celulóza a chitín).

Ktoré monosacharidy sa vyskytujú v bunke?. škrob. sacharóza. fruktóza. pentóza. glykogén. glukóza. lignín. celulóza.

Ktoré polysacharidy majú stavebnú funkciu?. sacharóza. celulóza. glukóza. chitín. škrob. glykogén. fruktóza. galaktóza.

Ktoré polysacharidy majú zásobnú funkciu?. glykogén. celulóza. glukóza. chitín. škrob. sacharóza. fruktóza. galaktóza.

Z disacharidov sa v bunkách vyskytuje: škrob. sacharóza. fruktóza. maltóza. glykogén. glukóza. lignín. galaktóza.

Zo sacharidov sa v bunke vyskytujú: monosacharidy (napr. fruktóza). monosacharidy (napr. sacharóza). disacharidy (napr. sacharóza). disacharidy (napr. glukóza). polysacharidy (napr. škrob). polysacharidy (napr. glykogén). polysacharidy (napr. galaktóza). monosacharidy (napr. glykogén).

Základné bunkové štruktúry sú: bunkové povrchy. chromozómy. voda. cytoplazma. bielkoviny. bunkové organely. plastidy. plazmidy.

Biomembrány sa skladajú z: dvoch vrstiev molekúl fosfolipidov a molekúl bielkovín. dvoch vrstiev bielkovín a molekúl sacharidov. dvoch vrstiev molekúl fosfolipidov a molekúl sacharidov. jednej vrstvy molekúl fosfolipidov a molekúl bielkovín. dvoch vrstiev molekúl bielkovín a dvoch vrstiev molekúl polysacharidov. jednej vrstvy molekúl fosfolipidov a dvoch vrstiev molekúl bielkovín. fosfolipidovej dvojvrstvy, do ktorej sú ponorené molekuly bielkovín. celulózovej siete vyplnenej bielkovinami a polysacharidmi.

Fosfolipidy v biomembráne sú usporiadané do: bimolekulárnej vrstvy, v ktorej sú včlenené molekuly bielkovín. dvoch vrstiev. monomolekulového filmu, v ktorom sú včlenené molekuly bielkovín. monomolekulového filmu, v ktorom sú včlenené molekuly glycidov. dvoch dvojvrstiev. globulárnych vrstiev. jednej vrstvy lipidov a jednej vrstvy proteínov. jednej vrstvy lipidov a dvoch vrstiev proteínov.

Transportné proteíny cytoplazmatickej membrány sú: bielkoviny zabezpečujúce prenos látok z jadra do cytoplazmy. bielkoviny prítomné na centromére, ktoré umožňujú jej pripojenie na vlákienka deliaceho vretienka a tým umožňujú transport chromozómu v mitóze. všetky bielkoviny cytoplazmatickej membrány. niektoré bielkoviny cytoplazmatickej membrány, ktoré majú schopnosť špecificky viazať molekuly určitej zlúčeniny na povrch bunky a dopraviť ich na vnútornú stranu plazmatickej membrány. všetky bielkoviny cytoplazmatickej membrány, ktoré stratili schopnosť špecificky viazať molekuly určitej zlúčeniny na povrch bunky a dopraviť ich na vnútornú stranu plazmatickej membrány. schopné meniť svoj tvar alebo orientáciu v membráne. základné jednotky fagocytózy. niektoré bielkoviny cytoskeletu podieľajúce sa na tvorbe vlákienok deliaceho vretienka.

Polopriepustnosť cytoplazmatickej membrány je pre bunky zásadnou nevyhnutnosťou, lebo v prípade úplnej priepustnosti by: všetky rozpustené látky mohli unikať z buniek do okolia. všetky rozpustené látky mohli unikať z buniek do okolia a ich vnútorné zloženie by nebolo rovnaké ako zloženie okolia. všetky rozpustené látky mohli vnikať z okolia do buniek. vnútorné zloženie buniek bolo rovnaké ako zloženie okolia. nastala maximálna miera metabolizmu. nastala minimálna miera látkovej výmeny. všetky rozpustené látky zostali v bunkách. všetky rozpustené látky zostali mimo buniek.

Plazmatická membrána buniek je: priepustná len v určitých bunkách. selektívna. rovnako priepustná pre všetky látky všetkých buniek. semipermeabilná. štruktúra, ktorá oddeľuje jadro od cytoplazmy. semikonzervatívna. štruktúra, ktorá oddeľuje bunku od okolia. súčasťou bunkovej steny.

O chemickom zložení bunkovej steny eukaryotickej bunky platí, že: je rovnaké ako zloženie cytoplazmatickej membrány. je odlišné od zloženia cytoplazmatickej membrány. u rastlín obsahuje celulózu aj chitín. u rastlín obsahuje celulózu. u živočíšnych buniek obsahuje aj lignín. u buniek drevnatých rastlín obsahuje aj lignín. u špecializovaných buniek nemôže obsahovať bielkoviny, soli a vosky. u špecializovaných buniek môže obsahovať bielkoviny, soli a vosky.

Bunková stena: je typická štruktúra rastlinných buniek, húb a prokaryotických buniek. nemá význam pri delení buniek. ovplyvňuje tvar buniek. je nepriepustná pre vodu. v prípade rastlinných buniek je tvorená celulózou. má význam pri delení buniek. je priepustná pre vodu a látky v nej rozpustené. je typická povrchová štruktúra živočíšnych buniek.

Plazmodezmy sú: krvné parazity. štruktúry podobné jadru nachádzajúce sa u prokaryotických organizmov. typ spojenia rastlinných buniek. kruhové molekuly DNA v cytoplazme prokaryotických organizmov. spojením plazmatických membrán susedných buniek. spojením membrán chloroplastov susedných buniek. štruktúry, ktoré uľahčujú prechod látok medzi bunkami a prispievajú k mechanickej súdržnosti pletiva. štruktúry, ktoré sťažujú prechod látok medzi bunkami a oslabujú mechanickú súdržnosť pletiva.

Cytoplazmatická membrána: je semipermanentná membránová štruktúra. je semipermeabilná. je priepustná pre dýchacie plyny. nie je priepustná pre močovinu. neobsahuje glykoproteíny. selektívne reguluje príjem a výdaj látok v bunkách rastlín, živočíchov a húb. sa vyskytuje iba na povrchu prokaryotických buniek. u živočíchov môže byť chránená kremičitou alebo vápenatou schránkou.

Na povrchu buniek sa môžu nachádzať: kapsida. aglutinogény. receptory. bunková stena. slizovitá vrstva (púzdro). pelikula. kortex. jadrový obal.

Cytoplazma: tvorí koloidnú sústavu rozličných organických a anorganických látok. neobsahuje enzýmy. je vhodným prostredím pre bunkové organely. je metabolicky neaktívna. neobsahuje takmer žiadne anorganické látky. vytvára vnútrobunkové prostredie. v rastlinnej bunke obsahuje iba organické látky. vykazuje metabolickú aktivitu.

Medzi membránové organely patrí: jadierko. mitochondrie. ribozómy. lyzozómy. vakuoly. Golgiho aparát. hladké endoplazmatické retikulum. plastidy.

Čo patrí k membránovej sústave eukaryotických buniek?. mitochondrie, endoplazmatické retikulum, Golgiho aparát, ribozómy a plastidy. mitochondrie, endoplazmatické retikulum, Golgiho aparát, plastidy a vakuoly. mitochondrie, endoplazmatické retikulum, Golgiho aparát, plazmidy a chromozómy. bunkové inklúzie, mitochondrie, endoplazmatické retikulum, Golgiho aparát, plastidy a vakuoly. endoplazmatické retikulum, Golgiho aparát, plastidy, vakuoly a mitochondrie. vakuoly, lyzozómy, chloroplasty, mitochondrie, endoplazmatické retikulum. Golgiho aparát, endoplazmatické retikulum, centrioly, mitochondrie a vakuoly. Golgiho aparát, endoplazmatické retikulum, mitochondrie, plastidy, cytoskelet a vakuoly.

K bunkovým štruktúram, ktoré nie sú zložené z membrány patria: endoplazmatické retikulum. Golgiho aparát. bičíky. ribozómy. jadierko. deliace vretienko. chromozómy. centrioly.

Medzi vláknité štruktúry bunky patria: ribozómy. cytoskelet. Golgiho aparát. centrozóm. deliace vretienko. vakuoly. riasinky. bičíky.

Organely tvorené dvomi biomembránami sú: ribozómy. Golgiho aparát. mitochondrie. drsné endoplazmatické retikulum. chloroplasty. hladké endoplazmatické retikulum. centrioly. cytoskelet.

Medzi organely eukaryotických buniek patria: chromozómy. ribozómy. plazmidy. endoplazmatické retikulum. centrioly. mitochondrie. tukové kvapôčky. centroméry.

Bunkové jadro: obsahuje genetickú informáciu. nemá zasadnú úlohu pri rozmnožovaní bunky. má riadiacu funkciu. prokaryotických buniek má na povrchu jadrový obal. má zásadnú úlohu pri rozmnožovaní bunky. neobsahuje chromatín. obsahuje chromozómy. eukaryotických buniek má na povrchu jadrový obal.

Jadro prokaryotických buniek: tvoria dva homologické chromozómy. tvorí jeden chromozóm. pozostáva z jednej molekuly DNA. vytvára jedna molekula RNA. má obal z jednej membrány. má obal z dvoch membrán. je tvorené plazmidom. obsahuje dva polynukleotidové reťazce RNA.

Kde sa nachádzajú jadrové póry?. v jadrovom obale prokaryotických buniek. na póloch jadra prokaryotických buniek. na vnútornej strane obalu jadra prokaryotických buniek. v jadierku prokaryotických buniek. v jadrovom obale eukaryotických buniek. na póloch jadra eukaryotických buniek. na vnútornej strane obalu jadra eukaryotických buniek. v jadierku eukaryotických buniek.

Jadro: je súčasťou bunkovej steny. môže obsahovať jadierko. obsahuje najmä RNA. má u eukaryotických buniek obal z dvoch membrán. jeho hlavnou zložkou u prokaryotických buniek sú chromozómy. jeho hlavnou zložkou u eukaryotických buniek sú chromozómy. je riadiacim centrom bunky. pri mitóze sa zmenšuje.

Chromozómy môžeme nájsť v: jadrovej membráne. cytoplazme. bunkovom jadre. chloroplastoch. mitochondriách. endoplazmatickom retikule. lyzozómoch. centromére.

Chromatín tvorí: hmotu chromozómov. celé jadro. deoxyribonukleová kyselina a bielkoviny. DNA a RNA. obal jadra. DNA a bielkoviny. základ mitotického aparátu. základ chromoplastov.

Jadierko: je stálou organelou eukaryotických buniek. sa na začiatku delenia buniek degraduje. je miestom syntézy rRNA. má obal z biologickej membrány. nie je stálou štruktúrou jadra. je miestom tvorby bielkovín. je stálou štruktúrou jadra prokaryotických buniek. je miestom syntézy mRNA.

Plastidy: sú typickou štruktúrou živočíšnych buniek. podľa obsahu farbív rozlišujeme na chloroplasty, chromoplasty a leukoplasty. sa nevyskytujú v eukaryotických bunkách. vždy obsahujú farbivá. sú typickou štruktúrou rastlinných buniek. sa vyskytujú v eukaryotických rastlinných bunkách. sa môžu podieľať na premene slnečnej energie na energiu chemických väzieb. sa nachádzajú v jadre chloroplastov.

Mitochondrie: sú energetickým a respiračným centrom bunky. nie sú tvorené biomembránami. neobsahujú DNA. v procesoch respirácie rozkladajú energeticky bohaté látky na oxid uhličitý a vodu. sú schopné autoreprodukcie. obsahujú mitochondriálnu DNA. nie sú citlivé na obsah kyslíka. patria medzi membránové organely.

Z koľkých biomembrán sa skladajú mitochondrie?. nemajú membránovú štruktúru. z dvoch. z troch. z dvoch - vonkajšieho obalu a vnútornej, ktorá vytvára mitochondriálne kristy. z jednej. z dvoch – vnútorného obalu a vonkajšej membrány, ktorá vytvára mitochondriálne kristy. jednej alebo dvoch, podľa tvaru buniek. jednej alebo dvoch, podľa tvaru mitochondrií.

Počet a veľkosť mitochondrií: je stály. je závislý od druhu bunky. je premenlivý. nezávisí od štádia vývinu bunky. závisí od druhu bunky, štádia jej vývinu a metabolickej aktivity. nezávisí od metabolickej aktivity bunky. je výrazne ovplyvnený obsahom kyslíka. závisí od druhu bunky, pričom veľa mitochondrií majú svalové bunky.

Endoplazmatické retikulum: patrí k membránovým organelám. nemá význam pre transportné procesy v bunke. býva lokalizované v blízkosti jadra. nepatrí medzi membránové organely. podieľa sa na úprave bielkovín. má dve formy (drsné a hladké endoplazmatické retikulum). podieľa sa na transporte látok v bunke. v elektrónovom mikroskope sa javí ako sústava mechúrikov, plochých cisterien a kanálikov.

Hladké endoplazmatické retikulum: má na svojom povrchu ribozómy. sa zúčastňuje na syntéze lipidov a vitamínu D. podieľa sa na detoxikačných procesoch. je tvorené sústavou cisterien, ktoré sa nazývajú diktyozómy. je miestom proteosyntetických procesov. nemá na svojom povrchu ribozómy. podieľa sa na odbúravaní hormónov. sa zúčastňuje syntézy vitamínu B12.

Ribozómy: nie sú tvorené biomembránou. môžu sa vyskytovať voľne v cytoplazme. zodpovedajú za tvorbu lipidov. v eukaryotických bunkách sa nachádzajú výlučne na drsnom endoplazmatickom retikule. sú organely tvorené bielkovinami a RNA. zodpovedajú za syntézu cukrov. sú zodpovedné za syntézu bielkovín. sa môžu nachádzať na povrchu hladkého endoplazmatického retikula.

Syntéza bielkovín prebieha na: bunkových inklúziách. vláknach cytoskeletu. ribozómoch. mikrotubuloch. ribozómoch v cytoplazme. ribozómoch v lyzozómoch. ribozómoch pripojených na endoplazmatické retikulum. ribozómoch pripojených na centroméry.

Ribozómy prokaryotických buniek: sú bunkové organely zložené z biomembrány. nachádzajú sa v cytoplazme. nachádzajú sa v ich jadre. podieľajú sa na výstavbe drsného endoplazmatického retikula. podieľajú sa na výstavbe hladkého endoplazmatického retikula. sú bunkové organely zložené z bielkovín a cukrov. sú bunkové organely zložené z bielkovín a RNA. sú bunkové organely zložené z bielkovín a DNA.

Ribozómy eukaryotických buniek: sú bunkové organely zložené z biomembrány. sa môžu nachádzať aj v cytoplazme. sú zdrojom riboflavínu. podieľajú sa na výstavbe drsného endoplazmatického retikula. podieľajú sa na výstavbe hladkého endoplazmatického retikula. nie sú tvorené biomembránou. sú bunkové organely zložené z bielkovín a RNA. sú bunkové organely zložené z bielkovín a DNA.

Golgiho aparát: nemá syntetickú funkciu. je tvorený sústavou cisterien, ktoré sa nazývajú diktyozómy. funkčne je takmer neaktívny. má syntetickú a sekrečnú funkciu. nie je tvorený biomembránou. podieľa sa aj na syntéze niektorých polysacharidov. nezúčastňuje sa transportných procesov. podieľa sa na úprave látok, ktoré sa budú vylučovať z bunky.

Syntetickými centrami buniek sú: lyzozómy. mitochondrie u prokaryotov. endoplazmatické retikulum. chromatidy. Golgiho aparát. centrioly. vakuoly. centrozómy.

Lyzozómy: sa nachádzajú výlučne v bunkách rastlín. sa podieľajú na vnútrobunkovom trávení. sa nachádzajú v bunkách živočíchov a húb. neobsahujú tráviace enzýmy. podieľajú sa na odbúravaní opotrebovaných organel. zúčastňujú sa na kontrolovanej smrti buniek. podieľajú sa na syntéze látok. sú drobné mechúriky tvorené biomembránou.

Čo vykonáva funkciu lyzozómov v živočíšnych bunkách?. ergastoplazma. plastidy. vakuoly. prieduchy. mitochondrie. celulóza. ribozómy. endoplazmatické retikulum.

Lyzozómy: sú stálou membránovou organelou prokaryotických buniek. sú malé mechúriky z biomembrány. obsahujú tráviace enzýmy. obsahujú enzýmy, schopné štiepiť niektoré látky. sú organelami osmotickej rovnováhy. obsahujú enzýmy syntetizujúce látky vylučované z bunky exocytózou. sú stálou membránovou organelou eukaryotických živočíšnych buniek. ich enzýmy rozkladajú niektoré látky prijaté do buniek.

Vakuoly: sú typické štruktúry rastlinných buniek. nemajú význam pri rozkladaní látok. podieľajú sa na udržiavaní turgoru buniek. obsahujú bunkovú šťavu. môžu obsahovať vodu, soli, cukry, farbivá a enzýmy. zúčastňujú sa rozkladných procesov v bunke. nie sú tvorené biomembránou. sú zásobárňou rozličných látok.

Vakuoly môžeme nájsť: len v živočíšnej bunke. v rastlinnej bunke. u jednobunkovcov. najmä v hubách. v mitochondriách. v cytoplazme. výlučne v rastlinnej bunke. v bunkách húb.

Cytoskelet: je tvorený membránami. je tvorený mikrotubulami. je tvorený mikrofilamentami a mikrotubulami. je tvorený mikrofilamentami. umožňuje oxidatívnu fosforyláciu. tvorí základ biologickej membrány. tvorí dynamickú kostru bunky. umožňuje aktívnu lokomóciu niektorých buniek.

Mitotický aparát je tvorený z: vlákienok centroméry. centrioly. jadierka. vlákien deliaceho vretienka. mitochondrií. chloroplastov. vlákienok celulózy. chromatínu.

Bunkové inklúzie: predstavujú neživé súčasti bunky. môže ísť o rezervné látky. sa nenachádzajú v cytoplazme. môže ísť o rôzne kryštalické látky. sa nachádzajú v cytoplazme. predstavujú živé súčasti bunky. sú súčasťou cytoskeletu. spravidla nie sú metabolicky aktívne.

Vyskytujú sa gény eukaryotických buniek mimo jadra? Ak áno, kde: áno. v plazmodezmách. v mitochondriách. nie. v chloroplastoch. v Golgiho aparáte. v ribozómoch. áno, u rastlín v plazmidoch.

Kde sa môžu nachádzať gény v prokaryotických bunkách?. v mikrotubulárnych štruktúrach. v plazmidoch. v kruhových molekulách DNA uložených v cytoplazme. voľne v cytoplazme mimo DNA. v mitochondriách. v chloroplastoch. v RNA. vo vakuolách.

K replikácii DNA v bunke dochádza v: Golgiho systéme. bunkovom jadre. lyzozómoch. chloroplastoch. mitochondriách. lyzodezmoch. endoplazmatickom retikule. v bunkovom jadierku.

Na základe štruktúry patria medzi základné typy buniek: vírusy. prokaryotické bunky. bakteriofágy. eukaryotické bunky. bezjadrové bunky. prvojadrové bunky. vírusy infikujúce baktérie. epitelové bunky.

Prokaryotické bunky: sú stavbou zložitejšie ako eukaryotické bunky. majú veľkosť približne 1 – 10µm. majú dobre vyvinuté endoplazmatické retikulum. sú stavbou jednoduchšie ako eukaryotické bunky. nemajú pravé jadro. v cytoplazme nemajú ribozómy. nikdy nemajú bunkovú stenu. nemajú membránový systém.

Eukaryotické bunky: majú druhovo špecifický počet chromozómov. sú charakteristické prítomnosťou membránových organel. sú väčšie a zložitejšie ako prokaryotické bunky. nemajú obsah jadra – chromatín oddelený od cytoplazmy jadrovou membránou. tvoria telo baktérií. majú obsah jadra – chromatín oddelený od cytoplazmy dvomi jadrovými membránami. v cytoplazme nemajú takmer žiadne organely. sa nazývajú aj ako pravé bunky, pretože ich jadro má jadrový obal.

Eukaryotickými bunkami sú tvorené: vírusy, baktérie, huby a rastliny. huby, rastliny a živočíchy. len mnohobunkové organizmy. jednobunkové a mnohobunkové živočíchy. baktérie, huby, rastliny a živočíchy. nižšie a vyššie rastliny. baktérie, huby a živočíchy. sinice, huby a vyššie rastliny.

Rastlinná bunka: má plastidy a vakuoly. sa od živočíšnej líši prítomnosťou bunkovej steny. obsahuje lyzozómy. má bunkovú stenu, ktorej základom je chitín. v cytoplazme nemá ribozómy. majú chloroplasty. je typická prokaryotická bunka. má na svojom povrchu bunkovú stenu, ktorá je spojená s cytoplazmatickou membránou.

Živočíšna bunka: je typická eukaryotická bunka. obsahuje všetky základné membránové štruktúry. má chloroplasty. má na svojom povrchu bunkovú stenu, ktorá ovplyvňuje jej tvar. nemá na rozdiel od rastlinnej bunky plazmidy. má lyzozómy. nemá na rozdiel od rastlinnej bunky cytoskelet. na svojom povrchu nemá bunkovú stenu.

Bunky podobnej štruktúry a funkcie sa zoskupujú do vyšších celkov, ktoré sa nazývajú: špecializované bunky. tkanivá. sústavy orgánov. orgány. pletivá. pletivá u živočíchov. pletivá u baktérií. indivíduá vyššieho radu.

Rozličné tkanivá sa môžu zoskupiť do : špecializovaných pletív. orgánov. takých vyšších celkov, ktoré plnia v organizme určité čiastkové funkcie (orgány). takých vyšších celkov, ktoré plnia v organizme určité čiastkové funkcie (organely). pletív. tkanivových kultúr. indivíduí vyššieho radu. bunkových kolónií.

Diferenciácia je: proces, pri ktorom sa bunky odlíšia genómom. tvorenie orgánov počas oogenézy. rozlišovanie pohlavia. proces, pri ktorom sa pôvodne rovnaké bunky rozlišujú štruktúrou a funkciou. proces, pri ktorom sa pôvodne rôzne bunky rozlišujú štruktúrou a funkciou. jav, kedy dcérska bunka nie je svojimi vlastnosťami totožná s materskou bunkou a genóm majú rovnaký. jav, kedy dcérska bunka nie je svojimi vlastnosťami totožná s materskou bunkou a genóm nemajú rovnaký. dôsledok pôsobenia vonkajšieho činiteľa na realizáciu genetického základu bunky.

Podľa funkcie rozdeľujeme tkanivá na: epitely. očné. svalové. nervové. zubné. tráviace. spojivá. zhubné.

Epitely majú funkciu: resorpčnú. vstrebávaciu. podpornú. prevodovú. kryciu. vylučovaciu. ochrannú. kontrakčnú.

Spojivové tkanivá: vypĺňajú priestory medzi orgánmi. ich hlavnou úlohou je vstrebávanie živín. ich hlavnou úlohou vylučovanie sekrétov. sú tvorené bunkami s veľkými medzibunkovými priestormi, ktoré vypĺňa medzibunková hmota. ich hlavnou úlohou je zachytávať toxíny. sú väzivo, chrupka a kosť. vznikajú až po narodení jedinca. zabezpečujú oporu a ochranu mäkkým častiam tela.

Fyziológia sa zaoberá: štúdiom funkcie orgánov a organizmov. skúmaním štruktúry buniek živého organizmu. skúmaním vývoja orgánov. štúdiom morfologických zmien živého organizmu. skúmaním funkcie a riadenia činnosti jednotlivých orgánov. štúdiom zmien fyziologických funkcií, ktoré nastávajú pôsobením činiteľov vonkajšieho prostredia. štúdiom chorobných zmien štruktúr organizmu, ktoré nastávajú pôsobením činiteľov vonkajšieho prostredia. skúmaním základných životných prejavov.

Medzi základné fyziologické procesy organizmov patrí: príjem a výdaj látok. asimilácia. metabolizmus. autotrofia. rozmnožovanie. rast a vývin. dráždivosť. fotosyntéza.

Difúzia: predstavuje voľný pohyb molekúl jednej látky medzi molekuly inej látky. vyžaduje dodanie energie. spolu s osmózou predstavujú pasívny transport. sa realizuje výlučne v rastlinných bunkách. závisí od koncentračného spádu. sa realizuje výlučne v živočíšnych bunkách. nevyžaduje dodanie energie. je fyzikálny proces.

Medzi látky vstupujúce do bunky voľnou difúziou patrí: glycerol. plyny. močovina. etanol. glukóza. draslík. sodík. kyslík.

Rýchlosť difúzie závisí od: rozdielu koncentrácie danej látky v bunke a jej okolí. nezáleží na koncentrácii danej látky. záleží od koncentrácie danej látky len v bunke. koncentračného spádu. koncentračného gradientu. rozdielu koncentrácie danej látky v mitochondriách a chloroplastoch. rozdielu koncentrácie danej látky v endoplazmatickom retikule a ribozómoch. rozdielu koncentrácie danej látky na póloch bunky.

Osmotická lýza bunky je jav: keď bunka prijíma vodu a zmenšuje sa. keď sa bunka príjmom vody zväčšuje. keď bunka príjmom vody zväčšuje svoj objem až praská. ktorý nastane po umiestnení živočíšnej bunky v hypotonickom prostredí. ktorý nastane po umiestnení živočíšnej bunky v izotonickom prostredí. ktorý nastane po umiestnení živočíšnej bunky v hypertonickom prostredí. ktorý nastane po umiestnení živočíšnej bunky v normotonickom prostredí. ktorý nastane po umiestnení živočíšnej bunky v destilovanej vode.

Keď sa osmotická hodnota prostredia zhoduje s osmotickou hodnotou bunky, je prostredie: hypotonické. izotonické. hypertonické. izoosmotické. normoosmotické. hypoosmotické. hyperosmotické. pseudoosmotické.

Osmotická lýza bunky nastáva v prostredí: hypotonickom. hypertonickom. v prostredí, v ktorom je osmotická aktivita nižšia ako v bunke. v atonickom prostredí. izotonickom. v prostredí, v ktorom je osmotická aktivita rovnaká ako v bunke. v prostredí, v ktorom je osmotická aktivita vyššia ako v bunke. v prostredí, ktoré je hustejšie, ako v bunke.

Aktívny transport: je spôsob prenosu látok do bunky. prebieha v smere koncentračného spádu. prebieha za spotreby energie. je napríklad transport pomocou prenášačov. je napríklad osmóza. je napríklad endocytóza. prebieha proti koncentračnému spádu. nevyžaduje spotrebu energie.

Aké formy endocytózy poznáte?. pinocytóza. endodifúzia. fagocytóza. difúzia. fertilizácia. endomitóza. exocytóza. konjugácia.

Všeobecný mechanizmus výdaja látok z buniek sa nazýva: fagocytóza. infúzia. exocytóza. pinocytóza. endocytóza. defekácia. ejakulácia. diapedéza.

K najdôležitejším mechanizmom, ktorými sa uskutočňuje príjem látok do bunky patrí: difúzia. endocytóza. exocytóza. transport pomocou prenášačov. transpozícia. reduplikácia. fertilizácia. konjugácia.

Ako sa označuje proces, pri ktorom sa z jednoduchých látok tvoria nové, telu vlastné zložité látky?. anabolizmus. Krebsov cyklus. oxidatívna fosforylácia. katabolizmus. anabolizmus, napríklad Krebsov cyklus. anabolizmus, napríklad syntéza sacharidov. katabolizmus, napríklad anaeróbna glykolýza. bazálny metabolizmus.

Katabolizmus je súbor bunkových: procesov, pri ktorých prebieha prevažne syntéza látok. metabolických procesov, pri ktorých prebieha najmä rozklad látok. procesov pri proteosyntéze. metabolických procesov, pri ktorých prebieha najmä rozklad látok, napríklad trávenie a fotosyntéza. procesov, pri ktorých sa rozkladajú látky, napr. glukóza sa oxiduje až na CO2 a H2O. procesov, ktoré sú základom proteosyntézy. metabolických procesov, pri ktorých prebieha najmä rozklad látok, napríklad trávenie a dýchanie. procesov, ktoré sú základom fotosyntézy.

Anabolizmus je: jav vyplývajúci z konzumovania anabolík. súbor bunkových procesov, pri ktorých prebieha prevažne odbúravanie látok. súbor bunkových metabolických procesov, pri ktorých prebieha prevažne syntéza látok. napríklad proteosyntéza. jav vyplývajúci z poruchy katabolizmu. súbor bunkových metabolických procesov, pri ktorých prebieha prevažne syntéza látok, napríklad fotosyntéza a proteosyntéza. súbor bunkových metabolických procesov, pri ktorých prebieha prevažne syntéza látok, napríklad dýchanie a trávenie. súbor procesov, ktoré prebiehajú v lyzozómoch.

Ako sa nazýva kovalentná väzba v ATP, ktorá obsahuje veľké množstvo energie a ľahko sa štiepi?. makroergická fosfátová väzba. vodíkový mostík. mikroergická fosfátová väzba. peptidová väzba. makroergická adenozíntrifosfátová väzba. akumulačná fosfátová väzba. fosfátový mostík. makroergická peptidová väzba.

Energia, uvoľnená pri chemických procesoch, sa viaže do chemických väzieb v zlúčenine, ktorú nazývame: nukleoproteid. nukleínová kyselina. ATP. hormón. adenozíntrifosfát. adeníntrifosfát. centrozóm. adenozíntetrafosfát.

Čo obsahuje molekula ATP?. adenín. ribózu. tymín. zvyšky kyseliny trihydrogénfosforečnej. alanín. zvyšky kyseliny trihydrogénfosforitej. zvyšky kyseliny trifosforečnej. tubulín.

Čo sú enzýmy?. určitý druh hormónov. špecifické makromolekuly, ktoré katalyzujú chemické premeny v priebehu metabolizmu. produkty žliaz s vnútorným vylučovaním. špecifické makromolekuly katalyzujúce chemické deje v metabolizme. špecifické miesto hypofyzárnych hormónov. „nástroje“ prenosu látok v telových tekutinách. špecifické látky zabezpečujúce disociáciu NaCl. produkty buniek pre ochranu proti osmotickým javom.

Pre enzýmy platí: bielkovinová zložka enzýmov sa nazýva apoenzým. každý enzým je bielkovinou iného typu. úspešný priebeh metabolických procesov je podmienený prítomnosťou enzýmov. bielkovinová zložka enzýmov sa nazýva koenzým. enzýmy sú charakteristické výlučne pre eukaryotické bunky. špecifickosť enzýmu je daná konkrétnou sekvenciou aminokyselín. enzýmy majú anabolickú a katabolickú špecifickosť. účinnou zložkou enzýmu je nebielkovinový koenzým.

Akú špecifickosť enzýmov rozoznávame?. substrátovú. bunkovú. paralytickú. funkčnú. analytickú. katabolickú. anabolickú. reprodukčnú.

Je vybavenie bunky enzýmami riadené geneticky?. áno, ale len u prokaryotických buniek. áno, ale len u eukaryotických buniek. niekedy, podľa typu genómu. áno, podľa charakteru bunkového metabolizmu. áno, u všetkých buniek. spravidla len niekedy, podľa stavu metabolizmu. áno, ale len u vírusov. spravidla len niekedy, podľa typu bunky.

V čom spočíva substrátová špecifickosť enzýmov?. v tom, že enzým môže katalyzovať napr. reakciu s glukózou ako enzýmom, ale nie s glycerolom. v tom, že určitý enzým môže katalyzovať určitú chemickú reakciu len s určitým substrátom. v blokovaní špecifických chemických reakcií. v tom, že enzým môže katalyzovať napr. reakciu s glukózou ako substrátom, ale nie s glycerolom. v tom, že každý enzým môže katalyzovať určitú chemickú reakciu s každým substrátom. v tom, že jeden enzým môže katalyzovať určitú chemickú reakciu s každým substrátom. v tom, že ak reakciu katalyzujú dva enzýmy, jeden je substrátom pre druhý. v tom, že špecifickosť enzýmu zabezpečuje substrát, ktorý vytvára jeho aktívne centrum.

Funkčná špecifickosť enzýmov spočíva v tom, že: že určitý enzým katalyzuje len určitý typ chemickej reakcie. že určitý enzým môže katalyzovať niekoľko rôznych typov chemických reakcií. že funkcia enzýmu sa mení podľa metabolickej aktivity bunky. že jeden enzým môže katalyzovať len konkrétnu chemickú reakciu, napr. dehydrogenázy odbúravajú vodíky. že enzýmy sú univerzálne, môžu katalyzovať akúkoľvek reakciu. že každý enzým, ak je prítomný v bunke, môže katalyzovať akúkoľvek reakciu. že každý enzým zabezpečuje funkciu len určitého enzýmu. že zabezpečujú fungovanie autolýzy.

Čím je daná substrátová špecifickosť enzýmu?. charakterom nebielkovinnej zložky substrátu. určitým usporiadaním polynukleotidového reťazca enzýmu. určitým usporiadaním polypeptidového reťazca v určitom mieste molekuly substrátu. určitým usporiadaním polypeptidového reťazca na ľubovoľnom mieste molekuly. určitým usporiadaním polypeptidového reťazca v určitom mieste molekuly enzýmu. náhodným usporiadaním polypeptidového reťazca v určitom mieste molekuly. určitým usporiadaním polypeptidového reťazca v ktoromkoľvek mieste molekuly enzýmu. sekvenciou aminokyselín v určitom mieste molekuly enzýmu.

Anaeróbna glykolýza je chemický proces, ktorý prebieha: len u anaeróbnych organizmov. pri nedostatku molekulového kyslíka. pri štiepení makroergických väzieb. len za prítomnosti kyslíka. len u anaeróbnych orzanizmov. bez prítomnosti cukrov. u anaeróbnych organizmov. u aeróbnych organizmov.

Autotrofné bunky môžu využívať energiu: pohybovú. chemickú. tepelnú. mechanickú. endergonickú. exergonickú. organickú. tandemovú.

Energia v bunke sa uvoľňuje: anaeróbnou glykolýzou. oxidáciou vodíka organických látok na vodu. bunkovými oxidáciami. štiepením uhlíkového reťazca glukózy. oxidáciou dusíka organických látok na vodu. proteosyntézou. reduplikáciou DNA. oxidatívnou fosforyláciou.

Enzymatická sústava oxidatívnej fosfatácie je lokalizovaná v: Golgiho systéme. chloroplastoch. mitochondriách. endoplazmatickom retikule. bunkovom jadre. lyzozómoch. ribozómoch. tylakoidoch.

Jeden z dôležitých metabolických procesov v bunke, pri ktorom sa tvoria nové molekuly bielkovín, sa nazýva: prototrofia. fagocytóza. proteosyntéza. pinocytóza. exocytóza. autotrofia. heterotrofia. oxidatívna fosforylácia.

Látková regulácia je v porovnaní s nervovou reguláciou: fylogeneticky staršia. fylogeneticky mladšia. rýchlejšie nastupujúca ako nervová. vývojove sú obe rovnako staré. u rastlín potlačená. pomalšie nastupujúca ako nervová. u rastlín výlučným spôsobom riadenia. prítomná u všetkých mnohobunkových organizmov.

Bunkové delenie: nezabezpečuje prenos genetickej informácie z materskej na dcérske bunky. zabezpečuje vznik nových buniek. prebieha iba v eukaryotických bunkách. zabezpečuje regeneráciu poškodených tkanív a orgánov. nezabezpečuje náhradu opotrebovaných buniek. umožňuje základ ontogenézy mnohobunkových organizmov. zabezpečuje distribúciu chromozómov do dcérskych buniek. bezprostredne súvisí s jadierkom.

Nepriame delenie eukaryotickej bunky sa nazýva: amitóza. meióza. endomitóza. mitóza. partenogenéza. reduplikácia. mióza. schizogónia.

Osobitný typ bunkového delenia, ktorým vznikajú pohlavné bunky, sa nazýva: mitóza. meióza. amitóza. redukčné delenie. izogamia. anizogamia. sporulácia. kopulácia.

Ako sa volá proces, pri ktorom sa materská eukaryotická bunka rozdelí na dve rovnocenné dcérske bunky?. konjugácia. schizogónia. mitóza. kopulácia. cytokinéza. nepriame delenie. gametogónia. gonochorizmus.

Amitóza: je spôsob reprodukcie baktérií. je priame delenie. sa nevyskytuje u prokaryotických buniek. je nepriame delenie. je rýchle a veľmi efektívny spôsob reprodukcie buniek. nevedie k presnej distribúcii genetického materiálu do dcérskych buniek. vedie k zníženiu počtu chromozómov na polovicu. vedie k presnej distribúcii genetického materiálu do dcérskych buniek.

Eukaryotická bunka sa v mitóze rozdelí: raz. raz, s jednou replikáciou DNA. raz, s jednou replikáciou RNA. dvakrát, s jednou replikáciou RNA. na dve rovnocenné dcérske bunky. na štyri bunky s rovnakým genómom. v G1 fáze bunkového cyklu. v M fáze bunkového cyklu.

Chromozóm: tvoria chromatínové vlákna. obsahuje centroméru – primárne zúženie chromozómu. tvoria mikrotubulové vlákna. je v nepravidelných úsekoch „obalený“ bielkovinami. obsahuje centroméru – sekundárne zúženie chromozómu. obsahuje centrozóm – primárne zúženie chromozómu. obsahuje centriolu – primárne zúženie chromozómu. je zložený z ramien, ktoré sa spájajú v mieste centroméry.

Bunka pankreasu človeka má za normálnych okolností: dve chromozómové sady. jednu chromozómovú sadu. dva chromozómy. jeden pohlavný chromozóm. diploidný počet chromozómov. haploidný počet chromozómov. aneuploidný počet chromozómov. pár pohlavných chromozómov.

Počet gonozómov v normálnej somatickej bunke muža aj ženy je: nepárny. párny. rovnaký. jeden X a dva Y. jeden X, a ďalším je X alebo Y. rôzny. diploidný. haploidný.

Ako sa nazývajú bunky s jednou chromozómovou sadou?. diploidné. haploidné. somatické. gaméty. zygoty. monoploidné. oogónie. spermiogónie.

Bunkový cyklus je: proces bunkového delenia, ktorý sa vo vhodných podmienkach opakuje. proces delenia bunkových štruktúr. proces vzniku novej molekuly DNA a RNA. cyklicky sa opakujúce delenie buniek. proces bunkového delenia, ktorý sa vo vhodných podmienkach neopakuje. pravidelné opakovanie interfázy a mitózy. proces cyklického opakovania metafázy v delení baktérií. pravidelné opakovanie interfázy a protofázy.

G1 fáza: nastupuje po skončení bunkového delenia. je charakterizovaná intenzívnymi syntetickými procesmi. prebieha v nej syntéza DNA. nachádza sa v nej hlavný kontrolný uzol. za priaznivých okolností trvá asi štvrtinu bunkového cyklu. z časového hľadiska je veľmi variabilná. je súčasťou amitózy. za priaznivých okolností trvá asi tretinu bunkového cyklu.

Bunkové delenie sa zastaví: pri nedostatku živín. pri nevhodnej teplote. pri nahromadení škodlivých látok. pri nevhodných podmienkach vonkajšieho prostredia. v G0 fáze po pôsobení inhibujúcich látok. v G2 fáze po pôsobení stimulujúcich látok. v hlavnom kontrolnom uzle S fázy. pri prítomnosti stimulujúcich látok.

Hlavný kontrolný uzol bunkového cyklu sa nachádza v: G2 fáze. G1 fáze. S fáze. profáze. metafáze. prvej fáze interfázy. prvej fáze mitózy. intrafáze.

Ako sa nazýva fáza bunkového cyklu, v ktorej prebieha replikácia jadrovej DNA a zdvojenie jadrových chromozómov?. G1 fáza. M fáza. S fáza. G2 fáza. syntetická fáza. hlavný kontrolný uzol. G0 fáza. interfáza.

Predpokladom identity genómov materskej a dcérskych buniek pri bunkovom delení je: zdvojenie DNA. transkripcia. replikácia DNA. replikácia RNA. translácia DNA. syntetická fáza bunkového cyklu. primárna štruktúra RNA. diferenciácia.

Pre jednotlivé fázy bunkového cyklu eukaryotickej bunky platí, že v: G1 fáze - prebiehajú syntetické procesy, je tu hlavný kontrolný uzol. S fáze - prebieha zdvojenie jadrových chromozómov. G2 fáze - pribúdajú bunkové štruktúry a pripravuje sa rozdelenie jadra. M fáze - sa jadro rozdelí na dve dcérske jadrá. G1 fáze - prebieha zdvojenie jadrových chromozómov, je tu hlavný kontrolný uzol. S fáze - prebieha rozdelenie dcérskych chromozómov. G2 fáze - ubúdajú bunkové štruktúry a pripravuje sa zdvojenie jadrových chromozómov. M fáze - sa jadro rozdelí na dve dcérske jadrá a zvyčajne je tu hlavný kontrolný uzol cyklu.

Medzi fázy mitotického delenia v eukaryotických bunkách patrí: profáza. interfáza. metafáza. anafáza. telofáza. G0 fáza. S fáza. protofáza.

V ktorej fáze mitózy sa chromozómy skracujú a hrubnú?. v metafáze 1. meiotického delenia. v anafáze. v profáze. v interfáze. v prvej. v tretej. v telofáze. v protofáze.

V metafáze mitózy sa chromozómy: sústreďujú do centrálnej roviny. zhlukujú do nových jadier. sústreďujú k pólom bunky. predlžujú a hrubnú. pozdĺžne rozdelia na dve chromatidy. od seba translokujú. reduplikujú. sústreďujú do ekvatoriálnej roviny.

V anafáze mitózy: sa mikrotubuly deliaceho vretienka skracujú a tým priťahujú chromozómy k centriolám. sa mikrotubuly deliaceho vretienka predlžujú a tým priťahujú chromozómy k centriolám. chromozómy sú priťahované k centriolám. chromozómy sú priťahované k centroméram. pri centriolách sa sústredí diploidný počet chromozómov. pri centriolách sa sústredí haploidný počet chromozómov. chromozómy sa skracujú a hrubnú. chromozómy sa sústreďujú v centrálnej rovine bunky.

K fázam mitózy nepatrí: S fáza. anafáza. G1 fáza. metafáza. G2 fáza. profáza. centrofáza. telofáza.

V telofáze mitózy: chromozómy sa sústreďujú v centrálnej rovine bunky. deliace vretienko sa rozpadáva. chromozómy sa opäť menia na dlhé vlákna. vytvoria sa nové jadrové obaly. obnovuje sa štruktúra jadier. prebieha cytokinéza. pripravuje sa S fáza. pripravuje sa G2 fáza.

Bunka sa v meióze rozdelí: raz. ani raz. dvakrát. trikrát. dvakrát s jednou replikáciou DNA. dvakrát s dvomi replikáciami DNA. raz s jednou replikáciou DNA. raz s dvomi replikáciami DNA.

Meióza: je spôsob delenia diploidných buniek, pri ktorom dochádza k redukcii počtu chromozómov na polovicu. sa uplatňuje pri vzniku pohlavných buniek (gamét). je typ fertilizácie buniek, ktorým vznikajú 4 haploidné bunky. je spôsob delenia diploidných buniek, pri ktorom dochádza k redukcii počtu chromozómov na štvrtinu. je tvorená dvoma po sebe nasledujúcimi deleniami. je typ reprodukcie buniek, ktorým vznikajú 4 diploidné bunky. je tvorená štyrmi po sebe nasledujúcimi deleniami. je nevyhnutná preto, aby sa po oplodnení nezvyšoval počet chromozómov v každej ďalšej generácii.

Výsledkom meiotického delenia buniek sú: bunky s diploidným počtom chromozómov. bunky s haploidným počtom chromozómov. pohlavné bunky. bunky so štyrmi chromozómovými sadami. gaméty. somatické bunky. zygoty. gametogónie.

Základné spôsoby rozmnožovania u mnohobunkových organizmov sú: pohlavné. vegetatívne. nepohlavné. sexuálne. cystácia. sporulácia. kopulácia. gametogónia.

Čo je podstatné pre vegetatívne rozmnožovanie z hľadiska dedičnosti?. všetci potomkovia sú svojimi dedičnými vlastnosťami zhodní s rodičovským organizmom. potomkovia nie sú nikdy zhodní svojimi dedičnými vlastnosťami s rodičovským organizmom. vedie k nárastu dedičnej rôznorodosti medzi potomkami. niekedy sú potomkovia zhodní svojimi dedičnými vlastnosťami s rodičovským organizmom. umožňuje rozmnožovať organizmy tak, že sa udržiavajú ich výhodné vlastnosti. umožňuje rozmnožovať organizmy tak, že sa u nich objavujú nové výhodné vlastnosti. umožňuje vznik veľkého počtu geneticky rovnakých potomkov z jedného materského organizmu. nevedie k dedičnej rôznorodosti medzi potomkami.

Pri ktorom z dvoch hlavných spôsobov rozmnožovania mnohobunkových organizmov je vzniknutý jedinec z genetického hľadiska identický s rodičovským organizmom?. pri pohlavnom rozmnožovaní. pri nepríbuzenskom krížení. pri príbuzenskom krížení. pri nepohlavnom rozmnožovaní. pri vegetatívnom rozmnožovaní. pri medzidruhovom rozmnožovaní. pri medzidruhovom krížení. pri sexuálnom rozmnožovaní.

Z akej bunky vzniká jedinec pri nepohlavnom rozmnožovaní?. z vajíčka. z telovej bunky. z anizogaméty. z izogaméty. z gametogónie. zo somatickej bunky. zo zárodočnej bunky. zo zygóty.

Pohlavné rozmnožovanie: je vývojovo staršie ako nepohlavné rozmnožovanie. vedie ku genetickej rôznorodosti. je vývojovo mladšie ako nepohlavné rozmnožovanie. nie je viazané na vznik pohlavných buniek. sa môže realizovať prostredníctvom odrezkov stonky. je typické iba pre živočíchy. je založené na splynutí samčej a samičej pohlavnej bunky. je viazané na vznik gamét.

Čo je základom pohlavného rozmnožovania mnohobunkových organizmov?. prítomnosť somatických buniek. diferencovanie buniek na gaméty. prítomnosť pohlavných chromozómov. prítomnosť vonkajších pohlavných orgánov. prítomnosť pohlavných buniek. diferencovanie buniek na zygoty. diferencovanie buniek na blastoméry. prítomnosť kopulácie.

Gaméty: sú vždy haploidné. môžu byť rozlíšené (anizogaméty). môžu byť samčie. sú vždy triploidné. môžu byť nerozlíšené – rovnaké (izogaméty). sú vajíčka a spermie. môžu byť samičie. sú vždy diploidné.

Samčie pohlavné bunky u mnohobunkových organizmov sa nazývajú: vajíčka. pred diferenciáciou spermatídy. vajcové bunky. spermatické bunky. gonády. spermie. ikry. mikrogaméty.

Samičie gaméty človeka sú: plemenníčky. zárodočníky. vajíčka. mikrospóry. žlté telieska. oosféry. makrogaméty. makrospóry.

Ľudské spermie: patria medzi nepohyblivé bunky. sa tvoria v semenníkoch. majú druhovo špecifický tvar a veľkosť. obsahujú plazmidy. sú zložené z hlavičky, krčku a bičíka. sú samčie pohlavné bunky. sú oocyty. neobsahujú plazmidy.

Ľudské vajíčka: nemajú mitochondrie. majú pravidelný guľový tvar. patria medzi pohyblivé bunky. obsahujú jadro s genetickou informáciou a žĺtok, ktorý je zásobárňou živín. majú mitochondrie. patria medzi veľké bunky organizmov. majú jednu alebo viac vakuol. sú nepohyblivé.

Gonochorizmus je: odlíšenie samčích a samičích indivíduí. vývoj pohlavných orgánov. diferencovaná pohlavnosť. podobnosť samčích a samičích indivíduí. jav, keď organizmus produkuje jeden typ gamét. jav, keď organizmus produkuje obidva typy gamét. jav, keď organizmus produkuje makrogaméty alebo mikrogaméty. jav, keď organizmus produkuje makrogaméty aj mikrogaméty.

Hermafroditizmus je: obojpohlavnosť. vývoj obidvoch typov pohlavných buniek u toho istého jedinca. rozlíšenie pohlaví. vývoj obidvoch typov pohlavných orgánov u toho istého jedinca. gonochorizmus. prítomný napr. u niektorých slimákov. prítomný napr. u všetkých dvojdomých semenných rastlín. základ pohlavného rozmnožovania.

Môže sa hermafrodit oplodniť sám? Prečo?. áno, môže sa vždy oplodniť sám. nie, pretože gaméty nedozrievajú v rovnakom čase. nie, pretože jedince si zväčša vymieňajú len spermie, ktoré potom oplodnia neskôr vyzreté vajíčka. áno, pretože gaméty dozrievajú v rovnakom čase. nie, pretože hermafrodit netvorí gaméty opačného pohlavia. áno, pretože jedince si zväčša vymieňajú vajíčka, ktoré potom oplodnia neskôr vyzreté spermie. nie, neoplodňuje sa nikdy sám. áno, môže sa za určitých okolností nepriaznivých podmienok oplodniť aj sám.

Fertilizácia je: oplodnenie. splynutie gamét opačného pohlavného typu. splynutie dvoch haploidných buniek s rozličným dedičným základom. splynutie gamét rovnakého pohlavného typu. proces, ktorého výsledkom je vznik zygoty. proces, ktorý neprebieha u izogamét. proces, ktorý prebieha aj u izogamét. proces, ktorý prebieha aj u anizogamét.

Blastoméry sú: bunky vzniknuté pri prvom meiotickom delení. bunky vzniknuté mitotickým rozdelením zygoty. makrogaméty lastúrnikov. dcérske bunky pri meióze. bunky vzniknuté „brázdením“ zygoty. bunky vzniknuté amitotickým delením zygoty. bunky vzniknuté pri druhom meiotickom delení. bunky vzniknuté blastuláciou.

Zárodky všetkých mnohobunkových živočíchov prejdú v individuálnom vývine štádiom: moruly. blastuly. ektodermy, endodermy a mezodermy. gastruly. endodermy. mezodermy. mezoglei. ektodermy.

Vývoj jedinca z neoplodneného vajíčka sa volá: partenogenézia. vonkajšie oplodnenie. partenogenéza. partenéza. izogamia. anizogamia. neúplná fertilizácia. kopulácia.

Individuálny vývin každého mnohobunkového živočícha s pohlavným rozmnožovaním má etapu: embryonálnu. perinatálnu. postembryonálnu. prekoncepčnú. blastulačnú. embryogenézu. diploidnú. reprodukčnú.

Zárodočný vývin zahŕňa: splynutie pohlavných buniek. vznik zygoty. brázdenie oplodneného vajíčka. dospelosť. smrť. postupný vznik zárodočných vrstiev. vývin orgánov. pubertu.

Z ektodermu sa diferencujú: svaly. chrupky. pokožka. pohlavné žľazy. nervová sústava. predná časť tráviacej trubice. bunky receptorov. kosti.

Z vnútornej zárodočnej vrstvy sa diferencujú: časť tráviacej sústavy. pečeň. bunky pokožky. bunky receptorov. tráviace žľazy. bunky väzivovej zamše. svaly. pankreas.

Základnou stavebnou jednotkou nukleových kyselín je: nukleotid. nukleoid. úsek DNA. gén. purínová alebo pyrimidínová báza, pentóza a H3PO4. purínová alebo pyrimidínová báza, päťuhlíkatý cukor a H3PO4. purínová alebo pyrimidínová báza, šesťuhlíkatý cukor a H3PO4. dusíkatá organická báza, hexóza a kyselina fosforečná.

Kedy nastáva zdvojenie molekúl DNA?. pred mitotickým delením bunky. v S fáze druhého meiotického delenia. v profáze interfázy. v telofáze mitotického delenia buniek. v syntetickej fáze interfázy. v syntetickej fáze mitózy. v S fáze pred mitotickým delením. v G1 fáze interfázy.

Riadiacim vzorom (matricou) pri syntéze polypeptidového reťazca v bunke je molekula: informačná RNA. tRNA. rRNA. transferová RNA. mediátorová RNA. ribozómová RNA. mRNA. replikovaná DNA.

Čo by sa stalo, keby sa redukčným delením neznížil počet chromozómov na polovicu?. na život vzniknutého organizmu by to nemalo významný vplyv. počet chromozómov by sa po oplodnení zvyšoval v každej ďalšej generácii. každá ďalšia novovzniknutá bunka by mala o polovicu menej chromozómov. novovzniknutí jedinci by v ďalších generáciách mali polyploidiu nezlúčiteľnú so životom. nemalo by to vplyv na rozmnožovanie jedinca, ale na počet jeho somatických buniek. novovzniknutý jedinec by mal v každej ďalšej generácii dvojnásobný počet gamét. evolučný chod by išiel opačným smerom. u rastlín je to bežný jav, život organizmu tým nie je ohrozený.

Nositeľom mimojadrových génov je: molekula DNA. molekula ribozómovej RNA. molekula tRNA. molekula chlorofylu. molekula proteínu. kyselina deoxynukleová. plazmid. kyselina deoxyribonukleová.

Molekulu RNA tvoria: dva polypeptidové reťazce. dva polynukleotidové reťazce. jeden polypeptidový reťazec. reťazec tvorený jedným polynukleotidom. jeden reťazec tvorený tisíckami ribonukleotidov. jedna chromatída. jedno vlákno ribonukleotidov. dva ribonukleotidy.

CAT AAG TAC AAC CGT CAC je úsek DNA; tRNA nesúce aminokyseliny budú mať antikodóny: CUA UUC AUG UUG GCU GUG. GUA UUC AUG UUG GCA GUG. CAU AAG UAC AAG CGU CAC. GUA UUG AUG UUG GCA GUG. CAU AAG UAC AAC CGU CAC. GUA UUC AUG UUG GCA GUG. GUU UUC AUC UUG CGA TAG. GUU UUC AUC UUC CCA GAG.

Akú úlohu má hlavný kontrolný uzol v bunkovom cykle?. regresívnu. iniciačnú. inhibičnú. v prípade nedostatku potravy alebo za iných nepriaznivých podmienok zastaví bunkový cyklus v G3 fáze. regulačnú. v prípade nedostatku potravy alebo za iných nepriaznivých podmienok zastaví bunkový cyklus v G2 fáze. v prípade nedostatku potravy alebo za iných nepriaznivých podmienok zastaví bunkový cyklus v prvej fáze interfázy. v prípade nedostatku potravy alebo za iných nepriaznivých podmienok zastaví bunkový cyklus v G1 fáze.

Čo platí pre spermatogenézu a oogenézu?. výsledkom spermatogenézy sú 4 haploidné spermie. spermatogenéza je rovnocenné delenie. oogenéza je rovnocenné delenie. výsledkom oogenézy sú 4 haploidné vajíčka. oogenéza nie je rovnocenné delenie. ženy sa rodia s konštantným počtom primárnych oocytov. muži sa rodia s konštantným počtom primárnych spermatocytov. spermie a vajíčka sú haploidné.

Vlastnosti bielkovín, ktoré podmieňujú ich špecifické funkcie v bunke, sú dané: poradím aminokyselín v ich polypeptidovom reťazci. poradím aminokyselín v ich polynukleotidovom reťazci. ribozómovou RNA. sekvenciou aminokyselín ich reťazca. rRNA. nábojom peptidovej väzby. prítomnosťou molekúl ATP. ich primárnou štruktúrou.

Gény pre RNA kódujú poradie: nukleotidov v proteíne. nukleotidov v molekulách tRNA. nukleotidov v molekulách mRNA. aminokyselín v polypeptidovom reťazci. nukleotidov v molekulách ribonukleovej RNA. nukleotidov v molekulách rRNA. nukleotidov v informačnej RNA. nukleotidov v messengerovej RNA.

Prepis z RNA do DNA je katalyzovaný enzýmom: RNáza. DNáza. reverzná replikáza. reverzná transkriptáza. spätná RNáza. cytozíndeamináza uracilfosforibozyltransferáza. takýto prenos nie je možný. reduplikáza.

Zaraďovanie deoxyribonukleotidtrifosfátov do polynukleotidového reťazca DNA pomocou DNA polymerázy je v smere: 3‘→ 5‘. 5‘→ 3‘. v smere hodinových ručičiek. proti smeru hodinových ručičiek. v smere doprava od začiatku replikácie. v protismere od začiatku replikácie. v rovnakom smere ako počas transkripcie. v smere chodu bunkového cyklu.

Plazmidy sú: kruhové molekuly RNA, uložené v cytoplazme. organely, v ktorých prebieha fotosyntéza u rastlín. kruhové molekuly DNA, uložené v cytoplazme. kruhové molekuly DNA v hlavnom genóme baktérií. kruhové molekuly DNA v jadre. nositelia mimojadrovej dedičnosti u baktérií. nositelia mimojadrovej dedičnosti u živočíchov. nositelia mimojadrovej dedičnosti u vyšších rastlín.

Čo je translácia?. preloženie dusíkatej bázy z jednej strany molekuly DNA na opačnú. prenos genetickej informácie z poradia nukleotidov mRNA do poradia aminokyselín v peptidovom reťazci. syntéza bielkovín na ribozómoch s použitím informácie z mRNA na určenie poradia aminokyselín. preklad genetickej informácie z poradia nukleotidov DNA do poradia nukleotidov v tRNA. preklad informácie z mRNA do primárnej štruktúry bielkoviny. proces prebiehajúci v Golgiho systéme. proces prebiehajúci na ribozómoch. proces prebiehajúci na chromozómoch.

Čo znamená, že genetický kód je degenerovaný?. jedna aminokyselina kóduje viacero kodónov. jeden triplet kóduje viacero kodónov. jeden kodón kóduje viacero tripletov. viacero kodónov kóduje jednu bielkovinu. jedna aminokyselina je kódovaná viacerými kodónmi. nie je rovnaký u všetkých živočíšnych druhov. viacero kodónov kóduje jednu aminokyselinu. je pri každej translácii pozmenený o jednu substitúciu.

Štruktúrny gén nesie: genetickú informáciu pre poradie aminokyselín proteínu. úplnú genetickú informáciu pre poradie génov. úplnú genetickú informáciu o fenotype bunky. informáciu pre primárnu štruktúru peptidového reťazca. informáciu pre sekvenciu aminokyselín bielkoviny. úplnú genetickú informáciu pre poradie aminokyselín v tRNA. úplnú genetickú informáciu pre poradie aminokyselín v rRNA. úplnú genetickú informáciu pre poradie nukleotidov proteínu.

Kodón je: triplet susedných nukleotidov v DNA alebo v mRNA. informácia určujúca zaradenie aminokyseliny do reťazca peptidu. triplet v rRNA určujúci zaradenie aminokyseliny. ochranný prostriedok. trojica za sebou nasledujúcich nukleotidov v DNA alebo v mRNA. triplet nukleotidov tRNA komplementárnych k tripletu mRNA. iný názov pre gén. iný názov pre genetický kód.

Výsledkom replikácie DNA sú: dve molekuly nukleovej kyseliny, jeden reťazec DNA a jeden reťazec novosyntetizovanej mRNA. dve odlišné molekuly DNA, z ktorých každá obsahuje jeden reťazec z pôvodnej molekuly a jeden novosyntetizovaný, t.j. dcérsky. dva diploidné reťazce DNA. dve rovnaké molekuly DNA, z ktorých každá obsahuje jeden reťazec z pôvodnej molekuly a jeden novosyntetizovaný, t.j. dcérsky. dve dcérske bunky. dva komplementárne reťazce DNA, ktoré sú identické. jedno vlákno DNA a komplementárne vlákno RNA. dve rovnaké molekuky RNA, z ktorých každá obsahuje jeden reťazec z pôvodnej molekuly a jeden novosyntetizovaný, t.j. dcérsky.

Expresia štruktúrneho génu: je trojstupňový proces. zahŕňa replikáciu, transkripciu a transláciu. je iba prepis genetickej informácie z DNA na mRNA. zahŕňa prepis genetickej informácie z mRNA do tRNA. je dvojstupňový proces. je prepis informácie z mRNA na DNA. zahŕňa transkripciu a proteosyntézu. je preklad informácie z RNA do štruktúry bielkoviny.

Aký je smer syntézy mRNA?. na DNA vlákne začína v smere 3‘ → 5‘. novosyntetizovaná mRNA sa tvorí v smere 5‘→3‘. na DNA vlákne je v smere 5‘→3‘. novosyntetizovaná mRNA sa tvorí v smere 3‘→5‘. replikačná vidlica ide v oboch smeroch. RNA polymeráza syntetizuje v smere 5‘→3‘. DNA polymeráza syntetizuje v smere 5‘→3‘. RNA polymeráza syntetizuje v smere 3‘→5‘.

Ktoré tvrdenie nie je správne?. u eukaryotov sa väčšina RNA sa syntetizuje v jadre, časť v mitochondriách alebo chloroplastoch. u prokaryotov sa väčšina RNA sa syntetizuje v jadre, časť v mitochondriách alebo chloroplastoch. transkripcia je druhým stupňom expresie génu, hneď po replikácii. mRNA sa dá spätne prepísať do DNA. gény pre RNA kódujú poradie nukleotidov v mRNA, tRNA a rRNA. proteosyntéza je iný názov pre tvorbu bielkovín. rRNA sa netvorí v jadierku. tRNA sa tvorí na hladkom endoplazmatickom retikule.

Komplementárne vlákno k úseku reťazca ACT GCT TGT GTC AGT AA v DNA je: TGA CGA AGA GAG TCA TT. TCA GGA ACA CAG TCA TT. TGA CCA ACA CAC TCA TT. TGA CGA ACA CAG TCA TT. TCA CCA AGA CAG TGA TT. TGA CGA AGA CAG TCA TT. TGA CGA ACA GAC TCA TT. TGA CCA ACA CAG TGA TT.

Ktoré organely majú dôležitú funkciu v post-translačných úpravách bielkovín?. endoplazmatické retikulum. Golgiho retikulum. Golgiho aparát. endoplazmatický aparát. lyzozómy. endoplazmatické retikulum a Golgiho aparát. polyzómy. jadro.

Čo je to nukleoid?. lineárny chromozóm v cytoplazme, napr. u Escherichia coli. nukleotid bez fosfátového zvyšku. kruhová molekula DNA u prokaryotov. haploidný genóm baktérií. diploidný genóm u baktérií. kruhový chromozóm v cytoplazme, napr. u Escherichia coli. zvláštna štruktúra chromatínu v interfáze bunkového cyklu. iný názov pre nukleotid.

Špecifické trojice za sebou nasledujúcich nukleotidov v makromolekule DNA sa nazývajú: trinómy nukleotidov. trikódy nukleotidov. trizómy nukleotidov. triplety nukleotidov. kodóny. antikodóny. transpozóny. genómy.

Regulačné gény: regulujú aktivitu iných génov. regulujú syntézu polysacharidov. zabezpečujú funkčnú špecializáciu buniek. kódujú poradie báz v molekulách DNA. regulujú rovnakú aktivitu všetkých génov. regulujú rovnakú aktivitu génov vo všetkých bunkách. zabezpečujú organizačný poriadok v celej sústave génov. regulujú aktivitu génov v čase a priestore.

Čo je to chromatín?. genetická informácia uložená v poradí nukleotidov. deoxyribonukleová kyselina a bielkoviny. chromatída chromozómu, ktorá sa v anafáze oddelí k opačnému pólu bunky. štruktúra DNA a polysacharidov v interfáze. štruktúra DNA a bielkovín v interfáze. štruktúra DNA a bielkovín v metafáze. hmota DNA a bielkovín v jadre. hmota RNA a polysacharidov.

Čo je gén?. úsek nukleovej kyseliny, ktorý nesie informáciu pre vytvorenie určitého produktu. úsek karboxynukleovej kyseliny, ktorý nesie informáciu pre vytvorenie určitého produktu. kompletná sekvencia nukleovej kyseliny (DNA alebo RNA), ktorá je potrebná pre syntézu určitého produktu (funkčná RNA, proteín). kompletná sekvencia nukleovej kyseliny (DNA alebo RNA), ktorá je potrebná pre syntézu určitého produktu (nefunkčná RNA, proteín). sekvencie DNA alebo RNA, ktoré sa podieľajú na vytvorení určitého produktu. DNA. deoxyribonukleová kyselina. genotyp.

Každý nukleotid pozostáva z: purínu, pentózy a kyseliny fosforečnej. purínu/pyrimidínu, päťuhlíkatého cukru a zvyšku kyseliny fosforečnej. purínu/pyrimidínu, päťuhlíkatého alebo šesťuhlíkatého cukru a zvyšku kyseliny fosforečnej. bázy, cukru a fosfátu. dusíkatej organickej bázy, ribózy alebo pentózy a kyseliny fosforečnej. pentózy, fosfátu a cukru. dusíkatej anorganickej bázy, pentózy a kyseliny fosforečnej. fosfátu, ribózy alebo hexózy a dusíkatej bázy.

Na základe komplementarity báz sa tymín viaže s: anedínom. guanínom. uracilom. uracilom alebo guanínom. adenínom. cytozínom alebo adenínom. tymínom alebo uracilom. tymínom.

Aké sú antikodóny v tRNA k úseku mRNA CGAUAUCGUGCU?. CGU UTU CGU GCU. GCU AUA GCU CGA. CGA UAU CGU GCU. GCT ATA GCA CGA. CGA TAT CGT GCT. GCU AUA CGA CGA. CGT ATA CGT GCA. GCU ATA GCA CGA.

Komplementárne vlákno DNA má oproti adenínu v reťazci bázu: adenín. tymín alebo guanín. guanín. uracil alebo guanín. tymín alebo uracil. tymín alebo guanín. adenín a guanín. tymín alebo adenín.

Komplementárne vlákno k úseku DNA GGG ATC TTC GAA je: CCC TAC AAG CTT. CCC UAG AAG CUU. GGG TAC AAC GTT. CGC TAG AAG CTT. GGG UAG AAC GUU. GGG ATC TTC GAA. CCC TAG AAG CTT. AAA TAC CCA CTT.

Genetická informácia sa z DNA transkripciou prepisuje do: sRNA. štruktúrnych génov. tRNA. mRNA. informačnej RNA. rRNA. informačnej DNA. poradia aminokyselín.

Iniciálky dusíkových báz nukleotidov sú: N. G. C. P. S. T. A. U.

Aminokyseliny, z ktorých sa skladajú bielkoviny: sú vo všetkých bielkovinách v rovnakom poradí. niektoré sú esenciálne. sú napr. leucín, metionín a alanín. sú napr. kyselina asparágová a tyrozín. sú napr. kyselina asparágová a tyroxín. organizmus si vie všetky syntetizovať. v živých sústavách je ich asi 20 druhov. sú v každej bielkovine v špecifickom poradí.

Na základe komplementarity báz sa uracil viaže s: adenínom. guanínom. uracilom. uracilom alebo guanínom. cytozínom. cytozínom alebo adenínom. adenínom alebo uracilom. tymínom.

Pre mimojadrové molekuly DNA platí: obsahujú genetickú informáciu pre autoreprodukciu niektorých organel. jadrové a mimojadrové gény sa často dopĺňajú pri formovaní určitého znaku. od niektorých génov chloroplastovej DNA priamo závisí syntéza chlorofylu v chloroplastoch. sú to kruhové chromozómy prokaryotického typu. v eukaryotických bunkách mikroskopických húb sa nenašli kruhové molekuly DNA. v mitochondriách kódujú štruktúru enzýmov potrebných pre fotosyntézu. nepriamo zasahujú do štruktúry jadrových chromozómov. v mitochondriách kódujú štruktúru oxidačno-redukčných bielkovín.

O operóne Escherichia coli platí, že: nachádza sa v jadrovej membráne. prepisuje sa ako celok. je to sekvencia DNA pred každým génom. je súvislým reťazcom génov. nachádza sa v DNA. prepisuje sa do mRNA ako celok. neprepisuje sa ako celok. prepisuje sa po častiach.

Komplementárny reťazec DNA má oproti: adenozínu tymín. adenínu cytozín. cytozínu adenín. tymínu adenín. cytozínu guanín. guanozínu cytozín. guanínu tymín. tymínu guanín.

Aký počet aminokyselín kóduje pri syntéze bielkovín nasledovný úsek DNA ATG TCT TTT CGG GGC CGT TAC CAT CCC?. 3. 4. 5. 6. 8. 7. 2. 9.

Aminokyseliny môžu byť kódované: všetky len jedným typom kodónu. vždy len dvomi kodónmi. vždy viacerými typmi kodónov. viacerými typmi kodónov. vždy len trojicou kodónov v triplete. viacerými typmi tripletov. všetky len jedným typom tripletu. vždy len dvomi tripletmi v poradí.

Aký bol úsek štruktúrneho génu, keď poradie báz v mRNA je CGA UAU CGU GCU?. UCG UGC UAU UCG. CGA TAT CG. AGC ACG AUA UCG. CGA UAU CGU GCU. CGA TAT CGT GCT. GCT ATA GCA CGA. CGT UTU CGU CCU. GCT TAT GCT CGT.

O syntéze RNA platí, že: je katalyzovaná. nie je katalyzovaná. stavebným prvkom sú voľné ribonukleotidy. energiu dodáva ATP. energiu nedodáva ATP. je z chemického hľadiska podobná syntéze DNA. RNA sa syntetizuje napr. v jadre, v mitochondriách, v chloroplastoch. poradie nukleotidov je určené poradím báz v jednom z vlákien DNA.

Na základe komplementarity báz sa adenín viaže s: tymidínom. guanínom. uracilom v DNA. purínovou bázou. cytozínom. cytozínom alebo adenínom. tymínom alebo uracilom. pyrimidínovou bázou.

DNA a RNA sa líšia: typom štruktúrnej bielkoviny. primárnou štruktúrou. DNA má päťuhlíkatý cukor, RNA má ribózu. sekundárnou štruktúrou. transkripciou. molekulovou hmotnosťou. matricou. enzýmom, ktorý katalyzuje ich syntézu.

Dusíková báza uracil sa nachádza: len v mRNA. len v jednovláknovej DNA. len v DNA. len v RNA. v DNA aj v RNA. v tRNA. len v rRNA. iba v géne.

Správna komplementarita báz DNA - mRNA pri transkripcii je: C - A. G - C. T - A. U - A. C - G. A - T. A - U. G – U.

O syntéze DNA platí: DNA sa syntetizuje v jadre len medzi dvomi deleniami bunky. DNA sa syntetizuje napr. v jadre, v mitochondriách a v rastlinných bunkách aj v chloroplastoch. energiu dodáva DNA-polymeráza. energiu dodáva adenozíntrifosfát. volá sa nukleosyntéza. syntetizuje sa v jadierku medzi dvomi interfázami. pri tomto deji sa dodáva energia z ATP a tvoria sa nukleozidtrifosfáty. matricou je DNA a pospájaním nukleotidov sa uvoľní veľké množstvo energie.

Ak prepíšeme informáciu kodónov DNA 3‘ CGT GGA TCC AAT 5‘ do kodónov mRNA dostaneme: 3‘ GCU CCA UGG AAU 5‘. 5‘ GCA CCT AGG TTA 3‘. 3‘ AUU GGA UCC ACG 5‘. 5‘ GCC CCT AGG TTA 3‘. 3‘ CGT GGA TCC AAU 5‘. 5‘ GCA CCU AGG UUA 3‘. 5‘ CGU GGA UCC AAU 3‘. 5‘ CGA GGA UCC AAU 3‘.

Aká je štruktúra komplementárnej časti druhého vlákna DNA k úseku reťazca 3‘ AGA TCC GGG TTT 5‘ ?. 3‘ GAG CTT AAA CCC 5‘. 3‘ TCT AGG CCC AAA 5‘. 5‘ TCT UGG CCC UUU 3‘. 5‘ TCT AGG CCC AAA 3‘. 3‘ AGA TCC GGG TTT 5‘. 5‘ TCT AGG CCC ATA 3‘. 5‘ AAA CCC CGA TCT 3‘. 3‘ AAA CCC GGA TCT 5‘.

Aké je poradie nukleotidov mRNA transkribovaných podľa DNA úseku TTC CCG GGG ATC C?. UUC CCG CGG ATC C. AAG GGC CCC UAG G. UUC CCG GGG AUC C. AAG CCG GGG UAC C. TTC CCG GGG ATC C. UUG CCG GGG AUC C. AAG CCG GGG TUC C. AAU UUG GGG AUU U.

Kto v roku 1953 popísal model štruktúry DNA?. J.F. Miescher. J. E. Purkyne. J. G. Mendel. J. Watson a F. Crick. W. Harvey. N. Tesla. M. C. Sklodowska. Aristoteles.

Ktoré typy RNA sa spolupodieľajú na tvorbe bielkovín?. tiRNA. siRNA. tRNA. riRNA. rRNA. ribozómy. lncRNA. miRNA.

Matricou pre transkribovanú RNA je: vlákno RNA. vlákno 3‘→ 5‘ DNA. vlákno 5‘→ 3‘ DNA. vlákno DNA, nezáleží v ktorom smere je orientované. vlákno 3‘ → 5‘ RNA. DNA polymeráza. RNA polymeráza. ribozóm.

RNA je nositeľom genetickej informácie u: RNA eukaryotov. RNA vírusov. mikroskopických húb. DNA vírusov. u niektorých nebunkových organizmov. RNA baktérií. u prokaryotických organizmov. u plazmidov.

Nukleové kyseliny: patria k základným makromolekulárnym látkam živých sústav. vznikajú spájaním nukleotidov. nesú genealogickú informáciu, alebo sa podieľajú na jej realizácii. obsahujú tri typy dusíkových báz a jeden typ cukru. vždy obsahujú päťuhlíkatý cukor. obsahujú päť- alebo šesťuhlíkatý cukor. nesú genetickú informáciu, alebo sa podieľajú na jej realizácii. vždy obsahujú aminokyseliny.

Na základe komplementarity báz sa guanín viaže s: adenínom, ktorý je pyrimidínová báza. s purínovou bázou. uracilom, ktorý je purínová báza. s purínovou alebo pyrimidínovou bázou. cytozínom, ktorý je pyrimidínová báza. tymínom alebo adenínom. s pyrimidínovou bázou. tymínom.

Ak sú tRNA antikodóny GCA a GUA, aká bola sekvencia DNA v štruktúrnom géne?. CGT CTA. CGU CAU. CGA CUA. GCT GAT. GCU GTU. UUU AAA. GCA GTA.

Ak jedno vlákno DNA obsahuje 40% guanínu koľko percent cytozínu je v komplementárnom vlákne DNA?. 0%. 10%. 20%. 30%. 40%. 50%. 60%. 70%.

Ak jedno vlákno DNA obsahuje 63% adenínu koľko percent tymínu je v mRNA?. 0%. 10%. 27%. 37%. 43%. 50%. 63%. 70%.

Enzým, ktorý pridáva komplememtárne bázy počas replikácie je: DNA primáza. DNA helikáza. RNA replikáza. DNA polymeráza. DNA replikáza. RNA polymeráza. RNA helikáza. RNA primáza.

Produktom transkripcie je: polypeptid. komplementárna DNA. mRNA. polymeráza. aminokyselina. nukleozid. nukleotid. informačná RNA.

V RNA je cukor: furanóza. detoxyribóza. pentóza. deoxyribóza. fruktóza. ribóza. laktóza. glukóza.

Proces zdvojenia genetickej informácie sa nazýva: replikácia. transkripcia. translácia. proteosyntéza. S-fáza. delécia. meióza. reduplikácia.

Po S fáze bunkového cyklu sa v jadre nachádza: haploidný počet chromozómov. dvojnásobné množstvo genetického materiálu. dve molekuly RNA. jedna molekula DNA. jedna molekula RNA. dve molekuly DNA. triploidný počet chromozómov. rovnaké množstvo DNA ako pred S fázou.

Ktoré tvrdenie je správne?. DNA polymeráza syntetizuje nové vlákno v opačnom smere ako RNA polymeráza. DNA polymeráza syntetizuje nové vlákno v rovnakom smere ako RNA polymeráza. DNA polymeráza syntetizuje nové vlákno v smere 3´→ 5´. DNA primáza syntetizuje nové vlákno v smere 3´→ 5´. DNA primáza syntetizuje nové vlákno v smere 5´→ 3´ rovnako ako RNA primáza. DNA polymeráza syntetizuje nové vlákno v smere 5´→ 3´. DNA primáza syntetizuje nové vlákno v smere 5´→ 3´. DNA primáza syntetizuje nové vlákno v smere 3´→ 5´ rovnako ako RNA primáza.

Uveďte jednotlivé možnosti komplementarity báz tRNA a rRNA: tRNA: A U G C A U rRNA: U C A U U C. tRNA: U G A C A U rRNA: C U G G C G. tRNA: A U G G A G rRNA: U A C C U C. tRNA: A C G A A U rRNA: G U C U U A. tRNA: A A C C C U rRNA: U U G G G A. tRNA: G C U A G C rRNA: C G A U C G. tRNA: U U A C G U rRNA: A A U C G A. tRNA: U A A C A U rRNA: A A U C A A.

Dusíkové bázy sú v DNA komplementárne v pároch: adenín s cytozínom. tymín s guanínom. guanín s cytozínom. uracil s tymínom. adenín s uracilom. tymín s adenínom. cytozín s guanínom. adenín s tymínom.

Majú plazmidy schopnosť replikovať sa samostatne?. majú, u hubiek. majú, v hostiteľskej bunke. niekedy. v závislosti od stavu jadra. majú, nezávisle od chromozómov. majú, spolu s chromozómami. majú, mimo bunky. majú, v profáze.

Ako sa volá proces vzniku dvoch nových a rovnakých molekúl DNA, identických s pôvodnou molekulou?. replikácia. transkripcia. zdvojenie. translácia. komplementarita. metafáza. fertilizácia. identifikácia.

Aký význam majú plazmidy z hľadiska lekárskej praxe?. určujú, proti ktorému antibiotiku je príslušná baktéria rezistentná. riadia tvorbu hormónov. regulujú účinnosť antibiotík. rozhodujú o patogénnosti baktérií. zvyšujú citlivosť baktérií na antibiotiká. kódujú enzýmy pre rozklad niektorých organických látok. umožňujú vkladanie nových génov do buniek človeka. umožňujú šírenie odolnosti proti antibiotikám medzi baktériami.

Biotechnológia: je odbor, ktorý sa zaoberá využívaním biologických procesov vo výrobe. je využívanie génových manipulácií pri výrobe nebiologických preparátov. je pestovanie buniek na umelých médiách. umožňuje výrobu novej generácie vakcín, ale aj inzulínu prípadne iných hormónov. je základná metóda moderného šľachtiteľstva. je odbor, ktorý študuje optimálny postup a podmienky pre ochranu zdravia pri práci. je odbor, ktorý sa zaoberá štúdiom využitia prístrojov ako náhrady chýbajúcich častí ľudského tela. je odbor vyvíjajúci nové zariadenia pre vyšetrovanie činnosti organizmov in vitro.

Aké typy RNA poznáme?. informátorová DNA. mediátorová RNA. transferová RNA. ribozómová RNA. transkripčná RNA. translačná RNA. nukleolárna RNA. hybridná DNA.

Čo rozumieme pod pojmom expresia štruktúrneho génu?. prenos genetickej informácie, uloženej v poradí aminokyselín v peptidovom reťazci. prenos genetickej informácie, uloženej v DNA, do poradia aminokyselín v peptidovom reťazci. prenos genetickej informácie z DNA na mitochondrie. vyjadrenie genetického recesívneho znaku. prenos genetickej informácie z DNA do primárnej štruktúry bielkoviny. priebeh transkripcie a translácie. prepis informácie z DNA a jej preklad do sekvencie aminokyselín bielkoviny. prenos informácie pri reduplikácii.

K základným typom génov patria: indukčné gény. štruktúrne gény. gény pre RNA. regulačné gény. mitogénne gény. genotypové gény. fenotypové gény. gény pre DNA.

Sekvencia antikodónov tRNA pri syntéze bielkoviny podľa pôvodného úseku génu v DNA CAA AAC TGT GCG TCA TTA CCA je: CAA CCA UCU CGG UCA UUA CCA. CAA AAC UGU GCG UCA UUA CCA. GAA CCA UGC CCC UCC UUA GCA. CAA AAC UCU GCC UCA UAA CCA. GAA CAA UCU GCG UCA UAA CCA. CAA CCA TGT GCG TCA TTA CCA. CAA CCA UCU CGC UCA UUA CCA. CAA GGA UCU GCG UCA UUA CCA.

Genetická informácia v molekulách DNA je uložená: v závislosti od molekúl bielkovín. podľa genetického kódu. podľa štruktúry ribozómov. prepisom z RNA na mRNA. poradím deoxyribonukleotidov. poradím ribonukleotidov. v štruktúre jej molekuly. poradím deoxyribonukleozidov.

Miera proteosyntézy je v bunke regulovaná: riadením syntézy DNA. riadením syntézy mRNA. množstvom ribozómov. tvorbou aminokyselín. prítomnosťou chlorofylu. tvorbou sacharidov. riadením tvorby polypeptidových reťazcov na ribozómoch. riadením tvorby polynukleotidových reťazcov na ribozómoch.

Medzi obidvoma polynukleotidovými reťazcami DNA existuje dôležitý vzťah nazývaný: princíp kompenzácie. princíp rovnosti. princíp komplementarity. princíp nadradenosti jedného reťazca nad druhým. princíp doplnkovosti. princíp kompatibility. princíp rekombinácie. princíp rovnoprávnosti.

Uveďte jednotlivé možnosti komplementarity báz tRNA a mRNA: tRNA: A U G C A U mRNA: U C A U U C. tRNA: U G A C A U mRNA: C U G G C G. tRNA: A U G G A G mRNA: U A C C U C. tRNA: A C G A A U mRNA: G U C U U A. tRNA: A A C C C U mRNA: U U G G G A. tRNA: G C U A G C mRNA: C G A U C G. tRNA: U U A C G U mRNA: A A U C G A. tRNA: U A A C A U mRNA: A A U C A A.

Replikácia DNA: začína na ľubovoľnom mieste RNA. začína v replikačnom začiatku. začína na špecifickom mieste molekuly DNA. je založená na princípe komplementarity. začína na ľubovoľnom mieste DNA. je semikonzervatívna. začína na špecifickom mieste molekuly RNA. je semikonzervovaná.

Čo je transkripcia?. prevod génu z jadra do cytoplazmy. prepis informácie z DNA na RNA. prepis informácie z DNA na mRNA. prenos informácie medzi génmi. prepis informácie z mRNA na tRNA. prepis informácie z mRNA na DNA. prepis informácie z mRNA do štruktúry bielkoviny. preklad informácie z RNA do štruktúry bielkoviny.

Gény v plazmidoch: sú usporiadané lineárne. nasledujú za sebou. sú usporiadané cyklicky. majú rôzny počet v závislosti od veľkosti plazmidu. kódujú základné funkcie bunky. kódujú špecifické, nové znaky. replikujú sa samostatne. bakteriálne bunky si ich nemôžu vymieňať.

Princíp komplementarity v DNA znamená, že ak je: na určitom mieste jedného reťazca nukleotid s dusíkovou bázou tymínom, v druhom reťazci naproti nemu leží nukleotid s adenínom. na určitom mieste jedného reťazca nukleotid s dusíkovou bázou tymínom, naproti vždy leží nukleotid s cytozínom. v jednom reťazci purínová dusíková báza, v druhom reťazci naproti nej je báza pyrimidínová. na určitom mieste jedného reťazca nukleotid s dusíkovou bázou adenínom, v druhom reťazci naproti nemu leží vždy nukleotid s cytozínom. na určitom mieste jedného reťazca nukleotid s dusíkovou bázou tymínom, v druhom reťazci naproti nemu leží nukleotid s uracilom. na určitom mieste jedného reťazca nukleotid s dusíkovou bázou adenínom, v druhom reťazci naproti nemu leží nukleotid s tymínom. na určitom mieste jedného reťazca nukleotid s dusíkovou bázou guanínom, v druhom reťazci naproti nemu leží nukleotid s cytozínom. na určitom mieste jedného reťazca nukleotid s dusíkovou bázou adenínom, v druhom reťazci naproti nemu leží nukleotid s uracilom.

Nositeľom genetickej informácie (génov) u väčšiny organizmov je: mDNA. DNA. ribonukleová kyselina. tRNA. iDNA. rRNA. deoxyribonukleová kyselina. iAMP.

Jednotlivé nukleotidy sú v molekule nukleovej kyseliny pospájané: do polynukleotidových reťazcov. do krátkych polypeptidových reťazcov. prostredníctvom fosfodiesterovej väzby. prostredníctvom N-glykozidovej väzby. prostredníctvom fosfotriesterovej väzby. do terciárnej štruktúry. do kvartérnej štruktúry. do štyroch polypeptidových reťazcov.

O DNA platí: jej sekundárna štruktúra vzniká prostredníctvom vodíkových väzieb medzi dusíkatými bázami. dusíkatá báza nie je priamo naviazaná na zvyšok kyseliny fosforečnej. tvorená dvomi antiparalelnými reťazcami. obidva reťazce sú navzájom komplementárne. jej sekundárna štruktúra vzniká prostredníctvom fosfodiesterových väzieb medzi dusíkatými bázami. tvorená dvomi polynukleotidovými reťazcami. obidva reťazce sú navzájom identické. vinutím dvojzávitnice vzniká superhelix.

O RNA platí: obsahuje tymín namiesto uracilu. môže mať sekundárnu štruktúru. uracil je iba v mRNA. párovanie báz na základe komplementarity v nej umožňuje vznik dvojvláknových úsekov. uracil sa v nej nenachádza. jeden polynukleotidový reťazec sa skladá do rôznych tvarov. jeden polynukleozidový reťazec sa stáča do rôznych tvarov. môže v bunke plniť širšie spektrum funkcií ako DNA.

Ktoré tvrdenie o RNA nie je správne?. mRNA nie je komplementárna s antikodónom tRNA. tRNA je dôležitá pri syntéze polypeptidového reťazca. rRNA je zložkou ribozómov. tRNA je dôležitá pri syntéze polynukleotidového reťazca. genetickú informáciu prenáša mRNA. tRNA sa zúčastňuje na prenose aminokyselín. nachádza sa vo vírusoch. tRNA nesie informáciu pre zaradenie správnej aminokyseliny.

Gény pre RNA: sa nazývajú regulačné gény. kódujú poradie nukleotidov v mRNA. kódujú poradie nukleotidov v tRNA. sú iba v RNA vírusoch. kódujú poradie nukleotidov v rRNA. sú v DNA. sú v RNA. sa nazývajú štruktúrne.

Génová expresia: génov pre RNA pozostáva len z transkripcie. sa realizuje replikáciou. pri štruktúrnych génoch sa prenáša z DNA do mRNA až na primárnu štruktúru bielkovín. nemôže byť regulovaná. je vôľou ovplyvniteľná. jej produktom pri regulačných génoch je proteín interagujúci s DNA. pri štruktúrnych génoch sa prenáša cez RNA do DNA. je vo všetkých bunkách realizovaná rovnako.

Mimojadrové gény sa do ďalších generácií: prenášajú veľmi presne, tak ako jadrové gény. neprenášajú. prenášajú tak ako jadrové gény. prenášajú menej presne ako jadrové gény. nikdy neprenášajú. prenášajú koordinovane. neprenášajú tak presne a koordinovane ako jadrové gény. prenášajú tak, že sa vyskytujú v rôznom počte kópií.

O syntéze bielkovín môžeme správne tvrdiť, že: nazývame ju proteosyntéza. matricou je molekula mRNA. matricou je ribozómová RNA. umožňuje ju tRNA, ktorá sprostredkováva interakciu medzi mRNA a aminokyselinami. pred syntézou polypeptidového reťazca sa voľné aminokyseliny spoja s prislúchajúcimi tRNA. tvorba bielkovín závisí od syntézy ribonukleových kyselín. tvorba bielkovín závisí od syntézy DNA. katalyzujú ju špecifické enzýmy – glykánsyntetázy.

Kedy vznikajú dedičné vývinové chyby u človeka?. počas vnútromaternicového vývinu. počas puberty. počas embryonálneho vývinu. po narodení dieťaťa. počas adolescencie. počas postnatálneho obdobia. počas prenatálneho obdobia. počas starnutia.

Akú krvnú skupinu môže mať dieťa, keď matka má krvnú skupinu 0 a otec A?. A s genotypom AA, ak je otec homozygot. 0 s genotypom 00, ak je otec homozygot. A s genotypom A0, ak je otec homozygot. B s genotypom B0, ak je otec heterozygot. A s genotypom AA ak je otec heterozygot. 0 s genotypom 00, ak je otec heterozygot. A alebo 0, ak je otec heterozygot. A alebo 0, ak je otec homozygot.

Regulačné gény: kódujú poradie nukleotidov v tRNA. kódujú poradie nukleotidov v rRNA. nenesú informáciu pre syntézu určitej molekuly. nesú informáciu pre syntézu určitej molekuly. regulujú aktivitu iných génov. nemajú regulačnú funkciu. kódujú poradie nukleotidov v mRNA. majú regulačnú funkciu iba pri RNA vírusoch.

Koľko % obyvateľov má na Slovensku krvnú skupinu A?. 31,5%. 21,5%. 41%. 37,8%. 14,1%. 6,6%. 85%. 15%.

Koľko % obyvateľov má na Slovensku krvnú skupinu AB?. 31,5%. 21,5%. 41,5%. 37,8%. 14,1%. 9%. 85%. 15%.

Koľko % obyvateľov má na Slovensku krvnú skupinu 0?. 28,5%. 21,5%. 41,5%. 32%. 14,1%. 6,6%. 85%. 15%.

Krvné skupiny sústavy AB0 sa na Slovensku vyskytujú: najčastejšie krvná skupina A. najčastejšie krvná skupina B. najčastejšie krvná skupina AB. najčastejšie krvná skupina 0. najmenej krvná skupina A. najmenej krvná skupina B. najmenej krvná skupina AB. najmenej krvná skupina 0.

Koľko % obyvateľov má na Slovensku krvnú skupinu B?. 31,5%. 21,5%. 41,5%. 37,8%. 18%. 6,6%. 85%. 15%.

Downov syndróm: vzniká génovou mutáciou. vzniká genómovou mutáciou. vzniká chromozómovou aberáciou. je viazaný na pohlavie. nie je viazaný na pohlavie. je trizómia 21. chromozómu. je tetrazómia 21. chromozómu. môže vzniknúť nondisjunkciou 21. chromozómu pri meióze.

V potomstve kríženia dvoch heterozygotov pri monohybridizme je podiel dominantných homozygotov: väčší ako podiel recesívnych homozygotov. menší ako podiel heterozygotov. jedna polovica. 25%. 75%. rovnaký ako pri krížení dvoch heterozygotov pri dihybridizme. jedna štvrtina. rozdielny ako pri krížení dvoch heterozygotov pri dihybridizme.

Čo je genotyp?. súbor všetkých génov bunky, ktoré sa vyskytujú v rôznych formách (alelách). konkrétna alelická kombinácia génov organizmu. súbor alelických párov génu. označenie alel príslušného génu. súbor všetkých chromozómov bunky. súbor všetkých foriem alel v géne. dominantný homozygot, heterozygot alebo recesívny homozygot. súbor všetkých vlastností organizmu nezávisle od fenotypu.

Gény: sú uložené v organelách, ktoré majú dve membrány. kódujúce kvalitatívny znak majú malý účinok. kódujúce kvantitatívny znak majú veľký účinok. sú uložené v makromolekule deoxyribonukleovej kyseliny. sú uložené v DNA aj RNA. sú uložené iba v DNA. v prokaryotickej bunke sa nachádzajú mimo hlavnej DNA. nachádzajú sa iba v prokaryotickej a eukaryotickej bunke.

Dedičné vývinové chyby u človeka vznikajú: po vnútromaternicovom vývoji. počas embryonálneho vývinu. v momente oplodnenia vajíčka. počas vnútromaternicového vývinu. počas fetálneho vývoja. počas postnatálneho obdobia. počas celého obdobia života. počas prenatálneho obdobia.

Akú krvnú skupinu môže mať dieťa, ak otec má krvnú skupinu 0 a matka A?. A s genotypom AA, ak je otec heterozygot. A alebo 0, ak je matka homozygot. 0 s genotypom 00, ak je matka homozygot. B s genotypom B0, ak je otec heterozygot. A s genotypom AA ak je matka heterozygot. 0 s genotypom 00, ak je matka heterozygot. A alebo 0, ak je matka heterozygot. A s genotypom A0, ak je matka heterozygote.

Pri genómových mutáciách: pozorujeme zmenu štruktúry chromozómov. telová bunka má viac alebo menej chromozómov ako 2n. sa nemenia jednotlivé gény. sa menia jednotlivé úseky chromozómu. sa nemení počet jednotlivých chromozómov a sád. prokaryotická bunka má viac alebo menej chromozómov ako 2n. sa mení počet chromozómov v bunke. pozorujeme polyploidiu alebo aneuploidiu.

Čo je genetika?. veda o dedičnosti a premenlivosti živých organizmov. veda, ktorá študuje iba vplyvy vonkajšieho prostredia na genetickú podstatu bunky. veda o premenlivosti nebunkových a mnohobunkových organizmov. veda o zákonoch rozmnožovania živých otvorených sústav. veda o chorobách. veda o vývine organizmov. aplikovaná biologická veda. samostatná biologická veda.

Za akých podmienok sa môže fenotypovo prejaviť znak u ženy prenášačky pri gonozómovo recesívnom dedičnom ochorení?. nemôže sa prejaviť, pretože nesie dominantnú alelu, ktorá ju robí zdravou. môže sa prejaviť vtedy, ak sa inaktivujú X chromozómy nesúce dominantnú alelu. môže sa prejaviť, ak nastane v meióze nondisjunkcia a žena má iba jeden X chromozóm. nemôže sa prejaviť, pretože s väčšou pravdepodobnosťou sa inaktivujú X chromozómy od otca. nemôže sa prejaviť, pretože je vždy iba prenášačka, preto je zdravá. môže sa prejaviť vtedy, ak sa inaktivujú X chromozómy nesúce recesívnu alelu. môže sa prejaviť vtedy, ak má mutovanú alelu od matky. nemôže sa prejaviť, pretože má dva X chromozómy a tým pádom dvojitú génovú dávku.

Pre patologický variant, ktorý je podmienený dominantnou alelou na X chromozóme, platí: znak je závažnejší u mužov, pretože majú iba jeden X chromozóm. znak je závažnejší u žien, pretože majú dva X chromozómy. žena nesúca takýto znak je prenášačka. otec môže preniesť daný znak na syna. otec nemôže preniesť daný znak na syna. patria sem napríklad hemofília a daltonizmus. patrí sem napríklad daltonizmus a galaktozémia. patrí sem napríklad cystická fibróza.

Zdraví rodičia majú postihnutú dcéru cystickou fibrózou (autozomálne recesívne ochorenie). Platí tvrdenie: genotypy rodičov sú Aa x Aa. genotypy rodičov sú AA x AA. genotyp dcéry je aa. pravdepodobnosť ochorenia ďalšieho dieťaťa je 25%. pravdepodobnosť ochorenia ďalšej dcéry je 12,5%. pravdepodobnosť ochorenia ďalšej dcéry je 25%. pravdepodobnosť ochorenia ďalšieho syna je 25%. pravdepodobnosť, že ich dieťa bude zdravé je väčšia ako, že bude choré.

Zdraví manželia majú dvoch synov, jeden z nich je daltonik. Aké sú genotypy obidvoch manželov?. XX x XY. XdX x XdY. XdXd x XY. matka nemá vlohu pre daltonizmus, otec je prenášačom. matka je prenášačka, otec nemá vlohu pre daltonizmus. matka nemá vlohu pre daltonizmus, otec je zdravý. XX x XdY. XdX x XY.

Fenotypový štiepny pomer pri krížení heterozygota s homozygotom dominantným pri monohybridizme pri úplnej dominancii je: 1:3:1. 2:1. 3:1. 1:1. 50%:50%. 75%:25%. 25%:50%:25%. všetci jedinci budú fenotypovo rovnakí.

Daltonizmus je podmienený: recesívne, viazaný na pohlavné chromozómy X aj Y. recesívne, viazaný na gonozóm X. recesívne, viazaný na pohlavný chromozóm X. rovnakou dedičnosťou ako hemofília A. recesívne, viazaný na heterochromozóm X. dominantne, viazaný na heterochromozóm X. dominantne, viazaný na heterochromozóm Y. recesívne, viazaný na autozóm X.

Galaktozémia: dedí sa autozómovo recesívne. dedí sa gonozómovo dominantne. je enzymopatia. je recesívne viazaná na somatický chromozóm Y. je recesívne viazaná, vloha je na somatickom chromozóme. intermediárne, vloha je na somatickom chromozóme. kodominantne, spolu s iným typom enzymopatie. gonozómovo recesívne.

Genotyp jedinca heterozygota recesívneho pre uvedené znaky je: AAbb. Aabb. aaBb. aabb. AaBb. aabbcc. cc. bbcc.

Matka má krvnú skupinu A. Otec má krvnú skupinu AB. Akú krvnú skupinu môže mať ich dieťa?. 0, ak je matka homozygot. homozygotne B, ak je matka homozygot. homozygotne A, bez ohľadu na genotyp matky. AB, bez ohľadu na genotyp matky. B, ak je matka heterozygot. heterozygotne A, bez ohľadu na genotyp matky. homozygotne B, ak je matka heterozygot. 0, ak je matka heterozygot.

Y chromozóm je možné detegovať: v spermii muža. v kožnej bunke ženy. v hepatocytoch muža. v každej bunke muža okrem erytrocytov. iba v spermiách. aj v somatickej bunke ženy. u samičieho pohlavia motýľov. v polyploidii u motýľov.

Pohlavné chromozómy: vyskytujú sa iba v pohlavných bunkách. vyskytujú sa v každej telovej bunke s jadrom. vyskytujú sa v párnom počte v somatických bunkách. vyskytujú sa v nepárnom počte v pohlavných bunkách. vyskytujú sa aj na autozómoch. nemožno ich nájsť v erytrocytoch človeka. vyskytujú sa v párnom počte v každej somatickej bunke. vyskytujú sa po jednom v gamétach.

Fenotypový štiepny pomer pri krížení dvoch heterozygotov s neúplnou dominanciou pri monohybridizme je: 3:1. 1:2:1. 3:2:1. 1:1. 66%:33%. 75%:25%. 25%:50%:25%. 50%:50%.

Intermediarita je: jav, kedy sú obe alely v páre rovnaké, znak je jeden a podieľajú sa na ňom rovnakou mierou. jav, keď dve rôzne alely podmienia vznik dvoch znakov. osobitný prípad neúplnej dominancie, pri ktorej sa dominantná alela neprejaví vo fenotype heterozygota. osobitný prípad neúplnej dominancie, pri ktorej sa obidve alely prejavujú vo fenotype heterozygota rovnakou mierou. medzidruhové kríženie. osobitný prípad úplnej dominancie, pri ktorej sa dominantná alela neprejaví vo fenotype heterozygota. jav, kedy sú dve alely v páre rôzne, ale znak je jeden a podieľajú sa na ňom rovnakou mierou. osobitný prípad neúplnej dominancie, pri ktorej sa recesívna alela neprejaví vo fenotype heterozygota.

S akou pravdepodobnosťou môže mať žena prenášačka daltonizmu s mužom daltonikom farboslepú dcéru?. 25% ak berieme do úvahy aj synov. s rovnakou ako syna daltonika. 50% ak berieme do úvahy aj synov. s dvojnásobnou ako syna daltonika. 100%. s rovnakou ako dcéru prenášačku. 0%. s rovnakou ako dcéru heterozygotne zdravú.

Obaja rodičia majú krvnú skupinu AB. Akú krvnú skupinu môžu mať ich deti?. kodominantne AB. heterozygotne A. heterozygotne B. homozygotne 0. homozygotne A. heterozygotne 0. homozygotne B. kodominantne A.

Súbor všetkých génov v jednej bunke sa nazýva: genotyp u jednobunkovcov. genóm. genozóm. genotyp u mnohobunkovcov. polyploidia. plazmid u vírusov. karyotyp. fenotyp u eukaryotov.

Hmotným základom dedičnosti je: nukleová kyselina. ribozóm. RNA u prokaryotov. adenozíntrifosfát. ATP. bielkovina a sacharid v jadre. deoxyribóza u eukaryotov. DNA.

Mutácie: delíme na génové, chromozómové a indukované. môžu zasahovať jednotlivé gény, chromozómy alebo chromozómové sady. poznáme génové, chromozómové a genómové. delíme na chromozómové, autozómové a gonozómové. môžu byť indukované alebo spontánne. môžu byť intermediárne a kodominantné. môžu byť štruktúrne a funkčné. podľa intenzity môžu byť silné a slabé.

Obidve deti majú krvnú skupinu 0. Aké krvné skupiny môžu mať ich rodičia?. homozygotne A a heterozygotne B. homozygotne A a homozygotne B. homozygotne 0 a homozygotne 0. homozygotne 0 a heterozygotne A. homozygotne 0 a heterozygotne B. heterozygotne A a heterozygotne B. homozygotne B a heterozygotne B. heterozygotne B a heterozygotne B.

Genetická schéma kríženia heterozygota s homozygotom recesívnym je: Ab x ab. Aa x Aa. Aa x AA. AaBb x aabb. AaBb x AaBb. AABB x aaBB. aaBB x aabb. Aa x aa.

Obidvaja rodičia majú heterozygotne krvnú skupinu A. Aká je pravdepodobnosť, že ich deti budú mať krvnú skupinu A?. 100%. synovia budú mať s väčšou pravdepodobnosťou A. 50%. 25%. dcéry budú mať s menšou pravdepodobnosťou 0. majú rovnakú pravdepodobnosť na krvnú skupinu 0 aj A. s najväčšou pravdepodobnosťou budú mať krvnú skupinu A. 75%.

Pri neúplnej dominancii alely B nad alelou b je heterozygot Bb fenotypovo: odlišný od BB. zhodný s BB. zhodný s bb. zhodný len s BB. rovnaký ako BB aj bb. odlišný od BB aj bb. odlišný od bb. odlišný od Bb.

Genotyp jedinca homozygota dominantného pre všetky znaky je: AABb. AaBb. AaBB. AABB. AABBCC. AA. FFGGHHII. AaBb.

Mutagény sú: činitele prostredia, vyvolávajúce zmeny tkanív. činitele vyvolávajúce vznik mutácií, ktoré nie sú dedičné. činitele zabraňujúce vzniku mutácií v DNA. gény, spôsobujúce mutácie. gény, ktoré pomáhajú predchádzať vzniku mutácií. fyzikálnej povahy ako napr. ionizujúce žiarenie. chemickej povahy ako napr. rádiomutácie. chemickej povahy ako napr. yperit a kyselina dusitá.

Génové mutácie: menia jednotlivé gény. menia jednotlivé nukleotidy v sekvencii DNA. menia poradie alebo počet nukleotidov. dochádza pri nich napr. k strate jedného alebo niekoľkých nukleotidov. dochádza pri nich napr. k zaradeniu nadpočetného nukleotidu alebo niekoľkých nukleotidov. menia tvar alebo počet chromozómov. dochádza pri nich napr. k prenosu génov z jedného chromozómu na druhý. dochádza pri nich napr. k zámene jedného nukleotidu za neprirodzený nukleotid.

Koľko autozómov obsahuje telová bunka človeka?. dve rady. 22 párov. 23 párov. 46. párny počet. nepárny počet. jednu sadu. 44.

Pohlavné chromozómy u živočíšnych druhov: sú v gamétach len po jednom. sa nachádzajú v somatických bunkách len po jednom. v somatickej bunke vždy obsahujú Y chromozóm. v somatickej bunke vždy obsahujú X chromozóm. neexistujú v kombinácii YY. v kombinácii YY podmieňujú normálne mužské pohlavie. nazývajú sa aj autozómy. sa označujú X a Y.

Prenášačka hemofílie bude mať dieťa s hemofilikom. Ich syn: nikdy nebude zdravý. bude zdravý na 75%. bude chorý na 75%. vždy bude chorý. bude zdravý, ak dostane od matky zdravý X chromozóm. bude prenášač ochorenia ale nebude chorý. môže byť zdravý, ak sa im narodí najprv homozygotne zdravá dcéra. bude na 50% zdravý a na 50% chorý.

Obaja rodičia majú heterozygotne krvnú skupinu B. Ich deti môžu mať krvnú skupinu: homozygotne B s pravdepodobnosťou 50%. homozygotne B s pravdepodobnosťou 25%. heterozygotne B s pravdepodobnosťou 50%. homozygotne 0 s pravdepodobnosťou 25%. heterozygotne B s pravdepodobnosťou 75%. B s pravdepodobnosťou 50%. B s pravdepodobnosťou 75%. 0 s pravdepodobnosťou 50%.

Matka má krvnú skupinu 0, otec AB. Akú krvnú skupinu môžu mať ich deti?. 0 s pravdepodobnosťou 100%. 0 s pravdepodobnosťou 0%. B s pravdepodobnosťou 75%. B s pravdepodobnosťou 50%. A s pravdepodobnosťou 50%. A s pravdepodobnosťou 25%. AB s pravdepodobnosťou 100%. AB s pravdepodobnosťou 0%.

Galaktozémia je: ochorenie, pri ktorom chýba jeden z enzýmov pre odbúranie galaktózy. dedičné ochorenie, ktoré patrí medzi dedičné vývinové chyby a viaže sa na gonozóm. dedičné ochorenie vyvolané chromozómovou mutáciou. dedičná enzymopatia. dedičné autozómovo recesívne ochorenie. dedičné gonozómovo dominantné ochorenie. dedičné gonozómovo recesívne ochorenie. dedičné ochorenie, ktoré je viazané na autozóm rovnako ako cystická fibróza.

Do koľkých skupín sú usporiadané chromozómy v karyotype človeka?. 22 autozomálnych skupín + 1 gonozomálna skupina. 23 skupín. ôsmych. A až F. troch. štyroch. siedmych. A až G.

Jeden rodič má heterozygotne krvnú skupinu A, druhý heterozygotne krvnú skupinu B. Akú krvnú skupinu môže mať ich dieťa?. heterozygotne skupinu A s pravdepodobnosťou 50%. heterozygotne skupinu B s pravdepodobnosťou 25%. skupinu AB s pravdepodobnosťou 100%. skupinu 0 s pravdepodobnosťou 25%. homozygotne skupinu A s pravdepodobnosťou 25%. homozygotne skupinu B s pravdepodobnosťou 25%. skupinu AB s pravdepodobnosťou 25 %. skupinu 0 s pravdepodobnosťou 0%.

Jeden z rodičov má heterozygotne krvnú skupinu A, druhý homozygotne A. Ich deti môžu mať krvnú skupinu: A s pravdepodobnosťou 50%. A s pravdepodobnosťou 75%. A s pravdepodobnosťou 100%. heterozygotne A s pravdepodobnosťou 50%. heterozygotne 0 s pravdepodobnosťou 25%. homozygotne A s pravdepodobnosťou 75%. homozygotne 0 s pravdepodobnosťou 50%. homozygotne A s pravdepodobnosťou 50%.

Fenotyp je: v potomstve jasne rozlíšiteľný pri krížení génov s neúplnou dominanciou. súbor všetkých kvalitatívnych a kvantitatívnych znakov živého organizmu. súbor všetkých znakov živého organizmu, ktoré sú vyjadrením genotypu a prostredia. v potomstve jasne rozlíšiteľný pri krížení alel s neúplnou dominanciou. výsledný prejav všetkých dominantných génov živého organizmu. súbor všetkých recesívnych génov živého organizmu. súbor všetkých alel v populácii. súbor všetkých chromozómov vytvárajúcich karyotyp.

Môžu mať manželia hemofilici farboslepé dieťa?. áno. áno, s pravdepodobnosťou 50%. áno, s pravdepodobnosťou 75%. áno, s pravdepodobnosťou 100%. áno, lebo môžu niesť recesívnu alelu podmieňujúcu vznik tohto ochorenia. áno, ale farboslepých synov bude 25%. áno, ale farboslepých synov bude 75%. áno, ale narodenie farboslepej dcéry je pravdepodobnejšie ako farboslepého syna.

Hemofilik a daltonička majú spolu syna. Platí tvrdenie: syn nebude mať nikdy hemofíliu ale bude daltonik. syn môže mať na 50% hemofíliu. syn nikdy nebude mať daltonizmus. syn bude na 50% rozoznávať farby normálne. syn môže mať hemofíliu a byť daltonik. syn bude daltonik na 100%. syn dedí po otcovi hemofíliu. syn môže byť zdravý na hemofíliu a zdravý na daltonizmus.

Fenylketonúria je autozómovo recesívne ochorenie. Môžu mať dvaja zdraví manželia postihnutú dcéru?. nikdy nie. môžu mať postihnutého iba syna. áno, ak sú rodičia heterozygoti. je 25% šanca, že sa im narodí postihnutá dcéra. je 50% šanca, že sa im narodí postihnutá dcéra. ak sú zdraví, nemôžu mať postihnuté dieťa. táto dedičnosť je viazaná na pohlavie, takže áno. áno.

Hemofilik a daltonička majú spolu dcéru. Platí tvrdenie: dcéra dedí po otcovi zdravú alelu pre daltonizmus. dcéra dedí po otcovi recesívnu alelu pre hemofíliu. dcéra daltoničky bude vždy daltonička. dcéra bude vždy prenášačka daltonizmu. dcéra bude prenášačka hemofílie. dcéra môže byť hemofilička. dcéra nikdy nebude mať symptómy ani jedného z ochorení. ochorenia sa prenášajú vždy iba na synov.

Rh faktor sa dedí ako znak: autozomálne recesívny viazaný na chromozóm X. gonozomálne recesívny viazaný na chromozóm X. autozomálne dominantný. autozomálne dominantný viazaný na chromozóm X. autozomálne intermediárny. gonozomálne dominantný viazaný na chromozóm Y. gonozomálne recesívny viazaný na chromozóm Y. autozomálne recesívny.

Príkladom mendelovskej dedičnosti normálneho ľudského znaku je dedičnosť: hemofílie A. daltonizmu. Downovho syndrómu. farby očí. praváctva a ľaváctva. farbosleposti. krátkoprstosti. krvných skupín.

Ktorý z genotypov je heterozygot pre všetky znaky?. AaBbCcDdEeFfgg. AabbCcdd. AABbCcDd. AaBB. Aa. CcDdEeFfGgHh. AabbCc. AaBbCc.

Polyploidia je: duplikácia určitých génov. znásobenie počtu niektorých chromozómov. znásobenie počtu úplných chromozómových sád. translokácia určitých oblastí medzi rôznymi chromozómami. napr. tetraploidia. u ľudí nezlučiteľná so životom. napr. aneuploidia. napr. triploidia.

Segregácia chromozómov je: crossing-over pri meióze. oddelenie chromozómov od ich centromér pri meióze. rozchod chromozómov pri meióze. prekríženie chromozómov počas meiózy. jav, ktorého dôsledkom je segregácia génov. jav, kedy sa do gaméty dostane po jednom z homologických chromozómov. jav, kedy sa do gaméty dostanú obidva homologické chromozómy. dôsledok crossing-overu.

Budú deti farboslepej ženy a zdravého muža schopné rozoznávať červenú a zelenú farbu?. dcéry budú, synovia nebudú. dcéry prenášačky budú farboslepé, homozygotne zdravé dcéry a všetci synovia budú rozlišovať farby. synovia budú, lebo otec je zdravý. dcéry prenášačky nebudú rozlišovať farby, synovia budú farboslepí. ide o nízku penetranciu, čiže niektoré dcéry budú, niektoré nebudú. v neskoršom veku budú všetky deti farboslepé. dcéry prenášačky budú rozoznávať farby, synovia budú farboslepí. dcéry prenášačky budú farboslepé, homozygotne zdravé dcéry budú rozlišovať farby, synovia budú farboslepí.

Dcéra má krvnú skupinu 0 a syn má krvnú skupinu AB: jedno z detí musí byť adoptované. matka môže byť A0 a otec B0. matka môže byť heterozygotne A a otec heterozygotne B. matka môže byť AA. otec môže byť BB. matka môže byť homozygotne A a otec heterozygotne B. rodičia musia mať alelu 0. dcéra bola zamenená v pôrodnici.

Koľkými alelami je zastúpený každý gén v haploidnej bunke?. viacerými pármi alel, napr. pri AB0 systéme krvných skupín. dvomi dominantnými alelami, aby sa znak prejavil. dvomi recesívnymi alelami. jedným párom alel. jednou alelou pre AB0 systém krvných skupín. jednou dominantnou alebo jednou recesívnou alelou. jednou zdedenou alelou po otcovi alebo po matke. jednou pre každý gén.

Koľko chromozómov má somatická bunka človeka?. 23 párov. 22. 23. 22 párov. haploidnú sadu. diploidný počet. 22 párov autozómov a jeden pár gonozómov. 46.

Alela: je recesívna ak je jej manifestácia potlačená druhou alelou. je konkrétna forma génu, čiže dve alely sa môžu líšiť sekvenciou DNA. je konkrétna forma génu, čiže dve alely sa nemôžu líšiť sekvenciou DNA. je dominantná, ak potláča prejav alely od druhého rodiča. je lokalizácia génov. je recesívna, keď má v sekvencii DNA viac adenínov. je dominantná, keď má v sekvencii DNA viac adenínov. môže byť dominantná alebo recesívna.

Homologické chromozómy: sú dva autozómy s rovnakou veľkosťou a polohou centroméry, ale nezdieľajú rovnaké usporiadanie génov. sú dva autozómy s rovnakou veľkosťou a polohou centroméry a zdieľajú rovnaké usporiadanie génov. sú dva gonozómy. sú napríklad dva X chromozómy. sú napríklad X chromozóm a jeden z autozómov. nesú rovnaké gény. od mamy a od otca sa počas meiózy spárujú a prebieha medzi nimi crossing-over. sa nazývajú aj sesterské chromatídy.

Centroméra: je presne v strede chromozómu. je koncová oblasť na chromozóme. je oblasť na chromozóme, kde sa pripája deliace vretienko. skladá sa z centrioly a deliaceho vretienka. sa po mitóze odpája od chromozómu. sa po meióze odpája od chromozómu. je súčasť chromozómu. je súčasť deliaceho vretienka.

Genofond je: súbor všetkých alel indivídua. genetická výbava jednej rodiny. zásoba všetkých alel pre všetky dedičné znaky populácie. súbor všetkých alel členov určitej populácie. súbor dominantných alel členov určitej rodiny. súbor recesívnych alel členov určitej rodiny. súbor fenotypov členov jednej populácie. zásoba všetkých znakov príslušníkov určitého druhu.

Pre chromozómové určenie pohlavia platí, že u: cicavcov má samec autozómy XY. cicavcov má samica gonozómy XX. vtákov má samec gonozómy XX. motýľov má samica gonozómy XY. vtákov má samica autozómy XY. motýľov má samec gonozómy XX. u cicavcov ma samica gonozómy XY. u cicavcov má samec gonozómy XX.

Gonozómy sú: somatické chromozómy, ktoré určujú pohlavie. chromozómy buniek spermií. jeden pár chromozómov v somatických bunkách, ktorý určuje pohlavie. pohlavné chromozómy. autozómy X a Y. chromozómy X a Y. chromozómy tvoriace haploidnú sadu. bunky gonád.

Karyotyp je: mikroskopický obraz gonozómov prokaryotickej bunky, ktorý slúži na ich identifikáciu. určenie morfologického typu jadra bunky. schéma usporiadania génov. mapa sekvencie aminokyselín génov jadra. mikroskopický obraz chromozómových párov eukaryotickej bunky rozdelených do skupín podľa veľkosti, polohy centroméry a poradia génov. u všetkých zdravých jedincov jedného druhu rovnaký, odlišnosť je daná vekom. obraz chromozómov bunkového jadra, ktoré sú v siedmich skupinách. u všetkých zdravých jedincov jedného druhu rovnaký, odlišnosť je daná pohlavím.

Jeden z rodičov má krvnú skupinu B, druhý A. Ich deti môžu mať krvné skupiny: AB za predpokladu, že ani jeden z rodičov nemá alelu 0. AB a A za predpokladu, že jeden z rodičov má alelu 0. AB, A, B a 0 za predpokladu, že každý z rodičov má alelu 0. AB a B za predpokladu, že jeden z rodičov má alelu 0. A a B za predpokladu, že žiaden z rodičov nemá alelu 0. AB, A, B a 0 za predpokladu, že jeden z rodičov má alelu 0. A, B a 0 za predpokladu, že jeden z rodičov má alelu 0. B a 0 za predpokladu, že jeden z rodičov má alelu 0.

Mutáciou sa môže zmeniť: kvantita génov. štruktúra chromozómu. počet alel v genóme bunky. počet chromozómov. počet genofondov. kvalita génov. počet genotypov v lokuse. kvantita jadier.

Z dvoch detí je syn hemofilik a dcéra homozygotne zdravá. Aké sú genotypy ich rodičov?. matka je homozygotne zdravá a otec chorý. XhXh a XY. XhX a XhY. XX a XhY. matka je prenášačka a otec zdravý. matka je prenášačka a otec chorý. XhX a XY. matka je homozygotne zdravá a otec zdravý.

K dedičným chorobám viazaným na autozóm X u človeka patrí: hemofília. krátkoprstosť. zelená farba očí. esenciálna hypertenzia. farbosleposť. daltonizmus. chorobná krvácavosť typu A. chorobná krvácavosť typu C.

Pri krížení dvoch rôznych homozygotov (AA x aa), pri úplnej dominancii, je potomstvo v F1: v pomere 1: 1. fenotypicky zhodné. uniformné. v pomere 3: 1. zložené z heterozygotov. genotypicky zhodné. zložené z homozygotov. v pomere 9: 3: 3: 1.

V potomstve kríženia dvoch heterozygotov (pri monohybridizme) je podiel dominantných homozygotov: 25%. 0,75. 25 zo 100. 100%. jedna štvrtina. jedna polovica. viac ako recesívnych homozygotov. jedna tretina.

Môžu byť súrodenci s rôznou krvnou skupinou jednovaječné dvojčatá?. áno. áno, lebo zdieľajú aspoň jednu alelu génu spoločnú. nie. nie, lebo v tomto prípade nezdieľajú rovnaký genóm. áno, lebo nemusia mať identický genóm, aby boli jednovaječné dvojčatá. nie, jednovaječné dvojčatá musia mať rovnakú krvnú skupinu. nie, lebo to nie sú súrodenci ale dvojčatá. áno, lebo môžu byť z dvoch vajíčok.

Pri živočíšnych druhoch s oddeleným pohlavím poznáme základné typy chromozómového určenia pohlavia: typ drozofila (cicavčí, samička je XY) a typ abraxas (vtáčí). typ drozofila (hmyzí) a typ abraxas (cicavčí). typ drozofila (cicavčí) a typ habrobrakon. typ drozofila (cicavčí, samička je XX) a typ abraxas (vtáčí, samička je XY). typ ľudský (samička je XX) a typ cicavčí (samička je XX). typ drozofila, kde je samček homogametný a samička heterogametná. typ abraxas, kde je samček homogametný a samička heterogametná. typ drozofila, kde je samička homogametná a samček heterogametný.

Chromozómová mapa: je súbor všetkých chromozómov v metafáznom jadre. je karyotyp metafáznych chromozómov. je poradie génov a ich umiestnenie na chromozóme. je to isté ako karyotyp. je vyznačenie poradia lokusov na chromozóme. vieme ňou určiť väzbu génov. je označenie pre linearizáciu homologických chromozómov. určuje vzájomnú polohu génov na chromozóme.

Dedičná premenlivosť je spôsobená: rozdelením alel do gamét počas meiózy. rekombináciami ako výsledok crossing-overu. pohlavným rozmnožovaním. mutáciami. iba vonkajším prostredím. génmi, tak ako nededičná premenlivosť. pohlavným dimorfizmom. mendelovými zákonmi.

Mutagény: sú látky, ktoré zvyšujú početnosť mutácií. môžu byť chemické (LSD). môžu byť fyzikálne (neionizačné žiarenie). môžu byť analógy dusíkatých báz. môžu byť biologické (vírusy). sú mutované gény. gény zdedené po chorom príbuznom. gény, ktoré majú tendenciu mutovať.

Farbosleposť (daltonizmus) sa vyskytuje: rovnako často u oboch pohlaví. častejšie u mužov. častejšie u žien. tak, že syn ju získa vždy od otca. u mužov aj u žien. len u mužov. u všetkých synov farboslepej matky. u všetkých dcér farboslepej matky a zdravého otca.

Chromozómy, ktoré nemajú rovnaký tvar a veľkosť: sa nazývajú homologické chromozómy. sa nazývajú heterologické chromozómy. vytvárajú heterologické gény. sú autozómy. sa nazývajú heterozygotné chromozómy. majú rovnaké gény a rovnaké alely. sú napr. gonozómy X a Y. majú rovnaké gény, ale nemusia mať rovnaké alely.

Polygénny systém sa skladá z: viac typov aktívnych alel. pozitívnych a negatívnych alel. neutrálnych a aktívnych alel. dvojice aktívnych alel. génov „malého účinku". génov „veľkého účinku". génov pozitívnych. génov len neutrálneho účinku.

Otec a syn sú daltonici, matka rozlišuje farby normálne. Vieme určiť, že: syn zdedil chorobu po otcovi. syn zdedil chorobu s chromozómom X od matky. syn môže niesť X chromozóm od otca s pravdepodobnosťou 50%. matka nemohla byť hemofilička. matka mohla byť hemofilička. syn zdedil túto chorobu od starej matky z otcovej strany. syn zdedil chorú alelu od matky. syn toto ochorenie nemôže zdediť, lebo matka nie je farboslepá.

Väzbová skupina génov je: súbor génov v jednom chromozóme (v jednom chromozómovom páre). fosfodiesterová väzba nukleotidov v polynukleotidovom reťazci. súbor génov, ktoré sa prenášajú do dcérskych buniek ako celky. fosfodiesterová väzba aminokyselín v polypeptidovom reťazci. súbor génov všetkých chromozómov. súbor génov, ktoré sa prenášajú do dcérskych buniek po dávkach. súbor génov, pre ktorý platí princíp segregácie v meióze. súbor génov, pre ktorý platí princíp segregácie v amitóze.

Schému, na ktorej sú gény na chromozóme usporiadané podľa ich poradia a vzdialenosti, nazývame: karyotyp u eukaryotov. genóm. chromozómová mapa. mapa karyotypu. karyotyp u prokaryotov. väzbová skupina génov. karyotyp. väzbová skupina chromozómov.

Brat má krvnú skupinu AB, jeho sestra má krvnú skupinu 0. Genotypy krvných skupín ich rodičov sú: heterozygotne A a homozygotne 0. AB a A0. heterozygotne A a kodominantne AB. A0 a B0. B0 a AB. homozygotne A a homozygotne B. 00 a AA. heterozygotne A a heterozygotne B.

Najviac koľko generácií u človeka môže objektívne sledovať genetik?. deväť. štyri. nezáleží. môže sledovať koľko chce. jednu. dve. iba súčasnú. iba vybranú.

Keď krížime dvoch rovnakých homozygotov: ich potomstvo je rovnaké ako jeden z rodičov. ich potomstvo je rovnaké ako obaja rodičia. ich potomstvo je uniformné. ich potomstvo je v pomere 1:1. rodičov môžeme zapísať ako aa x aa. rodičov môžeme zapísať ako FF x FF. ich potomstvo je v prvej filiálnej generácii rovnaké ako rodičia. ich potomstvo je heteronómne.

Gény: sú úsekmi molekúl DNA v chromozómoch. usmerňujú produkciu špecifických bielkovín. sa nachádzajú v plnom počte v každej diploidnej bunke jedinca okrem erytrocytov. sa rozdeľujú na gény veľkého a malého účinku. sú tvorené ribozómami a DNA. sa nachádzajú v každej bunke človeka. sa nachádzajú na lokusoch v chromozómoch. zabezpečujú nededičnú premenlivosť.

Prečo nie je možné skúmať dedičnosť človeka metódou kríženia?. môžeme na dvojčatách. z etických dôvodov. pre nízky počet potomkov. pre telesnú veľkosť a nedostatok miesta v laboratóriu. ľudské pohlavné bunky nie sú vhodné na kríženie. pre dlhú generačnú dobu človeka. pre krátku generačnú dobu človeka. z estetických dôvodov.

Obaja rodičia majú homozygotne krvnú skupinu B. Ich deti môžu mať krvnú skupinu: A s pravdepodobnosťou 0%. B s pravdepodobnosťou 100%. 0 s pravdepodobnosťou 25%. 0 s pravdepodobnosťou 0%. homozygotne B s pravdepodobnosťou 100%. homozygotne 0 s pravdepodobnosťou 25%. heterozygotne B s pravdepodobnosťou 50%. homozygotne 0 s pravdepodobnosťou 25%.

Súbor všetkých génov živého organizmu sa nazýva: genóm. genofond. fenotyp. polygenóm. karyotyp. chromozómová mapa. chromozóm. mnohonásobný alelizmus.

Chromozómové aberácie: spôsobujú zmenu počtu chromozómov. menia sekvenciu génu v chromozóme. menia štruktúru chromozómov. patrí sem napríklad trizómia. patrí sem napríklad nebalansovaná chromozómová translokácia. menia poradie alebo počet génov v chromozóme. nazývajú sa aj chromozómové mutácie. nazývajú sa aj génové aberácie.

Koľko chromozómov obsahuje jedna chromozómová sada človeka v kožnej bunke?. 22 párov chromozómov. 44 chromozómov. 23 chromozómov. 23 chromozómových párov. 22 párov autozómov a jeden pár gonozómov. 22 autozómov a jeden gonozóm. 22 autozómov a jeden pár gonozómov. 45 chromozómov.

Kvalitatívne znaky sú napríklad: farba korunných lupienkov ruže. intenzita metabolizmu. sú podmienené jedným génom „veľkého” účinku. krvná skupina systému Rh. celkový fenotyp. tvar línie vlasov. farba pleti. telesná výška.

Genotyp pentahybrida homozygota recesívneho pre prvý znak, homozygota dominantného pre druhý znak, heterozygota pre tretí znak, homozygota recesívneho pre štvrtý znak a heterozygota pre piaty znak je: aaAAAaaaAa. aaBBCcddEe. eeFFGghhIi. bbCCDdeeFF. AaBbccDdee. AABBCCDDEE. aaBBCcDdEe. abABAbabAb.

Zvyšovanie genetickej variability v rámci druhu: vzniká rekombináciou v profáze I. meiotického delenia medzi homologickými chromozómami pri tvorbe gamét. sa prejavuje u cicavcov. je existencia rôznych druhov. vzniká z kríženia homozygotov. sa prejavuje len u človeka. je rovnaké u rôznych biologických druhov. vzniká spojením dvoch gamét pochádzajúcich od dvoch rôznych jedincov odlišného genotypu. vzniká náhodnou segregáciou materských a otcovských chromozómov v anafáze meiózy pri tvorbe gamét.

Starý otec má znak dedený autozomálne recesívne. Jeho syn tento znak nemá. Ak si vezme zdravú manželku, aká je pravdepodobnosť, že vnuk bude mať znak ako starý otec?. ak je manželka homozygotne zdravá, tak 0%. ak je manželka heterozygotne zdravá, tak 25%. ak je manželka homozygotne zdravá, tak 100%. ak je manželka heterozygotne zdravá tak 100%. ak manželka nenesie recesívnu alelu, tak 0%. ak manželka nesie recesívnu alelu, tak 50%. ak manželka nesie recesívnu alelu, tak 25%. 50% bez ohľadu na genotyp manželky.

Matka má heterozygotne krvnú skupinu A, jej dieťa má homozygotne krvnú skupinu A. Akú krvnú skupinu môže mať otec dieťaťa?. homozygotne 0. homozygotne A. heterozygotne A alebo heterozygotne B. homozygotne A alebo heterozygotne A. homozygotne 0 alebo homozygotne A. heterozygotne A alebo homozygotne A. AB. heterozygotne A alebo homozygotne 0.

Starý otec má znak dedený autozomálne dominantne, jeho dcéra tento znak nemá. Ak si vezme chorého muža, aká je pravdepodobnosť, že budú mať syna s rovnakým znakom ako starý otec?. 50% ak je muž heterozygot. 100% ak je muž heterozygot. 100% a nezáleží na genotype muža. 50% ak je muž homozygot. 0% ak je muž heterozygot. 0% ak je muž homozygot. 25%. 100% ak je muž homozygot.

Otec má homozygotne krvnú skupinu A. Matka má heterozygotne krvnú skupinu B. Ich deti môžu mať krvnú skupinu: kodominantne AB s pravdepodobnosťou 50%. kodominantne AB s pravdepodobnosťou 25%. heterozygotne A s pravdepodobnosťou 75%. homozygotne 0 s pravdepodobnosťou 0%. homozygotne A s pravdepodobnosťou 50%. heterozygotne A s pravdepodobnosťou 25%. heterozygotne A s pravdepodobnosťou 50%. homozygotne 0 s pravdepodobnosťou 100%.

Starý otec má znak dedený autozomálne dominantne s neúplnou dominanciou, jeho dcéra tento znak nemá. Ak si vezme zdravého muža, aká je pravdepodobnosť, že budú mať dcéru s rovnakým znakom ako starý otec?. 100%. 0%. dcéra bude mať znak a syn nebude mať znak. 50% ak je muž heterozygot. 0% lebo muž je recesívny homozygot. syn bude mať znak a dcéra nebude mať znak. 0% lebo sa kríži recesívny homozygot s recesívnym homozygotom. 100% lebo muž je recesívny homozygot.

O spontánnych mutáciách, platí, že: vznikajú veľmi často, hlavne v kožných bunkách. sú zriedkavé. ich frekvencia je 10-5až 10-10 na jeden gén a jednu generáciu. spôsobuje ich človek alebo iný činiteľ. ich frekvencia je 1050až 1070 na jeden gén a jednu generáciu. vznikajú bez zásahu človeka. vznikajú po zámernom pôsobení indukovaného mutagénu. vznikajú náhodne.

Starý otec má znak dedený autozomálne recesívne s neúplnou dominanciou, jeho dcéra má tiež tento znak. Ak si vezme muža heterozygota pre tento znak, aká je pravdepodobnosť, že budú mať dcéru s rovnakým znakom ako starý otec?. 100%. 0%. rovnaká ako, že nebude mať znak. menšia ako, že nebude mať znak. polovičná. zápis nesedí, žena nemôže mať rovnaký znak ako starý otec. 25%. 50%.

V potomstve kríženia dvoch heterozygotov (pri monohybridizme) je podiel heterozygotov: 50%. 25%. 75%. 100%. polovičný. jedna štvrtina. tri štvrtiny. rovnaký ako u homozygotov dominantných.

Dcéra rozoznáva normálne červenú a zelenú farbu, avšak jej matka je farboslepá. Dcéra sa vydala a jej manžel nemá problémy pri rozlišovaní farieb. O pravdepodobnosti, že ich dcéra bude farboslepá, platí, že: je rovnaká ako u synov. ich dcéra nikdy nebude farboslepá. je rovnaká ako, že nebude farboslepá. je trojnásobná ako, že syn nebude farboslepý. je rovnaká ako, že ich syn nebude farboslepý. ich dcéra vždy bude farboslepá. je rovnaká ako, že ich dcéra nebude farboslepá. je dvojnásobná ako, že syn nebude farboslepý.

Pri krížení dvoch rozličných homozygotov (pri monohybridizme), platí, že: každý z nich utvára len jeden typ gamét. všetci potomkovia sú rovnakí a sú homozygoti. splynutím gamét pri oplodnení vznikajú samí heterozygoti. splynutím gamét pri oplodnení vznikajú samí homozygoti. všetci potomkovia sú rovnakí a sú heterozygoti. ich potomkovia sú uniformní. pri úplnej dominancii majú všetci potomkovia rovnaký fenotyp, ako jeden z rodičov. pri úplnej dominancii majú všetci potomkovia rovnaký genotyp, ako jeden z rodičov.

Starý otec má autozomálne dominantný znak, jeho syn tento znak nemá. Ak si syn zoberie zdravú ženu, čo môžeme tvrdiť o ich dieťati?. niesť znak ako starý otec. nebude niesť znak ako starý otec. zdravé. prvé dieťa bude zdravé, u druhého je automaticky šanca 50%, že bude mať dominantný znak. nikdy nebude zdravé. bude zdravé na 50%. keďže žena je dominantný homozygot, tak dieťa bude na 50% niesť dominantný znak. černoch.

Pri krížení dvoch rovnakých homozygotov (pri monohybridizme), platí, že: všetci potomkovia (hybridi) musia byť rovnakého genotypu ako rodičia. všetci potomkovia (hybridi) sú heterozygoti. utvárajú rôzny typ gamét. nevytvárajú gaméty. utvárajú rovnaký typ gamét. všetci potomkovia (hybridi) musia byť opäť heterozygoti. všetci potomkovia (hybridi) musia byť opäť homozygoti. všetci potomkovia (hybridi) sa musia štiepiť v pomere 1: 1.

O chromozómoch v bunkách človeka, platí, že: ich tvar je charakteristický. v každom z nich sú lokusy - miesta, kde sa nachádzajú gény. ich počet v jednej chromozómovej sade sa označuje symbolom n. lokusy na chromozóme sú uložené lineárne za sebou. ich veľkosť je charakteristická. ich normálny počet je konštantný. lokusy na chromozóme sú uložené cirkulárne. jadrá všetkých telových buniek jedinca (za normálnych okolností) nemajú rovnakú chromozómovú výbavu.

Heterozygot: je jedinec, ktorého obidvaja rodičia mohli byť heterozygotmi. je jedinec, ktorý vznikne pri krížení dominantného a recesívneho homozygota. je jedinec, ktorý nemôže vzniknúť krížením recesívneho homozygota s heterozygotom. je jedinec, ktorý môže vzniknúť pri krížení dominantného homozygota s heterozygotom. je jedinec, ktorý vznikne pri krížení heterozygota s recesívnym homozygotom s pravdepodobnosťou 75%. je jedinec s genotypom krvnej skupiny B0. vzniká s pravdepodobnosťou 50% pri krížení dvoch heterozygotov. jeho vznik pri krížení recesívneho homozygota s heterozygotom je rovnako pravdepodobný ako vznik dominantného homozygota.

U starej matky sa vyskytol autozomálne recesívny znak. Jej dcéra tento znak nemá. Aká je pravdepodobnosť, že ani vnúča nebude mať tento znak, ak je jeho otec dominantný homozygot pre daný znak?. 0%. polovičná. 75%. 50%. tri štvrtiny. 100%. bude ho mať vždy. nikdy nebude mať tento znak.

Ak má jedinec genotyp: AaBb je heterozygot pre obidva znaky. aaBB je recesívny homozygot pre prvý znak a dominantný homozygot pre druhý znak. CCDDEE je recesívny homozygot pre všetky 3 sledované znaky. eeFF, tak znázorňuje dihybrida. BbCC, tak znázorňuje tetrahybrida. CCdd je recesívny homozygot pre prvý znak a dominantný homozygot pre druhý znak. AABB znamená to, že obaja rodičia mali krvnú skupinu kodominantne AB. AaBbCCDdEeFf je heterozygot pre všetky uvedené znaky.

Matka má krvnú skupinu B a jej dieťa má krvnú skupinu A. Otcom dieťaťa môže byť muž s krvnou skupinou: heterozygotne A, ak má matka heterozygotne B. kodominantne AB, ak má matka heterozygotne B. kodominantne AB, ak má matka homozygotne B. kodominantne AB, bez ohľadu na genotyp matky. homozygotne 0, ak má matka heterozygotne B. homozygotne 0, ak má matka homozygotne B. heterozygotne A, ak má matka homozygotne B. heterozygotne 0, ak má matka homozygotne B.

O génoch malého účinku, platí, že: sú napr. gény pre telesnú výšku. sú to napr. gény pre krvné skupiny človeka. sa nevyskytujú u človeka. sú to gény podmieňujúce kvantitatívne znaky. ich súbor sa nazýva polyfunkčný systém. sú to gény podmieňujúce kvalitatívne znaky. sú to gény na malých chromozómoch. vyskytujú sa aj u človeka.

Obidvaja rodičia majú krvnú skupinu A. Ich deti môžu mať krvné skupiny: A a 0 za predpokladu, že jeden z rodičov má alelu A. homozygotne A, bez ohľadu na ich genotyp. A a 0 za predpokladu, že každý z rodičov má alelu 0. A a 0 za predpokladu, že aspoň jeden z rodičov má alelu 0. homozygotne 0, ak každý z rodičov má alelu 0. homozygotne 0 bez ohľadu na genotyp krvných skupín detí. AB za predpokladu, že jeden z rodičov má alelu B. 0 za predpokladu, že nanajvýš jeden z rodičov má alelu 0.

Dcéra rozoznáva normálne červenú a zelenú farbu, avšak jej matka je farboslepá a trpí hemofíliou. Dcéra sa vydala a jej manžel nemá problémy pri rozlišovaní farieb. O pravdepodobnosti, že ich dcéra nebude farboslepá, platí, že: je rovnaká ako u synov. je rovnaká ako, že bude farboslepá. je dvojnásobná ako, že syn nebude farboslepý. je rovnaká ako, že ich syn nebude farboslepý. ich dcéra nikdy nebude farboslepá. ich dcéra vždy bude farboslepá. je rovnaká ako, že ich dcéra bude farboslepá. je trojnásobná ako, že syn nebude farboslepý.

U starej matky sa vyskytol autozomálne dominantný znak s úplnou dominanciou. Jej dcéra tento znak má (Aa). Aká je pravdepodobnosť, že vnúča bude mať tento znak ak je jeho otec heterozygot pre daný znak?. polovičný. trojštvrtinový. 0%. 100%. nebude ho mať. 50%. bude ho mať vždy. 75%.

Chromozómová výbava človeka: je rovnaká vo všetkých telových bunkách jedinca. chýba v erytrocytoch človeka. sa prenáša nezmenená z rodičov na potomkov. je rovnaká u všetkých pohlavných buniek jedinca. je chromozómová mapa. je pár pohlavných chromozómov. je tvorená aj autozómami. je tvorená aj gonozómami.

Matka má heterozygotne krvnú skupinu A, otec má kodominantne krvnú skupinu AB. Ich dieťa môže mať krvnú skupinu: homozygotne A s pravdepodobnosťou 50%. A s pravdepodobnosťou 50%. heterozygotne B s pravdepodobnosťou 25%. 0 s pravdepodobnosťou 0%. homozygotne B s pravdepodobnosťou 25%. genotyp s alelou 0 s pravdepodobnosťou 50%. A s pravdepodobnosťou 75%. AB s pravdepodobnosťou 0%.

U starého otca sa vyskytol autozomálne recesívny znak. Jeho dcéra tento znak nemá. Aká je pravdepodobnosť, že ani vnúča nebude mať tento znak, ak je jeho otec recesívny homozygot pre daný znak?. 50%. 100%. 75%. 0%. polovičná. bude ho mať vždy. nebude ho mať. tri štvrtiny.

U starého otca sa vyskytol autozomálne dominantný znak s neúplnou dominanciou. Jeho dcéra tento znak nemá (je aa). Aká je pravdepodobnosť, že vnúča bude mať tento znak, ak je jeho otec heterozygot pre daný znak?. stopercentná. 100%. 25%. 0%. rovnaká ako, že ho nebude mať. bude ho mať vždy. nebude ho mať. jedna štvrtina.

Obidve sestry majú krvnú skupinu B. Aké môžu byť genotypy ich rodičov?. BB a BB. AB a BB. A0 a B0. 00 a BB. heterozygotne A a heterozygotne B. homozygotne 0 a heterozygotne B. heterozygotne B a heterozygotne B. AB a AB.

Pojem „panmixia" označuje: farbosleposť. náhodné párovanie (rozmnožovanie) v populácii. neplodnosť. samoopelenie. muža prejavujúceho pohlavnú náklonnosť k mužovi. iný názov pre partenogenézu. plodenie potomstva (rozmnožovanie) príbuznými. autogamiu.

Homozygot pri monohybridizme: nikdy nemôže vzniknúť krížením dvoch heterozygotov. vzniká pri krížení dominantného homozygota s heterozygotom s pravdepodobnosťou 25%. môže byť represívny a dominantný. vždy obsahuje dominantnú alelu aj recesívnu alelu. vytvára dva typy gamét. je jedinec prejavujúci pohlavnú náklonnosť k jedincom rovnakého pohlavia. môže byť submisívny a dominantný. má rovnakú alelu od každého rodičovského organizmu pre daný znak.

Matka je farboslepá a otec rozlišuje farby normálne. Narodil sa im syn a je farboslepý. O pravdepodobnosti, že ich ďalšie dieťa bude farboslepé, platí: je rovnaká u synov aj u dcér. všetky dcéry budú farboslepé. všetky dcéry budú rozlišovať farby normálne. synovia aj dcéry budú farboslepí. všetci synovia budú farboslepí. synovia budú farboslepí aj normálne vidiaci s rovnakou pravdepodobnosťou. synovia budú farboslepí. synovia budú farboslepí s 10% pravdepodobnosťou.

U starého otca sa vyskytol autozomálne dominantný znak s neúplnou dominanciou. Jeho syn tento znak nemá. Aká je pravdepodobnosť, že vnúča bude mať tento znak, ak si syn našiel partnerku bez znaku?. rovnaká ako keby bola partnerka heterozygotka. 100%. 25%. 0%. polovičná. bude ho mať vždy. nebude ho mať. jedna štvrtina.

U starej matky sa vyskytol autozomálne recesívny znak. Jej syn tento znak nemá. Aká je pravdepodobnosť, že vnúča nebude mať tento znak, ak je jeho matka recesívny homozygot pre daný znak?. 50%. 100%. 25%. 0%. polovičná. bude ho mať vždy. nebude ho mať. jedna štvrtina.

Ktorý genotyp je recesívny homozygot?. BbCc. AABB. aaBb. aabbcc. dd. AaBbCc. aabb. ccdd.

Sestra má krvnú skupinu A, jej brat má krvnú skupinu B. Genotypy krvných skupín rodičov môžu byť: AA a B0. AB a B0. 00 a AB. A0 a B0. AB a AB. 00 a A0. AB a 00. A0 a AB.

Alelový pár: je zastúpený iba v pohlavnej bunke. tvoria dve alely. môžu tvoriť dve dominantné alely. nemôžu tvoriť dve recesívne alely. môžu tvoriť dve recesívne alely. je zhodný s genómom. je od jedného rodičovského organizmu. obsahuje jednu funkčnú a jednu morfologickú alelu.

Gény: sú uložené v makromolekulách DNA. nachádzajú sa v bielkovinách. tvoria karyotyp. sú v každej bunke človeka. môžu sa nachádzať aj mimo DNA v cytoplazme. sú sekvenciou aminokyselín. sú sekvenciou nukleotidov. nachádzajú sa v jadre bunky.

X chromozóm môžeme detegovať: v spermii. vo vajíčku. v hepatocyte. v bunkách bukálnej sliznice. v neuróne. vo vlasovej cibuľke. v somatickej bunke.

Kedy počas meiotického delenia dochádza ku crossing-overu?. v profáze prvého meiotického delenia. v profáze druhého meiotického delenia. v anafáze prvého meiotického delenia. v anafáze druhého meiotického delenia. v prvej fáze prvého meiotického delenia. v protofáze. v profázach oboch meiotických delení. v anafáze oboch meiotických delení.

Proces, ktorý zabezpečuje, že každý z homologického páru chromozómov sa dostane do inej gaméty sa nazýva: selekcia. náhodný výber. sublimácia. rekombinácia. konjugácia. komplementarita. crossing-over. segregácia.

O Mendelovych zákonoch platí tvrdenie: platia len za predpokladu, že jeden gén kóduje jeden znak. platia za predpokladu, že sa jedná o gonozómovú dedičnosť. rodičia v prvej generácii musia byť heterozygotní pre dané znaky. tretí zákon hovorí o voľnej kombinovateľnosti rôznych alelových párov. prvý zákon hovorí o jednotnosti F1 generácie. platia len za predpokladu, že rodičia sú homozygotní pre dané znaky. prvý zákon hovorí o voľnej kombinovateľnosti alel. dedia sa podľa nich krvné skupiny u ľudí.

O dedičnosti pohlavných znakov platí tvrdenie: na pohlavných chromozómoch sú lokalizované aj gény, ktoré s pohlavím vôbec nesúvisia. na pohlavných chromozómoch nie sú lokalizované gény, ktoré s pohlavím vôbec nesúvisia. gény, ktoré sa podieľajú na tvorbe pohlavných znakov sa môžu nachádzať aj na autozómoch. rozdiely medzi samčím a samičím pohlavím nie sú determinované len prítomnosťou pohlavných chromozómov. gény, ktoré sa podieľajú na tvorbe pohlavných znakov sú lokalizované výlučne na pohlavných chromozómoch. na určení pohlavia sa podieľajú aj tzv. maskulinné a femininné faktory. gény determinujúce pohlavné znaky sa nachádzajú iba na autozómoch. pohlavné znaky sa začínajú formovať až počas života.

Gény D, E, F tvoria jednu väzbovú skupinu. Určte poradie týchto génov na chromozóme, ak medzi génmi D a E je 22% rekombinantov, medzi génmi D a F je 6% rekombinantov a medzi génmi E a F je 16% rekombinantov. poradie je DEF. poradie je DFE. poradie je FED. poradie je FDE. poradie sa nedá určiť. poradie je def. poradie je fed. poradie je fde.

Čo platí o mimojadrovej dedičnosti?. molekuly DNA sa nachádzajú v mitochondriách a chloroplastoch v jednej kópii. znaky podmienené génmi v mitochondriách sa dedia rovnako ako znaky podmienené jadrovými génmi. dedičnosť znakov riadených mimojadrovými génmi sa odlišuje od jadrovej dedičnosti. molekuly DNA sa nachádzajú v mitochondriách a chloroplastoch vo viacerých kópiách. platia tu Mendelove zákony. jedná sa o nemendelistickú dedičnosť. častejšia je materská dedičnosť. častejšia je otcovská dedičnosť.

Dedivosť: hodnoty koeficientu dedivosti sú od 0 do 1. hodnoty koeficientu dedičnosti sú od 0 do 1. vyjadruje podiel genotypu na výslednom fenotype. vyjadruje podiel fenotypu na výslednom genotype. označuje sa symbolom „h“. označuje sa symbolom „h2“. ak je genotypová premenlivosť nulová, výsledný znak je podmienený výlučne prostredím. ak h2=1, ide o znak ovplyvnený výlučne genotypom.

Ak je koeficient dedivosti pre telesnú výšku h2=0,7, znamená to, že na fenotypovej variabilite výšky človeka sa na: 0,3% podieľa genotyp. 0,7% podieľa vonkajšie prostredie. 0,3% podieľa vonkajšie prostredie. 0,7% podieľa genotyp. 30% podieľa genotyp. 30% podieľa vonkajšie prostredie. 70% podieľa vonkajšie prostredie. 70% podieľa genotyp.

Čo je amniocentéza a aké vyšetrenia umožňuje?. odber plodovej blany pre genetické vyšetrenie. metóda odberu materiálu na diagnostiku dedičných ochorení. odber krvi pre genetické vyšetrenie. odber plodovej vody pre genetické vyšetrenie buniek plodu. odber plodovej vody pre genetické vyšetrenie buniek matky. ultrazvukové vyšetrenie pohlavia dieťaťa. prenatálnu diagnostiku chromozómov z plodovej vody. odber plodového obalu pre genetické vyšetrenie.

Karyotyp zdravého muža môžeme zapísať ako: 44, XY. 46, XX. 23, XY. 46, XY. 45, XX. 23, XX. 44, XX. 45, XY.

Barrovo teliesko: je štruktúra heterochromatínu, ktorá vzniká ako kompenzácia génovej dávky u žien (inaktivácia jedného X chromozómu). vzniká iba u žien, pretože majú dva X chromozómy. vzniká aj u mužov aj u žien, u ktorých je viac ako jeden X chromozóm. je inaktivovaný X chromozóm. u muža s Klinefelterovým syndrómom (XXY) je v bunkách jedno Barrovo teliesko. u ženy s Turnerovým syndrómom je v bunkách jedno Barrovo teliesko. žena s Turnerovým syndrómom (X0) nemá v bunkách Barrovo teliesko. u ženy XXX sú v bunkách dve Barrove telieska.

Symboly v rodokmeni: štvorec znázorňuje neznáme pohlavie. plný kruh znázorňuje postihnutú ženu. plný štvorec znázorňuje zdravého muža. prázdny štvorec znázorňuje zdravého muža. bodka v štvorci znázorňuje heterozygota (prenášača). plný štvorec znázorňuje postihnutého muža. generácie označujeme rímskymi číslami. generácie označujeme arabskými číslami.

Ktoré z nasledujúcich tvrdení o ochoreniach sú správne?. fenylketonúria je autozómovo recesívne ochorenie. polydaktýlia je autozómovo dominantné ochorenie. brachydaktýlia je autozómovo recesívne ochorenie. hemofília je gonozómovo dominantné ochorenie. daltonizmus je gonozómovo recesívne ochorenie. cystická fibróza je gonozómovo recesívne ochorenie. cystická fibróza je autozómovo recesívne ochorenie. brachydaktýlia je autozómovo dominantné ochorenie.

Čo je to idiogram?. schematické znázornenie genofondu. karyotyp. schematické znázornenie chromozómov, kde môžeme sledovať ich štruktúrne zmeny. výsledok psychologického testu jedinca. hmotnosť chromozómu. schematické znázornenie alely. schematické znázornenie karyotypu znázorňujúce uloženie jednotlivých častí chromozómu. odhad počtu chromozómov jedinca.

Čo znázorňuje kruh s bodkou v zápise rodokmeňa?. žena prenášačka. žena heterozygot. muž prenášač. muž heterozygot. žena recesívny homozygot. žena dominantný homozygot. muž recesívny homozygot. muž dominantný homozygot.

Čo sú antimutagény?. antigény. protilátky. gény zabraňujúce vzniku mutácií. gény zapríčiňujúce vznik mutácií. látky znižujúce frekvenciu mutácií. látky zvyšujúce frekvenciu mutácií. napríklad UV žiarenie. napríklad antioxidanty.

Čo je to holandrická dedičnosť?. dedičnosť určitých znakov vyskytujúca sa v okolí Amsterdamu. nazýva sa aj mitochondriálna dedičnosť. dedičnosť génu kódujúceho testes-determinujúci faktor z otca na syna. prenos génov na nehomologickom úseku Y chromozómu z otca na syna. dedičnosť viazaná na X chromozóm. dedičnosť testes-determinujúceho faktora z matky na syna. dedičnosť viazaná na Y chromozóm. dedičnosť vyskytujúca sa iba u bezstavovcov.

Karyotyp zdravej ženy zapíšeme: 44, XY. 46, XX. 23, XY. 46, XY. 45, XX. 23, XX. 44, XX. 45, XY.

Karyotyp ženy s Turnerovým syndrómom zapíšeme: 45, XY. 46, XX. 23, XX. 45, XX. 45, X. 47, X. 44, XX. 45, XY.

Karyotyp muža s Downovým syndrómom zapíšeme ako: 45, XY+3. 45, XY+21. 47, XY+21. 47, XY+3. 46, XY+21. 46, XY+3. 47, XX+21. 46, XY+21.

Čo je inverzia?. otočenie chromozómu o 360 stupňov. zámena báz v sekvencii DNA. chromozómová prestavba vo vnútri jedného chromozómu, pri ktorej sa úsek DNA otočí o 180 stupňov. otočenie úseku chromozómu o 180 stupňov. chromozómová aberácia. včlenenie ďalšieho úseku DNA do pôvodného génu. otočenie nukleotidu o 180 stupňov. genómová mutácia.

Zámena bázy v polynukleotidovom reťazci, ktorá má za následok zámenu aminokyseliny v polypeptidovom reťazci s odlišnou funkciou výsledného proteínu sa nazýva: komplementarita. amplifikácia. substitúcia. delécia. infiltrácia. inverzia. inzercia. preklopenie.

Polyploidia: sa bežne nevyskytuje u cicavcov a človeka. je bežná u rastlín. je stav, kedy je v jadre ľudskej somatickej bunky vyšší počet chromozómov ako dve sady. je u človeka bežná, napríklad trizómia 21. chromozómu. u rastlín je zriedkavá. je dôležitým zdrojom premenlivosti v evolúcii a šľachtení. je stav, kedy je v chromozómovom páre o jeden chromozóm navyše. je stav, kedy je v chromozómovom páre o jeden chromozóm menej.

Na zhotovenie karyotypu sa používajú: bunky zastavené v procese meiózy. deliace sa bunky. nedeliace sa bunky. bunky každého typu tkaniva alebo pletiva. bunky výlučne izolované z krvi. bunky zastavené v procese mitózy, kedy sú chromozómy najlepšie viditeľné. bunky zastavené v procese telofázy, kedy sú jadrá najlepšie viditeľné. bunky v interfáze.

Čo je crossing-over?. proces výmeny genetického materiálu medzi sesterskými chromatídami homologických chromozómov. proces výmeny genetického materiálu medzi nesesterskými chromatídami homologických chromozómov. proces výmeny genetického materiálu medzi nesesterskými chromatídami heterologických chromozómov. proces výmeny genetického materiálu medzi sesterskými chromatídami heterologických chromozómov. proces výmeny genetického materiálu medzi chromatídami jedného chromozómu. proces výmeny genetického materiálu medzi heterologickými chromozómami. proces výmeny úsekov chromozómov medzi nesesterskými chromatídami v tetrádach. výmena chromozómov.

Pri eukaryotických organizmoch je každý gén v genotype zastúpený: alelami, ktoré sú vždy zhodné. minimálne tromi a viacerými alelami. alelovým párom. alelami, ktoré môžu a nemusia byť zhodné. alelovým párom, v ktorom alely môžu a nemusia byť sekvenčne alebo funkčne zhodné. znakmi. fenotypmi. iba jednou alelou.

Alely jedného génu: ak sú rôzne (funkčne alebo sekvenčne), podmieňujú rozdielny prejav znaku. môžu podmieňovať rôzne varianty manifestácie génu. sú vždy funkčne odlišné, ale sekvenčne rovnaké varianty génu. sú hlavne sekvenčne odlišné, ale funkčne rovnaké varianty génu. sa môžu navzájom líšiť v poradí nukleotidov. môžu byť kodominantné. nemôžu byť kodominantné. ak sú od otca, sa manifestujú vo fenotype len dominantne.

Koľko chromozómov alebo chromozómových sád sa nachádza v diploidnej ľudskej bunke?. dve haploidné chromozómové sady. 2n. dvakrát 23 chromozómov. 46 chromozómov. rovnaký počet chromozómov ako v zygote. rovnaký počet ako v spermii. rovnaký počet ako vo vajíčku. 44 autozómov a dva gonozómy XY.

Z generácie na generáciu sa dedia: znaky. fenotypy. vlastnosti. gény. varianty génov. vlohy. alely. variability.

Pre kvalitatívne znaky platí: ich variabilita je bez prechodov. ak sa dajú merať, ich variabilita má plynulé prechody. sú podmienené génmi s dominantným účinkom. sú podmienené génmi veľkého účinku. sú podmienené génmi stredne veľkého účinku. sú podmienené génmi primeraného účinku. ich variabilita je pri priemerných hodnotách bez prechodov. majú kontinuálnu variabilitu.

Ktoré tvrdenie o kvantitatívnych znakoch je pravdivé?. jedinci s tým istým genotypom môžu mať v odlišnom prostredí odlišný fenotyp. jedinci s tým istým genotypom budú mať v odlišnom prostredí s najväčšou pravdepodobnosťou rovnaký fenotyp. manifestácia genotypu je dotvorená vplyvom vonkajšieho prostredia. finálny fenotyp je podmienený genotypom a faktormi vonkajšieho prostredia. faktory prostredia neovplyvňujú kvalitatívne znaky podmienené jedným génom. faktory prostredia ovplyvňujú len heterozygotné genotypy / genotypy v heterozygotnom stave. je ich možné merať. kategorizujeme ich opisom, resp. prítomnosťou / neprítomnosťou vo fenotype.

Ktoré tvrdenie o eukaryotických chromozómoch je pravdivé?. eukaryotické chromozómy sú spravidla cirkulárne. štruktúrne sa podobajú prokaryotickým chromozómom, ale eukaryotické sú lineárne. sú chránené jadrovým obalom, na rozdiel od prokaryotických chromozómov. je v nich sústredená takmer celá genetická informácia bunky. sú tvorené lineárnymi molekulami RNA. do dcérskych buniek sa prenášajú ako homologické páry. v eukaryotickej bunke nemôže nastať zmena v počte chromozómov. podľa počtu, tvaru a druhu chromozómov je možné určiť k akému živočíšnemu druhu patrí bunka.

Ktoré tvrdenie o chromozómoch nie je pravdivé?. vzhľad chromozómov sa počas bunkového cyklu mení. miera špiralizácie chromatínu ovplyvňuje vzhľad chromozómov. aktívne chromozómy / časti chromozómov sú dešpiralizované. špiralizované chromozómy sú kratšie a tenšie než nešpiralizované. najviditeľnejšie sú počas metafázy. centroméra je primárna konštrukcia chromozómu, nachádzajúca sa najčastejšie v distálnej alebo terminálnej oblasti chromozómu. podľa polohy centroméry je možné chromozómy rozdeliť do štyroch kategórií. primárna konstrikcia chromozómu sa volá satelit.

Ktoré z termínov opisujú štruktúry eukaryotických chromozómov?. centrozóm. centroméra. teloméry. satelit. chromatín. centroméra, teda sekundárna konstrikcia. teloméry, teda centrálne časti chromozómov. chromatída.

Aký materiál je možný použiť na chromozómovú analýzu?. periférna krv. sval. vzorka odobratá len žijúcemu pacientovi. biopsiu tkaniva. krv. krvné sérum alebo plazma. erytrocyty. biopsiu nádoru.

Ktoré tvrdenie o klonoch je pravdivé?. vznikli meiózou. pri klonovaní vznikne z heterozygotného jedinca homozygotný. vznikajú nepohlavným rozmnožovaním. vznikajú nepohlavným rozmnožovaním, ako je napr. meióza. v klonoch nemôžu nastať genotypové zmeny, napr. v dôsledku mutácie. klony sú tvorené genotypovo rovnakými bunkami alebo organizmami. klony môžu vzniknúť mitózou. klony môžu vzniknúť nepriamym delením.

Aké sú hlavné rozdiely medzi mitózou a meiózou?. mitóza je priame a meióza nepriame delenie. meióze predchádza interfáza, mitóze nie. pri meióze vzniknú štyri bunky s rovnakým počtom chromozómov ako mala materská, pri mitóze len dve. pri mitóze nedochádza a pri meióze dochádza k redukcii počtu chromozómov. meióza zvyšuje variabilitu vznikajúcich somatických buniek. meióza sa nazýva redukčné delenie, pretože vznikajúce štyri bunky majú menší objem než materská. medzi meiózou a mitózou nie je žiadny rozdiel, obe sú nepriame delenia. mitózou sa hlavne delia somatické bunky, meiózou vznikajú pohlavné bunky.

Šimpanz, evolučne najbližší príbuzný človeka, má v genóme 48 chromozómov. Ktoré z nasledujúcich tvrdení je pravdivé?. ich spermie a vajíčka obsahujú 24 chromozómov. ich zygoty majú tesne po oplodnení 24 chromozómov, ktoré sa v prvých štádiách brázdenia endoreduplikujú, aby bol v celom organizme zachovaný počet chromozómov 48. v diferencovaných erytrocytoch majú 48 chromozómov. ich gaméty vznikajú rovnakým spôsobom ako gaméty u ľudí. v telových bunkách majú 48 chromozómov. v telových bunkách majú dvakrát toľko chromozómov než v pohlavných bunkách. v pohlavných bunkách majú o polovicu menej chromozómov než v somatických bunkách. ich spermie a vajíčka obsahujú 23 chromozómov.

Ktoré tvrdenie sú pre Mendelove zákony a mendelistickú dedičnosť pravdivé?. sú to zákony pre dedičnosť kvalitatívnych znakov. základnou metódou štúdia mendelistickej dedičnosti je hybridizácia, teda nepohlavné kríženie. potomok vzniknutý krížením sa nazýva hybrid. vieme ich uplatniť na všetky znaky, ktoré sú geneticky podmienené. vďaka Mendelovým zákonom je možné odhadnúť, koľko krížencov vznikne v nasledujúcej generácii. čím väčší súbor krížencov sa analyzuje, tým budú predikcie založené na Mendelových zákonoch presnejšie. pomocou Mendelových zákonov vieme vypočítať alelické frekvencie v populácii. Mendel pri svojich experimentoch používal čisté línie, teda heterozygotné pre každý sledovaný znak.

Aké sú hlavné genetické rozdiely medzi monogénnymi a polygénnymi znakmi?. pre oba typy platí, že sú geneticky podmienené. oba typy znakov sú geneticky podmienené, teda v type ich dedičnosti nie je žiadny rozdiel. monogénové znaky sú podmienené jedným génom s minoritným účinkom. manifestácia polygénneho znaku je podmienená interakciou viacerých génov s minoritným účinkom, avšak jednotlivé alely podieľajúce sa na tvorbe znaku majú spravidla negatívne dominantný efekt. monogénne znaky sú kvantitatívne a polygénne sú hlavne kvalitatívne. líšia sa typom variability, pre monogénne znaky je typickejšia variabilita s prechodmi, a pre polygénne znaky kontinuálna variabilita. monogénne znaky sú geneticky podmienené, polygénne znaky sú podmienené jedným génom a vplyvom prostredia. Mendelove zákony sa dajú uplatniť aj na monogénne aj na polygénne znaky.

Ktoré z nasledujúcich tvrdení nie sú pravdivé?. rodičovská generácia sa označuje symbolom P. pri krížení, generácia potomkov, ktorá vznikla krížením geneticky identických rodičov sa nazýva filiálna a je spravidla homozygotná. alela môže byť vzhľadom k iným alelám len dominantná alebo len recesívna. iný názov pre kodominanciu je intermediarita. úplná dominancia nie je to isté ako kodominancia. pri neúplnej dominancii sa heterozygot fenotypicky odlišuje od homozygotov. úplne dominantná alela prekrýva prejav recesívnej, pretože sa napr. z recesívnej alely neprodukuje funkčný produkt. základom genetickej analýzy nie je určenie vzájomného vzťahu rozdielnych alel toho istého génu.

Pri dihybridnom krížení dvoch heterozygotov pre oba znaky: sa tvoria štyri typy gamét. sa vzniknuté gaméty môžu voľne kombinovať a môže vzniknúť až 16 rôznych genotypov. pri úplnej dominancii bude celkový genotypový štiepny pomer 1:2:1 a fenotypový štiepny pomer 3:1. sa alely pre dané znaky nezávisle kombinujú. môžu vzniknúť tzv. šľachtiteľské novinky. môžu vzniknúť aj jedinci s rovnakými vlastnosťami, aké mali rodičia. pri zameraní sa len na jeden znak, platia pri úplnej dominancii fenotypové štiepne pomery 3:1. sledujeme u hybridov súčasné vyštiepovanie dvoch sledovaných znakov.

Spätné kríženie je: kríženie heterozygota s homozygotom. kríženie heterozygota s dominantným homozygotom. kríženie heterozygota s recesívnym homozygotom. testovacie kríženie. nevhodné pri zisťovaní neznámych genotypov. krížením heterozygota s recesívnym homozygotom vznikajú jedinci, ktorí sú fenotypovo identickí. testovacie, ak sa kríži heterozygot s dominantným homozygotom. krížením heterozygota s dominantným homozygotom vznikajú jedinci, ktorí sú genotypovo aj fenotypovo identický.

Pre neúplnú dominanciu platí: fenotypové štiepne pomery sú rovnaké ako pri úplnej dominancii. genotypové štiepne pomery sú rovnaké ako pri úplnej dominancii. heterozygoti sú fenotypovo zhodní s jedným z rodičov. heterozygot nie je fenotypovo rozoznateľný od dominantného homozygota. alely IA a IB v systéme AB0 sú neúplne dominantné. genotypové štiepne pomery sú 1:2:1. fenotypové štiepne pomery sú 1:2:1. môže to byť intermediarita.

Ktoré tvrdenia sú pravdivé?. alela IA je kodominantná voči alele i. krvný systém AB0 je geneticky podmienený. pri pokusných kríženiach nie je od seba možné odlíšiť intermediaritu a kodominanciu. Mendelové zákony môžeme uplatniť len pri diploidných cicavcoch. Mendelistická dedičnosť sa týka génov lokalizovaných na autozomóch. ak krížime dvoch heterozygotov, ich potomstvo môže mať genotypy homozygotné alebo heterozygotné, a to s pravdepodobnosťou 1:1. ak sú obaja rodičia heterozygotní pre sledovaný znak, nie je možné, aby všetky ich spoločné deti boli recesívni homozygoti. F1 označujeme prvú generáciu čistých línií.

Gonozómy: sú všetky chromozómy v pohlavných bunkách. sa nachádzajú len v pohlavných bunkách. ich prítomnosť / neprítomnosť v genóme určuje chromozómové pohlavie. sú pohlavné chromozómy, na ktorých sa nachádzajú gény výlučne podmieňujúce rozvoj sexuálnych znakov. sú u synov výlučne dedené od otca. sú nehomologické chromozómy, preto sa počas meiózy nepárujú. sú chromozómy, ktorých všetky aneuploidie sú nezlúčiteľné so životom. sú u ľudí X a Y, pri čom muži sú heterogametné pohlavie.

Čo vyjadruje zápis AAXX?. označenie heterogametného pohlavia. označenie, že bunky obsahujú dva kompletné súbory autozómov a jeden pár pohlavných chromozómov. zápis pre bunky samičieho pohlavia u ľudí. zloženie genómu somatickej bunky. označenie homogametného pohlavia, napr. samičky motýľa. označenie hemizygota. označenie homogametného pohlavia, napr. samčeka holuba. označenie pohlavia produkujúceho len jeden typ gamét.

Ktoré tvrdenie o gonozómoch človeka je pravdivé?. na Y a X chromozóme sa nenachádzajú rovnaké gény. na X a Y chromozóme sú homologické časti. nachádzajú sa v gamétach. nachádzajú sa v somatických bunkách. u ľudí sa nenachádzajú v erytrocytoch. mutácie v nich sú dedičné, ak sú v gametických bunkách. na rozdiel od mutácií v autozómoch, mutácie gonozómov sú dedičné. strata Y chromozómu pri delení buniek je letálna.

Pre reciproké kríženie platí: s reciprokým krížení dostaneme iné genotypové a fenotypové pomery. môže sa objaviť dedičnosť krížom. môže sa objaviť uniformita hybridov, pri čom nezáleží či otec alebo matka nesú recesívnu alelu. je to kríženie dvoch rozdielnych genotypov, pri ktorom sa rodičovskí partneri 104 zamieňajú vo funkcii otca a matky. môže sa objaviť dedičnosť krížom, teda samčekovia zdedia vlastnosti po otcovi a samičky po matke. môže sa objaviť uniformita krížencov, teda všetko potomstvo je fenotypovo rovnaké. aby sa prejavila dedičnosť krížom, musí mať pohlavie typu XX dve recesívne alely a pohlavie XY dominantnú alelu. muž nikdy neodovzdá dcéram genetickú informáciu na pohlavných chromozómoch.

Čo vyplýva z experimentov T.H. Morgana?. prokaryotické chromozómy sú cirkulárne. eukaryotické chromozómy sú lineárne. gény sú lineárne uložené na chromozómoch. vyvrátenie Mendelových zákonov. väzba génov sa týka génov lokalizovaných na rovnakom chromozóme. gény vo väzbovej skupine sa nachádzajú na rovnakom chromozóme. gény vo väzbe sa dedia spoločne. medzi homologickými chromozómami môže prebehnúť crossing-over.

Čo platí o väzbe génov?. neovplyvňuje gény na rôznych chromozómoch. pri úplnej väzbe, heterozygot tvorí len dva typy gamét vzhľadom na sledované znaky kódované génmi na rovnakom chromozóme. pri génoch na rôznych chromozómoch platí voľná kombinovateľnosť génov. neúplná väzba zabraňuje prebehnutiu crossing-overu počas meiózy. pri neúplnej väzbe heterozygot tvorí jeden typ gamét. pri úplnej väzbe sa v potomstve objavujú len jedince s fenotypom rovnakým, aký mali rodičia. pri neúplnej väzbe sa v potomstve neobjaví jedinec s fenotypom, aký mali rodičia. pravdepodobnosti vzniku jednotlivých typov gamét sú rovnaké.

Crossing-over: nevplýva na variabilitu genetickej informácie v populácii. prebieha počas meiózy, čo je priame delenie buniek. umožňuje vznik novej genetickej informácie. väzbové gény podstupujú crossing-over častejšie, ako gény na vzdialených koncoch chromozómu. vzdialenosť medzi génmi na jednom chromozóme neovplyvňuje frekvenciu crossing- overu. je to výmena úsekov medzi chromozómami. vytvorí s vysokou pravdepodobnosťou zdvojenie génov v chromozóme za sebou. znižuje variabilitu genetickej informácie.

Gény HLA kódujú proteíny hlavného histokompatibilného komplexu. Pri pokusnom krížení sa detegovali nasledovné frekvencie rekombinantov: 22% A – B rekombinantov, 5% B – C rekombinantov, 13% A – C rekombinantov. Určite poradie HLA lokusov A, B a C na základe miery rekombinácie. poradie lokusov je B – C – A. poradie lokusov je A – C – B. poradie lokusov je A – B – C. lokus C je pravdepodobne bližšie k lokusu B, než k lokusu A. poradie lokusov je B – A – C. lokus C je rovnako vzdialený od lokusu B a A. na základe frekvencie rekombinantov nie je možné určiť poradie lokusov. lokus A je bližšie k lokusu C, než k lokusu B.

Ktoré tvrdenia sú pravdivé?. mitochondriálna DNA je väčšinou cirkulárna. niektoré proteíny sú syntetizované výlučne v mitochondriách. všetky kodóny v mitochondriálnej a genomickej DNA sa čítajú rovnako. v diploidných bunkách sú dve kópie mitochondriálnej DNA. mitochondriálna DNA sa neprenáša do ďalšej generácie buniek, ale je kódovaná v NOR oblasti. mitochondriálna DNA nie je esenciálna pre prežívanie cicavčích buniek. transkripty mitochondriálnych génov sú transportované do cytoplazmy, kde dochádza k ich translácii. dedičnosť znakov podmienených mimojadrovými génmi sa odlišuje od jadrovej dedičnosti, prenášajú sa len znaky na samčích mitochondriách.

Ktoré faktory / javy spôsobujú alebo ovplyvňujú dedičnú variabilitu?. nepohlavné rozmnožovanie. crossing-over počas mitózy. splynutie vajíčka a spermie, pri čom vzniká zygota. segregácia chromozómov počas meiotického delenia. náhodné zmeny kvality alebo kvantity genetickej informácie. faktory vonkajšieho prostredia. faktory spôsobujúce nededičnú variabilitu. prenos mitochondriálnej DNA z materských buniek do dcérskych buniek.

Čo platí o geneticky podmienených znakoch?. pre kvantitatívne znaky je typická alternatívna premenlivosť. variabilita kvantitatívnych znakov môže byť graficky vyjadrená Gaussovou krivkou. aktívne alely polygénne podmienených znakov majú najčastejšie aditívny účinok. pri genetických analýzach kvantitatívnych znakov sa uplatňujú matematické metódy. kvalitatívne znaky majú presne vymedzené fenotypové kategórie. neutrálne alely génov s majoritným účinkom majú minimálny vplyv na vývin fenotypu. variabilita kvantitatívnych znakov môže byť tvorená veľkým počtom genotypov. vplyv prostredia je pre monogénne podmienené kvalitatívne znaky zanedbateľný.

Aké deje znižujú genetickú heterogenitu populácie?. príbuzenské kríženie, teda panmixia. inbríding. eliminácia panmixie. autogamia. samoopelenie. letálne mutácie v recesívne homozygotnom stave. nenáhodné párenie. selekčný tlak.

Aké faktory narúšajú génovú a genotypovú rovnováhu v populácii?. náhle zmeny kvality alebo kvantity genetickej informácie. mutácie. prírodný výber. selekcia. umelý výber. panmixia. genetické izoláty, pretože zvyšujú variabilitu v populácii. indukované mutácie, ale spontánne mutácie nie.

Ktoré tvrdenie je o genetike človeka pravdivé?. zaoberá sa dedičné podmienenými chorobami, fyziologicky normálne ľudské znaky sú predmetom štúdia normálnej fyziológie. klinická genetika sa zaoberá genetickými chorobami. cytogenetika sa zaoberá detekciou génových prestavieb do veľkosti niekoľko nukleotidov. molekulárna genetika primárne využíva metódy cytogenetickej karyotypizácie. odhalenie vplyvu zmeny počtu chromozómov na fenotyp je objektom štúdia cytogenetiky. cytogenetika, molekulárna genetika a genetika populácií sú špecializované oblasti genetiky človeka. genetika človeka využíva iné metódy štúdia než genetika živočíchov. cieľom genetiky človeka je eliminácia patologických mutácií vytvorením čistých línií.

Hlavné metódy genetiky človeka sú: genealogická metóda, teda výskum rodokmeňov. gemelologická metóda, teda analýza adopčných štúdií. cytogenetické metódy. metódy populačnej genetiky využívajúce matematické analýzy. analýzy rodín a riadené kríženia. široké spektrum biochemických a molekulárno-biologických metód. analýza demografických, genealogických a zdravotných záznamov. gemelologická metóda, teda štúdium podobností medzi rodičmi a ich potomstvom.

Technológie génového inžinierstva zahŕňajú: technológie prípravy rekombinantnej DNA. štiepenie DNA a prípravu genetických konštruktov. amplifikáciu fragmentov DNA v bakteriálnych plazmidoch. prípravu hybridnej DNA. hybridizáciu vybraných jedincov. izoláciu génov a ich vsunutie do buniek nepríbuzných organizmov. prípravu hybridných proteínov. využitie reštrikčných endonukleáz na ligáciu fragmentov DNA a plazmidov.

Molekulová DNA diagnostika umožňuje genetickú analýzu: vzoriek len od živých jedincov. z buniek blastuly pred implantáciou. prenatálne, teda ešte pred implantáciou zárodku. postnatálne. buniek, ktoré nesú genetickú informáciu. až po narodení jedinca. len hereditárnych ochorení. v ktoromkoľvek štádiu vývinu.

Karyotypizácia: je štúdium zostavy a štruktúry chromozómov. neumožňuje rozlíšiť homogametické a heterogametické pohlavie. je možná aj z plodovej vody. nie je vhodná na diagnostiku dedičných chorôb. sa najčastejšie robí na krvných bunkách (lymfocytoch, leukocytoch, z kože alebo zo svalu. sa nedá realizovať na vzorkách získaných amniocentézou. metóda umožňujúca detekciu veľkých chromozómových prestavieb a chromozómových aberácií. je zoradenie chromozómov do tzv. karyotypu.

Aké vlastnosti musí spĺňať dedičná genetická informácia?. musí byť lineárna. musí byť replikovateľná. musí kódovať informácie pre vývin buniek. musí byť kruhová. musí byť schopná prenosu do ďalšej generácie buniek. stačí, aby kódovala informácie pre prenos DNA do dcérskych buniek. nikdy nepodlieha genetickým zmenám. schopnosť meniť sa.

Genomika: je odvetvie štúdia genetickej informácie. sa rozvinula vďaka sekvenovaniu genómov rôznych organizmov. študuje organizáciu genómov. analyzuje sekvencie DNA v genóme. je založená na spracovaní, porovnávaní a vyhľadávaní sekvencií DNA. umožnila odhalenie príčin všetkých dedičných ochorení. využíva metódy molekulárnej biológie, ako napr. karyotypizáciu. zameriava sa na štúdium genómov.

Ktoré tvrdenie o genómoch je pravdivé?. veľkosť genómu odráža komplexnosť organizmu. veľkosť genómu nie je ovplyvnená množstvom nekódujúcich sekvencií. rastliny majú vo všeobecnosti menšie genómy než cicavce. eukaryotické genómy sú z väčšej časti tvorené kódujúcimi sekvenciami. veľká časť genómu človeka je tvorená sekvenciami, ktoré sa označovali ako „nadbytočné‟. veda zaoberajúca sa porovnávaním genómov sa nazýva genomika. genómy prokaryotických organizmov sú menšie ako eukaryotické genómy. genóm je celkový genetický materiál bunky alebo jedinca bez DNA v mitochondriách.

Aké sú výhody geneticky modifikovaných organizmov (GMO)?. využiteľnosť pri rozklade odpadu. zlepšovanie kvality alebo výťažnosti niektorých plodín. neočakávané interakcie génov v cieľovom organizme. rezistencia voči antibiotikám, ktoré sa používajú pri tvorbe GMO. alergénny potenciál GMO. ohrozenie biodiverzity. využiteľnosť vo výskume. umožňujú produkciu vakcín a iných liečiv.

Aké sú nebezpečenstvá geneticky modifikovaných organizmov (GMO)?. využitie GMO na degradáciu odpadových materiálov. alergénny potenciál GMO. enviromentálne riziká. rezistencia voči antibiotikám, ktoré sa používajú pri tvorbe GMO. využitie GMO vo výskume. neočakávané interakcie génov v cieľovom organizme. ohrozenie biodiverzity. produkcia vakcín.

Hlavný kontrolný uzol bunkového cyklu: je v G0 fáze. má regulačnú funkciu. je v G1 fáze. zabezpečuje zdvojenie chromozómov. má syntetickú funkciu. umožňuje špiralizáciu chromozómov. umožňuje zastaviť delenie bunky. je v S fáze.

V profáze mitózy sa: delí centriola. chromozómy skracujú. chromozómy špiralizujú. chromozómy stávajú hrubšími. dezintegruje jadrová membrána. chromozómy stávajú viditeľnými. objavuje deliace vretienko. dezintegruje jadierko.

V telofáze mitózy sa: dvojchromatídové chromozómy rozpletajú. chromozómy skracujú. objavuje deliace vretienko. jednochromatídové chromozómy dešpiralizujú. vytvorí jadrová membrána. chromozómy stávajú viditeľnými. stratí centriol. objaví jadierko.

Forenzná genetika sa zaoberá: projektom ľudského genómu. porovnaním stôp biologického pôvodu. identifikáciou genetických chorôb. identifikáciou osôb. určením otcovstva. stanovením príbuznosti osôb. polygénnou dedičnosťou. identifikáciou obetí.

Metódy používané v klinickej genetike sú: vyhodnotenie karyotypu. výskum dvojčiat. identifikácia obetí. populačný výskum. prenatálna genetika. postnatálna genetika. identifikácia biologických vzoriek. DNA analýza.

Frekvencia výskytu dominantnej alely je 59%. Vypočítajte aká je frekvencia dominantných homozygotov: 0,59%. 34,81%. 65,19%. 0,6519. 0,3481. 0,3482. 0,3481%. 34,82%.

Ak zistíme, že sa v populácii vyskytuje 6200 ľudí s albinizmom na 1 milión osôb (ochorenie podmienené recesívnou alelou), aká je frekvencia prenášačov tejto alely?. 0,0145. 14,5%. 84,87%. 0,8487. 92,126%. 0,92126. 4,5%. 0,145.

Galaktozémia je porucha metabolizmu s autozómovo recesívnym typom dedičnosti, vyskytujúca sa s frekvenciou 1:40 000. Aká je frekvencia zdravých prenášačov mutovanej alely?. 0,995. 0,00995. 99,5%. 0,995%. 0,00095. 0,990025. 99,0025%. 0,990025%.

Fenylketonúria má rovnaký typ dedičnosti ako galaktozémia. V populácii sa vyskytuje jedno postihnuté dieťa na 10 000 novorodencov. Aká je frekvencia alely podmieňujúcej toto ochorenie?. 9,9%. 0,099. 99%. 0,99. 0,01. 0,001. 1%. 0,01%.

V oblasti s 500 000 obyvateľmi sa zistil výskyt alkaptonúrie (recesívne dedičné ochorenie) u 8 ľudí. Aká je frekvencia prenášačov tohto ochorenia?. 60%. 0,48. 4,8%. 0,6. 0,4%. 0,48%. 0,36. 48%.

Alelická frekvencia daltonizmu v afroamerickej populácii je 0,039. Aká je pravdepodobnosť výskytu ochorenia u mužov a u žien?. u mužov 0,001521. u žien 0,1521%. u mužov 0,039. u mužov 0,1521%. u oboch pohlaví rovnaká, a to 0,039. u žien 0,001521. u mužov 3,9%. u oboch pohlaví rovnaká, a to 0,001521.

V sledovanej populácii 30 000 osôb sa zistilo, že autozomálne recesívne ochorenie sa vyskytuje dvanásťkrát. Aká je frekvencia dominantnej alely v tejto populácii?. 0,98. 0,02. 0,098. 0,2. 98%. 2%. 9,8%. 20%.

Autozomálne recesívny znak sa vyskytuje v populácii s frekvenciou 4 prípady na 50 000 osôb. Vypočítajte, aká je frekvencia recesívnych alel v populácii: 0,00008. 0,0084. 0,00894. 0,99106. 99,106%. 0,894%. 0,0008. 8,94%.

Pri populačnom výskume sa zistilo, že frekvencia alely podmieňujúcej hemofíliu v danej oblasti je 0,00684. Aká je pravdepodobnosť vzniku tohto ochorenia u mužov a u žien?. 0,0000468 u žien. 0,0000468 u mužov. 0,00468% u mužov. 0,00468% u žien. 0,00684 u žien. 0,00684 u mužov. 0,684 u mužov. 0,684 u žien.

Recesívna alela podmieňujúca kvalitatívny znak sa v populácii vyskytuje s frekvenciou 10%. Frekvencia recesívnych homozygotov pre tento znak je: 0,001. 0,001%. 0,01. 1%. 10. 90%. 10%. 0,0009.

V populácii pozostávajúcej zo 100 jedincov je 64 dominantných homozygotov, 30 heterozygotov a 6 recesívnych homozygotov. Vypočítajte frekvenciu dominantnej alely: 79%. 0,8. 0,8%. 81%. 93%. 0,008. 0,79. 80%.

Frekvencia výskytu dominantnej alely je 0,0069. Vypočítajte, aká je frekvencia recesívnych homozygotov: 0,004761%. 0,00047%. 99,31%. 0,9862. 0,9931. 98,62%. 0,004761. 100%.

Pri populačnom výskume sa zistilo, že frekvencia dominantnej alely G je 73%. Koľko ľudí bude niesť recesívnu formu znaku?. 72,9%. 0,729. 0,0729. 7,29%. 0,27. 27%. 0,5329. 53,29%.

Huntingtonova chorea je autozomálne dominantné ochorenie a vyskytuje v danej populácii s frekvenciou 4 prípady na 12 500 osôb. Vypočítajte, aká je frekvencia recesívnych alel v populácii: 0,032%. 9,882. 98,2%. 0,018. 0,00032. 0,32. 9,82%. 0,982.

Frekvencia výskytu dominantnej alely je 97%. Vypočítajte aká je frekvencia recesívnych homozygotov: 90%. 0,9. 0,0009%. 0,09. 9. 0,99. 9%. 0,1.

V sledovanej populácii sa zistilo, že autozomálne recesívne ochorenie sa vyskytuje trikrát na 10 000 osôb. Frekvencia heterozygotov pre tento znak je: 0,00334. 3,34%. 0,983. 0,017. 98,3%. 98,02. 27%. 0,0334.

Frekvencia alely podmieňujúcej daltonizmus je v západoslovenskej oblasti 0,0091. Aká je frekvencia zdravých mužov?. 0,9819. 99,09%. 98,19%. 0,0091. 0,9909. 0,000083. 0,0083%. 0,01.

Gonozomálne recesívny znak sa vyskytuje v populácii s frekvenciou 4 prípady na 10 000 osôb. Vypočítajte, aká je frekvencia postihnutých žien v populácii: 0,0392. 3,92%. 0,04%. 0,02%. 0,9604. 0,0004. 96,04%. 0,037.

Gonozomálne recesívny znak sa vyskytuje v populácii s frekvenciou 5 prípadov na 20 000 osôb. Vypočítajte, aká je frekvencia postihnutých mužov v populácii: 0,0158. 0,00025. 1,58%. 1,58. 0,025%. 5/20 000. 0,995. 0,95%.

U myši Clethrionomys gapperi sú v lokuse pre transferín známe tri genotypy: MM, MJ a JJ. V populácii, ktorá bola odchytená z územia severozápadnej Kanady bolo 24 jedincov genotypu MM, 46 jedincov genotypu MJ a 22 jedincov genotypu JJ. Vypočítajte genotypovú frekvenciu dominantných homozygotov: 92%. 45%. 0,9. 90%. 0,2609. 0,676. 24%. 0,11.

Recesívna alela, ktorá podmieňuje kvalitatívny znak sa v populácii vyskytuje s frekvenciou 20%. Aká je frekvencia dominantných alel pre tento znak?. 0,45. 0,885. 0,8. 80%. 0,8321. 40%. 0,2. 2%.

Alelická frekvencia hemofílie v populácii Nového Zélandu je 0,0019. Aká je pravdepodobnosť výskytu ochorenia u mužov?. rovnaká ako u žien. 99,81%. 0,9981. 0,19%. 0,0019. 0,0019%. 0,000361%. 0,00000361.

Alelická frekvencia hemofílie v populácii Nového Zélandu je 0,671%. Aká je pravdepodobnosť výskytu ochorenia u žien?. 0,45. 10,8%. 0,108241. 0,329. 0,0045. 0,0045%. 0,000045%. 0,000045.

Aká je frekvencia dominantných homozygotov, keď sa pri populačnom výskume zistilo, že frekvencia recesívnej alely je 0,04%?. 9,99%. 0,999. 999%. 0,06. 99,9%. 0,0036. väčšia ako frekvencia recesívnych homozygotov. menšia ako frekvencia recesívnych homozygotov.

V populácii o veľkosti 1 678 osôb sa vyskytujú traja albíni. Aká je frekvencia zdravých prenášačov, ak je toto ochorenie podmienené recesívnou alelou?. 8%. 0,08. 0,08%. 8. 0,958. 95,8%. 0,042. 4,2%.

Frekvencia alely podmieňujúcej faktor Rh+ je 67%. Aká je frekvencia jedincov s faktorom Rh-?. 0,33. 33%. 0,1089. 10,89. 0,1089%. 10,89%. 41,72%. 0,4172.

Frekvencia alely podmieňujúcej faktor Rh+ je 37%. Aká je frekvencia jedincov s Rh+ v heterozygotnom stave?. 0,4626. 13,69%. 0,1369. 0,63. 0,4462. 0,4662%. 46,62%. 0,4662.

V populácii pozostávajúcej zo 16 798 jedincov králika Oryctolagus cuniculus je 5 479 hnedých jedincov. Hnedá farba je podmienená recesívnou alelou. Aká je frekvencia dominantnej alely?. 11,319%. 11 319. 43. 0,43. 18,49%. 0,1849. 43%. 0,43%.

Recesívna alela, ktorá podmieňuje kvalitatívny znak sa v populácii vyskytuje s frekvenciou 64%. Aká je frekvencia recesívnych homozygotov?. 0,4096. 40,96. nižšia ako frekvencia heterozygotov. 0,1296. 12,96%. vyššia ako frekvencia heterozygotov. 4096. 4,096%.

Autozomálne recesívny znak sa vyskytuje v populácii s frekvenciou 697 prípadov na 2 000 000 osôb. Aká je frekvencia dominantných homozygotov?. 99,9%. 0,999. 0,96%. 0,96. 9,6. 96%. 96. 0,981.

Frekvencia alely podmieňujúcej hemofíliu je v oblasti Tokia 0,67. Aká je frekvencia genotypovo aj fenotypovo zdravých žien?. 0,33. 0,1089. 10,89%. 0,4489. 0,5511. 55,11%. 5,511%. 44,89%.

Frekvencia alely podmieňujúcej recesívne ochorenie viazané na gonozóm X je 21%. Aká je frekvencia genotypovo aj fenotypovo chorých mužov?. 0,20. 21%. 0,0441. 0,21. 4,41%. 441. 2,1%. 0,6241.

Albinizmus je autozomálne recesívne ochorenie a v severozápadnej oblasti Severnej Karolíny sa vyskytuje vo frekvencii 3 albíni na 16 235 jedincov. Aká je frekvencia zdravých žien?. 0,999815. 97,3%. 99,9815. 0,0136. 0,9864. 98,64. 0,973. 99,9815%.

Aká je frekvencia dominantných homozygotov, ak sa v danej populácii vyskytuje 3600 recesívnych homozygotov na 1 000 000 osôb?. 0,8836. 0,94. 94%. 8,836%. 883,6. 88,36%. 0,8836%. 0,94%.

Fenylketonúria je autozomálne recesívne ochorenie. Frekvencia dominantnej alely je 0,47. Aká je frekvencia chorých mužov?. 0,53. 53%. 0,2809. 28,09%. 0,2209. 22,09%. nižšia ako chorých žien. vyššia ako chorých žien.

Faktor Rh+ sa vyskytuje s frekvenciou 51%. Aká je frekvencia Rh- jedincov?. 4,9%. 0,49. 0,32. 2,401%. 4,9. 24,01%. 0,2401. 49%.

Galaktozémia je porucha metabolizmu s autozómovo recesívnym typom dedičnosti, vyskytujúca sa s frekvenciou 1:50 000. Aká je frekvencia zdravých prenášačov mutovanej alely?. 89,6%. 0,00447. 0,00896. 0,0896. 0,896%. 0,896. 0,9955. 99,55%.

Gonozomálne recesívny znak sa vyskytuje v populácii s frekvenciou 48 prípadov na 97 000 osôb. Vypočítajte, aká je frekvencia postihnutých žien v populácii: 0,00049. 0,049%. 0,00049%. 0,049. 0,0222. 2,22%. 0,998. 9,98%.

Ak sa dominantná alela vyskytuje v populácii s frekvenciou 0,92, aká je frekvencia výskytu recesívnych homozygotov?. 0,00064. 64,50. 0,64%. 20,40. 0,36%. 0,0064. 6,4%. 0,064.

Pri populačnom výskume sa zistilo, že frekvencia alely podmieňujúcej daltonizmus v danej oblasti je 0,00374. Aká je pravdepodobnosť vzniku tohto ochorenia u mužov a u žien?. 0,000014% u žien. 0,0014% u žien. 0,000014 u mužov. 0,000014 u žien. 0,0014% u mužov. 0,00374 u mužov. 0,374% u mužov. 0,374 u mužov.

Recesívna alela, ktorá podmieňuje kvalitatívny znak sa v populácii vyskytuje s frekvenciou 20%. Aká je frekvencia dominantných homozygotov pre tento znak?. 0,64%. 0,64. 64. 6,4%. 64%. 80%. 0,8. 0,46.

Aká je frekvencia recesívnej alely, ak sa pri výskume populácie zistilo, že frekvencia dominantných heterozygotov je 0,86?. 0,24. 0,14. 14%. 0,40. 40%. 65. 44%. 0,44.

Autozomálne recesívny znak sa vyskytuje v populácii s frekvenciou 16 prípadov na 1 000 000 osôb. Aká je frekvencia dominantných alel?. 9,96%. 0,996. 99,6%. 0,10. 94,3. 10%. 18,9%. 0,189.

Pri populačnom výskume sa zistilo, že frekvencia dominantnej alely je 0,95. Aká je frekvencia recesívnych heterozygotov?. 25%. 0,0025. 0,25%. 90,8. 30,10. 0,0056. 15%. 0,15.

Aká je frekvencia heterozygotov, keď sa pri populačnom výskume zistilo, že frekvencia recesívnej alely je 0,04?. 76,8%. 20,50. 0,0768. 7,68%. 90,40. 10,30. 18,7%. 0,187.

V sledovanej populácii sa Huntingtonova chorea (podmienená dominantnou alelou na somatickom chromozóme) vyskytuje s frekvenciou 9 prípadov na 13 000 osôb. Aká je frekvencia recesívnych alel?. 0,026. 2,6%. 0,974. 0,948. 94,8%. 0,75. 97,4%. 0,013.

Ak je frekvencia dominantných homozygotov v populácii 96,04%, potom sa autozomálne recesívny znak daného ochorenia vyskytuje v populácii s frekvenciou: 0,004. 0,4. 0,0004%. 40%. 40,59. 12,98. 36%. 0,036.

Aká je frekvencia dominantnej alely, keď sa pri populačnom výskume zistilo, že frekvencia recesívnej alely je 0,04?. 0,096. 0,95. 0,96%. 9,6%. 0,0016. 0,16%. 0,9216. 92,16.

Pri populačnom výskume sa zistilo, že frekvencia dominantnej alely je 0,95. Aká je frekvencia dominantných homozygotov: 0,1025. 0,9025. 0,30. 0,35. 90,25%. 10,25%. 13,3%. 0,1335.

V sledovanej populácii sa autozomálne recesívny znak vyskytuje s frekvenciou 9 prípadov na 10 000 osôb. Aká je frekvencia prejavenia tohto znaku u žien?. 0,009. 0,00009. 0,0009. 9 z 10 000. 0,09%. 0,9 z 10 000. 0,9%. 0,9.

Pri populačnom výskume sa zistilo, že frekvencia recesívnej alely podmieňujúcej alkaptonúriu je 0,95. Aká je frekvencia prenášačov tohto ochorenia?. 0,095. 95%. 9,5%. 15,015. 15,15. 0,95. 21,2%. 0,212.

Ak poznáme frekvenciu dominantnej alely v populácii, potom frekvenciu recesívnej alely vypočítame: odpočítaním frekvencie recesívnej alely od frekvencie dominantnej alely. odpočítaním frekvencie recesívnej alely od 1. pripočítaním frekvencie dominantnej alely k frekvencii recesívnej alely. odpočítaním frekvencie dominantnej alely od 1. vynásobením frekvencie dominantnej a recesívnej alely dvomi. druhou mocninou od frekvencie dominantnej alely. odmocnením frekvencie dominantných homozygotov. odmocnením frekvencie recesívnych homozygotov.

V sledovanej populácii sa autozomálne recesívny znak vyskytuje s frekvenciou 9 prípadov na 10 000 osôb. Aká je frekvencia dominantných alel?. 0,0091. 0,97. 97%. 9,7%. 9,99. 0,097. 3%. 0,03.

Ak poznáme frekvenciu dominantných homozygotov v populácii, frekvenciu dominantných alel vypočítame: p-q=1. p2=1-q. 2pq. q=1-p. p+2q=1. 2p2q. p=√p2. q2.

Ako sa vyvoláva aktívna obrana pred infekciou u ľudí?. pasterizáciou. aktívnou imunizáciou. preventívnym očkovaním. dodaním hotových protilátok. produkciou cytotoxických látok. očkovaním. destiláciou. pasívnou imunizáciou.

Z hľadiska vzťahu baktérií ku kyslíku platí, že: aeróbne baktérie na svoju existenciu nevyžadujú kyslík. anaeróbne baktérie na svoju existenciu vyžadujú kyslík. na anaeróbne baktérie pôsobí kyslík toxicky. anaeróbne baktérie môžu rásť za prítomnosti aj neprítomnosti kyslíka. anaeróbne baktérie na svoju existenciu nevyžadujú kyslík. fakultatívne anaeróbne baktérie môžu rásť za prítomnosti aj neprítomnosti kyslíka. aeróbne baktérie na svoju existenciu vyžadujú kyslík. aeróbne baktérie môžu rásť za prítomnosti aj neprítomnosti kyslíka.

Onkogénne vírusy môžu vyvolávať: predĺženie interfázy bunkového cyklu. vírusový zápal žliaz s vnútorným vylučovaním. neregulovateľné rozmnožovanie buniek. tuberkulózu. zápal mozgových blán. infekčnú žltačku. regulované rozmnožovanie buniek. vznik zhubných nádorov.

Primárnym zdrojom uhlíka: heterotrofných baktérií je CO2. heterotrofných baktérií sú anorganické zlúčeniny. autotrofných baktérií je CO2. autotrofných baktérií sú organické zlúčeniny. heterotrofných baktérií sú organické zlúčeniny. autotrofných baktérií sú anorganické zlúčeniny. autotrofných baktérií je CO. autotrofných baktérií je voda.

Komár rodu Anofeles prenáša pôvodcu: moru. malárie. spavej choroby. dyzentérie. zápalu mozgových blán. cholery. malomocenstva. žltej zimnice.

Vírusy môžu byť tvorené: DNA a bielkovinami. bielkovinami, nukleovými kyselinami a lipidmi. RNA a bielkovinami. sacharidmi a bielkovinami. nukleovými kyselinami a proteínmi. nukleovými kyselinami a sacharidmi. nukleovými kyselinami a lipidmi. sacharidmi a lipidmi.

Kde sa nachádzajú protilátky v krvi?. v červených krvinkách. v krvnej plazme. v U lymfocytoch. v krvných doštičkách. v erytrocytoch. v makrofágoch. vo fagocytoch. v antigénoch.

Ktoré baktérie trvalo žijú v hrubom čreve?. kvasné baktérie. Escherichia coli. hnilobné baktérie. nepatogénne baktérie. fenolové baktérie. sírovodíkové baktérie. dehydratačné baktérie. stafylokoky a streptokoky.

K aktívnej imunizácii organizmu dochádza po podaní: hotových protilátok. oslabených choroboplodných mikroorganizmov. oslabených choroboplodných zárodkov. aj po prekonaní nákazy. cudzorodých antigénov do organizmu cicavcov. cudzorodých látok do organizmu hubiek. usmrtených choroboplodných zárodkov. adrenalínu a noradrenalínu.

Antigén je: cudzorodá látka, ktorá vzniká pri zrážaní krvi. cudzorodá látka, schopná navodiť v organizme imunitnú odpoveď. bunka alebo tkanivo iného organizmu, ktoré navodia špecifickú imunitnú odpoveď. látka, ktorú vylučuje organizmus ako odpoveď pri imunitnej reakcii. štruktúra, po kontakte s ktorou B lymfocyt sa mení na plazmatickú bunku a tvorí špecifické protilátky. štruktúra, po kontakte s ktorou T lymfocyt sa mení na plazmatickú bunku a tvorí špecifické protilátky. štruktúra, po kontakte s ktorou T lymfocyt sa mení na plazmatickú bunku a tvorí cytotoxické látky. cudzorodá látka, ktorá vyvolá tvorbu hormónov v nadobličkách.

Pôsobením hnilobných baktérií sa uvoľňuje: amoniak. sírovodík. fenol. vitamín A. vitamín D. kyslík. vitamín Z. krvný tlak.

O vznik bakteriológie sa zaslúžili: Ch. Darwin. J.G. Mendel. L. Pasteur. R. Koch. S.N. Vinogradskij. I.P. Pavlov. J.E. Purkyně. J.D. Watson.

Hepatitis epidemica je: epidemický zápal mozgu. infekčný zápal pečene. infekčný zápal sleziny. odborný názov pre infekčnú žltačku. odborný názov pre osýpky. odborný názov pre detské kiahne. odborný názov pre infarkt myokardu. odborný názov pre žlčníkovú koliku.

Chemotrofné baktérie získavajú energiu: fotosyntézou. premenou svetelnej energie na chemickú. oxidáciou organických zlúčenín. pomocou chlorofylu. oxidáciou anorganických zlúčenín. kvasením organických zlúčenín. podobne ako rastliny. autofágiou.

Vírusy sa rozmnožujú: len v živých bunkách. v mŕtvej bunke. schizogóniou. partenogenézou. mitózou. amitózou. len v bunkách mnohobunkovcov. v bunkách, do ktorých preniknú.

Trypanozóma spavičná: sa vyskytuje v Európe. spôsobuje maláriu. sa prenáša z krvi živočíchov na člověka kvapôčkovou infekciou. sa vyskytuje v tropickej Afrike. spôsobuje spavú nemoc. vyvoláva zápal lymfatických uzlín a napáda nervovú sústavu človeka. vyvoláva ochorenie, ktoré bez liečenia končí smrťou. u ľudí nevyvoláva ochorenie.

T - lymfocyty zodpovedajú za: bunkovú obranu. protilátkovú obranu. protišokovú obranu. celulárnu imunitu. tvorbu cytotoxických látok. tvorbu imunoglobulínov. tvorbu aglutinogénov. profylaxiu.

Pôvodcami malárie sú: bakteriofágy. bodavky. hemosporídie. samičky komára rodu Anofeles. niektoré výtrusovce. niektoré bičíkovce. niektoré riasničkavce. kokcídie.

Vírusy u človeka vyvolávajú: tuberkulózu. osýpky. detskú obrnu. kiahne. infekčnú žltačku. zápal príušných žliaz. mozaikovú chorobu. chrípku.

Bunky zodpovedné za aktívnu imunizáciu sú: N-lymfocyty. pamäťové bunky. granulocyty. aktivované B-lymfocyty. plazmatické bunky. fagocyty. erytrocyty. trombocyty.

Meňavka červienková: pri oslabení imunity napáda steny čriev, vyvoláva krvácanie a hnačky. šíri sa znečistenou vodou a kontaminovanými potravinami. je rozšírená najmä v strednej Európe. šíri sa pohlavným stykom. spôsobuje dyzentériu. jej neškodná forma sa živí črevnými baktériami. je rozšírená najmä v trópoch a subtrópoch. spôsobuje maláriu.

Baktérie možno nájsť: vo vzduchu. v pôde. na povrchu organizmov. v krvi zdravého človeka. v bakteriofágoch. v hrubom čreve človeka. v tráviacej dutine hemosporídií. v tráviacej vakuole nálevníkov.

Baktérie vyvolávajú: besnotu. osýpky. tuberkulózu. profylaxiu. brušný týfus. detské kiahne. tetanus. maláriu.

Imunoglobulíny sú: produkty T-lymfocytov. protilátky bielkovinového charakteru. produkty B-lymfocytov. cytotoxické látky. špecifické protilátky. produkty antigénov. zvláštne antigény pri imunizácii. bunky schopné fagocytózy.

Podľa spôsobu vzniku a funkcie rozoznávame lymfocyty: A-lymfocyty. B-lymfocyty. T-lymfocyty. E-lymfocyty. makrofágy. fagocyty. G-lymfocyty. trombocyty.

Očkovanie je založené na: dejoch špecifickej imunity. základe chemického zloženia očkovacej látky. činnosti krvných doštičiek. protilátkovej odpovedi organizmu. vyvolaní aktívnej imunizácie. vyvolaní pasívnej imunizácie. vpravení usmrtených alebo oslabených choroboplodných zárodkov, ktoré vyvolajú imunitnú reakciu. vpravení aktívnych živých choroboplodných zárodkov, ktoré vyvolajú pasívnu imunizáciu.

Infekčná toxoplazma: je nebezpečná pre tehotné ženy. vedie k poškodeniu plodu a spontánnemu potratu. zdrojom nákazy môže byť trus mačiek. je prenášaná muchou tse-tse. je prenášaná komárom rodu Anopheles. zdrojom nákazy môže byť trus holubov. je prenášaná plošticami. zdrojom nákazy môže byť surové mäso.

Čo sú parazity?. heterotrofné organizmy, ktoré odoberajú organické látky inému žijúcemu organizmu – hostiteľovi, a do jeho tela vylučujú splodiny svojho metabolizmu. organizmy, ktoré žijú na povrchu alebo v tele hostiteľa. autotrofné organizmy, ktoré odoberajú organické látky inému žijúcemu organizmu. organizmy, parazitujúce len u človeka. heterotrofné organizmy, ktoré si organické látky získavajú z odumretých organizmov. autotrofné organizmy, ktoré si organické látky získavajú z odumretých organizmov. organizmy, ktoré študuje antropológia. heterotrofné organizmy, ktoré využívajú fotosyntézu.

Infekcia bunky vírusom prebieha vo fázach: dvoch. troch. priľnutie vírusu, jeho preniknutie do bunky a rozmnoženie. piatich. jednej. preniknutie vírusu do endoplazmatického retikula a jeho rozmnožovanie. profáze, metafáze a anafáze. S fáze, G2 fáze a v profáze.

Kde sa rozmnožujú vírusy?. vo vnútri napadnutých buniek. v krvnej plazme. v červených krvinkách. vo vnútri hostiteľských buniek. v živných roztokoch. v trombocytoch. v mŕtvych bunkách. v tkanivovom moku.

Prvoky sú: mikroskopické organizmy. nebunkové útvary. jednobunkové organizmy. prokaryotické organizmy. eukaryotické organizmy. mnohobunkové organizmy. autototrofné organizmy. heterotrofné organizmy.

Trichomonas pošvový: prenáša sa fekálno-orálnou cestou. prenáša sa pohlavným stykom. prenáša sa kvapôčkovou infekciou. spôsobuje zápal mozgových blán. môže spôsobiť neplodnosť. je pôvodcom AIDS. je pôvodcom karcinómu krčka maternice. je neobalený vírus.

B - lymfocyty zodpovedajú za: bunkovú ochranu. protilátkovú obranu. tvorbu imunoglobulínov. protišokovú obranu. profylaxiu. diapedézu. aglutináciu. tvorbu cytotoxických látok.

Bakteriofág je: druh fagocytu. druh baktérie. druh vírusu. typ bielej krvinky. druh enzýmu. vírus napádajúci baktérie. baktéria pohlcujúca iné baktérie. súčasť prirodzenej imunity.

Akú funkciu majú v organizme T-lymfocyty: vykonávajú bunkovú obranu. vykonávajú humorálnu protilátkovú obranu. produkujú tzv. cytofilné látky. zapríčiňujú odmietnutie transplantovaných orgánov. produkujú cytotoxické látky. rozpoznávajú cudzorodé bunky a ničia ich. produkujú imunoglobulíny. vytvárajú sa z nich nešpecifické bunky po očkovaní.

Čo patrí k prejavom priamo súvisiacim s nešpecifickou bunkovou imunitou: pinocytóza. pohyb bunky. fagocytóza. schopnosť pohlcovať cudzorodé látky. diapedéza neutrofilných leukocytov. tvorba cytotoxických látok T lymfocytmi. tvorba cytotoxických látok B lymfocytmi. tvorba lyzozýmu a iných látok ničiacich baktérie.

Ktorý typ baktérií sa podieľa na uvoľňovaní dusíka do ovzdušia?. nitrifikačné baktérie. denitrifikačné baktérie. nitritačné baktérie. amonizačné baktérie. fotosyntetizujúce baktérie. heterotrofné baktérie. niektoré prototrofné baktérie. železité baktérie.

Antigény erytrocytov: sa nazývajú aglutiníny. sa nazývajú erytrogény. sa nazývajú aglutinogény. sa nazývajú imunoglobulíny. sú podstatou krvných skupín človeka. umožňujú izohemaglutináciu. sú dedičné. nie sú dedičné.

Aká je priemerná veľkosť baktérií?. okolo 1 mikrometra. asi 0,1 mikrometra. okolo 1 milimetra. rádove niekoľko nanometrov. menej ako 1 mikrometer. 0,1 až 0,5 milimetra. 0,3 až 2,0 mikrometra. 0,3 až 2,0 milimetra.

Nešpecifická imunita je: vrodená obranyschopnosť organizmu. dedičné ochorenie. exocytóza. prirodzená odolnosť organizmu proti cudzorodým bunkám a pôvodcom infekcie. spôsob ochrany organizmu skladajúci sa zo zdravej neporušenej kože a slizníc, prirodzených antimikrobiálnych látok a buniek schopných fagocytózy. vrodená tvorba špecifických protilátok v T-lymfocytoch. vrodená tvorba špecifických protilátok v makrofágoch. imunitná odpoveď vznikajúca po vpravení hotových protilátok do organizmu.

Slzovičkovka zhubná: cez nos preniká z teplej vody až do mozgu. spôsobuje maláriu. spôsobuje dyzentériu. môže spôsobiť smrť. spôsobuje spavú nemoc. spôsobuje alergiu. produkuje mykotoxíny. spôsobuje atypický zápal mozgových blán.

Prejavom protilátkovej špecifickej imunitnej reakcie je tvorba: protilátok v kostnej dreni. protilátok v B-lymfocytoch. protilátok v T-lymfocytoch. protilátok v erytrocytoch. pozitívnej chemotaxie. špecifických imunoglobulínov. špecifických antibiotík. špecifických aglutinogénov.

Ochranný zákrok v čase, keď ešte nenastalo nebezpečenstvo infekcie sa nazýva: pasterizácia. profylaxia. paralaxa. detoxikácia. preventívne očkovanie. karanténa. alergia. purifikácia.

Pôvodca spavej nemoci prekonáva vývoj: v červených krvinkách človeka a v tele muchy tse-tse. v leukocytoch človeka a v komárovi rodu Anofeles. v erytrocytoch človeka a v komárovi rodu Anofeles. v trombocytoch človeka a v plošticiach rodu Triatoma. v dvoch hostiteľoch. vo vonkajšom prostredí. striedavo v rastlinách a živočíchoch. v malpigických trubiciach oboch hostiteľov.

Priame dodanie hotových protilátok do organizmu sa nazýva: aktívna imunizácia. pasívna imunizácia. priama imunitná reakcia. očkovanie. tvorba pamäťových buniek. nepriama imunitná reakcia. pasterizácia. alergizácia.

Pôvodca malárie prekonáva vývoj: v červených krvinkách človeka a v tele muchy tse-tse. v leukocytoch človeka a v komárovi rodu Anofeles. v erytrocytoch človeka a v komárovi rodu Anofeles. v trombocytoch človeka a v plošticiach rodu Triatoma. v dvoch hostiteľoch. vo vonkajšom prostredí. striedavo v rastlinách a živočíchoch. v malpigických trubiciach oboch hostiteľov.

Aké formy imunitnej reakcie poznáte?. špecifická protilátková. špecifická bunková. antigénová. vírusová. nešpecifická protilátková. nešpecifická bunková. profylaktická. nešpecifická vírusová.

Mikroskopické huby: sú prokaryotické organizmy. sú heterotrofné organizmy. študuje mykológia. sú schopné fotosyntézy. študuje botanika. sú autotrofné organizmy. organické látky získavajú paraziticky alebo saprofyticky. sú eukaryotické organizmy.

Bielkovinový obal vírusu sa nazýva: kapsoméra. protein. bielkovinový vak. kapsida. cysta. spóra. mureín. peptidoglykán.

Čo sprostredkuje bunkovú špecifickú imunitnú reakciu?. B-lymfocyty. T-lymfocyty. trombocyty. erytrocyty. lymfocyty produkujúce cytotoxické látky. lymfocyty produkujúce špecifické protilátky. makrofágy. erytrocyty.

Prvé antibiotikum bolo: izolované z vírusu. penicilín. izolované z baktérie. erytromycín. izolované z paplesne. produkované druhom Penicillium notatum. vankomycín. kanamycín.

Spóra bakteriálnej bunky sa od materskej bunky odlišuje: tvarom. stavbou bunkovej steny. rozdielnym obsahom vody. vnímavosťou k činiteľom vonkajšieho prostredia. počtom chromozómov. aktivitou látkovej výmeny. prítomnosťou vlákienok deliaceho vretienka. taxonomickým zaradením.

Čo môže byť na povrchu bielkovinového obalu väčšieho vírusu?. vodíkový obal. lipidový obal. kapsida. kapsoméra. mRNA. rRNA. peptidoglykán. mureín.

Huby, najmä mikroskopické kvasinky, sú základom biotechnologickej výroby: vitamínov a minerálních látok. probiotík. antibiotík. cytostatík. antimykotík. piva. vína. kefíru.

O kandidózach platí, že: ich pôvodcom sú obalené vírusy. sú často dôsledkom zníženej obranyschopnosti organizmu po chemoterapii. účinnou prevenciou môžu byť probiotiká. ich pôvodcom sú kvasinky rodu Candida. sú kožné, pľúcne aj gynekologické nádory. sú kožné, pľúcne aj gynekologické zápaly so zdĺhavým liečením. sú často dôsledkom zníženej obranyschopnosti organizmu po liečbe antibiotikami. ich pôvodcom sú neobalené vírusy.

Mykotoxíny: môžu vyvolať alergie. produkujú vírusy. nie sú jedovaté pre živočíšne bunky. môžu vyvolať vznik karcinómov. sú nebezpečné jedy. nie sú jedovaté pre bakteriálne bunky. môžu oslabiť imunitu. sú jedovaté pre rastlinné bunky.

O AIDS platí, že: vírus sa prenáša krvou. k nakazeniu stačia drobné odreniny. rizikovými skupinami sú toxikomani, osoby liečené častými krvnými prevodmi a homosexuáli. neprenáša sa pohlavným stykom. príčinou smrti chorého sú napr. zápalové ochorenia spôsobené parazitmi, plesňami, kvasinkami a niektorými vírusmi. často sa u neho vyskytuje zhubné nádorové bujnenie. vyskytuje sa len v Afrike a Ázii. rizikovými skupinami nie sú toxikomani, osoby liečené častými krvnými prevodmi a homosexuáli.

O aglutinogénoch človeka platí, že: sú získané. sú vrodené. sú dedičné. sú nededičné. ich vyšetrovanie sa používa napr. v antropológii a súdnom lekárstve. majú základný význam pri transfúzii krvi. ich vyšetrovanie sa používa napr. v paleontológii a súdnom lekárstve. majú základný význam pre šľachtiteľstvo.

Medzi ochorenia živočíchov alebo človeka, ktoré vyvolávajú vírusy patrí: chrípka. mor hovädzieho dobytka. slintačka. lues. krívačka. detská obrna. AIDS. osýpky.

Podľa typu hostiteľa sa vírusy delia na: ikozaedrálne a helikoidálne. obalené a neobalené. DNA a RNA. bakteriálne, rastlinné a živočíšne. enterálne, respiračné a arbovírusy. hepatotropné a neurotropné. baktériofágy, fytotropné a zootropné. dermatotropné a hepatotropné.

Najznámejšími bakteriálnymi pôvodcami pohlavných ochorení sú: Salmonella. Klebsiella. Streptococcus. Mycobacterium tuberculosis. Treponema pallidum. Neisseria gonorrhoeae. Shigella. Escherichia.

Rozmnožovanie vírusov: prvá fáza prebieha na povrchu, ostatné tri vo vnútri hostiteľskej bunky. je nezávislé od hostiteľskej bunky. má štyri fázy. sa označuje pojmom meióza. prebieha na povrchu hostiteľskej bunky. sa označuje pojmom mitóza. súvisí so vznikom nových viriónov. sa označuje pojmom amitóza i.

O vírusoch sú pravdivé tvrdenia, že: sú autotrofné. patria medzi prokaryotické bunky. sú vnútrobunkové parazity. spôsobujú osýpky, AIDS a tularémiu. vírusové častice sa volajú virióny. rozmnožujú sa mitózou. nemajú genetickú informáciu. spôsobujú ochorenia, ktoré liečime antibiotikami.

Pôvodcami respiračných bakteriálnych infekcií sú zástupcovia rodov: Salmonella. Klebsiella. Streptococcus. Mycobacterium tuberculosis. Treponema. Neisseria. Shigella. Escherichia.

O vírusoch platí, že: sú to vnútrobunkové parazity iných organizmov. rozdeľujeme ich aj podľa druhu buniek u ktorých parazitujú. rozdeľujeme ich aj podľa typu nukleovej kyseliny. rozdeľujeme ich na tie, ktoré parazitujú v rastlinách, živočíchoch a baktériách. sú to mimobunkové parazity iných organizmov. rozdeľujeme ich aj podľa druhu vírusov, u ktorých parazitujú. rozdeľujeme ich na tie, ktoré parazitujú v rastlinách, vírusoch a baktériách. rozdeľujeme ich aj podľa typu mitózy.

Patogénne baktérie môžu spôsobovať: salmonelózu. choleru. ovčie kiahne. šarlach. osýpky. kvapavku. boreliózu. syfilis.

Pôvodcami ťažkých bakteriálnych hnačkových ochorení sú zástupcovia rodov: Salmonella. Klebsiella. Streptococcus. Mycobacterium. Treponema. Neisseria. Shigella. h) Escherichia.

Oblička človeka: je párový orgán. nemá význam pre udržiavanie homeostázy. má hmotnosť 120 – 200 g. je orgán, v ktorom sa tvorí moč. je orgán fazuľového tvaru. patrí ku srdcovo-cievnej sústave. neobsahuje obličkové pyramídy. má na povrchu pevné väzivové puzdro.

Základnou funkčnou a stavebnou jednotkou ľudskej obličky je: nefros. glomerulus. nefrón. lievikovité kalíšteky. dreň obličiek. metanefros. neurón. kôra a dreň.

Malpighiho telieska: tvoria aj glomeruly. tvoria aj Bowmanove vačky. tvoria aj Henleho kľučky. tvoria aj zberné kanáliky. sa nachádzajú v pečeni. sa nachádzajú v obličkách. sú miestom vzniku protilátok. sú miestom vzniku moču.

O obličkách u zdravého človeka platí, že: sú miestom vzniku miazgy. nachádzajú sa po obidvoch stranách driekovej časti chrbtice za pobrušnicou. nachádzajú sa po obidvoch stranách driekovej časti chrbtice pred pobrušnicou. nachádzajú sa po obidvoch stranách hrudnej časti chrbtice pred pobrušnicou. majú typický tvar a umiestnenie. majú na priereze svetlejšiu kôru a tmavšiu dreň. majú na priereze tmavšiu kôru a svetlejšiu dreň. patria medzi najdôležitejšie žľazy s vnútorným vylučovaním.

O činnosti obličiek u zdravého človeka platí, že: podieľajú sa na hospodárení organizmu s vodou a dôležitými látkami, ktoré sú v krvi. sú to orgány pre život nevyhnutné. pri zastavení ich činnosti vznikne rozsiahla porucha vnútorného prostredia, ktorá môže spôsobiť smrť. podieľajú sa na hospodárení organizmu s vodou a dôležitými látkami, až po zlyhaní funkcie kože. je riadená nervovo aj látkovo. je nepretržitá. nahradiť ju čiastočne možno umelou obličkou. nie je pre činnosť organizmu nevyhnutná.

Z organických látok sa močom vylučujú najmä: chloridy. zlúčeniny uhlíka. zlúčeniny dusíka. vitamíny. polyvinylchlorid. hemoglobín. bielkoviny. glykogén.

Z anorganických látok sa močom vylučujú najmä: kyselina močová. zlúčeniny dusíka. draslík. chloridy. kyseliny. zlúčeniny uhlíka. močovina. zlúčeniny draslíka.

Močové cesty človeka sú tvorené: obličkovou panvičkou. močovodmi. močovými pohármi. Malpigiho telieskami. močovou rúrou. močovými kalichmi. močovou nákovkou. močovým mechúrom.

O častiach vylučovacej sústavy u zdravého človeka platí, že: močové rúry sú dve a močovod jeden. močová rúra je jedna a močovody tri. močová rúra je jedna a močovody dva. z každej obličkovej panvičky vychádza jeden močovod. z každej obličkovej panvičky vychádzajú dva močovody. oblička je párový orgán, umiestnený za pobrušnicou. oblička je párový orgán, umiestnený pred pobrušnicou. močovody ústia do močového mechúra.

Močový mechúr u človeka: je uložený za lonovou sponou. je uložený za krížovou kosťou. hromadí sa v ňom moč. nahromadí sa v ňom do 500 až 700 ml moču. hromadí sa v ňom žlč. vyprázdňuje sa ochabnutím hladkých svalových vlákien v jeho stene. nahromadí sa v ňom do 5000 až 7000 ml moču. vyprázdňuje sa zmŕštením hladkých svalových vlákien v jeho stene.

O častiach vylučovacej sústavy u zdravej ženy platí, že: močová rúra je dlhšia ako u muža. močovody vyúsťujú do močového mechúra. predstojnica obopína začiatok močovej rúry. obličky sú uložené v oblasti driekovej časti chrbtice, za pobrušnicou. obličky sú párový orgán, vychádzajú z nich močovody, ktoré ústia do močového mechúra. obličkové tepny sú vetvami brušnej aorty. močová rúra je kratšia ako u muža. močový mechúr sa nachádza medzi maternicou a sponou lonových kostí.

O častiach vylučovacej sústavy u zdravého muža platí, že: močová rúra je dlhšia ako u ženy. predstojnica obopína koniec močovej rúry. močovody vyúsťujú do močového mechúra. predstojnica obopína začiatok močovej rúry. obličky sú v oblasti driekovej časti chrbtice, za pobrušnicou. obličky sú párový orgán, vychádzajú z nich močovody, ktoré ústia do močového mechúra. obličkové tepny sú vetvami brušnej aorty. močová rúra je kratšia ako u ženy.

Žľazy s vnútorným vylučovaním vylučujú svoje sekréty: do vnútorného prostredia organizmu. do žľazových vývodov. dovnútra orgánov. z organizmu von. do potných žliaz. do močového mechúra. do krvi. do lumenu tenkého čreva.

Aká je odpoveď orgánov na zvýšenie hladiny hormónov: je okamžitá. nie je okamžitá. je trvalá. je rovnaká, ako pri nervovom riadení. je rýchlejšia, ako pri nervovom riadení. je pomalšia ako pri nervovom riadení. je dlhodobá a rovnomerná. postupne ustupuje, tak ako sa hormóny metabolizujú.

Hormóny: sú to spravidla aminokyseliny. často sú to bielkoviny. niektoré sú steroidy. obyčajne sú to polysacharidy. niektoré sú arény. nie sú zdrojom energie. nie sú stavebnými látkami tela. sú zdrojom energie.

Vylučovanie parathormónu je ovplyvňované: spätným vstrebávaním vápnika v obličkách. hladinou vápnika v mimobunkovej tekutine. hladinou vápnika v krvi. riadenou činnosťou hypofýzy. hladinou vápnika v krvnej plazme. aktivitou štítnej žľazy. aktivitou prištítnych teliesok. aktivitou podžalúdkovej žľazy.

Ktorá z uvedených žliaz nie je pravou žľazou s vnútornou sekréciou?. stredný lalok hypofýzy. kôra nadobličiek. neurohypofýza. prištítne telieska. adenohypofýza. štítna žľaza. zadný lalok hypofýzy. predný lalok hypofýzy.

Pre inzulín platí, že: zvyšuje využitie glukózy v tkanivách. zvyšuje ukladanie glykogénu vo svaloch. znižuje hladinu glukózy v krvi. znižuje využitie glukózy v tkanivách. pôsobí na prenikanie glukózy do buniek. bráni prenikaniu glukózy do buniek. jeho nedostatok môže spôsobiť vznik cukrovky. zvyšuje ukladanie glykogénu v pečeni.

Inzulín u človeka vylučujú: bunky Langerhansových ostrovčekov podžalúdkovej žľazy. Payerove bunky pečene. niektoré bunky kôry nadobličiek. niektoré bunky štítnej žľazy. niektoré bunky slinivky brušnej. niektoré bunky pečene. niektoré bunky pankreasu. niektoré bunky epifýzy.

Ktoré hormóny zvyšujú odolnosť organizmu proti stresu?. hormóny drene nadobličiek a glukokortikoidy. aldosterón. adrenalín. mineralokortikoidy. noradrenalín. kortizol. inzulín. parathormón.

Ktorý hormón riadi u stavovcov a človeka hospodárenie s vodou?. oxytocín. adrenokortikotropný hormón. vazopresín. kortizol. inzulín. antidiuretický hormón. prolaktín. parathormón.

Sekrécia glukokortikoidov je riadená z: medzimozgu cez predný lalok hypofýzy. medzimozgu cez zadný lalok hypofýzy. hypotalamu cez adenohypofýzu. mozočku cez predný lalok hypofýzy. hypotalamu cez predný lalok hypofýzy. medzimozgu cez adenohypofýzu. medzimozgu cez stredný lalok hypofýzy. hypotalamu cez zadný lalok hypofýzy.

Premenu vápnika v tele riadi hormón: tyroxín. kortizol. parathormón. aldosterón. inzulín. prolaktín. glukagón. progesterón.

Nadobličky človeka: sa skladajú z kôry a drene. sa skladajú z púzdra a jadra. tvoria hormóny, ktoré vylučujú do obličiek. tvoria hormóny, ktoré vylučujú do krvi. sú párové žľazy, uložené na dolnom póle obličiek. tvorí ich kortex a dreň. sú párové žľazy, uložené na hornom póle obličiek. tvoria hormóny, napr. tyroxín.

Hospodárenie s minerálnymi látkami riadi: glukokortikoidy. adrenalín. aldosterón. inzulín. noradrenalín. mineralokortikoidy. testosterón. tyroxín.

Kôra nadobličiek človeka produkuje: kortizol. adrenalín. parathormón. aldosterón. noradrenalín. glukokortikoidy. tyroxín. mineralokortikoidy.

Antidiuretický hormón u človeka: vylučuje sa viac, ak je v organizme nedostatok vody. znižuje koncentráciu moču. riadi hospodárenie organizmu s vodou. riadi prietok moču močovým mechúrom. zvyšuje spätné vstrebávanie vody do krvi v obličke. zvyšuje hustotu moču. pôsobí proti vylučovaniu vody močom. znižuje spätné vstrebávanie vody do krvi.

Ktorá žľaza človeka produkuje tyroxín?. podžalúdková žľaza. štítna žľaza. prištítne telieska. podmozgová žľaza. hypofýza. fylogeneticky najmladšia žľaza s vnútorným vylučovaním. zadný lalok hypofýzy. predný lalok hypofýzy.

Dreň nadobličiek človeka produkuje: aldosterón. noradrenalín. kortikoidy. adrenalín. tyroxín. melatonín. inzulín. glukagón.

Predný lalok hypofýzy človeka produkuje hormón: rastový. oxytocín. tyreotropný. vazopresín. prolaktín. luteinizačný. melatonín. adrenokortikotropný.

Nedostatočná činnosť štítnej žľazy u mladého organizmu sa môže prejaviť: zrýchlením srdcovej činnosti. zintenzívnením metabolizmu. predčasnou pohlavnou zrelosťou. vznikom kretenizmu. zvýšením dráždivosti. zaostávaním psychického vývinu. zaostávaním fyzického vývinu. chudnutím.

Glukagón: udržuje vhodnú koncentráciu iónov vápnika v krvnej plazme. je antagonista inzulínu. urýchľuje rozklad glykogénu v pečeni. zvyšuje hladinu glukózy v krvi. znižuje hladinu glukózy v krvi. podporuje tvorbu bielkovín. patrí medzi hormóny produkované hypofýzou. patrí medzi hormóny produkované pankreasom.

Prištítne telieska človeka: vytvárajú tyroxín, ktorý riadi hospodárenie organizmu s vápnikom. sú malé oválne útvary. väčšinou sú štyri. pri ich absencii vzniká gigantizmus. sú uložené na zadnej strane štítnej žľazy. vytvárajú parathormón, ktorý riadi hospodárenie organizmu s vápnikom. väčšinou sú dve. sú uložené na prednej strane štítnej žľazy.

Rastový hormón u človeka: sa nazýva aj folikulostimulačný hormón. je produkovaný v zadnom laloku hypofýzy. podporuje súmerný rast kostí a mäkkých orgánov. pri jeho nadbytku v detstve vzniká gigantizmus. pri jeho nadbytku v detstve vzniká nanizmus. pri jeho nedostatku v detstve vzniká nanizmus. pri jeho nedostatku v detstve vzniká gigantizmus. je produkovaný v adenohypofýze.

Hormóny drene nadobličiek: povzbudzujú činnosť obehovej sústavy. menia priesvitnosť ciev a zvyšujú činnosť srdca. rozširujú priedušky ochabnutím hladkých svalov v ich stenách. pôsobia na premenu látok. tlmia činnosť obehovej sústavy. menia priesvitnosť ciev a znižujú činnosť srdca. rozširujú priedušky sťahom hladkých svalov v ich stenách. pôsobia na blastuláciu.

O hormónoch u človeka je pravdivé tvrdenie: delíme ich na žľazové a tkanivové. delíme ich na externé a interné. žľazové sa tvoria v žľazách s vnútornou sekréciou. žľazové sa tvoria v žľazách s vonkajšou sekréciou. pôsobia prostredníctvom receptorov. tkanivové sa netvoria v bunkách endokrinných žliaz. tkanivové sa tvoria v bunkách endokrinných žliaz. pôsobia prostredníctvom nervových vzruchov.

Čiernobiele videnie za šera umožňujú: tyčinky. Purkyněho bunky. čapíky. neurity tyčiniek. dendrity tyčiniek. bunky žltej škvrny. dendrity čapíkov. bunky slepej škvrny.

Ktoré tvrdenie o nervových bunkách je správne?. ich telo obsahuje aj mitochondrie. nachádzajú sa v nich pohlavné chromozómy. nachádzajú sa v nich aj tyčinky a čapíky. obsahujú odstredivé dendrity a dostredivý neurit. po maturácii sa ďalej nedelia. neobsahujú pohlavné chromozómy. povrch dendritu chráni myelínová pošva. obsahujú dostredivé dendrity a odstredivý neurit.

Aký je rozdiel medzi nervovou a gliovou bunkou?. gliové bunky sú zodpovedné za prenos signálov v nervovom systéme a sú základnou stavebnou jednotkou nervového tkaniva, zatiaľ čo nervové bunky slúžia ako podporné bunky, poskytujú živiny, podporujú štruktúru a zabezpečujú izoláciu neurónov. neuróny majú typicky dlhé výbežky, ktoré im umožňujú komunikovať s inými bunkami, gliové bunky majú rôzne tvary. gliové bunky sú v mozgu menej početné ako nervové bunky. gliové bunky majú schopnosť deliť sa aj v dospelosti, zatiaľ čo neuróny majú obmedzenú schopnosť delenia. zvýšenou proliferáciou mutovaných gliových buniek vznikajú glioblastómy. nervové bunky sa dokážu deliť po dosiahnutí určitého veku života a hromadením mutácií tak vznikajú nervové ochorenia ako esenciálna hypertenzia kortexu. neuróny prenášajú elektrické signály do gliových buniek, ale gliové bunky nedokážu preniesť signál recipročne. neuróny prenášajú elektrické a chemické signály medzi bunkami, gliové bunky nemajú schopnosť prenášať elektrické signály, ale podporujú a modulujú funkciu neurónov.

Ktoré tvrdenie o akčnom potenciály je správne?. prenos signálu pozdĺž gliovej bunky je sprostredkovaný akčným potenciálom. pokojový potenciál je -70mV. v pokojovom štádiu je v extracelulárnom priestore pozitívny náboj a Na+ katióny a v intracelulárnom priestore je záporný náboj a K+ katióny. v pokojovom štádiu je v extracelulárnom priestore pozitívny náboj a Na+ katióny a v intracelulárnom priestore je kladný náboj a K+ katióny. čím hrubšia je myelínová pošva, tým rýchlejšie prechádza vzruch po nervovom vlákne. balans vo vyrovnaní náboja v extra- a intracelulárnom priestore je sprostredkovaný sodíkovo-draslíkovými pumpami. pokojový potenciál je -55mV. vzruch sa prenáša depolarizáciou a repolarizáciou iónov cez membránu myocytu.

Medzi neurotransmitery patria: acylcholín. glycín. kyselina gamaaminomaslová. adrenalín. NO. acetylcholín. GABA. histamín.

Ktoré tvrdenie o periférnom nervovom systéme je správne?. senzorické nervové vlákna prinášajú informáciu do CNS a nazývajú sa aferentné. motorické nervové vlákna odvádzajú odpoveď z CNS a nazývajú sa aferentné. motorické nervové vlákna odvádzajú odpoveď z CNS a nazývajú sa eferentné. somatický nervový systém inervuje kostrové svaly a je ovládaný vôľou. somatický nervový systém inervuje hladké svaly a je ovládaný vôľou. senzorické nervové vlákna prinášajú informáciu do CNS a nazývajú sa eferentné. autonómny nervový systém inervuje kostrové svaly a nie je ovládaný vôľou. autonómny nervový systém inervuje hladké svaly a nie je ovládaný vôľou.

Základným funkčným prvkom nervovej sústavy je: prenos signálu pozdĺž nervovým vláknom. vedomie. reč. reflex. reflex sprostredkovaný reflexným oblúkom. reflexný oblúk sprostredkovaný reflexom. druhá signálna sústava. akčný potenciál.

Ktoré tvrdenie o autonómnom nervovom systéme je správne?. sympatikus prevažuje počas dňa. sympatikus je zodpovedný za stresovú reakciu „fight or flight“. parasympatikus je aktívny najmä po jedle a v noci. parasympatikus je zodpovedný za funkciu „rest and digest“. sympatikus prevláda najmä v pokoji. parasympatikus zrýchľuje činnosť srdca. parasympatikus a sympatikus fungujú synergicky. sympatikus a parasympatikus fungujú antagonisticky.

Mozog človeka sa skladá: zo sivej hmoty, ktorú tvoria nervové vlákna. z bielej hmoty, ktorú tvoria telá neurónov. z piatich komôr. z lymfatických uzlín. zo sivej hmoty, ktorú tvoria telá neurónov. z bielej hmoty, ktorú tvoria nervové vlákna. zo štyroch komôr. z mozgovomiechového moku.

Mozog človeka sa delí na tri základné časti: predný mozog, kam patrí aj koncový mozog. medzimozog. stredný mozog. predný mozog, kam patrí aj medzimozog. predný mozog, kam patrí aj stredný mozog. zadný mozog, kam patrí aj mozoček. zadný mozog, kam patrí aj Varolov most a medzimozog. predný mozog, medzimozog a zadný mozog.

Ktoré tvrdenia sú pravdivé o prednom mozgu?. delí sa na dve hemisféry. patrí sem aj koncový mozog a medzimozog. delí sa na čelový, temenný, spánkový a záhlavný lalok. patrí sem aj koncový mozog a stredný mozog. v čelovom laloku je analyzátor pohybov, reči a čuchu. delí sa na štyri hemisféry. je najväčšou časťou mozgu. jeho funkciou je riadiť základné vrodené inštinkty.

Aká je funkcia retikulárnej formácie?. má obojstranné spojenie so všetkými časťami nervovej sústavy. má jednostranné spojenie so všetkými časťami nervovej sústavy. prijíma informácie zo všetkých receptorov. prijíma informácie iba zo zmyslových receptorov. má význam pri riadení pohybov, stave bdelosti a udržaní pozornosti. riadi emócie. vyhodnocuje informácie z kožných receptorov. je to centrum dýchacích reflexov.

Ktoré tvrdenie o limbickom systéme nie je pravdivé?. riadi emócie a pamäť. riadi motiváciu a učenie. riadi vegetatívne a somatické funkcie pri emóciách. nie je zodpovedný za riadenie emócií. podieľa sa na tvorbe snov. koordinuje miechové reflexy v krížovej oblasti. neriadi motiváciu a učenie. je to pomerne veľká časť mozgu.

Čo je vrcholom vyššej nervovej činnosti?. reflex. učenie. reč. pamäť. sny. reflexný oblúk. abstraktné myslenie. inštinkt.

Aký je rozdiel medzi podmienenými a nepodmienenými reflexmi?. podmienené reflexy sú vrodené a patrí k nim napríklad cicací reflex. nepodmienené reflexy sú vrodené a patrí k nim napríklad kýchací reflex. podmienené reflexy získavame počas života. podmienené reflexy prebiehajú po anatomicky danom reflexnom oblúku a sú trvalé a nemenné. nepodmienené reflexy prebiehajú po anatomicky danom reflexnom oblúku a sú trvalé a nemenné. k nepodmieneným reflexom patrí patelárny reflex. podmienené reflexy majú sídlo v mozgovej kôre a sú spojené s učením a pamäťou. podmienené aj nepodmienené reflexy sú druhovo špecifické.

Ktoré tvrdenie o medzimozgu je správne?. patrí k prednému mozgu. patrí k strednému mozgu. spája stredný mozog s hemisférami koncového mozgu. tvorí ho podlôžko thalamus a lôžko hypothalamus. tvorí ho lôžko hyperthalamus a lôžko thalamus. je koordinačným centrom autonómnych funkcií. riadi dýchacie reflexy. nachádza sa na okrajovej časti zadného mozgu.

K zadnému mozgu patria: mozoček, ktorý koordinuje pohybové funkcie. mozoček, ktorý dostáva informácie zo statokinetického receptora, svalových a šľachových receptorov. miecha. predĺžená miecha. predĺžená miecha, ktorá sprostredkúva obranné reflexy. Varolov most. predĺžená miecha, ktorá koordinuje pohybové funkcie. mozoček, ktorý spája frontálny lalok s okcipitálnym lalokom.

Ktoré tvrdenie je správne o hlavových nervoch?. čuchový má číslo I. je ich 12. senzitívne vlákna nesú signál z mozgu a motorické vlákna nesú signál do mozgu. II, III, IV a VI sú okohybné. sú párové. senzitívne vlákna nesú signál do mozgu a motorické vlákna nesú signál z mozgu. je ich 22. väčšinou patria medzi zmiešané nervy so senzitívnou aj motorickou funkciou.

Ktoré tvrdenie o hlavových nervoch je správne?. sluchovorovnovážny má číslo VIII. čuchový má číslo II. blúdivý má číslo XI. trojklanný má číslo V. kladkový má číslo VI. zrakový má číslo III. sluchovorovnovážny má číslo IV. kladkový má číslo IV.

Spoločnou vlastnosťou receptorových buniek je: reflex. schopnosť vyvolať nervový vzruch. reflexný oblúk. adaptácia. senzibilita. drásavosť. dráždivosť. externý zdroj podnetu.

Ktoré tvrdenie o receptoroch je správne?. forma energie, na ktorú je receptor najcitlivejší, sa nazýva adekvátny podnet. podľa druhu adekvátneho podnetu ich delíme na chemoreceptory, mechanoreceptory, fotoreceptory a nocireceptory. znížená dráždivosť pri dlhšom pôsobení podnetu sa nazýva adaptácia. podľa pôvodu adekvátneho podnetu ich delíme na chemoreceptory, mechanoreceptory, fotoreceptory a nocireceptory. podľa druhu adekvátneho podnetu delíme receptory na exteroreceptory a interoreceptory. podľa pôvodu podnetov ich delíme na exteroreceptory a interoreceptory. forma energie, na ktorú je receptor najnecitlivejší, sa nazýva adekvátny podnet. zvýšená dráždivosť pri dlhšom pôsobení podnetu sa nazýva adaptácia.

Čo sú proprioreceptory?. receptory zachytávajúce informácie o tlaku z vonkajšieho prostredia. svalové vretienka. šľachové vretienka. šľachové telieska. receptory zachytávajúce informácie o polohe tela v priestore. svalové telieska. receptory v mozgu. interoreceptory.

Ktoré tvrdenie o zmysloch nie je správne?. orgánom čuchu je čuchová sliznica a receptormi sú čuchové bunky. orgánom čuchu sú čuchové bunky a receptorom je čuchová sliznica. čuchové ústredie v mozgu sa nachádza v spodnej ploche čelových lalokov. chuťové poháriky sa nachádzajú iba na jazyku. ústredie chuti je v kôre temenných lalokov, rovnako ako pre hmat. ústredie chuti je v kôre záhlavného laloku, rovnako ako pre hmat. receptory vnímajúce bolesť sa nazývajú proprioreceptory. statokinetický receptor vníma polohu hlavy a pomáha pri udržaní vzpriamenej postavy.

Medzi mechanoreceptory patria: Cortiho orgán. Meissnerove a Ruffiniho telieska. čapíky. tyčinky. tyčinky a čapíky. svalové vretienka. šľachové telieska. čuchové bunky.

Zložité vrodené reakcie organizmu nazývame: podmienené reflexy. nepodmienené reflexy. intuícia. bazálny metabolizmus. reflexy. inštinkty. pamäťové stopy. emócie.

Čo nastáva pri šírení vzruchu po nervovom vlákne?. zmena koncentrácie iónov vápnika a sodíka v nervovom vlákne. koncentrácia nervového vlákna. dilatácia neuritu. pohyb iónov Na+ a Cl- cez bunkovú membránu. akčný prenos. pohyb iónov Na+ a K+ cez bunkovú membránu. akčný potenciál. aktívny potenciál.

Kde končia motorické nervové vlákna?. v hladkých kostrových svaloch. v hladkej svalovine vnútorných orgánov. v priečne pruhovanej svalovine vnútorných orgánov. v priečne pruhovanej svalovine kostrových svalov. na nervovosvalovej platničke. v priečne pruhovanej svalovine myokardu. napríklad v okohybných svaloch. napríklad v svalovine ciev.

Senzorickou jednotkou nervovej regulácie sú: receptory. reflex. bunky alebo zakončenia nervových vlákien, schopné premeny energie pôsobiacej na ne z vnútorného prostredia na signál (zmenu elektrického potenciálu na bunkovej membráne). neurity. bunky alebo zakončenia nervových vlákien, schopné premeny energie pôsobiacej na ne z vonkajšieho prostredia na signál (zmenu elektrického potenciálu na bunkovej membráne). bunky alebo zakončenia nervových vlákien, schopné premeny energie pôsobiacej na ne z vonkajšieho prostredia na signál (zmenu elektrochemického potenciálu na bunkovej membráne). špecializované zmyslové bunky alebo zakončenia odstredivých nervových vlákien. špecializované zmyslové bunky alebo zakončenia dostredivých nervových vlákien.

Na základe toho, odkiaľ prichádzajú podnety, rozdeľujeme receptory na: chemoreceptory. rádioreceptory. interoreceptory. mechanoreceptory. exteroreceptory. membránové receptory. fotoreceptory. nocireceptory.

Forma signálu, na ktorú je receptor najcitlivejší, sa nazýva: advokátny podnet. reflex. vlnenie vzduchu. optimálny podnet. maximálny vzruch. adekvátny vzruch. elektrická energia. akčný potenciál.

Akými nervovými vláknami sa prenáša vzruch z kožného receptora do mozgu?. odstredivými. odstredivými a dostredivými. dostredivými. odstredivými vláknami, ktoré sú privádzané zadnými koreňmi miechy. dostredivými vláknami, ktoré sú privádzané zadnými koreňmi miechy. dostredivými vláknami, ktoré sú privádzané prednými koreňmi miechy. odstredivými vláknami, ktoré sú privádzané prednými koreňmi miechy. gliovými.

Vzruch sa na synapsii môže prenášať prostredníctvom: dopamínu. kokaínu. noradrenalínu. oxidu dusnatého. akčného potenciálu. glukagónu. glykogénu. mediátorov.

Tyčinky sa nachádzajú: pod bliznou. na vonkajšej membráne rohovky. na zadnej stene šošovky. v sietnici. na zadnej ploche sklovca. na zadnej ploche očnej gule. v koži ako receptory na vnímanie tlaku. v koži ako receptory na vnímanie chladu.

Podmienený reflex vzniká: pôsobením dvoch podnetov, z ktorých jeden je pre organizmus biologicky významný a druhý je indiferentný. pôsobením dvoch podnetov, z ktorých jeden je pre organizmus biologicky významný a druhý nie je indiferentný. procesom učenia. pôsobením dvoch podnetov, z ktorých jeden je pre organizmus biologicky významný a druhý je neutrálny. hneď po fertilizácii. hneď po narodení, napríklad cicací reflex. hneď po narodení, napríklad patelárny reflex. pôsobením dvoch nepodmienených reflexov.

Nepodmienené reflexy sú: napríklad kýchací reflex. počtom nemenné. u každého jedinca v inom počte. získané počas života. vrodené. vyvolané biologicky indiferentným podnetom. napríklad odtiahnutie ruky od horúceho predmetu. druhovo špecifické.

V strednom mozgu človeka je ústredie: zabezpečujúce pohyb očí, hlavy a tela v smere príslušných podnetov. zabezpečujúce motilitu žalúdka a čriev. zabezpečujúce pohyb očí, hlavy a tela v protismere príslušných podnetov. zabezpečujúce rotáciu dolnej končatiny v smere nepodmienených podnetov. nepodmienených zrakových reflexov. podmienených zrakových reflexov. podmienených sluchových reflexov. nepodmienených sluchových reflexov.

Biologická funkcia mozočka je: koordinácia zrakových funkcií. riadenie úmyselných pohybov tela. riadenie neúmyselných pohybov tela. riadenie plynulosti pohybov. riadenie svalového napätia. udržiavanie vzpriamenej polohy tela. koordinácia pohybových funkcií. podporovať koncový mozog.

Základným funkčným prvkom nervovej sústavy je: vzruch. adekvátny podnet. reflex. neurón. efektor. odpoveď na podnet sprostredkovaná reflexným oblúkom. odpoveď na podnet sprostredkovaná nepodmieneným reflexom. odpoveď na podnet sprostredkovaná adekvátnym podnetom.

Ústredie pre riadenie dýchania je v: mieche. temennom laloku koncového mozgu. predĺženej mieche. hypotalame. pľúcach. pľúcnici. prednom mozgu. larynxe.

Ktoré tvrdenie o neurónoch stavovcov je pravdivé?. obsahujú vstupný, výstupný a vodivý úsek. majú mitochondrie. majú schopnosť deliť sa. majú dostredivé dendrity a odstredivé neurity. nemajú schopnosť deliť sa. majú diploidný počet chromozómov. nemajú pohlavné chromozómy. majú rovnakú funkciu ako neuroglie.

Vedomá činnosť človeka sa formuje v: paleokortexe. klimaktériu. období moruly. mozgovej kôre. spánku. neokortexe. amygdale. limbickom systéme.

Sekrécia mineralokortikoidov je riadená: zo stredného mozgu cez predný lalok adenohypofýzy. z medzimozgu cez predný lalok hypofýzy. z medzimozgu cez predný lalok adenohypofýzy. z talamu cez predný lalok. z hypotalamu cez predný lalok hypofýzy. z talamu cez zadný lalok hypofýzy. z hypotalamu cez zadný lalok hypofýzy. z medzimozgu cez neurohypofýzu.

V ktorej časti mozgu začínajú zostupné pyramídové dráhy?. v záhlavnom laloku. v mozgovej kôre. v bazálnych gangliách. v medzimozgu. v strednom mozgu. v mozočku. vo Varolovom moste. v predĺženej mieche.

Základnou anatomickou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je: neurogliová bunka. gliová bunka. myocyt. nefrón. nervová bunka. reflex. akčný potenciál. neurón.

Akú funkciu má neuroglia?. vedie akčný potenciál do najbližšieho neuritu. vedie akčný potenciál do najbližšieho dendritu. podpornú. vyživovaciu. zásobnú. mediátorovú. koordinačnú. informačnú.

Miestom fixovania podmienených reflexov u vyšších cicavcov a človeka je: mozoček. predĺžená miecha. mozgový kmeň. ústredie reči. hypotalamus. mozgová kôra. pallium. Varolov most.

V ktorej časti mozgu človeka je ústredie pre kožné receptory?. v kôre okcipitálneho laloka. v kôre parietálneho laloka. v kôre temporálneho laloka. v kôre temenného laloka. v kôre záhlavného laloka. v kôre frontálneho laloka. v kôre čelového laloka. v mozočku.

V ktorej časti mozgu človeka je zrakový analyzátor?. v kôre frontálneho laloka. v kôre temenného laloka. v rovnakej časti ako analyzátor čuchu. v rovnakej časti ako analyzátor sluchu. v kôre záhlavného laloka. v kôre okcipitálneho laloka. v kôre parietálneho laloka. v kôre hypotalamu.

Dojčenské obdobie človeka: je charakterizované intenzívnym rastom. je charakterizované pohybovým a psychickým rozvojom. končí dosiahnutím 2 rokov. končí dosiahnutím 1 roku. prejavuje sa v ňom reflex cicania. kladie veľké nároky na správnu životosprávu. sa nazýva aj obdobím batolivým. je charakterizované tým, že dieťa začína chodiť.

Materské mlieko: dodáva cudzorodé antigény. obsahuje protilátky. dodáva potrebné živiny. je najprirodzenejšou a najvhodnejšou potravou. je vždy čerstvé a sterilné. má správnu teplotu. najmenej zaťažuje trávenie dieťaťa. sa začína vylučovať od dňa oplodnenia.

Počas puberty: je organizmus v období zrelosti. pohlavné žľazy začínajú vylučovať hormóny. začína sa pravidelné dozrievanie pohlavných buniek. vyvíjajú sa sekundárne pohlavné znaky. objavuje sa pohlavné cítenie. objavujú sa pohlavné chromozómy. končí sa rast dlhých kostí. vývin prebieha pomalšie ako v detstve.

Reflex cicania: je vrodený. je obranný. je získaný. sa stráca v novorodeneckom období. je prítomný v dojčenskom období. patrí k nepodmieneným reflexom. patrí k podmieneným reflexom. patrí k získaným reflexom.

Pri pôrode u človeka: sťahuje sa svalovina maternice. plod je vytláčaný z maternice. sa na riadení podieľajú najmä motorické nervy. sa na riadení podieľajú autonómne nervy. sa na riadení podieľajú hormóny. sa otvára hrdlo maternice a ostatné pôrodné cesty. placenta zostáva v maternici a tu sa resorbuje. placenta sa odlúči od maternice a vypudí.

Graafov folikul po uvoľnení vajíčka: sa zmení na žlté teliesko. sa zmení na corpus luteum. sa zmení na morulu. sa dostáva do proliferačnej fázy. sa dostáva do folikulárnej fázy. začína v luteálnej fáze produkovať adrenalín. začína v luteálnej fáze produkovať progesterón. začína v sekrečnej fáze produkovať gestagény.

Akú funkciu má testosterón?. riadi pohlavnú aktivitu samíc. ovplyvňuje rast pohlavných orgánov samcov. ovplyvňuje vývin pohlavných znakov. má katabolický účinok. riadi pohlavnú aktivitu samcov. riadi priebeh tehotnosti. má podobné účinky v tele ženy ako estrogény v tele muža. má podobné účinky v tele muža ako estrogény v tele ženy.

Žlté teliesko produkuje: progesterón. choriongonadotropín. glukagón. testosterón. vazopresín. pepsín. trypsín. tyroxín.

Graafove folikuly vylučujú: aldosterón. progesterón. gonadotropín. estrogény. glukagón. luteinizačný hormón. folikulostimulačný hormón. oxytocín.

Čo produkujú vaječníky?. pohlavné hormóny. adrenalín. testosterón. estrogény. glukagón. luteinizačný hormón. prolaktín. folikulostimulačný hormón.

Akú funkciu má progesterón?. pripravuje sliznicu maternice na prijatie oplodneného vajíčka. je nevyhnutný pre normálny priebeh tehotenstva. pôsobí pri rozvoji mliečnej žľazy. priamo riadi pohlavnú aktivitu ženy. riadi hospodárenie s iónom vápnika. udržuje sekrečnú fázu sliznice maternice v začiatočnom období vývinu oplodneného vajíčka. bráni rozvoju oplodneného vajíčka v začiatočných obdobiach jeho vývinu. ako hormón drene nadobličiek sa podieľa na ochrane organizmu pred účinkami stresu.

Starnutie: je obdobie plného rozvoja tvorivých síl organizmu. je obdobie, v ktorom jedinec zvyčajne zakladá rodinu. začína rôzne, podľa osobných dispozícií a životosprávy. prejavuje sa ochabovaním jednotlivých funkčných sústav. sprevádzajú ho zmeny v obehovej sústave. sprevádzajú ho zmeny v centrálnej nervovej sústave. sprevádza ho vzostup psychickej a fyzickej výkonnosti. prebieha optimálne ako „aktívna staroba".

Starnutie je charakterizované: narušením koordinácie enzýmových systémov. zvýšením krehkosti a priepustnosti bunkovej membrány. zvýšením obsahu vody v bunkách. strácaním schopnosti syntetizovať niektoré bielkoviny. zvýšením pružnosti a stálosti bunkovej membrány. zmenami v obehovej a nervovej sústave. zmenou v činnosti ústrednej nervovej sústavy. znížením obsahu vody v bunkách.

Žlté teliesko je: miestom najostrejšieho videnia na sietnici oka. premenený Graafov folikulus po ovulácii. ženské neoplodnené vajíčko. patologická zmena žľazového tkaniva. útvar vaječníka, produkujúci progesterón. útvar vaječníka, typický pre sekrečnú fázu. útvar vaječníka, typický pre proliferačnú fázu. diferencovaná prapohlavná bunka vo vaječníku.

Vnútromaternicový vývin človeka zahŕňa obdobie: fetálne. embryonálne. postnatálne. zárodku. neonatálne. plodu. preembryonálne. andologické.

Klimaktérium je obdobie: klimatické. pohlavného kľudu vo vyššom veku. zvýšenej sekrécie pohlavných hormónov. medzi ovuláciou a oplodnením. v živote ženy po vymiznutí menštruačných cyklov. začatia menštruačných cyklov. pohlavného pokoja, kedy prestali dozrievať Graafove folikuly. po skončení reprodukčného veku ženy.

Reprodukčný vek je obdobie: v ktorom je organizmus schopný produkovať hormóny. keď je organizmus schopný rozmnožovať sa. keď organizmus je schopný sexuálneho života. najväčšej pohlavnej aktivity jedinca. v ktorom jedinec produkuje zrelé gaméty. v ktorom jedinec produkuje adrenalín. v ktorom prebiehajú procesy reprodukcie buniek. keď je jedinec schopný splodiť potomstvo.

Menštruačný cyklus u žien má fázy: tri. štyri. päť. dve. folikulárnu. diferenciačnú. sekrečnú. ovuláciu.

Spojenie medzi plodom a organizmom matky sprostredkuje: plodová voda. plodové obaly. placenta. svalovina maternice. pečeň plodu. koža plodu. imunitný systém plodu. poloha plodu.

Placenta pre embryo a plod zabezpečuje: funkciu pľúc. činnosť obličiek. funkciu tráviacej sústavy. činnosť termoregulačného centra. odovzdávanie odpadových produktov. odovzdávanie CO2 a močoviny. spojenie s organizmom matky. funkciu centrálnej nervovej sústavy.

Koľko trvá priemerne vývin jedinca v maternici u človeka?. 250 dní. 270 dní. 300 dní. 290 dní. 9 kalendárnych mesiacov. 30 - 35 týždňov. 39 - 40 týždňov. 8 kalendárnych mesiacov.

Aký hormón produkujú semenníky u človeka?. progesterón. luteinizačný hormón. folikulostimulačný hormón. testosterón. parathormón. aldosterón. kortizol. petaktín.

K hlavným obdobiam života človeka po narodení patrí: dospievanie. novorodenecké. detské. starnutie. dospelosť. dojčenské. smrť. embryonálne.

Ktoré zlúčeniny negatívne ovplyvňujú ľudské zdravie?. zlúčeniny arzénu. zlúčeniny olova. dusičnany. vitamíny. pesticídy. chloridy. zlúčeniny stroncia. priemyselné hnojivá.

Čo je riziková gravidita?. tehotenstvo, kde hrozí potratenie zárodku. podnet k umelému prerušeniu gravidity. neželané tehotenstvo. tehotenstvo, vyžadujúce špeciálnu starostlivosť. gravidita, u ktorej je riziko postihnutia dieťaťa 5%. gravidita, u ktorej možno predpokladať ohrozenie matky alebo plodu. gravidita po neželanom počatí. dôsledok zanedbanej výchovy k rodičovstvu.

Spermie človeka sa: tvoria v močovej rúre. tvoria v predstojnici. tvoria v semenníkoch. tvoria v semenotvorných kanálikoch semenníkov. tvoria 2 z jednej prapohlavnej bunky. tvoria od puberty po starobu. vylučujú v množstve 200 - 300 miliónov. pohybujú pomocou bičíka.

Medzi pohlavné choroby patrí: syfilis. kvapavka. lues. svrab. gonorrhea. galaktozémia. malária. mor.

Koľko folikulov približne dozreje počas pohlavnej zrelosti u ženy?. 200. 450. 600. 650. 700 000. 2 milióny. 150. 4500.

O priebehu pôrodu človeka za fyziologických okolností platí, že: svalovina maternice sa sťahuje a vytláča plod z maternice. dĺžka trvania pôrodu je priemerne 8-16 hodín. po otvorení hrdla maternice sa plod vytlačí veľmi rýchlo. po pôrode plodu za 20-40 minút sa stiahnutím maternice odlúči a vypudí aj placenta. pôrod riadia autonómne nervy a hormóny. svalovina maternice ochabne a plod samovoľne odchádza z maternice. dĺžka trvania pôrodu je priemerne 18-26 hodín. pôrod riadia motorické nervy a enzýmy.

O novorodeneckom období u človeka platí, že: začína narodením dieťaťa. trvá do konca 1. mesiaca po narodení. novorodenec sa prispôsobuje životným podmienkam mimo tela matky. na jeho začiatku, po narodení, začne novorodenec dýchať. na jeho začiatku, po narodení, obehová sústava novorodenca sa oddelí od matkinej. na jeho začiatku, po narodení, krv sa začína okysličovať v jeho vlastných pľúcach. trvá od konca 1. mesiaca - do konca 1. roku po narodení. krv sa okysličuje placentou.

O období starnutia u človeka platí, že: jeho začiatok je individuálny. charakterizuje ho ochabovanie jednotlivých funkčných sústav. charakterizuje ho pokles fyzickej a psychickej výkonnosti. jeho ideálny priebeh sa označuje ako aktívna staroba. na jeho priebeh pozitívne pôsobí striedmosť v jedle, pravidelné telesné cvičenie a primeraný odpočinok. na jeho priebeh pozitívne pôsobí striedmosť v jedle, pravidelná konzumácia alkoholu a neprimerané fajčenie. je obdobím narastania tretieho chrupu. končí sa absolvovaním univerzity tretieho veku.

O biorytmoch platí, že: môžu byť na úrovni buniek. nemôžu byť na úrovni orgánov. rozlišujeme endogénne a exogénne biorytmy. k exogénnym patria napr. rytmus dýchania. môžu byť na úrovni molekúl. sú zmeny funkcie živých sústav, ktoré sa časom menia. k exogénnym patrí činnosť srdca. narušenie biorytmov neovplyvňuje život človeka.

O priebehu gravidity a organizme matky za fyziologických okolností platí, že: súbežne s vývinom plodu, placenty a obalov sa vyvíja aj svalovina maternice. objem dutiny maternice sa zväčší z približne 5 ml na 5-7 tisíc mililitrov. hmotnosť matky by sa do konca gravidity mala zvýšiť o 10-12kg. organizmus matky sa dokonale prispôsobuje - zvyšuje sa výkon obehovej sústavy, pľúcna ventilácia, funkcia obličiek, mení sa sekrécia hormónov a metabolizmus. objem dutiny maternice sa zväčší z približne 5 ml na 5-7 mililitrov. hmotnosť matky by sa do konca gravidity mala zvýšiť o 1-2kg. organizmus matky sa dokonale prispôsobuje - znižuje sa výkon obehovej sústavy, pľúcna ventilácia, funkcia obličiek, mení sa sekrécia hormónov a metabolizmus. ich priebeh je uľahčený užívaním antikoncepcie.

Pri normálnom priebehu pôrodu u človeka: maternica sa sťahuje. maternica je v diastole. sťahy maternice vytláčajú plod von. hrdlo a bránka maternice sa rozširujú. odteká tkanivový mok. odteká plodová voda. hrdlo a bránka maternice sa zužujú. placenta sa porodí ako prvá.

O detskom období u človeka platí, že: začína sa obdobím batoľaťa. vyvíjajú sa v jeho priebehu motorické a psychické funkcie. dieťa chodí a začína hovoriť. v jeho závere sa vyvíja osobnosť dieťaťa a utvárajú sa povahové vlastnosti. v predškolskom veku sa menia proporcie tela dieťaťa. trvá do konca 1. mesiaca po narodení. končí sa dosiahnutím jedného roku veku. začína sa rozvoj placenty.

Po fertilizácii, v normálnej ontogenéze človeka dochádza k: deleniu zygoty. dopraveniu vajíčka do dutiny maternice pohybom vajíčkovodu a jeho riasinkovej výstelky. uhniezdeniu zárodku v sliznici maternice (na 3-4 deň po oplodnení). tvorbe progesterónu, ktorý udržuje sekrečnú fázu sliznice maternice. menštruačnému krvácaniu. tvorbe testosterónu, ktorý udržuje sekrečnú fázu sliznice maternice. dopraveniu vajíčka do sliznice vaječníka pohybom vajíčkovodu a jeho riasinkovej výstelky. uhniezdeniu zárodku v sliznici maternice (na 30-40 deň po oplodnení).

Spánok: je základný fyziologický jav. je základný patologický jav. priaznivo pôsobí na celý organizmus. nepriaznivo pôsobí na celý organizmus. tlmí činnosť mozgovej kôry. sa objavuje u rastlín - mikrospánok. sa vyskytuje u jednobunkovcov. potreba spánku je u ľudí rozličná.

O estrogénoch u ženy platí, že: pôsobia na rast a vývin pohlavných orgánov. pôsobia na vývin sekundárnych pohlavných znakov. ich vplyv je nápadný v puberte. pôsobia na rast maternice, vajíčkovodov a vonkajších rodidiel. spôsobujú odlišný vývin kostry (širšia panva), typické rozloženie tukového tkaniva a ďalších sekundárnych pohlavných znakov. spôsobujú odlišný vývin kostry (širšia panva), typické rozloženie tukového tkaniva a ďalších primárnych pohlavných znakov. pôsobia na ústrednú nervovú sústavu, majú vzťah k ženskému sexuálnemu cíteniu a správaniu. nepôsobia na rast a vývin pohlavných orgánov.

O proliferačnej fáze menštruačného cyklu platí, že: prebieha v prvej polovici cyklu. nasleduje po predchádzajúcom menštruačnom krvácaní. vzniká v nej zrelý Graafov folikul. bunky dozrievajúceho folikulu produkujú estrogény. povrch sliznice maternice sa znovu pokrýva výstelkovými bunkami. prebieha v záverečnej časti cyklu. vzniká v nej corpus luteum. začína v nej menštruačné krvácanie.

O vaječníkoch človeka platí, že: sú to orgány so zmiešanou funkciou (endokrinná a reprodukčná). produkujú vajíčka. vylučujú pohlavné hormóny. procesy, ktoré sa v nich odohrávajú sú cyklické. sú to typické exokrinné žľazy. produkujú testosterón. začínajú pracovať v klimaktériu. sú uložené v hrudnej dutine.

Kvapavka: je pohlavná choroba. je spôsobená baktériami typu kokov. je spôsobená baktériami typu bacilov. prenáša sa pohlavným stykom. prenáša sa spórami kokov. je spôsobená vírusmi. dá sa jej predchádzať vyhýbaním sa pochybným sexuálnym kontaktom a promiskuite. dá sa ju získať dôkladnou hygienou, vyhýbaním sa pochybným sexuálnym kontaktom a promiskuite.

O luteálnej (sekrečnej) fáze menštruačného cyklu platí, že: nasleduje po ovulácii. nasleduje po sedimentácii. Graafov folikul sa počas nej zmení na žlté teliesko. Graafov folikul sa počas nej zmení na corpus luteum. Graafov folikul sa počas nej zmení na vajíčko. počas nej žlté teliesko produkuje gestagény. počas nej sa sliznica pripravuje na odvrhnutie oplodneného vajíčka. počas nej sa sliznica pripravuje na uhniezdenie oplodneného vajíčka.

Syfilis: je pohlavná choroba. patrí medzi závažné chronické infekčné ochorenia. jeho pôvodcom je mikroorganizmus. jeho pôvodca sa nazýva Treponema pallidum. jeho pôvodca sa nazýva Trypanosoma pallidum. jeho pôvodcom sú streptokoky. nazýva sa aj lues. nazýva sa aj kvapavka.

O období dospelosti u človeka platí, že: začína od 15. roku života. je to obdobie zrelosti. je to obdobie plnej duševnej a telesnej aktivity. charakterizuje ho prudký rast a vývin organizmu. charakterizuje ho mliečny chrup. začína sa dosiahnutím jedného roku veku. je to obdobie postupnej straty telesných funkcií. je to obdobie, kedy sa zastavujú životne dôležité funkcie.

O semenníkoch človeka platí, že: sú to orgány so zmiešanou funkciou (endokrinná a reprodukčná). produkujú vajíčka. vylučujú pohlavné hormóny. produkujú mužské zárodočné bunky. produkujú testosterón. produkujú progesterón. ich funkcia nie je cyklická. ich činnosť riadia hormóny neurohypofýzy.

K rozmnožovacej sústave ženy patrí: pošva. maternica. konečník. análny otvor. vaječníky. vajíčkovody. semenovod. nadsemenníky.

O dojčenskom období u človeka platí, že: končí sa dosiahnutím jedného roku veku. dojča narastie za rok v priemere 25 cm. hmotnosť dojčaťa sa oproti pôrodnej strojnásobí. dieťa cicia. materské mlieko je pre dojča najlepšou výživou. dojčené deti sú odolnejšie. trvá do konca 1. mesiaca po narodení. začína sa dosiahnutím jedného roku veku.

O menštruácii, ako fáze menštruačného cyklu platí, že: dochádza v nej k vyplaveniu vajíčka z puknutého Graafovho folikulu. zaniká v nej žlté teliesko, ak nie je vajíčko oplodnené. zaniká v nej žlté teliesko, ak je vajíčko oplodnené. ak nebolo vajíčko oplodnené, stiahnu sa cievy v sliznici, jej povrchová vrstva odumrie a odplaví sa menštruačnou krvou. ak bolo vajíčko oplodnené, stiahnu sa cievy v sliznici, jej povrchová vrstva odumrie a odplaví sa menštruačnou krvou. žena pri nej stratí asi 40-50 ml krvi. žena pri nej stratí asi 4-5 l krvi. vzniká v nej žlté teliesko, ak nie je vajíčko oplodnené.

Smrť človeka: je zákonitý jav. ukončuje život celého organizmu. je spôsobená zastavením životne dôležitých funkcií. bunky a tkanivá stratia podmienky na látkovú výmenu a rozpadávajú sa. najčastejšími príčinami smrti sú poruchy obehovej sústavy, mozgu, zhubné nádory a úrazy. vyskytuje sa len v starobe. dostavuje sa len po zlyhaní srdca. ak je v činnosti aspoň jedna z dôležitých sústav, smrť nenastáva.

Čo je mozgová mŕtvica?. transplantácia mŕtveho mozgu. stav pri upchaní mozgového nervu krvnou zrazeninou. stav pri upchaní mozgovej cievy krvnou zrazeninou. stav, ktorý spôsobuje ochrnutie. stav, ktorý spôsobuje stratu schopnosti pohybu. následok zničenia mozočka. strata koordinácie vnútorných orgánov. následok prerušenia pyramídovej dráhy.

O ovulácii, ako fáze menštruačného cyklu platí, že: zvyčajne nastáva medzi 12. až 14. dňom cyklu. dochádza v nej k vyplaveniu vajíčka z puknutého Graafovho folikulu. v jej priebehu sa dostane vajíčko do ústia vajcovodu. v jej priebehu je sliznica maternice celkom obnovená a je v pokoji. v jej priebehu je vajíčko posúvané vo vajcovode smerom k maternici. v jej priebehu je vajíčko posúvané vo vajcovode smerom k vaječníku. zvyčajne nastáva medzi 2. až 7. dňom cyklu. v jej priebehu je sliznica maternice celkom odlúpená.

O období dospievania u človeka platí, že: začína približne v desiatom roku veku. trvá 8 - 10 rokov. rozdeľujeme ho na pubertu a vlastné dospievanie. charakterizuje ho prudký rast a vývin organizmu. hypotalamo-hypofýzová sústava dáva podnet na rozvoj pohlavných žliaz a vylučovanie pohlavných hormónov v nich. začínajú sa vytvárať zrelé pohlavné bunky. zastavuje sa rozvoj primárnych a sekundárnych pohlavných znakov. končí sa 12. rokom veku.

K rozmnožovacej sústave muža patrí: semenovod. vstrekovací kanálik, ktorý spája žliazky močovej rúry a semenovodu. vstrekovací kanálik. predstojnica. nadsemenníky. prostata. vaječník. penis.

Rozmnožovanie: jeho dôsledkom je vznik potomkov s rovnakými druhovými vlastnosťami ako majú rodičovské organizmy. poznáme vegetatívne a pohlavné. môže byť kvalitatívne a kvantitatívne. je základným životným prejavom rastlín. závisí od nadmorskej výšky. je u človeka riadené rovnakým systémom ako u vírusov. je základným životným prejavom živočíchov. závisí od atmosférického tlaku.

O placente u človeka platí, že: sprostredkuje spojenie medzi plodom a organizmom matky. krv plodu sa jej prostredníctvom dostáva do blízkosti matkinej krvi. je miestom výmeny látok medzi krvou plodu a matky. vyvíja sa z buniek zárodku po uhniezdení v sliznici maternice. je súčasťou prídavných orgánov zárodku, spolu s plodovými obalmi. pri normálnom priebehu pôrodu sa odlúči a vypudí asi za 20 - 40 minút po pôrode dieťaťa. prechádzajú ňou aj látky škodlivé pre plod, napr. alkohol a niektoré lieky. neprechádzajú ňou aj látky škodlivé pre plod, napr. alkohol a niektoré lieky.

O priebehu vnútromaternicového vývoja u človeka platí: brázdenie zygoty sa uskutočňuje počas cesty vajcovodom. počas embryonálneho obdobia dosiahne zárodok veľkosť asi 3 cm. počas embryonálneho obdobia nadobudne zárodok vonkajšiu podobu ľudského tela. obdobie fétu začína ukončením obdobia embrya a končí pôrodom. v období fétu plod rastie a začína sa činnosť väčšiny jeho orgánov. v období fétu vznikajú orgány a orgánové sústavy. brázdenie zygoty sa uskutočňuje po jej uhniezdení v sliznici maternice. počas embryonálneho obdobia dosiahne zárodok veľkosť asi 3 dm.

Krycia sústava: pokrýva povrch tela. tvorí pevnú a pohyblivú oporu tela. má termoregulačnú funkciu. tvorí závesný aparát pre pohybové orgány. nechráni telo pred stratou vody. tvorí základ rôznych pokožkových útvarov. nemá zásadný význam pre látkovú výmenu. zabraňuje vnikaniu choroboplodných zárodkov.

Koža dospelého človeka: má plochu 1,1 až 1,5 m. tvorí tepelnú izoláciu. má plochu asi 1,6 až 2 m. zabraňuje vniknutiu mikroorganizmov. pohlcuje ultrafialové lúče. má aj vylučovaciu funkciu. umožňuje vstrebávanie potravy. uľahčuje vniknutie mikroorganizmov.

Kožu človeka tvorí: svalovina. pokožka. väzivová zamša. podkožné väzivo. chlp. mezenchým. mezoglea. endoderma.

Na priereze kožou vidíme: vlasové cibuľky. hmatové telieska. obličkové telieska. vzpriamovače chlpov. zamšu. potné žľazy. hlavové nervy. hypofýzu.

Zamša: je ektodermálneho pôvodu. je tvorená mnohovrstvovým väzivom. obsahuje vo vrchnej časti klky, ktoré vyživujú pokožku. zvykne rohovatieť. obsahuje v spodnej časti zárodočné a pigmentové bunky. neobsahuje cievy. obsahuje v spodnej časti cievy, nervy a svalové vlákna. je mezodermálneho pôvodu.

V koži človeka sa nachádzajú: mazové žľazy. potné žľazy. receptory. hmatové telieska. proprioreceptory. chemoreceptory. krvné cievy. bičíky.

Receptormi v koži možno rozlíšiť: drsnosť. tvrdosť. vôňu. chuť. tlak. ťah. vlhkosť. chvenie.

Pokožka: sa odborne nazýva „epidermis“. neobsahuje pigmentové bunky. je ektodermálneho pôvodu. sa odborne nazýva „tela subcutanea“. je mezodermálneho pôvodu. sa odborne nazýva „corium“. je endodermálneho pôvodu. obsahuje v spodnej časti zárodočné a pigmentové bunky.

Kostra ľudského tela: sa skladá z kostry hlavy, kostry trupu a kostry končatín. tvorí ju asi 600 kostí. je zložená z kostí a svalov. tvorí ju asi 206 kostí a ich počet sa v priebehu života nemení. tvorí pohyblivú oporu tela. má štyri hlavné časti. tvorí ju asi 206 kostí a ich počet sa v priebehu života znižuje. je vyživovaná kĺbovým mazom.

Kosť: je tvrdé spojivo. je tkanivo bez cievneho zásobenia. obsahuje vápenaté soli. neobsahuje vodu. obsahuje kanáliky, v ktorých prebiehajú cievy s nervy. obsahuje organickú zložku (oseín). neobsahuje vápenaté soli. obsahuje kostné bunky (osteocyty).

Na priereze kosti človeka môžeme pozorovať: plášťové lamely kompaktnej kosti. rúrkovité lamely kompaktnej kosti. kostné bunky. okosticu. cievy a nervy okostice. mazové žľazy. trámce hubovitého kostného tkaniva. väzivový obal.

Tenké trámčeky kostí človeka: jej dodávajú veľkú pevnosť. sú miestom zániku erytrocytov. tvoria priestorovú sieť. sú pokryté okosticou. sú pravidelne usporiadané v určitých smeroch. sú usporiadané nepravidelne. sú usporiadané rovnako vo všetkých kostiach. sú súčasťou hubovitého tkaniva kosti.

Okostica: je tvorená kompaktným kostným tkanivom. sa nachádza na povrchu kosti. tvorí vnútro plochých a krátkych kostí. je väzivová, na cievy a nervové vlákna bohatá blana. je tvorená hubovitým kostným tkanivom. obsahuje kostnú dreň. je krvotvorný orgán. neobsahuje takmer žiadne cievy.

Červená kostná dreň človeka slúži na tvorbu: krviniek. lymfocytov. inzulínu. enzýmov. erytrocytov. trámčekov. bielych krviniek. červených krviniek.

V koncových častiach dlhých kostí a v plochých kostiach sa vyskytuje: kostné tkanivo kompaktné. kostné tkanivo hubovité. kostné tkanivo kompaktné i hubovité. kostné tkanivo kĺbového púzdra. kostná dreň. červená kostná dreň u detí. tukové tkanivo. chrupka.

Erytrocyty dospelého človeka sa tvoria: v kostnej dreni krátkych kostí. v slezine. vo svaloch. v okostici dlhých kostí. v kostnej dreni plochých kostí. v obličkách. v pečeni. v miazgových uzlinách.

Ku kolennému kĺbu človeka patrí: ihlica. stehenná kosť. kosti priehlavku. píšťala. sedacia kosť. krížová kosť. jabĺčko. vretenná kosť.

Bedrový kĺb človeka: je najzložitejší a jeden z najviac zaťažených kĺbov v tele. hlavicu tvorí stehnová kosť. jamka kĺbu je v panvovej kosti. obsahuje kĺbové menisky. hlavicu tvorí jabĺčko. obsahuje lonovú sponu. neobsahuje medzistavcové platničky. má vnútri kĺbovej dutiny malé množstvo kĺbového mazu.

Aké typy kostí rozlišujeme podľa tvaru a veľkosti?. dlhé. krátke. ploché. trojuholníkovité. drobné. priečne pruhované. okosticové. meniskovité.

Medzi krátke kosti zaraďujeme: sánku. hrudnú kosť. stavce. drobné kosti ruky. rebrá. kosti lebečnej klenby. lopatku. drobné kosti nohy.

Významnými súčasťami spojenia kĺbu sú: kĺbové teliesko. kĺbová hlavica. kĺbové svaly. kĺbový maz. kĺbové väzy. kĺbová jamka. kĺbové puzdro. kĺbová chrupka.

Kĺbové spojenie kostí: je spojenie kostí dotykom. je vystlané okosticou. má dotykové plochy vystlané chrupkou. má dotykové plochy vystlané kostným tkanivom. má kĺbové puzdro, miestami je spevnené väzmi. má vo vnútri kĺbovej dutiny kĺbový maz. obsahuje tekutinu, ktorá vyživuje chrupku. je zvyčajne tvorené jamkou a hlavicou.

Dotykové plochy kĺbu sú pokryté: kĺbovou tekutinou. kĺbovou plôškou. kĺbovou pokrývkou. kĺbovou krkvou. kĺbovou chrupkou. väzmi. kĺbovým puzdrom. kĺbovým mazom.

Ktorý z kĺbov v tele človeka je najzložitejší a jeden z najviac zaťažených?. členok. kĺb kolena. kĺb ramena. bedrový kĺb. spojenie ramennej kosti a lopatky. spojenie píšťaly, ihlice a kostí priehlavku. spojenie stehennej kosti a panvy. spojenie stehennej kosti a píšťaly.

Akým spôsobom sa uskutočňuje spojenie kostí?. voľne. pevne. kĺbovo. pomocou okostice. chrupkou. epitelom. kĺbovým mazom. kostnou dreňou.

Kĺbový maz v zdravom kĺbe: vyživuje kosť. rozhoduje o tvare dotykových plôch. vyrovnáva zakrivenia plôch kostí v kĺbe. vyživuje chrupku. inervuje kosť. rozhoduje o pohyblivosti kĺbu. je dôležitou súčasťou kĺbu. zmierňuje trenie.

Chrupkové spojenie kostí v tele človeka tvoria: švy medzi lebečnými kosťami. medzistavcové platničky medzi telami stavcov. krížové stavce. kolenný kĺb. lonová spona. väzivové spojenia. spona krížových kostí. ihlica a stehnová kosť.

O lakťovom kĺbe platí: jeho súčasťou je ramenná kosť. jeho súčasťou je lopatka. je to pohyblivé spojenie. že kĺbové plochy sa môžu dotýkať. že ramenná kosť sa končí dole kladkou. že ramenná kosť sa končí v lakťovom kĺbe hlavicou. je to najpohyblivejší kĺb v tele. je to najmenej pohyblivý kĺb.

Ako sa nazýva spojenie, pri ktorom sú kosti oddelené kĺbovou štrbinou?. pevné. súvislé. kĺbové. spojenie chrupkou. spojenie kostným tkanivom. väzivové. lonová spona. šev.

V lakťovom kĺbe: sa stretávajú dve kosti. sa stretávajú tri kosti. sa stretávajú štyri kosti. lakťová kosť končí hore kĺbovou plochou. lakťová kosť končí hore kladkou. sa upína dvojhlavý sval. sa stretávajú lakťová, ramenná a vretenná kosť. sa stretávajú ihlica, ramenná a vretenná kosť.

Kosti správne zoradené od najväčšej po najmenšiu sú: panva, lebka, jabĺčko. hrudná kosť, stavec, strmienok. jabĺčko, článok prsta, píšťala. kľúčna kosť, ramenná kosť, stehnová kosť. kostrč, krížová kosť, panvová kosť. kosť zápästia, jabĺčko, lebka. lebka, jabĺčko, kosť zápästia. stehnová kosť, ramenná kosť, kľúčna kosť.

Tvárová časť kostry lebky: je tvorená lebečnou klenbou. chráni mozog. je tvorená aj čeľusťou. je tvorená aj čelovou kosťou. je tvorená aj sánkou. sa nazýva neurocranium. nie je tvorená čeľusťou a sánkou. sa nazýva splanchnocranium.

Kostru hlavy tvorí: čuchová kosť. bodcovitý výbežok spánkovej kosti. čelová kosť. jarmová kosť. horná čeľusť. sánka. slzná kosť. spánková kosť.

V lebke sa nespájajú kosti: klinová kosť a spánková kosť. spánková kosť a nosová kosť. čelová kosť a spánková kosť. temenná kosť a sánka. temenná kosť a horná čeľusť. záhlavná kosť a nosová kosť. čelová kosť a temenná kosť. temenná kosť a záhlavná kosť.

Aký je počet driekových stavcov v chrbtici človeka?. štyri. päť. šesť. sedem. osem. deväť. desať. dvanásť.

Čo môžeme tvrdiť o spojení nosiča a čapovca?. je to kĺbové spojenie. nie je to kĺbové spojenie. je to zvláštny typ spojenia stavcov. zub čapovca umožňuje otáčavé pohyby hlavy. zub čapovca je kĺbovo spojený s nosičom. zub čapovca je kĺbovo spojený s oblúkom nosiča. zub čapovca je kĺbovo spojený so zadným oblúkom nosiča. zub čapovca je kĺbovo spojený s predným oblúkom nosiča.

Aký je počet krčných stavcov v chrbtici človeka?. päť. šesť. sedem. osem. deväť. desať. jedenásť. dvanásť.

Na driekovom stavci nájdeme: kĺbový výbežok. medzistavcovú chrupku. otvor stavca. medzistavcovú platničku. telo stavca. krčok stavca. priečny výbežok. tŕňový výbežok.

Ktoré stavce chrbtice človeka sú zrastené?. krčné. hrudné. driekové. krížové. kostrčové. nosič a čapovec. krížové do krížovej kosti. kostrčové v kostrč.

Aký je počet krížových stavcov v chrbtici človeka?. tri. štyri. osem. sedem. dvanásť. dva. sedem. desať.

Čo platí o prvých dvoch krčných stavcoch a ich spojeniach?. atlas nemá telo. atlas má predný oblúk. atlas nemá zadný oblúk. atlas má zadný oblúk. atlas má dva zadné oblúky. atlas sa spája s lebkou. čapovec má hore výbežok – „zub“. v otvore nosiča je priečny väz.

Kostra hornej končatiny človeka: má inú základnú stavbu ako kostra dolnej končatiny. je totožná s kostrou dolnej končatiny. má rovnakú základnú stavbu ako kostra dolnej končatiny. sa skladá z pletenca a kostry voľnej končatiny. má veľmi pohyblivé kĺby. obsahuje pletenec, ktorý tvorí panvová kosť. obsahuje pletenec, ktorý tvorí lopatka a kľúčna kosť. nesie hmotnosť tela.

Ku kostre dolnej končatiny patrí kosť?. vretenná. stehenná. píšťala. panvová. ihlica. jabĺčko. kľúčna. krížová.

Vyklenutý hrudník človeka tvorí: 12 hrudníkových stavcov. 5 hrudníkových stavcov. hrudná kosť. hrudníkové stavce. 7 hrudníkových stavcov. 4 – 5 hrudníkových stavcov. rebrá. 12 párov rebier.

Hrudná kosť: nie je súčasťou prednej steny hrudného koša. sa skladá z troch častí. je súčasťou pletenca dolnej končatiny. sa skladá z piatich častí. je súčasťou prednej steny hrudného koša. je súčasťou pletenca hornej končatiny. tvorí spolu s rebrami a rebrovými stavcami hrudník. sa skladá z rukoväte, tela a mečovitého výbežku.

Aký je počet hrudníkových stavcov v chrbtici človeka?. desať. jedenásť. dvanásť. štrnásť. trinásť. sedem. osem. deväť.

Svalová sústava: je funkčne spojená s kostrou. nemá význam pre pohyb tela. je tvorená približne 600 svalmi. nemá význam pri udržiavaní vzpriamenej polohy tela. je súčasťou pohybového aparátu. je tvorená približne 206 svalmi. umožňuje aktívny pohyb tela. spolu s kostrou vytvára oporno-pohybový systém.

Čo je stavebnou jednotkou kostrového svalu?. svalová bunka. šľacha. priečne pruhované svalové vlákno. myocyt. hladké svalové vlákno. priečne pruhovaný nerv. retikulárna formácia. svalový tonus.

Svalový snopec tvorí približne: 150 až 200 vláken. 200 až 450 vláken. 150 až 500 vláken. 10 až 100 vláken. 100 až 1000 vláken. 300 až 400 vláken. 400 až 500 vláken. 500 až 600 vláken.

Svalové vlákna podľa spôsobu sťahovania, štruktúry a obsahu určitých látok rozdeľujeme na: rýchle (bledé). rýchle (červené). pomalé (biele). pomalé (červené). autonómne (motorické). pohybové (autonómne). rýchle (bordové). pomalé (čierne).

Čo je svalový tonus?. je to sila pôsobiaca na sťah priečne pruhovaného svalstva. udržiavanie trvalého mierneho sťahu hladkého svalstva. udržiavanie trvalého mierneho sťahu priečne pruhovaného svalstva. maximálna kontrakcia priečne pruhovaného svalstva. pokojové napätie svalu. infekčné ochorenie. dedičná vývinová chyba. degeneratívne ochorenie svalu.

Podľa tvaru sa svaly delia na: dlhé (napr. krajčírsky sval). ploché (napr. prsný sval). okrúhle (napr. stehenný sval). dlhé (napr. nosový sval). okrúhle (napr. očný kruhový sval). ploché (napr. krajčírsky sval). okrúhle (napr. deltový sval). krátke (napr. nosový sval).

Podľa funkcie rozdeľujeme svaly na: ohýbače (flexory). priťahovače (abduktory). naťahovače (extenzory). zvierače (flexory). krútiče (rotátory). rozširovače (dilatátory). zvierače (sfinktery). odťahovače (adduktory).

Svaly podľa mikroskopickej stavby a funkčných rozdielov rozlišujeme: pozdĺžne. priečne pruhované. srdcový sval. kombinované. hladké. priečne-pozdĺžne. pozdĺžne pruhované. priečne hladké.

V stenách vnútorných orgánov sa nachádzajú najmä svaly: priečne pruhované. hladké. priečne pruhované aj hladké. svaly riadené autonómnym nervstvom. svaly priečne pruhované, riadené motorickým nervstvom. hladké svaly, riadené motorickým nervstvom. hladké svaly, ktoré nie sú ovládané vôľou. hladké svaly, ktoré sú ovládané vôľou.

Srdcová svalovina: má schopnosť kontrakcie. sa zmršťuje arytmicky. sa zmršťuje automaticky. sa zmršťuje rytmicky. sa zmršťuje a neochabuje. pracuje vo fázach - systola a diastola. vykonáva statickú prácu. obsahuje priehradky, ktoré rozdeľujú jednotlivé vlákna.

O kostrovom svale platí, že: má schopnosť kontrakcie. je nepružný. je pevný a pružný. nemá schopnosť sťahovať sa. pri zaťažení sa nepretiahne. je inervovaný. pri zaťažení sa pretiahne. má určité pokojové napätie.

Srdcový sval je: riadený z vlastných ústredí a pracuje ako celok. tvorený hladkou svalovinou. to zvláštny priečne pruhovaný sval. to sval podobný svalom steny ciev. ovládaný autonómnym nervstvom. ovládaný vegetatívnym nervstvom. štruktúrou podobný hladkému a funkciou kostrovému svalu. štruktúrou podobný kostrovému a funkciou hladkému svalu.

K svalom hlavy z funkčného hľadiska patria: mimické svaly, ktoré pohybujú sánkou. svaly mäkkého podnebia, ktoré pohybujú mihalnicami. ústne zvierače, ktoré pohybujú sánkou. žuvacie svaly, ktoré pohybujú sánkou. mimické svaly, ktoré pohybujú kožou. mimické svaly, ktoré vytvárajú výraz tváre. svaly hltana, dôležité pri dýchaní a fonácii. okohybné svaly, ktoré pohybujú očnými guľami.

Ktoré svaly hlavy pohybujú kožou?. mimické svaly. análne zvierače. žuvacie svaly. dlhé svaly. očné zvierače. ústne zvierače. svaly mäkkého podnebia. drobné svaly stredného ucha.

K svalom tváre patrí: vretenný sval. napínač širokej pokrývky. veľký jarmový sval. spánkový sval. smiechový sval. pílový predný sval. predný píšťalový sval. malý jarmový sval.

K svalom krku patrí: kruhový ústny sval. kruhový očnicový sval. zdvíhač hlavy. vonkajší žuvací sval. nadjazylkové svaly. dlhý vonkajší naťahovač ruky. podjazylkové svaly. napínač širokej pokrývky.

Na krku človeka sa nachádzajú: svaly, ktoré ohýbajú hlavu. svaly dýchacie - vonkajšie medzirebrové svaly. svaly krku. svaly stredného ucha. svaly, ktoré nakláňajú ušnicu. očné zvierače. svaly, ktoré otáčajú hlavu. bránica.

U človeka sa na vdychu podieľajú najmä: bránica. bránica a vonkajšie medzirebrové svaly. vonkajšie medzirebrové svaly. mimické svaly. vnútorné medzirebrové svaly. brušný lis. svaly hrtana. svaly jazyka.

K svalom prednej časti trupu človeka patrí: deltový sval. priamy sval brucha. pílovitý predný sval. priečny väz zápästia. vonkajší šikmý sval brucha. priamy sval stehna. trojhlavý sval ramena. veľký prsný sval.

O svaloch brucha u človeka platí, že: patrí k nim priamy sval brucha. zaraďujeme k nim svaly na zadnej stene trupu. sú väčšinou rozsiahle a ploché. patrí k nim lichobežníkový sval. patrí k nim vonkajší šikmý sval brucha. tvoria nepružnú brušnú stenu. ich silným sťahom vznikne tzv. brušný lis. patrí k nim poloblanitý sval.

Sťahom svalov, ktoré tvoria pružnú brušnú stenu vzniká: kontrakcia širokého svalu chrbta. sťah svalov panvy. statická práca. brušný lis. kinetická práca dvojhlavého svalu lýtka. kontrakcia akomodačného svalu. únava. relaxácia.

Svaly chrbta: spájajú chrbticu s ostatnou kostrou. nemajú úlohu pri vzpriamovaní. sú uložené v štyroch vrstvách. umožňujú aj rotáciu hlavy. nemajú vplyv na pohyb horných končatín. umožňujú aj rotáciu trupu. sú uložené v siedmich vrstvách. neumožňujú aj rotáciu hlavy.

K svalom, zadnej časti trupu človeka patrí: vonkajší sval. veľký sedací sval. široký sval chrbta. veľký oblý sval. podlopatkový sval. lichobežníkový sval. šikmý sval lýtka. ohýbač kolena.

Svaly panvy u človeka: zabezpečujú správnu polohu niektorých panvových orgánov. uzatvárajú panvové dno. ich silným sťahom vznikne brušný lis. patrí k nim vonkajší zvierač močovej rúry. sú len hladké svaly. patrí k nim vonkajší análny zvierač. sú len svaly ovládateľné vôľou. sú bedrové svaly.

Ktoré významné zvierače ovládané vôľou patria medzi svaly panvy?. len vnútorný zvierač močovej rúry. len vonkajší análny zvierač. vonkajší a vnútorný zvierač močovej rúry. vonkajší zvierač močovej rúry. vonkajší análny zvierač. pílový predný sval. napínač širokej pokrývky. slabinový kanál.

Sval, ktorý spôsobuje ohnutie v lakťovom kĺbe sa nazýva: lichobežníkový sval. trojhlavý sval ramena. dlhý sval stehna. dvojhlavý sval ramena. prsný sval. trojhlavý sval lýtka. vretenný sval. krajčírsky sval.

Ktorý sval hornej končatiny je naťahovač?. trojhlavý sval ramena. krajčírsky sval. len dvojhlavý sval ramena. všetky svaly predlaktia. ohýbač ruky. lichobežníkový sval. predný píšťalový sval. vretenný sval.

Svaly dolnej končatiny sú: blanitý sval. ohýbač kolena. dlhý naťahovač prstov. šikmý sval lýtka. dvojhlavý sval ramena. deltový sval. poloblanitý sval stehna. trojhlavý sval ramena.

O svaloch stehna u človeka platí, že: niektoré začínajú na bedrovej kosti. niektoré začínajú na pätovej kosti. niektoré sa zúčastňujú pohybov v bedrovom kĺbe. niektoré ovládajú kĺb kolena. patrí k nim Achillova šľacha. sú v stenách vnútorných orgánov. patrí k nim sval, ktorý spôsobuje natiahnutie v kĺbe kolena. patrí k nim trojhlavý sval lýtka.

K svalom dolnej končatiny patrí: napínač úzkej pokrývky. ohýbač kolena. predný píšťalový sval. poloblanitý sval. deltovitý sval. dvojhlavý sval stehna. dlhý sval stehna. pološľachovitý sval stehna.

Trojhlavý sval lýtka: upína sa na bedrovú kosť. vytvára obrys lýtka. upína sa Achillovou šľachou na pätovú kosť. upína sa na predpriehlavkové kosti. výrazne sa uplatňuje pri chôdzi. uplatňuje sa pri vzpriamenom postoji. upína sa na články prstov. upína sa Achillovou šľachou na hrboľ pätovej kosti.

Tráviaca sústava: má mechanickú aj chemickú funkciu. podieľa sa na látkovej premene. nezabezpečuje vstrebávanie. po mechanickom spracovaní potravy zabezpečuje jej chemické trávenie. začína žalúdkom. neobsahuje žiadne žľazy. začína ústnou dutinou. nemá zásadný význam pri premene látok.

K tráviacej sústave človeka patrí: ústna dutina. hltan. pažerák. žalúdok. tenké črevo. hrubé črevo. hrtan. priedušnica.

V ústnej dutine človeka sa uskutočňuje: príjem potravy. pôsobenie pepsínu na potravu. hrubé mechanické spracovanie. pôsobenie žlčových kyselín. premiešanie potravy so slinami. pôsobenie trypsínu na potravu. pôsobenie ptyalínu na potravu. peristaltický pohyb.

Zuby človeka: nachádzajú sa v ústnej dutine. hlt sa rozdrobí medzi rezákmi. sú dôležité pre reč. rezáky odhryznú sústo. črenové zuby odhryznú hlt. hlt sa rozdrobí medzi stoličkami. sa nenachádzajú v čeľusti. sa nachádzajú v sánke.

Trvalý chrup človeka obsahuje: osem hryzákov. osem očných zubov. štyri očné zuby. osem črenových zubov. dvanásť stoličiek. štyri stoličky. dva hryzáky. dva črenové zuby.

Aký je rozdiel medzi mliečnymi a trvalými zubami?. mliečny chrup neobsahuje črenové zuby a trvalý chrup obsahuje jeden črenový zub. trvalý prvý rezák je väčší ako mliečny prvý rezák. oblúk zubov mliečneho chrupu je menší ako oblúk trvalého chrupu. mliečny chrup neobsahuje črenové zuby a trvalý chrup ich obsahuje. trvalý črenový zub je väčší ako mliečny črenový zub. trvalá tretia stolička je väčšia ako mliečna tretia stolička. mliečny chrup neobsahuje črenové zuby a trvalý chrup obsahuje v každej čeľusti dva črenové zuby. mliečny chrup neobsahuje črenové zuby a trvalý chrup obsahuje osem črenových zubov.

O zuboch u človeka platí, že: sú v čeľusti a v sánke. treba si ich čistiť aspoň raz za pol roka. sú významnou zložkou estetického vzhľadu úst. lebka dieťaťa obsahuje mliečne aj trvalé zuby naraz. rozlišujeme ich na mliečne a dočasné. rozlišujeme ich na mliečne (dočasné) a trvalé. mliečne vypadávajú všetky naraz. mliečne sú nahrádzané trvalými postupne.

K veľkým párovým slinným žľazám človeka patria žľazy: podjazykové. podhrtanové. podsánkové. podjazylkové. príušné. podžalúdkové. podhltanové. podnebné.

Sliny človeka obsahujú: trypsín. ptyalín. lyzozým. lipázu. zmes amyláz. pepsín. glukagón. inzulín.

Sliny človeka: zahusťujú potravu. zvlhčujú potravu. pomáhajú pri prehĺtaní potravy. neobsahujú amylázy. obsahujú aj baktericídne látky. nemajú žiaden vplyv na prehĺtanie potravy. obsahujú pepsín. obsahujú aj baktericídne látky (napr. ptyalín).

Ktoré látky štiepi amyláza?. nukleotidy. polypeptidy. bielkoviny. tuky. škrob. polysacharidy. nukleové kyseliny. lipidy.

Žalúdok: je vakovitý orgán. je uložený v brušnej dutine vľavo nad klenbou bránice. tvorí najširšiu časť tráviacej sústavy. je uložený v brušnej dutine vpravo pod klenbou bránice. tvorí najužšiu časť tráviacej sústavy. dospelého človeka pojme naraz asi 1 až 2 litre potravy. obsahuje kyselinu sírovú. je uložený v brušnej dutine vľavo pod klenbou bránice.

Hlien - mucín: je neutrálny. je zásaditý. je kyslý. odoláva tráviacim účinkom pepsínu. odoláva žalúdočnej kyseline chlorovodíkovej. chráni sliznicu žalúdka. pokrýva sliznicu žalúdka súvisle. pokrýva sliznicu žalúdka nesúvisle.

K hlavnými súčastiam žalúdkovej šťavy človeka patrí: pepsín. trypsín. kyselina chlorovodíková. lipáza. HCl. hlien. mucín. ptyalín.

Kyselina chlorovodíková vytvára v žalúdku človeka kyslé prostredie, ktoré: bráni znehodnocovaniu vitamínu B1. bráni znehodnocovaniu vitamínu K. ničí veľa choroboplodných mikroorganizmov. umožňuje pôsobenie žalúdočnej lipázy. uľahčuje vstrebávanie niektorých minerálnych látok. bráni znehodnocovaniu vitamínov B2 a C. neutralizuje zásadité prostredie v pažeráku. je nevyhnutné pre pôsobenie pepsínu.

Na trávení bielkovín v žalúdku človeka sa zúčastňuje: disacharidáza. žlč. trypsín. amyláza. pepsín. peptóny. mucín. lipáza.

Pepsín sa u človeka vylučuje ako: pepsinogén do silne alkalického prostredia žalúdka. neúčinný trypsinogén. účinný pepsinogén. účinný enzým. neúčinný pepsinogén. pepsinogén do silne kyslého prostredia žalúdka. trypsinogén do silne kyslého prostredia žalúdka. trypsinogén do silne alkalického prostredia žalúdka.

Tenké črevo u človeka: sa začína dvanástnikom. má priemernú dĺžku 1,5 až 2 m. má priemernú dĺžku 2 až 3 m. má priemernú dĺžku 4 až 6 m. má priemernú dĺžku 6 až 7 m. má priemernú šírku 4 - 5,5 cm. má priemernú šírku 3 - 3,5 cm. sa končí dvanástnikom.

Resorpčná plocha sliznice tenkého čreva je zväčšená: veľkou dĺžkou orgánu. mikroorganizmami. klkmi. mikroklkmi. prenikaním telových tekutín. sekrečnými bunkami. výrastkami. baktériami.

Na trávení sacharidov v tenkom čreve človeka sa zúčastňuje: ptyalín. pepsín. amyláza. lipáza. trypsín. disacharidázy. žlčové kyseliny. pepsinogén.

Trávenia bielkovín v tenkom čreve človeka sa zúčastňuje: žlčové kyseliny. pepsín. trypsín. amyláza. peptidáza. lipáza. HCl. fibrinogén.

Ktorý je najdôležitejší orgán vstrebávania u človeka?. žalúdok. dvanástnik. tenké črevo. hrubé črevo. pečeň. podžalúdková žľaza. duodenum. slezina.

Na sliznici tenkého čreva človeka vidno: riasy. klky. riasy aj klky. bičíky. undulujúce membrány. jemné výbežky. svalové bunky. žliazky produkujúce HCl a pepsinogén.

O činnosti tenkého čreva človeka platí, že: v tenkom čreve sa dokončuje trávenie všetkých živín. do dvanástnika priteká šťava z podžalúdkovej žľazy a žlč. vykonáva miestne a celkové pohyby. striedavým zvieraním a ochabovaním susedných úsekov sa trávenina premiešava s tráviacimi šťavami. do jeho spojenia s hrubým črevom priteká šťava z podžalúdkovej žľazy a žlč. v dvanástniku sa alkalizuje kyslá trávenina zo žalúdka. v dvanástniku sa okysľuje alkalická trávenina zo žalúdka. vytvára a zahusťuje sa v ňom žlč.

Pečeň človeka je zásobárňou: železa. glykogénu. vitamínu B12. vitamínu A. vitamínu D. imunoglobulínov. kobalamínu. bielkovín.

Aké funkcie má v organizme človeka pečeň?. spracováva sa tu veľká časť živín vstrebaných v tenkom čreve. zúčastňuje sa na tvorbe amyláz. pri metabolizme živín je zásobárňou železa a vitamínov. detoxikačnú úlohu. zúčastňuje sa produkcie trypsínu. je zásobárňou glykogénu. vytvárajú sa tu niektoré látky nevyhnutné pre zrážanie krvi. spracováva sa tu veľká časť živín vstrebaných v hrubom čreve.

Žlč u človeka: tvorí sa v bunkách tenkého čreva. obsahuje žlčové kyseliny. tvorí sa v bunkách podžalúdkovej žľazy. tvorí sa v bunkách dvanástnika. tvorí sa v bunkách pečene. zhromažďuje a zahusťuje sa v žalúdku. zhromažďuje a zahusťuje sa v žlčníku. uľahčuje pôsobenie enzýmov, ktoré rozkladajú tuky.

Metabolizmus u človeka: nezávisí od hormónov. sa v starobe zvyšuje. sa v starobe znižuje. je riadený hormonálne. je riadený nervovo. nezávisí od nervovej sústavy. pri nadmernej činnosti štítnej žľazy sa zvyšuje. pri nadmernej činnosti štítnej žľazy sa znižuje.

Pečeň človeka: je uložená pod pravou bránicovou klenbou. je uložená pod ľavou bránicovou klenbou. sa odborne nazýva herpes. je jedna z najväčších žliaz s vnútornou sekréciou. má priemerne hmotnosť 1,5 kg. má priemerne hmotnosť 15 kg. má priemerne hmotnosť 1500 g. sa odborne nazýva hepar.

V pankreatickej šťave človeka sa nachádza: enzým štiepiaci soli. trypsín. enzým ptyalín. inzulín. amyláza. lipáza. enzým štiepiaci peptidy. pepsinogén.

Podžalúdková žľaza: leží pod žalúdkom v ohybe dvanástnika. produkuje výlučne hormóny. má dvojakú funkciu. má aj endokrinnú funkciu. produkuje pankreatickú šťavu a hormóny. produkuje žlč. produkuje vitamíny. vylučuje pankreatickú šťavu.

O činnosti hrubého čreva človeka platí, že: nevylučujú sa do neho žiadne tráviace šťavy. prebieha v ňom obmedzené vstrebávanie - napr. vody. prebieha v ňom vstrebávanie všetkých živín. baktérie v ňom vytvárajú vitamíny B-komplexu a K. činnosťou baktérií vznikajú toxické látky, ktoré sa u zdravého človeka zneškodňujú v pankrease. činnosťou baktérií vznikajú plyny, ktoré napínajú jeho stenu a povzbudzujú jeho činnosť. činnosťou baktérií vznikajú plyny, ktoré napínajú jeho stenu a utlmujú jeho činnosť. činnosťou baktérií vznikajú toxické látky, ktoré sa u zdravého človeka zneškodňujú v pečeni.

Hrubé črevo človeka má priemernú: dĺžku 1,5 m. dĺžku 2,5 m. dĺžku 3,5 m. dĺžku 4,5 m. šírku 3 - 5 cm. šírku 5 - 8 cm. šírku 7 - 8 cm. hmotnosť 5 g.

Ako sa vyprázdňuje konečník?. pasívne, pred naplnením. činnosťou hrudného lisu. ochabnutím svaloviny konečníka a ochabnutím vonkajšieho zvierača. sťahom svaloviny konečníka a ochabnutím vnútorného a vonkajšieho zvierača. ochabnutím vnútorného a vonkajšieho zvierača. sťahom vonkajšieho a vnútorného zvierača. pasívne, po naplnení. interdisciplinárne.

Aké tráviace enzýmy vylučuje človek do hrubého čreva?. disacharidázy. amylázy. pepsín. lipázu. žiadne. kvasné. trypsín. ptyalín.

Tučnota: je prechod medzi primeranou výživou a hladovaním. sa odborne nazýva obezita. je spôsobená dlhodobým hladovaním. nastáva najmä pri prejedaní sa. môže byť dôsledkom poruchy metabolizmu. môže byť dôsledkom poruchy činnosti srdca. je spôsobená dlhodobým prejedaním sa. je spôsobená úbytkom tukového tkaniva.

O potrebe živín u zdravého človeka platí, že: u dospelého človeka je optimálny prívod bielkovín 10 g na 1 kg hmotnosti tela. u detí je optimálny prívod bielkovín 3-4 g na 1 kg hmotnosti tela. optimálny prísun tukov závisí od energetického výdaja organizmu. prívod tukov je nevyhnutný pre obsah niektorých nenasýtených mastných kyselín, ktoré organizmus nie je schopný sám vytvárať. sacharidy sú najbežnejším a najpohotovejším zdrojom energie. bežná strava obsahuje dostatok minerálnych látok, ale napríklad v detstve, počas rastu a v tehotenstve je ich potreba zvýšená. bežná strava obsahuje dostatok minerálnych látok, ale napríklad v detstve, počas rastu a v tehotenstve je ich potreba znížená. u dospelého človeka je optimálny prívod bielkovín 1g na 1 kg hmotnosti tela.

Podvýživa: je prechod medzi hypovitaminózou a hypervitaminózou. je prechod medzi hladovaním a obezitou. je dôsledok primeranej výživy. spôsobuje úbytok telesnej hmotnosti. spôsobuje prírastok telesnej hmotnosti. spôsobuje prírastok hmotnosti svalov. je prechod medzi primeranou výživou a hladovaním. je prechod medzi primeranou výživou a obezitou.

Hladovanie: je stav, ktorého dôsledkom sa nemení hmotnosť tela. je stav, keď človek prijíma mnoho potravy. je stav, keď človek neprijíma žiadnu potravu. je stav, ktorého dôsledkom je zvýšenie telesnej hmotnosti. je stav, keď človek prijíma mnoho tekutín. je stav, ktorého dôsledkom je ubúdanie telesnej hmotnosti. má ako konečnú fázu smrť organizmu. má ako konečnú fázu regeneráciu organizmu.

Kvalitatívne správne zložená potrava obsahuje: bielkoviny. tuky. nestráviteľné látky, ako napr. celulózu. vodu. nepostrádateľné aminokyseliny. nenasýtené mastné kyseliny. minerálne látky. vitamíny.

O pyridoxíne platí, že: jeho nedostatok u detí spôsobuje kŕče. je dôležitý pre metabolizmus aminokyselín. jeho nedostatok u dospelých spôsobuje kŕče. prejavy jeho nedostatku u dospelých neboli opísané. jeho nedostatok u dospelých spôsobuje málokrvnosť. jeho významným zdrojom sú napr. kvasnice. jeho významným zdrojom sú napr. črevné baktérie. jeho významným zdrojom sú napr. obilné klíčky.

Nedostatok vitamínu B2 sa u človeka prejaví: zápalom sigmy. poruchami činnosti krvotvorby. trhlinami kútikov úst. zápalom spojoviek. chorobou beri-beri. poruchami kože a slizníc, najmä pier a jazyka. šeroslepotou. pernicióznou anémiou.

O vitamíne B1 platí, že: veľa sa ho nachádza napr. v citrusových plodoch. je nevyhnutný pre tvorbu rodopsínu. je dôležitý pre tvorbu nukleových kyselín. veľa sa ho nachádza napr. v zárodočných častiach zrna. jeho nedostatok vyvoláva únavu a zápaly nervov. jeho nedostatok vyvoláva málokrvnosť. veľa sa ho nachádza napr. v strukovinách. tvorí sa činnosťou baktérií v obličkách.

Smrteľná choroba vznikajúca pri úplnom nedostatku vitamínu B1 sa nazýva: pelagra. hemofília. krivica. skorbut. beri-beri. borelióza. málokrvnosť. daltonizmus.

Nedostatok kobalamínu sa u človeka prejavuje: kŕčami u detí. šeroslepotou. zhubnou málokrvnosťou. poruchami trávenia. rohovatením epitelov. pernicióznou anémiou. farbosleposťou. krivicou.

Nedostatok niacínu sa u človeka prejavuje: rohovatením epitelov. zápalmi kože. pernicióznou anémiou. poruchami trávenia. poruchami činnosti krvotvorby. poruchami vývoja kostí. nervovými poruchami. šeroslepotou.

O vitamíne C u človeka platí: je veľmi nestály. syntetizuje sa v pečeni. je nepostrádateľný pre tvorbu a udržanie väziva. je nepostrádateľný pre tvorbu erytrocytov. je nepostrádateľný pre tvorbu a udržanie chrupiek. je nepostrádateľný pre tvorbu a udržanie kostí. syntetizuje sa v slinivke brušnej. varením a sušením sa ničí.

Sú vitamíny zdrojom energie?. v tukoch rozpustné sú zdrojom energie. vo vode rozpustné sú zdrojom energie. nie sú zdrojom energie. len pri hladovaní organizmu. áno sú zdrojom energie. vo vode rozpustné nie sú zdrojom energie. závisí to od kvality výživy. v tukoch rozpustné nie sú zdrojom energie.

Vitamín C je významný pre: udržanie správneho stavu kostí. podporuje kôrnatenie tepien. udržanie správneho stavu dentínu. udržanie správneho stavu chrupiek. syntézu kolagénu. znižuje odolnosť organizmu proti infekčným chorobám. zvyšuje odolnosť organizmu proti infekčným chorobám. zabraňuje kôrnateniu tepien.

Ako sa nazýva vitamín B6?. tiamín (aneurín). kyselina pantoténová. pyridoxín. vitamín K. retinol. axeroftol. kyselina parathormónová. aneurín.

Nedostatok ktorého vitamínu nebol opísaný u človeka: B1. B2. B5. B12. kobalamínu. C. kyselina pantoténovej. kyselina folovej.

Prejavom nedostatku kyseliny askorbovej u človeka je: šeroslepota. únava. znížená odolnosť proti infekciám. rohovatenie epitelov. poruchy hojenia rán. vypadávanie zubov. zvýšená odolnosť proti infekciám. krvácanie ďasien.

Nedostatok kyseliny pantoténovej u človeka: sa prejavuje rôznymi zápalovými zmenami. sa prejavuje šeroslepotou. nebol opísaný. sa vyskytuje pri hemofílii. nespôsobuje pernicióznu anémiu. spôsobuje pernicióznu anémiu. vyvoláva šeroslepotu. sa prejaví ako beri-beri.

O vitamíne D u človeka platí, že: podporuje vstrebávanie vápnika v tenkom čreve. jeho nedostatkom u detí vzniká cukrovka. ovplyvňuje ukladanie vápnika v kostnom tkanive. tvoria ho baktérie v hrubom čreve. jeho výdatným zdrojom je rybí tuk. jeho nedostatok u dospelých vedie k rednutiu a mäknutiu kostí. jeho nedostatok vyvoláva u dospelých málokrvnosť. jeho nedostatkom u detí vzniká krivica.

O vitamíne B12 platí, že: je dôležitý pri všetkých okysličovacích dejoch v bunkách. je nepostrádateľný pre normálnu tvorbu väziva. je dôležitý pre tvorbu nukleových kyselín a bielkovín. je nepostrádateľný pre normálnu tvorbu erytrocytov. je nepostrádateľný pre normálnu tvorbu červených krviniek. je nepostrádateľný pre normálnu tvorbu chrupiek. tvorí sa aj činnosťou baktérií v hrubom čreve. ovplyvňuje delenie buniek.

O vitamíne A platí, že: podporuje vstrebávanie vápnika v tenkom čreve. je nevyhnutný pre tvorbu rodopsínu. veľa sa ho nachádza napr. v zárodočných častiach zrna. je nevyhnutný pre normálny stav a funkciu epitelových buniek. ovplyvňuje ukladanie vápnika v kostnom tkanive. k prejavom jeho nedostatku patrí šeroslepota. pri úplnom nedostatku zapríčiňuje smrteľnú chorobu beri-beri. jeho provitamíny sa nachádzajú v mrkve, paprike a rajčiakoch.

Čo môže spôsobiť nedostatok železa?. skorbut. chorobu beri-beri. šeroslepotu. málokrvnosť. zvýšenie počtu bielych krviniek. krivicu. infekčnú hepatitídu. cukrovku.

V metabolizme človeka možno bielkoviny úplne nahradiť: vitamínom C. polysacharidmi. rastlinnými tukmi. neesenciálnymi aminokyselinami. nemožno ich nahradiť. vitamínom A. vitamínom K. vitamínmi.

Biologická hodnota bielkovín je daná: obsahom vlákniny. množstvom a objemom dusíka v nich. počtom aminokyselín, ktoré ju tvoria. obsahom tzv. nepostrádateľných aminokyselín. obsahom glukózy. obsahom pektínu. obsahom tzv. esenciálnych aminokyselín. obsahom v nich rozpustných vitamínov.

Vitamín K: je tvorený baktériami v hrubom čreve človeka. podporuje vstrebávanie kalcia. je dôležitý pre metabolizmus cukrov. podieľa sa na zrážanlivosti krvi. zvyšuje odolnosť proti infekciám. pri jeho nedostatku vzniká krvácanie do tkanív a dutín. je nepostrádateľný pre tvorbu rodopsínu. je nepostrádateľný pre tvorbu protrombínu.

Pri nedostatku ktorého vitamínu vzniká rohovatenie epitelov, vysychanie rohovky a spojoviek a šeroslepota?. C. D. A. PP. retinol. kobalamín. axeroftol. niacín.

Ktorý vitamín sa zúčastňuje okysličovacích dejov vo všetkých bunkách?. A. B1. B2. B12. aneurín. riboflavín. tiamín. laktoflavín.

Ako možno nazvať pravidelné striedanie vdychov a výdychov?. vnútorné dýchanie. transpirácia. ventilácia pľúc. pľúcny kolobeh. vonkajšie dýchanie. expirácia. minútový obeh plynov. ektotermné dýchanie.

Podráždenie sliznice hrtana, priedušnice a priedušiek vyvolá: hluchotu. slepotu. nádchu. kašeľ. kýchanie. obranný dýchací reflex. zvracanie. alkoholové kvasenie v pľúcach.

K obranným dýchacím reflexom patrí: reflex defekácie. kašeľ. dávenie. kýchanie a kašeľ. zvracanie. kýchanie. hnačka. potenie.

Podráždenie sliznice nosa následne vyvolá: nepodmienené sluchové reflexy. maláriu. kašeľ. kýchanie. podráždenie chuťových receptorov. obranný dýchací reflex. zvracanie. podmienené zrakové reflexy.

Priemerný minútový dychový objem dospelého človeka v kľude je: 2-3 litre vzduchu. 4-5 litrov vzduchu. 7-9 litrov vzduchu. 10-11 litrov vzduchu. menší ako vitálna kapacita. rovnaký ako vitálna kapacita. väčší ako vitálna kapacita. rovnaký ako pri námahe.

Vitálna kapacita pľúc je: maximálny minútový dychový objem. objem vzduchu, ktorý po najhlbšom vdychu maximálne vydýchneme. počet dychov za l minútu. minútový dychový objem. pravidelné striedanie vdychov a výdychov. u mužov 3500 až 5000 ml. u žien 2500 až 4000 ml. závislá od telesnej výšky, hmotnosti a trénovanosti.

O jednotlivých častiach celkovej kapacity pľúc človeka sú správne tvrdenia: vitálna kapacita - je objem vzduchu, ktorý zostáva v pľúcach aj po maximálnom výdychu. vdychový rezervný objem - je množstvo vzduchu, ktoré možno ďalej vdýchnuť, po pokojovom vdychu. reziduálny objem - je množstvo vzduchu, ktorý sa maximálne vydýchne po najhlbšom vdychu. výdychový rezervný objem - je množstvo vzduchu, ktoré možno ďalej vydýchnuť, po pokojovom výdychu. reziduálny objem - je množstvo vzduchu, ktoré zostáva v pľúcach aj po maximálnom výdychu. vdychový rezervný objem - je množstvo vzduchu, ktoré možno ďalej vydýchnuť, po pokojovom výdychu. vitálna kapacita - je objem vzduchu, ktorý sa maximálne vydýchne po najhlbšom vdychu. výdychový rezervný objem - je množstvo vzduchu, ktoré možno ďalej vdýchnuť, po pokojovom vdychu.

O dýchaní u človeka platí, že: prijíma sa pri ňom oxid uhličitý a vydáva sa kyslík. prijíma sa pri ňom kyslík a vydáva sa oxid uhličitý. podieľa sa na ňom aj krv a krvný obeh. riadi ho ústredná nervová sústava. je to jednoduchá funkcia, na ktorej sa nezúčastňujú špecifické orgány. podieľajú sa na ňom vdychové a výdychové svaly. riadi ho ústredie dýchania priamo v pľúcach. je to zložitá funkcia, na ktorej sa zúčastňujú špecifické orgány.

K dýchacím cestám u človeka patria: alveoly. nosohltan. hrtan. priedušky. bránica. nosová dutina. hltan. priedušnica.

K celkovej kapacite pľúc u človeka patrí: vdychový rezervný objem. respiračný objem. výdychový rezervný objem. reziduálny objem. bazálny metabolizmus. resorpčný objem. vitálna kapacita. reziduálny objem.

O mechanike dýchania u človeka platí, že: pri vdychu sa pľúca pasívne rozpínajú, sledujúc pohyby hrudníka. pri vdychu sa pľúca aktívne rozpínajú, sledujúc pohyby hrudníka. pri výdychu sa objem pľúc zmenšuje, sledujúc pohyby hrudníka. tlak v pohrudníkovej dutine (nižší ako atmosferický) núti pľúca sledovať tvar hrudníka a tým umožňuje ich rozpínanie. pri výdychu sa objem pľúc zväčšuje, sledujúc pohyby hrudníka. vzduch prúdi pri vdychu do pľúc a pri výdychu z pľúc von. vzduch prúdi pri vdychu von z pľúc a pri výdychu dnu do pľúc. tlak v pohrudníkovej dutine (vyšší ako atmosferický) núti pľúca sledovať tvar hrudníka a tým sťažuje ich rozpínanie.

Mimobunkovú tekutinu u človeka tvorí: hemolymfa. tkanivový mok. hydrolymfa. krv. miazga. krvomiazga. cytoplazma. tunicín.

Z organických látok je v krvnej plazme najviac: chloridov. glukózy. lipidov. bielkovín. cukrov. vody. iodidov. voľných radikálov.

Krv: zabezpečuje transport kyslíka z pľúc do tkanív a orgánov. zabezpečuje udržiavanie stáleho pH vnútorného prostredia. zabezpečuje rozvoz živín z tráviacej sústavy ku tkanivám. tvorí 30% celkovej telesnej hmotnosti. obsahuje krvné elementy. neovplyvňuje stálosť vnútorného prostredia. zabezpečuje transport hormónov. patrí k vnútrobunkovým tekutinám.

Krvná plazma obsahuje: vitamíny a enzýmy. hydrogénuhličitany. vodu. chlorid sodný. glykogén. glukózu. aminokyseliny a mastné kyseliny. ribozómy.

V krvi cicavcov nachádzame: červené krvinky. trombocyty. krvné doštičky. biele krvinky. hepatocyty. erytrocyty. leukocyty. hemolyzíny.

Hlavnou funkciou červených krviniek je: účasť na vonkajšom dýchaní. obranná reakcia organizmu. riadenie zrážania krvi. prenos kyslíka z tkanív do pľúc. prenos kyslíka z pľúc do tkanív. účasť na diapedéze. účasť na vnútornom dýchaní. účasť na tvorbe primárneho moču.

Hemoglobín (najmä u dojčiat) sa vplyvom zvýšeného prísunu dusíkatých látok do organizmu mení na: metylhemoglobín. oxyhemoglobín. etylhemoglobín. methemoglobín. karboxyhemoglobín. karbonylhemoglobín. metanolhemoglobín. meristém.

Na tvorbu hemoglobínu a erytrocytov je potrebné: železo. jód. zinok. vápnik. kyselina listová. kobalamín. axeroftol. vitamín K.

Červené krvinky u človeka: je ich u dospelého muža v jednom litri priemerne 4,3 až 5,3 x 10. je ich u dospelého muža v jednom litri priemerne 7 x 10. je ich u dospelej ženy v jednom litri priemerne 3 x 10. je ich u dospelej ženy v jednom litri priemerne 3,8 až 4,8 x 10. v litri krvi u ženy obsahujú približne 170 g hemoglobínu. v litri krvi u ženy obsahujú približne 140 g hemoglobínu. v litri krvi u muža obsahujú približne 150 g hemoglobínu. v litri krvi u muža obsahujú približne 180 g hemoglobínu.

Celkové množstvo červených krviniek sa obnoví približne: každých 20 dní. 3 krát do roka. 5 krát do roka. raz za život. za 4 mesiace. za 120 dní. 2 krát do roka. 4 krát do roka.

Sedimentácia červených krviniek: závisí od zloženia krvnej plazmy. závisí od zloženia lymfy. sa zrýchľuje pri infekčných ochoreniach. sa zrýchľuje pri zápalových ochoreniach. je špecifická skúška. nie je špecifická skúška. určuje druh choroby. neurčuje druh choroby.

Biele krvinky sa vyskytujú v: krvi. červených krvinkách. miazge. tkanivách. erytrocytoch. trombocytoch. slezine. vo fibrinogéne.

Biele krvinky človeka: sú jadrové bunky. sú leukocyty. je ich viac druhov. nie je ich viac druhov. žijú rôzne dlho. vyskytujú sa aj v miazge. nevyskytujú sa v miazge. sa v ich počte nelíšia medzi mužským a ženským pohlavím.

Dej, pri ktorom biele krvinky vystupujú z vlásočníc, je: osmóza. difúzia. filtrácia. diapedéza. translácia. fagocytóza. endocytóza. exocytóza.

Počet červených krviniek zdravého človeka nezávisí od: teploty okolia. nadmorskej výšky, kde jedinec žije. látok, ktoré ho upravujú. heterotermie. ročného obdobia. množstva kyslíka vo vzduchu. fotosyntézy. pohlavia.

Čo je podstatou systému vlastností krvných skupín?. existencia aglutinogénov a aglutinínov. činnosť krvných doštičiek a aglutinogénov. úloha aglutinínov vo väzbe s červenými krvinkami. funkcia bielych krviniek. existencie dvoch zložiek - aglutinogénu a protilátky. existencie dvoch zložiek - aglutinogénov a aglutinínov. existencie dvoch zložiek - plazmy a leukocytov. existencie dvoch zložiek - leukocytov a trombocytov.

Anti-Rh protilátky sa môžu vytvárať ak: matka je Rh negatívna a dieťa Rh negatívne. matka je Rh negatívna a dieťa Rh pozitívne. matka je Rh pozitívna a dieťa Rh negatívne. matka je Rh pozitívna a dieťa Rh pozitívne. sa Rh pozitívnemu jedincovi dostanú do krvného obehu Rh pozitívne krvinky. sa Rh pozitívnemu jedincovi dostanú do krvného obehu Rh negatívne krvinky. sa Rh negatívnemu jedincovi dostanú do krvného obehu Rh negatívne krvinky. sa Rh negatívnemu jedincovi dostanú do krvného obehu Rh pozitívne krvinky.

Podľa čoho rozdeľujeme ľudí do krvných skupín?. podľa prítomnosti aglutinínov. podľa prítomnosti aglutinogénov. podľa rýchlosti sedimentácie červených krviniek. podľa prítomnosti špecifických antigénov červených krviniek. podľa prítomnosti trombocytov na povrchu erytrocytov. podľa prítomnosti aglutinínov na povrchu erytrocytov. podľa prítomnosti aglutinogénov v krvnej plazme. podľa prítomnosti trombocytov na povrchu trombocytov.

Človek s krvnou skupinou 0 má aglutiníny: len anti-A. len anti-B. nemá aglutiníny. anti-A a anti-B, ktoré sú prítomné v krvnej plazme. anti-A a anti-B, ktoré sa nachádzajú na povrchovej membráne červených krviniek. anti-A aj anti-B. anti-0. nemá protilátky.

O Rh faktore platí, že: je to antigén červených krviniek. je to antigén bielych krviniek. protilátky proti Rh nie sú vrodené. protilátky proti Rh sú vrodené. protilátky proti Rh vznikajú pri podávaní Rh pozitívnych krviniek Rh negatívnemu človeku. protilátky proti Rh vznikajú pri podávaní Rh negatívnych krviniek Rh pozitívnemu človeku. Rh faktor bol objavený pri pokusoch s krvinkami opice Maccacus rhesus. Rh faktor bol objavený pri pokusoch s krvinkami opice Rhisopus nigricans.

Na podložnom sklíčku sú dve kvapky krvného séra - vľavo od človeka s krvnou skupinou A, a vpravo s krvnou skupinou B. Do každej primiešame kvapku krvi vyšetrovanej osoby. Podľa vzniku aglutinácie: vľavo áno, vpravo nie - ide o krvnú skupinu A. vľavo áno, vpravo nie - ide o krvnú skupinu B. vľavo áno, vpravo nie - ide o krvnú skupinu AB. vľavo áno, vpravo nie - ide o krvnú skupinu 0. vpravo nie, vľavo áno - ide o krvnú skupinu A. vpravo nie, vľavo áno - ide o krvnú skupinu B. vpravo nie, vľavo áno - ide o krvnú skupinu AB. vpravo nie, vľavo áno - ide o krvnú skupinu 0.

Na podložnom sklíčku sú dve kvapky krvného séra - vľavo od človeka s krvnou skupinou A, a vpravo s krvnou skupinou B. Do každej primiešame kvapku krvi vyšetrovanej osoby. Podľa vzniku aglutinácie: vľavo áno, vpravo áno - ide o krvnú skupinu A. vľavo áno, vpravo áno - ide o krvnú skupinu B. vľavo áno, vpravo áno - ide o krvnú skupinu AB. vľavo áno, vpravo áno - ide o krvnú skupinu 0. vpravo áno, vľavo áno - ide o krvnú skupinu A. vpravo áno, vľavo áno - ide o krvnú skupinu B. vpravo áno, vľavo áno - ide o krvnú skupinu AB. vpravo áno, vľavo áno - ide o krvnú skupinu 0.

Na podložnom sklíčku sú dve kvapky krvného séra - vľavo od človeka s krvnou skupinou A, a vpravo s krvnou skupinou B. Do každej primiešame kvapku krvi vyšetrovanej osoby. Podľa vzniku aglutinácie: vľavo nie, vpravo áno - ide o krvnú skupinu A. vľavo nie, vpravo áno - ide o krvnú skupinu B. vľavo nie, vpravo áno - ide o krvnú skupinu AB. vľavo nie, vpravo áno - ide o krvnú skupinu 0. vpravo áno, vľavo nie - ide o krvnú skupinu A. vpravo áno, vľavo nie - ide o krvnú skupinu B. vpravo áno, vľavo nie - ide o krvnú skupinu AB. vpravo áno, vľavo nie - ide o krvnú skupinu 0.

Na podložnom sklíčku sú dve kvapky krvného séra - vľavo od človeka s krvnou skupinou A, a vpravo s krvnou skupinou B. Do každej primiešame kvapku krvi vyšetrovanej osoby. Podľa vzniku aglutinácie: vľavo nie, vpravo nie - ide o krvnú skupinu A. vľavo nie, vpravo nie - ide o krvnú skupinu B. vľavo nie, vpravo nie - ide o krvnú skupinu AB. vľavo nie, vpravo nie - ide o krvnú skupinu 0. vpravo nie, vľavo nie - ide o krvnú skupinu A. vpravo nie, vľavo nie - ide o krvnú skupinu B. vpravo nie, vľavo nie - ide o krvnú skupinu AB. vpravo nie, vľavo nie - ide o krvnú skupinu 0.

Podstatou zrážania krvi je: premena nerozpustnej plazmatickej bielkoviny (hemoglobínu) účinkom pepsínu na nerozpustný vláknitý fibrín. premena rozpustnej plazmatickej bielkoviny (fibrinogénu) účinkom protrombínu na nerozpustný vláknitý hemoglobín. premena fibrinogénu na vláknitý fibrín. premena fibrínu na fibrinogén. premena rozpustnej plazmatickej bielkoviny (fibrinogénu) účinkom trombínu na nerozpustný vláknitý fibrín. premena nerozpustnej plazmatickej bielkoviny (fibrinogénu) účinkom trombínu na nerozpustný vláknitý fibrín. premena nerozpustnej plazmatickej bielkoviny (fibrinogénu) účinkom trombínu na rozpustný vláknitý fibrín. premena nerozpustnej plazmatickej bielkoviny (hemoglobínu) účinkom trombínu na nerozpustný vláknitý fibrín.

Pre zastavenie krvácania platí, že: je životne dôležité. chráni organizmus pred stratou krvi. nie je životne dôležité. v poranenom mieste sa zúži cieva. v poranenom mieste sa nahromadia krvné doštičky. v poranenom mieste sa nahromadia lymfocyty. na poranené miesto priľnú krvné doštičky. na poranené miesto priľnú monocyty.

Dôležitým dejom pri zastavení krvácania je: osmotická lýza krviniek. činnosť bielych krviniek. činnosť krvných doštičiek. diapedéza. zúženie cievy v poranenom mieste. premena fibrinogénu na fibrín. premena fibrínu na fibrinogén. činnosť trombocytov.

Miazgové uzliny sú schopné zachytávať: vzruchy. mikroorganizmy. prachové čiastočky. aglutiníny. toxíny. pachy. vône. vitamíny.

Miazgové uzliny človeka: sa nachádzajú pri ušnici. sa nachádzajú v oblasti slabín. sa nachádzajú na prstoch. sú napr. krčné uzliny. sú napr. panvové uzliny. sú tvorené miazgovým kmeňom. sú tvorené miazgovodmi. sú tvorené erytrocytmi.

O miazgových uzlinách u človeka platí, že: sú včlenené do sústavy miazgových ciev. sú včlenené do centrálnej nervovej sústavy. sa nachádzajú v slabinách. zachytávajú hormóny. zachytávajú bunky vzniknuté redukčným delením. zabezpečujú zvýšenie krvného tlaku. zabezpečujú zníženie krvného tlaku. regulujú množstvo krvi.

O miazgovej sústave človeka platí, že: odvádza z tkanív veľké molekuly a častice, ktoré nemôžu preniknúť stenou kapilár. miazgové cievy začínajú v kapilárach tepien v tkanive. zloženie miazgy je (okrem bielkovín) v podstate rovnaké ako zloženie krvnej plazmy. miazgové cievy začínajú v tkanive ako jemné vlásočnice, ktoré sa neskôr spájajú do silnejších ciev a nakoniec ústia do hrudníkového miazgovodu a ním miazga odteká do žilovej krvi. miazga obsahuje veľa lymfocytov. miazgové cievy začínajú v tkanive slepými výbežkami. miazga obsahuje veľa erytrocytov. miazgové cievy začínajú v tkanive ako jemné vlásočnice, ktoré sa neskôr spájajú do silnejších ciev a nakoniec ústia do hrudníkového miazgovodu a ním miazga odteká do tepnovej krvi.

Srdce človeka: je dutý svalový orgán. je uložené v hrudnej dutine v priestore medzi ľavou a pravou časťou pľúc. je uložené v hrudnej dutine pred hrudnou kosťou. zabezpečuje neustálu cirkuláciu krvi v organizme. za fyziologických podmienok váži asi 500 až 600 g. za fyziologických podmienok váži asi 260 až 320 g. je uložené v osrdcovníku. je rozdelené na 3 časti.

Čím je zabezpečené nepretržité prúdenie krvi?. peristaltikou čriev. systolou a diastolou. pulzom. rytmickým zmŕšťovaním a ochabovaním srdca. rytmickým zmŕšťovaním a ochabovaním kostrových svalov. rytmickým zmŕšťovaním a ochabovaním ciev distribučnej sústavy. obličkami. pečeňou.

Diastola je: zmrštenie ľavej komory srdca. stav nečinnosti srdca. napĺňanie srdca krvou. vytlačenie krvi stiahnutím svaloviny srdca. fáza činnosti srdca. súčasť srdcového cyklu. napĺňanie cievneho systému krvou. zmrštenie pravej komory srdca.

Systola je: vytlačenie krvi stiahnutím svaloviny srdca. naplnenie srdca krvou. naplnenie predsiení krvou. vysoká frekvencia činnosti srdca. súčasť srdcového cyklu. naplnenie komôr krvou. fáza činnosti srdca. stav nečinnosti srdca.

Srdce človeka v kľude prečerpá za 1 minútu približne: 2 litre krvi. 3 litre krvi. 5 litrov krvi. 10 litrov krvi. polovicu celého objemu krvi. celý objem krvi. dva krát celý objem krvi. 15 litrov krvi.

Kde sa nachádzajú polmesiačikovité chlopne?. na začiatku srdcovnice. medzi predsieňami a komorami. na začiatku pľúcnej tepny. na začiatku aorty. na začiatku hornej dutej žily. na začiatku dolnej dutej žily. na začiatku pľúcnych žíl. na začiatku kapilár.

Ktoré tepny zásobujú krvou srdcový sval?. koronárne tepny. aorta. vencovité tepny. pľúcnica. difúzne tepny. tie, ktoré vystupujú priamo z aorty. tie, ktoré vystupujú priamo zo srdcovnice. tie, ktoré vystupujú priamo z pľúcnice.

Aké chlopne sú medzi predsieňami a komorami srdca?. žiadne. kostené cípovité chlopne. polmesiačikovité chlopne. komorové chlopne. blanité cípovité chlopne. dvojcípa v ľavom a trojcípa chlopňa v pravom srdci. dvojcípa v pravom a trojcípa chlopňa v ľavom srdci. predsieňové chlopne.

EKG je: záznam zmien elektrických potenciálov pri činnosti srdcového svalu. elektroencefalogram. grafický záznam mechanickej práce srdca. elektrokardiogram. znázorňuje činnosť chlopní. záznam, ktorý má u stavovcov dosť podobný tvar. znázorňuje prúdenie krvi v dutinovom systéme srdca. záznam statickej práce srdca.

Tlak a obeh krvi: je nezávislý od intenzity svalovej práce. je riadený nervovou reguláciou. je riadený hormonálnou reguláciou. nesúvisí s veľkosťou organizmu. je závislý od intenzity svalovej práce. súvisí s veľkosťou organizmu. nesúvisí s pohlavím jedinca. súvisí s pohlavím jedinca.

Normálne hodnoty krvného tlaku v ramennej tepne zdravého dospelého človeka sú: systolický 80 - 100 torr. diastolický 60 - 80 torr. diastolický 100 - 120 torr. systolický 100 - 120 torr. diastolický 120 - 140 torr. systolický 180 - 200 torr. systolický 230 - 240 torr. diastolický 140 - 160 torr.

Tlak, ktorý zodpovedá najvyššiemu tlaku krvi v tepne, sa volá: osmolický. systolický. onkotický. diastolický. hydrostatický. hydrodynamický. minimálny. systematický.

Normálne hodnoty krvného tlaku v ramennej tepne zdravého dospelého človeka sú: systolický 8 - 11 kPa. diastolický 8 - 11 kPa. diastolický 100 - 120 kPa. systolický 14 - 16 kPa. diastolický 12 - 14 kPa. systolický 8 - 10 kPa. systolický 13 - 14 kPa. diastolický 18 - 19 kPa.

Tlak, ktorý zodpovedá najnižšiemu tlaku v tepne, sa volá: osmotický. systolický. onkotický. diastolický. hydrostatický. hydrodynamický. maximálny. Archimedov.

Koľko litrov krvi má priemerne dospelý človek?. 2 litre. 3000 ml. 5 litrov. 7 litrov. 4 litre. 5000 ml. 8000 ml. 9 litrov.

Minútový srdcový objem je: množstvo krvi, ktoré za 1 minútu pretečie pľúcami. stály, nezávislý od telesnej námahy. vzťah svalovej činnosti k frekvencii srdcovej činnosti. množstvo krvi prečerpanej srdcom za 1 minútu. frekvencia srdcovej činnosti. závislý od telesnej námahy. objem krvi, ktoré srdce vytlačí za jednu systolu. minútový srdcový výdaj, ktorý sa môže podľa potrieb organizmu značne zvýšiť.

Pľúcne žily: ústia do pravej predsiene. ústia do ľavej predsiene. ústia do pravej komory. ústia do ľavej komory. odvádzajú okysličenú krv do pľúc. odvádzajú okysličenú krv z pľúc. odvádzajú odkysličenú krv do pľúc. odvádzajú odkysličenú krv z pľúc.

Pľúcnica: vychádza z pravej predsiene srdca. vychádza z ľavej predsiene srdca. vychádza z pravej komory srdca. vychádza z ľavej komory srdca. je súčasťou veľkého krvného obehu. je súčasťou malého krvného obehu. odvádza okysličenú krv z pľúc. ústi do ľavej komory srdca.

Čo odvádza okysličenú krv z pľúc?. horná dutá žila. pľúcne žily. pľúcnica. aorta. dolná dutá žila. žily ústiace do ľavej predsiene. žily ústiace do pravej predsiene. tepny ústiace do ľavej predsiene.

Malý krvný obeh končí: v pravej predsieni. v ľavej predsieni. v pravej komore. v ľavej komore. v pľúcach. pľúcnymi žilami. pľúcnicou. aortou.

Aorta: vychádza z pravej komory. dopravuje odkysličenú krv do veľkého obehu. vychádza z ľavej predsiene. vychádza z ľavej komory. vychádza z pravej predsiene. dopravuje odkysličenú krv do malého obehu. dopravuje okysličenú krv do veľkého obehu. dopravuje okysličenú krv do malého obehu.

Aká je funkcia vlásočníc?. prebieha v nich výmena živín. vyrovnávajú krvný tlak v organizme. prebieha tu prechod rozpustených živín z krvi do medzibunkových priestorov. prebieha tu výmena dýchacích plynov. prebieha v nich výmena O2 a CO2. zachytávajú sa tu prachové čiastočky. prebieha tu tvorba červených krviniek. prebieha tu tvorba plazmatických bielkovín.

Veľký krvný obeh: končí v pravej predsieni. začína v ľavej predsieni. začína v ľavej komore. začína v pravej komore. začína sa srdcovnicou. začína sa hornou a dolnou dutou žilou. končí sa hornou a dolnou dutou žilou. končí sa pľúcnymi žilami.

Pri akých hodnotách (dB) hluku nedochádza k poškodeniu sluchu?. 90 až 100 dB. 65 až 70 dB. 40 až 65 dB. 20 až 30 dB. 30 až 80 dB. 10 až 30 dB. 30 až 40 dB. 40 až 50 dB.

Pri akých hodnotách (dB) hluku dochádza k poškodeniu sluchu?. 90 až 100 dB. 65 až 70 dB. 40 až 65 dB. 20 až 30 dB. 30 až 80 dB. 10 až 30 dB. 30 až 40 dB. 40 až 50 dB.

Kým sa u človeka krv z pravej predsiene srdca dostane naspäť do nej, prejde postupne cez: pravú komoru, pľúcne tepny a kapiláry, pľúcnicu, pľúcne žily, ľavú predsieň, ľavú komoru, aortu, menšie tepny, kapiláry, žily a hornú (dolnú) dutú žilu. pravú komoru, pľúcnicu, pľúcne tepny a kapiláry, ľavú predsieň, ľavú komoru, pľúcne žily, aortu, menšie tepny, kapiláry, žily a hornú (dolnú) dutú žilu. pravú komoru, pľúcnicu, pľúcne tepny a kapiláry, pľúcne žily, ľavú predsieň, ľavú komoru, aortu, menšie tepny, kapiláry, žily a hornú (dolnú) dutú žilu. ľavú komoru, pľúcnicu, pľúcne tepny a kapiláry, pľúcne žily, ľavú predsieň, pravú komoru, aortu, menšie tepny, kapiláry, žily a hornú (dolnú) dutú žilu. pravú komoru, pľúcnicu, ľavú predsieň, pľúcne tepny a kapiláry, pľúcne žily, ľavú komoru, aortu, menšie tepny, kapiláry, žily a hornú (dolnú) dutú žilu. pravú komoru, pľúcnicu, pľúcne tepny a kapiláry, pľúcne žily, ľavú komoru, ľavú predsieň, aortu, menšie tepny, kapiláry, žily a hornú (dolnú) dutú žilu. pravú komoru, pľúcne tepny a kapiláry, pľúcne žily, ľavú predsieň, ľavú komoru, aortu, menšie tepny, pľúcnicu, aortu, kapiláry, žily a hornú (dolnú) dutú žilu. pravú komoru, pľúcne tepny a kapiláry, pľúcne žily, ľavú komoru, ľavú predsieň, pľúcnicu, menšie tepny, kapiláry, žily a hornú (dolnú) dutú žilu.

Kým sa u človeka krv z pravej komory srdca dostane naspäť do nej, prejde postupne cez: pľúcnicu, pľúcne tepny a kapiláry, pľúcne žily, ľavú predsieň, ľavú komoru, aortu, menšie tepny, kapiláry, žily, hornú (dolnú) dutú žilu a pravú predsieň. pľúcnicu, pľúcne žily, pľúcne tepny a kapiláry, ľavú predsieň, ľavú komoru, aortu, menšie tepny, kapiláry, žily, hornú (dolnú) dutú žilu a pravú predsieň. pľúcnicu, pľúcne tepny a kapiláry, pľúcne žily, ľavú predsieň, ľavú komoru, menšie tepny, kapiláry, aortu, žily, hornú (dolnú) dutú žilu a pravú predsieň. ľavú predsieň, pľúcnicu, pľúcne tepny a kapiláry, pľúcne žily, ľavú komoru, aortu, menšie tepny, kapiláry, žily, hornú (dolnú) dutú žilu a pravú predsieň. pľúcnicu, pľúcne tepny a kapiláry, žily, hornú (dolnú) dutú žilu, pľúcne žily, ľavú predsieň, ľavú komoru, aortu, menšie tepny, kapiláry a pravú predsieň. pľúcnicu, pľúcne žily a kapiláry, pľúcne tepny, ľavú predsieň, ľavú komoru, aortu, menšie tepny, kapiláry, žily, hornú (dolnú) dutú žilu a pravú predsieň. pľúcnicu, pľúcne tepny a kapiláry, pľúcne žily, ľavú predsieň, hornú (dolnú) dutú žilu, ľavú komoru, aortu, menšie tepny, kapiláry, žily a pravú predsieň. pľúcnicu, pravú predsieň a kapiláry, pľúcne žily, ľavú predsieň, ľavú komoru, aortu, menšie tepny, kapiláry, žily, hornú (dolnú) dutú žilu a pľúcne tepny.

Kým sa u človeka krv z ľavej komory srdca dostane naspäť do nej, prejde (s výnimkou vencovitých ciev) postupne cez: aortu, menšie tepny, kapiláry, žily, hornú (dolnú) dutú žilu, pravú predsieň, pravú komoru, pľúcnicu, pľúcne tepny a kapiláry, pľúcne žily a ľavú predsieň. ľavú predsieň, ľavú komoru, kapiláry, aortu, menšie tepny, žily, hornú (dolnú) dutú žilu, ľavú predsieň, pravú predsieň, pravú komoru, pľúcnicu, pľúcne tepny a kapiláry a pľúcne žily. hornú (dolnú) dutú žilu, ľavú komoru, pravú predsieň, aortu, menšie tepny, kapiláry, žily, pravú komoru, pľúcnicu, pľúcne tepny a kapiláry, pľúcne žily a ľavú predsieň. aortu, pravú komoru, menšie tepny, kapiláry, žily, hornú (dolnú) dutú žilu,ľavú predsieň, pravú predsieň, ľavú komoru, pľúcnicu, pľúcne tepny a kapiláry a pľúcne žily. ľavú predsieň, ľavú komoru, aortu, pľúcne tepny menšie tepny, kapiláry, žily, hornú (dolnú) dutú žilu, pravú predsieň, pravú komoru, pľúcnicu, menšie tepny a kapiláry a pľúcne žily. pravú komoru, aortu, ľavú predsieň, menšie tepny, kapiláry, žily, hornú (dolnú) dutú žilu, ľavú predsieň, ľavú komoru, pľúcnicu, pľúcne tepny a kapiláry a pľúcne žily. aortu, ľavú komoru, pľúcne žily, menšie tepny, kapiláry, žily, hornú (dolnú) dutú žilu, pravú predsieň, pravú komoru, pľúcnicu, pľúcne tepny a kapiláry a ľavú predsieň. ľavú komoru, aortu, menšie tepny, kapiláry, žily, hornú (dolnú) dutú žilu, pravú komoru, pravú predsieň, pľúcnicu, pľúcne tepny, ľavú predsieň a kapiláry a pľúcne žily.

Kým sa u človeka krv z ľavej predsiene srdca dostane naspäť do nej, prejde (s výnimkou vencovitých ciev) postupne cez: ľavú komoru, kapiláry, aortu, menšie tepny, žily, hornú (dolnú) dutú žilu, pravú predsieň, pravú komoru, pľúcnicu, pľúcne tepny a kapiláry a pľúcne žily. ľavú komoru, pravú predsieň, aortu, menšie tepny, kapiláry, žily, hornú (dolnú) dutú žilu, pravú komoru, pľúcnicu, pľúcne tepny a kapiláry a pľúcne žily. pravú komoru, aortu, menšie tepny, kapiláry, žily, hornú (dolnú) dutú žilu, pravú predsieň, ľavú komoru, pľúcnicu, pľúcne tepny a kapiláry a pľúcne žily. ľavú komoru, aortu, menšie tepny, kapiláry, žily, hornú (dolnú) dutú žilu, pravú predsieň, pravú komoru, pľúcnicu, pľúcne tepny a kapiláry a pľúcne žily. ľavú komoru, aortu, pľúcne tepny menšie tepny, kapiláry, žily, hornú (dolnú) dutú žilu, pravú predsieň, pravú komoru, pľúcnicu, menšie tepny a kapiláry a pľúcne žily. pravú komoru, aortu, menšie tepny, kapiláry, žily, hornú (dolnú) dutú žilu, ľavú predsieň, ľavú komoru, pľúcnicu, pľúcne tepny a kapiláry a pľúcne žily. ľavú komoru, pľúcne žily, menšie tepny, kapiláry, žily, hornú (dolnú) dutú žilu, pravú predsieň, pravú komoru, pľúcnicu, pľúcne tepny a kapiláry a aortu. ľavú komoru, aortu, menšie tepny, kapiláry, žily, hornú (dolnú) dutú žilu, pravú komoru, pravú predsieň, pľúcnicu, pľúcne tepny a kapiláry a pľúcne žily.

V ktorej časti cievneho systému dochádza k výmene látok medzi krvou a tkanivovým mokom?. vo vlásočniciach. na bunkovej membráne. v kapilárach. v difúznom systéme. v zbernom systéme. v pľúcnici. v aorte. v ľavej predsieni srdca.

Horná a dolná dutá žila: ústi do ľavej predsiene. ústi do ľavej komory. ústi do pravej predsiene. ústi do pravej komory. dopravuje odkysličenú krv z veľkého obehu. dopravuje odkysličenú krv z malého obehu. dopravuje odkysličenú krv do srdca. dopravuje okysličenú krv zo srdca.

Zložité spoločenstvá žijúcich organizmov na určitom území vytvárajú: ekosystém. biosféru. biocenózu. biotop. biológiu. klimaktérium. pseudopódie. biogenézu.

Ktoré ekosystémy závisia od dodatkovej energie?. prírodné. umelé. viazané. slobodné. poľnohospodárske. poloparazitické. mäsožravé. dažďový prales.

Koľko percent z celkovej produkcie celej biosféry spotrebuje človek (potrava)?. 1%. 5%. 10%. 25%. 15%. 3%. 9%. 20%.

Čo je príčinou boja o život podľa Darwinovej evolučnej teórie?. nadbytok potravy. nadprodukcia potomstva. umelý výber. klimatické zmeny. dostatok potravy. nedostatočná produkcia potomstva. zmena atmosferického tlaku. znížená pohlavná aktivita.

Čo tvorí ekosystém?. prirodzené a umelé spoločenstvá. spoločenstvo spolu s abiotickým prostredím. fytocenóza a zoocenóza. zooplanktón a fytoplanktón. atmosféra a hydrosféra. pinocytóza. fagocytóza. konjugácia.

Ako sa označuje prechodné pásmo medzi jednotlivými spoločenstvami?. ekoton. ekotyp. klimax. edifikátor. fenotyp. sukcesia. emigrácia. detritus.

Prvotné živé sústavy sa vyživovali: prototrofne. autotrofne. heterotrofne. autotrofne a heterotrofne. mixotrofne. mykorízou. prieduchmi. črevom.

Základné vrstvy atmosféry sú: troposféra. stratosféra. ionosféra. exosféra. hydrosféra. litosféra. ekosféra. biosféra.

Ktorá vrstva atmosféry zachytáva väčšinu ultrafialového žiarenia?. litosféra. stratosféra. ionosféra. zoosféra. astrosféra. hydrosféra. oosféra. fytosféra.

Ako označujeme ekologickú sústavu, tvorenú biocenózou a jej neživým prostredím?. ekosystém. ekosféra. ekologická sústava. biosféra. genotyp. fenotyp. archetyp. klimaktérium.

Odkiaľ vychádza vývojová línia rodu Homo?. z čeľade Cercopithecoidea. z nadčeľade Hominoidea. z čeľade hominidov. z čeľade Hominidae. z čeľade Anthropoidea. z radu Primates. z radu Simiae. z podradu Primates.

Homo sapiens sapiens žil už pred: 10 000 rokmi. 40 000 rokmi. 100 000 rokmi. 250 000 rokmi. 150 000 rokmi. 80 000 rokmi. 110 000 rokmi. 140 000 rokmi.

Ako sa volá zástupca vývojového radu Homo, ktorý žil pred miliónom až 350 tisíc rokmi?. Homo sapiens. Homo habilis. Homo sapiens neandertalensis. Homo erectus. Homo australis. človek vzpriamený. človek južný. človek rozumný.

V ktorom útvare druhohôr sa vyskytli prvé cicavce?. v triase. v devóne. v ordoviku. v silúre. v holocéne. kambrium. ordovík. archaikum.

Ktoré činnosti človeka môžu negatívne ovplyvňovať životné prostredie?. veľkoplošné poľnohospodárstvo. priemysel. doprava. rekreačná činnosť človeka. nadmerné využívanie prírodných zdrojov. rýchle a nehospodárne čerpanie energetických zdrojov. chemizácia prostredia. zvyšovanie rádioaktivity.

Aký význam majú nitrifikačné baktérie?. rozkladajú anorganické zvyšky v pôde. rozkladom organických zvyškov v pôde uvoľňujú amoniak, ktorý cez oxidáciu na nitrity a nitráty obohacuje pôdu o dusíkaté zlúčeniny. umožňujú prevzdušňovanie pôdy. ich pôsobením pribúdajú v pôde dusíkaté zlúčeniny, prijateľné koreňmi. prispievajú k spotrebe pôdneho amoniaku. podporujú využitie vzdušného dusíku listami rastlín. sú základom odbúravania umelých plastických látok v prírode. sú nevyhnutné pre život niektorých nižších rastlín.

Ako označujeme proces, pri ktorom dochádza k rozvetvovaniu vývojových línií až k vzniku nových druhov?. konvergencia. transvergencia. divergencia. skok. diapedéza. transkripcia. translácia. disociácia.

Čo je hydrologický cyklus?. obeh vody v prírode. vodné prostredie. morská a sladká voda. vodná bilancia. obeh vody v moriach. výroba pitnej vody. predpoveď počasia. obeh vody v cytoplazme.

Aké bunky mali prvotné živé sústavy?. panmiktické. protobiontické. prokaryotické. eukaryotické. panspermické. pleiotropné. imaginárne. mezenchýmové.

Ako nazývame prvotné živé sústavy?. vírusy. eobionty. protozoa. protobionty. prvoky. nebunkové. koloniálne. prabunkové.

Medzi abiotické faktory prostredia patrí: slnečné žiarenie. činnosť nitrifikačných baktérií. voda. chemické zloženie pôdy. činnosť živých organizmov. svetelný režim. teplota prostredia. činnosť mäsožravých rastlín.

Ekologická valencia je: schopnosť prispôsobenia sa organizmov k podmienkam prostredia. adaptabilita organizmov na životné prostredie. vzájomný pomer medzi jednotlivými druhmi organizmov. pomer medzi organickou a anorganickou zložkou prostredia. úzka napr. u bioindikátorov. rozsiahla napr. u eurytermných organizmov. úzka napr. u eurytermných organizmov. úzka napr. u stenotermných organizmov.

Hydrosféru tvorí: povrchová voda. spodná voda. voda morí. voda oceánov. kryštalická voda hornín. voda cytoplazmy. voda krvi. voda miazgy.

K organizmom, ktoré sú súčasťou potravovej pyramídy zaraďujeme: panspermické organizmy. konzumenty. producenty. dekompozítory. eobionty. protobionty. len prokaryonty. len eukaryonty.

Ako označujeme zvyšky škodlivých látok v organizme?. reziduá. stimulátory. inhibítory. sekundárne metabolity. ribozómy. erózie. inklúzie. rezervácie.

Najväčšia druhová rozmanitosť je v: umelých spoločenstvách. arteficiálnych spoločenstvách. prírodných rastlinných spoločenstvách. prírodných živočíšnych spoločenstvách. monokultúrach. umelých rastlinných spoločenstvách. umelých živočíšnych spoločenstvách. umelých izolátoch.

Nevyhnutné spolužitie organizmov sa označuje názvom: mutualizmus. symbióza. komenzalizmus. parazitizmus. mutácia. panmixia. panspermia. syntéza.

Pod hustotou populácie rozumieme: pomer natality a mortality. počet jedincov na určitú jednotku plochy alebo objemu. počet jedincov na určitý štát. priestorové usporiadanie obyvateľstva. biomasu na určitú jednotku plochy alebo objemu. počet jedincov v regulačnom veku. počet vyhynutých jedincov na jednotku plochy. počet jedincov na určitú jednotku času.

Ako sa označujú organizmy, ktoré sú prakticky rozšírené na celom svete?. bioindikátory. biomediátory. pantropické organizmy. kozmopolitné organizmy. panspermické organizmy. abiotické organizmy. eobiontické organizmy. trilobitné organizmy.

Ako označujeme organizmy, podľa ktorých môžeme usudzovať, aké sú vlastnosti prostredia?. makroklimatické organizmy. kozmopolitné organizmy. bioindikátory. ekoindikátory. biomasa. panspermické organizmy. reziduáne organizmy. biogénne organizmy.

Ako sa označuje životný priestor, kde žije jedinec?. ekosystém. biotop. biocenóza. stanovište. biomasa. kratón. abiogenéza. selekcia.

Ako sa volá najstarší nález druhu ľudského vývoja radu Homo z územia Afriky z obdobia 2-1,4 miliónov rokov?. Homo neandertalensis. Homo erectus. Homo habilis. Homo sapiens. Homo hominis. človek hlučný. človek vzpriamený. človek rozumný.

Všeobecným predkom ľudoopíc je rod: Parapithecus. Australopithecus. Aegyptopithecus. Cereopithaecus. Ramapithecus. Primates. Antropoidea. Hominidae.

Ako sa nazýva najstarší zástupca (rod) čeľade hominidi z Ázie a Afriky, ktorého existencia sa datuje do doby pred l4 až l2 miliónmi rokov?. rod Ramapithecus. rod Australopithecus. rod Aegyptopithecus. rod Cercopithecoideus. rod Parapitekus. rod Rambopitekus. rod Sinantropus. Cercopithecus.

Spoločensky závažné škodlivé javy sú: dlhodobé užívanie potrebných liekov. toxikománia. nikotinizmus. alkoholizmus. ľaváctvo. praváctvo. úrazy a otravy. kofeinizmus.

Čím sa vyznačujú ekosystémy?. samoreguláciou. samoobnovovaním. vývojom. nemennosťou. anabiózou. panspermiou. partenogenézou. samovraždou.

Globálne problémy životného prostredia sú: komplexná ochrana prírody. chemizácia prostredia. znečisťovanie pôdy, vody a ovzdušia. technicko-ekonomické. rozvoj ekologických hnutí. ekologické. sociálne. zvyšovanie rádioaktivity, hluk.

Toxikománia je: príležitostné užívanie liekov. nezákonný obchod s drogami. návykové ochorenie. užívanie drog, ktoré spôsobuje otravu. jav, ktorý vedie k vzniku závislosti od drogy. napr. kofeinizmus, nikotinizmus a alkoholizmus. napr. kofeinizmus, nikotinizmus a alibizmus. napr. kofeinizmus, oportunizmus a alibizmus.

Hlavné zásoby fosforu potrebné pre biotickú časť obehu sa nachádzajú v: horninách. usadeninách. biomase. biome. atmosfére. hydrosfére. oosfére. humuse.

Ako označujeme spoločenstvá živočíchov žijúcich na určitom území?. fytocenóza. biocenóza. zoocenológia. zoocenóza. mykocenóza. biotopy. stanovištia. sukcesia.

Ako sa nazýva zmes látok, ktorá vzniká postupným rozkladom odumretých tiel organizmov v pôde?. černozem. podzolová pôda. humus. biomasa. reziduá. erózia. sučina. popol.

Čo predstavuje živú hmotu ekosystému?. producenty, konzumenty a dekompozítory. biom. producenty, konzumenty a mikroelementy. autotrofné a heterotrofné organizmy. biomasa. klimax. sukcesia. erózia.

K základným typom potravinových reťazcov patrí: pastevno-koristnícky. mutualistický. detritický. rozkladný. parazitický. dehydratačný. obligátno-symbiotický. mykoritický.

Ktoré základné vlastnosti charakterizujú populáciu?. hustota. rast. vekové zloženie. biotický potenciál. abiotický potenciál. rýchlosť rastu. anabióza. partenogenéza.

Štúdiom vzájomných vzťahov medzi organizmami a ich prostredím sa zaoberá: synekológia. autekológia. ekológia krajiny. ekológia človeka. antropoekológia. lingvistika. grafológia. metalurgia.

Ako sa nazýva súhrn všetkých ekosystémov na Zemi?. biocenóza. biosféra. otvorený systém. biotop. ekologická nika. sukcesia. detritus. biológia.

Základnou jednotkou evolúcie je: rod. druh. trieda. kmeň. čeľaď. podčeľad. podtrieda. rad.

Čo tvorí populáciu?. jedince rôznych biologických druhov, ktoré osídľujú isté prírodné územie. jedince rovnakého biologického druhu, ktoré osídľujú v danom čase isté územie. potomstvo všetkých obyvateľov biocenózy. jedince, ktoré sa môžu medzi sebou krížiť a mať plodné potomstvo. jedince, ktoré sa podieľajú na vytváraní jedného genofondu. jedince, toho istého druhu ktoré kedykoľvek obývali daný biotop. jedince rôznych biologických druhov, ktoré osídľujú isté prírodné územie a môžu sa pohlavne rozmnožovať. jedince rovnakého biologického druhu, ktoré osídľujú v danom čase isté územie a nemôžu sa rozmnožovať.

Zaraďte druh Homo sapiens do systému rodu primátov (rad, podrad, nadčeľaď, rod): Rad: Primates - primáty. Podrad: Simiae (Anthropoidea) - vyššie primáty. Nadčeľaď: Hominoidea. Rod: Homo. Rad: Simiae. Rad: primáty. Nadčeľaď: Simiae (Anthropoidea) - vyššie primáty. Rod: Parapithecus.

Hominizácia je: obdobie vzniku reči. pokračovaním sapientácie. proces, v ktorom vznikol človek. proces, v ktorom sa zväčšovala tvárová časť lebky. iný názov pre intrauterínny vývin človeka. proces, v ktorom vznikol život. proces, v ktorom vznikla ekológia. pokračovaním ontogenézy človeka.

Aké sú rozdiely medzi predátormi a parazitmi?. parazity sú veľké, predátory malé. predátory sa množia rýchlejšie ako parazity. populácia predátorov je väčšia ako parazitov. minimálne, ich funkcia v prírode býva podobná. žiadne, sú si navzájom zdrojom potravy. prarazity sú anaeróbne. parazity sú väčšie ako predátory. predátory sú potravou parazitov.

Ako znižujeme nadmerné množstvo odpadov?. spaľovaním. likvidáciou odpadov. znovuvyužívaním odpadov. prevenciou. vyvíjaním bezodpadových technológií. omladením ekosystému. ekologickou sukcesiou. kompostovaním.

Aký podiel z celkových zásob vody na Zemi je využiteľný pre život?. 1%. 3%. 5%. 30%. 10%. 4%. 11%. 6%.

Ako vznikajú imisie?. vzájomnými reakciami nečistôt v ovzduší. spaľovaním fosílnych palív. vzostupom množstva CO2 v ovzduší. rozpadom rádioaktívnych látok. vzájomnými reakciami nečistôt v pôde. reakciou kyslíka s dusíkom. reakciou kyslíka s kyslíkom. reakciou vody s kyslíkom.

Ktorý z oxidov sa podieľa na mechanizme tzv. skleníkového efektu?. peroxid vodíka. oxid uhličitý. oxid dusičitý. oxid síričitý. oxid vodný. oxid barnatý. žiadny. oxid železitý.

Hlavné myšlienky Darwinovej evolučnej teórie: sú štyri. je ich päť. rozšírenie rastlín a živočíchov na Zemi je náhodné ale nie zákonité. rozšírenie rastlín a živočíchov na Zemi nie je náhodné ale zákonité. základnou jednotkou evolúcie je druh. všetky druhy rastlín a živočíchov majú spoločných predkov. boj o život ovplyvňuje evolúciu. prírodný výber neovplyvňuje evolúciu.

Homo erectus erectus: mal výšku 155 - 170 cm. kapacita lebky bola 850 - 1300 cm. mal vzpriamenú postavu. je človek dnešného typu. čeľuste boli pomerne menšie. chrup bol zhodný s chrupom dnešného človeka. je vyspelejší ako človek dnešného typu. nemal vzpriamené telo.

Pojem "selekcia" označuje: genómovú mutáciu. typ rozmnožovania. vývin jedinca. pohlavný vývoj. prírodný výber. partenogenézu. dospievanie. kríženie.

Životné podmienky organizmov sú tvorené: biotickými faktormi. abiotickými faktormi. ostatnými organizmami. fyzikálnymi a chemickými faktormi neživej prírody. finančnými faktormi. rozpočtovými faktormi. biotickými faktormi neživej prírody. abiotickými faktormi živej prírody.

K toku energie v ekosystéme patrí: asimilovaná energia. disimulovaná energia. čistá primárna energia. hrubá primárna produkcia. sekundárna produkcia. hrubý národný produkt. štátny rozpočet. daň z pridanej hodnoty.