Látka, ktorá vzniká v reakcii katalyzovanej glyceraldehyd-3-P dehydrogenázou: obsahuje makroergickú fosfomonoesterovú väzbu obsahuje makroergickú enolfosfátovú väzbu obsahuje makroergickú acylfosfátovú väzbu slúži na tvorbu ATP substrátovou fosforyláciou vo všetkých bunkách organizmu slúži na tvorbu ATP substrátovou fosforyláciou len v erytrocytoch využíva sa na tvorbu ATP v mitochondriálnej terminálnej oxidácii vzniká v priebehu glykolýzy v mitochondriách za anaeróbnych podmienok je jedinou látkou, z ktorej môže vznikať ATP.
Ďalšia bezprostredná premena 1,3-bis-fosfoglycerátu v glykolýze: je katalyzovaná glycerol-kinázou je katalyzovaná fosfoglycerátkinázou je spojená so vznikom difosfátovej makroergickej väzby je reakcia, v ktorej vzniká ATP substrátovou fosforyláciou v glukoneogenéze sa obchádza 3-P- glycerátfosfatázou je vratná reakcia je reakciou, ktorá je zdrojom ATP pre erytrocyty je reakciou substrátovej fosforylácie, ktorá prebieha len za anaeróbnych podmienok.
Látka, ktorá sa glykolýzou ďalej premieňa v reakcii katalyzovanej fosfoglycerátkinázou: obsahuje makroergickú enolfosfátovú väzbu obsahuje dva zvyšky kyseliny fosforečnej, viazané makroergickou väzbou obsahuje jednu makroergickú enolfosfátovú väzbu vzniká účinkom glyceraldehyd-3-P dehydrogenázy vzniká účinkom glycerolfosfátdehydrogenázy využíva sa na tvorbu ATP za aeróbnych aj za anaeróbnych podmienok využíva sa na tvorbu ATP len za anaeróbnych podmienok využíva na tvorbu ATP fosfoesterovú väzbu.
Fosfoglycerátkináza je enzým, ktorý: katalyzuje tvorbu 1,3-bisfosfoglycerátu v glykolýze katalyzuje premenu 1,3-bisfosfoglycerátu v glykolýze katalyzuje ireverzibilnú reakciu katalyzuje vratnú reakciu podieľa za na tvorbe ATP substrátovou fosforyláciou využíva energiu acylfosfátovej väzby na tvorbu ATP nie je potrebný na tvorbu ATP v mozgu umožňuje tvorbu ATP aj za anaeróbnych podmienok.
V reakcii katalyzovanej fosfoglycerátmutázou: sa premieňa glyceraldehyd-3-fosfát na 3-fosfoglycerát sa premieňa 3-fosfoglycerát na 2-fosfoglycerát kosubstrátom reakcie je 1,3-bisP-glycerát kosubstrátom reakcie je 2,3-bisfosfoglycerát ide o vratnú reakciu ide o nevratnú reakciu, ktorá sa v glukoneogenéze musí obchádzať pomocou iného enzýmu produktom reakcie je látka, ktorá je substrátom enolázy vzniká látka s makroergickou väzbou.
O "kosubstráte" v reakcii katalyzovanej fosfoglycerátmutázou možno povedať, že: je to látka s makroergickou acylfosfátovou väzbou je to látka s dvoma zvyškami kyseliny fosforečnej viazanými fosfoesterovou väzbou ide o 1,3-bisfosfoglycerát ide o 2,3-bisfosfoglycerát ide o 1,2-bisfosfoglycerát tá istá látka je potrebná aj pri premene 1,3-bis-P-glycerátu na 3-P glycerát je to látka, ktorá je aj regulátorom väzby kyslíka na hemoglobín je to látka, ktorá je jedným z produktov fosfoglycerátmutázy.
V molekule 1,3-bisfosfoglycerátu je fosfát viazaný: fosfomonoesterovou väzbou na C1 fosfomonoesterovou väzbou na C3 acylfosfátovou makroergickou väzbou na C1 acylfosfátovou makroergickou väzbou na C3 fosfodiesterovou väzbou na C3 difosfátovou makroergickou väzbou na C1 dvomi makroergickými väzbami väzbou, ktorá sa využíva na tvorbu ATP substrátovou fosforyláciou.
Ďalšia premena 2-fosfoglycerátu v glykolýze: je katalyzovaná fosfoglycerátmutázou je katalyzovaná fosfoglycerátizomerázou je katalyzovaná enolázou je vratnou reakciou je nevratnou reakciou vedie k tvorbe 3-fosfoglycerátu vedie k tvorbe fosfoenolpyruvátu vedie k tvorbe látky, ktorá sa využíva na tvorbu ATP v substrátovej fosforylácii.
Látka vytvorená v reakcii katalyzovanej enolázou v glykolýze: vzniká v reakcii, ktorá je ireverzibilná vzniká v reakcii, ktorá je reverzibilná látka obsahuje makroergicky viazaný fosfát na druhom uhlíku je kyselina enolpyrohroznová je trojuhlíková kyselina s obsahom makroergickej enolfosfátovej väzby obsahuje väzbu hydrolýzou, ktorej sa uvoľní 61 kJ/mol je dôležitá pre tvorbu ATP len v anaeróbnych podmienkach využíva sa na tvorbu ATP substrátovou fosforyláciou za aeróbnych aj za anaeróbnych
podmienok.
Medziprodukt glykolýzy, ktorý obsahuje enolfosfátovú väzbu: sa v glykolýze tvorí účinkom pyruvátkinázy sa v glykolýze tvorí účinkom enolázy neobsahuje makroergickú väzbu vzniká reakciou, ktorá je vratná metabolizuje sa ďalej pôsobením pyruvátkinázy v procese glukoneogenézy nevzniká v glukoneogenéze sa táto látka vytvára účinkom pyruvátkinázy je jedinou látkou, z ktorej môže vznikať ATP substrátovou fosforyláciou.
O reakcii katalyzovanej pyruvátkinázou platí: reakcia katalyzovaná týmto enzýmom je ireverzibilná, pretože obsah energie v ATP je vyšší
ako obsah energie v substráte reakcie reakcia katalyzovaná týmto enzýmom je ireverzibilná, pretože obsah energie v ATP je nižší
ako obsah energie v substráte reakcie reakcia katalyzovaná týmto enzýmom je reverzibilná, pretože obsah energie v ATP je vyšší
ako obsah energie v substráte reakcie reakcia je dôležitá pre tvorbu ATP v anaeróbnych podmienkach reakcia vedie k tvorbe fosfoenolpyruvátu v glukoneogenéze reakcia je aktivovaná v prípade defosforylácie enzýmu po pôsobení inzulínu reakcia prebieha predovšetkým v prítomnosti glukagonu aktivátorom reakcie je fruktóza-1,6-bisfosfát (feed-forward aktivácia).
O inhibícii a aktivácii pyruvátkinázy možno povedať: inhibítorom pyruvátkinázy je predovšetkým ADP inhibítorom pyruvátkinázy je ATP fruktóza1,6-bisfosfát je aktivátorom pyruvátkinázy aktivácia pyruvátkinázy prostredníctvom fruktóza 1,6-bisfosfátu patrí k tzv. feed-forward regulácii aktivátorom enzýmu je tiež acetyl-CoA enzým je aktivovaný fosforyláciou sprostredkovanou cAMP po pôsobení glukagonu enzým je inhibovaný fosforyláciou sprostredkovanou cAMP po pôsobení glukagonu enzým je aktivovaný defosforyláciou, ktorá sa spúšťa v prítomnosti inzulínu.
Reakcia ďalšej premeny fosfoenolpyruvátu v glykolýze: je katalyzovaná enolázou vyžaduje ako zdroj energie ATP je inhibovaná vysokými koncentráciami ATP je nevratná reakcia je katalyzovaná pyruvátkinázou je inhibovaná glukagonom, ktorý zvyšuje koncentráciu cAMP s následnou fosforyláciou
enzýmu je katalyzovaná fosfoenolpyruvátkarboxykinázou je katalyzovaná enzýmom, ktorý je aktívny v defosforylovanej forme.
O účinku fruktóza-1,6 bis-fosfátu na aktivity enzýmov glykolýzy možno povedať: fruktóza1,6-bisfosfát je inhibítorom fosfofruktokinázy fruktóza1,6-bisfosfát je aktivátorom pyruvátkinázy fruktóza1,6-bisfosfát je inhibítorom pyruvátkinázy fruktóza1,6-bisfosfát je aktivátorom reakcie, v ktorej sa tvorí fosfoenolpyruvát fruktóza1,6-bisfosfát je aktivátorom reakcie glykolýzy v ktorej sa tvorí ATP aktivuje pyruvátkinázu feed-back mechanizmom aktivuje pyruvátkinázu feed-forward mechanizmom fruktóza 1,6-bisfosfát na aktivity enzýmov glykolýzy nemá vplyv.
Reakcia vzniku pyruvátu z fosforylovaného substrátu v glykolýze je vratná je nevratná reakcia prebieha len v anaeróbnych podmienkach reakcia prebieha v aeróbnych podmienkach ide o reakciu substrátovej fosforylácie využíva energiu enolfosfátovej väzby na tvorbu ATP patrí k regulačným reakciám glykolýzy reakcia je aktivovaná ATP.
Z 1 molu glukózy za aeróbnych podmienok v glykolýze: vznikajú 2 moly laktátu vzniká 1 mol pyruvátu a 1 mol laktátu vznikajú 2 mol acetyl-CoA 2 mol ATP sa tvoria v reakcii katalyzovanej pyruvátkinázou 2 mol ATP sa tvoria v reakcii katalyzovanej enolázou reoxidáciou redukovaných koenzýmov vždy vzniká 6 ATP reoxidáciou redukovaných koenzýmov môžu vznikať 4 ATP substrátovou fosforyláciou vznikajú 4 ATP.
52. Zlúčenina
CH2–OH
|
CH –OH
|
CH2–O- P vzniká redukciou glyceraldehyd-3-fosfátu vzniká redukciou dihydroxyacetónfosfátu vzniká pôsobením glycerolfosfátdehydrogenázy vzniká iba reakciou, ktorá je vratná vzniká v reakcii, ktorá je dôležitá pre zapojenie intermediátu glykolýzy do syntézy
triacylglycerolov vzniká reakciou, ktorá je dôležitá pre zapojenie aminokyselín do glukoneogenézy vzniká reakciou, ktorá je dôležitá pre zapojenie alkoholovej zložky acylglycerolov do
glukoneogenézy v tukovom tkanive môže vznikať pôsobením glycerolkinázy.
Reakcia: laktát+ NAD+ ––––––––→ pyruvát + NADH+H+ je katalyzovaná laktátdehydrogenázou je súčasťou Coriho cyklu reakcia v uvedenom smere prebieha za anaeróbnych podmienok reakcia v uvedenom smere je potrebná na zapojenie laktátu do glukoneogenézy reakcia v uvedenom smere je charakteristická pre erytrocyty reakcia v obrátenom smere slúži na reoxidáciu NADH+H+ v anaeróbnych podmienkach reakcia v opačnom smere je charakteristická pre tkanivo CNS prebieha v cytosole bunky.
Reakcia substrátovej fosforylácie prostredníctvom využitia acylfosfátovej väzby: je katalyzovaná pyruvátkinázou je katalyzovaná fosfoglycerátkinázou ako substráty využíva 1,3-bisfosfoglycerát a ATP ako substráty využíva 1,3-bisfosfoglycerát a ADP reakcia umožňuje vytvorenie 2 mol ATP na 1 mol glukózy v glukoneogenéze sa táto reakcia obchádza špecifickou fosfatázou je reverzibilná reakcia je nevratná reakcia.
Reakcia substrátovej fosforylácie prostredníctvom vzniku a využitia enolfosfátovej väzby: je katalyzovaná enolázou a pyruvátkinázou je reakcia, ktorou sa tvorí GTP je reakcia, ktorá umožňuje tvorbu 1 mol ATP na 1 mol glukózy je reakcia, ktorá umožňuje tvorbu 2 mol ATP na 1mol glukózy reakcia je jediným zdrojom pre tvorbu ATP za anaeróbnych podmienok v tejto reakcii sa tvorí ATP aj za aeróbnych podmienok je reakcia, ktorá je aktivovaná po fosforylácii enzýmu je reakcia, ktorá sa v glukoneogenéze musí obchádzať špecifickými enzýmami.
Glykolýza za anaeróbnych podmienok: je hlavným zdrojom energie pre mozog jej hlavným významom je tvorba laktátu jej hlavným významom je tvorba etanolu v kvasinkách je jediným zdrojom energie pre erytrocyty umožňuje tvorbu ATP v terminálnej oxidácii v bunkách človeka neprebieha, pretože všetky sú zásobované kyslíkom je proces, ktorým si kvasinky získavajú energiu vo forme ATP má celkovú energetickú bilanciu 2ATP.
Glykolýza za aeróbnych podmienok: je zdrojom energie pre mozgové tkanivo a erytrocyty vedie k tvorbe acetyl-CoA vedie k tvorbe 2 mol pyruvátu z 1 mol glukózy substrátovou fosforyláciou vytvára viac ATP ako za anaeróbnych podmienok umožňuje tvorbu ATP len oxidatívnou fosforyláciou jej koncový produkt sa ďalej metabolizuje v cytosole bunky jej medziprodukt sa môže využiť na syntézu triacylglycerolov jej koncový produkt sa ďalej metabolizuje v mitochondriách bunky .
Substrátovej regulácie glykolýzy sa zúčastňuje: ATP tak, že inhibuje pyruvátkinázu ATP tak, že aktivuje fosfofruktokinázu ADP tak, že aktivuje fosfofruktokinázu glukóza-6-fosfát tak, že inhibuje glukokinázu aj hexokinázu glukóza 6-fosfát tak, že inhibuje len hexokinázu NADH, ATP tak, že inhibujú fosfofruktokinázu fruktóza 1,6-bis-fosfát tak, že aktivuje fosfofruktokinázu fruktóza 1,6-bis-fosfát tak, že inhibuje fosfofruktokinázu.
Prenos vodíka z redukovaného NADH+H+ vytvoreného v cytosole bunky do mitochondrií pre
potreby terminálnej oxidácie: nie je možný, pretože NADH+H+ cez mitochondriovú membránu neprechádza nie je potrebný, pretože v mitochondriách vzniká dostatočné množstvo NADH+H+ je dôležitý vo všetkých bunkách, ktoré oxidujú glukózu aeróbnou glykolýzou je osobitne dôležitý v erytrocytoch môže sa uskutočňovať pomocou malát/aspartátového člnku môže sa uskutočňovať pomocou dihydroxyacetónfosfát/glycerolfosfátového člnku uplatňuje sa pri využití redukovaných ekvivalentov vytvorených napr. glyceraldehyd-fosfát
dehydrogenázou v glykolýze uplatňuje sa hlavne za anaeróbnych podmienok.
Ktoré tvrdenie o transporte redukovaných ekvivalentov z cytosolu do mitochondrie (tzv.
člnkoch je správne: tento transport je dôležitý vzhľadom na nepriepustnosť mitochondriovej membrány pre
NADH+H+ na tento transport sa využíva malát/aspartátový člnok na tento transport sa využíva dihydroxyacetónfosfát/glycerolfosfátový člnok uplatňuje sa pri využití redukovaných ekvivalentov vytvorených v glykolýze za
anaeróbnych podmienok energeticky výhodnejší je glycerolfosfátový člnok energeticky výhodnejší je malát/aspartátový člnok glycerolfosfátový člnok využíva rovnaký typ koenzýmu ako v cytosole, tak aj
v mitochondriách malát/aspartátový člnok využíva rovnaký typ koenzýmu ako v cytosole, tak aj
v mitochondriách .
Nevratnou reakciou glykolýzy je: reakcia, ktorá je kľúčovým regulačným miestom glykolýzy reakcia katalyzovaná fosfoglukomutázou reakcia v ktorej vzniká glukóza 6-fosfát reakcia, ktorá sa v glukoneogenéze obchádza glukóza-6-P fosfatázou reakcia substrátovej fosforylácie využívajúca enolfosfátovú väzbu reakcia katalyzovaná enolázou reakcia vzniku zlúčeniny s enolfosfátovou väzbou reakcia katalyzovaná pyruvátkinázou.
V priebehu glykolýzy za aeróbnych podmienok: na aktiváciu glukózy sa spotrebuje 3 ATP na aktiváciu glukózy a fruktózy sa spotrebujú 2 ATP 2 ATP sa tvoria substrátovou fosforyláciou 4 ATP sa tvoria substrátovou fosforyláciou ATP sa netvorí len prenosom vodíkov do terminálnej oxidácie 6 ATP sa môže vytvoriť prenosom vodíkov do terminálnej oxidácie celková energetická bilancia je 6 až 8 ATP vzniká acetyl-CoA ako koncový produkt aeróbnej glykolýzy .
O reakcii, ktorá je charakteristická len pre anaeróbnu glykolýzu možno povedať: reakcia je reverzibilná reakcia je ireverzibilná má význam pre regeneráciu oxidovanej formy NAD za aeróbnych podmienok má význam pre regeneráciu oxidovanej formy NAD za anaeróbnych podmienok význam reakcie je hlavne syntéza laktátu reakcia je charakteristická pre odbúranie glukózy v mozgu reakcia je katalyzovaná pyruvátkinázou reakcia je katalyzovaná laktátdehydrogenázou.
Význam reakcie katalyzovanej LDH je: je to regulačný enzým glykolýzy v erytrocytoch hlavným významom reakcie je tvorba laktátu reakcia za anaeróbnych podmienok umožní regeneráciu NAD+ z NADH+H+ vytvoreného v
reakcii katalyzovanej glyceraldehyd-P-dehydrogenázou reakcia za aeróbnych podmienok umožní regeneráciu NAD+ z NADH+H+ reakcia za anaeróbnych podmienok syntetizuje NADH+H+, ktorý sa využíva v terminálnej
oxidácii reakcia za aeróbnych podmienok vytvára laktát v pečeni je reakcia potrebná pre zapojenie laktátu do glukoneogenézy tvorba pyruvátu pre glukoneogenézu vo svale.
V anaeróbnej glykolýze sa získa menej ATP ako v aeróbnej glykolýze pretože: za aeróbnych podmienok prebieha oxidatívna fosforylácia za anaeróbnych podmienok neprebieha terminálna oxidácia za anaeróbnych podmienok sa ATP tvorí len substrátovou fosforyláciou NADH+H+ vytvorený v reakcii katalyzovanej glyceraldehyd-P-dehydrogenázou za
anaeróbnych podmienok prenáša vodíky na pyruvát za aeróbnych podmienok sa viac ATP tvorí substrátovou fosforyláciou za aeróbnych podmienok vzniká z jednej glukózy o 3 ATP viac oxidatívnou fosforyláciou za aeróbnych podmienok vzniká z jednej glukózy o 2 ATP viac oxidatívnou fosforyláciou za aeróbnych podmienok vzniká z jednej glukózy o 6 ATP viac oxidatívnou fosforyláciou .
O reakcii, ktorou sa produkt aeróbnej glykolýzy mení na produkt anaeróbnej glykolýzy platí
tvrdenie: reakcia je charakteristická pre pracujúci sval reakcia je charakteristická pre mozgové tkanivo reakcia je charakteristická pre erytrocyty reakcia je katalyzovaná laktátdehydrogenázou reakcia umožní oxidáciu NADH+H+ na NAD+ reakcia je vratná reakcia je nevratná umožňuje tvorbu ATP substrátovou fosforyláciou .
V zaťaženom svale vzniká laktát. O tejto látke možno povedať: jej vznik je spôsobený zvýšeným prekrvením svalu počas práce jej vznik je dôsledkom relatívneho nedostatku kyslíka vo svale počas práce reakcia jej vzniku je ireverzibilná jej prítomnosť vo svale spôsobí pokles pH jej prítomnosť vo svale spôsobuje vzostup koncentrácie H+ a tým vzostup pH jej vznik anaeróbnou glykolýzou prebieha len v svalovom tkanive laktát vzniká pôsobením laktátdehydrogenázy ďalšia premena tejto látky je možná v pečeni .
Koncový produkt procesu, ktorým získava energiu erytrocyt: je pyruvát je laktát je látka, ktorá je produktom pyruvátkinázy je látka, ktorá vzniká v erytrocytoch v anaeróbnej glykolýze je látka, ktorá vzniká účinkom laktátdehydrogenázy v smere redukcie NAD+ je látka, ktorá vzniká účinkom laktátdehydrogenázy v smere oxidácie NADH+H+ je látka, ktorá sa v erytrocytoch ďalej premieňať nemôže je látka, ktorá sa v pečeni metabolizuje v glukoneogenéze.
Ktoré z uvedených substrátov môžu byť zdrojom energie pre erytrocyty: jedine glukóza vyššie karboxylové kyseliny počas hladovania ketolátky pri dostatočnom prívode glukózy ketolátky počas hladovania glukóza, ktorá sa úplne oxiduje na CO2 a H2O glukóza, ktorá sa mení na kyselinu mliečnu glukóza, ktorá sa glykolýzou oxiduje na pyruvát glukóza, ktorá sa oxiduje v pentózovom cykle.
O reakcii premeny laktátu na pyruvát v pečeni možno povedať: reakcia je katalyzovaná laktátdehydrogenázou koenzým reakcie umožní vznik 3 ATP reakcia umožňuje tvorbu ATP substrátovou fosforyláciou laktát, ktorý sa v pečeni premieňa môže pochádzať z erytrocytov laktát, ktorý sa v pečeni premieňa môže pochádzať z pracujúceho svalu laktát, ktorý sa v pečeni premieňa pochádza predovšetkým z mozgového tkaniva reakcia je dôležitá pre zapojenie laktátu do glukoneogenézy koenzým reakcie sa môže využiť na syntézu vyšších karboxylových kyselín.
|
