941. Čo tvorí vlastný chuťový receptor: Chuťové poháriky Chuťové bunky Chuťové vnemy Sliznica jazyka Čuchové poháriky Čuchové bunky Hmatové poháriky Sliznice nosa.
942. Ktoré z uvedených prvkov (izotopov) sú nebezpečne pre ľudský organizmus: Stroncium 90 Kyslík 16 Cézium 137 Jód 131 Vápnik 40 Horčík 24 Jód 126 Uhlík 12.
943. Základnou anatomickou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je: Neurón Nervová bunka Nefrón Nefrídia Inštinkt Plamienková bunka Protonefrídia Neuroglia.
944. Pečeň človeka je zásobárňou: Železa Glykogénu Vitamínu B12 Vitamínu A Vitamínu D Imunoglobulínov Kobalamínu Bielkovín.
945. Svrabovcovité roztoče parazitujú: V svaloch V kožnom epiteli Na živočíchoch Na rastlinách V červených krvinkách V bielych krvinkách U ľudí Do centrálnom nervovom systéme.
946. V predĺženej mieche sa nachádzajú ústredia: Dýchania Krvného obehu Riadenia pohlavného pudu Riadenia srdcovej činnosti Zraku Sluchu Čuchu Hmatu.
947. Spojenie medzi plodom a organizmom matky sprostredkuje: Plodová voda Plodové obaly Placenta Svalovina maternice Pečeň plodu Koža plodu Imunitný systém plodu Poloha plodu.
948. Placenta pre embryo a plod zabezpečuje: Funkciu pľúc Činnosť obličiek Funkciu tráviacej sústavy Činnosť termoregulačného centra Odovzdávanie odpadových produktov Odovzdávanie CO2 a močoviny Spojenie s organizmom matky Funkciu centrálnej nervovej sústavy.
949. Koľko trvá priemerne vývin jedinca v maternici u človeka: 250 dní 270 dní 300 dní 290 dní 9 kalendárnych mesiacov 30 – 35 týždňov 39 – 40 týždňov 8 kalendárnych mesiacov.
950. Energia, vzniknutá pri oxidáciach sa v ľudskom organizme skladá do: Fosfátových makroergických väzieb Fosfátových mikroergických väzieb Peptidických väzieb Adenozíntrifosfátu Molekul glukózy Molekul ATP Molekúl polysacharidov Molekul kolagénu.
951. Na trávení sacharidov v tenkom čreve človeka sa zúčastňuje: Pepsín Disacharidázy Amyláza Lipáza Ptyalín Trypsín Žlčové kyseliny Pepsinogén.
952. Podľa čoho rozdeľujeme ľudí do krvných skupín: Podľa prítomnosti aglutinínov Podľa prítomnosti aglutinogénov Podľa rýchlosti sedimentácie červených krviniek Podľa prítomnosti špecifických antigénov červených krviniek Podľa prítomnosti trombocytov na povrchu erytrocytov Podľa prítomnosti aglutinínov na povrchu erytrocytov Podľa prítomnosti trombocytov na povrchu trombocytov Podľa prítomnosti aglutinogénov v krvnej plazme.
953. Ako sa nazývajú vlastné svetlocitlivé bunky u človeka: Tyčinky Čapíky a žltá škvrna Tyčinky a čapíky Ústredná jamka sietnice Čapíky Cievovkové bunky Plamienkové bunky Sklovcové bunky.
954. Za normálnych okolnosti je minimálna plocha mozgovej kôry u človeka: 120 cm² 1020 cm² 220 cm² 320 cm² 1020 cm² 1820 cm² 2220 cm² 22 220 cm².
955. Aký obraz pozorovaného predmetu sa premieta na sietnicu ľudského oka: Neostrý Zmenšený Prevrátený Zväčšený Ostrý Približný Imaginárny Matný.
956. Pot človeka obsahuje: Vodu NaCl Močovinu Kyselinu propiónovú Erytrocyty Mastné kyseliny Glykogén Kožný maz.
957. Človek Homo sapiens patrí medzi: Stavovce Stavovce a cicavce Vajcorodce Placentovce Cicavce Vačkovce Mäsožravce Vertebrata.
958. Medzi dedičné patria u človeka znaky: Psychické Funkčné Morfologické Fyzikálne Somatické Biochemické Imunologické Geografické.
959. Koža dospelého človeka: Má plochu 1,1 až 1,5 m² Tvorí tepelnú izoláciu Má plochu asi 1,6 až 1,8 m² Zabraňuje vniknutiu mikroorganizmov Pohlcuje ultrafialové lúče Má aj vylučovaciu funkciu Umožňuje vstrebávanie potravy Uľahčuje vniknutie mikroorganizmov.
960. Nadobličky človeka: Sa skladajú z púzdra a jadra Sú párové žľazy uložené na hornom pole obličiek Tvoria hormóny, ktoré vylučujú do obličiek Sa skladajú z kôry a drene Tvoria hormóny, ktoré vylučujú do krvi Sú párové žľazy uložené na dolnom pole obličiek Tvorí ich kortex a dreň Tvoria hormóny, napríklad tyroxín.
|
