Dehydrogenáciou etánu môže vzniknúť: Podľa podmienok etén alebo acetylén Etín Etylén Etylalkohol Acetaldehyd Etén Etylénoxid Acetylén.
Hydrogenáciou etylénu vznikne: Etén Acetylén Nasýtený uhľovodík Acetaldehyd Etanol Etán Etín Alkán.
Adíciou jodovodíka na propén vzniká: Vinyljodid Alylbromid Jodoform Substitučný derivát propánu 1-jódpropán 2-jódpropén CHI3 2-jódpropán.
Reakciou CH2=CH-CH3 + HBr ————> vznikne: 2-brómpropán 1-brómpropán Bromoform Izoprén 1-brómpropén 2-brómpropén Alylbromid Vinylbromid.
Adíciou molekuly vody na propén vznikne: 2-propanón (propán-2-ón) Acetón 2-propanol (propán-2-ol) 1-propanol (propán-1-ol) Vinylalkohol Primárny alkohol Alylalkohol Sekundárny alkohol.
Adíciou vody na avetylén môže vzniknúť: Nestály vinylalkohol Etanál Etylalkohol Acetylbenzén Acetaldehyd Formaldehyd Etanol Acetylid.
Reakcia CH3-CO-O-C2H5 + H2O ———> CH3COOH + C2H5OH je: Esterifikácia Hydrolýza etylesteru kyseliny mravčej Dehydratácia Hydrolýza esteru Formálne opak esterifikácie Zmydelňovanie Hydrolýza etylesteru kyseliny etánovej Hydrolýza octanu etylového.
Reakcia R-CH2-CH2-NH2 ———> R-CH=CH2 + NH3 je: Deaminácia sekundárneho amínu Eliminačná Substitučná Adícia Deaminácia terciárneho amínu Deaminácia primárneho amínu Deaminácia Reťazová reakcia.
Reakcia CH3OH + HCOOH ——H+——> HCOOCH3 + H2O je: Hydrolýza Reakcia vzniku mravčanu metylového Reakcia vzniku metylesteru kyseliny metánovej Esterifikácia Katalyzovaná kyselinou Reakcia vzniku octanu metylového Reakcia vzniku metylesteru kyseliny octovej Reakcia, ktorá bez prítomnosti kyslého katalyzátora v smere vzniku esteru prakticky neprebieha.
Nitráciou benzénu do druhého stupňa ako hlavný produkt vznikne: 1,2-dinitrobenzén 1,4-dinotrobenzén 1,3-dinitrobenzén m-dinitrobenzén o-dinitrobenzén Nitrobenzén p-dinitrobenzén Substitučný derivát benzénu.
Pre arény sú charakteristické reakcie: Izomerizačné Radikálové substitučné Oxidačno-redukčné Polymerizačné Adičné Nukleofilné substitučné Elektrofilné substitučné Eliminačné.
Medzi elektrofilné substitúcie arénov zaraďujeme: Chloráciu Bromáciu Hydrogenáciu Oxidáciu Nitráciu Sulfonáciu Acyláciu Alkyláciu.
Nukleofilné substitučné reakcie sú charakteristické pre: Alkíny Alkoholy Fenoly Arény Alkény Aromatické uhľovodíky Alifatické uhľovodíky Halogénalkány.
Dehydrogenácia patrí medzi reakcie: Eliminačné Redukčné Oxidačné Biologicky významné Oxidačno-redukčné Adičné Substitučné Polymerizačné.
Určte, reakciou ktorých látok sa odfarbuje brómová voda alebo roztok manganistanu draselného: Kyselina olejová a Br2 Alkén a KMnO4 Alkén a Br2 Cyklohexán a Br2 Benzén a KMnO4 Benzén a Br2 Cyklohexén a Br2 Cyklohexén a KMnO4.
Označte dvojice, v ktorých je ku vzorcu priradený správny názov: CH3Br brómmetán CH2=CH-Br vinylbromid C5H5-Br brómbenzén C2H5-NO nitroetán C2H5CHO propanol H2C=O metanál CH3-CO-CH3 acetón CH3CHO formaldehyd.
Označte dvojice, v ktorých je ku vzorcu priradený správny názov: (COOH)2 kyselina oxálová (COO)2Ca šťavelan vápenatý CH3-O-CH3 anhydrid kyseliny mravčej CH3CO-O-COCH3 acetanhydrid (CH3COO)2Pb octan olovnatý CH3-CO-COOH kyselina mliečna HCOOH kyselina mravčiu HCOOH kyselina octová .
Dehydrogenáciou: Kyseliny mliečnej vzniká kyselina pyrohroznová Primárneho alkoholu vzniká aldehyd Glycerolu vzniká glyceraldehyd alebo dihydroxyacetón Glycerolu vzniká etylénglykol 2-propanolu vzniká acetón Sekundárneho alkoholu vzniká ketón 2-oxopropánovej kyseliny vzniká kyselina 2-hydroxypropánová Etylénu vzniká acetylén.
|
