CH LF UK 1-50

1. O hmote môžeme povedať: že prejavom každej fonny existencie hmoty je jej pohyb v priestore a čase. existuje vo forme polí. že sa nemôže meniť z látky na pole. existuje v nekonečnom množstve odlišných foriem. má schopnosť konať prácu. je napríklad gravitačné pole. existuje vo forme látok. môže sa meniť z jednej formy na druhú.

2. Sústava látok: je homogénna, ak má vo všetkých svojich častiach rovnaké vlastnosti. je izolovaná, ak je oddelená od okolia tak, že je zabránené výmene častíc, pričom môže dôjsť k výmene energie s okolím. môže byť homogénna, heterogénna alebo koloidná. je uzavretá, ak je oddelená od okolia tak, že je zabránené výmene častíc, pričom môže dôjsť k výmene energie s okolím. ak je tvorená len molekulami rovnakého druhu je to chemické indivíduum. tvorená plynmi predstavuje heterogénnu zmes. ak nemá vo všetkých častiach rovnaké vlastnosti, je sústava rôznorodá, napríklad roztok NaCL v destilovanej vode. ktorá obsahuje rozptýlené častice väčšie ako 1.10(-7)m je sústava heterogénna.

3. Ak v kadićke rozpustíme NaCl v destilovanej vode, vznikne: bezfarebný roztok. uzavretá sústava. pravý roztok. roztok elektrolytu. otvorená sústava. izolovaná sústava. chemicky čistá látka. homogénna sústava.

4. Destilovaná voda sa od pitnej vody líši: chemickým zložením. obsahom aniónov. obsahom katiónov. tým, že destilovaná voda je silný elektrolyt a pitná voda je slabý elektrolyt. tým, že pitná voda je chemické indivíduum a destilovaná voda nie je chemické indivíduu. nelíši sa ničím. tým, že destilovaná voda je chemicky čistá látka a pitná voda je chemické indivíduum. schopnosťou tvoriť vodíkové väzby.

5. Erlenmeyerovu banku naplníme doplna destilovanou vodou uzatvoríme ju. Obsah nádoby je: sústava, ktorá má vo všetkých častiach rovnaké vlastnosti. chemicky čistá látka. chemické indivíduum. uzavretá sústava. sústava otvorená. heterogénna sústava. izolovaná sústava. homogénna sústava.

6. O sustave latok plati: ak má vo všetkých miestach rovnaké vlastnosti nazývame ju sústava rovnorodá alebo heterogénna. ze homogénne oblasti heterogénnej sústavy sa nazývajú fázy. je izolovaná, ak steny zabraňujú výmene energie a častíc medzi sústavou a okolím. môže byť otvorená, uzavretá alebo izolovaná. ak sa v sústave nachádzajú častice len jednej látky, ide o chemicky čistú látku. ak vznikne rozpustením KCI vo vode, je to chemicky ćista latka. že je koloidná, ak je veľkosť rozptýlených častíc v rozmedzí 1.10-7 až 1.10-12m. môže byť heterogenna, napríklad zmes čistých plynov.

7. Pitná voda je: pravý roztok. zložená len z molekúl H2O. homogénna zmes. zmes chemických látok. nepravý roztok. suspenzia. chemické indivíduum. heterogénna zmes.

8. Čistá morská voda: nie je pravý roztok. nie je chemicky čistá látka. je zložená z viacerých fáz. je uzatvorená sústava. má chemické zloženie rovnaké ako pitná voda. je oproti pitnej vode bohatšia o minerálne látky. je homogénna zmes. je heterogénna zmes.

9. Destilovaná voda je: chemicky čistá látka. chemické indivíduum. homogénna látka. dobré rozpúšťadlo iónových zlúčenín. dobré rozpúšťadlo nepolárnych látok. zložená z molekúl H2O. silný elektrolyt. látka, ktorá nie je elektrolyt.

10. Elektróny: rovnakých atómov sa podieľajú na tvorbe nepolárnej kovalentnej väzby (napr. v molekule N2). hovoríme o nich, že sú v základnom stave, ak majú najnižšiu energiu. obsadzujú jednotlivé hladiny v atóme podľa ich klesajúcej energie. môžu byť odtrhnuté od atómu a vznikajú pri tom anióny. patria medzi elementárne častice atómu a majú záporný náboj. ich počet v atóme sa vždy rovná počtu neutrónov. atómoch sa nachádzajú v priestoroch, ktoré označujeme ako orbitály. ktoré sa nachádzajú na poslednej vrstve atómu sa nazývajú valenčné elektróny.

11. Roztok bielkoviny vo vode: nie je pravý roztok. je koloidný roztok. je chemicky čistá látka. je pravý roztok. obsahuje rozptýlené častice,ktorých priemer je l.10-7 az 1.10-9m. obsahuje bielkovinu disociovanú na aminokyseliny. je stabilizovaný hydratačným obalom. je heterogénna zmes.

12. Základnou štruktúrnou jednotkou látky je: protón. elektrón. atóm. nukleón. hmota. zlúčenina. každé chemické indivíduum. molekula, napr. H2.

13. Chemické indivíduum môže byť: roztok NaCl v destilovanej vode. Ien zlúčenina. Al2O3. elektrón. pitná voda. morská voda. prvok alebo zlúčenina. len prvok.

14. Protón je častica: ktorá má jeden elementárny kladný náboj. ktorá má jeden elementárny záporný náboj. ktorá nepatrí medzi nukleóny. ktorá patrí medzi nukleóny. ktorá vznikne z atómu vodíka pribratím jedného ektrónu. ktorá vznikne z molekuly vodíka stratou jedného elektrónu. ktorá vznikne z atómu vodíka stratou jedného elektrónu. elektroneutrálna.

15. Nuklidy 1H, 2H a 3H. sú izotopy. majú rovnaký počet protónov. majú rovnaký počet neutrónov. majú rôzny počet nukleónov. majú rôzny počet elektrónov. majú rôzny počet neutrónov. majú rôzny počet protónov. majú rovnaké protónové číslo.

16. Nuklidy 16O, 17O. 18O. sú v prírode zastúpené v rovnakom množstve. majú rovnaký počet neutrónov. majú rovnaký počet nukleónov. sú izotopy. majú rovnaký počet elektrónov. majú rovnaké protónové aj nukleónové číslo. nelíšia sa od seba elektrónovou konfiguráciou. všetky majú rovnakú hmotnosť.

17. Prócium, deutérium a trícium: sa líšia protónovým číslom. sa líšia nukleónovým číslom. sa líšia počtom protónov. sa líšia počtom neutrónov. sa líšia počtom elektrónov. sú izotopy vody. sú rôzne názvy jedného izotopu. sa líšia relatívnou atómovou hmotnosťou.

18. Pre hlavné kvantové číslo platí: ak má hodnotu n = 4, maximálny počet elektrónov v elektrónovej vrstve n je 32. so vzrastom jeho hodnoty rastie energia elektrónov. možno ho použiť na výpočet energie elektrónu v danej energetickej hladine. hlavne kvantové číslo dnes známych prvkov nadobúda hodnoty I až 7. má vplyv na velkosť hraničnej plochy orbitálov. ak má hodnotu n=3, maximálny počet elektrónov v elektrónovej vrstve je 16. označuje sa písmenom l. určuje energiu elektrónu v atóme vodíka podľa vzťahu E = B.n2.

19. Pre vedľajšie kvantové číslo platí: vymedzuje hodnoty magnetického kvantového čísla. ma vplyv na tvar hraničnej plochy orbitálov. charakterizuje tvar orbitálu. určuje počet elektrónových vrstiev v atóme. nadobúda hodnoty od -n do +n. jeho hodnoty sa označujú písmenami s,p,d,f... sa označuje písmenom n. môže nadobudnúť hodnotu 0 až n-1.

20. Pre magnetické kvantové číslo platí: má hodnoty, ktoré sú vymedzené hodnotou vedľajšieho kvantového čísla. nadobúda hodnoty od -l do +1, vrátane nuly. nadobúda hodnoty +s až -s. určuje maximálny počet elektrónov vo valenčnej vrstve. závisí od neho energia elektrónu v atóme, ak sa tento nachádza v elektrickom poli. závisí od neho energia elektrónu v atóme, ak sa tento nachádza v magnetickom poli. že pre l= 3 má hodnoty -3, -2, -1, 1, 2, 3. pre l= 2 môže mať hodnoty -2,-1, 0, 1, 2.

21. Maximálny počet elektrónov, ktoré sa nachádzajú v elektrónovej vrstve s hlavným kvantovým číslom n = 2, je: 2. 8. 18. 32. 6. 12. 16. možné vypočítať zo vzťahu 2n2.

22. Elektrónová hladina M môže obsahovať: maximálne 16 elektrónov. len p orbitály. len s a p orbitály. s, p, d orbitály. maximálne 12 elektrónov. maximálne 18 elektrónov. maximálne 8 elektrónov. 2n2 elektrónov, kde n = hlavné kvantové číslo.

23. Neutrón: je častica, ktorej hmotnosť sa približne rovná hmotnosti molekuly vodíka. je častica, ktorá má len jeden elementárny kladný náboj. nie je elektricky nabitá častica. má hmotnosť približne rovnakú ako protón. je jednou zo základných elementárnych častíc elektrónového obalu. je jednou z dvoch druhov elementárnych častíc atómového jadra. je základnou štruktúrnou jednotkou látky. nepatrí medzi nukleóny.

24. Elektrón: atómu vodíka má v základnom stave najnižšiu možnú energiu. nemôže prejsť do niektorého stavu s vyššou hodnotou ak sa atómu dodá energia. môže byť odtrhnutý od atómu dodaním dostatočne vysokého množstva energie. je charakterizovaný kvantovými číslami. ak je odtrhnutý od atómu vznikne kladne nabitý ión - anión. čím má nižšiu energiu, tym nižšia energia je potrebná na jeho odtrhnutie atómu. atómu sodíka sa ľahko odtrhne a vzniká z neho katión sodíka. má hmotnosť približne 1830-krát nižšiu ako hmotnosť atómu vodíka.

25. O prechodných prvkoch, ktoré sa nachádzajú v VI.B skupine platí: majú atómové polomery, ktoré sú relatívne väčšie ako pri s1 prvkoch (v rámci jednej periódy). majú v poslednej vrstve 1 alebo 2 elektróny. majú v predposlednej vrstve aj neúplne obsadene d orbitály. majú v predposlednej vrstve neobsadené p orbitály. majú vo valenčnej vrstve 8 elektrónov. všetky majú hlavné kvantové číslo n = 4. všetky sú kovy. v poslednej vrstve majú 6 elektrónov.

26. Podľa Pauliho princípu: v orbitále px môže byť maximálne 1 elektrón. v orbitále py môžu byť maximálne 2 elektróny. v orbitále py môže byť maximálne 8 elektrónov. v orbitále pz môže byť maximálne 10 elektrónov. v orbitále s môže byť maximálne I elektrón. v orbitále s môžu byť maximálne 2 elektróny. v orbitáloch d môže byť maximálne 10 elektrónov. v orbitále môžu byť najviac 2 elektróny s opačným spinom.

27. Podľa Hundovho pravidla je elektrónová konfigurácia atómu: boru 11B [He] 2s2 2px1. síry 32S : 1s2 2s2 2p2 2p2 2p2 3s2 3px2 3py1 3pz1. dusika 14N:1s2 2s1 2px2 2py1 2pz1. berylia 9Be 1s2 2s1 2pz1. litia 7Li 1s2 2s2. boru 11B 1s2 2s2 2px1. dusika 17N 1s2 2s2 2px1 2py1 2pz1. draslika 39K [Ar] 5s1.

28. Číslo skupiny A v periodickej sústave: sa nezhoduje s odnotou hlavného kvantového čísla. sa zhoduje s počtom elektrónov na poslednej elektrónovej vrstve. nadobúda hodnoty I až VIII. označuje počet orbitálov v atóme. je rovnaké ako najvyššie záporné oxidačné číslo atómu prvku v skupine. sa zhoduje s číslom periódy pre každý prvok. je rovnaké ako najvyššie kladné oxidačné číslo atómov prvkov v I. až VII. skupine okrem O a F. sa zhoduje s hlavným kvantovým číslom prvku.

29. Číslo periódy v periodickej sústave prvkov je rovnaké ako: hlavné kvantové číslo valenčných elektrónov atómov neprechodných prvkov v danej perióde. vedľajšie kvantové číslo valenčných elektrónov atómov prvkov v danej perióde. magnetické kvantové číslo valenčných elektrónov atómov prvkov v danej perióde. spinové kvantové číslo valenčných elektrónov atómov prvkov v danej perióde. počet valenčných elektrónov atómu daného prvku. najväčšie kladné oxidačné číslo atómu daného prvku. najväčšie záporné oxidačné číslo atómu daného prvku. počet elektrónových vrstiev atómov prvkov danej periódy.

30. Medzi f prvky zaraďujeme: prvky skupín I.B až VIII.B. napr. tie prvky, ktoré s rastúcim protónovým číslom si postupne dopĺňajú 14 elektrónov. chalkogény. lantanoidy a aktinoidy. halogenidy. tie prvky, ktoré majú vo valenčnej vrstve elektróny ns a na v predposlednej vrstve elektróny (n-1)f. vnútorne prechodné prvky. prvky, ktoré sa nachádzajú v VI.A a VILA skupine periodickej sústavy.

31 Energia, ktorá sa spotrebuje na rozštiepenie určitej chemickej vazby: je rovnaká ako aktivačná energia. je rovnaká ako energia, ktorá sa uvoľní pri jej vzniku. je vyššia ako energia, ktorá sa uvoľní pri jej vzniku. je rovnaká ako ionizačná energia. je disociačná energia väzby. je nazývaná tiež väzbová energia. udáva sa napr. v jednotkách kJ.mol-l. je nižšia ako energia, ktorá sa uvoľní pri jej vzniku.

32. Väzbovosť atómu: súvisí s konfiguráciou jeho valenčnej vrstvy. súvisí s konfiguráciou valenčnej vrstvy atómov, s ktorými sa zlučuje. závisí od počtu orbitálov, ktoré v základnom stave majú len jeden elektrón. prvkov 2. a 3. periódy sa riadi prevažne oktetovým pravidlom. nesúvisí s konfiguráciou valenčnej vrstvy atómov, s ktorými sa zlučuje. pri niektorých prvkoch sa odvodzuje od elektrónovej konfigurácie v excitovanom stave (napr. C). je počet iónových väzieb, ktoré môže daný prvok tvoriť. je počet kovalentných väzieb, ktorými sa atóm daného prvku viaže v zlúčenine.

33. V molekule peroxidu vodíka: má atóm kyslíka oxidačné číslo -II. má atóm kyslíka oxidačné číslo -1. má atóm kyslíka väzbovosť 1. má atóm vodíka oxidačné číslo -I. má atóm vodíka oxidačné číslo I. má atóm vodíka oxidačné číslo II. má atóm kyslíka väzbovosť 2. sú atómy kyslíka a vodíka viazané kovalentnou väzbou.

34. V molekule acetylenu medzi atómami uhlíka: sú 3 sigma väzby. je 1 sigma a 2 pí väzby. sú 2 sigma a 1 pí väzby. kovalentné väzby. sú vodíkové väzby. je trojitá väzba. je dvojitá väzba. je väzba, ktorá túto zlúčeninu radí medzi alkíny.

35. Trojitá väzba: v molekule uhlovodika je reaktívnejšia ako jednoduchá. medzi rovnakými atómami je najpevnejšia. je typická pre alkadiény. vzniká prekrytím s-orbitálov. napr. v molekule acetylénu. napr. v molekule etylénu. patrí medzi násobné väzby. napr. v molekule etinu.

36. Pre iónové zlúčeniny platí: sú väčšinou nerozpustné vo vode. majú štruktúru, v ktorej sa elektrostatickými silami priťahujú katióny a anióny. ako taveniny alebo v roztokoch vedú elektrický prúd. sú tie, pre toré je typická kovalentná väzba medzi prvkami. sú tie, u ktorých je rozdiel elektronegativít zlučovaných prvkov vyšší ako 1,7. vo vode disociujú na ióny. ich vodné roztoky sú elektrolyty. sú väčšinou rozpustné vo vode.

37. Elektronegativita atómu draslíka je 0,9 a atómu brómu je 2,7. Aká je väzba medzi atómami Br a K v bromide draselnom: pi- väzba. násobná väzba. sigma väzba. iónová väzba. kovová väzba. koordinačná väzba. rovnaká ako medzi atómami Na a Cl v chloride sodnom. kovalentná väzba.

38. Stabilita molekuly: závisí od množstva energie, ktorá sa uvoľní pri jej vzniku. závisí od aktivačnej energie reakcie jej vzniku. závisí od množstva odštiepených protónov. nezávisí od množstva energie, ktorá sa uvoľní pri jej vzniku. je tým menšia, čím sa pri jej vzniku pohltí viac energie. je tým menšia, čím má molekula nižšiu hodnotu elektronegativity. súvisí s ionizačnou energiou. je tým väčšia, čím sa pri jej vzniku pohltí viac energie.

39. Katióny sú ióny, ktoré: sa pohybujú v jednosmernom elektrickom poli ku katóde. majú kladný náboj. sa pohybujú v jednosmernom elektrickom poli k anóde. nemôžu vznikať z atómov alkalických kovov. sa ľahko tvoria z prvkov s nízkou elektronegativitou. majú viac protónov ako elektrónov. vznikajú z atómov prvkov po odovzdaní 1 alebo viac elektrónov. sa ľahko tvoria z prvkov s nízkou ionizačnou energiou.

40. Iónové zlúčeniny: v pevnom skupenstve vytvárajú kryštály. v pevnom skupenstve sú elektricky nevodivé. vo vodnom prostredí sa rozpadajú na katióny a anióny. v kryštalickom stave sú krehké. po rozpustení vo vode sa správajú ako elektrolyty. rozpúšťajú sa v nepolarnych rozpúšťadlách. vznikajú tak, že na väzbu medzi atómami poskytuje elektróny len jeden atóm. tvoria atómy prvkov s veľkým rozdielom hodnôt elektronegativít (> 1,7).

41. Ak obidva elektróny pri vzniku kovalentnej väzby poskytne len jeden atóm, hovoríme o väzbe: koordinačnej. donorovo-akceptorovej. kovovej. kovalentnej nepolárnej. vodíkovej. iónovej. ktorá sa nachádza aj v NH4+. ktorá je typická pre iónové zlúčeniny.

42. V NH4Cl medzi jednotlivými atómami môžu byť väzby: iónová. donorovo-akceptorová. kovalentná. vodíková. koordinačná. kovová. van der Waalsove. sigma a pi.

43. Nepolárna je molekula: CO. CO2. N2. CH3CH2OH. O2. H2O. CL2. HCl.

44. Jednoduchá kovalentná väzba: je medzi atómami C-C a C-H nasýtených uhľovodíkov. je v molekule H2. vzniká, ak rozdiel v hodnote elektronegativít viazaných atómov je vyšší ako 1,7. je napríklad v molekule NaCl. je v molekule etánu. je v molekule etínu medzi atómami uhlíka. vzniká, ak sa na tvorbe elektrónovej dvojice tejto väzby podieľajú obidva atóm. je medzi atómami dusíka v molekule N2.

45. Koordinačná väzba: vzniká tak, že obidva väzbové elektróny poskytne len jeden atóm. je väzba, pri ktorej darca (donor) poskytuje jeden elektrón a príjemca (akceptor) tento elektrón prijíma. vzniká medzi atómom dusíka amoniaku a vodíkovým katiónom pri vzniku amónneho katiónu. je typická pre molekuly nukleových kyselín. sa tiež volá donorovo-akceptorová väzba. má väzbovú energiu vyššiu ako van der Waalsove sily. sa nachádza v zlúčenine KCr(SO4)2. je typická pre komplexné zlúčeniny.

46. Vodíková väzba: sa volá aj vodíkový mostík. je silnejšia ako kovalentná väzba. vzniká medzi molekulami (skupinami), ktoré obsahujú atómy vodíka viazané so silne elektronegatívnymi prvkami (najmä F, O, N). vzniká v molekulách bielkovín. vzniká v molekulách nukleových kyselin. je prítomná v molekule vody. medzi molekulami tej istej zlúčeniny je príčinou jej relatívne vyššej teploty varu. je typická pre molekuly vody v plynnom skupenstve.

47. V jednoduchých bielkovinách sa nachádzajú väzby: kovalentné. poloacetálové. esterové. vodíkové. amidové. peptidové. N-glykozidové. O-glykozidové.

48. Vodíkové väzby sa tvoria: v molekulách DNA. medzi molekulami H2O. medzi molekulami NH3. medzi molekulami CH4. medzi molekulami C2H50H. medzi molekulami CH3-O-CH2-CH3. medzi molekulami HF. v molekulách bielkovín a stabilizujú ich sekundárnu štruktúru.

49. Kovalentná väzba medzi atómami je: vtedy, ak väzbový elektrónový pár patrí súčasne obom viazaným atómom. vtedy, ak obidva väzbové elektróny sú spoločné obidvom atómom. vtedy, ak dôjde k prekrytiu orbitálov, napr. s-s, s-p alebo p-p. jednoduchá, dvojitá alebo trojitá. typická pre uhľovodíky. v NaCl. slabšia ako medzimolekulové van der Waalsove sily. len nepolarna.

50. Van der Waalsove sily: vznikajú medzi aniónmi a katiónmi. vznikajú na základe vzájomného pôsobenia molekulových dipólov. sú asi 100-krát slabšie ako kovalentné väzby. uplatňujú sa medzi centrálnym atómom a ligandmi v komplexoch. nachadzame v molekulách bielkovín. patria medzi silné väzby. zodpovedajú za primárnu štruktúru bielkovín. sú medzimolekulové väzbové sily.