option
My Daypo

CH LF UK 1-50

COMMENTS STADISTICS RECORDS
TAKE THE TEST
Title of test:
CH LF UK 1-50

Description:
otazky 1-50

Author:
AVATAR

Creation Date:
14/03/2022

Category:
Science

Number of questions: 50
Share the Test:
Facebook
Twitter
Whatsapp
Share the Test:
Facebook
Twitter
Whatsapp
Last comments
No comments about this test.
Content:
1. O hmote môžeme povedať: že prejavom každej fonny existencie hmoty je jej pohyb v priestore a čase existuje vo forme polí že sa nemôže meniť z látky na pole existuje v nekonečnom množstve odlišných foriem má schopnosť konať prácu je napríklad gravitačné pole existuje vo forme látok môže sa meniť z jednej formy na druhú.
2. Sústava látok: je homogénna, ak má vo všetkých svojich častiach rovnaké vlastnosti je izolovaná, ak je oddelená od okolia tak, že je zabránené výmene častíc, pričom môže dôjsť k výmene energie s okolím môže byť homogénna, heterogénna alebo koloidná je uzavretá, ak je oddelená od okolia tak, že je zabránené výmene častíc, pričom môže dôjsť k výmene energie s okolím ak je tvorená len molekulami rovnakého druhu je to chemické indivíduum tvorená plynmi predstavuje heterogénnu zmes ak nemá vo všetkých častiach rovnaké vlastnosti, je sústava rôznorodá, napríklad roztok NaCL v destilovanej vode ktorá obsahuje rozptýlené častice väčšie ako 1.10(-7)m je sústava heterogénna.
3. Ak v kadićke rozpustíme NaCl v destilovanej vode, vznikne: bezfarebný roztok uzavretá sústava pravý roztok roztok elektrolytu otvorená sústava izolovaná sústava chemicky čistá látka homogénna sústava.
4. Destilovaná voda sa od pitnej vody líši: chemickým zložením obsahom aniónov obsahom katiónov tým, že destilovaná voda je silný elektrolyt a pitná voda je slabý elektrolyt tým, že pitná voda je chemické indivíduum a destilovaná voda nie je chemické indivíduu nelíši sa ničím tým, že destilovaná voda je chemicky čistá látka a pitná voda je chemické indivíduum schopnosťou tvoriť vodíkové väzby.
5. Erlenmeyerovu banku naplníme doplna destilovanou vodou uzatvoríme ju. Obsah nádoby je: sústava, ktorá má vo všetkých častiach rovnaké vlastnosti chemicky čistá látka chemické indivíduum uzavretá sústava sústava otvorená heterogénna sústava izolovaná sústava homogénna sústava.
6. O sustave latok plati: ak má vo všetkých miestach rovnaké vlastnosti nazývame ju sústava rovnorodá alebo heterogénna ze homogénne oblasti heterogénnej sústavy sa nazývajú fázy je izolovaná, ak steny zabraňujú výmene energie a častíc medzi sústavou a okolím môže byť otvorená, uzavretá alebo izolovaná ak sa v sústave nachádzajú častice len jednej látky, ide o chemicky čistú látku ak vznikne rozpustením KCI vo vode, je to chemicky ćista latka že je koloidná, ak je veľkosť rozptýlených častíc v rozmedzí 1.10-7 až 1.10-12m môže byť heterogenna, napríklad zmes čistých plynov .
7. Pitná voda je: pravý roztok zložená len z molekúl H2O homogénna zmes zmes chemických látok nepravý roztok suspenzia chemické indivíduum heterogénna zmes.
8. Čistá morská voda: nie je pravý roztok nie je chemicky čistá látka je zložená z viacerých fáz je uzatvorená sústava má chemické zloženie rovnaké ako pitná voda je oproti pitnej vode bohatšia o minerálne látky je homogénna zmes je heterogénna zmes.
9. Destilovaná voda je: chemicky čistá látka chemické indivíduum homogénna látka dobré rozpúšťadlo iónových zlúčenín dobré rozpúšťadlo nepolárnych látok zložená z molekúl H2O silný elektrolyt látka, ktorá nie je elektrolyt .
10. Elektróny: rovnakých atómov sa podieľajú na tvorbe nepolárnej kovalentnej väzby (napr. v molekule N2) hovoríme o nich, že sú v základnom stave, ak majú najnižšiu energiu obsadzujú jednotlivé hladiny v atóme podľa ich klesajúcej energie môžu byť odtrhnuté od atómu a vznikajú pri tom anióny patria medzi elementárne častice atómu a majú záporný náboj ich počet v atóme sa vždy rovná počtu neutrónov atómoch sa nachádzajú v priestoroch, ktoré označujeme ako orbitály ktoré sa nachádzajú na poslednej vrstve atómu sa nazývajú valenčné elektróny.
11. Roztok bielkoviny vo vode: nie je pravý roztok je koloidný roztok je chemicky čistá látka je pravý roztok obsahuje rozptýlené častice,ktorých priemer je l.10-7 az 1.10-9m obsahuje bielkovinu disociovanú na aminokyseliny je stabilizovaný hydratačným obalom je heterogénna zmes.
12. Základnou štruktúrnou jednotkou látky je: protón elektrón atóm nukleón hmota zlúčenina každé chemické indivíduum molekula, napr. H2.
13. Chemické indivíduum môže byť: roztok NaCl v destilovanej vode Ien zlúčenina Al2O3 elektrón pitná voda morská voda prvok alebo zlúčenina len prvok.
14. Protón je častica: ktorá má jeden elementárny kladný náboj ktorá má jeden elementárny záporný náboj ktorá nepatrí medzi nukleóny ktorá patrí medzi nukleóny ktorá vznikne z atómu vodíka pribratím jedného ektrónu ktorá vznikne z molekuly vodíka stratou jedného elektrónu ktorá vznikne z atómu vodíka stratou jedného elektrónu elektroneutrálna.
15. Nuklidy 1H, 2H a 3H sú izotopy majú rovnaký počet protónov majú rovnaký počet neutrónov majú rôzny počet nukleónov majú rôzny počet elektrónov majú rôzny počet neutrónov majú rôzny počet protónov majú rovnaké protónové číslo.
16. Nuklidy 16O, 17O. 18O sú v prírode zastúpené v rovnakom množstve majú rovnaký počet neutrónov majú rovnaký počet nukleónov sú izotopy majú rovnaký počet elektrónov majú rovnaké protónové aj nukleónové číslo nelíšia sa od seba elektrónovou konfiguráciou všetky majú rovnakú hmotnosť.
17. Prócium, deutérium a trícium: sa líšia protónovým číslom sa líšia nukleónovým číslom sa líšia počtom protónov sa líšia počtom neutrónov sa líšia počtom elektrónov sú izotopy vody sú rôzne názvy jedného izotopu sa líšia relatívnou atómovou hmotnosťou.
18. Pre hlavné kvantové číslo platí: ak má hodnotu n = 4, maximálny počet elektrónov v elektrónovej vrstve n je 32 so vzrastom jeho hodnoty rastie energia elektrónov možno ho použiť na výpočet energie elektrónu v danej energetickej hladine hlavne kvantové číslo dnes známych prvkov nadobúda hodnoty I až 7 má vplyv na velkosť hraničnej plochy orbitálov ak má hodnotu n=3, maximálny počet elektrónov v elektrónovej vrstve je 16 označuje sa písmenom l určuje energiu elektrónu v atóme vodíka podľa vzťahu E = B.n2.
19. Pre vedľajšie kvantové číslo platí: vymedzuje hodnoty magnetického kvantového čísla ma vplyv na tvar hraničnej plochy orbitálov charakterizuje tvar orbitálu určuje počet elektrónových vrstiev v atóme nadobúda hodnoty od -n do +n jeho hodnoty sa označujú písmenami s,p,d,f... sa označuje písmenom n môže nadobudnúť hodnotu 0 až n-1.
20. Pre magnetické kvantové číslo platí: má hodnoty, ktoré sú vymedzené hodnotou vedľajšieho kvantového čísla nadobúda hodnoty od -l do +1, vrátane nuly nadobúda hodnoty +s až -s určuje maximálny počet elektrónov vo valenčnej vrstve závisí od neho energia elektrónu v atóme, ak sa tento nachádza v elektrickom poli závisí od neho energia elektrónu v atóme, ak sa tento nachádza v magnetickom poli že pre l= 3 má hodnoty -3, -2, -1, 1, 2, 3 pre l= 2 môže mať hodnoty -2,-1, 0, 1, 2.
21. Maximálny počet elektrónov, ktoré sa nachádzajú v elektrónovej vrstve s hlavným kvantovým číslom n = 2, je: 2 8 18 32 6 12 16 možné vypočítať zo vzťahu 2n2.
22. Elektrónová hladina M môže obsahovať: maximálne 16 elektrónov len p orbitály len s a p orbitály s, p, d orbitály maximálne 12 elektrónov maximálne 18 elektrónov maximálne 8 elektrónov 2n2 elektrónov, kde n = hlavné kvantové číslo.
23. Neutrón: je častica, ktorej hmotnosť sa približne rovná hmotnosti molekuly vodíka je častica, ktorá má len jeden elementárny kladný náboj nie je elektricky nabitá častica má hmotnosť približne rovnakú ako protón je jednou zo základných elementárnych častíc elektrónového obalu je jednou z dvoch druhov elementárnych častíc atómového jadra je základnou štruktúrnou jednotkou látky nepatrí medzi nukleóny.
24. Elektrón: atómu vodíka má v základnom stave najnižšiu možnú energiu nemôže prejsť do niektorého stavu s vyššou hodnotou ak sa atómu dodá energia môže byť odtrhnutý od atómu dodaním dostatočne vysokého množstva energie je charakterizovaný kvantovými číslami ak je odtrhnutý od atómu vznikne kladne nabitý ión - anión čím má nižšiu energiu, tym nižšia energia je potrebná na jeho odtrhnutie atómu atómu sodíka sa ľahko odtrhne a vzniká z neho katión sodíka má hmotnosť približne 1830-krát nižšiu ako hmotnosť atómu vodíka.
25. O prechodných prvkoch, ktoré sa nachádzajú v VI.B skupine platí: majú atómové polomery, ktoré sú relatívne väčšie ako pri s1 prvkoch (v rámci jednej periódy) majú v poslednej vrstve 1 alebo 2 elektróny majú v predposlednej vrstve aj neúplne obsadene d orbitály majú v predposlednej vrstve neobsadené p orbitály majú vo valenčnej vrstve 8 elektrónov všetky majú hlavné kvantové číslo n = 4 všetky sú kovy v poslednej vrstve majú 6 elektrónov.
26. Podľa Pauliho princípu: v orbitále px môže byť maximálne 1 elektrón v orbitále py môžu byť maximálne 2 elektróny v orbitále py môže byť maximálne 8 elektrónov v orbitále pz môže byť maximálne 10 elektrónov v orbitále s môže byť maximálne I elektrón v orbitále s môžu byť maximálne 2 elektróny v orbitáloch d môže byť maximálne 10 elektrónov v orbitále môžu byť najviac 2 elektróny s opačným spinom.
27. Podľa Hundovho pravidla je elektrónová konfigurácia atómu: boru 11B [He] 2s2 2px1 síry 32S : 1s2 2s2 2p2 2p2 2p2 3s2 3px2 3py1 3pz1 dusika 14N:1s2 2s1 2px2 2py1 2pz1 berylia 9Be 1s2 2s1 2pz1 litia 7Li 1s2 2s2 boru 11B 1s2 2s2 2px1 dusika 17N 1s2 2s2 2px1 2py1 2pz1 draslika 39K [Ar] 5s1.
28. Číslo skupiny A v periodickej sústave: sa nezhoduje s odnotou hlavného kvantového čísla sa zhoduje s počtom elektrónov na poslednej elektrónovej vrstve nadobúda hodnoty I až VIII označuje počet orbitálov v atóme je rovnaké ako najvyššie záporné oxidačné číslo atómu prvku v skupine sa zhoduje s číslom periódy pre každý prvok je rovnaké ako najvyššie kladné oxidačné číslo atómov prvkov v I. až VII. skupine okrem O a F sa zhoduje s hlavným kvantovým číslom prvku.
29. Číslo periódy v periodickej sústave prvkov je rovnaké ako: hlavné kvantové číslo valenčných elektrónov atómov neprechodných prvkov v danej perióde vedľajšie kvantové číslo valenčných elektrónov atómov prvkov v danej perióde magnetické kvantové číslo valenčných elektrónov atómov prvkov v danej perióde spinové kvantové číslo valenčných elektrónov atómov prvkov v danej perióde počet valenčných elektrónov atómu daného prvku najväčšie kladné oxidačné číslo atómu daného prvku najväčšie záporné oxidačné číslo atómu daného prvku počet elektrónových vrstiev atómov prvkov danej periódy.
30. Medzi f prvky zaraďujeme: prvky skupín I.B až VIII.B napr. tie prvky, ktoré s rastúcim protónovým číslom si postupne dopĺňajú 14 elektrónov chalkogény lantanoidy a aktinoidy halogenidy tie prvky, ktoré majú vo valenčnej vrstve elektróny ns a na v predposlednej vrstve elektróny (n-1)f vnútorne prechodné prvky prvky, ktoré sa nachádzajú v VI.A a VILA skupine periodickej sústavy.
31 Energia, ktorá sa spotrebuje na rozštiepenie určitej chemickej vazby: je rovnaká ako aktivačná energia je rovnaká ako energia, ktorá sa uvoľní pri jej vzniku je vyššia ako energia, ktorá sa uvoľní pri jej vzniku je rovnaká ako ionizačná energia je disociačná energia väzby je nazývaná tiež väzbová energia udáva sa napr. v jednotkách kJ.mol-l je nižšia ako energia, ktorá sa uvoľní pri jej vzniku.
32. Väzbovosť atómu: súvisí s konfiguráciou jeho valenčnej vrstvy súvisí s konfiguráciou valenčnej vrstvy atómov, s ktorými sa zlučuje závisí od počtu orbitálov, ktoré v základnom stave majú len jeden elektrón prvkov 2. a 3. periódy sa riadi prevažne oktetovým pravidlom nesúvisí s konfiguráciou valenčnej vrstvy atómov, s ktorými sa zlučuje pri niektorých prvkoch sa odvodzuje od elektrónovej konfigurácie v excitovanom stave (napr. C) je počet iónových väzieb, ktoré môže daný prvok tvoriť je počet kovalentných väzieb, ktorými sa atóm daného prvku viaže v zlúčenine.
33. V molekule peroxidu vodíka: má atóm kyslíka oxidačné číslo -II má atóm kyslíka oxidačné číslo -1 má atóm kyslíka väzbovosť 1 má atóm vodíka oxidačné číslo -I má atóm vodíka oxidačné číslo I má atóm vodíka oxidačné číslo II má atóm kyslíka väzbovosť 2 sú atómy kyslíka a vodíka viazané kovalentnou väzbou.
34. V molekule acetylenu medzi atómami uhlíka: sú 3 sigma väzby je 1 sigma a 2 pí väzby sú 2 sigma a 1 pí väzby kovalentné väzby sú vodíkové väzby je trojitá väzba je dvojitá väzba je väzba, ktorá túto zlúčeninu radí medzi alkíny.
35. Trojitá väzba: v molekule uhlovodika je reaktívnejšia ako jednoduchá medzi rovnakými atómami je najpevnejšia je typická pre alkadiény vzniká prekrytím s-orbitálov napr. v molekule acetylénu napr. v molekule etylénu patrí medzi násobné väzby napr. v molekule etinu.
36. Pre iónové zlúčeniny platí: sú väčšinou nerozpustné vo vode majú štruktúru, v ktorej sa elektrostatickými silami priťahujú katióny a anióny ako taveniny alebo v roztokoch vedú elektrický prúd sú tie, pre toré je typická kovalentná väzba medzi prvkami sú tie, u ktorých je rozdiel elektronegativít zlučovaných prvkov vyšší ako 1,7 vo vode disociujú na ióny ich vodné roztoky sú elektrolyty sú väčšinou rozpustné vo vode.
37. Elektronegativita atómu draslíka je 0,9 a atómu brómu je 2,7. Aká je väzba medzi atómami Br a K v bromide draselnom: pi- väzba násobná väzba sigma väzba iónová väzba kovová väzba koordinačná väzba rovnaká ako medzi atómami Na a Cl v chloride sodnom kovalentná väzba.
38. Stabilita molekuly: závisí od množstva energie, ktorá sa uvoľní pri jej vzniku závisí od aktivačnej energie reakcie jej vzniku závisí od množstva odštiepených protónov nezávisí od množstva energie, ktorá sa uvoľní pri jej vzniku je tým menšia, čím sa pri jej vzniku pohltí viac energie je tým menšia, čím má molekula nižšiu hodnotu elektronegativity súvisí s ionizačnou energiou je tým väčšia, čím sa pri jej vzniku pohltí viac energie.
39. Katióny sú ióny, ktoré: sa pohybujú v jednosmernom elektrickom poli ku katóde majú kladný náboj sa pohybujú v jednosmernom elektrickom poli k anóde nemôžu vznikať z atómov alkalických kovov sa ľahko tvoria z prvkov s nízkou elektronegativitou majú viac protónov ako elektrónov vznikajú z atómov prvkov po odovzdaní 1 alebo viac elektrónov sa ľahko tvoria z prvkov s nízkou ionizačnou energiou.
40. Iónové zlúčeniny: v pevnom skupenstve vytvárajú kryštály v pevnom skupenstve sú elektricky nevodivé vo vodnom prostredí sa rozpadajú na katióny a anióny v kryštalickom stave sú krehké po rozpustení vo vode sa správajú ako elektrolyty rozpúšťajú sa v nepolarnych rozpúšťadlách vznikajú tak, že na väzbu medzi atómami poskytuje elektróny len jeden atóm tvoria atómy prvkov s veľkým rozdielom hodnôt elektronegativít (> 1,7).
41. Ak obidva elektróny pri vzniku kovalentnej väzby poskytne len jeden atóm, hovoríme o väzbe: koordinačnej donorovo-akceptorovej kovovej kovalentnej nepolárnej vodíkovej iónovej ktorá sa nachádza aj v NH4+ ktorá je typická pre iónové zlúčeniny.
42. V NH4Cl medzi jednotlivými atómami môžu byť väzby: iónová donorovo-akceptorová kovalentná vodíková koordinačná kovová van der Waalsove sigma a pi.
43. Nepolárna je molekula: CO CO2 N2 CH3CH2OH O2 H2O CL2 HCl.
44. Jednoduchá kovalentná väzba: je medzi atómami C-C a C-H nasýtených uhľovodíkov je v molekule H2 vzniká, ak rozdiel v hodnote elektronegativít viazaných atómov je vyšší ako 1,7 je napríklad v molekule NaCl je v molekule etánu je v molekule etínu medzi atómami uhlíka vzniká, ak sa na tvorbe elektrónovej dvojice tejto väzby podieľajú obidva atóm je medzi atómami dusíka v molekule N2.
45. Koordinačná väzba: vzniká tak, že obidva väzbové elektróny poskytne len jeden atóm je väzba, pri ktorej darca (donor) poskytuje jeden elektrón a príjemca (akceptor) tento elektrón prijíma vzniká medzi atómom dusíka amoniaku a vodíkovým katiónom pri vzniku amónneho katiónu je typická pre molekuly nukleových kyselín sa tiež volá donorovo-akceptorová väzba má väzbovú energiu vyššiu ako van der Waalsove sily sa nachádza v zlúčenine KCr(SO4)2 je typická pre komplexné zlúčeniny.
46. Vodíková väzba: sa volá aj vodíkový mostík je silnejšia ako kovalentná väzba vzniká medzi molekulami (skupinami), ktoré obsahujú atómy vodíka viazané so silne elektronegatívnymi prvkami (najmä F, O, N) vzniká v molekulách bielkovín vzniká v molekulách nukleových kyselin je prítomná v molekule vody medzi molekulami tej istej zlúčeniny je príčinou jej relatívne vyššej teploty varu je typická pre molekuly vody v plynnom skupenstve.
47. V jednoduchých bielkovinách sa nachádzajú väzby: kovalentné poloacetálové esterové vodíkové amidové peptidové N-glykozidové O-glykozidové.
48. Vodíkové väzby sa tvoria: v molekulách DNA medzi molekulami H2O medzi molekulami NH3 medzi molekulami CH4 medzi molekulami C2H50H medzi molekulami CH3-O-CH2-CH3 medzi molekulami HF v molekulách bielkovín a stabilizujú ich sekundárnu štruktúru.
49. Kovalentná väzba medzi atómami je: vtedy, ak väzbový elektrónový pár patrí súčasne obom viazaným atómom vtedy, ak obidva väzbové elektróny sú spoločné obidvom atómom vtedy, ak dôjde k prekrytiu orbitálov, napr. s-s, s-p alebo p-p jednoduchá, dvojitá alebo trojitá typická pre uhľovodíky v NaCl slabšia ako medzimolekulové van der Waalsove sily len nepolarna.
50. Van der Waalsove sily: vznikajú medzi aniónmi a katiónmi vznikajú na základe vzájomného pôsobenia molekulových dipólov sú asi 100-krát slabšie ako kovalentné väzby uplatňujú sa medzi centrálnym atómom a ligandmi v komplexoch nachadzame v molekulách bielkovín patria medzi silné väzby zodpovedajú za primárnu štruktúru bielkovín sú medzimolekulové väzbové sily.
Report abuse Terms of use
HOME
CREATE TEST
COMMENTS
STADISTICS
RECORDS
Author's Tests