100. Vo vodnom roztoku HCN a vo vodnom roztoku jej draselnej soli sú rovnaké koncentrácie rozpustených látok: c = 1000 mmol.l-l. Potom c(CN-): v roztoku KCN je rovná 1 mol.l-l , (ak α=1) v roztoku HCN je rovná 1 mol.l-l a v roztoku KCN je rovna 0.1 mol.l-l, (ak α=1) je v roztoku HCN rovná 1 mol.l-l (ak α =0,5) je nižšia v roztoku kyseliny je nižšia v roztoku soli je rovnaká v oboch roztokoch je vyššia v roztoku soli je vyššia v roztoku kyseliny.
101. Protolytické reakcie: sú také reakcie, pri ktorých kyseliny reagujú s neušľachtilými kovmi za vzniku vodíka sú reakcie, pri ktorých zásady aj soli prijímajú -OH skupiny pri ktorých molekula kyseliny reaguje s molekulou vody, sú podstatou ionizácie kyseliny sú reakcie, pri ktorých zásada odovzdáva protón a kyselina protón prijíma sú reakcie, pri ktorých soli v roztoku ionizujú a na elektródach sa vylučujú kovy pri ktorých reagujú ióny soli s vodou, sa nazývajú hydrolýza sú fonnálne opakom elektrolýzy sú reakcie, pri ktorých kyselina odovzdáva protón a zásada protón prijíma.
102. Podľa Brönstedovej teórie kyseliny môžu byť: napr. ióny HCO3 -, HSO4 -, OH-, PO4 2- len elektroneutrálne molekuly len katióny, napr. NH4+ elektroneutrálne molekuly, katióny a anióny, ktoré môžu odštiepiť H+ látky s vyšším počtom atómov vodíka v molekule látky, ktoré sú donorom protónu látky s vyšším počtom atómov kyslíka v molekule napr. ióny HS03-, H2P04-, HS-.
103. Mierou sily kyselín: je v karboxylových kyselinách iba počet -COOH skupín v ich molekulách je ich rozpustnosť vo vode sú hodnoty izoelektrických bodov pI kyselín sú hodnoty ionizačných konštánt kyselín je počet atómov vodíka v ich molekule je počet atómov kyslíka v ich molekule sú hodnoty ionizačných stupňov kyselín sú hodnoty pK kyselín.
104. Silné a slabé zásady sa líšia: počtom -OH skupín, ktoré môžu prijať od inej molekuly rozpustnosťou vo vode koncentráciou v nevodných rozpúšťadlách počtom -OH skupín v molekule ionizačnými konštantami schopnosťou prijať protón hodnotami stupňa ionizácie schopnosťou odovzdať protón.
105. Vyberte skupiny látok, ktoré sa vo vodných roztokoch prejavujú ako elektrolyty: CoCl2, NaCO3, CHCl3, HCl, C2H6 CH4. Benzen, KMnO4, CH3COOH, K2SO4 KCN, Na2C03, C6H6, glůkóza, CH2Cl2 fruktóza, CH2Cl2, KBr, NiCl2, toluén CH4, chloroform, HCl, NaOH, H2S FeCl3, H2SO4, NaBr, CH3COOK, NH4Br CuSO4, H2O, Hl, NaNO3, K3[Fe(CN)6] KCl, CH3COOK, Nal, (NH4)2S, FeCl2.
106. Pri 10-násobnom zriedení roztoku NaOH, c = 1.10-3 mol.l-l, vodou, hodnota pH vzniknuteho roztoku: sa zníži o 10 oproti pôvodnému roztoku sa zníži o 1 oproti pôvodnému roztoku sa bude rovnať 4 sa zvýši o 1 oproti pôvodnému roztoku sa nezmení oproti pôvodnému roztoku sa ustáli na hodnote 11 sa bude rovnať 10 sa bude rovnať 3.
107. Pri 100-násobnom zriedení roztoku HCI, c = 0,01 mol.l-1, vodou, hodnota pH vzniknutého roztoku: sa bude rovnať 2 sa zníži o 2 oproti pôvodnému roztoku sa zvýši o 2 oproti pôvodnému roztoku sa bude rovnať 4 sa nezmení oproti pôvodnému roztoku, mení sa iba koncentrácia roztoku sa zvýši o 1 oproti pôvodnému roztoku sa bude číselne rovnať hodnote pOH vzniknutého roztoku sa zníži 100-násobne oproti pôvodnému roztoku.
108. Vyberte látky, ktoré po rozpustení vo vode (pH vody = 7) spôsobia zníženie hodnoty pH: CaO,BaCl2 SO2, NH4Cl etanol,MgO (NH4)2SO4,CH3COOH NaSO3,CH3COONH4 NH4NO3,Cl2 Ca(NO3)2,KCN Na2S,anilin.
109. Látka sa môže prejaviť ako kyselina alebo zásada: pri reakcii s inou látkou alebo pri ionizácii v danom rozpúšťadle v priebehu eliminačných reakcií v priebehu acidobázických reakcií v priebehu všetkých oxidačno-redukčných reakcií v priebehu všetkých substitučných reakcií anorganických zlúčenín v priebehu protolytických reakcií v priebehu neutralizačných reakcií v priebehu adičných reakcií organických zlúčenín.
110. Hodnota súčinu koncentrácií H3O+ a OH- iónov (Kv) : súvisí s hodnotou pH a platí: pH + pOH = pKv pri danej teplote je vo všetkých vodných roztokoch rovnaká sa nemení so zmenou teploty sa nazýva aj konštanta rozpustnosti má pri teplote 25 °C hodnotu Kv= 1.10-14 mol2.l-2 sa tiež nazýva autoprotolytická konštanta vody sa dá previesť do logaritmickej stupnice a platí: pKv = - log Kv sa označuje ako iónový súčin vody.
111. Pravé roztoky sú: iba roztoky silných elektrolytov tie, v ktorých je veľkosť rozpustených častíc vyššia ako 1.10-9 m hrubodisperzné sústavy kvapaliny a tuhej látky homogénne zmesi plynu a tuhej látky iba vodné roztoky anorganických zlúčenín také roztoky, v ktorých veľkosť rozpustených molekúl (častíc) je menšia ako 1 nm napr. roztok vaječného bielka alebo roztok škrobu napr. roztok fruktózy a fyziologický roztok.
112. V pravých roztokoch je veľkosť rozpustených častíc : 1-10na2 mm 1-10 µm nižšia ako 1 nm 10-100 nm vyššia ako 1 nm 10-100 µm nižšia ako 1.10-9 m 1.10-6 - 10.10-6 m.
113. Osmotický tlak (π): v roztoku zloženom z NaCl a glukózy závisí len od koncentrácie silného elektrolytu závisí od počtu častíc v roztoku je nepriamo úmerný koncentrácii rozpustených látok je určený koncentráciou všetkých molekúl (iónov) v roztoku zriedených roztokov možno vyjadriť vzťahom: π=i.c.R.T krvi človeka je približne 780 kPa je rovnaký pri rôznych teplotách môžeme využiť na stanovenie molovej hmotnosti rozpustenej látky (najmä pre makromolekulové látky) podľa vzťahu:
𝑀 =𝑚/𝜋.𝑉 (𝑅. 𝑇). kde M= molová hmotnosť rozpustenej látky V = objem roztoku.
114. Osmotický tlak: je tlak, ktorým treba pôsobiť na povrch roztoku, aby sa zabránilo dialýze môžeme využiť na stanovenie molárnej hmotnosti rozpustenej látky (najmä pre makromolekulové látky) podľa vzťahu: M =𝜋.𝑉/m*(R.T) kde M = molárna hmotnosť rozpustenej látky, m = hmotnosť rozpustenej látky, V = objem roztoku krvi človeka je podmienený najmä minerálnymi soľami elektrolytov je nižší ako neelektrolytov pri rovnakej koncentrácii (mol.l-1) je určený vonkajším tlakom, ktorým musíme pôsobiť na roztok, aby sme zabránili vnikaniu rozpúšťadla do roztoku sa prejaví ak červené krvinky dáme do hypotonického prostredia - nastane ich hemolýza je rovnaký v roztoku glukózy, c = 0,3 mol.l-1, a v roztoku NaCl, c= 0,3 mol.l-1 nezávisí od štruktúry látok, ale od počtu častíc, ktoré vzniknú v roztoku po rozpustení elektrolytu v danom rozpúšťadle a
jeho ionizácií.
115. O osmóze platí: človeka je dôležitá pri podávaní injekcií do žily pomocou osmózy možno z vodného roztoku oddeliť hemoglobín od NaCl je to dej, ktorý umožňuje, že samovoľne prechádzajú molekuly bielkovín z vonkajšieho priestoru do bunky v dôsledku osmózy sa znižuje koncentrácia látky v koncentrovanejšom roztoku ak dáme červené krvinky do roztoku NaCl s koncentráciou c = 0,3 mol.l-l, ostanú nezmenené ak je roztok a rozpúšťadlo oddelené polopriepustnou membránou, rozpúšťadlo preniká do roztoku je to dej, pri ktorom sa zvyšuje koncentrácia koncentrovanejšieho roztoku nastáva vtedy, ak sú dva roztoky o rôznej látkovej koncentrácii (molekúl, iónov) oddelené semipermeabilnou membránou.
116. Vodný roztok AgNO3 (Mr = 170) s koncentráciou 0,5 mol.l-1
obsahuje : 0,25 mol AgNO3 v 50 mililitroch roztoku 1 mol AgNO3 v dvoch litroch vody 0,5 mmol AgNO3 v jednom mililitri roztoku 85 mg AgNO3 v jednom cm3 roztoku 0,25 mol AgNO3 v 0,5 dm3 vody 2 mol AgNO3 v 4000 ml roztoku 170 g AgNO3 v 2000 ml roztoku 170g AgNO3 v jednom dm3 roztoku.
117. Vyberte dvojice vodných roztokov silných elektrolytov : MgCl2, KOH CsOH, NH4OH NaOH, SnSO4 HCl, K2CrO4 H2S, H2SO4 HCl, NaNO3 RbOH, NaBr K2Cr2O7, Li2SO4.
118. Silné elektrolyty: majú v roztokoch vyšší osmotický tlak ako slabé elektrolyty pri rovnakej koncentrácii (mol.l-l) majú ionizačný stupeň rovný nule sú vo vode prakticky úplne ionizované majú hodnotu ionizačnej konštanty nižšiu ako l . 10-4 sú napr. rozpustné soli silných anorganických kyselín majú ionizačnú konštantu Kd > 1.10-2 sú napr. hydroxidy kovov I.A skupiny periodickej sústavy prvkov majú vo vodných roztokoch hodnotu pH vždy rovnú 7.
119. Vyberte dvojice vodných roztokov slabých elektrolytov : CoCl2. Na2SO3 NiCl2, NH4OH Na2CO3, H2CO3 HCOOH, HNO2 H2O, H2S HCN, CH3COOH Na2SO4, K2S NH4OH, HPO4 2-.
120. Slabé elektrolyty: majú hodnotu ionizačného stupňa α=1 sa líšia od silných elektrolytov ionizačnými konštantami sú vo vodných roztokoch len vo forme iónov majú rovnaké hodnoty pK ako silné elektrolyty sú vo vode čiastočne ionizované majú v roztoku vytvorenú rovnováhu medzi neionizovanými molekulami a iónmi určenú rovnovážnou konštantou sú charakterizované ionizačnými stupňami vo vode vôbec neionizujú.
121. Vyberte, ktoré tvrdenie o roztokoch je správne: medzi rozpúšťadlom a rozpúšťanou látkou môže prebehnúť chemická reakcia pri rozpúšťaní glukózy vo vode prebehne medzi obomi látkami chemická reakcia vzájomná rozpustnosť kvapalín závisí od súdržných síl medzi ich molekulami a tiež od teploty rozpustnosť sa môže vyjadriť aj graficky, tzv. krivkami rozpustnosti molový zlomok látky v roztoku sa vyjadruje v jednotkách mol.l-l plynné roztoky vznikajú rozpúšťaním plynov v kvapalinách všetky kvapaliny sú navzájom miešateľné v každom pomere rozpúšťanie látok môže byť sprevádzané uvoľňovaním alebo pohlcovaním tepla.
122. Máme 3 vodné roztoky: A (NiCl2), c = 0,1 mol.l-1 ; B (KCl), c = 0,15 mol.l-1 ; C (sacharóza), c = 0,3 mol.l-1. Označte, ktoré tvrdenie je správne : najvyšší osmotický tlak má roztok C najnižší osmotický tlak má roztok A vo všetkých uvedených roztokoch je rovnaký osmotický tlak roztok B má vyšší osmotický tlak ako roztok A roztok C je hypertonický voči roztoku B roztok B je hypertonický voči roztoku A A, B a C sú izotonické roztok A je hypotonický voči roztoku C.
123. Vodný roztok FeCl3 s hmotnostným zlomkom w(FeCl3) = 0,008 obsahuje : 0,8 g FeCl3 v 100g roztoku 1,6 g FeCl3 v 200g vody 0,8 g FeCl3 v 1000g roztoku 2g FeCl3 v 250g roztoku 0,008 % FeCl3 8 % FeCl3 4g FeCl3 a 496g H2O 800mg FeCl3 a 99,2g H2O.
124. Máme tri vodné roztoky: A (ZnCl2, c = 0,2 mol.l-1 ; B (NiSO4), c = 0,3 mol.l-1 a C (fruktóza), c = 0,3 mol.l-1 . Platí tvrdenie : vo všetkých roztokoch je rovnaký osmotický tlak roztoky A a B sú navzájom izotonické roztoky B a C sú navzájom izotonické roztok A je hypotonický voči roztoku B roztoky A a B sú hypertonické voči roztoku C roztok C je hypertonický voči roztoku A najmenší osmotický tlak má roztok C roztoky B a C sú hypertonické voči roztoku A.
125. Máme fyziologický roztok NaCl (c = 0,15 mol.l ). Označte, ktoré roztoky sú voči roztoku NaCl izotonické: CuSO4, c = 0,1 mol.l-1 fruktóza, c = 0,3 mol.l-1 NiCl2, c = 0,15 mol.l-1 CdSO4 ,c = 0,15 mol.l-1 KNO3, c = 300 mmol.l-1 FeCl2, c = 100 mmol.l-1 sacharoza, c = 0,15 mol.l-1 FeCl3, c = 75 mmol.l-1.
126. Máme roztok Ba(NO3)2 s koncentráciou 0,2 mol.l.-1 . Označte, ktoré roztoky su voči roztoku Ba(N03)2 hypertonické : AgNO3, c = 0,5 mol.l-1 FeSO4, c = 300 mmol.l-1 Fe2(SO4)3, c = 0,15 mol.l-1 NiCl2 , c = 300 mmol.l-1 KMnO4, c = 0,3 mol.l-1 ZnI2, c = 0,4 mol.l-1 fruktoza, c = 0,6 mol.l-1 KIO3, c = 0,25 mol.l-1.
127. Difúzia: je formálne opakom osmózy môže nastať napr. vtedy, keď do kadičky s vodou hodíme kryštál KMnO4 je prechod rozpúšťadla cez polopriepustnú membránu je prechod nízkomolekulových látok cez semipermeabilnú membránu je samovoľný prechod častíc látky z miest s väčšou koncentráciou na miesta s menšou koncentráciou je prechod rozpúšťadla z miest s vyššou koncentráciou na miesta s nižšou koncentráciou nastáva v sústave dvoch roztokov oddelených polopriepustnou membránou je formálne opakom dialýzy.
128. Máme roztok K2SO4 s koncentráciou 250 mmol.l-1 . Označte, ktoré roztoky sú voči roztoku K2SO4 hypotonické: NaBr, c = 300 mmol.l-1 KCN, c = 0,4 mol.l-1 Ba(NO3)2, c = 250 mmol.l-1 ZnCl2 , c = 0,15 mol.l-1 NaBrO3, c = 0,25 mol.l-1 K3AsO4, c = 150 mmol.l-1 AgNO3, c = 0,3 mol.l-1 AlCl3, c = 0,2 mol.l-1.
129. Fyziologický roztok je vodný roztok NaCl (Mr = 58) s koncentráciou 0,15 mol.l-1. Obsahuje : 30 mmol NaCl v 200 ml roztoku 0,15 mol NaCl v jednom litri H2O 17,4 g NaCl v dvoch litroch roztoku 4,35g NaCl v 500 ml H2O 0,3 mmol NaCl v dvoch mililitroch roztoku 8,7 g NaCl v jednom litri roztoku 0,87 mg NaCl v 100 ml rotoku 150 mmol NaCl v jednom dm3 roztoku.
130. Koncentrácia látkového množstva c(A) látky A je: určená podielom hmotnosti rozpustenej látky m(A) a objemu roztoku (V): c(A) = m(A)/V určená podielom látkového množstva rozpustenej látky n(A) a objemu roztoku (V) počet molov látky A v 1000 ml rozpúšťadla daná vzťahom: 𝑐(𝐴) =𝑛(𝐴)/𝑉, kde n(A) = látkové množstvo rozpustenej látky A, V = objem roztoku určená podielom látkového množstva rozpustenej látky n(A) a celkového látkového množstva n roztoku daná vzťahom: c(A)=n(A)/n,kde n(A) = látkové množstvo rozpustenej látky A, n = celkové látkové množstvo sústavy počet molov látky A v jednom dm3roztoku určená podielom látkového množstva rozpustenej látky n(A) a objemu rozpúšťadla.
131. Rozpúšťanie : závisí od chemickej štruktúry rozpúšťanej látky, od typu rozpúšťadla a od teploty je dej, pri ktorom dochádza k rozptýleniu častíc rozpúšťanej látky, pričom sa rušia väzby, ktorými sú častice látky viazané v tuhom alebo kvapalnom skupenstve kvapalných látok vo vode sa vyjadruje konštantami rozpustnosti pri všetkých látkach prebieha pri vyššej teplote rýchlejšie nezávisí od súdržných síl medzi molekulami rozpúšťadla a rozpúšťanej látky nezávisí od teploty pri plynoch závisí aj od tlaku plynu nad roztokom je zložitý fyzikálny, prípadne fyzikálno-chemický proces.
132. Pri rozpúšťaní: iónových zlúčenín vznikajú ako výsledný produkt hydratované molekuly zlúčenín vo vode sa iónové zlúčeniny rozpadnú na ióny molekuly vody môžu obklopovať ióny rozpustenej látky - hydratovať ich kryštalických látok sa kryštálová mriežka neporuší elektrolytov vzniknú vo vodnom roztoku katióny a anióny látok sa môže teplo pohlcovať alebo uvoľňovať kovalentných zlúčenín v nepolárnych rozpúšťadlách vznikajú ióny rozpúšťané nepolárne kovalentné zlúčeniny sa štiepia na menšie molekuly.
133. V nasýtenom roztoku soli: sa za časovú jednotku rozpustí také množstvo látky, aké sa jej opäť z roztoku vylúči je pri určitých definovaných podmienkach to isté zloženie sa osmotický tlak počíta podľa vzťahu: π=c* R/T, kde: c = koncentrácia roztoku, R = plynová konštanta, T = teplota v Kelvinoch je pri definovaných podmienkach rozpustené maximálne množstvo soli sa ustáli dynamická rovnováha medzi nerozpustenou časťou látky a roztokom sa ustáli rovnovážny stav, keď za časovú jednotku sa rozpustí látka s takou hmotnosťou, ako je hmotnosť látky, ktorá je už v roztoku rozpustená je vždy koncentrácia 1 mol.l-1 je vždy koncentrácia 10 % (w %).
134. Mierou rozpustnosti látky je: hodnota jej solvatačného tepla dosiahnutie maximálneho osmotického tlaku roztoku množstvo tepla, ktoré sa uvoľní pri jej rozpúšťaní koncentrácia jej nasýteného roztoku pri daných podmienkach hodnota rozpúšťacieho tepla danej látky (vo vode) napr. počet gramov látky, ktoré možno rozpustiť v 100 gramoch rozpúšťadla pri daných podmienkach počet molekúl rozpustených v jednom litri roztoku s koncentráciou I mol.l-1 množstvo látky, ktoré zostane nerozpustené v nasýtenom roztoku.
135. Zmiešavaciu rovnicu: môžeme vyjadriť vzťahom: c(A) = m(A)/V*M(A) môžeme použiť na výpočet pH tlmivých roztokov po ich príprave z dvoch základných roztokov môžeme vyjadriť vzťahom: m1w1+ m2w2 = m3w3, kde: m1,m2 sú hmotnosti východiskových roztokov, m3 je hmotnosť výsledného roztoku a symbol w označuje hmotnostné zlomky príslušných roztokov používame na výpočet hodnôt ionizačných konštánt aminokyselín používame na výpočet zloženia výsledného roztoku po zmiešaní dvoch roztokov s rôznou koncentráciou n(A) môžeme vyjadriť vzťahom: c(A) =n(A)/V kde n(A) = látkové množstvo látky A, V = objem roztoku používame na výpočet hodnôt izoelektrických bodov neutrálnych aminokyselín podľa vztiahu pl=pK1+pK2/2 môžeme vyjadriť vzťahom: m1(A) + m2(A) = m3(A), kde m1 a m2 sú hmotnosti východiskových roztokov a m3 je hmotnosť výsledného roztoku látky A.
136. Vyberte, ktoré tvrdenie je správne: koncentrácia látkového množstva c(A) látky A udáva počet molov látky A v jednom litri roztoku koncentrácia látkového množstva c(A) látky A je počet molov látky A v jednom dm3 rozpustadla hmotnostná koncentrácia látky A je určená podielom hmotnosti m(A) látky A a objemu roztoku V; jednotkou je kg.m-3, alebo sa môže použiť aj kg.dm-3, g.l-1 hmotnostný zlomok látky A je počet gramov látky A v 1000 g roztoku objemový zlomok látky A je určený podielom objemu V(A) látky A a objemu roztoku V objemový zlomok látky A je počet mililitrov látky A v 100 ml H20 keď w(NaCl)=0,13, roztok obsahuje 13 g NaCl + 100 g H20 roztok s koncentráciou c = 2 mol.l-l obsahuje dva mol látky v dvoch litroch roztoku.
137. Osmóza: je dej, ktorý nemôže prebiehať v organizme človeka je vlastnosťou systému tvoreného rozpúšťadlom, roztokom a polopriepustnou membránou medzi nimi nastane, keď sú dva roztoky NaCl s rôznou koncentráciou oddelené semipermeabilnou membránou je samovoľný prechod častíc látky z miest s vyššou koncentráciou na miesta s nižšou koncentráciou nemôže nastať, keď do krvi človeka dáme sterilnú destilovanú vodu je prechod molekúl rozpúšťadla cez polopriepustnú membránu z roztoku s menšou koncentráciou do roztoku s väčšou koncentráciou pri rovnakej koncentrácii (mol.l-l) je rovnaká v roztokoch elektrolytov aj neelektrolytov je opačný pochod ako difúzia.
138. Vodný roztok dihydrogenfosforečnanu sodného (Mr = 120) s koncentráciou 0,5 mol.l-1 pripravíme, keď : k 120g NaH2PO4 pridáme toľko vody, aby sme dostali 2000ml roztoku k 60g Na2HPO4 pridáme toľko vody, aby sme dostali 1 dm3 roztoku rozpustíme 6g NaH2PO4 vo vode tak, aby výsledný objem roztoku bol 100 mililitrov rozpustíme 60g NaH2PO4 v 1000ml vody rozpustíme 0,25 mol NaH2PO4 vo vode tak, aby výsledný objem roztoku 0,5 dm3 rozpustíme 60 mg Na2HPO4 vo vode tak, aby výsledný objem roztoku bol 1 ml rozpustíme 60 mg Na3PO4 vo vode na vysledny objem roztoku 1000 ml rozpustíme 120mg NaH2PO4 vo vode tak, aby výsledný objem roztoku bol 2ml.
139. Hmotnostný zlomok w(A) látky A vyjadruje : sa pomocou vzťahu: 𝑤(𝐴)=𝑚(𝐴)/𝑚, kde m(A) = hmotnosť rozpustenej látky A, m = celková hmotnosť roztoku molárnu hmotnosť m(A) látky A v roztoku s celkovou hmotnosťou m molárnu hmotnosť látky A v rozpúšťadle s hmotnosťou m pomer hmotnosti m(A) látky A k celkovej hmotnosti roztoku m vždy zloženie nasýteného roztoku látky A počet gramov látky A v 1000 g roztoku sa tiež v percentách a platí, že w = 0,06 odpovedá hodnote w = 6% pomer počtu mólov látky A k celkovému počtu mólov.
140. Objemový zlomok φ(A) látky A vyjadruje : podiel objemu V(A) látky A a objemu rozpúšťadla V sa pomocou vzťahu 𝜑=𝑉(𝐴)/𝑉, kde V(A) = objem látky A,V=objem roztoku podiel objemu látky A a objemu celého roztoku podiel moloveho objemu látky A a objemu roztoku V sa tiež v percentách, napr. 13 % (φ) roztok CH3OH obsahujel3 ml CH3OH a 87 ml vody počet mililitrov látky A v 100 ml rozpúšťadla počet mililitrov látky A v jednom litri roztoku sa aj v percentách, pričom koncentrácia metanolu φ=0,5 % znamená, že 5 ml metanolu je v 100 ml roztoku.
141. Oxidácia: je každá chemická reakcia, pri ktorej atómy prvkov alebo ióny prijímajú elektróny je každá chemická reakcia, pri ktorej atómy prvkov alebo ióny odovzdávajú elektróny je proces, ktorý sa spája so znižovaním kladného oxidačného čísla atómov je proces, ktorý sa spája so zväčšovaním kladného oxidačného čísla atómov a redukcia prebiehajú vždy spolu a sú len dielčie časti oxidačno-redukčnej reakcie v biologických systémoch je základom látkovej premeny organických zlúčenín sa spája s ich hýdrogenáciou je proces, pri ktorom molekula organickej zlúčeniny prijíma dva atómy vodíka.
142. Redukcia: je každá chemická reakcia, pri ktorej atómy prvkov alebo ióny prijímajú elektróny je každá chemická reakcia, pri ktorej atómy prvkov alebo ióny odovzdávajú elektróny sa spája so zmenšovaním kladného oxidačného čísla atómov sa spája so zväčšovaním záporného oxidačného čísla atómov je proces, pri ktorom látka prijíma dva vodíkové protóny organických zlúčenín sa nazýva dehydrogenacia je aj zlučovanie látok s vodíkom organických zlúčenín prebieha zväčša ako hydrogenácia.
143. Redukovadlá sú látky, ktoré: sú donormi elektrónov pri chemickej reakcii sú akceptormi elektrónov pri chemickej reakcii sú donormi protónov pri chemickej reakcii sú donormi atómov vodíka pri hydrogenácii látok majú schopnosť oxidovať iné látky, pričom sa redukujú majú schopnosť redukovať iné látky, pričom sa oxidujú pri chemickej reakcii odovzdávajú elektróny
pri chemickej reakcii prijímajú elektróny.
144. Oxidovadlá sú látky: ktoré sú akceptormi protónov pri chemickej reakcii ktoré sú akceptormi atómov vodíka pri dehydrogenácii látok ktoré pri oxidačno-redukčnej reakcii prijímajú elektróny ktoré sú donormi elektrónov pri chemickej reakcii ktoré sa pri chemickej reakcii redukujú medzi ktoré môžeme zaradiť KMn04, H202 a KClO3 ktoré majú schopnosť oxidovať iné látky, pričom sa redukujú ktoré majú schopnosť redukovať iné látky, pričom sa oxidujú.
145. Označte látky, ktoré môžu v chemických reakciách vystupovať ako oxidovadlá HNO3 KClO3 K2Cr2O7 KMnO4 anion I- H2O2 PbO2 I2.
146. Dismutácia je reakcia: oxidačno-redukčná pri ktorej jedna látka (molekuly tej istej zlúčeniny, rovnaké ióny alebo atómy toho istého prvku) prijíma i odovzdáva
elektróny pri ktorej rovnaké ióny alebo atómy toho istého prvku podliehajú oxidácii i redukcii Cl2 + H2O → HClO + HCl HNO2 → HNO3 + NO + H2O 3 K2MnO4 + 2H2O → 2KMnO4 + MnO2 + 4 KOH 2KMnO4 + 16 HCl → 5 Cl2 + 2MnCl2 + 2KCl + 8 H2O.
147. Atóm jódu má oxidačné číslo VII v zlúčeninách I2O7 KIO4 H3IO5 H5IO6 NaIO PbI2 NH4I HIO3.
148. Atóm chrómu má oxidačné číslo VI v zlúčeninách: K2CrO4 K2Cr2O7 CrO3 PbCrO4 Cr2O3 KCr(SO4)2 . 12H2O Cr(OH)3 CrCl3.
149. Atóm železa má oxidačné číslo III v zlúčeninách : Fe(SCN)3 Fe(CH3COO)3 NH4Fe(SO4)2 .12 H2O K3[Fe(CN)6] Fe(OH)2NO3 (NH4)2Fe(SO4)2 . 6H2O K4[Fe(CN)6] Fe(HCO3)2.
|
