CH LF UK 100-150

100. Vo vodnom roztoku HCN a vo vodnom roztoku jej draselnej soli sú rovnaké koncentrácie rozpustených látok: c = 1000 mmol.l-l. Potom c(CN-): v roztoku KCN je rovná 1 mol.l-l , (ak α=1). v roztoku HCN je rovná 1 mol.l-l a v roztoku KCN je rovna 0.1 mol.l-l, (ak α=1). je v roztoku HCN rovná 1 mol.l-l (ak α =0,5). je nižšia v roztoku kyseliny. je nižšia v roztoku soli. je rovnaká v oboch roztokoch. je vyššia v roztoku soli. je vyššia v roztoku kyseliny.

101. Protolytické reakcie: sú také reakcie, pri ktorých kyseliny reagujú s neušľachtilými kovmi za vzniku vodíka. sú reakcie, pri ktorých zásady aj soli prijímajú -OH skupiny. pri ktorých molekula kyseliny reaguje s molekulou vody, sú podstatou ionizácie kyseliny. sú reakcie, pri ktorých zásada odovzdáva protón a kyselina protón prijíma. sú reakcie, pri ktorých soli v roztoku ionizujú a na elektródach sa vylučujú kovy. pri ktorých reagujú ióny soli s vodou, sa nazývajú hydrolýza. sú fonnálne opakom elektrolýzy. sú reakcie, pri ktorých kyselina odovzdáva protón a zásada protón prijíma.

102. Podľa Brönstedovej teórie kyseliny môžu byť: napr. ióny HCO3 -, HSO4 -, OH-, PO4 2-. len elektroneutrálne molekuly. len katióny, napr. NH4+. elektroneutrálne molekuly, katióny a anióny, ktoré môžu odštiepiť H+. látky s vyšším počtom atómov vodíka v molekule. látky, ktoré sú donorom protónu. látky s vyšším počtom atómov kyslíka v molekule. napr. ióny HS03-, H2P04-, HS-.

103. Mierou sily kyselín: je v karboxylových kyselinách iba počet -COOH skupín v ich molekulách. je ich rozpustnosť vo vode. sú hodnoty izoelektrických bodov pI kyselín. sú hodnoty ionizačných konštánt kyselín. je počet atómov vodíka v ich molekule. je počet atómov kyslíka v ich molekule. sú hodnoty ionizačných stupňov kyselín. sú hodnoty pK kyselín.

104. Silné a slabé zásady sa líšia: počtom -OH skupín, ktoré môžu prijať od inej molekuly. rozpustnosťou vo vode. koncentráciou v nevodných rozpúšťadlách. počtom -OH skupín v molekule. ionizačnými konštantami. schopnosťou prijať protón. hodnotami stupňa ionizácie. schopnosťou odovzdať protón.

105. Vyberte skupiny látok, ktoré sa vo vodných roztokoch prejavujú ako elektrolyty: CoCl2, NaCO3, CHCl3, HCl, C2H6. CH4. Benzen, KMnO4, CH3COOH, K2SO4. KCN, Na2C03, C6H6, glůkóza, CH2Cl2. fruktóza, CH2Cl2, KBr, NiCl2, toluén. CH4, chloroform, HCl, NaOH, H2S. FeCl3, H2SO4, NaBr, CH3COOK, NH4Br. CuSO4, H2O, Hl, NaNO3, K3[Fe(CN)6]. KCl, CH3COOK, Nal, (NH4)2S, FeCl2.

106. Pri 10-násobnom zriedení roztoku NaOH, c = 1.10-3 mol.l-l, vodou, hodnota pH vzniknuteho roztoku: sa zníži o 10 oproti pôvodnému roztoku. sa zníži o 1 oproti pôvodnému roztoku. sa bude rovnať 4. sa zvýši o 1 oproti pôvodnému roztoku. sa nezmení oproti pôvodnému roztoku. sa ustáli na hodnote 11. sa bude rovnať 10. sa bude rovnať 3.

107. Pri 100-násobnom zriedení roztoku HCI, c = 0,01 mol.l-1, vodou, hodnota pH vzniknutého roztoku: sa bude rovnať 2. sa zníži o 2 oproti pôvodnému roztoku. sa zvýši o 2 oproti pôvodnému roztoku. sa bude rovnať 4. sa nezmení oproti pôvodnému roztoku, mení sa iba koncentrácia roztoku. sa zvýši o 1 oproti pôvodnému roztoku. sa bude číselne rovnať hodnote pOH vzniknutého roztoku. sa zníži 100-násobne oproti pôvodnému roztoku.

108. Vyberte látky, ktoré po rozpustení vo vode (pH vody = 7) spôsobia zníženie hodnoty pH: CaO,BaCl2. SO2, NH4Cl. etanol,MgO. (NH4)2SO4,CH3COOH. NaSO3,CH3COONH4. NH4NO3,Cl2. Ca(NO3)2,KCN. Na2S,anilin.

109. Látka sa môže prejaviť ako kyselina alebo zásada: pri reakcii s inou látkou alebo pri ionizácii v danom rozpúšťadle. v priebehu eliminačných reakcií. v priebehu acidobázických reakcií. v priebehu všetkých oxidačno-redukčných reakcií. v priebehu všetkých substitučných reakcií anorganických zlúčenín. v priebehu protolytických reakcií. v priebehu neutralizačných reakcií. v priebehu adičných reakcií organických zlúčenín.

110. Hodnota súčinu koncentrácií H3O+ a OH- iónov (Kv) : súvisí s hodnotou pH a platí: pH + pOH = pKv. pri danej teplote je vo všetkých vodných roztokoch rovnaká. sa nemení so zmenou teploty. sa nazýva aj konštanta rozpustnosti. má pri teplote 25 °C hodnotu Kv= 1.10-14 mol2.l-2. sa tiež nazýva autoprotolytická konštanta vody. sa dá previesť do logaritmickej stupnice a platí: pKv = - log Kv. sa označuje ako iónový súčin vody.

111. Pravé roztoky sú: iba roztoky silných elektrolytov. tie, v ktorých je veľkosť rozpustených častíc vyššia ako 1.10-9 m. hrubodisperzné sústavy kvapaliny a tuhej látky. homogénne zmesi plynu a tuhej látky. iba vodné roztoky anorganických zlúčenín. také roztoky, v ktorých veľkosť rozpustených molekúl (častíc) je menšia ako 1 nm. napr. roztok vaječného bielka alebo roztok škrobu. napr. roztok fruktózy a fyziologický roztok.

112. V pravých roztokoch je veľkosť rozpustených častíc : 1-10na2 mm. 1-10 µm. nižšia ako 1 nm. 10-100 nm. vyššia ako 1 nm. 10-100 µm. nižšia ako 1.10-9 m. 1.10-6 - 10.10-6 m.

113. Osmotický tlak (π): v roztoku zloženom z NaCl a glukózy závisí len od koncentrácie silného elektrolytu. závisí od počtu častíc v roztoku. je nepriamo úmerný koncentrácii rozpustených látok. je určený koncentráciou všetkých molekúl (iónov) v roztoku. zriedených roztokov možno vyjadriť vzťahom: π=i.c.R.T. krvi človeka je približne 780 kPa. je rovnaký pri rôznych teplotách. môžeme využiť na stanovenie molovej hmotnosti rozpustenej látky (najmä pre makromolekulové látky) podľa vzťahu: 𝑀 =𝑚/𝜋.𝑉 (𝑅. 𝑇). kde M= molová hmotnosť rozpustenej látky V = objem roztoku.

114. Osmotický tlak: je tlak, ktorým treba pôsobiť na povrch roztoku, aby sa zabránilo dialýze. môžeme využiť na stanovenie molárnej hmotnosti rozpustenej látky (najmä pre makromolekulové látky) podľa vzťahu: M =𝜋.𝑉/m*(R.T) kde M = molárna hmotnosť rozpustenej látky, m = hmotnosť rozpustenej látky, V = objem roztoku. krvi človeka je podmienený najmä minerálnymi soľami. elektrolytov je nižší ako neelektrolytov pri rovnakej koncentrácii (mol.l-1). je určený vonkajším tlakom, ktorým musíme pôsobiť na roztok, aby sme zabránili vnikaniu rozpúšťadla do roztoku. sa prejaví ak červené krvinky dáme do hypotonického prostredia - nastane ich hemolýza. je rovnaký v roztoku glukózy, c = 0,3 mol.l-1, a v roztoku NaCl, c= 0,3 mol.l-1. nezávisí od štruktúry látok, ale od počtu častíc, ktoré vzniknú v roztoku po rozpustení elektrolytu v danom rozpúšťadle a jeho ionizácií.

115. O osmóze platí: človeka je dôležitá pri podávaní injekcií do žily. pomocou osmózy možno z vodného roztoku oddeliť hemoglobín od NaCl. je to dej, ktorý umožňuje, že samovoľne prechádzajú molekuly bielkovín z vonkajšieho priestoru do bunky. v dôsledku osmózy sa znižuje koncentrácia látky v koncentrovanejšom roztoku. ak dáme červené krvinky do roztoku NaCl s koncentráciou c = 0,3 mol.l-l, ostanú nezmenené. ak je roztok a rozpúšťadlo oddelené polopriepustnou membránou, rozpúšťadlo preniká do roztoku. je to dej, pri ktorom sa zvyšuje koncentrácia koncentrovanejšieho roztoku. nastáva vtedy, ak sú dva roztoky o rôznej látkovej koncentrácii (molekúl, iónov) oddelené semipermeabilnou membránou.

116. Vodný roztok AgNO3 (Mr = 170) s koncentráciou 0,5 mol.l-1 obsahuje : 0,25 mol AgNO3 v 50 mililitroch roztoku. 1 mol AgNO3 v dvoch litroch vody. 0,5 mmol AgNO3 v jednom mililitri roztoku. 85 mg AgNO3 v jednom cm3 roztoku. 0,25 mol AgNO3 v 0,5 dm3 vody. 2 mol AgNO3 v 4000 ml roztoku. 170 g AgNO3 v 2000 ml roztoku. 170g AgNO3 v jednom dm3 roztoku.

117. Vyberte dvojice vodných roztokov silných elektrolytov : MgCl2, KOH. CsOH, NH4OH. NaOH, SnSO4. HCl, K2CrO4. H2S, H2SO4. HCl, NaNO3. RbOH, NaBr. K2Cr2O7, Li2SO4.

118. Silné elektrolyty: majú v roztokoch vyšší osmotický tlak ako slabé elektrolyty pri rovnakej koncentrácii (mol.l-l). majú ionizačný stupeň rovný nule. sú vo vode prakticky úplne ionizované. majú hodnotu ionizačnej konštanty nižšiu ako l . 10-4. sú napr. rozpustné soli silných anorganických kyselín. majú ionizačnú konštantu Kd > 1.10-2. sú napr. hydroxidy kovov I.A skupiny periodickej sústavy prvkov. majú vo vodných roztokoch hodnotu pH vždy rovnú 7.

119. Vyberte dvojice vodných roztokov slabých elektrolytov : CoCl2. Na2SO3. NiCl2, NH4OH. Na2CO3, H2CO3. HCOOH, HNO2. H2O, H2S. HCN, CH3COOH. Na2SO4, K2S. NH4OH, HPO4 2-.

120. Slabé elektrolyty: majú hodnotu ionizačného stupňa α=1. sa líšia od silných elektrolytov ionizačnými konštantami. sú vo vodných roztokoch len vo forme iónov. majú rovnaké hodnoty pK ako silné elektrolyty. sú vo vode čiastočne ionizované. majú v roztoku vytvorenú rovnováhu medzi neionizovanými molekulami a iónmi určenú rovnovážnou konštantou. sú charakterizované ionizačnými stupňami. vo vode vôbec neionizujú.

121. Vyberte, ktoré tvrdenie o roztokoch je správne: medzi rozpúšťadlom a rozpúšťanou látkou môže prebehnúť chemická reakcia. pri rozpúšťaní glukózy vo vode prebehne medzi obomi látkami chemická reakcia. vzájomná rozpustnosť kvapalín závisí od súdržných síl medzi ich molekulami a tiež od teploty. rozpustnosť sa môže vyjadriť aj graficky, tzv. krivkami rozpustnosti. molový zlomok látky v roztoku sa vyjadruje v jednotkách mol.l-l. plynné roztoky vznikajú rozpúšťaním plynov v kvapalinách. všetky kvapaliny sú navzájom miešateľné v každom pomere. rozpúšťanie látok môže byť sprevádzané uvoľňovaním alebo pohlcovaním tepla.

122. Máme 3 vodné roztoky: A (NiCl2), c = 0,1 mol.l-1 ; B (KCl), c = 0,15 mol.l-1 ; C (sacharóza), c = 0,3 mol.l-1. Označte, ktoré tvrdenie je správne : najvyšší osmotický tlak má roztok C. najnižší osmotický tlak má roztok A. vo všetkých uvedených roztokoch je rovnaký osmotický tlak. roztok B má vyšší osmotický tlak ako roztok A. roztok C je hypertonický voči roztoku B. roztok B je hypertonický voči roztoku A. A, B a C sú izotonické. roztok A je hypotonický voči roztoku C.

123. Vodný roztok FeCl3 s hmotnostným zlomkom w(FeCl3) = 0,008 obsahuje : 0,8 g FeCl3 v 100g roztoku. 1,6 g FeCl3 v 200g vody. 0,8 g FeCl3 v 1000g roztoku. 2g FeCl3 v 250g roztoku. 0,008 % FeCl3. 8 % FeCl3. 4g FeCl3 a 496g H2O. 800mg FeCl3 a 99,2g H2O.

124. Máme tri vodné roztoky: A (ZnCl2, c = 0,2 mol.l-1 ; B (NiSO4), c = 0,3 mol.l-1 a C (fruktóza), c = 0,3 mol.l-1 . Platí tvrdenie : vo všetkých roztokoch je rovnaký osmotický tlak. roztoky A a B sú navzájom izotonické. roztoky B a C sú navzájom izotonické. roztok A je hypotonický voči roztoku B. roztoky A a B sú hypertonické voči roztoku C. roztok C je hypertonický voči roztoku A. najmenší osmotický tlak má roztok C. roztoky B a C sú hypertonické voči roztoku A.

125. Máme fyziologický roztok NaCl (c = 0,15 mol.l ). Označte, ktoré roztoky sú voči roztoku NaCl izotonické: CuSO4, c = 0,1 mol.l-1. fruktóza, c = 0,3 mol.l-1. NiCl2, c = 0,15 mol.l-1. CdSO4 ,c = 0,15 mol.l-1. KNO3, c = 300 mmol.l-1. FeCl2, c = 100 mmol.l-1. sacharoza, c = 0,15 mol.l-1. FeCl3, c = 75 mmol.l-1.

126. Máme roztok Ba(NO3)2 s koncentráciou 0,2 mol.l.-1 . Označte, ktoré roztoky su voči roztoku Ba(N03)2 hypertonické : AgNO3, c = 0,5 mol.l-1. FeSO4, c = 300 mmol.l-1. Fe2(SO4)3, c = 0,15 mol.l-1. NiCl2 , c = 300 mmol.l-1. KMnO4, c = 0,3 mol.l-1. ZnI2, c = 0,4 mol.l-1. fruktoza, c = 0,6 mol.l-1. KIO3, c = 0,25 mol.l-1.

127. Difúzia: je formálne opakom osmózy. môže nastať napr. vtedy, keď do kadičky s vodou hodíme kryštál KMnO4. je prechod rozpúšťadla cez polopriepustnú membránu. je prechod nízkomolekulových látok cez semipermeabilnú membránu. je samovoľný prechod častíc látky z miest s väčšou koncentráciou na miesta s menšou koncentráciou. je prechod rozpúšťadla z miest s vyššou koncentráciou na miesta s nižšou koncentráciou. nastáva v sústave dvoch roztokov oddelených polopriepustnou membránou. je formálne opakom dialýzy.

128. Máme roztok K2SO4 s koncentráciou 250 mmol.l-1 . Označte, ktoré roztoky sú voči roztoku K2SO4 hypotonické: NaBr, c = 300 mmol.l-1. KCN, c = 0,4 mol.l-1. Ba(NO3)2, c = 250 mmol.l-1. ZnCl2 , c = 0,15 mol.l-1. NaBrO3, c = 0,25 mol.l-1. K3AsO4, c = 150 mmol.l-1. AgNO3, c = 0,3 mol.l-1. AlCl3, c = 0,2 mol.l-1.

129. Fyziologický roztok je vodný roztok NaCl (Mr = 58) s koncentráciou 0,15 mol.l-1. Obsahuje : 30 mmol NaCl v 200 ml roztoku. 0,15 mol NaCl v jednom litri H2O. 17,4 g NaCl v dvoch litroch roztoku. 4,35g NaCl v 500 ml H2O. 0,3 mmol NaCl v dvoch mililitroch roztoku. 8,7 g NaCl v jednom litri roztoku. 0,87 mg NaCl v 100 ml rotoku. 150 mmol NaCl v jednom dm3 roztoku.

130. Koncentrácia látkového množstva c(A) látky A je: určená podielom hmotnosti rozpustenej látky m(A) a objemu roztoku (V): c(A) = m(A)/V. určená podielom látkového množstva rozpustenej látky n(A) a objemu roztoku (V). počet molov látky A v 1000 ml rozpúšťadla. daná vzťahom: 𝑐(𝐴) =𝑛(𝐴)/𝑉, kde n(A) = látkové množstvo rozpustenej látky A, V = objem roztoku. určená podielom látkového množstva rozpustenej látky n(A) a celkového látkového množstva n roztoku. daná vzťahom: c(A)=n(A)/n,kde n(A) = látkové množstvo rozpustenej látky A, n = celkové látkové množstvo sústavy. počet molov látky A v jednom dm3roztoku. určená podielom látkového množstva rozpustenej látky n(A) a objemu rozpúšťadla.

131. Rozpúšťanie : závisí od chemickej štruktúry rozpúšťanej látky, od typu rozpúšťadla a od teploty. je dej, pri ktorom dochádza k rozptýleniu častíc rozpúšťanej látky, pričom sa rušia väzby, ktorými sú častice látky viazané v tuhom alebo kvapalnom skupenstve. kvapalných látok vo vode sa vyjadruje konštantami rozpustnosti. pri všetkých látkach prebieha pri vyššej teplote rýchlejšie. nezávisí od súdržných síl medzi molekulami rozpúšťadla a rozpúšťanej látky. nezávisí od teploty. pri plynoch závisí aj od tlaku plynu nad roztokom. je zložitý fyzikálny, prípadne fyzikálno-chemický proces.

132. Pri rozpúšťaní: iónových zlúčenín vznikajú ako výsledný produkt hydratované molekuly zlúčenín. vo vode sa iónové zlúčeniny rozpadnú na ióny. molekuly vody môžu obklopovať ióny rozpustenej látky - hydratovať ich. kryštalických látok sa kryštálová mriežka neporuší. elektrolytov vzniknú vo vodnom roztoku katióny a anióny. látok sa môže teplo pohlcovať alebo uvoľňovať. kovalentných zlúčenín v nepolárnych rozpúšťadlách vznikajú ióny. rozpúšťané nepolárne kovalentné zlúčeniny sa štiepia na menšie molekuly.

133. V nasýtenom roztoku soli: sa za časovú jednotku rozpustí také množstvo látky, aké sa jej opäť z roztoku vylúči. je pri určitých definovaných podmienkach to isté zloženie. sa osmotický tlak počíta podľa vzťahu: π=c* R/T, kde: c = koncentrácia roztoku, R = plynová konštanta, T = teplota v Kelvinoch. je pri definovaných podmienkach rozpustené maximálne množstvo soli. sa ustáli dynamická rovnováha medzi nerozpustenou časťou látky a roztokom. sa ustáli rovnovážny stav, keď za časovú jednotku sa rozpustí látka s takou hmotnosťou, ako je hmotnosť látky, ktorá je už v roztoku rozpustená. je vždy koncentrácia 1 mol.l-1. je vždy koncentrácia 10 % (w %).

134. Mierou rozpustnosti látky je: hodnota jej solvatačného tepla. dosiahnutie maximálneho osmotického tlaku roztoku. množstvo tepla, ktoré sa uvoľní pri jej rozpúšťaní. koncentrácia jej nasýteného roztoku pri daných podmienkach. hodnota rozpúšťacieho tepla danej látky (vo vode). napr. počet gramov látky, ktoré možno rozpustiť v 100 gramoch rozpúšťadla pri daných podmienkach. počet molekúl rozpustených v jednom litri roztoku s koncentráciou I mol.l-1. množstvo látky, ktoré zostane nerozpustené v nasýtenom roztoku.

135. Zmiešavaciu rovnicu: môžeme vyjadriť vzťahom: c(A) = m(A)/V*M(A). môžeme použiť na výpočet pH tlmivých roztokov po ich príprave z dvoch základných roztokov. môžeme vyjadriť vzťahom: m1w1+ m2w2 = m3w3, kde: m1,m2 sú hmotnosti východiskových roztokov, m3 je hmotnosť výsledného roztoku a symbol w označuje hmotnostné zlomky príslušných roztokov. používame na výpočet hodnôt ionizačných konštánt aminokyselín. používame na výpočet zloženia výsledného roztoku po zmiešaní dvoch roztokov s rôznou koncentráciou n(A). môžeme vyjadriť vzťahom: c(A) =n(A)/V kde n(A) = látkové množstvo látky A, V = objem roztoku. používame na výpočet hodnôt izoelektrických bodov neutrálnych aminokyselín podľa vztiahu pl=pK1+pK2/2. môžeme vyjadriť vzťahom: m1(A) + m2(A) = m3(A), kde m1 a m2 sú hmotnosti východiskových roztokov a m3 je hmotnosť výsledného roztoku látky A.

136. Vyberte, ktoré tvrdenie je správne: koncentrácia látkového množstva c(A) látky A udáva počet molov látky A v jednom litri roztoku. koncentrácia látkového množstva c(A) látky A je počet molov látky A v jednom dm3 rozpustadla. hmotnostná koncentrácia látky A je určená podielom hmotnosti m(A) látky A a objemu roztoku V; jednotkou je kg.m-3, alebo sa môže použiť aj kg.dm-3, g.l-1. hmotnostný zlomok látky A je počet gramov látky A v 1000 g roztoku. objemový zlomok látky A je určený podielom objemu V(A) látky A a objemu roztoku V. objemový zlomok látky A je počet mililitrov látky A v 100 ml H20. keď w(NaCl)=0,13, roztok obsahuje 13 g NaCl + 100 g H20. roztok s koncentráciou c = 2 mol.l-l obsahuje dva mol látky v dvoch litroch roztoku.

137. Osmóza: je dej, ktorý nemôže prebiehať v organizme človeka. je vlastnosťou systému tvoreného rozpúšťadlom, roztokom a polopriepustnou membránou medzi nimi. nastane, keď sú dva roztoky NaCl s rôznou koncentráciou oddelené semipermeabilnou membránou. je samovoľný prechod častíc látky z miest s vyššou koncentráciou na miesta s nižšou koncentráciou. nemôže nastať, keď do krvi človeka dáme sterilnú destilovanú vodu. je prechod molekúl rozpúšťadla cez polopriepustnú membránu z roztoku s menšou koncentráciou do roztoku s väčšou koncentráciou. pri rovnakej koncentrácii (mol.l-l) je rovnaká v roztokoch elektrolytov aj neelektrolytov. je opačný pochod ako difúzia.

138. Vodný roztok dihydrogenfosforečnanu sodného (Mr = 120) s koncentráciou 0,5 mol.l-1 pripravíme, keď : k 120g NaH2PO4 pridáme toľko vody, aby sme dostali 2000ml roztoku. k 60g Na2HPO4 pridáme toľko vody, aby sme dostali 1 dm3 roztoku. rozpustíme 6g NaH2PO4 vo vode tak, aby výsledný objem roztoku bol 100 mililitrov. rozpustíme 60g NaH2PO4 v 1000ml vody. rozpustíme 0,25 mol NaH2PO4 vo vode tak, aby výsledný objem roztoku 0,5 dm3. rozpustíme 60 mg Na2HPO4 vo vode tak, aby výsledný objem roztoku bol 1 ml. rozpustíme 60 mg Na3PO4 vo vode na vysledny objem roztoku 1000 ml. rozpustíme 120mg NaH2PO4 vo vode tak, aby výsledný objem roztoku bol 2ml.

139. Hmotnostný zlomok w(A) látky A vyjadruje : sa pomocou vzťahu: 𝑤(𝐴)=𝑚(𝐴)/𝑚, kde m(A) = hmotnosť rozpustenej látky A, m = celková hmotnosť roztoku. molárnu hmotnosť m(A) látky A v roztoku s celkovou hmotnosťou m. molárnu hmotnosť látky A v rozpúšťadle s hmotnosťou m. pomer hmotnosti m(A) látky A k celkovej hmotnosti roztoku m. vždy zloženie nasýteného roztoku látky A. počet gramov látky A v 1000 g roztoku. sa tiež v percentách a platí, že w = 0,06 odpovedá hodnote w = 6%. pomer počtu mólov látky A k celkovému počtu mólov.

140. Objemový zlomok φ(A) látky A vyjadruje : podiel objemu V(A) látky A a objemu rozpúšťadla V. sa pomocou vzťahu 𝜑=𝑉(𝐴)/𝑉, kde V(A) = objem látky A,V=objem roztoku. podiel objemu látky A a objemu celého roztoku. podiel moloveho objemu látky A a objemu roztoku V. sa tiež v percentách, napr. 13 % (φ) roztok CH3OH obsahujel3 ml CH3OH a 87 ml vody. počet mililitrov látky A v 100 ml rozpúšťadla. počet mililitrov látky A v jednom litri roztoku. sa aj v percentách, pričom koncentrácia metanolu φ=0,5 % znamená, že 5 ml metanolu je v 100 ml roztoku.

141. Oxidácia: je každá chemická reakcia, pri ktorej atómy prvkov alebo ióny prijímajú elektróny. je každá chemická reakcia, pri ktorej atómy prvkov alebo ióny odovzdávajú elektróny. je proces, ktorý sa spája so znižovaním kladného oxidačného čísla atómov. je proces, ktorý sa spája so zväčšovaním kladného oxidačného čísla atómov. a redukcia prebiehajú vždy spolu a sú len dielčie časti oxidačno-redukčnej reakcie. v biologických systémoch je základom látkovej premeny. organických zlúčenín sa spája s ich hýdrogenáciou. je proces, pri ktorom molekula organickej zlúčeniny prijíma dva atómy vodíka.

142. Redukcia: je každá chemická reakcia, pri ktorej atómy prvkov alebo ióny prijímajú elektróny. je každá chemická reakcia, pri ktorej atómy prvkov alebo ióny odovzdávajú elektróny. sa spája so zmenšovaním kladného oxidačného čísla atómov. sa spája so zväčšovaním záporného oxidačného čísla atómov. je proces, pri ktorom látka prijíma dva vodíkové protóny. organických zlúčenín sa nazýva dehydrogenacia. je aj zlučovanie látok s vodíkom. organických zlúčenín prebieha zväčša ako hydrogenácia.

143. Redukovadlá sú látky, ktoré: sú donormi elektrónov pri chemickej reakcii. sú akceptormi elektrónov pri chemickej reakcii. sú donormi protónov pri chemickej reakcii. sú donormi atómov vodíka pri hydrogenácii látok. majú schopnosť oxidovať iné látky, pričom sa redukujú. majú schopnosť redukovať iné látky, pričom sa oxidujú. pri chemickej reakcii odovzdávajú elektróny. pri chemickej reakcii prijímajú elektróny.

144. Oxidovadlá sú látky: ktoré sú akceptormi protónov pri chemickej reakcii. ktoré sú akceptormi atómov vodíka pri dehydrogenácii látok. ktoré pri oxidačno-redukčnej reakcii prijímajú elektróny. ktoré sú donormi elektrónov pri chemickej reakcii. ktoré sa pri chemickej reakcii redukujú. medzi ktoré môžeme zaradiť KMn04, H202 a KClO3. ktoré majú schopnosť oxidovať iné látky, pričom sa redukujú. ktoré majú schopnosť redukovať iné látky, pričom sa oxidujú.

145. Označte látky, ktoré môžu v chemických reakciách vystupovať ako oxidovadlá. HNO3. KClO3. K2Cr2O7. KMnO4. anion I-. H2O2. PbO2. I2.

146. Dismutácia je reakcia: oxidačno-redukčná. pri ktorej jedna látka (molekuly tej istej zlúčeniny, rovnaké ióny alebo atómy toho istého prvku) prijíma i odovzdáva elektróny. pri ktorej rovnaké ióny alebo atómy toho istého prvku podliehajú oxidácii i redukcii. Cl2 + H2O → HClO + HCl. HNO2 → HNO3 + NO + H2O. 3 K2MnO4 + 2H2O → 2KMnO4 + MnO2 + 4 KOH. 2KMnO4 + 16 HCl → 5 Cl2 + 2MnCl2 + 2KCl + 8 H2O.

147. Atóm jódu má oxidačné číslo VII v zlúčeninách. I2O7. KIO4. H3IO5. H5IO6. NaIO. PbI2. NH4I. HIO3.

148. Atóm chrómu má oxidačné číslo VI v zlúčeninách: K2CrO4. K2Cr2O7. CrO3. PbCrO4. Cr2O3. KCr(SO4)2 . 12H2O. Cr(OH)3. CrCl3.

149. Atóm železa má oxidačné číslo III v zlúčeninách : Fe(SCN)3. Fe(CH3COO)3. NH4Fe(SO4)2 .12 H2O. K3[Fe(CN)6]. Fe(OH)2NO3. (NH4)2Fe(SO4)2 . 6H2O. K4[Fe(CN)6]. Fe(HCO3)2.