Questions
ayuda
option
My Daypo

ERASED TEST, YOU MAY BE INTERESTED ONCH LF UK 1160-1300

COMMENTS STATISTICS RECORDS
TAKE THE TEST
Title of test:
CH LF UK 1160-1300

Description:
otazky- cukry

Author:
AVATAR

Creation Date:
12/04/2022

Category:
Science

Number of questions: 142
Share the Test:
Facebook
Twitter
Whatsapp
Share the Test:
Facebook
Twitter
Whatsapp
Last comments
No comments about this test.
Content:
1161. Rastliny potrebujú na syntézu glukózy: oxid uhoľnatý svetlo škrob chlorofyl dusík oxid uhličitý peroxizómy chloroplasty.
1162. Všeobecný vzorec (C6H10O5)n platí pre: aldopentózy kyselinu glukurónovú disacharidy škrob aldonové kyseliny polysacharidy, ktorých monomérom je glukóza a galaktóza glykogén celulózu.
1163. Všeobecný vzorec C6H1206 platí pre: glukózu arabinózu kyselinu glukurónovú manózu ribózu aldohexózu ketohexózu galaktózu.
1164. Oxidáciou látky "X” vzniká kyselina glukurónová. O látke X možno povedať: ide o hexózu ide o monosacharid s redukčnými vlastnosťami ide o monosacharid ktorý sa v reakcii redukuje na C-1 ide o zlúčeninu obsahujúcu karboxylovú skupinu ide o fruktozu, ktorá sa oxiduje na C-6 ide o monosacharid, ktorý je stavebnou jednotkou celulózy ide o disacharid zložený z glukózy a fruktózy ide o zlúčeninu obsahujúcu aldehydovú skupinu.
1165. Aldohexózy môžu reagovať: s kyselinou fosforečnou s ďalšou molekulou sacharidu s oxidačným činidlom za vzniku kyseliny s alkoholom za vzniku poloacetálu v reakcii katalyzovanej aminotransferázou v reakcii katalyzovanej dehydrogenázou s oxidačným činidlom za vzniku alkoholu s kyselinou dusičnou za vzniku karamelu.
1166. Pre oligosacharidy platí: hydrolýzou sa rozkladajú na jednoduché sacharidy môžu mať redukčné vlastnosti môžu slúžiť ako zdroj energie môžu slúžiť priamo ako substrát pre syntézu nukleotidov môžu mať sladkú chuť sú nerozpustné vo vode vo vode neionizujú ich roztoky sú elektrolyty.
1167. Glukóza je: zlúčenina rozpustná v polárnych rozpúšťadlách polyhydroxyaldehyd fyziologická súčasť krvnej plazmy možný substrát pre vznik glykozidov aldopentóza fyziologická súčasť moču elektrolyt metabolizovaná kvasinkami na etanol a oxid uhličitý.
1168. L(-)-Glukoza obsahuje jednu aldehydovú skupinu obsahuje jednu ketónovú skupinu je pravotočivá je základný fyziologický sacharid ľudského organizmu je biela kryštalická látka sladkej chuti počas cukrovky jej hladina v moči stúpa obsahuje štyri OH- skupiny obsahuje desať atómov kyslíka.
1191. Manitol vzniká: oxidáciou glukózy redukciou manózy hydrolýzou ovocného cukru štiepením glykozidovej väzby mliečneho cukru kondenzáciou dvoch molekúl glukózy pri reakcii manózy s Fehlingovým činidlom redukciou aldehydovej skupiny manózy na hydroxylovú skupinu hydrogenáciou aldehydovej skupiny manózy na karboxylovú skupinu.
1169. Glukóza je: ovocný cukor hroznový cukor zdroj energie pre erytrocyty zlúčenina, ktorá sa tvorí aj v ľudskom tele súčasť laktózy súčasť celulózy substrát pre vznik kyseliny glukurónovej zdroj energie pre mozog.
1170. Medzi monosacharidy patrí: glyceraldehyd ribóza dihydroxyacetón sacharóza hemicelulóza manóza pentóza fruktóza.
1171. Ak do reakcie vstupuje glukóza a ATP, produktom reakcie môže byť: glukóza-1-fosfát kyselina glukurónová kyselina glukónová glukóza-6-fosfát fruktóza-6-fosfát kyselina mliečna fosforečný ester glukózy medziprodukt glykolýzy.
1172. Z uvedených výrokov sú pre monosacharidy platné: empirický vzorec väčšiny monosacharidov je CnH2nOn monosacharidy tvoria bezfarebné roztoky sú obyčajne bez chuti počet stereoizomérov je 2 na (n) (n=počet chirálnych uhlíkov) v prírode sa vyskytujú hlavne vo voľnej forme vyskytujú sa aj deriváty monosacharidov s horkou chuťou najjednoduchší sacharid s chirálnym atómom uhlíka je dihydroxyacetón z monosacharidov sú v prírode najrozšírenejšie pentózy a hexózy.
1173. Glyceraldehyd: má zásadité vlastnosti má jeden asymetrický uhlík má tri chirálne uhlíky má dva cis-trans izoméry má dva optické izoméry má redukčné vlastnosti vyskytuje sa v prírode voľný jeho ester s kyselinou fosforečnou má úlohu v metabolizme sacharidov u človeka.
1174. Základ pre delenie na (-)glukózu a (+)glukózu je: konfigurácia na poslednom chirálnom uhlíku konfigurácia na prvom chirálnom uhlíku smer otáčania roviny polarizovaného svetla epiméria poloha vodíka na anomérnom uhlíku poloha -OH skupiny na anomérnom uhlíku poloha -OH skupiny na 4. uhlíku poloha -OH skupiny na 3. uhlíku.
1175. Racemát je zmes nasledovných zlúčenín v pomere 1:1: glyceraldehydu a dihydroxyacetónu L-glukózy a D-glukózy aldózy a ketózy ribózy a deoxyribózy L-kyseliny mliečnej a D-kyseliny mliečnej kyseliny L-vínnej a kyseliny hroznovej zmes epimérov laktózy a galaktózy.
1176. Aldopentózy môžu tvoriť: len dva optické izoméry glykozidy len tri optické izoméry biologicky významné zlúčeniny šestnásť optických izomérov fosforečné estery nukleozidy v rastlinách polysacharidy.
1177. Deoxyribóza je: redukujúci monosacharid súčasť molekuly RNA súčasť molekuly DNA hexóza súčasť molekuly UTP súčasť molekuly dATP súčasť tymínu súčasť molekúl DNA v mitochondriách.
1178. Fyziologickou súčasťou obsahu buniek ľudských tkanív je: galaktóza hemicelulóza škrob glycerolfosfát glykogén glukóza-6-fosfát hroznový cukor fruktóza a jej fosforečné estery.
1179. Glyceraldehyd je: opticky aktívna látka najjednoduchší monosacharid súčasť triacylglycerolov súčasť glykogénu súčasť fosfolipidov látka, ktorú možno oxidovat zlúčenina, ktorú možno redukovať aldotrióza.
1180. Cyklická forma monosacharidov je: ester acetál poloacetál súčasť cyklopentanoperhydrofenantrénu diester glykozid nerozpustná vo vode vnútorný hemiacetál.
1181. Na tvorbe poloacetálov sa môže zúčastniť: hroznový cukor acetaldehyd etanol kyselina glutárová kyselina asparágová kyselina octová adenín galaktóza.
1182. Spojením atómov C1-C5 pri tvorbe cyklickej formy glukózy vzniká: poloacetálová väzba vnútorný poloacetál glukofuranóza glukopyranóza fruktofuranóza glykozid diester esterová väzba.
1183. D-glukóza: je epimérom D-manózy môže mať tri anoméry môže mať len jeden anomér otáča rovinu polarizovaného svetla doľava je optickým izomérom patriacim medzi aldohexózy je látka dobre rozpustná vo vode neotáča rovinu polarizovaného svetla vyskytuje sa v ľudskom tele aj vo voľnej forme.
1184. Súhlasná priestorová orientácia poloacetálového hydroxylu a hydroxylu posledného chirálneho uhlíka podmieňuje vznik: α-D-glukopyranózy β-D-glukopyranózy α-L-glukopyranózy DL-glukózy L-kyseliny mliečnej celulózy β-L-glukopyranózy kyseliny glukurónovej.
1185. O monosacharidoch a ich optickej aktivite môžeme povedať: najjednoduchší opticky aktívny monosacharid je glyceraldehyd ketopentózy majú štyri stereoizoméry s optickou aktivitou monosacharidov súvisia dôležité biologické vlastnosti v krvi cicavcov sa vyskytuje voľná L-glukóza všetky monosacharidy, ktoré sú stavebnou zložkou živej hmoty, sú opticky aktívne látky účinkom enzýmov alkoholového kvasenia sa štiepia len L-formy sacharidov monosacharidy nachádzajúce sa v živej hmote otáčajú rovinu polarizovaného svetla len doľava glyceraldehyd sa vyskytuje v štyroch stereoizoméroch.
1186. Vznik cyklickej formy glukózy sa prejaví: zmenou optickej otáčivosti pozitívnou biuretovou reakciou pozitívnou reakciou so Schiffovým činidlom neschopnosťou tvoriť fosforečné estery vznikom anomérie vznikom heterocyklického pyránového kruhu zmenou chuti monosacharidu vznikom poloacetálového hydroxylu.
1187. Monosacharidy sa zúčastňujú: tvorby glykozidových väzieb kondenzačných reakcií oxidoredukčných reakcií proteolytických reakcií polykondenzačných reakcií syntézy polysacharidov tvorby peptidovej väzby syntézy glykoproteínov.
1188. Redukciou monosacharidov vznikajú: viacsýtne alkoholy polysacharidy polyhydroxyderiváty jednosýtne alkoholy tioalkoholy kyseliny glukárové zlúčeniny obsahujúce dve primárne alkoholové skupiny zlúčeniny obsahujúce karboxylovú skupinu.
1189. Glucitol vzniká: oxidáciou glycerolu esterifikáciou glukózy úplnou redukciou kyseliny glukónovej oxidáciou glukózy redukciou glukózy fosforyláciou kyseliny glukónovej kondenzáciou dvoch molekúl glukózy redukciou aldopentózy.
1190. Manitol je: polyhydroxyketón aldóza polyhydroxyzlúčenina látka rozpustná vo vode produkt hydrolýzy škrobu redukčný produkt kyseliny galaktónovej oxidačný produkt manózy produkt hydrolýzy nukleozidov.
1192. Pre monosacharidy platí: pri laboratórnej teplote nedávajú reakciu so Schiffovým činidlom Fischerove vzorce objasnili jav mutarotácie ich molekuly majú schopnosť cyklizovať pri ketózach môže vznikať 2,5-cykloforma poloacetálový uhlík je asymetrický α-anomér D-glukózy má OH-skupinu prvého asymetrického uhlíka nad rovinou kruhu vaničková forma pyranóz je energeticky výhodnejšia projekčné cyklické vzorce navrhol Tollens.
1193. Vzorec C6H12O6 môže patriť: glukóze glucitolu kyseline aldónovej ketohexóze produktu oxidácie glucitolu (do 1. stupňa) produktu hydrolýzy laktózy produktu hydrolýzy DNA produktu hydrolýzy celulózy.
1194. Vzorec C6H14O6 môže patriť: kyseline glukónovej látke s oxidačnými vlastnosťami manitolu galaktitolu redukčnému produktu manózy produktu reakcie glukózy s Fehlingovým činidlom produktu pôsobenia amylázy na škrob produktu reakcie galaktózy s Tollensovým činidlom.
1195. Oxidáciou galaktitolu môže vzniknúť: aldóza laktóza galaktóza substrát pre tvorbu sladového cukru substrát pre tvorbu laktózy polyhydroxyaldehyd látka reagujúca s Tollensovým činidlom zlúčenina s redukčnými vlastnosťami.
1196. Pri vzniku glukóza-6-fosfátu z glukózy sa esterifikuje: aldehydová skupina poloacetálový hydroxyl sekundárny alkoholový hydroxyl primárny alkoholový hydroxyl karboxylová skupina redukujúci monosacharid koncový uhlík škrobu kyselina fosforečná.
1197. Pri vzniku glukóza-1,6-difosfátu sa esterifikuje: aldehydová skupina poloacetálový hydroxyl primárny alkoholový hydroxyl sekundárny alkoholový hydroxyl karbonylová skupina glukózy kyselina fosforečná monomér glykogénu produkt hydrolýzy škrobu.
1198. Vznik glykozidovej väzby je reakcia: napr. poloacetálových hydroxylov dvoch monosacharidov pri vzniku disacharidu hydrolytická kondenzačná esterifikačná napr. poloacetálového a alkoholového hydroxylu monosacharidov alkoholového hydroxylu a -OH skupiny kys. fosforečnej katalyzovaná oxidoreduktázami spájania monomérov pri vzniku celulózy.
1199. Glykozidy môžu vznikať reakciou: polykondenzačnou dvoch sacharidov cyklickej formy monosacharidu a alkoholu sacharidu a kyseliny fosforečnej polykondenzáciou monosacharidov celulózy s NaOH a sírouhlíkom katalyzovanou transferázami poloacetálovej hydroxyskupiny sacharidu s metanolom.
1200. O aldohexózach môžeme povedať: zle sa rozpúšťajú vo vode dobre sa rozpúšťajú v nepolárnych rozpúšťadlách ionizujú vo vode ich vodný roztok má sladkú chuť sú schopné tvoriť glykozidy môžu byť súčasťou zložených bielkovín obsahujú vždy hydroxylové skupiny zle sa rozpúšťajú v dietylétere.
1201. Vodný roztok glukózy: je sladký dáva pri zahriatí pozitívnu reakciu s Fehlingovým činidlom má pH < 7 má pH > 7 dáva pozitívnu Selivanovu reakciu otáča rovinu polarizovaného svetla redukuje amoniakálny roztok dusičnanu strieborného oxiduje Fehlingovo činidlo.
1202. D(+)-Manoza je epimérom glukózy na C-4 je rozšírená v rastlinnej ríši vo voľnej aj viazanej forme v ľudskom tele môže byť súčasťou glykoproteínov môže redukovať Fehlingovo činidlo môže byť súčasťou glykozidov je ľavotočivý sacharid jej oxidáciou vzniká manitol jej triviálny názov je sladový cukor.
1203. Pre dané monosacharidy platí: xylóza je rozpustná vo vode glukóza je jediný zdroj energie pre erytrocyty glukóza je priestorový izomér manózy glukóza môže vznikať z aminokyselín galaktóza môže byť súčasť lipidov fruktóza je monomér glykogénu galaktóza môže vznikať pôsobením hydroláz na škrob ribóza vzniká v priebehu glykolýzy.
1204. Hroznový cukor je: galaktóza aldopentóza glukóza zlúčenina obsahujúca 8 atómov kyslíka vo vode nerozpustný štruktúrny izomér fruktózy neredukujúci sacharid stavebná zložka celulózy.
1205. Galaktóza je: súčasť niektorých lipidov aldohexóza ketohexóza bezprostredný zdroj energie v erytrocytoch vo vode rozpustný sacharid sacharid vyskytujúci sa v ľudskom organizme mliečny cukor polyhydroxyaldehyd.
1206. Najsladším monosacharidom je: ribóza ovocný cukor hroznový cukor levuloza mliečny cukor sladový cukor fruktóza arabinóza.
1207. Galaktóza nie je: súčasť sacharózy súčasť laktózy súčasť žiadnych polysacharidov súčasť glykogénu súčasť zložených lipidov v pečeni metabolizovaná na glukózu stavebná zložka nukleozidov redukujúci disacharid.
1208. V priebehu katabolizmu glukózy v živočíšnej bunke môže vzniknúť: kyselina pyrohroznová kyselina mliečna oxid uhličitý trióza aldehyd zlúčenina s karboxylovou skupinou kyselina linolová skrob.
1209. O oxidácii a redukcii sacharidov môžeme povedať: sacharidy obsahujú funkčné skupiny, ktoré sú schopné sa oxidovať čiastočnou oxidáciou aldóz vznikajú aldónové kyseliny medzi produkty vznikajúce oxidáciou glukózy v tele človeka patrí aj kyselina mliečna arabitol vzniká redukciou pentózy oxidáciou aldóz účinkom silných oxidačných činidiel vznikajú kyseliny urónové miernou oxidáciou pentóz vznikajú polyalkoholy oxidáciou fruktózy vzniká manitol hexitoly majú šesť opticky aktívnych izomérov.
1210. Karamel vzniká: oxidáciou glukózy redukciou glukózy zahriatím glukózy na 200 0C esterifikáciou glukózy pôsobením nitračnej zmesi na celulózu zahriatím glukózy na 56 0C ako produkt reakcie glukózy s Fehlingovým činidlom ako produkt reakcie glukózy so Schiffovým činidlom.
1211. Uvedený štruktúrny vzorec: monosacharidu α-anomeru β-anomeru D-fruktoze opticky neaktívnej forme glukózy L-galaktóze redukujúcemu sacharidu DL-glukóze.
1212. Vzorec patrí: kyseline glukurónovej kyseline galaktónovej kyseline glukónovej kyseline glukárovej kyseline aldónovej kyseline aldárovej kyseline urónovej derivátu kyseliny vínnej.
1213 Konfigurácia v polohe C1 môže patriť: α -D-glukopyranóze α -L-glukopyranóze β-L-glukopyranóze β-D-glukopyranóze α -D-galaktóze β-D-manoze α -D-kyseline glukurónovej α -D-kyseline glukónovej.
1214. Zlúčenina vzorca vzniká: oxidáciou glukózy redukciou manozy úplnou redukciou galaktitolu oxidáciou xylózy redukciou aldohexozy oxidáciou glucitolu redukciou sacharidu so 4 chirálnymi uhlíkmi redukciou arabinózy.
1215. Zlúčenina vzorca je D-ribóza deoxy-D-ribóza súčasť dTMP L-aldopentoza pentoza zložka DNA produkt hydrolýzy RNA produkt hydrolýzy deoxynukleozidov.
1216. Zlúčenina vzorca je: polyhydroxyketon súčasť nukleotidov D-fruktóza L-fruktoza ketohexoza xyloza D-deoxyriboza arabinóza.
1217. Pozitívnu reakciu s Fehlingovým činidlom dáva: glukóza ribóza glykogén laktóza galaktóza sladový cukor hroznový cukor arabinoza.
1218. pre zaradenie deoxyribózy do L- alebo D-radu je rozhodujúca: konfigurácia na uhlíku C2 konfigurácia na uhlíku C3 konfigurácia na uhlíku C4 konfigurácia na uhlíku C5 súhlasná orientácia poloacetálového hydroxylu a hydroxylu na uhlíku C2 súhlasná orientácia poloacetálového hydroxylu a hydroxylu na uhlíku C4 možnosť alebo nemožnosť reakcie s kyselinou fosforečnou priestorové usporiadanie atómov na poslednom asymetrickom uhlíku.
1219. Aldotetrózy môžu vytvárať: koloidné roztoky 4 optické izoméry oxidáciou karboxylové kyseliny fosforečné estery glykozidy redukciou alkoholy 6 optických izomérov zložené lipidy.
1220. Deoxyribóza zúčastňujúca sa výstavby DNA: je redukovaná na 1. atóme uhlíka je redukovaná na 2. atóme uhlíka reaguje s kyselinou fosforečnou za vzniku nukleotidu reaguje v organizme s uracilom za vzniku nukleozidu môže byť súčasťou zložeých lipidov s guanínom sa viaže N-glykozidovou väzbou s cytozínom sa viaže O-glykozidovou väzbou sa vo forme furanózy viaže s purínovou alebo pyrimidínovou bázou.
1221. Ako furanózy označujeme: štvorčlánkové heterocyklické štruktúry sacharidov päťčlánkové heterocyklické štruktúry sacharidov šesťčlánkové heterocyklické štruktúry sacharidov deriváty glykogénu dihydroxyacetón a glyceraldehyd heterocyklické zlúčeniny s dusíkom heterocyklické zlúčeniny so sírou všetky redukujúce monosacharidy.
1222. O monosacharidoch možno povedať: dávajú pozitívnu reakciu s biuretovym činidlom môžu vznikať pôsobením maltázy v čreve môžu vznikať pôsobením laktázy na maltózu v čreve vstrebávajú sa v tenkom čreve v hrubom čreve z nich môže vznikať alkohol môžu dať vznik alkoholu môžu tvoriť pravé roztoky môžu obsahovať sedem atómov uhlíka.
1223. Ak neznámy sacharid dáva pozitívnu Molischovu reakciu, pozitívnu nitrochrómovú reakciu a pozitívnu reakciu s Fehlingovým činidlom, môže ísť o: manózu laktózu sacharózu galaktózu glykogén sladový cukor celulózu ribózu.
1224. Ak neznámy sacharid dáva pozitívnu tymolovú reakciu, pozitívnu nitrochrómovú reakciu a pozitívnu Selivanovu reakciu, môže ísť o: arabinózu fruktózu celulózu glykogén ribózu levulózu hroznový cukor ovocný cukor.
1225. Glukóza-6-fosfát: je fosfomonoester je fosfodiester je rozpustny vo vode je substratom glykolyzy Je produktom pôsobenia amylázy na škrob je produktom pôsobenia amylázy na glykogén je substratom pre tvorbu fruktoza-6-fosfatu vzniká aj v ľudskom organizme.
1226. Fruktóza-6-fosfát a fruktóza-1,6-bisfosfát sú: medziprodukty syntézy glykogénu z glukózy izoméry anoméry geometrické izoméry fosfodiestery fosforečné estery medziprodukty glykolýzy disacharidy.
1227. Fruktóza: v tkanivách môže vznikať z glukózy dáva pozitívnu Selivanovu reakciu môže byť syntetizovaná v rastlinách dáva po redukcii alkohol je súčasťou RNA je produkt hydrolýzy sladového cukru je najsladší disacharid nevzniká v ľudskom tele.
1228. Manóza: je epimér arabinózy je stavebnou zložkou amylózy vzniká oxidáciou manitolu môže existovať v L- a D-forme môže dávať pozitívnu reakciu s jódom môže byť súčasťou glykozidov vzniká hydrolýzou maltózy je sladový cukor.
1229. Ribóza vo svojej L-forme je stavebnou zložkou nukleových kyselín je súčasťou molekuly ATP dáva pozitívnu nitrochrómovú reakciu je ketóza je produkt hydrolýzy molekuly RNA syntetizuje sa aj v ľudskom tele nemôže byť esterifikovaná kyselinou fosforečnou dáva pozitívnu Fehlingovu reakciu.
1230. Galaktóza: môže vytvárať cyklickú štruktúru je syntetizovaná z glukózy aj v bunkách ľudského tela je súčasťou molekuly maltózy je medziproduktom oxidácie glukózy za anaeróbnych podmienok obsahuje dve oxoskupiny dáva pozitívnu Tollensovu reakciu oxiduje amoniakálny roztok AgN03 vzniká hydrolýzou laktózy.
1231. Súčasťou molekuly sacharózy je: aldopentóza ketohexoza fosfoesterová väzba chemická väzba štiepená hydrolázami glykozidová väzba väzba štiepená sacharazou voľný poloacetálový hydroxyl esterová väzba.
1232. Sacharóza: má jeden voľný poloacetálový hydroxyl tvorí biele kryštáliky dobre rozpustné vo vode hromadí sa v rôznych častiach rastlín má schopnosť tvoriť koloidné roztoky má jednu karboxylovú skupinu má jednu karbonylovú skupinu má jeden zvyšok kyseliny fosforečnej má redukčné vlastnosti.
1233. Sacharóza dáva pozitívnu reakciu s: roztokom jódu v etanole biuretovym činidlom Molischovym činidlom Schiffovým činidlom škrobovým mazom Selivanovým činidlom roztokom síranu meďnatého roztokom 1 -naftolu v etanole.
1234. Redukčné vlastnosti nemá: glukóza sacharoza glyceraldehyd glukopyranozyl-glukopyranóza laktóza manóza celuloza glykogen.
1235. V molekule laktózy nachádzame: 1,2-glykozidovú väzbu 1,4-glykozidovú väzbu 1,6-glykozidovú väzbu karboxyesterovú väzbu polacetalovy hydroxyl voľnú karboxylovú skupinu fosfodiesterovú väzbu ako zlożky D-galaktozu a D-glukozu.
1236. Repný cukor je: neredukujuci sacharid rastlinný monosacharid substrát pre enzým amylázu látka trávená slinnou amylázou rozpustny vo vode produkt hydrolýzy škrobu monomér glykogénu obsiahnuty v cukrovej repe (16-20%).
1237. Mliečny cukor je: galaktóza sacharid štiepený v tenkom čreve laktázou sacharid živočíšneho pôvodu neredukujúci disacharid galaktopyranozyl-fruktofuranóza rozkladaný v čreve pankreatickou amylázou oxidačný produkt kyseliny mliečnej produkt mliečneho kvasenia.
1238. Sladový cukor je: maltáza substrát pre enzým amylázu produkt enzýmovej oxidácie manózy pre človeka nestráviteľný produkt reakcie katalyzovanej amylázou glukopyranozyl-glukopyranóza kvasinkami skvasovaný medziprodukt trávenia škrobu.
1239. Galaktóza je: ovocný cukor mliečny cukor redukujúci disacharid stavebná zložka kyseliny mliečnej substrát pre pankreatickú lipázu produkt štiepenia glykogénu v čreve zlúčenina syntetizovaná aj v ľudskom organizme stavebná zložka zložitých lipidov.
1240. Maltóza: je repný cukor obsahuje manózu je medziprodukt glykolýzy vzniká pri mliečnom kvasení vzniká pôsobením amylázy na škrob je látka, ktorá sa štiepi enzýmom maltázou je štiepená disacharidázou v čreve z nej môže vznikať glukóza.
1241. Hydrolýzou maltózy vzniká: glukoza manóza glukóza a manóza manóza a galaktóza neredukujúci monosacharid redukujúci monosacharid maltáza produkt ktorý je vstrebateľný v tenkom čreve.
1242. O laktóze môžeme povedať: obsahuje ju mlieko cicavcov je lepšie rozpustná ako sacharóza pôsobením miernych oxidačných činidiel z nej vzniká kyselina mliečna pre človeka je nestráviteľná v čreve človeka nie je enzýmovo štiepená ľudské mlieko jej obsahuje asi 6% pôsobením kyselín sa štiepi na galaktózu a glukózu má sladkú chuť.
1243. Disacharidy: v tenkom Čreve sa dobre resorbujú sú pektíny všetky sú redukujúce sacharidy sú hlavnou sacharidovou zložkou potravy u človeka sú sladkej chuti dobre sa rozpúšťajú vo vode dávajú pozitívnu reakciu s roztokom 1-naftolu dávajú pozitívnu nitrochrómovú reakciu.
1244. Laktóza s Fehlingovým činidlom: reaguje za vzniku CuO reaguje za vzniku Cu2O reaguje za vzniku Cu redukuje Ag+ na Ag0 dáva vznik vínanu sodno-draselnému dáva biuretovu reakciu redukuje Cu2+ na Cu+ oxiduje Cu+ na Cu2+.
1245. Medzi deriváty sacharidov patrí: ribitol kyselina listova kyselina askorbova tiamin kyselina glukoronova galaktozamin kalcitonin kyselina hyaluronova.
1246. Medzi enzýmy podieľajúce sa na metabolizme sacharidov nepatrí: amyláza maltáza laktáza sacharáza pankreasticka lipaza laktoza tripsin manoza.
1247. V živočíšnom organizme sa tvorí: riboza laktoza hemiceluloza celulóza glykogen arabinóza deoxyriboza skrob.
1248. Medzi sacharidy syntetizované v rastlinách nepatrí: glukóza lecitin glykogen manoza celuloza skrob deoxyriboza serin.
1249. Sladkú chuť má roztok: glykogénu fruktozy sacharozy hydrolyzatu glykogenu amylopektínu inulínu produktov reakcie katalizovanej maltazou produktov reakcie katalizovanej laktazou.
1250. Vznik laktózy z monosacharidov je: adícia esterifikácia polymerizácia hydrolýza acetylácia oxidácia kondenzacia sprevádzaný vznikom glykozidovej väzby.
1251. Premena maltózy na glukózu je reakcia: ktorá prebieha v žalúdku oxidačná transaminačná esterifikačná katalyzovaná slinnou amylázou hydrolytická prebiehajúca v tenkom čreve fyziologicky prebiehajúca pri trávení u človeka.
1252. Medzi disacharidy nepatrí: sacharóza laktóza glukopyranozyl-glukopyranóza substrát maltázy maltóza manoza inulin dextrin.
1253. Spojenie glukózy a fruktózy v molekule sacharózy sa uskutočňuje: pôsobením enzýmov zo skupiny oxidoreduktáz 1,4-glykozidovou väzbou 1,2-glykozidovou väzbou 1,6-glykozidovou väzbou hydrolytickou reakciou za súčasného odštiepenia formaldehydu kondenzačnou reakciou syntetickou reakciou.
1254. Maltóza: štiepi sa na molekulu glukózy a galaktózy môže vzniknúť oxidáciou manózy môže vzniknúť redukciou manitolu je pre človeka nestráviteľná je redukujúci disacharid môže vzniknúť z glukózy môže vzniknúť zo škrobu sa môže rozkladať maltázou.
1255. Vodný roztok maltózy: je koloidný dáva pozitívnu reakciu s jódom rozkladá sa sacharázou vzniká hydrolýzou celulózy amylázou možné hydrolyzovať účinkom disacharidázy dáva pozitívnu Fehlingovu reakciu dáva pozitívnu Molischovu reakciu má neutrálne pH.
1256. Vzorec C12H22O11 môže patriť: galaktóze celulóze sacharóze galaktopyranozyl-glukopyranóze produktu reakcie katalyzovanej pankreatickou amylázou redukujúcemu disacharidu produktu oxidácie aldohexóz produktu vznikajúcemu pôsobením amylázy na škrob.
1257. Uvedenou reakciou monosacharidov vznika redukujúci disacharid poloacetál 1,2-glykozidová väzba diester nukleozid neredukujúci disacharid glykozid chemická väzba štiepiteľná hydrolázami.
1258. β-D-fruktofuranozyl-α-D-glukopyranozid je: maltóza laktóza produkt hydrolýzy škrobu produkt hydrolýzy glykogénu substrát pre amylázu sacharid stráviteľný pre človeka neredukujúci disacharid substrát pre disacharidázu.
1259. Sacharóza je: zásobnou látkou pre človeka súčasťou škrobu produkt pôsobenia amylázy na amylózu vo vode zle rozpustná enzýmovo štiepená slinami v ústnej dutine sirupovitá nekryštalizujúca látka disacharid rastlinného pôvodu pre človeka má význam hlavne ako energetický substrát .
1260. Redukujúci disacharid vzniká: spojením poloacetálových hydroxylov obidvoch molekúl monosacharidov spojením glukózy a galaktózy α (1-1)-glykozidovou väzbou oxidáciou glucitolu oxidáciou kyseliny aldónovej spojením purínu a ribózy pôsobením sacharázy na sacharózu spojením poloacetalového hydroxylu jednej molekuly monosacharidu s alkoholovým hydroxylom druhej molekuly monosacharidu hydrolytickým štiepením škrobu amylázou.
1261. Polysacharidy sú: látky, ktoré všetky sú nestráviteľné pre človeka kvantitatívne najdôležitejšou zásobnou látkou pre človeka látky dávajúce pozitívnu reakciu s Tollensovým činidlom horšie rozpustné vo vode ako disacharidy v prípade rozpustnosti schopné vytvárať koloidné roztoky zložené z viac ako 10 monomérov látky rastlinného aj živočíšneho pôvodu hydrolázami štiepené na jednoduchšie látky.
1262. Polysacharidy: tvoria pravé roztoky sú štiepené transferázami sú sladkej chuti majú schopnosť redukovať roztok AgNO3 v tenkom čreve sa resorbujú nezmenené vo vode neionizujú väčšinou sú vo vode nerozpustné rozkladajú sa hydrolyticky.
1263. Polysacharidy: sú bezprostredným zdrojom energie sú stavebné zložky rastlinnej bunky sú látky zásobného charakteru nemôžu slúžiť priamo ako substrát pre tvorbu energie v bunke môžu byť rastlinného aj živočíšneho pôvodu sú zložkou väziva môžu obsahovať alfa- alebo beta-glykozidovú väzbu nemôžu mať lineárnu molekulu.
1264. Škrob je: bežná súčasť potravy človeka zlúčenina dávajúca s jódom modré sfarbenie zlúčenina obsahujúca 1,6-glykozidové väzby štiepený slinnou amylázou homopolysacharid hydrolyzovaný amylázou látka dávajúca pozitívnu Fehlingovu reakciu polysacharid s lineárnou molekulou.
1265. Škrob sa môže skladať z: amylopektínu amylózy molekúl glukózy molekúl redukujúceho monosacharidu molekúl monoméru dávajúceho pozitívnu Fehlingovu reakciu molekúl monosacharidov spojených 1,2-glykozidovými väzbami molekúl polyhydroxyketónov molekúl glukózy spojených esterovou väzbou.
1266. V molekule škrobu sú: väzby štiepiteľné hydrolázami 1,4-glykozidové väzby α-glykozidové väzby β-glykozidové väzby 2,6-glykozidové väzby fosfodiesterové väzby peptidové väzby diesterové väzby.
1267. Amylóza: je lineárny polysacharid stočený do závitnice obsahuje 1,4-glykozidové väzby je látka dávajúca pozitívnu reakciu s jódom dáva pozitívnu Molischovu reakciu je zložka glykogénu má rozvetvený reťazec je enzým štiepiaci škrob je látka hydrolyzovateľná maltázou.
1268. Amylóza: sa skladá z molekúl glukózy sa štiepi slinnou amylázou má reťazec stočený do skrutkovice dáva modrý komplex s roztokom I2 dáva pozitívnu reakciu s Fehlingovým činidlom dáva negatívnu nitrochrómovú reakciu rozkladá sa pôsobením enzýmov pankreasu je zložka škrobu čiastočne rozpustná vo vode.
1269. Dextríny vznikajú: pôsobením sacharázy na glykogén esterifikáciou škrobu štiepením škrobu amylózou reakciou škrobu a celulózy fosforyláciou glykogénu rozpúšťaním glykogénu vo vode čiastočnou hydrolýzou škrobu ako medziprodukty štiepenia glykogénu.
1270. Dextríny vznikajú: pôsobením pepsínu na škrob pôsobením maltázy na škrob rozkladom celulózy v čreve človeka rozpúšťaním nitrátu celulózy v alkohole redukciou glykogénu pomocou roztoku AgN03 reakciou amylopektínu s jódom pôsobením niektorých enzýmov na škrob pôsobením kyselín na glykogén.
1271. Glykozidová väzba α (1-6) je prítomná v molekule: konečných produktov hydrolýzy škrobu amylázou celulózy purínových nukleotidov mliečneho cukru sacharózy škrobu glykogénu amylopektínu.
1272. Škrob sa nenachádza: v zemiakoch v obilninách v semenách rastlín v rastlinných bunkách v pečeni vo svale človeka v neurocytoch v červených krvinkách.
1273. Medzi polysacharidy živočíšneho pôvodu patrí: pektíny celulóza hemicelulóza amylóza amylopektín glykogen arabinóza lecitín.
1274. Glykogén: je biely amorfný prášok je prítomný v bunkách priečne pruhovaného svalu je zásobná látka je rozpustný vo vode nachádza sa v bunkách pečene jódom farbí na modro rozkladá sa v žaludku pôsobením amylázy v tenkom čreve sa štiepi pôsobením pankreatickej lipázy.
1275. Glykogén: je rastlinný polysacharid obsahuje α-glykozidovú väzbu obsahuje 1,6-glykozidové väzby rozkladá sa v čreve pôsobením amylázy je jedným zo zdrojov glukózy v organizme je zásobná látka uložená v svale obsahuje 2,4-glykozidovú väzbu sa skladá z molekúl glukózy a fruktózy.
1276. Glykogén: sa skladá z monomérov glukózy v pečeni slúži na dopĺňanie glukózy v krvi má rozvetvenú molekulu je zásobná látka uložená v pečeni je stráviteľný pre človeka je hydrolyzovaný v čreve na redukujúce disacharidy sa skladá z amylózy a amylopektínu obsahuje β-glykozidovú väzbu.
1277. Z polysacharidov je najrozšírenejší v biosfére: škrob glykogén dextríny amylopektín amylóza lignín hemicelulóza celuloza.
1278. Celulóza je: živočíšny polysacharid zásobná látka živica zložka lignínu rastlinný polysacharid stavebná látka rastlinných buniek súčasť dreva surovina na výrobu viskózového hodvábu.
1279. Molekula celulózy: je rozvetvená je nerozvetvená je zložená z glukózy je nerozpustná vo vode obsahuje 1,4-glykozidové väzby podlieha nitrácii je pre človeka nestráviteľná obsahuje 1,4- a 1,6-glykozidové väzby.
1280. Celulóza: je vo vode rozpustná tvorí koloidné roztoky vo vode rozkladá sa amylázou na dextríny esterifikáciou poskytuje glukózu je vo vode nerozpustná sa rozpúšťa v Schweitzerovom činidle je najrozšírenejšou organickou látkou na Zemi je prítomná v bavlne.
1281. Galaktopyranozyl-glukopyranóza je: stavebná zložka rastlinnej bunky zlúčenina, ktorá sa v tenkom čreve človeka neštiepi zlúčenina hydrolyzovateľná amylázou monomér celulózy látka, z ktorej možno pripraviť roztok izotonický s krvnou plazmou látka stráviteľná pre človeka redukujúci sacharid látka dávajúca pozitívnu Tollensovu reakciu.
1282. Molekula celulózy obsahuje: 1,6-glykozidové väzby 2,4-glykozidové väzby oxidačné produkty glukózy esterovo viazané molekuly karboxylových kyselín voľné karboxylové skupiny β-glykozidové väzby 1,4-glykozidové väzby α-glykozidové väzby.
1283. Škrob a celulóza sa líšia: počtom uhlíkov základných monomérov výskytom v rastlinne a živočíšnej ríši typom glykozidovej väzby rozpustnosťou vo vode stráviteľnosťou pre človeka funkciou v rastlinnej bunke reakciou s jódom odolnosťou voči amyláze.
1284. Molekula škrobu vzniká: esterifikáciou fosforyláciou hydrolýzou v bunkách pečene spojením viacerých molekúl glukózy diesterovou väzbou z neredukujúcich monosacharidov polykondenzáciou v rastlinných bunkách.
1285. Štiepenie molekuly amylózy enzýmom amylázou je: esterifikácia proteolýza zmydelnenie fosforylácia deaminácia glykolýza hydrolýza proces trávenia škrobu v tenkom čreve.
1286. Glykogén je: redukujúci sacharid neredukujúci sacharid látka, ktorá dáva pozitívnu reakciu s Tollensovým činidlom látka, ktorá dáva pozitívnu reakciu s Fehlingovým činidlom bežná súčasť svalových buniek zásobná látka v zrnách obilnín pre človeka nestráviteľný zásobná forma glukózy v ľudskom organizme.
1287. Glykogén: je stavebná zložka živočíšnych buniek je súčasť rastlinných buniek je sladkej chuti sa rozkladá v čreve chymotrypsínom je látka rozpustná v tukoch v bunke sa štiepi za vzniku fosforečného esteru glukózy sa štiepi amylázou v lúmene tráviaceho traktu dáva pozitívnu tymolovú reakciu.
1288. β-O-glykozidová väzba je prítomná v molekule: manózy škrobu maltózy glykogénu produktu štiepenia amylózy amylázou produktu štiepenia laktózy disacharidázou nukleotidu celulozy.
1289. Pri výstavbe molekuly celulózy sa uplatňuje: maltóza fruktóza amyláza estrifikacna reakcia glukóza kondenzačná reakcia β-1,4-glykozidová väzba β-1,6-glykozidová väzba.
1290. Celuloid možno pripraviť: zo škrobu z dextrínov z amylopektínu z amylózy z glykogénu z xantogénanu celulózy z glukopyranozyl-fruktofuranozidu z nitratov celulózy.
1291. Úplnou hydrolýzou škrobu vzniká produkt, ktorý: pozitívne reaguje s jódom pozitívne reaguje s Tollensovým činidlom môže slúžiť ako zdroj energie pre sval sa môže vstrebávať v tenkom čreve človeka vstupuje do glykolýzy má redukčné vlastnosti môže vytvárať estery s kyselinou fosforečnou redukciou dáva glucitol.
1292. Na odlíšenie polysacharidov od mono- a disacharidov využívame: reakciu s AgN03 reakciu Molischovu reakciu nitrochrómovú reakciu so Schiffovým činidlom tymolovú reakciu reakciu s Tollensovým činidlom reakciu s Fehlingovým činidlom reakciu s jódom.
1293. Škrob dáva pozitívnu reakciu: s Molischovým činidlom s roztokom jódu so Selivanovým činidlom s roztokom bázického fuchsínu s tymolovým činidlom s roztokom 1-naftolu v etanole s roztokom síranu meďnatého nitrochrómovú.
1294. Väzba monomérov v molekule amylózy sa realizuje: väzbou vytváranou pomocou hydroláz α(1-6)-glykozidovou väzbou α(1-4)-glykozidovou väzbou väzbou hydrolyzovateľnou galaktozidázou O-glykozidovou väzbou väzbou esterovou väzbou, ktorú možno štiepiť kyselinami väzbou, ktorá sa vyskytuje v molekule maltózy.
1295. V molekule glykogénu nachádzame: 1,6-glykozidové väzby N-glykozidové väzby esterové väzby ako monoméry molekuly glukózy a galaktózy naviazané molekuly kyseliny fosforečnej makroergické väzby 1,4-glykozidové väzby α-glykozidové väzby.
1296. α -1,4-glykozidová väzba: sa dokazuje biuretovou reakciou je esterová väzba je štiepiteľná pepsínom sa štiepi účinkom amylázy sa štiepi účinkom kyselín môže sa štiepiť enzýmom maltázou je kovalentná väzba vyskytuje sa v maltóze.
1297. Čiastočnou hydrolýzou škrobu amylázou vzniká: produkt vstrebateľný v tenkom čreve človeka látka nachádzajúca sa fyziologicky v krvi človeka glykogén laktóza amyláza glukóza dextríny zlúčenina, ktorá patrí medzi oligosacharidy.
1298. Hydrolýza škrobu je možná: pôsobením pepsínu pôsobením amylózy účinkom dextrínov pôsobením žalúdkovej šťavy pôsobením žlče pôsobením kyselín pôsobením sekrétov pankreasu pôsobením slín.
1299. Rozvetvenú štruktúru má molekula: amylózy celulózy maltózy laktózy arabinózy amylopektinu glykogenu etanolaminu.
1300. 1,6-glykozidová väzba: je peptidová väzba nachádza sa v molekule amylózy štiepi sa enzýmom maltázou nachádza sa v molekule fruktózy vzniká kondenzačnou reakciou podmieňuje rozvetvenú štruktúru glykogénu štiepi sa hydrolytickým enzýmom tvoreným v tenkom čreve nachádza sa v molekule glykogénu.
61. V molekule skrobu su vazby α(1.4)glykozidove α(1.6)glykozidove N-glykozidove O-glykozidove amidove α(2-6)glykozidove rovnake ako v molekulach glykogenu β(1.4)glykozidove.
68. Glykozidové väzby: α(1-4) sú aj v molekule škrobu α (1-6) sú aj v molekule glykogénu môžu byť O-glykozidové sú v molekulách napr. škrobu, glykogénu, nukleotidoch môžu byť N-glykozidové nachádzame aj v nukleozidoch vznikaju pri oxidacii sacharidov pozname σ a π.
Report abuse Consent Terms of use