CH LF UK 50-100

50. Van der Waalsove sily: vznikajú medzi aniónmi a katiónmi. vznikajú na základe vzájomného pôsobenia molekulových dipólov. sú asi 100-krát slabšie ako kovalentné väzby. uplatňujú sa medzi centrálnym atómom a ligandmi v komplexoch. nachadzame v molekulách bielkovín. patria medzi silné väzby. zodpovedajú za primárnu štruktúru bielkovín. sú medzimolekulové väzbové sily.

51. Molekula: môže sa skladať z dvoch alebo viacerých atómov. je vždy tvorená len z atómov rovnakého druhu. je relatívne stále zoskupenie atómov, ktoré sú zviazané chemickými väzbami. môže byť zložená aj z atómov jedného druhu. fluoridu boritého má 4 väzbové elektrónové páry. metánu má atómové jadro uhlíka v strede pravidelného štvorstena. ak sa skladá z atómov rozdielnej elektronegativity je molekula vzdy nepolárna. zložená z troch atómov môže byť lineárna, alebo lomená.

52. K latinským názvom prvkov priraďte ich značky - stibium, stannum, aluminium, magnesium, silicium, selenium: At,Sn,Al,Mn,S,Se. Sb,Sn,Al,Mg,Si,Sl. Sb,Sn,Am,Mg,Si,Sn. Sb,Sn,Al,Mn,Si,Se. Sb,Sn,Al,Mn,Si,Se. St,Sn,Au,Mg,Si,Se. Sb,Sn,Al,Mg,Si,Se. St,Sn,Au,Mg,Sl,Se.

53. Vajcový bielok vo vode je: homogénna zmes s veľkosťou častíc 1.10-8 m. heterogénna zmes s veľkosťou častíc 1.10-6 m. koloidná zmes s velkosťou častíc 1.10-12 až 1.10-10 m. koloidná zmes s veľkosťou častíc 1.10-7 až 1.10-9 m. pravý roztok. koloidný roztok, v ktorom sú častice o veľkosti 1 až 1.10 2 nm. koloidná zmes, v ktorej je veľkosť rozptýlených častíc 1 až 10 µm. nie je pravý roztok.

54. Aké sú oxidačné cisla atómovyvkqv v uvedených oxidoch, ak oxidačné číslo atómu kyslíka je -II: Mn2O7,HgO,Ag2O,P4O6,N2O5,SO3,SiO2. V, I, II, III, V, IV, VI. VII, II, II, III, V, VI, IV. VII, II, I, III, V, IV, VI. VII, I, II, II, V, IV, VI. V, I, II, III, V, IV, VI. I, VII, III, IV, VI, IV, IV. VII, II, I, III, V, VI, IV. V, II, I, III, V, VI, IV.

55. Hydroxidy majú všeobecný vzorec Me(OH)n pričom platí, že: M je atóm kovu a n má hodnotu 1-7. M je atóm kovu a n má hodnotu 1-4. OH- je hydroxidový ión. OH- je hydroxóniový ión. môžu vznikať reakciou zásadotvorných oxidov s vodou. podľa Brönstedovej teórie sú donormi protónov. reakciou s kyselinami tvoria soli. ich vodné roztoky majú pH > 7.

56. Zmes: je príkladom sústavy zloženej z rovnakých atómov. môže byť homogénna, ak nemá rovnaké vlastnosti vo všetkých svojich častiach. môže byť tiež heterogénna alebo nerovnorodá. môže byť dvojzložková, trojzložková a viaczložková. môže byť plynná, kvapalná alebo tuhá. je sústava zložená zo súborov rôznych častíc (atómov, molekúl). nemusí mať stále vlastnosti, ale tieto závisia od zloženia zmesi. môže byť homogénna ak je to napríklad zmes kyslíka, dusíka a hélia.

57. O elektrónoch platí: na rôznych elektrónových vrstvách sa líšia predovšetkým obsahom energie. čím sú ďalej od jadra, tým majú nižšiu energiu. majú oveľa nižšiu hmotnosť ako nukleóny. tie ktoré majú rovnakú energiu obsadzujú určitú energetickú hladinu. ľahko sa odstiepujú z atómov halogenov. ak prvok odovzdáva elektróny, sám sa redukuje. ak prvok prijme elektróny, redukuje sa. sú nositeľom záporného náboja.

58. Ionizačná energia: je energia potrebná na odtrhnutie elektrónu z atómu v plynnom stave. informuje nás o tom, ako pevne je elektrón viazaný v atóme. alkalických kovov (Li, Na, K) je vysoká. súvisí s energiou elektrónu v atóme tak, že čím je táto energia nižšia, tým vyššia je energia potrebná na odtrhnutie elektrónu z atómu. sa udáva napr. v jednotkách kJ.mol-l. je nízka u kovov, ktoré sa ľahko redukujú. je nízka u prvkov, ktoré sa ľahko oxidujú. je tiež mierou na posúdenie, ako ľahko môže z atómu vzniknúť katión.

59. Elektrónová afinita: alkalických kovov je malá. je vysoka pri prvkoch, ktoré ľahko tvoria katióny. prvkov F, Cl, Br, I je vysoká. je energia, ktorá sa uvoľní prijatím elektrónu za vzniku aniónu z atómu v plynnom stave. fluóru je nižšia ako chlóru. je najvyššia u fluóru. prvkov v periodickej sústave klesá zľava doprava a zhora dolu. je vysoká pri prvkoch, ktoré ľahko tvoria anióny.

60. Elektrónová vrstva s hlavným kvantovým číslom n = 3 môže obsahovať orbitály: s, p. s. s, p, d. s, p, d, f. len p. len d. maximálnym počtom elektrónov 18. maximálnym počtom elektrónov 8.

61. V molekulách škrobu sú väzby : rovnaké ako v molekulách glykogénu. O-glykozidové. α (1-6) glykozidové. α (1-4) glykozidové. α (2-6) glykozidové. β (1-4) glykozidové. N-glykozidové. amidové.

62. O sústavách platí tvrdenie: sústavy poznáme uzavreté, izolované a otvorené. ak je sústava zložená zo súborov rozličných častíc, nazýva sa zmes. ak má sústava vo všetkých častiach rovnaké vlastnosti, nazýva sa heterogénna. ak máme roztok NaCl, je to chemicky čistá látka. ak sú v sústave len molekuly glukózy, je to chemické indivíduum. ak zabraňujú steny výmene energie aj častíc medzi sústavou a okolím, je to sústava uzavretá. homogénna sústava je zložená z viacerých fáz. homogénna sústava má vo všetkých častiach rovnaké vlastnosti.

63. V molekule CH2 = CH2 sú: 2 σ väzby a 2 π väzby. 1 σ väzba a 1 π väzba. 5 σ väzieb a 1 π väzba. 1 σ väzba a 3 π väzby. 5 σ väzieb a 2 π väzby. 1 σ väzba a 5 π väzieb. 2 σ väzby a 3 π väzby. 5 σ väzieb a 3 π väzby.

64. Jednoduchá väzba: je napr. kovalentná väzba v molekulách H2 a F2. je tvorená z dvoch elektrónových párov. môže vzniknúť prekrytím dvoch s orbitálov. môže vzniknúť prekrytím orbitálu s a p. je typická pre nasýtené uhľovodíky. je reaktívnejšia ako väzba dvojitá. je pevnejšia ako väzba trojitá. medzi atómami je tvorená spoločným elektrónovým párom.

65. Dvojitá väzba: je tvorená väzbou sigma a pí. je tvorená jedným elektrónovým párom. môže sa vyskytovať v molekulách vyšších karboxylových kyselín. môže byť konjugovaná. môže sa adíciou zmeniť na jednoduchú väzbu. môže sa elimináciou zmeniť na trojitú väzbu. je reaktívnejšia ako väzba jednoduchá. je v molekule kyseliny fumárovej.

66. Peptidová väzba: je amidová väzba v peptidoch. môže sa štiepiť hydrolázami. vzniká v procese proteosyntézy. patrí medzi slabé väzby. zodpovedá za primárnu štruktúru bielkovín. je zoskupenie atómov -CO-NH-. vyskytuje sa napríklad u dipeptidov. môže byť štiepená amylázou.

67. Vyberte správne tvrdenie: atómové číslo udáva počet nukleónov v jadre. protónové číslo udáva počet protónov v jadre. prvok zložený z atómov s rovnakym protónovým aj nukleónovým číslom sa nazýva nuklid. molekula je častica zložená z dvoch alebo viacerých atómov, ktoré sú spojené chemickou väzbou. prvok je látka zložená z atómov, ktoré majú rovnaké protónové číslo. nukleónové číslo udáva počet neutrónov v jadre. hmotnostné číslo udáva počet protónov a neutrónov v jadre. izotopy daného prvku majú rovnaké protónové číslo a rôzne nukleónové číslo.

68. Glykozidové väzby: α (l -4) sú aj v molekule škrobu. vznikajú pri oxidácii sacharidov. α (1-6) sú aj v molekule glykogénu. môžu byť O-glykozidové. sú v molekulách napr. škrobu, glykogénu, nukleotidoch. poznáme σ a π. môžu byť N-glykozidové. nachádzame aj v nukleozidoch.

69. 0 niektorých základných charakteristikách látok platí: jednotka látkového množstva je kilogram. relatívna atómová hmotnosť je podiel hmotnosti daného atómu a atómovej hmotnostnej konštanty. látkové množstvo 1 mol obsahuje toľko častíc (atómov, molekúl, iónov, elektrónov), koľko atómov je vo vzorke nuklidu 12C s hmotnosťou 12 g. Avogadrova konštanta má hodnotu: 6,023.10 na 20 mol-l. molárna hmotnosť M je hmotnosť jedného mólu častíc chemicky čistej látky. látkové množstvo (n) možno vyjadriť vzťahom n = N/NA pričom N = celkový počet častíc v uvažovanom súbore a NA = Avogadrova konštanta. jednotka látkového množstva je 1 mol. jednotka molárnej hmotnosti je kg.mol-l alebo g.mol-l.

70. O chemických vzorcoch môžeme tvrdiť: slúžia len na určenie zloženia zlúčeniny. slúžia na určenie zloženia a tiež štruktúry zlúčenín. stechiometrický vzorec udáva skutočný počet atómov v jednotlivej molekule. geometrický vzorec znázorňuje priestorové usporiadanie atómov, iónov alebo molekúl. molekulový vzorec vyjadruje charakteristické atómové zoskupenie v molekule. štruktúrny - konštitučný vzorec znázorňuje usporiadanie valenčných elektrónov v atóme, ióne alebo molekule. molekulové vzorce sú so stechiometrickými vzorcami buď zhodné alebo sú ich jednoduchým násobkom.

71. Podľa Brönstedovej teórie kyseliny sú : látky, ktoré sú schopné odovzdávať protón. všetky látky, ktoré farbia fenolftaleín na červenofialovo. látky schopné odštiepiť atóm vodíka. látky schopné odštiepiť H2. donormi protónu. všetky látky, ktoré sa vo vode ionizujú za vzniku hydroxidových aniónov. len elektroneutrálne molekuly, ktoré môžu odštiepiť H+. elektroneutrálne molekuly a niektoré ióny (napr. HC03-, H2P04-), ktoré môžu byť donorom H+.

72. Podľa Brönstedovej teórie zásady sú : všetky látky, ktoré vo vodnom roztoku farbia lakmusový papierik na červeno. akceptormi protónu. látky schopné prijať protón. všetky látky, ktoré majú v molekule skupinu -OH. len látky schopné vo vode odštiepiť anión OH-. len zlúčeniny zásadotvorných oxidov s vodou. aj anióny viacsýtnych kyselín, ktoré môžu prijať protón. napr. NH3, CH3COO-, Cl-, NH4+, C5H5NH3+.

73. Určte konjugované páry protolytickej reakcie HNO3 + H20 → H30+ + NO3 -. HNO3 a NO3 -. H2O a NO3 -. H3O+ a NO3 -. H2O a H3O+. HNO3 a H2O. HNO3 a H2O+. H2O a OH-. H3O+ a H3O+.

74. Určte konjugované páry protolytickej reakcie NH3 + HCI ↔ NH4+ + Cl- : HCl a NH4+. NH3 a Cl-. NH3 a NH4+. NH3 a NH4Cl. HCl aCl-. NH3 a HCl. NH3+ a Cl-. HCl a NH4Cl.

75. Určte konjugované páry protolytickej reakcie CH3COOH + C6H5NH2 ↔ C6H5NH3+ + CH3COO- : aminobenzén a C6H5NH3+. CH3COOH a CH3COO-. C6H5NH3+ a CH3COO-. kyselina etánová a CH3COO-. anilín a C6H5NH3 +. fenylamín a C6H5NH3 +. azobenzén a C6H5NH3 +. CH3COOH a C6H5NH3 +.

76. Sila kyselín sa znižuje v rade: HCIO4 > HCIO3 > HCIO2 > HCIO. Potom v uvedenom poradí: polarita väzieb O-H sa zvyšuje. hodnota pK kyselín sa zvyšuje. hodnota ionizačnej (disociačnej) konštanty sa znižuje. všetky hodnoty ionizačných konštánt (K) sú rovnaké. hodnota stupňa ionizácie a sa znižuje. ostáva rovnaká polarita väzieb O-H. sú rovnaké hodnoty pK kyselín. hodnota K sa zvyšuje.

77. Sila kyselín sa zväčšuje v rade: HCO3- < CH3COOH < HNO2 < CCl3COOH. Potom v uvedenom poradí: je rovnaká polarita väzieb O-H. polarita väzby O-H sa znižuje. hodnota ionizačnej konštanty sa znižuje. stúpa hodnota stupňa ionizácie. hodnota pK sa znižuje. hodnota ionizačnej konštanty sa zvyšuje. hodnoty stupňa ionizácie sú rovnaké. všetky hodnoty ionizačných konštánt sú rovnaké.

78. Elektrolytická ionizácia (disociácia) je dej, keď: po rozpustení elektrolytu sa zvyšuje počet častíc v objemovej jednotke roztoku oproti pôvodnému počtu molekúl. po rozpustení elektrolytu sa v roztoku zníži osmotický tlak. rozpustná soľ sa vo vodnom roztoku rozpadá a vzniknú opačne nabité ióny. pri rozpúšťaní zostane látka v roztoku v nezmenenej forme. látka sa v rozpúšťadle rozpadá na katióny a anióny. v roztoku nastane rozklad kryštálovej mriežky a vznikajú pritom molekuly. nastane vylučovanie iónov na elektródach. pri rozpúšťaní sa látka vo forme molekúl rovnomerne rozptýli v celom roztoku.

79. Pre roztoky elektrolytov platí, že: pri rovnakej koncentrácii (mol.l-l) majú nižší osmotický tlak ako roztoky neelektrolytov. ich koncentráciu môžeme vyjadriť iba v jednotkách mol.l-l. obsahujú voľne pohyblivé ióny. nepodliehajú elektrolýze. všetky sú farebné. môžu podliehať elektrolýze. vedú elektrický prúd. sú elektricky nevodivé.

80. Silu kyselín a zásad: posudzujeme vždy so zreteľom na rozpúšťadlo, v ktorom sa nachádzajú. určujeme podľa veľkosti osmotického tlaku π roztoku kyseliny alebo zásady. určujeme podľa hodnoty ich ionizačnej konštanty. určujeme podľa hodnoty ich izoelektrického bodu. určujeme podľa hodnoty pH ich roztokov. určujeme podľa hodnoty pK. určujeme podľa hodnoty stupňa ionizácie α. určujeme podľa ich koncentrácie.

81. Konjugovaný pár znamená, že: pre kyselinu (K) a zásadu (Z) platí vzťah: K + H+↔ Z. kyselina a zásada majú rovnakú koncentráciu (mol.l-l ). určitý atóm má iné oxidačné číslo v rôznych zlúčeninách, napr. atóm síry v H2SO3 a H2SO4. prebieha protolytická reakcia medzi zásadou a neutrálnou soľou. kyselina a zásada sa líšia o jeden protón. kyselina a zásada sa líšia o H2. roztoky kyseliny a zásady majú rovnakú hodnotu pH. pre kyselinu (K) a zásadu (Z) platí vzťah: K↔ Z + H+.

82. Kyslo reaguje roztok, keď: pH=4.8. pOH=11,9. pOH>7. pH<6. pH>8. pOH<6. pH=7. pOH=7.

83. Zásadito reaguje roztok, keď: pOH<7. pH<6. pOH=4,5. pOH=13. pOH=7. pOH>7. pH=9. pH=5,5.

84. Zásadito reaguje roztok, keď: c(H30+) 2.10-8 mol.l-l. c(0H-) 7.10-10 mol.l-I. c(H30+) 1.10-7 mol.l-l. c(H30+) 7.10-1 mol.l-l. c(H30+) 1.10-6 mol.l-l. c(0H-) 1.10-7 mol.l-I. c(0H-) 7.10-3 mol.l-I. c(H30+) 2.10-12 mol.l-l.

85. Kyslo reaguje roztok, keď : c(OH-) = 4.10-12 mol.dm-3. c(H3O+) = 7.10-5 mol.dm-3. c(OH-) = 3.10-5 mol.dm-3. c(H3O+) = 7.10-10 mol.dm-3. c(OH-) = 1.10-7 mol.dm-3. c(H3O+) = 1.10-7 mol.dm-3. c(H3O+) = 7.10-2 mol.dm-3. c(OH-) = 8.10-9 mol. dm-3.

86. Sú dané pK hodnoty pre tieto kyseliny: pK(CH3COOH) = 4,75; pK(HF) = 3,1; pK(HCN) = 9,2; pK(CCl3COOH) = 0,6. Z uvedených hodnôt vyplýva: najsilnejšiaje kyselina kyanovodíková. kyselina octová je slabšia ako kyselina fluorovodíková. najsilnejšiaje kyselina fluorovodíková. kyselina trichlóroctováje silnejšia ako kyselina octová. všetky kyseliny vo vodnom roztoku pri rovnakej koncentrácii (mol.l-l ) rovnako ionizujú. sila kyselín klesá v poradí: kys. trichlóroctová - kys. octová - kys. kyanovodíková - kys. fluorovodíková. najsilnejšia je kyselina trichlóroctová. sila kyselín stúpa a v poradí: kys. kyanovodíková - kys. octová - kys. fluorovodíková - kys. trichlóroctová.

87. Ak ionizačná konštanta kyseliny dusitej je 4,5.10-4 , (log 4,5 = 0,65), potom platí, že: kyselina dusitá je slabá kyselina. kyselina dusitá je silná kyselina. kyselina dusitá je slabý elektrolyt. roztok HN02 bude reagovať len so slabými zásadami. hodnota pK = 3,35. hodnota pK = 4,65. v jej vodnom roztoku budú iba ióny H30+ a NO2 -. vo vodnom roztoku bude rovnováha medzi molekulami HN02 a iónmi N02- a H30+ daná rovnovážnou konštantou.

88. Ionizačná konštanta zásady: sa vždy číselne rovná ionizačnej konštante konjugovanej kyseliny. sa vždy číselne rovná autoprotolytickej konštante vody. charakterizuje schopnosť viazať protón. udáva silu zásady. sa číselne rovná ionizačnému stupňu zásady. charakterizuje schopnosť odštiepiť protón. udáva rozpustnosť zásady v danom rozpúšťadle. udáva množstvo iónov OH- v roztoku zásady.

91. Ak rozpúšťame vo vode (pH vody = 7) soľ: KCIO, pH výsledného roztoku bude vyššie ako 7. mravčan sodný, pH výsledného roztoku bude v kyslej oblasti. pH roztoku bude závisieť len od koncentrácie soli a nie od jej zloženia. silnej zásady so slabou kyselinou - POH roztoku bude nižšie ako 7. slabej zásady so silnou kyselinou - pH roztoku bude nižšie ako 7. pH roztoku sa vždy bude rovnať 7. silnej zásady so slabou kyselinou, nezmení sa pôvodné pH (t.j. pH = 7). silnej kyseliny so silnou zásadou - nastane hydrolýza soli a pH roztoku bude vždy nižšie ako 7.

92. Zásaditú reakcýu majú dvojice vodných roztokov solí: CH3COONa, KCN. NH4Cl, CH3COONH4. Fe2(SO4)3, Na2SO4. CH3COOK, Na2S. KClO4, Na2CO3. NaCN, K2SO3. K2SO4, Na2HPO4. Mg(HCO3)2, NH3Cl.

93. Kyslú reakciu majú dvojice vodných roztokov : K2S, Ca(HCO3)2. CH3COONa, Na3PO4. (NH4)2SO4, Fe(NO3)2. KCN, KNO3. H2CO3, HNO2. NaNO2, (NH4)2S. NH4Cl, NH4NO3. NaHCO3, KNO2.

94. Vyberte správne tvrdenie: po rozpustení solí vo vode vždy dostaneme neutrálne roztoky. hydrolýza je rozklad látok pomocou elektrického prúdu. hydrolýza soli je formálne opakom neutralizácie. hydrolýza je reakcia soli s nevodným rozpúšťadlom. po hydrolýze soli vždy vznikne roztok, ktorého pH > 7. po hydrolýze soli silnej kyseliny so slabou zásadou, bude pOH jej vodného roztoku vyššie ako 7. po rozpustení soli silnej zásady so slabou kyselinou, bude pH jej vodného roztoku v zásaditej oblasti. hydrolýza soli je protolytická reakcia, pri ktorej ióny vzniknuté elektrolytickou ionizáciou soli reagujú s vodou.

95. Po rozpustení KCN vo vode (pH vody = 7): nemôže prebiehať čiastková reakcia: CN- + H2O ↔ HCN + OH-. v roztoku nastane ionizácia soli. sa nezmení pôvodná hodnota pH vody. pOH vzniknutého roztoku bude nižšie ako 7. budú vo vzniknutom roztoku len molekuly KCN a H2O. v roztoku nastane hydrolýza soli. pH vzniknutého roztoku bude v kyslej oblasti. sa pridaný lakmusový papierik zafarbí na červeno.

96. Vo vodných roztokoch hydrolýze takmer nepodliehajú soli: K2SO3, BiCl3. RbCl, Na2SO4. NaCN, (NH4)2S. Li2SO4, NaClO4. Cs2SO3, KF. CH3COOK, K2HPO4. K2SO4, NaCl. Na2S, KCN.

97. Vo vodnom roztoku soli, ktorá vznikne reakciou roztokov HCl a NaOH s rovnakou koncentráciou (danej v mol.l-1 ) a v rovnakom objemovom pomere : nebude prebiehať hydrolýza vzniknutej soli. bude po pridaní fenolftaleinu roztok zafarbený na červenofialovo. bude mať pH hodnotu v oblasti 7,8 - 9,0. bude mať pH takú istú hodnotu, ako má vodný roztok NaCN (pri rovnakej koncentrácii v mol.l-l ). bude mať pH hodnotu odpovedajúcu neutrálnemu roztoku. prebehne hydrolýza NaCl. vzniknutý NaCl bude prakticky úplne ionizovaný. nastane elektrolýza NaCl.

98. Po rozpustení CH3COOK vo vode (pH vody = 7) bude vo vzniknutom roztoku : metylová žltá zafarbená na červeno. hodnota pOH nižšia ako 7. hodnota pH rovná 7. hodnota pH nižšia ako 7. hodnota pH, ktorá sa so vzrastajúcou koncentráciou soli bude znižovať, až po pH = 4,5. rovnaká koncentrácia molekúl CH3COOK a iónov K+ a CH3COO-. prebiehať hydrolýza soli. CH3COOK prakticky úplne ionizovaný.

99. Vo vodnom roztoku CH3COOH a vo vodnom roztoku jej sodnej soli sú rovnaké koncentrácie rozpustených látok: c = 1.10-1 mol.l-l. Potom c(CH3COO-) je: v roztoku kyseliny rovná 0,5 mol.l-l , (ak α = 50 %). v roztoku soli rovná 0,1 mol.l-l , (ak α = 1). v roztoku kyseliny aj soli rovná 0,05 mol.l-l , (ak α = 1). nižšia v roztoku soli. vyššia v roztoku kyseliny. rovnaká v oboch roztokoch. vyššia v roztoku soli. nižšia v roztoku kyseliny.