CHE 1-25 N

Ak v kadičke rozpustíme NaCl v destilovanej vode, vznikne: bezfarebný roztok. uzavretá sústava. pravý roztok. roztok elektrolytu. otvorená sústava. izolovaná sústava. chemicky čistá látka. homogénna sústava.

Destilovaná voda sa od pitnej vody líši: chemickým zložením. obsahom aniónov. obsahom katiónov. tým, že destilovaná voda je silný elektrolyt a pitná voda je slabý elektrolyt. tým, že pitná voda je chemické indivíduum a destilovaná voda nie je chemické indivíduum. nelíši sa ničím. tým, že destilovaná voda je chemicky čistá látka a pitná voda je chemické indivíduum. schopnosťou tvoriť vodíkové väzby.

Pitná voda je: pravý roztok. zložená len z molekúl H₂O. homogénna zmes. zmes chemických látok. nepravý roztok. suspenzia. chemické indivíduum. heterogénna zmes.

Čistá morská voda: nie je pravý roztok. nie je chemicky čistá látka. je zložená z viacerých fáz. je uzatvorená sústava. má chemické zloženie rovnaké ako pitná voda. je oproti pitnej vode bohatšia o minerálne látky. je homogénna zmes. je heterogénna zmes.

Destilovaná voda je: chemicky čistá látka. chemické indivíduum. homogénna látka. dobré rozpúšťadlo iónových zlúčenín. dobré rozpúšťadlo nepolárnych látok. zložená z molekúl H₂О. silný elektrolyt. látka, ktorá nie je elektrolyt.

Elektróny: rovnakých atómov sa podieľajú na tvorbe nepolárnej kovalentnej väzby (napr. v molekule N₂). hovoríme o nich, že sú v základnom stave, ak majú najnižšiu energiu. obsadzujú jednotlivé hladiny v atóme podľa ich klesajúcej energie. môžu byť odtrhnuté od atómu a vznikajú pri tom anióny. patria medzi elementárne častice atómu a majú záporný náboj. ich počet v atóme sa vždy rovná počtu neutrónov. v atómoch sa nachádzajú v priestoroch, ktoré označujeme ako orbitály. ktoré sa nachádzajú na poslednej vrstve atómu sa nazývajú valenčné elektróny.

Základnou štruktúrnou jednotkou látky je: protón. elektrón. atóm. nukleón. hmota. zlúčenina. každé chemické indivíduum. molekula, napr. H₂.

Chemické indivíduum môže byt: roztok NaCl v destilovanej vode. len zlúčenina. AL₂O3. elektrón. pitná voda. morská voda. prvok alebo zlúčenina. len prvok.

Protón je častica: ktorá má jeden elementárny kladný náboj. ktorá má jeden elementárny záporný náboj. ktorá nepatrí medzi nukleóny. ktorá patrí medzi nukleóny. ktorá vznikne z atómu vodíka pribratím jedného elektrónu. ktorá vznikne z molekuly vodíka stratou jedného elektrónu. ktorá vznikne z atómu vodíka stratou jedného elektrónu. elektroneutrálna.

Nuklidy 1,1H, 2,1H a 3,1H. sú izotopy. majú rovnaký počet protónov. majú rovnaký počet neutrónov. majú rôzny počet nukleónov. majú rôzny počet elektrónov. majú rôzny počet neutrónov. majú rôzny počet protónov. majú rovnaké protónové číslo.

Nuklidy 16,8O; 17,8O a 18,8O. sú v prírode zastúpené v rovnakom množstve. majú rovnaký počet neutrónov. majú rovnaký počet nukleónov. sú izotopy. majú rovnaký počet elektrónov. majú rovnaké protónové aj nukleónové číslo. nelíšia sa od seba elektrónovou konfiguráciou. všetky majú rovnakú hmotnosť.

Prócium, deutérium a trícium: sa líšia protónovým číslom. sa líšia nukleónovým číslom. sa líšia počtom protónov. sa líšia počtom neutrónov. sa líšia počtom elektrónov. sú izotopy vody. sú rôzne názvy jedného izotopu. sa líšia relatívnou atómovou hmotnosťou.

Pre hlavné kvantové číslo platí: ak má hodnotu n = 4, maximálny počet elektrónov v elektrónovej vrstve n je 32. so vzrastom jeho hodnoty rastie energia elektrónov. možno ho použiť na výpočet energie elektrónu v danej energetickej hladine. hlavné kvantové číslo dnes známych prvkov nadobúda hodnoty 1 až 7. má vplyv na veľkosť hraničnej plochy orbitálov. ak má hodnotu n = 3, maximálny počet elektrónov v elektrónovej vrstve je 16. označuje sa písmenom l. určuje energiu elektrónu v atóme vodíka podľa vzťahu En= B.n².

Pre vedľajšie kvantové číslo platí: vymedzuje hodnoty magnetického kvantového čísla. má vplyv na tvar hraničnej plochy orbitálov. charakterizuje tvar orbitálu. určuje počet elektrónových vrstiev v atóme. nadobúda hodnoty od -n do +n. jeho hodnoty sa označujú písmenami s, p, d, f ... sa označuje písmenom n. môže nadobudnúť hodnotu 0 až n-1.

Maximálny počet elektrónov, ktoré sa nachádzajú v elektrónovej vrstve s hlavným kvantovým číslom n = 2, je: 2. 8. 18. 32. možné vypočítať zo vzťahu 2n². 6. 12. 16.

Elektrónová hladina M môže obsahovať: maximálne 16 elektrónov. len p orbitály. len s a p orbitály. s, p, d orbitály. maximálne 12 elektrónov. maximálne 18 elektrónov. maximálne 8 elektrónov. 2n² elektrónov, kde n = hlavné kvantové číslo.

Neutrón: je častica, ktorej hmotnosť sa približne rovná hmotnosti molekuly vodíka. je častica, ktorá má len jeden elementárny kladný náboj. nie je elektricky nabitá časticа. má hmotnosť približne rovnakú ako protón. je jednou zo základných elementárnych častíc elektrónového obalu. je jednou z dvoch druhov elementárnych častíc atómového jadra. je základnou štruktúrnou jednotkou látky. nepatrí medzi nukleóny.

Elektrón: atómu vodíka má v základnom stave najnižšiu možnú energiu. nemôže prejsť do niektorého stavu s vyššou hodnotou n ak sa atómu dodá energia. môže byť odtrhnutý od atómu dodaním dostatočne vysokého množstva energie. je charakterizovaný kvantovými číslami. ak je odtrhnutý od atómu vznikne kladne nabitý ión - anión. čím má nižšiu energiu, tým nižšia energia je potrebná na jeho odtrhnutie z atómu. atómu sodíka sa ľahko odtrhne a vzniká z neho katión sodíka. má hmotnosť približne 1830-krát nižšiu ako hmotnosť atómu vodíka.

Podľa Pauliho princípu: v orbitále px môže byť maximálne 1 elektrón. v orbitále py môže byť maximálne 2 elektróny. v orbitále py môže byť maximálne 6 elektrón. v orbitále pz môže byť maximálne 10 elektrónov. v orbitále s môže byť maximálne 1 elektrón. v orbitále s môžu byť maximálne 2 elektróny. v orbitáloch d môže byť maximálne 10 elektrónov. v orbitále môžu byť najviac 2 elektróny s opačným spinom.

20. Podľa Hundovho pravidla je elektrónová konfigurácia atómu: bóru 11,5B :[He] 2s2 2px1. síry 32,16S: 1s2 2s2 2px2 2py2 2pz² 3s² 3px² 3py1 3pz1. dusíka 14,7N: 1s2 2s1 2px² 2py1 2pz1. berýlia 9,4Be: 1s2 2s¹ 2px1. lítia 7,3Li: 1s2 2s2. bóru 11,5B: 1s2 2s2 2px1. dusíka 14,7N: 1s2 2s² 2px1, 2pz1 2pz1. draslika 39,19K : [Ar] 5s¹.

Energia, ktorá sa spotrebuje na rozštiepenie určitej chemickej väzby: je rovnaká ako aktivačná energia. je rovnaká ako energia, ktorá sa uvoľní pri jej vzniku. je vyššia ako energia, ktorá sa uvoľní pri jej vzniku. je rovnaká ako ionizačná energia. je disociačná energia väzby. je nazývaná tiež väzbová energia. udáva sa napr. v jednotkách kJ.mol-¹. je nižšia ako energia, ktorá sa uvoľní pri jej vzniku.

V molekule peroxidu vodíka: má atóm kyslíka oxidačné číslo -II. má atóm kyslíka oxidačné číslo -I. má atóm kyslíka väzbovosť 1. má atóm vodíka oxidačné číslo -I. má atóm vodíka oxidačné číslo I. má atóm vodíka oxidačné číslo II. má atóm kyslíka väzbovosť 2. sú atómy kyslíka a vodíka viazané kovalentnou väzbou.

V molekule acetylénu medzi atómami uhlíka: sú 3 sigma väzby. je 1 sigma a 2 pí väzby. sú 2 sigma a 1 pí väzby. sú kovalentné väzby. sú vodíkové väzby. je trojitá väzba. je dvojitá väzba. je väzba, ktorá túto zlúčeninu radí medzi alkíny.

Pre iónové zlúčeniny platí: sú väčšinou nerozpustné vo vode. sú väčšinou rozpustné vo vode. majú štruktúru, v ktorej sa elektrostatickými silami priťahujú katióny a anióny. ako taveniny alebo v roztokoch vedú elektrický prúd. sú tie, pre ktoré je typická kovalentná väzba medzi prvkami. sú tie, u ktorých je rozdiel elektronegativít zlučovaných prvkov vyšší ako 1,7. vo vode disociujú na ióny. ich vodné roztoky sú elektrolyty.

Katióny sú ióny, ktoré: sa pohybujú v jednosmernom elektrickom poli ku katóde. majú kladný náboj. sa pohybujú v jednosmernom elektrickom poli k anóde. nemôžu vznikať z atómov alkalických kovov. sa l'ahko tvoria z prvkov s nízkou elektronegativitou. majú viac protónov ako elektrónov. vznikajú z atómov prvkov po odovzdaní 1 alebo viac elektrónov. sa ľahko tvoria z prvkov s nízkou ionizačnou energiou.