LF UK CHE 301-350

301. O dusíku platí: maximálne kladné oxidačné číslo jeho atómu je V a záporné oxidačné číslo je -III. vo valenčnej vrstve má jeho atóm dva s elektróny a päť p elektrónov. nachádza sa viazaný v liadku amónnom, ktorý sa používa ako priemyselné hnojivo. v zlúčeninách sa atóm dusíka môže viazať jednoduchou, dvojitou alebo trojitou väzbou. s vodíkom tvorí zlúčeniny: NH3. N2H4 (hydrazín) a N3H (azoimid). je viazaný v zlúčenine, ktorá sa tiež nazýva "rajský plyn". tvorí tri oxidy:N2O, NO3, N2O7. nachádza sa viazaný v močovine.

302. Dihydrogenarzenitan sodný, kyselina antimočná a dusičnan bizmutitý majú vzorce: NaH2AsO3, HSbO2, Bi(NO3)3. NaH2AsO4, HSbO3, Bi(NO3)3. Na2HAsO3, HSbO2, Bi(NO2)3. Na2HAsO4, H2SbO3, Bi(NO3)3. NaH2AsO3, HAtO3, Bi(NO3)2. Na2HAsO4, HSbO2, Bi2(NO3)3. NaH2AsO3, HSbO3, Bi(NO3)3. Na2HAsO3, H2SbO3, Bi(NO2)3.

303. O fosfore, (Z=15), platí tvrdenie: s vodíkom tvorí fosfán PH3 a difosfán P2H4. vo forme vápenatých a horečnatých solí sa vyskytuje v kostiach a v zuboch. s halogénmi (X) tvorí zlúčeniny typu P2X3 a P2X5. patrí medzi biogénne prvky. má elektróny rozložené vo vrstvách K, L, M a N. vytvára prevažne iónové zlúčeniny. vytvára prevažne zlúčeniny s kovalentnými väzbami. s kyslíkom tvorí oxidy P4O6 a P4O10.

304. Dusík a fosfor: majú vo valenčnej vrstve rovnakú elektrónovú konfiguráciu. majú atómy, ktorým do elektrónovej konfigurácie najbližšieho vzácného plynu chýbajú tri elektróny. patria medzi biogénne mikroprvky. sa nachádzajú viazané v nukleových kyselinách. majú vo valenčnej vrstve päť elektrónov. sú pri bežných podmienkach v plynnom skupenstve. sa nachádzajú v V.A (15.) skupine periodickej sústavy prvkov. sa nachádzajú viazané v kyslých aminokyselinách.

305. O dusíku platí tvrdenie: atóm dusíka má kladné oxidačné číslo len v zlúčeninách s kyslíkom a fluórom, ktoré mají väčšiu hodnotu elektronegativity. vyrába sa frakčnou destiláciou skvapalneného vzduchu. v atmosfére sa vyskytuje prevažne vo forme atómového dusíka. použiva sa tam, kde je treba vytvoriť inertnú atmoféru. atóm dusíka v niektorých zlúčeninách sa môže viazať s inými molekulami al vodíkovými väzbami. jeho molekula má elektrónový štruktúrny vzorec [N---N]. nachádza sa v hnojive superfosfát. ak má atóm dusíka v zlúčenice voľný elektrónový pár, môže sa viazať koordinačnou väzbou s atómami iných prvkov za vzniku komplexov.

306. O fosfore platí: vyskytuje sa vo viacerých alotropických modifikáciách. s vodíkom tvorí fosfán PH3 a difosfán P2H4. má tri nespárené elektróny v orbitáloch 3p. má izotop 32ˇP, ktrorý sa využíva pri štúdiu reakčných mechanizmov. vyskytuje sa ako biely, červený a čierny fosfor. prírodnou surovinou na výrobu fosforu je minerál dolomit. nachádza sa v glykolipidoch. atóm fosforu sa môže viazať s inými molekulami aj väzbou kyslíkovým mostíkom.

307. Biely fosfor: je podstatne menej reaktívny ako červený a čierny fosfor. je tvorený štvoratómovými molekulami. sa dobre rozpúšťa vo vode a tak priamo tvorí H3PO4. je najreaktívnejšou modifikáciou fosforu. svietielkuje. na vzduchu je veľmi reaktívny a uchováva sa pod vodou. je nejedovatou modifikáciou fosforu. pri horení dáva oxidy: P4 ---O2--> P4O6 --O2--> P4O10.

308. Kyselina trihydrogenfosorečná: sa nenachádza v zlúčeninách: ATP, ADP a AMP. vzniká reakciou: P4O6 + 6H2O ----> 4H3PO4. má význam v metabolizme sacharidov. tvorí soli, ktoré sú všetky dobre rozpustné vo vode. je súčasťou nukleových kyselín. je trojsýtna, stredne silná kyselina. už pri obyčajnej teplote je veľmi reaktívna a má silné oxidačné účinky. tvorí len dva typy solí: hydrogenfosforečnany a fosforečnany.

309. Keď zreaguje 1 mol kyseliny trihydrogenfosforečnej a 1mol hydroxidu, v ktorom má atóm železa oxidačné číslo II, vznike: Fe3(PO4)2. FeHPO4. Fe2(HPO4)3. Fe(H2PO4)2. dihydrogenfosforečnan železnatý. FePO4. hydrogenfosforečnan železitý. hydrogenfosforečnan železnatý.

310. Chloristan bizmutitý, dihydrogenfosforečnan strontnatý a dihydrogenarzeničnan amónny majú vzorce: Bi(ClO2)2, SrHPO4, (NH4)3AsO4. Bi(ClO3)3, Sr3(PO4)2, NH4AsO3. Bi(ClO4)3, Sr(H2PO4)2, NH4H2AsO4. BiClO4, SrH2P2O7, (NH4)2AsO2. BiCl3, Sr3(PO4)2, (NH4)3AsO3. Bi(ClO)4, Sr(H2PO4)2, NH4H2AsO4. Bi(ClO)3 Sr2P2O7, (NH4)3AsO3. Bi(ClO4)3, Sr(H2PO4)2, (NH4)2H2AsO4.

311. Zlúčeniny: Bi(NO3)3, Sb2S3 a AgH2PO4 sú: dusičnan bizmutitý, sulfán antimonitý, dihydrogenfosforečnan striebritý. dusitan bizmutitý, sulfid antimoničný, hydrigenfosforečnan strieborný. dusitan bizmutitý, sulfid antimoničný, fosforečnan strieborný. dusičnan bizmutitý, sulfid antimonitý, dihydrogenfosorečnan strieborný. dusičnan bizmutitý, sulfát antimonitý, hydrogenfosforečnan strieborný. dusitan bizmutitý, sulfid antimonitý, fosforečnan striebritý. dusičnan bizmutový, sulfán antimoničný, dihydrogenfosforečnan strieborný. dusičnan bizmutitý, sulfid antimoničný, dihydrogenfosforitan strieborný.

312. O uhlíku (Z=6) platí: atóm uhlíka nemôže tvoriť zlúčeniny, v ktorých sú na jeden atóm uhlíka viazané rôzne atómy halogénov, napr. CF2Cl2, CFCl3. atóm uhlíka môže mať oxidačné číslo -IV v zlúčeninách s prvkami, ktoré majú menšiu hodnotu elektronegativity (napr. s vodíkom v metáne). je najrozšírenejším prvkom v prírode. v prírode sa vyskytuje voľný aj viazaný v zlúčeninách. patrí medzi biogénne prvky. atóm uhlíka sa nachádza v zlúčeninách HCN, CS2 a COCl2, ktoré sa v medicíne používajú ako liečivá. atóm uhlíka vo väčšine zlúčenín vystupuje ako štvorväzbový. patrí medzi p2 prvky.

313. Zlúčenina COCl2: sa pripravuje priamym zlučovaním oxidu uhoľnnatého s chlórom. sa nazýva guanidín. je dichloridom oxidu uhoľnatého. sa nazýva fosgén. sa v laboratóriach používa ako rozpúšťadlo. je prudko jedovatý plyn, používal sa na vojenké účely. patrí medzi deriváty kyseliny uhličitej. má štruktúru: Cl-C-OCl a je derivátom kyseliny chlórnej.

314. Určte, ktoré tvrdenie o CO platí: má schopnosť sa viazať ako ligand na atómy prechodných kovov a byť zložkou komplexných zlúčenín. vzniká pri spaľovaní uhlíka za nedostatočného prístupu vzduchu. je súčasťou výfukových plynov a spaľovacích motorov a znečisťuje životné prostredie. má štruktúrny vzorec: O=C=O a jeho molekula je symetrická, nepolárna. môže vznikať reakciou: C + CO2 <----> 2CO. je zložkou vodného plynu (zmes CO + H2). môže oxidovať oxidy kovov na elementárne kovy. vzniká termickým rozkladom CaCO3.

315. O uhlíku (Z=6) platí tvrdenie: elektrónová konfigurácia atómu uhlíka v základnom stave je 1s2 2s2 2p1 2p1. atóm uhlíka má v základnom stave dva nespárené elektróny v orbitáloch 2p. pri zlučovaní môže uplatňovať tetraedrickú hybridizáciu sp3. vo väčšine zlúčenín vystupuje ako dvojväzbový. energia väzieb C-C, C=C, C==C je rovnaká. atóm uhlíka môže s atómami iných prvkov tvoriť polárne aj nepolárne kovalentné väzby. pre atom uhlíka je typické, že v zlúčenine sa s atómom iného prvku môže viazať vodíkovým mostíkom. ak má atóm uhlíka v zlúčenine voľný elektrónový pár, môže vystupovať ako donor elektrónov a viazať sa koordinačnou väzbou (napr. karbonylu prechodných kovov).

316. Zlúčenina Hg(CN)2: má atóm ortuti s oxidačným čislom I. je kyanid ortutnatý. je kyanatan orutnatý. patrí medzi jedy. je soľ kyseliny kyanatej. sa tiež nazýva dikyán. je kyanid ortutný. je soľ kyseliny kyanovodíkovej.

317. Kyselina uhličitá: sa dá z roztoku izolovať v kryštalickej forme. tvorí soli, ktorých sú anióny HCO3ˇ- alebo CO3ˇ2-. sa nachádza aj ľudskom organizme. tvorí soli uhličitany, ktoré nemožno rozložiť pôsobením silnejších kyslín ako je H2CO3. vzniká rozpúšťaním Co2 vo vode a preavžnou časťou v roztoku sú hydratované molekuly CO2 * xH2O. tvorí soli uhličitany, ktoré vo vodnom roztoku podliehajú hydrolýze (ak sú rozpustné). tvorí anión HCO3ˇ-, ktorý môže byť v niektorých protolitických reakciách zásadou. patrí medzi silné kyseliny.

318. O kremíku platí tvrdenie: pri bežných podmienkach je v plynnom skupenstve. tvorí oxid kremičitý, ktorý pri tavení s alkalickými hydroxidmi reaguje podľa všeobecnej rovnice: SiO2 + 2Mˇ1OH ----> M2ˇ1SiO3 + H2O. binárne zlúčeniny vodíka s kremíkom majú všeobecný vzorec: SinH2n+2. tvorí binárne zlúčeniny vodíka s prvkami s menšou hodnout elektronegativity (kovy) - ktoré sa nazývajú silicidy. s kyslíkom tvorí SiO2, ktorý je stály voči vode aj kyselinám (okrem HF). väzby Si-Si sú pevnejšie ako väzby C-C. s vodíkom tvorí silikáty. s chlórom tvorí chlorid kremičitý - SiCl4 a s vodíkom silány.

319. O uhlíku a jeho zlúčeninách platí: atóm uhlíka môže mať maximálne kladné oxidačné číslo IV v zlúčeninách s elektronegatívnejšími prvkami (napr. kyslík, halogény). uhlík sa nemôže nachádzať viazaný v komplexných zlúčeninách. uhlík môže vytvárať kardiby, napr. Al4C3, CaC2, SiC, TiC. uhlík netvorí zlúčeniny s halogénmi a so sírou. uhlík sa môže vyskytovať v alotropických modifikáciách ako grafit a diamant. z CO2 môžeme pripraviť močovinu podľa reakcie: CO2 + 2NH3 --185°C/20MPA--> CO(NH2)2 + H2O. atóm uhlíka nemôže mať v zlúčeninách oxidačné číslo II. v mnohých nenasýtených heterocyklických zlúčeninách vytvárajú atómy uhlíka spolu s heteroatómami delokalizované systémy PÍ väzieb.

320. Hydrogelenid draselný, ciničitan sodný a kremičitan olovnatý majú vzorce: KHSeO4, Na2SnO3 Pb2SiO3. KHSe, NaSnO3 Pb2SiO3. KHSe, Na2SnO3 PbSiO3. KHSeO4, Na2CnO3 Pb(SiO3)2. KHSeO3 Na2CnO4 PbSiO4. KHSe Na2SnO4 PbSiO3. K2HSe NaSnO3 Pb(SiO3)2. KHSeO2 Na2Sn2O3 Pb3SiO4.

321. O prvkoch IV.A (14.) skupiny periodickej sústavy platí: v prírode sa okrem uhlíka vyskytujú len v zlúčeninách. vo valenčnej vrstve majú štyri elektróny. C ne nekov, Si, Ge, Sn a Pb sú kovy. atómy uhlíka, kremíka a germánia sa v zlúčeninách viažu aj dvojitými a trojitými väzbami. vo valenčnej vrstve majú elektrónovú konfiguráciu: ns2np2. tvoria rovnaké zlúčeniny s veľmi podobnými vlastnosťami. patria medzi biogénne mikroprvky. do elektrónovej konfigurácie najbližšieho nasledujúceho vzácneho plynu im chýbajú štyri elektróny.

322. O kremíku a jeho zlúčeninách platí. atóm kremíka má v zlúčeninách s elektronegatívnejšími prvkami najčastejšie oxidačné číslo IV. kremík, podobne ako uhlík, môže tvoriť reťazce spojené jednoduchou (Si-Si) a dvojitou kovalentnou väzbou (Si=Si). Väzby sú rovnako silné, rozdiel je len v dĺžke reťazcov. kremík tvorí s vodíkom zlúčeniny, ktoré sa nazývajú silány. kremík je najrozšírenejším prvkom v prírode. SiO2 sa môže taviť s alkalickými hydroxidmi za vzniku živočíchov a v niektorých silánov. kremík sa v malom množstve vyskytuje v telách vyššých živočíchov a v niektorých rastlinách. kremík môže tvoriť zlúčeniny: SiS2, SiC a halogenidy typu SiX4. sklo vzniká tavením kremenného piesku so zmesou alkalických uhličitanov.

323. Určte, ktoré tvrdenie o kyanidoch je správne: kyanidy majú v molekule anión OCNˇ-. kyanidový anión môže byť ligandom v komplexných zlúčeninách. kyanidový anión môže byť centrálnym atómom v koordinačných zlúčeninách. kyanidy sú soli kyseliny kyanatej. kyanidy sa odvodzujú od kyseliny kyanovodíkovej. z kyanidov je jedovatý len KCN (cyankáli). anión CNˇ- je silná zásada a preto rozpustné kyanidy vo vode silne hydrolyzujú. všetky kyanidy sú prudko jedovaté.

324. Podstatu vzniku krasovách útvarov a možnosť odstránenia prechodnej tvrdosti vody vyjadruje rovnica: 2NaHCO3 ----> Na2CO3 + H2O + CO2. CaCO3 ----> CaO + CO2. Ca(HCO3)2 <----> CaCO3 + CO2 + H2O. Ca(HSO4)2 <----> CaSO4 + SO3 + H2O. Mg(NO3)2 ----> MgO + N2O5. MgCO3 ----> MgO + CO2. CaSO4 ----> CaO + SO3. Mg(HSO4)2 <----> MgSO4 + SO3 + H2O.

325. Prvky B, Al, Ga, In, Tl: vo valenčnej vrstve majú elektrónovú konfiguráciu ns2np1. patria medzi prechodné prvky. v prírode sa vyskytujú len viazané v zlúčeninách. všetky tvoria zlúčeniny, v ktorých sú ich atómy viazané výlučne kovalentnými väzbami. vyznačuje sa rovnakou chemickou reaktivitou a schopnosťou v vodnýcg roztokoch tvoriť katióny. patria medzi p1 prvky. vo valenčnej vrstve majú tri elektróny v orbitáloch p. okrem bóru sú všetky kovy.

326. Pre bór platí. má vlastnosti a tvorí zlúčeniny, ktroré sú veľmi podobné hliníku. atóm bóru má vo valenčnej vrstve dva s elektróny a jeden p elektrón. s vodíkom tvorí zlúčeniny borány. tvorí zlúčeniny, v ktorých sú atómy bóru viazané kovalentnými a iónovýmu väzbami. tvorí zlúčeniny, v ktorých sú atómy bóru viazané výlučne kovalentnýmu väzbami. atóm bóru má v základnom stave jeden nespárený elektrón. s halogénmi (X) tvorí zlúčeniny typu BX3. s halogénmi tvorí kovalentné zlúčeniny, ktoré sa všeobecne nazývajú borány.

327. Chlorid boritý a hexafluórohlinitan sodný (kryolit) majú vzorce: BoCl3, Na3[AlF6]. BoCl3, Na3AlF3. BCl3, Na3[AlF6]. BrCl3, Na2[AlF6]. B2Cl3, Na2AlF. BCl2, Na4[Al2F6]. BCl3, Na3[AlF4]. BoCl3, Na3[AlF7].

328. Keď zreagujú 3 mol kyseliny sírovej a 2 mol hydroxidu hlinitého vznikne: 3 mol H2O. 1 mol síranu hlinitého. 1 mol Al2(SO3)3. 2 mol Al2(SO4)3. 6 mol H2O. 1 mol Al2(SO4)3. 2 mol síranu hlinitého. 1 mol tiosíranu hlinitého.

329. O hliníku platí: má redukčné vlastnosti, ktoré sa využívajú v aluminotermii. má veľkú oxidačnú schopnosť. alobal používaný v potravinárstve je chemický hliník. v zlúčeninách má atóm hliníka oxidačné čísla III a V. môže sa nachádzať v komplexných zlúčeninách, napr. hexafluorohlinitan sodný, tetrahydroxohlinitan lítny. v zlúčenine Al(HSO4)3 má atóm hliníka oxidačné číslo I. vyrába sa elektrolýzou taveniny Al2O3 s kryolitom. pri zohrievaní na vzduchu reaguje podľa rovnice: 4Al + 3O2 ----> 2Al2O3.

330. Hliník môže tvoriť tieto zlúčeniny: hlinité soli. komplexné fluorohlinitany (napr. kryolit). oxidy - Al3O2, AlO3, Al2O5. podvojné sírany hlinité. s vodíkom binárnu zlúčeninu - AlH3. binárne zlúčeniny Al2S5 a Al3C4. hlinité halogenidy so všeobecným vzorcom AlX3. hydroxid, ktorý je amfotérny.

331. Síran tálny: má v molekule sulfidový anión. má vzorec Tl2S. môže vznikať reakciou 1 mol H2SO4 a 2 mol TlOH. má vzorec TlSO4. má v molekule atómy tália s oxidačným číslom III. je odvodený od kyseliny sírovej a hydroxidu, v ktorem má atóm tália oxidačné číslo I. má vzorec Tl(SO4)2. má vzorec Tl2SO4.

332. O bóre a jeho zlúčeninách môžeme tvrdiť: atómy bóru sú spojené kovovou väzbou a preto bór dobre vedie elektrický prúd. kyselina trihydrogenboritá tvorí soli, ktoré sa nazývajú borány. bór tvorí len kovalentné zlúčeniny. bót môže tvoriť kyseliny: (HBO2)n a H3BO3. v zlúčeninách má atóm bóru oxidačné číslo III. bór patrí medzi základné biogénne prvky. bór sa nachádza v III.A skupine periodickej sústavy prvkov. bór patrí medzi polokovy.

333. Sulfid hlinitý, hydrogensulfid tálny a hydroxid inditý majú vzorce: Al2(SO4)3, TlHS, Id(OH)3. Al2SO4, TlS, In(OH)3. Al2S3, TlHS, In(OH)3. Al2S5 TlHS, In(OH)2. Al2S3 TlHSO4 In((OH)2. Al2(SO3)3 Tl2S Id(OH)3. Al2(SO3)3 TlHS In(OH)3. Al2S3 Tl2S In(OH)3.

334. Hliník: má veľkú redukčnú schopnosť. nevedie elektrický prúd. tvorí so slabými kyselinami soli, ktoré v roztokoch neionizujú a nepodliehajú hydrolýze (napr. octan). má zlúčeninách atómy s oxidačným číslom III. je na vzduchu stály, pretože na povrchu vytvára kompaktnú vrstvu oxidu, ktorá ho chránu pred ďaľším vplyvom vody a okolitého prostredia. patrí medzi ušľachtilé kovy. nemôže tvoriť binárne zlúčeniny. tvorí hydroxid hlinitý, ktorý môže reagovať s vodnýmu roztokmi silných kyselín aj hydroxidov.

335. Prvky: Li, Na, K, Rb, Cs, Fr: majú atómy, ktoré majú o jeden valenčný elektrón menej ako predchádzajúci vzácny plyn. nazývajú sa tiež kovy alkalických zemín. sú kovy. patria medzi s1 prvky. sa tiež nazývajú alkalické kovy. majú jeden valenčný elektrón p. nachádzajú sa v I.A skupine periodickej sústavy prvkov. patria medzi prvky s veľkou hodnotou elektronegativity.

336. Alkalické kovy: sú v periodickej sústave prvkov umiestnené vpravo. sa ľahko oxidujú na ióny podľa reakcie: M ----> Mˇ+ + e. sú menej reaktívne ako prvky s2. vo valenčnej vrstve majú jeden s elektrón. sú silné redukovadlá. vo valenčnej vrstve majú jeden p elektrón. v prírode sa vyskytujú len v zlúčeninách. reagujú s vodou búrlivo až výbušne (okrem lítia).

337. O alkalických kovoch môžeme tvrdiť. katióny alkalických kovov M+ majú elektrónovú konfiguráciu predchádzajúceho vzácnejo plynu. sú pomerne mäkké a dajú sa krájať nožom. ich atómy sa ľahko redukujú na ióny podľa všeobecnej rovnice: M + e ----> M-. ich atómy majú v zlúčeninách oxidačné číslo I. ich atómy sa oxidujú naióny podľa všeobecnej rovnice: M ----> M2+ + 2e. v zlúčninách sa ich atómy vyskytujú v aniónoch. všetky izotopy francia sú radioaktívne. ich oxidy sú zásadotvorné.

338. Pre zlúčeniny alkalických kovov platá, že: prevažne majú iónový charakter (výnimkou sú niektoré zlúčeniny lítia). katióny alkalických kovov sú v slúčeninách bezfarebné. pary ich prchavých zlúčenín vždy farbia plameň karmínovočerveno. vo vode neionizujú, ale ostávajú vo forme molekúl. atómy alkalických kovov majú v zlúčeninách oxidačné číslo I. väčšinou sú dobre rozpustné vo vode. zlúčeniny obsahujúce draslík farbia plameň na žlto. ich katióny sú farebné.

339. O alkalických kovoch platí: majú nízke teploty topenia. patria medzi najreaktívnejšie kovy. patria medzi prvky, ktoré majú najvyššie hodnoty elektronegativity. ich reaktivita sa zvyšuje od lítia k céziu. na väzbu s iným prvkom poskytuje každý atóm alkalického kovu jeden elektrón. vyznačuje sa dobrou elektrickou a tepelnou vodivosťou. majú vysoké hodnoty ionizačných energií a preto sa ľahko redukujú na ióny. súčasťou ľudského tela sú biogénne makroprvky: Na, Cs, K a Li.

340. Kovy umiestnené v rade napätia naľavo od vodíka: majú záporné elektródové potenciály. označujeme ako ušľachtilé. sú napr. Li, Sr, Ca, Na, Mg, Al, Zn, Cr, Ni, Fe, Pb. sa nerozpúšťajú v roztokoch silných kyselín za vývoja vodíka. sú napr. Li, Mg, Pb, Cu, Hg, Ag, Pt, Au. reagujú kyselinami za vzniku vodíka. označujeme ako neušľachtilé. majú nulový elektródový potenciál.

341. Prvky s2: tvoria zlúčeniny, v ktorých majú ich atómy oxidačné číslo II. nazývajú sa tiež alkalické kové. patria medzi prvky s malou hodnotou elektronegativity. v prírode sa nachádzajú voľné aj viazané v zlúčeninách. sú reaktívnejšie ako prvky umiestnené v II.B skupine periodickej sústavy prvkov. sú silné oxidovadlá. majú atómy, ktoré sa môžu oxidovať podľa všeobecnej rovnice: M ----> M2+ + 2e. tvoria zlúčeniny, ktoré sú všetky rozpustné vo vode.

342. Pre prvky s platí. všetky patria medzi kovy (okrem vodíka a He). atómy prvkov s1 majú v zlúčeninách oxidačné číslo I. v zlúčeninách sa ich atómy vyskytujú ako anióny. ich atómy majú o jeden alebo dva elektróny viacej ako atómy predchádzajúcich vzácnych plynov. atómy prvkov s2 majú v zlúčeninách typické oxidačné číslo II. ich atómy majú o jeden alebo dva elektróny menej ako atómy predchádzajúcich vzácnych plynov. nachádzajú sa v I.A a II.A skupine periodickej sústavy prvkov (okrem He). na väzbu s inými prvkami poskytujú ich atómy elektrónovy pár.

343. Horčík. zaraďujeme medzi nekovové prvky. zaraďujeme medzi chalkogény. môžeme pripraviť elektrolýcou taveniny MgCl2. sa môže nachádzať v zelenýcg rastlinách. zaraďujeme medzi prvky III. periódy v sústave prvkov. patrí medzi alkalické kovy. patrí medzi prvky, ktoré sú silné redukovadlá. sa nachádza v II.A (2.) skupine periodickej sústavy prvkov.

344. Oxid vápenatý. je pri bežných podmienkach tuchá látka. sa nazýva aj "hasené vápno". pri reakcii s vodou spôsobí, že pH vzniknutého roztoku bude väčšie ako 7. pod názvom "baryt" sa použiva ako hnojivo. sa môže pripraviť rozkladom CaCO3. je kyselinotvorný oxid. s vodou nereaguje. reaguje s vodou za vzniku hydroxidu.

345. Pre prvky s2 a ich zlúčeniny platí tvrdenie: atómy s2 prvkov majú v zlúčeninách oxidačné číslo I alebo II. vápnik sa nachádza v zlúčenine CaCN2, ktorá sa používa ako hnojivo (dusíkaté vápno). prvky s2 sú reaktívnejšie ako prvky s1. vápnik a horčik môžu tvoriť peroxidy. atómy s2 prvkov sa redukujú podľa všeobecnej rovnice: M + 2e ----> Mˇ2-. podstatu tvrdnutia malty vyjadruje rovnica: Ca(OH)2 + CO2 ----> CaCO3 + H2O. prvky s2 sa v zlúčeninách vyskytujú prevažne v aniónoch. horčík a vápnik tvoria s uhlíkom acetylidy (karbidy, MgC2, CaC2).

346. Hydroxid sodný sa môže pripravovať elektrolýzou vodného roztoku NaCl. Pritom prebiehajú primárne a sekundárne deje: ktorých výsledkom je, že v priestore anódy sa fenolftalein farbí červenofialovo. ktorých produktami sú chlór, vodík a hydroxid sodný. na anóde: 2Cl- - 2e ---> Cl2. na katóde: 2Cl- + 2e ----> Cl2. 2Na + 2H2O ----> 2NaOH + H2. na katóde 2Na + 2e ----> 2Na. ktorých výsledkom je kyslé prostredie v okolí katódy. ktoré spôsobia kyslé prostredie v okolí anódy.

347. Vápník. tvorí hydrid, ktorý reaguje s vodou podľa rovnice: CaH2 + 2H2O ----> 2H2 + Ca(OH)2. má veľkú schopnosť tvoriť komplexné zlúčeniny (ako ligand). tvorí zásadotvorný oxid CaO. reaguje s vodou za vzniku Ca(OH)2. je prvok, ktorý sa nachádza v sadre. sa nachádza spolu s horčíkom v chlorofyle. tvorí CaCO3, ktorý sa v prírode môže vyskytovať ako kalcit a aragonit. sa v prírode vyskytuje zlúčeninách: magnezit a karnalit.

348. Pre prvky s1 a p1 platí: prvky s1 netvoria peroxidy a prvky p1 tvoria peroxidy. katióny s1 prvkov (okrem H) majú elektrónovú konfiguráciu predchádzajúcého vzácneho plynu. prvky p1 majú vo valenčnej vrstve tri elektróny. ich atómy majú v zlúčeninách len oxidačné číslo I. ich atómy sú v zlúčeninách viazané iba iónovými väzbami. prvky s1 majú vo valančnej vrstve jeden elektrón. všetky tvoria iba hydroxidy všeobecného vzorca MOH. všetky prkvy s1 sú nekovy a všetky prvky p1 sú kovy.

349. Prvky s1: tvoria soli, ktoré sú väčšinou rozpustné vo vode (okrem vodíka). sú: Be, Mg, Ca, Sr, Ba, Ra. sa vyznačujú dobrou elektrickou a tepelnou vodivosťou (okrem H). tvoria katióny, kroré majú o jeden elektrón viacej ako predchádzajúci vzácny plyn. sú umiestnené v I. hlvanej (A) skupine periodickej sústavy prvkov. pre svoju reaktívnosť sa uskladňujú v chemicky inertnom prostredí (okrem H). všetky tvoria katióny s oxidačným číslom I a II. tvoria zlúčeniny, ktoré majú prevažne iónový charakter (okrem vodíka).

350. O alkalických kovoch platí: pri horení na vzduchu vzniká z lítia Li2O a zo sodíka vzniká Na2O2. zlúčeniny obsahujúce sodík farbia plameň na červeno. majú redukčné vlastnosti, čo je možno vyjadriť reakciou s vodíkom: 2M + H2 ----> 2M+H-. majú zo všetkých prvkov najvyššie hodnoty ionizačných energií. sodik a draslík reagujú s vodou podľa všeobecnej rovnice: 2M + H2O ----> 2MOH + H2. tvoria iónové hydridy, ktoré s vodou dávajú hydroxidy. sodík sa môže pripiraviť elektrolýzou taveniny NaCl. elektrónovú konfiguráciu na predposlednej elektrónovej vrstve majú rovnakú ako najbližší predchádzajúci vzácny plyn.