Chémia LF UK 21-40

Maximálny počet elektrónov, ktoré sa nachádzajú v elektrónovej vrstve s hlavným kvantovým číslom n=2, je: 2. 8. 18. 32. možné vypočítať zo vzťahu 2n na 2. 6. 12. 16.

Elektrónová hladina M môže obsahovať: maximálne 16 elektrónov. len p orbitály. len s a p orbitály. s, p, d orbitály. maximálne 12 elektrónov. maximálne 18 elektrónov. maximálne 8 elektrónov. 2n na 2 elektrónov, kde n= hlavné kvantové číslo.

Neutrón: je častica, ktorej hmotnosť sa približne rovná hmotnosti molekuly vodíka. je častica ktorá má len jeden elementárny kladný náboj. nie je elektricky nabitá častica. má hmotnosť približne rovnakú ako protón. je jednou zo základných elementárnych častíc elektrónového obalu. je jednou z dvoch elementárnych častíc atómového jadra. je základnou štruktúrnou jednotkou látky. nepatrí medzi nukleóny.

Elektrón: atómu vodíka má v základnom stave najnižšiu možnú energiu. nemôže prejsť do niektorého stavu s vyššou hodnotou n aj sa atómu dodá energia. môže byť odtrhnutý od atómu dodaním dostatočne veľkého množstva energie. je charakterizovaný kvantovými číslami. ak je odtrhnutý od atómu vznikne kladne nabitý ión - anión. čím ma nižšiu energiu, tým nižšia energia je potrebná na jeho odtrhnutie z atómu. atómu sodíka sa ľahko odtrhne a vzniká z neho katión sodíka. má hmotnosť približne 1830-krát menšiu ako hmotnosť atómu vodíka.

O prechodných prvkoch, ktoré sa nachádzajú v VI.B skupine platí: majú atómové polomery, ktoré sú relatívne väčšie ako pri s1 prvkoch (v rámci jednej periódy). majú v poslednej vrstve 1 alebo 2 elektróny. majú v predposlednej vrstve aj neúplné obsadené d orbitály. majú v poslednej vrstve neobsadené p orbitály. majú vo valenčnej vrstve 8 elektrónov. všetky majú hlavné kvantové číslo n=4. všetky sú kovy. v poslednej vrstve majú 6 elektrónov.

Podľa Pauliho princípu: v orbitále Px môže byť maximálne 1 elektrón. v orbitále Py môžu byť maximálne 2 elektróny. v orbitále Py môže byť maximálne 6 elektrónov. v orbitále Pz može byť maximálne 10 elektrónov. v orbitále s môže byť maximálne 1 elektrón. v orbitále s môžu byť maximálne 2 elektróny. v orbitáloch d môže byť maximálne 10 elektrónov. v orbitále môžu byť najviac 2 elektróny s opačným spinom.

Podľa Hundovho pravidla je elektrónová konfigurácia atómu: bóru : 11/5 B : [He] 2S2 2Px1. síry: 32/16 S : 1s2 2s2 2Px2 2Py2 2Pz2 3s2 3Px2 3Py1 3Pz1. dusíka: 14/7 N: 1s2 2s1 2Px2 2Py1 2Pz1. berýlia: 9/4 Be: 1s2 2s1 2Px1. lítia: 7/3 Li: 1s2 2s2. bóru: 11/5 B: 1s2 2s2 2Px1. dusíka: 14/7 N: 1s2 2s2 2Px1 2Py1 2Pz1. draslíka: 39/19 K: [Ar] 5s1.

Číslo skupina A v periodickej sústave : sa nezhoduje s hodnotou hlavného kvantového čísla. sa zhoduje s počtom elektrónov na poslednej elektrónovej vrstve. nadobúda hodnoty I až VIII. označuje počet orbitálov v atóme. je rovnaké ako najvyššie záporné oxidačné číslo atómu prvku v skupine. sa zhoduje s číslom preriódy pre každý prvok. je rovnaké ako najvyššie kladné oxidačné číslo atómov prvkov v I. až VII. skupine (okrem O a F). sa zhoduje s hlavným kvantovým číslom prvku.

Číslo periódy v periodickej sústave prvkov je rovnaké ako: hlavné kvantové číslo valenčných elektrónov atómov neprechodných prvkov v danej perióde. vedľajšie kvantové číslo valenčných elektrónov atómov prvkov v danej perióde. magnetické kvantové číslo valenčných elektrónov atómov prvkov v danej perióde. spinové kvantové číslo valenčných elektrónov atómov prvkov v danej perióde. počet valenčných elektrónov atómu daného prvku. najväčšie kladné oxidačné číslo atómu daného prvku. najväčšie záporné oxidačné číslo atómu daného prvku. počet elektrónových vrstiev atómov prvkov danej periódy.

Medzi f prvky zaraďujeme : prvky skupín 1.B až VIII.B. napr. tie prvky, ktoré s rastúcim protónovým číslom si postupne dopĺňajú 14 elektrónov v orbitále 4f ( lantanoidy). chalkogény. lantanoidy a aktinoidy. halogenidy. tie prvky, ktoré majú vo valenčnej vrstve elektróny ns a np a v predposlednej vrstve elektróny (n-1)f. vnútorne prechodné prvky. prvky, ktoré sa nachádzajú v VI.A a VII.A skupine periodickej sústavy.

Energia, ktorá sa spotrebuje na rozštiepenie určitej chemickej väzby: je rovnaká ako aktivačná energia. je rovnaká ako energia, ktorá sa uvoľní pri jej vzniku. je väčšia ako energia, ktorá sa uvoľní pri jej vzniku. je rovnaká ako ionizačná energia. je disociačná energia väzby. je nazývaná tiež väzbová energia. udáva sa napr. v jednotkách kJ.mol na -1. je menšia ako energia, ktorá sa uvoľní pri jej vzniku.

Väzbovosť atómu: súvisí s konfiguráciou jeho valenčnej vrstvy. súvisí s konfiguráciou valenčnej vrstvy atómov, s ktorými sa zlučuje. zavísí od počtu orbitálov, ktoré v základnom stave majú len jeden elektrón. prvkov 2. a 3. periódy sa riadi prevažne oktetovým pravidlom. nesúvisí s konfiguráciou valenčnej vrstvy atómov, s ktorými sa zlučuje. pri niektorých prvkoch sa odvodzuje od elektrónovej konfigurácie v excitovanom stave (napr. C ). je počet iónových väzieb, ktoré môžu daný prvok tvoriť. je počet kovalentných väzieb, ktorými sa atóm daného prvku viaže v zlúčenine.

V molekule peroxidu vodíka: má atóm kyslíka oxidačné číslo -II. má atóm kyslíka oxidačné číslo -I. má atóm kyslíka väzbovosť 1. má atóm vodíka oxidačné číslo -I. má atóm vodíka oxidačné číslo I. má atóm vodíka oxidačné číslo II. má atóm kyslíka väzbovosť 2. sú atómy kyslíka a vodíka viazané kovalentnou väzbou.

V molekule acetylénu medzi atómami uhlíka: sú 3 sigma väzby. je 1 sigma a 2 pí väzby. sú 2 sigma a 1 pí väzby. sú kovalentné väzby. sú vodíkové väzby. je trojitá väzba. je dvojitá väzba. je väzba, ktorá túto zlúčeninu radí medzi alkíny.

Trojitá väzba: v molekule uhľovodíka je reaktívnejšia ako jednoduchá. medzi rovnakými atómami je najpevnejšia. je typická pre alkadiény. vzniká prekrytím s-orbitálov. je napr. v molekule acetylénu. je napr. v molekule etylénu. je napr. v molekule etínu. patrí medzi násobné väzby.

Iónové zlúčeniny: sú väčšinou nerozpustné vo vode. sú väčšinou rozpustné vo vode. majú štruktúru v ktorej sa elektrostatickými silami priťahujú katióny a anióny. ako taveniny alebo v roztokoch vedú elektrický prúd. sú tie, pre ktoré je typická kovalentná väzba medzi prvkami. sú tie, u ktorých je rozdiel elektronegativít zlúčovaných prvkov väčší ako 1,7. vo vode disociujú na ióny. v roztoku patria medzi elektrolyty.

Elektronegativita atómmu draslíka je 0,9 a atómu brómu je 2,7. Aká je väzba medzi atómami Br a K v bromide draselnom?. pí väzba. násobná väzba. sigma väzba. iónová väzba. kovová väzba. koordinačná väzba. rovnaká ako medzi atómami Na a Cl v chloride sodnom. kovalentná väzba.

Stabilita molekuly: zavísí od množstva energie, ktorá sa uvoľní pri jej vzniku. zavísí od aktivačnej energie reakcie jej vzniku. závisí od množstva odštiepených protónov. nezávisí od množstva energie, ktorá sa uvoľní pri jej vzniku. je tým menšia, čím sa pri jej vzniku pohltí viac energie. je tým menšia, čím má molekula menšiu hodnotu elektronegativity. súvisí s ionizačnou energiou. je tým väčšia, čím sa pri jej vzniku pohltí viac energie.

Katióny sú ióny, ktoré: sa pohybujú v jednosmernom elektrickom poli ku katóde. majú kladný náboj. sa pohybujú v jednosmernom elektrickom poli k anóde. nemôžu vznikať z atómov alkalických kovov. sa ľahko tvoria z prvkov s malou elektronegativitou. majú viac protónov ako elektrónov. vznikajú z atómov prvkov po odovzdaní 1 alebo viac elektrónov. sa ľahko tvoria z prvkov s malou ionizačnou energiou.

Iónové zlúčeniny : v pevnom skupenstve vytvárajú kryštály. v pevnom skupenstve sú elektricky nevodivé. vo vodnom prostredí sa rozpadajú na katióny a anióny. v kryštalickom stave sú krehké. po rozpustení vo vode sa správajú ako elektrolyty. rozpúšťajú sa v nepolárnych rozpúšťadlách. vznikajú tak, že na väzbu medzi atómami poskytuje elektróny len jeden atóm. tvoria atómy prvkov s veľkým rozdielom hodnôt elektronegativít (väčšie ako 1,7).