Maximálny počet elektrónov, ktoré sa nachádzajú v elektrónovej vrstve s hlavným kvantovým číslom n=2, je: 2 8 18 32 možné vypočítať zo vzťahu 2n na 2 6 12 16.
Elektrónová hladina M môže obsahovať: maximálne 16 elektrónov len p orbitály len s a p orbitály s, p, d orbitály maximálne 12 elektrónov maximálne 18 elektrónov maximálne 8 elektrónov 2n na 2 elektrónov, kde n= hlavné kvantové číslo.
Neutrón: je častica, ktorej hmotnosť sa približne rovná hmotnosti molekuly vodíka je častica ktorá má len jeden elementárny kladný náboj nie je elektricky nabitá častica má hmotnosť približne rovnakú ako protón je jednou zo základných elementárnych častíc elektrónového obalu je jednou z dvoch elementárnych častíc atómového jadra je základnou štruktúrnou jednotkou látky nepatrí medzi nukleóny.
Elektrón: atómu vodíka má v základnom stave najnižšiu možnú energiu nemôže prejsť do niektorého stavu s vyššou hodnotou n aj sa atómu dodá energia môže byť odtrhnutý od atómu dodaním dostatočne veľkého množstva energie je charakterizovaný kvantovými číslami ak je odtrhnutý od atómu vznikne kladne nabitý ión - anión čím ma nižšiu energiu, tým nižšia energia je potrebná na jeho odtrhnutie z atómu atómu sodíka sa ľahko odtrhne a vzniká z neho katión sodíka má hmotnosť približne 1830-krát menšiu ako hmotnosť atómu vodíka .
O prechodných prvkoch, ktoré sa nachádzajú v VI.B skupine platí: majú atómové polomery, ktoré sú relatívne väčšie ako pri s1 prvkoch (v rámci jednej periódy) majú v poslednej vrstve 1 alebo 2 elektróny majú v predposlednej vrstve aj neúplné obsadené d orbitály majú v poslednej vrstve neobsadené p orbitály majú vo valenčnej vrstve 8 elektrónov všetky majú hlavné kvantové číslo n=4 všetky sú kovy v poslednej vrstve majú 6 elektrónov.
Podľa Pauliho princípu: v orbitále Px môže byť maximálne 1 elektrón v orbitále Py môžu byť maximálne 2 elektróny v orbitále Py môže byť maximálne 6 elektrónov v orbitále Pz može byť maximálne 10 elektrónov v orbitále s môže byť maximálne 1 elektrón v orbitále s môžu byť maximálne 2 elektróny v orbitáloch d môže byť maximálne 10 elektrónov v orbitále môžu byť najviac 2 elektróny s opačným spinom.
Podľa Hundovho pravidla je elektrónová konfigurácia atómu: bóru : 11/5 B : [He] 2S2 2Px1 síry: 32/16 S : 1s2 2s2 2Px2 2Py2 2Pz2 3s2 3Px2 3Py1 3Pz1 dusíka: 14/7 N: 1s2 2s1 2Px2 2Py1 2Pz1 berýlia: 9/4 Be: 1s2 2s1 2Px1 lítia: 7/3 Li: 1s2 2s2 bóru: 11/5 B: 1s2 2s2 2Px1 dusíka: 14/7 N: 1s2 2s2 2Px1 2Py1 2Pz1 draslíka: 39/19 K: [Ar] 5s1.
Číslo skupina A v periodickej sústave : sa nezhoduje s hodnotou hlavného kvantového čísla sa zhoduje s počtom elektrónov na poslednej elektrónovej vrstve nadobúda hodnoty I až VIII označuje počet orbitálov v atóme je rovnaké ako najvyššie záporné oxidačné číslo atómu prvku v skupine sa zhoduje s číslom preriódy pre každý prvok je rovnaké ako najvyššie kladné oxidačné číslo atómov prvkov v I. až VII. skupine (okrem O a F) sa zhoduje s hlavným kvantovým číslom prvku.
Číslo periódy v periodickej sústave prvkov je rovnaké ako: hlavné kvantové číslo valenčných elektrónov atómov neprechodných prvkov v danej perióde vedľajšie kvantové číslo valenčných elektrónov atómov prvkov v danej perióde magnetické kvantové číslo valenčných elektrónov atómov prvkov v danej perióde spinové kvantové číslo valenčných elektrónov atómov prvkov v danej perióde počet valenčných elektrónov atómu daného prvku najväčšie kladné oxidačné číslo atómu daného prvku najväčšie záporné oxidačné číslo atómu daného prvku počet elektrónových vrstiev atómov prvkov danej periódy.
Medzi f prvky zaraďujeme : prvky skupín 1.B až VIII.B napr. tie prvky, ktoré s rastúcim protónovým číslom si postupne dopĺňajú 14 elektrónov v orbitále 4f ( lantanoidy) chalkogény lantanoidy a aktinoidy halogenidy tie prvky, ktoré majú vo valenčnej vrstve elektróny ns a np a v predposlednej vrstve elektróny (n-1)f vnútorne prechodné prvky prvky, ktoré sa nachádzajú v VI.A a VII.A skupine periodickej sústavy.
Energia, ktorá sa spotrebuje na rozštiepenie určitej chemickej väzby: je rovnaká ako aktivačná energia je rovnaká ako energia, ktorá sa uvoľní pri jej vzniku je väčšia ako energia, ktorá sa uvoľní pri jej vzniku je rovnaká ako ionizačná energia je disociačná energia väzby je nazývaná tiež väzbová energia udáva sa napr. v jednotkách kJ.mol na -1 je menšia ako energia, ktorá sa uvoľní pri jej vzniku.
Väzbovosť atómu: súvisí s konfiguráciou jeho valenčnej vrstvy súvisí s konfiguráciou valenčnej vrstvy atómov, s ktorými sa zlučuje zavísí od počtu orbitálov, ktoré v základnom stave majú len jeden elektrón prvkov 2. a 3. periódy sa riadi prevažne oktetovým pravidlom nesúvisí s konfiguráciou valenčnej vrstvy atómov, s ktorými sa zlučuje pri niektorých prvkoch sa odvodzuje od elektrónovej konfigurácie v excitovanom stave (napr. C ) je počet iónových väzieb, ktoré môžu daný prvok tvoriť je počet kovalentných väzieb, ktorými sa atóm daného prvku viaže v zlúčenine .
V molekule peroxidu vodíka: má atóm kyslíka oxidačné číslo -II má atóm kyslíka oxidačné číslo -I má atóm kyslíka väzbovosť 1 má atóm vodíka oxidačné číslo -I má atóm vodíka oxidačné číslo I má atóm vodíka oxidačné číslo II má atóm kyslíka väzbovosť 2 sú atómy kyslíka a vodíka viazané kovalentnou väzbou.
V molekule acetylénu medzi atómami uhlíka: sú 3 sigma väzby je 1 sigma a 2 pí väzby sú 2 sigma a 1 pí väzby sú kovalentné väzby sú vodíkové väzby je trojitá väzba je dvojitá väzba je väzba, ktorá túto zlúčeninu radí medzi alkíny.
Trojitá väzba: v molekule uhľovodíka je reaktívnejšia ako jednoduchá medzi rovnakými atómami je najpevnejšia je typická pre alkadiény vzniká prekrytím s-orbitálov je napr. v molekule acetylénu je napr. v molekule etylénu je napr. v molekule etínu patrí medzi násobné väzby.
Iónové zlúčeniny: sú väčšinou nerozpustné vo vode sú väčšinou rozpustné vo vode majú štruktúru v ktorej sa elektrostatickými silami priťahujú katióny a anióny ako taveniny alebo v roztokoch vedú elektrický prúd sú tie, pre ktoré je typická kovalentná väzba medzi prvkami sú tie, u ktorých je rozdiel elektronegativít zlúčovaných prvkov väčší ako 1,7 vo vode disociujú na ióny v roztoku patria medzi elektrolyty.
Elektronegativita atómmu draslíka je 0,9 a atómu brómu je 2,7. Aká je väzba medzi atómami Br a K v bromide draselnom? pí väzba násobná väzba sigma väzba iónová väzba kovová väzba koordinačná väzba rovnaká ako medzi atómami Na a Cl v chloride sodnom kovalentná väzba.
Stabilita molekuly: zavísí od množstva energie, ktorá sa uvoľní pri jej vzniku zavísí od aktivačnej energie reakcie jej vzniku závisí od množstva odštiepených protónov nezávisí od množstva energie, ktorá sa uvoľní pri jej vzniku je tým menšia, čím sa pri jej vzniku pohltí viac energie je tým menšia, čím má molekula menšiu hodnotu elektronegativity súvisí s ionizačnou energiou je tým väčšia, čím sa pri jej vzniku pohltí viac energie.
Katióny sú ióny, ktoré: sa pohybujú v jednosmernom elektrickom poli ku katóde majú kladný náboj sa pohybujú v jednosmernom elektrickom poli k anóde nemôžu vznikať z atómov alkalických kovov sa ľahko tvoria z prvkov s malou elektronegativitou majú viac protónov ako elektrónov vznikajú z atómov prvkov po odovzdaní 1 alebo viac elektrónov sa ľahko tvoria z prvkov s malou ionizačnou energiou.
Iónové zlúčeniny : v pevnom skupenstve vytvárajú kryštály v pevnom skupenstve sú elektricky nevodivé vo vodnom prostredí sa rozpadajú na katióny a anióny v kryštalickom stave sú krehké po rozpustení vo vode sa správajú ako elektrolyty rozpúšťajú sa v nepolárnych rozpúšťadlách vznikajú tak, že na väzbu medzi atómami poskytuje elektróny len jeden atóm tvoria atómy prvkov s veľkým rozdielom hodnôt elektronegativít (väčšie ako 1,7).
|
