CREATE TEST

ERASED TEST, YOU MAY BE INTERESTED ON chemia lfuk 1-100

COMMENTS	STATISTICS	RECORDS

TAKE THE TEST

Title of test: chemia lfuk 1-100 Description: podklady na prijímačky otázky 1-100 chémia Author: TatianaV Other tests from this author Creation Date: 18/06/2024 Category: Science Number of questions: 75

Share the Test:

New Comment

No comments about this test.

Content:

O hmote môžeme povedať: že prejavom každej formy existencie hmoty je jej pohyb v priestore a čase existuje vo forme polí že sa nemôže meniť z látky na pole existuje v nekonečnom množstve odlišných foriem má schopnosť konať prácu je napríklad gravitačné pole existuje vo forme látok môže sa meniť z jednej formy na druhú. sústava látok je homogénna, ak má vo všetkých svojich častiach rovnaké vlastnosti je izolovaná, ak je oddelená od okolia tak, že je zabránené výmene častíc, pričom môže dôjsť k výmene energie s okolím môže byť homogénna, heterogénna alebo koloidná je uzavretá, ak je oddelená od okolia tak, že je zabránené výmene častíc, pričom môže dôjsť k výmene energie s okolím ak je tvorená len molekulami rovnakého druhu je to chemické indivíduum tvorená plynmi predstavuje heterogénnu zmes ak nemá vo všetkých častiach rovnaké vlastnosti, je sústava rôznorodá, napríklad roztok NaCl v destilovanej vode ktorá obsahuje rozptýlené častice väčšie ako 1×10-7 m je sústava heterogénna . Ak v kadičke rozpustíme NaCl v destilovanej vode, vznikne bezfarebný roztok uzavretá sústava pravý roztok roztok elektrolytu otvorená sústava izolovaná sústava chemicky čistá látka homogénna sústava. destilovaná voda sa od pitnej vody líši: chemickým zložením obsahom aniónov obsahom katiónov tým, že destilovaná voda je silný elektrolyt a pitná voda je slabý elektrolyt tým, že pitná voda je chemické indivíduum a destilovaná voda nie je chemické indivíduum nelíši sa ničím tým, že destilovaná voda je chemicky čistá látka a pitná voda je chemické indivíduum schopnosťou tvoriť vodíkové väzby. Erlenmeyerovu banku naplníme doplna destilovsnou vodou a uzatvoríme ju. Obsah nádoby je sústava, ktorá má vo všetkých častiach rovnaké vlastnosti chemicky čistá látka chemické indivíduum uzavretá sústava sústava ovorená heterogénna sústava izolovaná sústava homogénna sústava. O sústave látok platí: ak má vo všetkých časstiach rovnaké vlastnosti nazývame ju sústava rovnorodá alebo heterogénna že homogénne oblasti heterogénnej sústavy sa nazývajú fázy je izolovaná , ak steny zabraňujú výmene energie častíc medzi sústavou a okolím môže byť otvorená, uzavretá alebo izolovaná ak sa v sústave nachádzajú častice len jednej látky, ide o chemicky čistú látku ak vznikne rozpustením KCl vo vode, je to chemicky čistá látka že je koloidná, ak je veľkosť rozptýlených častíc v rozmedzí 1×10-7 až 1×10-12 m môže byť heterogénna, napríklad zmes čistých plynov. pitná voda je pravý roztok zložená len z molekúl H2O homogénna zmes zmes chemických látok nepravý roztok suspenzia chemické indivíduum heterogénna zmes. čistá morská voda nie je pravý roztok nie je chemicky čistá látka je zložená z viacerých fáz je uzatvorená sústava má chemické zloženie rovnaké ako pitná voda je oproti pitnej vode bohatšia o minerálne látky je homogénna zmes je heterogénna zmes. destilovaná voda je chemicky čistá látka chemické indivíduum homogénna látka dobré rozpúšťadlo iónových zlúčenín dobré rozpúšťadlo nepolárnych látok zložená z molekúl H2O silný elektrolyt látka , ktorá nie je elektrolyt. Elektróny rovnakých atómov sa podieľajú na tvorbe nepolárnej kovalentnej väzby (napr. v molekule N2) hovoríme o nich, že sú v základnom stave , ak majú najnižšiu energiu obsadzujú jednotlivé hladiny v atóme podľa ich klesajúcej energie môžu byť odtrhnuté od atómu a vznikajú pri tom anióny patria medzi elementárne častice atómu a majú záporný náboj ich počet v atóme sa vždy rovná počtu neutrónov v atómoch sa nachádzajú v priestoroch, ktoré označujeme ako orbitály ktoré sa nachádzajú na poslednej vrstve atómu sa nazývajú valenčné elektróny. roztok bielkoviy vo vode nie je pravý roztok je koloidný roztok je chemicky čistá látka je pravý roztok obsahuje rozptýlené častice, ktorých priemer je 1×10-7 až 1×10-9m obsahuje bielkovinu disociovanú na aminokyseliny je stabilizovaný hydratačným obalom je heterogénna zmes. základnou štruktúrnou jednotkou látky je protón elektrón atóm nekleón hmota zlúčenina každé chemické indivíduum molekula, napr. H2. chemické indivíduum môže byť roztok NaCl v destilovanej vode len zlúčenina Al2O3 elektrón pitná voda morská voda prvok alebo zlúčenina len prvok. protón je častica ktorá má jeden elementárny kladný náboj ktorá má jeden elementárny záporný náboj ktorá nepatrí medzi nukleóny ktorá patrí medzi nukleóny ktorá vznikne z atómu vodíka pribratím jedného elektrónu ktorá vznikne z molekuly vodíka stratou jedného elektrónu ktorá vznikne z atómu vodíka stratou jedného elektrónu elektroneutrálna. nuklidy sú izotopy majú rovnaký počet protónov majú rovnaký počet neutrónov majú rôzny počet nukleónov majú rôzny počet elektrónov majú rôzny počet neutrónov majú rôzny počet protónov majú rovnaké protónové číslo. nuklidy sú v prírode zastúpené v rovnakom množstve majú rovnaký počet neutrónov majú rovnaký počet nukleónov sú izotopy majú rovnaký počet elektrónov majú rovnaké protónové aj nukleónové číslo nelíšia sa od seba elektrónovou konfiguráciou všetky majú rovnakú hmotnosť. prócium, deutérium a trícium sa líšia protónovým číslom sa líšia nukleónovým číslom sa líšia počtom protónov sa líšia počtou neutrónov sa líšía počtom elektrónov sú izotopy vody sú rôzne názvy jedného izotopu sa líšia relatívou atómovou hmotnosťou. pre hlavné kvantové číslo platí ak má hodnotu n=4, maximálny počet elektónov v elektrónovej vrstve n je 32 so vzrastom jeho hodnoty rastie energia elektrónov možno ho použiť na výpočet energie elektrónu v danej energetickej hladine hlavné kvantové číslo dnes známych prvkov nadobúda hodnoty 1 až 7 má vplyv na veľkosť hraničnej plochy orbitálov ak má hodnotu n=3, maximálny počet elektrónov v elektrónovej vrstve je 16 označuje sa písmenom l určuje energiu elektónu v atóme vodíka podľa vzťahu En= B×n2. pre vedľajšie kvantové číslo platí vymedzuje hodnoty magnetického kvantového čísla má vplyv na tvar hraničnej plochy orbitálov charakterizuje tvar orbitálov určuje počet elektrónových vrstiev v atóme nadobúda hodnoty od -n do +n jeho hodoty sa označujú písmenami s,p,d,f... označuje písmenom n môže nadobúdať hodnotu 0 až n-1. pre magnetické kvantové číslo platí má hodnoty, ktoré sú vymedzené hodnotou vedľajšieho kvantového čísla nadobúda hodnonty od -l do +l, vrátane nuly nadobúda hodnoty +s až -s určuje maximálny počet elektrónov vo valenčnej vrstve závisí od neho energia elektónu v atóme, ak sa tento nachádza v elektrickom poli závisí od neho energia elektrónu v atóme, ak sa tento nachádza v magnetickom poli že pre l=3 má hodnoty -3,-2,-1,1,2,3 že pre l=2 môže mať hodnoty -2,-1,0,1,2. maximálny počet elektrónov, ktoré sa nachádzajú v elektrónovej vrstve s hlavným kvantovým číslom n=2, je 2 8 18 32 možné vypočítať zo vzťahu 2n2 6 12 16. elektrónová hladia M môže obsahovať maximálne 16 elektrónov len p orbitály len s a p orbitály s,p,d orbitály maximálne 12 elektrónov maximálne 18 elektrónov maximálne 8 elektrónov 2n2 elektrónov, kde n= hlavné kvantové číslo. neutrón je častica, ktorej hmotnosť sa približne rovná hmotnosti molekuly vodíka je častica, ktorá má len jeden elementárny kladný náboj nie je elektricky nabitá častica má hmotnosť približne rovnakú ako protón je jednou zo základných elementárnych častíc elektrónového obalu je jednou z dvoch druhov elementárnych častíc atómového jadra je základnou štruktúrnou jedotkou látky nepatrí medzi nukleóny. elektrón atómu vedíka má v základnom stave najnižšiu možnú energiu nemôže prejsť do niektorého stavu s vyššou hodnotou n ak sa atómu dodá energia môže byť odtrhnutý od atómu dodaním dostatočne vysokého množstva energie je charakterizovaný kvantovými číslami ak je odtrhnutý od atómu vznikne kladne nabitý- anión čím má nižšiu energiu, tým nižšia energia je potrebná na jeho odtrhnutie z atómu atómu sodíka sa ľahko odtrhne a vzniká z neho katión sodíka má hmotnosť približne 1830x nižšiu ako hmotnosť atómu vodíka. o prechodných prvkoch, ktoré sa nachádzajú v VI. B skupine platí majú atómové polomery, ktoré sú relatívne väčšie ako pri s1 prvkoch ( v rámci jednej periódy) majú v poslednej vrstve 1 alebo 2 elektróny majú v predposlednej vrstve aj neúplne obsadené d orbitály majú v predposlednej vrstve neobsadené p orbitály majú vo valenčnej vrstve 8 elektrónov všetky majú hlavné kvantové číslo n=4 všetky sú kovy v poslednej vrstve majú 6 elektrónov. Podľa Pauliho princípu v orbitále px môže byť maximálne 1 elektrón v orbitále py môžu byť maximálne 2 elektróny v orbitále py môže byť maximálne 6 elektrónov v orbitále pz môže byť maximálne 10 elektrónov v orbitále s môže byť maximálne 1 elektrón v orbitále s môžu byť maximálne 2 elektróny v orbitáloch d môže byť maximálne 10 elektrónov v orbitále môžu byť najviac 2 elektróny s opačným spinom. Podľa Hudovho pravidla je elektrónová konfigurácia atómu bóru 5B (11): (He) 2s2,2px1 síry 16S (32): 1s2, 2s2 2px2, 2py2, 2pz2, 3s2, 3px2, 3py1, 3pz1 dusíka 7N(14): 1s2, 2s1, 2px2, 2py1, 2pz1 berýlia 4Be (9): 1s2, 2s1, 2px1 lítia 3Li(7): 1s2, 2s2 bóru 5B(11): 1s2, 2s2, 2px1 dusíka 7N(14): 1s2, 2s2, 2px1, 2py1, 2pz1 draslíka 19K(39): (Ar) 5s1. Číslo skupiy A v periodickej sústave sa nezhoduje s hodnotou hlavného kvantového čísla sa zhoduje s počtom elektrónov na poslednej elektrónovej vrstve nadobúda hodnoty I až VIII označuje počet orbitálov v atóme je rovnaké ako najvyššie záporné oxidačné číslo atómu prvku v skupine sa zhoduje s číslom periódy pre každý prvok je rovnaké ako najvyššie kladné oxidačné číslo atómov prvkov v I. až VII. skupine (okrem O a F) sa zhoduje s hlavným kvantovým číslom prvku. Číslo periódy v periodickej sústave prvkov je rovnaké ako hlavné kvantové číslo valenčných elektrónov atómov neprechodných prvkov v danej perióde vedľajšie kvantové číslo valenčných elektrónov atómov prvkov v danej perióde magnetické kvantové číslo valenčných elektrónov atómov prvkov v danej perióde spiove kvantové číslo valenčných elektrónov atómov prvkov v danej perióde počet valenčných elektrónov atómu daného prvku najväčšie kladné oxidačné číslo atómu daného prvku najväčšie záporné oxidačné číslo atómu daného prvku počet elektrónových vrstiev atómov prvkov danej periódy. Medzi f prvky zaraďujeme prvky skupín I.B až VIII.B (3.-12.) napr. tie prvky, ktoré s rastúcim protónovým číslom si postupne dopĺňajú 14 elektrónov v orbitále 4f (lantanoidy) chalkogény lantanoidy a aktinoidy halogenidy tie prvky, ktoré majú vo valenčnej vrstve elektróny ns a np a v predposlednej vrstve elektróny (n-1)f vnútorné prechodné prvky prvky, ktoré sa nachádzajú v VI.A a VII.A (16. a 17.) skupine periodickej sústavy. Energia, ktorá sa spotrebuje na rozštiepenie určitej chemickej väzby je rovnaká ako aktivačná energia je rovnaká ako energia, ktorá sa uvoľní pri jej vzniku je vyššia ako energia, ktorá sa uvoľní pri jej vzniku je rovnaká ako ionizačná energia je disociačná energia väzby je nazývaný tiež väzbová energia udáva sa napr. v jednotkách kJ.mol-1 je nižšia ako energia, ktorá sa uvoľní pri jej vzniku. Väzbovosť atómu súvisí s konfiguráciou jeho valenčnej vrstvy súvisí s konfiguráciou valenčnej vrstvy atómov, s ktrorými sa zlučuje závisí od počtu orbitálov, ktoré v základnom stave majú len jeden elektrón prvkov 2. a 3. periódy sa riadi prevažne oktetovým pravidlom nesúvisí s konfiguráciou valenčnej vrstvy atómov, s ktorými sa zlučuje pri niektorých prvkoch sa odvodzuje od elektrónovej konfigurácie v excitovanom stave (napr. C) je počet iónových väzieb, ktoré môže daný prvok tvoriť je počet kovalentných väzieb, ktorými sa atóm daného prvku viaže v zlúčenine. V molekule peroxidu vodíka má atóm kyslíka oxidačné číslo -II má atóm kyslíka oxidačné číslo -I má atóm kyslíka väzbovosť 1 má atóm vodíka oxidačné číslo -I má atóm vodíka oxidačné číslo I má atóm vodíka oxidačné číslo II má atóm kyslíka väzbovosť 2 sú atómy kyslíka a vodíka viazané kovalentnou väzbou. V molekule acetylénu medzi atómami uhlíka sú 3 sigma väzby je 1 sigma a 2 pí väzby sú 2 sigma a 1 pí väzby sú kovalentné väzby sú vodíkové väzby je trojitá väzba je dvojitá väzba je väzba, ktorá túto zlúčeninu radí medzi alkíny. Trojitá väzba v molekule uhľovodíka je reaktívnejšia ako jednoduchá medzi rovnakými atómami je najpevnejšia je typická pre alkadiény vzniká prekrytím s-orbitálov je napr. v molekule acetylénu je napr. v moleekule etylénu je napr. v molekule etínu patrí medzi násobné väzby. Pre iónové zlúčeniny platí sú väčšinou nerozpustné vo vode sú väčšinou rozpustné vo vode majú štruktúru, v ktorej sa elektrosatickými silami priťahujú katióny a anióny ako taveniny alebo v roztokoch vedú elektrický prúd sú tie prvky, pre ktoré je typická kovalentná väzba medzi prvkami sú tie, u ktorých je rozdiel elektronegativít zlučovaných prvkov vyšší ako 1,7 vo vode disociujú na ióny ich vodné roztoky sú elektrolyty. Elektronegativita atómu draslíka je 0,9 a atómu brómu je 2,7. Aká je väzba medzi atómami Br a K v bromide draselnom pí- väzba násobná väzba sigma väzba iónová väzba kovová väzba koordinačná väzba rovnaká ako medzi atómami Na a Cl v chloride sodnom kovalentná väzba. Stabilita molekuly závidí od množstva energie, ktoráá sa uvoľní pri jej vzniku závisí od aktivačnej energiereakcie jej vzniku závisí od množstva odštiepených protónov nezávisí od množstva energie, ktorá sa uvoľní pri jej vzniku je tým menšia, čím sa pri jej vzniku pohltí viac energie je tým menšia, čím má molekula nižšiu hodnotu elektronegativity súvisí s ionizačnou energiou je tým väčšia, čím sa pri jej vzniku pohltí viac energie. Katióny sú ióny, ktoré sa pohybujú v jednosmernom elektrickom poli ku katóde majú kladný náboj sa pohybujú v jednosmernom elektrickom poli k anóde nemôžu vznikať z atómov alkalických kovov sa ľahko tvoria z prvkov s nízkou elektronegativitou majú viac protónov ako elektrónov vznikajú z atómov prvkov po odovzdaní 1 alebo viac elektrónov sa ľahko tvoria z prvkov s nízkou ionizačnou energiou. Iónové zlúčeniny v pevnom skupenstve vytvárajú kryštáliky v pevnom skupenstve sú elektricky nevodivé vo vodnom prostredí sa rozpadajú na katióy a anióny v kryštalickom stave sú krehké po rozpustení vo vode sa správajú ako elektrolyty rozpúšťajú sa aj v nepolárnych rozpúšťadlách vznikajú tak, že na väzbu medzi atómami poskytuje elektróny len jeden atóm tvoria atómy prvkov s veľkým rozdielom hodnôt elektronegativít (> 1,7). Ak obidva elektróny pri vzniku kovalentnej väzby poskytne len jeden atóm, hovoríme o väzbe koordinačnej donorovo-akceptorovej kovovej kovalentnej nepolárnej vodíkovej iónovej ktorá sa nachádza aj v NH4+ ktorá je typická pre iónové zlúčeniny. V NH4Cl medzi jednotlivými atómami môžu byť väzby iónová donorovo-akceptorová kovalentná vodíková koordinačná kovová van der Waalsove sigma a pí. Nepolárna je molekula CO CO2 N2 CH3CH2OH O2 H2O Cl2 HCl. Jednoduchá kovalentná väzba je medzi atómami C-C a C-H nasýtených uhľovodíkov je v molekule H2 vzniká, ak rodiel v hodnote elektronegativít viazaných atómov je vyšší ako 1,7 je napríklad v molekule NaCl je v molekule etánu je v molekule etínu medzi atómami uhlíka vzniká, ak sa na tvorbe elektrónovej dvojice tejto väzby podieľajú obidva atómy je medzi atómami dusíka v molekule N2. Koordinačná väzba vzniká tak, že obidva väzbové elektróny poskytne len jeden atóm je väzba, pri ktorej darca (donor) poskytuje jeden elektrón a príjemca (akceptor) tento elektrón prijíma vzniká medzi atómom dusíka amoniaku a vodíkovým katiónom pri vzniku amónneho katiónu je typická pre molekuly nukleových kyselín sa tiež volá donorovo-akceptorováväzba má väzbovú energiu vyššiu ako van der waalsove sily sa nachádza v zlúčeine KCr(SO4)2 je typická pre komplexné zlúčeniny. Vodíková väzba sa volá aj vodíkový mostík je silnejšia ako kovalentná väzba vzniká medzi molekulami (skupinami), ktoré obsahujú atómy vodíka viazané so silne elektronegatívnymi prvkami (najmä F,O,N) vzniká v molekulách bielkovín vznika v molekulách nukleových kyselín je prítomná v molekule vody medzi molekulami tej istej zlúčeniny je príčinou jej relatívne vyššej teploty varu je typická pre molekuly vody v plynnom skupenstve. V jednoduchých bielkovinách sa nachádzajú väzby kovalentné poloacetálové esterové vodíkové amidové peptidové N-glykozidové O-glykozidové. Vodíkové väzby sa tvoria v molekulách DNA medzi molekulami H2O medzi molekulami NH3 medzi molekulami CH4 medzi molekulami C2H5OH medzi molekulami CH3-O-CH2CH3 medzi molekulami HF v molekulách bielkovín a stabilizujú ich sekundárnu štruktúru. kovalentná je väzba medzi atómami je vtedy, ak väzbový elektrónový oár patrí súčasne obom viazaným atómom vtedy, ak obidva väzbové elektróny sú spoločné obidvom atómom vtedy, ak dôjde k prekrytiu orbitálov, napr. s-s, s-p, alebo p-p jednoduchá, dvojitá alebo trojitá typická pre uhľovodíky v NaCl slabšia ako medzimolekulové van der Waalsove sily len nepolárna. Van der Waalsove sily vznikajú medzi aniónmi a katiónmi vznikajú na základe vzájomného pôsobenia molekulových dipólov sú asi 100-krát slabšie ako kovalentné väzby uplatňujú sa medzi centrálnym atómom a ligandmi v komplexoch nachádzame v molekulách bielkovín patria medzi silné väzby zodpovedajú za primárnu štruktúru bielkovín sú medzimolekulové väzbové sily. Molekula s s. K latinským názvom prvkov priradťe ich značky- stibium, stannum, aluminium, magnesium, silicium, selenium s. vajcový bielok vo vode je s. Aké sú oxidačné čísla atómov prvkov v uvedených oxidoch, ak oxidačé číslo atómu kyslíka je -II: Mn2O7, HgO, Ag2O, P4O6, N2O5, SO3, SiO2 s. Hydroxidy majú všeobecný vzorec M(OH)n pričom platí, že : s. Zmes s. O elektrónoch platí s. Ionizačná energia s. Elektrónová afinita s. Elektrónová vrstva s hlavným kvantovým číslom n=3 môže obsahovať orbitály: s. V molekulách škrobu sú väzby s. O sústavách platí tvrdenie s. V molekule CH2=CH2 sú s. Jednoduchá väzba s. Dvojitá väzba s. Peptidová väzba s. Vyberte správne tvrdenie s. Glykozidové väzby s. O niektorých základných charakteristikách látok platí s. O chemických vzorcoch môžeme tvrdiť s. Podľa Bronstedovej teórie kyseliny sú s. Podľa bronstedovej teórie zásady sú s. Určte konjugované páry protolytickej reakcie HNO3 + H2O <--> H3O+ + NO3- s. Určte konjugované páry protolytickej reakcie NH3+ HCl <--> NH4+ + Cl- s. Určte konjugované páry protolytickej reakcie CH3COOH + C6H5NH2 <--> C6H5NH3+ + CH3COO- c.

Report abuse