Chemia UPJS 391-420

391. Prvky s: a. sú prvky iba s jedným elektrónom s. b. sú prvky podskupín I.A až VIII.A. c. sú prvky podskupín I.A až II.A. d. tvoria iba nepolárne kovalentnú väzbu. e. sú typické kovy. f. sú silné redukovadlá. g. majú o 1, resp. 2 e menej ako predchádzajúci vzácny plyn. h. majú o 1, resp. 2 e viac ako predchádzajúci vzácny plyn.

392. Prvky p: a. majú počet valenčných elektrónov zhodný s číslom podskupiny. b. majú počet valenčných elektrónov zhodný s číslom periódy. c. sú prvky podskupín B. d. sú prvky podskupín A. e. tvoria iba pi väzbu. f. majú valenčné elektróny na p orbitaloch. g. sú prvky podskupín III.A až VIII.A. h. sú prvky podskupín III.A až VIII.A (okrem He).

393. Prvky d: a. nazývajú sa prechodné. b. majú valenčné elektróny na d orbitáloch. c. všetky sú biogénne. d. môžu mať najvyššie kladné oxidačné číslo +VIII. e. nazývajú sa aj neprechodné. f. ich atómové polomery sú relatívne väčšie ako pri prvkoch s. g. l'ahko tvoria koordinačné zlúčeniny. h. sú všetky prirodzene rádioaktívne.

394. Prvky f: a. majú 14 valenčných elektrónov. b. sú reprezentované aktinoidmi a lantanoidmi. c. nazývajú sa aj vnútorne prechodné. d. možno nájsť v 6. a 7. perióde. e. v prírode sa nachádzajú vo veľkých množstvách. f. chemicky sa líšia veľmi výrazne. g. patria medzi biogénne prvky. h. majú najčastejšie oxidačné číslo +III.

395. Prvky s2 v porovnaní s prvkami s1: a. sú viac reaktívne. b. sú menej reaktívne. c. sú rovnako reaktívne. d. majú väčšie atómové polomery. e. majú menšie atómové polomery. f. tvoria rozpustnejšie zlúčeniny. g. majú vyššie teploty topenia. h. sú tvrdšie.

396. O prvkoch p1 platí: a. majú iba jeden elektrón na orbitále p. b. všetky sú kovy. c. majú 3 valenčné elektróny. d. s klesajúcim Z prvku stúpa bazicita hydroxidov. e. so stúpajúcim Z prvku stúpa bazicita oxidov. f. najčastejšie oxidačné číslo je +III. g. bór tvori kovalentné zlúčeniny. h. okrem bóru všetky sú biogénne.

397. O prvkoch p1 neplatí: a. s rastúcim číslom Z prvku sa schopnost' tvorby kovalentných hydridov zvyšuje. b. uhlík, cín a olovo sa nachádzajú v prírode aj v elementárnej forme. c. iónový charakter väzieb prevláda u zlúčenín dvojmocného cínu a olova. d. Si, Ge a Sn sú biogénne mikroprvky. e. všetky prvky tejto podskupiny sú schopné tvoriť polyméry. f. všetky prvky tejto podskupiny majú 4 valenčné elektróny. g. oxidy Pb a Sn sú iba kyselinotvorné. h. stálosť zlúčenín s oxidačným číslom +II stúpa so Z prvkov v tejto skupine.

398. Vyznačte pravdivý výrok o prvkoch p3: a. všetky sa nachádzajú v podskupine V.A. b. všetky sa v prírode nachádzajú v hojnom množstve. с. majú elektrónovú konfiguráciu valenčnej sféry s1p3. d. všetky majú oxidačné čísla -III, +III, + V. e. všetky sú biogénne. f. všetky sú nekovy. g. N, Pa As sú biogénne. h. iba Bi je kov.

399. O hydroxidoch prvkov II.A podskupiny platí: a. sú horšie rozpustné vo vode ako hydroxidy alkalických kovov. b. sú lepšie rozpustné vo vode ako hydroxidy alkalických kovov. с. hydroxidy berýlia a horčíka sú amfotérne. d. iba hydroxid berylnatý je amfoterný. e. bazicita hydroxidov stúpa so zvyšujúcim sa Z prvku II.A podskupiny. f. najlepšie rozpustný z nich je hydroxid berylnatý. g. najlepšie rozpustný z nich je hydroxid barnatý. h. pálené vápno sa priemyselne vyrába z hydroxidu vápenatého.

400. O prvkoch III.A podskupiny neplatí: a. ich elektronegativita klesá rovnomerne s rastúcim Z prvkov. b. iba bór je polokov. c. hydroxidy hliníka a gália sú amfotérne. ich elektrónová konfigurácia je ns1np1. v prírode sú hojné. tvoria iba kovalentné zlúčeniny. so stúpajúcim Z týchto prvkov stúpa bazický charakter ich oxidov. kovový charakter stúpa s klesajúcim Z týchto prvkov.