Chemistry

Chémia ako prírodná veda: študuje vlastnosti látok a ich vzájomné premeny. študuje chemickú formu pohybu hmoty. študuje len správanie látok pri chemických reakciách. študuje len zloženie atómov a molekúl.

Otázka 2 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Hmota: existuje len vo forme látky. sa môže vyskytovať vo forme látky alebo poľa (magnetického, gravitačného). je objektívna realita, ktorá nezávisí od nášho vedomia. sa nemôže premieňať z látky na pole.

Základnou vlastnosťou hmoty je: zotrvačnosť. pohyb. farebnosť. tvrdosť.

Atóm: je najmenšia nedeliteľná mikročastica látky. je najmenšia častica látky, ktorá sa skladá z atómového jadra a elektrónového obalu. sa skladá z protónov, elektrónov a iónov. je častica chemicky nedeliteľná.

Nuklidy: sú látky zložené z atómov s rovnakým protónovým a rôznym nukleónovým číslom. sú látky zložené z atómov s rôznym protónovým číslom. sú látky zložené z atómov s rovnakým protónovým aj nukleónovým číslom. sú látky s rovnakým počtom protónov aj neutrónov v atómovom jadre.

Izotopy: sú atómy s rovnakým protónovým ale odlišným nukleónovým číslom. sú napríklad prótium, deutérium a dusík. sa v prírode nevyskytujú. majú rovnaký počet protónov, neutrónov, ale líšia sa počtom elektrónov.

Izotopy sú nuklidy, ktoré: sa líšia počtom elektrónov. sa líšia počtom protónov a neutrónov. majú rôzny počet protónov. líšia sa počtom neutrónov v atómovom jadre.

Otázka 9 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Prvok: je častica chemickej látky zložená z atómov s rovnakým nukleónovým číslom. je častica látky zložená len z rovnakých nuklidov. je látka zložená z atómov s rovnakým protónovým číslom. je napríklad sodík, kyslík, destilovaná voda.

Otázka 11 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Chemicky čistá látka: sa skladá len z častíc rovnakého druhu. môže byť prvok alebo zlúčenina. je látka, ktorej fyzikálne a chemické vlastnosti sa už ďalším čistením nemenia. môže byť len prvok.

Chemické indivíduum: je napríklad roztok glukózy. môže byť zliatina dvoch alebo viacerých kovov. je roztok vaječného bielka. je destilovaná voda.

Z uvedených látok vyberte chemicky čisté látky: morská voda, mosadz, roztok NaOH. železo, destilovaná voda, kryštalický chlorid draselný. kyslík, dusík, oxid hlinitý. vzduch, sklo, minerálna voda.

Minerálna voda sa od destilovanej vody odlišuje: obsahom iónov. schopnosťou tvoriť vodíkové väzby medzi molekulami. ničím, obidve látky sú chemicky čisté látky. elektrickou vodivosťou.

Destilovaná voda: je na rozdiel od pitnej vody pravý roztok. je chemicky čistá látka. neobsahuje rozpustené soli. je koloidná zmes.

Otázka 17 – pozri obrázok. A. B. C. D.

O rovnorodej zmesi môžeme povedať: môže byť tuhá, kvapalná alebo plynná. je rovnorodá, ak sa skladá len z rovnakých atómov. je zmes dvoch alebo viacerých plynov. je pravý roztok.

Pravý roztok je: rovnorodá zmes, napríklad roztok vaječného bielka. zmes vodíka a kyslíka. napríklad sklo. zmes plynnej a tuhej látky.

Roztok: je rôznorodá zmes zložená z dvoch alebo viacerých kvapalných látok. bielkovín vo vode je nepravý roztok. sa skladá vždy len z vody a z jednej rozpúšťanej látky. NaCl vo vode je chemické indivíduum.

Otázka 21 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Zloženie roztoku vyjadrujeme: hmotnostným zlomkom. objemovým zlomkom. osmotickým tlakom. ionizačným stupňom.

Hmotnostný zlomok: je podiel hmotnosti rozpustenej látky a hmotnosti rozpúšťadla. je podiel hmotnosti rozpustenej látky a hmotnosti roztoku. je podiel hmotnosti rozpustenej látky v 1000 g vody. vyjadrujeme aj v percentách.

Otázka 24 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Rôznorodá zmes: môže byť suspenzia, emulzia, pena a roztok. môže byť suspenzia, emulzia, pena a aerosól. je vždy zmes dvoch kvapalných látok. obsahuje častice, ktorých veľkosť je väčšia ako 100 nm.

Medzi suspenziu nepatrí zmes: vody a oleja. piesku a oleja. plynnej látky a kvapalnej látky. rozdrvenej kriedy a vody.

Emulzia je: koloidný roztok vaječného bielka vo vode. zmes dvoch kvapalných, navzájom nerozpustných látok. zmes benzénu s jódom. napríklad zmes nepolárnej kvapalnej látky s vodou.

Suspenzia je: rovnorodá zmes kvapalnej a tuhej látky. rôznorodá zmes kvapalnej a tuhej látky. napríklad neprefiltrovaná morská voda. zmes dvoch alebo viacerých kvapalín s rôznou molekulovou hmotnosťou.

Medzi emulzie patrí: vaječný žĺtok. majonéza. osladený čaj. minerálna voda.

Z uvedených príkladov vyberte penu: vyšľahaná šľahačka. sneh z vaječného bielka. hmla. vaječný žĺtok.

Medzi aerosóly nepatrí: dym. morská pena. hmla. šľahačka.

Otázka 32 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 33 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 34 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 35 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 36 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 37 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Počet atómov kyslíka v dihydrogénarzenitane sodnom je: 2. 1. 3. 0.

Počet atómov kyslíka v molekule disiričitanu draselného je: 3. 5. 6. 4.

Počet atómov vodíka v molekule síranu amónneho je: 3. 4. 6. 8.

V molekule kyseliny dichrómovej je počet atómov kyslíka: 4. 5. 6. 7.

Podľa kvantovo-mechanického modelu atómu: elektróny sa pohybujú okolo atómového jadra v určitom priestore, orbitále, s pravdepodobnosťou 95 až 99 %. kvantové čísla charakterizujú energiu a veľkosť jadra atómu (energia, stav, orientácia, rotácia). elektróny sa pohybujú po kruhových dráhach ( Bohr, Rutherford ). elektróny sa pohybujú po kruhových dráhach s pravdepodobnosťou 95 až 99 % ( Bohr, Rutherford ).

Pre hlavné kvantové číslo platí: možno použiť na výpočet energie elektrónu v danej energetickej hladine. jeho hodnota je celé kladné číslo od 0 po 7. označujeme písmenami K, L, M, N, O, P, Q. teoreticky môže nadobúdať hodnoty celých kladných čísel od 1 po nekonečno.

Pre kvantové čísla platí: hlavné súhlasí s číslom hladiny elektrónov. hlavné má vplyv na veľkosť, vedľajšie na tvar hraničnej plochy orbitálov. vedľajšie určuje počet elektrónových vrstiev v atóme. magnetické určuje maximálny počet elektrónov vo valenčnej vrstve.

Otázka 45 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Vedľajšie kvantové číslo: charakterizuje tvar orbitálu a čiastočne energiu. pre n = 2 môže nadobúdať hodnoty 1, 2, 3. môže nadobúdať hodnotu od 0 po n-1. určuje orientáciu orbitálu v priestore.

Ak je vedľajšie kvantové číslo l = 2, potom pre magnetické kvantové číslo platí: m = 0, 1, 2. m = -2, - 1, 0, 1, 2. m = 0. m = - 1, -2, 1, 2.

Vyberte správne hodnoty kvantových čísel: n = 1, l = 0, m = 0. n = 3, l = 2, m = -2, -1, 0, 1, 2. n = 4, l = 3, m = -3, -2, - 1, 0, 1, 3. n = 2, l = 2, m = -1, -2, 0, 1, 2.

Vyberte správne hodnoty kvantových čísel: n = 2, l = 1, m = -1, 0, 1. n = 2, l = 3, m = -3, -2, -1, 0, 1, 2, 3. n = 1, m = 0. druhá elektrónová vrstva môže mať orbitály s, p, d.

Vyberte správny výrok: elektróny obsadzujú orbitály podľa klesajúcej hodnoty energie. elektróny obsadzujú orbitály podľa klesajúcej hodnoty elektronegativity. elektróny obsadzujú orbitály podľa stúpajúcej hodnoty energie. elektróny obsadzujú orbitály podľa stúpajúcej hodnoty ionizačnej energie.

Podľa Hundovho pravidla platí, že: elektróny obsadzujú orbitály s rovnakou hodnotou energie najprv po jednom, potom sa spárujú. v jednom orbitále nemôžu existovať dva elektróny, ktoré by mali všetky štyri kvantové čísla rovnaké. elektróny obsadzujú orbitály podľa stúpajúcej hodnoty energie. elektróny vo valenčnej vrstve vždy vytvoria oktet.

Hundovo pravidlo: udáva maximálny počet elektrónov na valenčnej vrstve. hovorí, že stavy s rovnakou energiou sa všetky obsadzujú najskôr po jednom elektróne. umožňuje vypočítať energiu elektrónu. je výstavbový princíp.

Otázka 53 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Elektrónovú konfiguráciu 1s, 2s, 2px, 2py, 2pz má: atóm uhlíka v základnom stave. excitovaný atóm uhlíka. atóm dusíka v excitovanom stave. katión uhlíka.

Otázka 55 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 56 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 57 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Ionizačná energia: v rámci jednej periódy v PSP stúpa zľava doprava. je energia, ktorú je potrebné dodať na rozštiepenie atómu v plynnom stave. alkalických kovov je malá. je energia, ktorú je potrebné dodať na odštiepenie elektrónu z atómu v plynnom stave.

Ionizačná energia: v skupine so stúpajúcim protónovým číslom rastie. v skupine so stúpajúcim protónovým číslom klesá. je najmenšia pre prvky I.A skupiny. je najväčšia pre prechodné prvky.

Elektrónová afinita: v periodickej sústave prvkov klesá zhora nadol a stúpa zľava doprava. halogénov je vysoká. je vysoká pri prvkoch, ktoré ľahko tvoria katióny. je energia, ktorá sa uvoľní keď atóm v plynnom stave prijme elektrón.

So stúpajúcim protónovým číslom v perióde: klesá ionizačná energia. stúpa ionizačná energia. sa ionizačná energia nemení. klesajú hodnoty elektrónovej afinity ale ionizačná energia narastá.

Otázka 62 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Hydrogénperoxid sodný (hydroperoxid sodný) má vzorec: Na-O-H-O. Na-O-O-H. H-O-Na-H. Na-H-O.

O prvkoch hlavných skupín v PSP platí: maximálne kladné oxidačné číslo daného prvku je rovnaké ako číslo periódy, v ktorej sa prvok nachádza. maximálne kladné oxidačné číslo daného prvku je rovnaké ako číslo skupiny, v ktorej sa prvok nachádza. v danej perióde so stúpajúcim protónovým číslom vzrastá elektronegativita. v danej skupine so stúpajúcim protónovým číslom vzrastá elektronegativita.

Číslo skupiny: je zhodné s hlavným kvantovým číslom daného prvku. je rovnaké ako počet valenčných elektrónov daného prvku. udáva počet protónov. je rovnaké ako maximálne kladné oxidačné číslo daného prvku.

Číslo periódy: je zhodné s najvyšším hlavným kvantovým číslom daného prvku. udáva, ktorú elektrónovú vrstvu si prvok buduje. udáva počet protónov. udáva počet neutrónov.

Maximálne kladné oxidačné číslo prvkov hlavných skupín je: 8. vždy zhodné s číslom periódy, v ktorej sa daný prvok nachádza. rovnaké ako počet valenčných elektrónov daného prvku. vždy rovnaké ako číslo hlavnej skupiny, v ktorej sa daný prvok nachádza.

Číslo skupiny A v periodickej sústave prvkov: je rovnaké ako najvyššie kladné oxidačné číslo prvkov v I. až VII. skupine (okrem F a O). nadobúda hodnoty I až VII. sa zhoduje s hodnotou hlavného kvantového čísla. sa zhoduje s počtom elektrónov na poslednej elektrónovej vrstve.

Maximálne záporné oxidačné číslo daného prvku v binárnej zlúčenine: je vždy rovnaké ako číslo periódy. je -8. dusíka je -3. vápnika je -6.

Redukčné účinky prvkov: v perióde zľava doprava klesajú. halogénov sú najväčšie. alkalických kovov sú najväčšie. majú d prvky najväčšie.

Vyznačte nepravdivé tvrdenie: kyselinotvornosť oxidov prvkov tretej periódy narastá od I. A po VII.A skupinu PSP. oxidy majú iónovú, atómovú alebo molekulovú štruktúru. všetky oxidy halogénov sú anhydridy kyselín. zásadotvornosť oxidov prvkov tretej periódy klesá od I. A po VII.A skupinu PSP.

Otázka 72 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 73 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 74 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 75 – pozri obrázok. A. B. C. D.

O hydridoch platí: iónové hydridy reagujú s vodou za vzniku kyselín. iónové hydridy reagujú s vodou za vzniku hydroxidu a vodíka. nepolárne hydridy sú amfolyty. polárne kovalentné hydridy vo vode vytvárajú oxóniový katión.

Otázka 77 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Katión sodíka je stabilnejší ako atóm sodíka: pretože má konfiguráciu predchádzajúceho vzácneho plynu Ne. nie je správne, pretože katión sodíka má kladný náboj a atóm je neutrálny. pretože má konfiguráciu nasledujúceho vzácneho plynu. pretože je menší.

O alkalických kovoch platí: sú mäkké, lebo do kovovej väzby poskytujú len jeden valenčný elektrón. do kovovej väzby poskytujú elektróny z orbitálu s a p. majú najnižšie hodnoty elektronegativity v rámci periodickej sústavy prvkov. sú veľmi dobré oxidačné činidlá.

Otázka 80 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 81 – pozri obrázok. A. B. C. D.

O atóme sodíka a katióne sodíka platí: katión sodíka je stabilnejší, lebo má konfiguráciu vzácneho plynu. atóm je stabilnejší. sú rovnako stabilné, lebo majú rovnaký počet protónov. katión sodíka je reaktívnejší.

Otázka 83 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Halogény: sú na rozdiel od halogenidových aniónov pre človeka jedovaté. si stabilizujú valenčnú vrstvu prijatím jedného elektrónu a tak dosiahnu elektrónovú konfiguráciu predchádzajúceho vzácneho plynu. si stabilizujú valenčnú vrstvu prijatím jedného elektrónu a tak dosiahnu elektrónovú konfiguráciu nasledujúceho vzácneho plynu. patria medzi najelektronegatívnejšie prvky.

Otázka 85 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 86 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 87 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Pre zlúčeniny halogénov platí: halogenidy sú soli bezkyslíkatých kyselín halogénov. halogenidy kovov sú vo vode väčšinou dobre rozpustné a prakticky úplne ionizované. v halogénvodíkoch sa polarita väzby v molekulách HX v smere od HI k HF výrazne znižuje. vodné roztoky halogénvodíkov sú, okrem HF, silné kyseliny.

Otázka 89 – pozri obrázok. A. B. C. D.

V ľudskom organizme sú najviac zastúpené soli kyseliny: uhličitej. fosforečnej. chlorovodíkovej. jodovodíkovej.

Otázka 91 – pozri obrázok. A. B. C. D.

O jóde neplatí: jeho roztok v metanole sa používa na dezinfekciu. vytvárajú dvojatómové molekuly. rozpúšťa sa v roztoku jodidu draselného. z jodidov ho možno vytesniť brómom.

Ak jód sublimuje zanikajú: medzimolekulové väzby. štruktúra atómov. van der Waalsove sily. kovalentné väzby.

Otázka 94 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 95 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Kyslík: si stabilizuje valenčnú vrstvu prijatím dvoch elektrónov alebo vytvorením dvoch kovalentných väzieb. sa vyskytuje v zlúčeninách v oxidačných číslach od –II až po VI. molekulový je stabilnejší, lebo atómy kyslíka sú viazané v molekule dvojitou väzbou. je najrozšírenejší prvok na Zemi.

Oxidy: môžu byť kyselinotvorné, zásadotvorné alebo amfotérne. delíme podľa štruktúry na iónové, atómové a molekulové. vznikajú len priamym zlučovaním s kyslíkom. sú všetky rozpustné vo vode, lebo sú to polárne látky.

Otázka 98 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Molekula vody: má polárne kovalentné väzby a väzbový uhol približne 104°. v koordinačných zlúčeninách sa môže viazať ako centrálny atóm. má atómy vodíka a kyslíka viazané vodíkovými väzbami, preto má vysokú teplotu varu. môže tvoriť hydráty.

Otázka 100 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 101 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 102 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Sulfán: je zapáchajúci jedovatý plyn. vzniká rozkladom bielkovín. má len redukčné účinky. je kvapalina, pretože medzi molekulami sulfánu sa tvoria vodíkové väzby.

Sulfán: má len redukčné účinky, pretože síra je v oxidačnom čísle – II. je kvapalina nepríjemného zápachu, lebo medzi molekulami sulfánu sa tvoria vodíkové väzby. sa vo vode rozpúšťa a tvorí kyselinu sulfánovú. má atómy vodíka a síry viazané polárnou kovalentnou väzbou.

Schopnosť tvoriť dlhé reťazce: má len uhlík. môže aj kremík aj bór. môžu atómy, ktoré majú elektronegativitu väčšiu ako 2,00. majú všetky biogénne prvky.

Otázka 106 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Oxid uhoľnatý: je pre človeka jedovatý, lebo sa nevratne viaže na hemoglobín. vzniká napríklad pri horení metánu za nedostatočného prístupu vzduchu. používa sa aj na nepriamu redukciu kovov, napríklad pri výrobe železa. sa rozpúšťa vo vode a tvorí slabú kyselinu uhličitú.

Oxid uhoľnatý: je len oxidačné činidlo. je len redukčné činidlo. má oxidačné aj redukčné účinky. sa využíva pri výrobe železa na nepriamu redukciu oxidu železitého.

O oxide uhličitom platí: je lepšie rozpustný v studenej vode ako v teplej. vo vode sa nerozpúšťa, lebo jeho molekuly netvoria dipóly. vzniká dokonalým spaľovaním uhlia alebo uhľovodíkov. má redukčné účinky.

Oxid uhličitý: je reaktívnejší ako CO. jeho molekula je nepolárna. má oxidačné aj redukčné účinky. sa nachádza v ľudskom organizme.

Otázka 111 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 112 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Amorfná modifikácia uhlíka je: tuha. sadze. diamant a aktívne uhlie. tuha a sadze.

Prvky p: sú prvky, ktoré majú na valenčnej vrstve v orbitále p 1 až 8 elektrónov. sú prvky všetkých A skupín. sú prvky III.A až VIII. A skupiny. sú napríklad vodík, dusík, síra a fluór.

Otázka 115 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Prvky II. A skupiny: všetky sú kovy alkalických zemín. majú nižšie hodnoty prvej ionizačnej energie ako alkalické kovy. majú vyššie hodnoty prvej ionizačnej energie ako alkalické kovy. sú menej reaktívne ako prvky I.A skupiny.

Pary prchavých zlúčenín s prvkov farbia plameň: Li na karmínovočerveno. Na na zeleno. draslík na slabo fialovo a rubídium na ružovofialovo. sodík na žlto.

Otázka 118 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Prvky VI. A skupiny: sa nazývajú chalkogény. okrem kyslíka sú všetky za normálnych podmienok tuhé látky. v prírode sa vyskytujú len vo forme zlúčenín. na orbitále p majú šesť elektrónov.

Kyselina sírová: je silná kyselina a v koncentrovanom stave je silne hygroskopická. koncentrovaná má slabé oxidačné účinky. tvorí soli sírany a dihydrogénsírany. tvorí soli sírany a hydrogénsírany.

Otázka 121 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Oxid siričitý: vzniká neúplným spaľovaním síry alebo fosílnych palív. má len oxidačné účinky. má oxidačné aj redukčné účinky. ak sa nachádza v ovzduší, spôsobuje kyslé dažde.

Otázka 123 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 124 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 125 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Pre dusík platí: má vždy väzbovosť 3. jeho maximálna väzbovosť je 4. môže sa zlučovať s kyslíkom a tvoriť oxidy, v ktorých má oxidačné číslo –III až VI. za normálnej teploty je nereaktívny.

Otázka 127 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 128 – pozri obrázok. A. B. C. D.

O amoniaku platí: môže sa pripraviť reakciou dusíka s vodíkom. jeho molekuly sa navzájom spájajú vodíkovými väzbami. najčastejšie sa správa ako kyselina. pri laboratórnych podmienkach je bezfarebný plyn; nerozpúšťa sa vo vode.

Otázka 130 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 131 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 132 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 133 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 134 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Kyselina dusičná: má silné oxidačné aj redukčné účinky. reaguje takmer so všetkými kovmi, okrem zlata a platiny. vzniká reakciou oxidu dusitého s vodou. tvorí soli dusičnany a dusitany.

Otázka 136 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Fosfor: sa nachádza vo forme vápenatých a horečnatých solí v kostiach a zuboch. sa nachádza aj v polysacharidoch. je súčasťou nukleových kyselín. je dôležitou súčasťou bielkovín.

Biely fosfor: je veľmi reaktívny a jedovatý. je menej reaktívny ako červený fosfor. má oveľa nižšiu zápalnú teplotu ako červený. vedie elektrický prúd rovnako ako čierny.

Otázka 139 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 140 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Kyselina trihydrogénfosforečná: vzniká reakciou oxidu fosforečného s vodou. tvorí soli dihydrogénfosforečnany, hydrogénfosforečnany a fosforečnany. patrí medzi najsilnejšie kyseliny. už pri izbovej teplote má silné oxidačné účinky.

Vyberte, čo neplatí o kremíku: na rozdiel od uhlíka, kremík netvorí stabilné reťazce, väzba Si-Si je slabšia ako väzba C-C. tvorí veľmi stabilné zlúčeniny, v ktorých sa striedajú atómy – Si – O –. je typický nekov. s vodíkom tvorí silicidy, ktoré sú analógmi alkánov.

Otázka 143 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 144 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Prvky III.A skupiny: si stabilizujú valenčnú vrstvu prijatím troch elektrónov. sú všetko kovy. tvoria len kovalentné väzby. okrem bóru sú kovy.

O kovoch všeobecne platí: ich atómy sú v kryštálovej mriežke viazané kovovou väzbou. všetky kovy reagujú s kyselinami, pričom vzniká soľ a voda. fyzikálne vlastnosti kovov závisia od počtu valenčných elektrónov, ktoré sa zapájajú do kovovej väzby. majú vysoké hodnoty ionizačnej energie.

Kovy možno získať: redukciou z ich oxidov. len redukciou uhlíkom. redukciou uhlíkom, hliníkom alebo elektrolyticky. oxidáciou.

Otázka 148 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Hliník sa vyrába z bauxitu: redukciou uhlíkom. aluminotermicky. elektrolýzou taveniny oxidu hlinitého s kryolitom pri vysokej teplote. elektrolýzou kryolitu.

Otázka 150 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 151 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Pre d prvky platí: majú veľmi dobré fyzikálne vlastnosti (okrem Hg, Zn, Cd), pretože na kovovej väzbe sa podieľajú valenčné elektróny najmä z neúplne obsadených d orbitálov. môžu sa vyskytovať v oxidačných číslach –I, -III, II, III, V, VI,. bezfarebné sú katióny d prvkov, ktoré majú prázdny alebo dobudovaný d orbitál. v koordinačných zlúčeninách vystupujú ako akceptory elektrónov.

Prvky d : v komplexných zlúčeninách sú donormi elektrónového páru. vystupujú v komplexných zlúčeninách ako centrálne atómy. majú na valenčnej vrstve v orbitále np 6 elektrónov a na orbitále (n-1)d 1-10 elektrónov. na predposlednej vrstve majú 18 elektrónov.

Otázka 154 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 155 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 156 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Chemická väzba: je sila, ktorá viaže atómy v molekule. je tvorená voľným elektrónovým párom. vzniká medzi atómami alebo molekulami. môže byť jednoduchá, dvojitá, trojitá alebo štvoritá.

Väzbová energia: je rovnako veľká ako aktivačná energia. je rovnako veľká ako disociačná energia. sa uvoľní alebo spotrebuje pri vzniku chemickej väzby, podľa toho, či ide o exotermickú alebo endotermickú reakciu. je energia, ktorá sa uvoľní pri vzniku chemickej väzby.

O chemickej väzbe možno povedať: je tým pevnejšia, čím väčšia väzbová energia sa uvoľní pri jej vzniku. že vzniká medzi atómami s vysokou elektronegativitou. na jej rozštiepenie je potrebné dodať disociačnú energiu. je tým pevnejšia, čím menšia energia sa uvoľní pri jej vzniku.

O chemickej väzbe platí: pri vzniku chemickej väzby sa energia spotrebuje alebo uvoľňuje podľa typu reakcie. pri vzniku chemickej väzby sa uvoľní väzbová energia. čím väčšia väzbová energia sa uvoľní pri jej vzniku, tým je väzba pevnejšia. je tým pevnejšia, čím väčšia disociačná energia je potrebná na jej štiepenie.

Vyberte správne výroky o chemickej väzbe: v kovalentnej väzbe je elektrónový pár spoločný pre oba zlúčené atómy. kovalentná väzba môže byť len jednoduchá. môže sa štiepiť vplyvom činidiel homolyticky alebo heterolyticky. môže byť jednoduchá, dvojitá alebo trojitá.

Stabilita molekuly závisí: od počtu atómov v molekule. len od polarity väzby. od veľkosti väzbovej energie, ktorá sa spotrebuje pri jej vzniku. od veľkosti väzbovej energie, ktorá sa uvoľní pri jej vzniku.

Kovalentná väzba: môže byť väzba σ alebo π. môže byť len jednoduchá. je jednoduchá alebo násobná. môže byť nepolárna, polárna.

Otázka 164 – pozri obrázok. A. B. C. D.

O kovalentnej väzbe platí: vzniká len medzi rovnakými atómami. atómy z väzby zdieľajú spoločný elektrónový pár. sa nachádza medzi molekulami vody. je napríklad väzba peptidová.

Atómy sa zlučujú: preto, aby dosiahli el. konfiguráciu najbližšieho vzácneho plynu. aby sa zvýšila ich vnútorná energia. aby mali na valenčnej vrstve čo najviac nespárených elektrónov. preto, aby sa znížila vnútorná energia vzniknutého systému.

Polarita chemickej väzby: je posun elektrónového obalu atómu na stranu elektronegatívnejšieho atómu. je posun väzbového elektrónového páru na stranu elektronegatívnejšieho atómu. sa vypočíta z rozdielu protónových čísiel viazaných atómov. sa určuje z rozdielu elektronegativít zlúčených atómov.

Koordinačná väzba: vzniká vtedy, ak jeden atóm je donorom a druhý akceptorom elektrónového páru. sa nachádza v molekule amoniaku. vzniká tak, že jeden atóm poskytne do väzby elektrónový pár a druhý atóm prázdny orbitál. môže byť iónová.

Otázka 169 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 170 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Násobná kovalentná väzba: je pevnejšia ako jednoduchá. je kratšia ako jednoduchá. je tvorená jednou väzbou σ alebo tromi väzbami π. predstavuje zníženú elektrónovú hustotu.

V bromide amónnom: sa nachádza jedna väzba π, 4 väzby σ. sú dve iónové väzby a 3 polárne kovalentné väzby. sú 3 kovalentné polárne väzby, jedna iónová a jedna koordinačne kovalentná väzba. sa nachádzajú len kovalentné väzby.

Otázka 173 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 174 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 175 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Vodíková väzba: je príčinou relatívne vyššieho bodu varu zlúčenín, ktoré ju tvoria, napr. aj vody. sa nachádza medzi molekulami všetkých uhľovodíkov. vzniká aj v molekulách bielkovín. podmieňuje dobrú rozpustnosť etanolu vo vode.

Otázka 177 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Vyberte, čo platí pre iónový kryštál: v kryštálovej mriežke medzi katiónmi a aniónmi pôsobia silné elektrostatické príťažlivé sily. v pevnom skupenstve veľmi dobre vedie elektrický prúd. je tvrdý, krehký, s vysokou teplotou topenia. je dobre rozpustný v benzéne.

O iónových zlúčeninách platí: sú rozpustné v polárnych zlúčeninách. ich taveniny vedú elektrický prúd. ich kryštály sú dobré vodiče tepla a elektrického prúdu. sú sypké.

Otázka 180 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 181 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 182 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Vodíková väzba: sa nachádza napríklad v molekule vody. vzniká medzi molekulami, v ktorých je atóm vodíka naviazaný polárnou väzbou na atóm kyslíka, fluóru alebo dusíka. sa nachádza v molekulách bielkovín. nemá žiadnu úlohu pri translácii.

Vodíková väzba: sa uplatňuje pri replikácii DNA. je medzi molekulami aminokyselín v primárnej štruktúre proteínov. je príčinou vzniku glykozidovej väzby. sa nachádza v sekundárnej a terciárnej štruktúre proteínov.

Van der Waalsove sily: sú veľmi slabé medzimolekulové sily, ktoré vznikajú medzi okamžitými dipólmi. uplatňujú sa napríklad pri terciárnej štruktúre bielkovín. sú asi 100 krát slabšie ako chemická väzba. sú silnejšie ako vodíková väzba.

Van der Waalsove sily: sú také slabé, že nemajú vplyv na vlastnosti nepolárnych molekulových kryštálov. sa nachádzajú v molekulách nukleových kyselín. sa uplatňujú pri terciárnej štruktúre proteínov. sa nachádzajú v molekulách polysacharidov.

Chemický dej je dej: pri ktorom sa mení štruktúra látok, napríklad topenie ľadu. pri ktorom zanikajú vodíkové väzby. pri ktorom sa mení zloženie a štruktúra látky. pri ktorom pôvodné väzby v reaktantoch zanikajú a nové chemické väzby v produktoch vznikajú.

Predpokladom vzniku chemickej väzby medzi dvomi časticami je: len zrážka dvoch častíc. zrážka dvoch častíc, ktoré majú aktivačnú energiu. zrážka dvoch častíc, ktoré majú vhodnú orientáciu. aj vytvorenie prechodového komplexu.

Aktivačná energia: je vo vzťahu k rýchlosti chemickej reakcie. je energia, ktorá vzniká pri exotermických reakciách. pre endotermické reakcie je záporná. exotermických reakcií je menšia ako endotermických.

Hodnotu aktivačnej energie: vypočítame z rozdielu potenciálnej energie produktov a reaktantov. vypočítame z rozdielu potenciálnej energie prechodového komplexu a potenciálnej energie reaktantov. vypočítame z rozdielu potenciálnej energie prechodového komplexu a potenciálnej energie produktov. ovplyvňuje prítomnosť katalyzátora.

Chemické reakcie delíme na: jednoduché a zložité. anabolické a katabolické. protolytické, redoxné, zrážacie a komplexotvorné. adičné, substitučné, eliminačné.

Otázka 192 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 193 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 194 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 195 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Podstata redoxných reakcií je: prenos katiónu vodíka. prenos elektrónov. výmena oxidačných činidiel. dehydratácia.

V reakcii manganistanu draselného s peroxidom vodíka je oxidovadlo: draslík. kyslík. vodík. mangán.

V reakcii manganistanu draselného s peroxidom vodíka je redukovadlo: mangán. kyslík. vodík. draslík.

Otázka 199 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Reakčné teplo: je teplo, ktoré si sústava pri reakcii vymieňa s okolím. vyjadrujeme v kJ/mol. závisí od skupenstva reagujúcich látok a od teploty. je teplo, ktoré treba dodať, aby látky mohli reagovať.

Reakčné teplo: závisí od aktivačnej energie. súvisí s rýchlosťou chemickej reakcie. je teplo, ktoré si reakčná sústava vymieňa s okolím. závisí od spôsobu, akým prebieha chemická reakcia.

Hodnota reakčného tepla závisí: len od typu reagujúcich látok. od veľkosti styčnej plochy reaktantov. od aktivačnej energie. od počiatočného a koncového energetického stavu reakcie.

Podľa 1. termochemického zákona pre reakčné teplo platí: reakčné teplo priamej a spätnej reakcie je podľa zákona zachovania energie vždy rovnaké. reakčné teplo priamej a spätnej reakcie je až na znamienko rovnaké. reakčné teplo priamej reakcie je rovnaké ako reakčné teplo čiastkových reakcií. reakčné teplo vypočítame z rozdielu energií.

Podľa Hessovho zákona platí: reakčné teplo nezávisí od mechanizmu chemickej reakcie. reakčné teplo priamej reakcie sa rovná súčtu reakčných tepiel čiastkových reakcií, ktorými daný produkt vzniká. reakčné teplo nezávisí od teploty reaktantov. reakčné teplo priamej a čiastkovej reakcie sa líši len znamienkom.

Entropia: je kvantitatívnou mierou nevratnosti, resp. samovoľnosti chemického deja. je mierou neusporiadanosti systému. izolovaného systému pri spontánnych chemických reakciách narastá, ∆S > 0. chemický dej sa uskutoční spontánne v prípade keď ∆ S < 0.

Ak pre danú reakciu je ∆H > 0, potom platí: hodnota aktivačnej energie je nízka. produkty reakcie sú stabilnejšie. reaktanty sú stabilnejšie. produkty majú slabšie väzby ako reaktanty.

Pri exotermických reakciách: reakčné teplo píšeme so znamienkom mínus, pretože reaktanty majú nižšiu energiu ako produkty. píšeme ∆Q < 0, pretože produkty majú nižšiu energiu ako reaktanty. produkty sú stabilnejšie. stabilita reaktantov a produktov je rovnaká, líšia sa len energiou.

Pre entropiu kryštalického KCl a roztoku KCl platí: entropia kryštálov KCl je nižšia ako entropia roztoku KCl. entropia roztoku KCl je rovnaká ako entropia KCl v roztoku. entropia KCl v roztoku je nižšia ako entropia kryštálov KCl. nedá sa určiť.

Otázka 209 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Pre endotermické reakcie platí: reaktanty chemických reakcií sú nestabilnejšie ako produkty. produkty endotermických reakcií sú nestabilnejšie ako reaktanty. pri endotermických reakciách musíme energiu dodávať. energia väzieb v produktoch endotermických reakcií je menšia ako v reaktantoch.

Pre endotermické reakcie platí: všetky endotermické reakcie prebiehajú samovoľne. sú to len protolytické reakcie. produkty endotermických reakcií majú nižšiu potenciálnu energiu ako reaktanty. produkty endotermických reakcií majú vyššiu potenciálnu energiu ako reaktanty.

Pri exotermickej reakcii: je potenciálna energia reaktantov vyššia ako potenciálna energia produktov. je potrebná vysoká hodnota aktivačnej energie. je potenciálna energia reaktantov nižšia ako potenciálna energia produktov. sa reakčné teplo vypočíta ako rozdiel potenciálnych energií produktov a reaktantov.

Pre entropiu kryštalického KCl a roztoku KCl platí: entropia kryštálov KCl je nižšia ako entropia roztoku KCl. entropia kryštalického KCl je rovnaká ako entropia KCl v roztoku. entropia KCl v roztoku je nižšia ako entropia kryštálov KCl. kryštál KCl má väčšiu usporiadanosť, preto má nižšiu hodnotu entropie.

Samovoľne môže prebiehať reakcia, v ktorej: stúpa entropia (∆S > 0 ) a Gibbsova energia má záporné znamienko (∆G < 0). klesá entropia a Gibbsova energia má kladné znamienko. pôsobí enzým s využitím energie ATP. aktivačná energia má veľmi vysokú hodnotu.

Predpokladom priebehu chemickej reakcie je: aktívna zrážka medzi časticami reaktantov. primeraná kinetická energia reagujúcich častíc. veľkosť častíc do 100 nm. vhodná orientácia častíc pri zrážke.

Aktivačná energia: je daná rozdielom potenciálnej energie reaktantov a produktov. je daná rozdielom potenciálnej energie prechodového komplexu a reaktantov. je daná rozdielom potenciálnej energie prechodového komplexu a produktov. závisí od reakčného tepla.

Otázka 217 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 218 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Rýchlostná konštanta k: je konštanta pre daný typ chemickej reakcie. závisí od teploty. závisí od skupenstva reagujúcich látok. závisí len od koncentrácie produktov.

Otázka 220 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Rýchlosť chemickej reakcie môže ovplyvniť: len teplota, lebo rýchlostná konštanta závisí len od teploty. len koncentrácia reaktantov, ako vyplýva z I. kinetického zákona. veľkosť povrchu reagujúcich látok. prítomnosť katalyzátora.

Teplota ovplyvňuje rýchlosť chemickej reakcie: podľa Arrheniovho zákona. pretože čím vyššia bude teplota, tým vyššia bude hodnota aktivačnej energie, a tým rýchlejšia bude chemická reakcia. pretože čím vyššia bude teplota, tým väčší počet častíc dosiahne hodnotu aktivačnej energie. pretože pri vyššej teplote sa častice pohybujú pomalšie.

Teplota ovplyvňuje rýchlosť chemickej reakcie, pretože: vplyvom nižšej teploty budú mať častice vyššiu kinetickú energiu, preto sa budú pohybovať rýchlejšie a častejšie bude dochádzať k aktívnej zrážke. sa zvyšuje aktivačná energia. vplyvom vyššej teploty sa zvyšuje počet častíc, ktoré dosiahli aktivačnú energiu. všetky chemické reakcie prebiehajú pri zvýšenej teplote rýchlejšie.

Rýchlosť chemickej reakcie plynného vodíka s plynným chlórom sa zvýši ak: znížime koncentráciu plynného chlorovodíka. zvýšime koncentráciu vodíka. znížime koncentráciu chlóru. zvýšime koncentráciu reaktantov.

Ak v dvoch reakčných sústavách rovnakého objemu, jednej guľovej a druhej v tvare úzkej trubice, reaguje plyn A s plynom B (koncentrácia oboch plynov je rovnaká v oboch sústavách), potom rýchlosť reakcie: bude v oboch nádobách rovnaká, pretože majú rovnaký objem. bude rovnaká, pretože reagujú rovnaké plyny. v guľovitej nádobe bude vyššia ako v úzkej trubici. v úzkej trubici bude väčšia ako v guľovitej nádobe.

Otázka 226 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Na rýchlosť chemickej reakcie vplýva: len teplota. prítomnosť katalyzátorov. veľkosť aktivačnej energie. len koncentrácia produktov.

O katalyzátore platí: je to látka, ktorá znižuje hodnotu aktivačnej energie, ale na reakcii sa nezúčastňuje. je to látka, ktorá do chemickej reakcie vstupuje, ale po jej skončení zostane v nezmenenej forme. znižuje hodnotu aktivačnej energie, preto urýchľuje chemickú reakciu. je to látka, ktorá dodáva energiu.

Prechodový komplex: má najnižšiu energiu. je energeticky najnáročnejšia časť reakcie. je komplex, v ktorom postupne zanikajú pôvodné a zároveň vznikajú nové chemické väzby. je komplex, v ktorom energia potrebná na štiepenie chemickej väzby v reaktantoch sa kompenzuje energiou, ktorá sa spotrebuje pre vznik novej chemickej väzby v produktoch.

Veľkosť povrchu reaktantov: nemá vplyv na rýchlosť chemickej reakcie. čím je väčšia, tým pomalšie reakcia prebieha, pretože prebieha súčasne na veľkej ploche. ovplyvňuje rýchlosť reakcie tým, že ak sa zväčšuje, zvyšuje sa počet častíc, ktoré môžu spolu reagovať. zvyšuje rýchlosť chemickej reakcie tým, že sa zvyšuje veľkosť aktivačnej energie.

Rýchlosť chemickej reakcie: závisí nepriamo úmerne od koncentrácie reaktantov. vypočítame podľa Guldbergovho – Waageho zákona. závisí len od koncentrácie reaktantov a teploty. vypočítame podľa Hessovho zákona.

Chemická rovnováha: je stav, pri ktorom je koncentrácia východiskových látok aj produktov rovnaká a rovná sa jednej. je stav, pri ktorom je koncentrácia východiskových látok a produktov konštantná vzhľadom na čas. nastáva v každom uzavretom reakčnom systéme v dôsledku neusporiadaného pohybu častíc. je statický stav.

Chemická rovnováha: je dynamický stav. nastane v každom reakčnom systéme a nezáleží na tom, či je otvorený alebo uzavretý. nastane len v endotermických reakciách. je stav, pri ktorom je rýchlosť priamej a spätnej reakcie rovnaká.

Rovnovážny stav reakcie: je stav reakčnej sústavy, keď sa všetky reaktanty premenili na produkty. je stav, pri ktorom je rýchlosť priamej a spätnej reakcie rovnaká. charakterizuje rovnovážna konštanta K. charakterizuje rýchlostná konštanta.

Otázka 235 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 236 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Hodnota rovnovážnej konštanty K: sa vypočíta z Hessovho zákona. sa vypočíta pomocou 1. kinetického zákona. je podiel rýchlostnej konštanty priamej a spätnej reakcie. závisí len od typu reakcie a od teploty.

Hodnota rovnovážnej konštanty K pre danú reakciu: sa mení vplyvom koncentrácie reaktantov. sa mení zmenou tlaku pri reakcii plynných látok. sa mení len vplyvom zmeny teploty. sa nemôže meniť.

Posun chemickej rovnováhy: môžeme ovplyvňovať na základe le Chatelierovho princípu akcie a reakcie. nemôže ovplyvniť zmena vonkajších faktorov, pretože rovnovážna konštanta K je konštantná. môžeme vyvolať pridaním katalyzátora. môžeme ovplyvniť na základe Arrheniovho princípu.

Vyberte, ktoré faktory môžu ovplyvňovať chemickú rovnováhu: tlak, teplota, katalyzátor, koncentrácia. pH, teplota, koncentrácia. veľkosť povrchu reaktantov, teplota, koncentrácia. tlak, teplota, koncentrácia.

Otázka 241 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Ak sa z rovnovážnej zmesi odoberie produkt: zmení sa rovnovážna konštanta. zníži sa rýchlosť priamej reakcie. zvýši sa rýchlosť spätnej reakcie. posunie sa rovnováha na stranu produktov.

Ak odoberieme z rovnovážnej zmesi produkty: ďalšia časť reaktantov sa premení na produkty. zvýši sa koncentrácia reaktantov a zníži sa koncentrácia produktov. posunie sa rovnováha na stranu produktov. posunie sa rovnováha na stranu reaktantov.

Zmena tlaku v rovnovážnej zmesi: vyvolá vždy posun rovnováhy. môže vyvolať posun rovnováhy len v prípade, že sa v reakčnom systéme nachádzajú plynné látky. nemá vplyv na rovnovážny stav. ovplyvňuje len koncentráciu látok.

Otázka 245 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 246 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 247 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 248 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 249 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 250 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Podľa Brönstedovej teórie: kyseliny sú látky schopné odštiepiť katión vodíka. kyseliny sú donormi vodíka. zásady sú akceptormi protónu. zásady sú látky schopné vodík prijať.

Otázka 252 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 253 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Zásady podľa Brönsteda sú: látky, ktoré v molekule obsahujú aspoň jednu hydroxylovú skupinu. napríklad alkoholy a fenoly. látky, ktoré sú akceptormi katiónu vodíka. látky schopné prijať vodík.

Otázka 255 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 256 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 257 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 258 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 259 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Silu kyselín: určuje schopnosť kyseliny prijať katión vodíka. určuje schopnosť kyseliny odštiepiť katión vodíka. určuje počet atómov vodíka v molekule kyseliny. určuje počet atómov kyslíka v molekule kyseliny.

Mierou sily kyseliny je: hodnota pH. hodnota disociačnej konštanty. ionizačný stupeň. koncentrácia kyseliny.

Otázka 262 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Mierou sily zásady je hodnota: disociačnej konštanty zásady. ionizačného stupňa α. pOH. koncentrácia látkového množstva hydroxidových aniónov.

O kyselinách a zásadách platí: čím je kyselina silnejšia, tým je silnejšia aj jej konjugovaná zásada. čím je kyselina silnejšia, tým je jej konjugovaná zásada slabšia. čím je kyselina a zásada silnejšia, tým väčšiu hodnotu má ich disociačná konštanta. hodnota disociačnej konštanty kyseliny a hodnota disociačnej konštanty jej konjugovanej zásady je vždy rovnaká.

Hydrolýza: je aj protolytická reakcia molekúl soli s vodou. je aj reakcia iónov soli s hydroxidovým katiónom. je aj protolytická reakcia iónov soli s vodou. nastáva vždy pri rozpúšťaní soli vo vode.

O hydrolýze platí: je aj protolytická reakcia iónov soli s vodou. je aj protolytická reakcia iónov soli s ľubovoľným rozpúšťadlom. môže spôsobovať zmenu pH roztokov soli. nastáva v každom vodnom roztoku soli.

Vyberte správne tvrdenie: roztok soli, ktorá obsahuje kyslý katión a anión, ktorý s vodou nereaguje je kyslý. roztok soli, ktorá obsahuje kyslý katión a anión, ktorý s vodou reaguje je kyslý. roztok soli, ktorá obsahuje zásaditý anión a katión, ktorý s vodou nereaguje je zásaditý. roztok soli, ktorá obsahuje kyslý katión a zásaditý anión môže byť neutrálny.

Elektrolytická disociácia: je dej, pri ktorom sa soľ pôsobením molekúl vody štiepi na menšie molekuly. je dej, pri ktorom sa soľ pôsobením molekúl vody štiepi na ióny. je v podstate elektrolýza roztoku soli. nastáva pri rozpúšťaní každej látky vo vode.

Otázka 269 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Soľ vzniká: reakciou kovu s kyselinou. kovu s hydroxidom. neutralizáciou. esterifikáciou.

Vyberte správne reakcie vzniku solí: reakcia kovu s nekovom. zrážacou reakciou. reakciou kyselinotvorného oxidu s hydroxidom. soľ vzniká len pri redoxných reakciách.

Otázka 272 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 273 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 274 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 275 – pozri obrázok. A. B. C. D.

V roztoku octanu draselného bude mať indikátor farbu: lakmus modrú farbu. metyloranž červenú farbu. fenolftaleín červenofialovú farbu. metyloranž žltú farbu.

Otázka 277 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Roztok A obsahuje kyselinu octovú s koncentráciou 0,2mol/l a roztok B obsahuje octan sodný s rovnakou koncentráciou, potom platí (ak sa neberie do úvahy následná hydrolýza soli): koncentrácia octanových aniónov je v obidvoch roztokoch rovnaká. koncentrácia octanových aniónov je väčšia v roztoku B. koncentrácia octanových aniónov je väčšia v roztoku A. octan sodný vo vode nedisociuje.

Otázka 279 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Vodný roztok bude mať pOH < 7 ak v destilovanej vode rozpustíme: chlorid draselný. kyanid sodný. síran amónny. dusičnan strieborný.

Sila kyseliny závisí: od prostredia, v ktorom sa kyselina nachádza. od oxidačného čísla kyselinotvorného prvku. od počtu vodíkových atómov v molekule kyseliny. od sýtnosti kyseliny.

Otázka 282 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 283 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Vyberte kyslý roztok: pH = 9,2. pOH = 1,5. pOH = 10. pH = 2,4.

Otázka 285 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 286 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 287 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 288 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 289 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 290 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 291 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 292 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 293 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 294 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 295 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 296 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 297 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 298 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 299 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 300 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 301 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 302 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 303 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 304 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 305 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Ako oxidovadlo aj ako redukovadlo môže vystupovať: kyselina dusičná. kyselina sulfánová. kyselina chloritá. kyselina chloristá.

Reakcia Zn s kyselinou dusičnou je: dismutácia. redoxná. protolytická. ide o prípravu roztoku.

Otázka 308 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Pri elektrolýze vodného roztoku KCl: sa na anóde vylučuje draslík. dochádza k redukcii draslíka na katóde. v okolí katódy je pH roztoku väčšie ako 7. na anóde vzniká anión chlóru.

Pri reakcii jodidu sodného s peroxidom vodíka sa redukuje: jód. kyslík. sodík. vodík.

Redukčné účinky nemá anión: dusičnanový. sulfidový. chloridový. chlórnanový.

O zrážacích reakciách platí: prebiehajú rýchlo, pretože sa pri nich uvoľňuje veľké množstvo tepelnej energie. prebiehajú pomaly, pretože prostredie je nehomogénne. prebiehajú pomaly, pretože reaktanty sú málo rozpustné. prebiehajú veľmi rýchlo, pretože vyžadujú nízku aktivačnú energiu.

Otázka 313 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Mierou rozpustnosti látky je: množstvo látky, ktoré zostane nerozpustené v nasýtenom roztoku. dosiahnutie maximálneho osmotického tlaku roztoku. hodnota jej solvatačného tepla. koncentrácia jej nasýteného roztoku pri daných podmienkach.

Mierou rozpustnosti látky je: koncentrácia jej nasýteného roztoku pri daných podmienkach. dosiahnutie maximálneho osmotického tlaku roztoku. hodnota rozpúšťacieho tepla danej látky (vo vode). množstvo tepla, ktoré sa uvoľní pri jej rozpúšťaní.

Nasýtený roztok soli vznikne ak: súčin koncentrácií voľných iónov soli v roztoku sa v rovnovážnom stave rovná jednej. sa súčin rovnovážnych molárnych koncentrácií voľných iónov soli v roztoku umocnených ich stechiometrickými koeficientami rovná súčinu rozpustnosti danej látky. v rovnovážnom stave je v roztoku koncentrácia rozpustenej soli a nerozpustenej látky vždy rovnaká. za daných podmienok je v roztoku rozpustené maximálne množstvo látky dané hodnotou Ks.

Otázka 317 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 318 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 319 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 320 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 321 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Vyberte správne výroky: v roztoku sa začne vylučovať zrazenina, ak súčin koncentrácií voľných iónov v roztoku bude rovný jednej. čím je hodnota súčinu rozpustnosti menšia, tým je látka menej rozpustná. látka sa vo vode rozpúšťa dovtedy, kým hodnota súčinu jej iónov v roztoku nedosiahne hodnotu iónového súčinu vody. rozpustnosť danej látky môžeme ovplyvniť pridaním jedného z jej iónov do roztoku.

Otázka 323 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Prirodzená rádioaktivita: je samovoľný rozpad atómových jadier niektorých prvkov sprevádzaný rádioaktívnym žiarením. je samovoľný rozpad atómových jadier niektorých prvkov, pričom sa zvyšuje ich vnútorná energia. je taký rozpad atómových jadier rádioaktívnych prvkov, pri ktorom sa energia uvoľňuje. je charakterizovaná polčasom rozpadu.

Vyberte, čo neplatí o prirodzenej rádioaktivite: pri rádioaktivite sa mení iba štruktúra elektrónového obalu. rádioaktivita nezávisí od vonkajších podmienok. rádioaktivita závisí od toho, či je atóm súčasťou zlúčeniny alebo prvku. objav rádioaktivity potvrdil nedeliteľnosť atómu.

Otázka 326 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 327 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Vyberte správne tvrdenie: po vyžiarení častice alfa vznikne prvok, ktorý má protónové číslo menšie o dva a nukleónové číslo menšie o štyri ako pôvodný prvok. žiarenie beta pohltí olovená platňa o hrúbke 1,5 mm. žiarenie gama má rovnakú energiu ako svetelné žiarenie. žiarenie alfa vzniká jadrovou premenou elektrónu na protón.

Počet atómov fosforu vo fosgéne je: 2. 1. 0. 3.

Počet atómov kyslíka v molekule disiričitanu draselného je (duplicitná otazka 39): 3. 5. 6. 4.

Počet atómov vodíka v molekule síranu amónneho je (duplicitná otázka 40): 3. 4. 6. 8.

Otázka 332 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 333 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 334 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 335 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 336 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 337 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 338 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 339 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 340 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 341 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 342 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 343 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 344 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Osmóza je: samovoľný prechod častíc rozpúšťadla cez semipermeabilnú membránu. samovoľný prechod častíc látky cez semipermeabilnú membránu. je opak difúzie. dej, ktorý umožňuje, že samovoľne prechádzajú molekuly bielkovín z vonkajšieho priestoru do bunky.

Difúzia: po formálnej stránke je opakom osmózy. je prechod častíc látky cez semipermeabilnú membránu v smere koncentračného spádu. je prechod častíc látky z miesta s jej vyššou koncentráciou na miesto s jej nižšou koncentráciou. vyplýva z tepelného pohybu častíc.

Osmóza: zabezpečuje prenos vody v organizme. nezávisí od disociácie rozpustených látok. závisí od koncentrácie rozpustených látok. nie je dôležitá pre organizmus.

Osmóza: je dej, pri ktorom častice rozpúšťadla prechádzajú cez polopriepustnú membránu. je opakom difúzie. vyžaduje prítomnosť semipermeabilnej membrány. je dej, pri ktorom častice rozpustenej látky prechádzajú cez polopriepustnú membránu.

Otázka 349 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Látková premena v živých sústavách využíva okrem jednoduchej difúzie: aktívny transport, ktorý podmieňuje prechod látky pomocou prenášačov proti koncentračnému spádu bez dodávania energie. uľahčený transport, čo je prechod látky pomocou prenášačov v smere koncentračného spádu, pričom nie je potrebné dodávať energiu. uľahčený transport, ktorý smeruje proti difúzii, pričom sa energia musí dodávať. aktívny transport, čo je prechod látky pomocou prenášačov proti koncentračnému spádu, ktorý vyžaduje dodávanie energie.

Vyberte, čo platí o osmotickom tlaku: je pri rovnakej koncentrácii rovnaký v roztoku elektrolytu aj neelektrolytu. ak sa v roztoku nachádza elektrolyt aj neelektrolyt, osmotický tlak závisí len od koncentrácie elektrolytu. pomocou osmotického tlaku môžeme zistiť molekulovú hmotnosť neelektrolytu podľa rovnice M = (i.m.R.T) / (π.V). je tlak, ktorým musíme pôsobiť na povrch roztoku, aby sa zabránilo prenikaniu rozpúšťadla cez polopriepustnú membránu.

Otázka 352 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Osmotický tlak: je určený koncentráciou všetkých osmoticky aktívnych častíc v roztoku. krvi človeka ja podmienený najmä minerálnymi soľami. krvi človeka je približne 780 kPa. elektrolytov je menší ako neelektrolytov pri rovnakej koncentrácii.

O osmóze platí: ak dáme bunky do silne hypotonického prostredia, po chvíli prasknú. veľkosť červených krviniek po ich vložení do fyziologického roztoku zostane nezmenená. osmotický tlak nezávisí od počtu častíc v roztoku, ktoré vzniknú v roztoku po rozpustení elektrolytu v danom rozpúšťadle a jeho ionizácii. nie je dôležitá pri aplikácii injekcie do žily.

Medzi primárne biogénne makroprvky patrí: N, P, B, C, O. C, H, O, N. P, Ca, S, N. C, Mg, H, N.

Medzi biogénne mikroprvky patrí: Mn, Zn, Se, Mo. Cu, Cd, Fe, As. Pd, Hg, Fe, Cu. C, H, O, N.

Organické zlúčeniny: sú len zlúčeniny, ktoré sa nachádzajú v živých organizmoch. sú zlúčeniny, ktoré vo svojich molekulách obsahujú najmä uhlík, vodík, ale aj kyslík, dusík, fosfor a síru. typu uhľovodíkov, okrem metánu a jeho derivátov, majú vo svojej molekule uhlíkový reťazec. nemôžeme ich pripraviť aj z anorganických zlúčenín.

Otázka 358 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 359 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Atóm uhlíka je: primárny, ak v molekule zlúčeniny priamo viaže jeden atóm uhlíka. sekundárny, ak sa viaže s tromi ďalšími atómami uhlíka. terciárny, ak sú na tento atóm naviazané tri rôzne substituenty. nulárny, keď sa nachádza v nezlúčenom stave.

Medzi primárne biogénne makroprvky patrí: selén. fosfor. dusík. železo.

Medzi biogénne mikroprvky nepatrí: bárium. zinok. arzén. meď.

Otázka 363 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Atómy uhlíka sa môžu medzi sebou navzájom spájať väzbou: vodíkovou. kovalentnou nepolárnou. násobnou kovalentnou. iónovou.

Otázka 365 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Vyberte správne dvojice: nerozvetvený nasýtený uhľovodík. rozvetvený nasýtený uhľovodík. cyklický nenasýtený uhľovodík. aromatický uhľovodík.

O chemických vzorcoch v organickej chémii platí: používame len sumárne, molekulové vzorce, ktoré určujú počet jednotlivých atómov v molekule. nestačí poznať len molekulový vzorec, lebo v organickej chémii je dôležité poznať aj štruktúru molekuly. štruktúrny vzorec vyjadruje poradie, spôsob a typ viazania jednotlivých atómov v molekule. štruktúrny elektrónový vzorec uvádza aj usporiadanie valenčných elektrónov v atóme alebo molekule.

Otázka 368 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Štruktúrny vzorec: vyjadruje poradie, spôsob a typ viazania jednotlivých atómov v molekule. nazýva sa aj konštitučný vzorec. vyjadruje okrem väzieb aj počet valenčných elektrónov a elektrónové páry. vyjadruje celkové usporiadanie molekúl v priestore.

Kovalentná väzba v organických zlúčeninách môže pôsobením činidiel: zanikať vždy len homolyticky. sa štiepiť homolyticky alebo heterolyticky, podľa charakteru väzby. zanikať len heterolyticky. nemôže zanikať, je vždy potrebná prítomnosť katalyzátora.

Homolyticky sa štiepi: každá kovalentná väzba vplyvom radikálového činidla. len nepolárna kovalentná väzba. jednoduchá alebo násobná nepolárna kovalentná väzba. polárna alebo nepolárna kovalentná väzba.

Homolyticky sa štiepi väzba: tak, že väzbový elektrónový pár sa rozloží rovnomerne medzi obidva atómy. tak, že celý väzbový elektrónový pár prejde na radikál. pôsobením radikálového činidla alebo dodaním energie za vzniku radikálov. len jednoduchá.

Heterolyticky sa štiepi: napr. nepolárna jednoduchá kovalentná väzba medzi atómami uhlíka. len polárna jednoduchá kovalentná väzba. jednoduchá polárna kovalentná väzba alebo násobná nepolárna väzba v prítomnosti heterolytického činidla. akákoľvek kovalentná väzba, podmienkou je len prítomnosť vhodného činidla.

Heterolyticky sa štiepi: polárna kovalentná väzba tak, že väzbový elektrónový pár sa presunie na stranu elektronegatívnejšieho atómu. v prítomnosti heterolytického činidla napríklad väzba C = C. napríklad násobná väzba medzi atómami uhlíka pôsobením NaOH. aj väzba C-H v molekule benzénu vplyvom nukleofilného činidla.

O chemických vlastnostiach organických zlúčenín platí: závisia len od druhu atómov v reťazci. závisia od štruktúry molekuly. závisia od typu charakteristických skupín v molekule. hlavne závisia od počtu uhlíkov v molekule.

Reaktivitu organických zlúčenín ovplyvňuje: prítomnosť násobnej väzby. indukčný efekt. len počet atómov uhlíka v reťazci. mezomérny efekt.

Násobná kovalentná väzba medzi atómami uhlíka: môže zanikať homolyticky aj heterolyticky, podľa toho, aké činidlo vyvolá zánik väzby. je tvorená napr. jednou väzbou σ a jednou väzbou π. napriek tomu, že je nepolárna, môže zanikať pôsobením heterolytického činidla, pretože predstavuje zvýšenú elektrónovú hustotu. je tvorená len dvomi väzbami π.

Otázka 378 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 379 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Radikálové činidlo: je málo reaktívna častica s minimálne jedným nespáreným elektrónom. je veľmi reaktívna častica s minimálne jedným nespáreným elektrónom. je častica s minimálne jedným nespáreným elektrónom, preto má záporný náboj. väčšinou nie je elektricky nabitá častica.

Otázka 381 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Elektrofilné činidlo: sa naväzuje na tú časť molekuly, kde je zvýšená elektrónová hustota. sa naväzuje na tú časť molekuly, kde je znížená elektrónová hustota. môže byť len katión. môže byť len anión.

Otázka 383 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Nukleofilné činidlo: je napríklad molekula s voľným elektrónovým párom. môže byť len anión alebo katión. môže byť len anión. sa naväzuje na tú časť molekuly, kde je čiastkový kladný náboj.

Otázka 385 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Indukčný efekt: vzniká v dôsledku prítomnosti elektronegatívnejšieho atómu, resp. polárnej väzby. ide o posun elektrónov σ-väzieb v uhlíkovom reťazci. ovplyvňuje celú molekulu. s rastúcou dĺžkou reťazca stráca intenzitu.

Indukčný efekt môže byť: kladný, ak atómy alebo skupiny spôsobia zvýšenie elektrónovej hustoty na susednom atóme. záporný, ak atómy alebo skupiny spôsobia zvýšenie elektrónovej hustoty na susednom atóme. vždy len záporný, pretože ide o posun elektrónov. kladný alebo záporný.

Otázka 388 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 389 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Mezomérny efekt: vzniká posunom polárneho efektu po π väzbách. je slabší ako indukčný. s rastúcou dĺžkou konjugovaného systému nestráca na intenzite. nemá vplyv na reaktivitu molekuly.

O mezomérnom efekte môžeme povedať: je kladný, ak atóm alebo skupina atómov poskytuje elektróny do konjugácie, teda dochádza k posunu elektrónov po konjugovanom systéme smerom k uhlíku. záporný vzniká vtedy, ak atóm alebo skupina atómov elektróny z konjugácie odťahuje, teda dochádza k posunu elektrónov po konjugovanom systéme smerom od uhlíka. ovplyvňuje napríklad kyslosť fenolov. pôsobí len na aromatickom jadre.

Substitúcia: je typ reakcie, pri ktorom dochádza k nahradeniu jedného atómu uhlíka v uhľovodíkovom reťazci iným atómom. je typ reakcie, pri ktorom dochádza k nahradeniu atómu alebo skupiny atómov iným atómom alebo inou skupinou atómov. je reakcia, pri ktorej nevzniká vedľajší produkt. podľa typu činidla môže byť elektrofilná, nukleofilná, radikálová.

O adičných reakciách platí: adícia je reakcia, pri ktorej sa atóm alebo skupina atómov naväzuje na násobnú väzbu v molekule. pri adičných reakciách sa násobnosť väzby znižuje a nevzniká vedľajší produkt. môžu byť len elektrofilné. nemôžu byť radikálové.

Pri adícii sa väzby medzi atómami uhlíka: skracujú. predlžujú. excitujú. nemenia.

Spontánny (samovoľný) prešmyk je reakcia: ktorá prebieha vždy spolu s elimináciou. pri ktorej dochádza k stabilizácii molekuly, pričom sa jej vnútorná energia znižuje. pri ktorej dochádza napríklad k zmene konštitučnej izomérie. exotermická alebo endotermická.

O oxidácii a redukcii organických zlúčenín platí: v živých organizmoch ide najmä o priamy prenos elektrónu. oxidácia je dehydrogenácia alebo oxygenácia. redukcia je hydratácia alebo deoxygenácia. redukcia je hydrogenácia alebo deoxygenácia.

Medzi eliminačné reakcie patrí: vznik eténu z etanolu. vznik vinylchloridu z etínu. redukcia propénu na propán. vznik kyseliny buténdiovej z kyseliny jablčnej.

Adícia je reakcia: pri ktorej nevzniká vedľajší produkt. pri ktorej sa atóm alebo skupina atómov naväzuje na násobnú väzbu. pri ktorej sa znižuje násobnosť väzby. nemôže byť nukleofilná.

Adičné reakcie: sú charakteristické pre všetky uhľovodíky. sú charakteristické pre nenasýtené uhľovodíky. na benzénovom jadre prebiehajú ako elektrofilné adície. alkénov a alkínov sú elektrofilné adície.

Substitučné reakcie: sú reakcie, pri ktorých dochádza k naviazaniu atómov alebo skupiny atómov na násobnú väzbu. môžu byť radikálové, elektrofilné alebo nukleofilné. sú reakcie, pri ktorých dochádza k nahradeniu atómu alebo skupiny atómov iným atómom alebo inou skupinou atómov. sú len homolytické.

Substitučné reakcie: sú charakteristické reakcie alkánov. sú charakteristické reakcie aromatických uhľovodíkov. prebiehajú vždy len adično-eliminačným mechanizmom. alkánov sú radikálové.

K eliminačným reakciám patrí: vznik eténu z etanolu. vznik vinylalkoholu z acetylénu. redukcia propénu na propán. vznik propénu z propánu.

Dehydrogenácia je: eliminačná reakcia. oxidácia. redukcia. reakcia vzniku acetaldehydu z etanolu.

O hydrogenácii platí: je oxidácia. je redukcia. je to naväzovanie molekuly vody. je eliminačná reakcia.

Pre reakcie organických zlúčenín neplatí: pri oxidácii dochádza k dehydrogenácii alebo deoxygenácii. redukčné reakcie sú hydratácie alebo hydrogenácie. samovoľný prešmyk je reakcia, pri ktorej dochádza k stabilizácii organickej molekuly. eliminácia je opak adície.

Izoméria: je jav, keď látky (izoméry) majú rovnaký molekulový vzorec ale odlišné vnútorné usporiadanie atómov v molekule. môže byť len priestorová. môže byť len optická. môže byť priestorová a konštitučná.

Štruktúrna (konštitučná) izoméria: je daná povahou a usporiadaním atómov, skupín atómov, typom väzieb a spôsobom viazania. je typ stereoizomérie. môže byť cis-/trans-. je daná prítomnosťou dvojitej väzby medzi atómami uhlíka.

Dve organické zlúčeniny považujeme za izomérne: ak majú úplne odlišné fyzikálne a chemické vlastnosti. ak majú úplne rovnaké fyzikálne a chemické vlastnosti a odlišné molekulové vzorce. ak majú odlišnú aspoň jednu fyzikálnu alebo chemickú vlastnosť ale rovnaký molekulový vzorec. len ak majú iné priestorové usporiadanie.

Vyberte konštitučné izoméry: rezorcinol a hydrochinón. dimetyléter a etanol. fenol a krezol. kyselina tereftalová a kyselina fumarová.

Podobné chemické vlastnosti majú: fenol a fenylalanín. manóza a galaktóza. acetón a antracén. kyselina asparágová a glycín.

Otázka 411 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Konfiguračná izoméria: cis-/trans- sa vyskytuje v molekulách organických zlúčenín, kde dvojitá väzba bráni rotácii okolo väzby C=C. je typ konštitučnej izomérie. môže byť cis-/trans- izoméria. cis-/trans- sa nachádza aj v molekulách necyklických alkánov.

Vyberte zlúčeninu, ktorá tvorí cis-/trans- izoméry: pent-1-én. hept-3-én. 2-metylpent-2-én. 1,1-dichlóretén.

Vyberte dvojice, ktoré tvoria cis-/trans- izoméry: kyselina mliečna a pyrohroznová. kyselina maleínová a fumarová. kyselina malónová a ftalová. kyselina olejová a elaidová.

Otázka 415 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 416 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Racemát: je zmes anomérov α a β v pomere 1 : 1. je zmes pravotočivého a ľavotočivého izoméru v pomere 1 : 1. nie je opticky aktívna zmes. je roztok neelektrolytu.

Otázka 418 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Vyberte, ktoré látky predstavujú enol a keto formu: kyselina 2-hydroxypropánová a kyselina 2-oxopropánová. 2- hydroxy-6-oxopyrimidín a 2,6-dioxopyrimidín. glyceraldehyd a dihydroxyketón. uracil a tymín.

Geometrické izoméry tvorí: kyselina oktadekánová. kyselina linolová. 1-chlór-1-propén (1-chlórprop-1-én). propén.

Vyberte dvojice, ktoré sú navzájom cis- a trans- izoméry: kyselina asparágová a glutárová. kyselina maleínová a fumarová. acetaldehyd a acetón. kyselina olejová a elaidová.

Vyberte látky, ktoré tvoria cis- a trans- izoméry: pent-1-én. hex-2-én. vinylalkohol. kyselina buténdiová.

Chirálny atóm uhlíka sa nachádza v molekule: kyseliny jablčnej. glyceraldehydu. glycínu. kyseliny malónovej.

O konformačnej izomérii platí: je to typ stereoizomérie, pri ktorej dochádza k rotácii skupín atómov okolo jednoduchej väzby medzi atómami vodíka. v cyklohexáne vzniká vaničková a stoličková forma. nemôže byť napríklad v molekule glukózy. je podmienená existenciou dvojitej väzby.

Izoméry cis-/trans- netvorí: 1,2-dichlóretylén. kyselina buténdiová. 1-butén (but-1-én). cyklohexán.

Benzylchlorid je odvodený od: benzénu. fenolu. toluénu. metylbenzénu.

Vinyl je jednoväzbová skupina odvodená od: etánu. eténu. etylénu. acetylénu.

Otázka 428 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Alkyly, R- : sú napríklad formyl, acetyl. sú napríklad benzyl, benzoyl. sú napríklad fenyl, naftyl. sú napríklad metyl, propyl.

Vyberte dvojicu tautomérov: etanal ; etanol. dimetylketón ; acetón. butanón ; but-1-én-2-ol. propanol ; dimetyléter.

Konštitučným izomérom rezorcinolu je: hydrochinón. benzochinón. pyrokatechol. pyrogalol.

Konštitučné izoméry sú: kyselina pyrohroznová ; kyselina 2-hydroxyakrylová. acetón ; dimetylketón. bután ; 2-metylbután. rezorcinol ; pyrogalol.

Otázka 433 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Medzi uhľovodíky patrí: cyklohexán. benzén. izoprén. chloroprén.

Medzi acyklické uhľovodíky nepatrí: 3-metylbután. cyklopentán. naftalén. 2-etylhexán.

Otázka 436 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 437 – pozri obrázok. A. B. C. D.

O alkánoch platí: fyzikálne vlastnosti závisia od počtu atómov uhlíka v molekule. v molekulách alkánov sú polárne a nepolárne kovalentné väzby. alkány s počtom atómov uhlíka C1-C2 sú rozpustné vo vode. alkány sú horľavé.

Alkány: sú veľmi reaktívne, lebo jednotlivé atómy sú viazané len nepolárnou jednoduchou väzbou. patria medzi málo reaktívne látky. sa nachádzajú v rope, zemnom plyne, uhlí. sa nachádzajú v prírode len vo forme derivátov uhľovodíkov.

Charakteristické reakcie alkánov sú: radikálové substitúcie. redoxné reakcie. radikálové adície. eliminácie.

Otázka 441 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Pre alkány platí: sú veľmi reaktívne, pretože jednoduché väzby medzi atómami uhlíka sú slabšie ako násobné. sú málo reaktívne nepolárne uhľovodíky. v prírode sa nenachádzajú voľné, ale iba vo forme svojich derivátov v rope. ich charakteristické reakcie sú radikálové substitúcie.

Otázka 443 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Pre alkány platí: pri úplnom spaľovaní vzniká vždy oxid uhličitý a voda. reakciou s oxidačnými činidlami vznikajú alkoholy až karboxylové kyseliny. sú málo reaktívne. reakciou s oxidačnými činidlami priamo vznikajú estery.

Vyberte, ktoré reakcie môžu prebiehať: alkán a koncentrovaná kyselina chlorovodíková. propán a chlór v prítomnosti ultrafialového žiarenia. etán a hydroxid sodný. bután a chlorid sodný.

Reakcia butánu s hydroxidom draselným: neprebieha. prebieha za vzniku butanolu. je nukleofilná substitúcia. je elektrofilná substitúcia.

Charakteristické reakcie pre cykloalkány sú: nukleofilné adície. elektrofilné adície. radikálové substitúcie. eliminačné.

Charakteristické reakcie alkánov sú: adície nukleofilné, pretože na atómoch uhlíka je mierne zvýšená elektrónová hustota, čo sa prejavuje kladným indukčným efektom alkylovej skupiny. radikálové substitúcie, pretože nepolárna kovalentná väzba C-H tu zaniká len homolyticky. radikálové adície, pretože dochádza k adícii radikálu. nemajú charakteristické reakcie, pretože alkány sú nereaktívne.

Alkény: sú menej reaktívne ako alkány, pretože väzba C=C je pevnejšia ako jednoduchá. sú reaktívnejšie ako alkány. sú menej reaktívne ako alkíny, pretože dvojitá väzba je pevnejšia ako trojitá. môžu tvoriť polyméry.

Vyberte správne tvrdenie o alkénoch: sú heterocykly. charakteristické reakcie alkénov sú radikálové substitúcie. väzbu C=C môže štiepiť homolytické aj heterolytické činidlo, podľa podmienok reakcie. môžu tvoriť cis-/trans- izoméry.

Otázka 451 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Alkény: možno zaradiť do homologického radu podobne ako alkány. majú podobné fyzikálne a chemické vlastnosti ako alkány. majú podobné fyzikálne vlastnosti ako alkány. sú reaktívnejšie ako alkány a reakčným centrom je dvojitá väzba.

Medzi charakteristické reakcie alkénov patrí: elektrofilná substitúcia. elektrofilná adícia. nukleofilná adícia. dehydrogenácia.

Podľa Markovnikovho pravidla platí: pri elektrofilnej adícii sa elektrofil naväzuje na uhlík s menším počtom atómov vodíka. pri elektrofilnej adícii na asymetrický alkén sa elektrofil naväzuje na uhlík z dvojitej väzby, ktorý má väčší počet atómov vodíka. pri elektrofilnej adícii na asymetrický alkén sa nukleofil naväzuje na uhlík z dvojitej väzby s menším počtom atómov vodíka. elektrofilné činidlo sa naväzuje vždy na prvý uhlík.

Adícia HBr na asymetrický alkén v prítomnosti organického peroxidu: prebieha podľa Kharashovho pravidla. nie je možná. prebieha podľa Zajcevovho pravidla. prebieha tak, že radikál halogénu sa naviaže na uhlík dvojitej väzby s väčším počtom atómov vodíka.

Otázka 456 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 457 – pozri obrázok. A. B. C. D.

O alkínoch platí: v molekule majú dva atómy uhlíka v hybridizácii sp. sú menej reaktívne ako alkény. charakteristické reakcie alkínov sú elektrofilné substitúcie. nereagujú s alkoholmi.

Charakteristické reakcie alkínov sú: nukleofilné substitúcie. elektrofilné adície. dehydrogenácie. napríklad adície halogénvodíkov.

Otázka 460 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Vyberte správne reakcie: halogenáciou alkínov vznikajú deriváty alkénov alebo alkánov. hydratáciou alkínov vznikajú dihydroxyderiváty alkánov. hydratáciou etínu vzniká acetaldehyd. hydrogenáciou alkénov vznikajú alkíny.

O alkínoch platí: môžu reagovať s vodou. niektoré tvoria acetylidy. majú mierne zásaditý charakter. atómy vodíka v etíne sú mierne kyslé.

Otázka 463 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Vyberte čo o väzbe C≡C neplatí: je reaktívnejšia ako C=C, pretože má väčšiu elektrónovú hustotu. napriek tomu, že má väčšiu elektrónovú hustotu nie je reaktívnejšia ako C=C. nie je reaktívnejšia ako C=C. zaniká len homolyticky.

Alkadiény: majú v molekule dve alebo viac dvojitých väzieb. podľa polohy dvojitých väzieb delíme na kumulované, izolované a konjugované. sú uhľovodíky s dvoma dvojitými väzbami, napríklad chloroprén. môžu polymerizovať.

Konjugované alkadiény: majú dve dvojité väzby v molekule oddelené jednou jednoduchou väzbou. majú v molekule elektróny π -väzieb delokalizované v dôsledku konjugácie π- elektrónov. ľahko prešmykujú na alkány. sú napríklad izoprén a 1,3-butadién.

Otázka 467 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Konjugovaný systém dvojitých väzieb sa nachádza v molekule uhľovodíka: 2,4,5-hexatriénu. chloroprénu. izoprénu. 1,3,5-hexatriénu.

Otázka 469 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Z eténu môžeme vyrobiť zlúčeninu: vinylchlorid. etylénoxid. alylchlorid. formaldehyd.

Vyberte správny výrok: vinylchlorid získame z eténu chloráciou a elimináciou HCl. etylénoxid získame z eténu redukciou. kyslou hydrolýzou získame z etylénoxidu etén. kyslou alebo zásaditou hydrolýzou získame z etylénoxidu etándiol.

Etén vzniká: dehydrogenáciou etánu. redukciou etánu. dehydratáciou etanolu. dvojnásobnou redukciou acetaldehydu.

O eténe platí: nachádza sa v rope, uhlí a zemnom plyne. je bezfarebný plyn sladkastej vône. vyrábajú sa z neho napríklad chlórované rozpúšťadlá, plasty. používa sa na urýchľovanie dozrievania niektorého ovocia.

Elektrofilné adície: sú typické pre alkény aj alkíny. sú typické pre alkány aj alkény. začínajú atakom elektrofilu. sú typické pre aromatické uhľovodíky.

Pri reakcii 2-metyl-2-penténu (2-metylpent-2-énu) s vodou: vzniká 2-metylpentán-2-ol. vzniká terciárny alkohol. vzniká sekundárny alkohol. ide o nukleofilnú substitúciu.

Otázka 476 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 477 – pozri obrázok. A. B. C. D.

O nenasýtených uhľovodíkoch neplatí: vznikajú dehydratáciou alkoholov. vznikajú dehydrogenáciou alkoholov. ich halogenáciou vznikajú alkíny. sú reaktívne, pričom reakčným centrom je dvojitá väzba.

Adíciou 1 molekuly vodíka na cyklohexadién vzniká: hexín. cyklohexán. cyklohexén. hexán.

Adíciou vody na acetylén vzniká ako konečný produkt: etándiol. acetón. vinylalkohol. acetaldehyd.

Ako oxidoredukčnú reakciu možno označiť: vznik etanalu z vinylalkoholu. vznik acetylénu z eténu. vznik nitrilu z amidu. vznik anilínu z nitrobenzénu.

Vyberte zlúčeninu, ktorá neobsahuje dvojitú väzbu: acetón. guanidín. karbid vápnika. fosgén.

Konjugovaný systém dvojitých väzieb sa nachádza v: 1,3,5-heptatriéne. 2,3,6-heptatriéne. 1,2,5-heptatriéne. 1,3,6-nonatriéne.

Etylénoxid: vzniká dehydrogenáciou etylénu. kyslou alebo zásaditou hydrolýzou dáva etylénglykol. je stabilný cyklický éter. vzniká oxidáciou eténu.

O etylénoxide platí: je nestabilný a jeho hydrogenáciou vzniká etylénglykol. jeho kyslou alebo zásaditou hydrolýzou vzniká etándiol. patrí medzi étery. je ester kyseliny šťaveľovej.

Otázka 486 – pozri obrázok. A. B. C. D.

O benzéne platí: charakteristickou reakciou je elektrofilná adícia. je nestabilný a rozkladá sa už pri izbovej teplote, preto pri práci s ním treba vetrať. má v molekule delokalizované elektróny σ-väzieb. má nízku vnútornú energiu.

Aromatické zlúčeniny sú: zlúčeniny, ktoré majú výraznú arómu. zlúčeniny, ktoré majú v molekule delokalizovaný oblak π-elektrónov a rovinnú štruktúru. zlúčeniny, ktoré majú v cykle molekuly 4n+2 delokalizovaných elektrónov. v priestore majú vaničkovú formu.

Otázka 489 – pozri obrázok. A. B. C. D.

O arénoch platí tvrdenie: benzén sa kumuluje v mozgu. benzén pôsobí ako narkotický jed. benzén je bezfarebný horľavý plyn, ktorý so vzduchom tvorí výbušnú zmes. majú vysokú vnútornú stabilitu.

Charakteristické vlastnosti arénov sú: priestorové usporiadanie v stoličkovej forme. rovnaká dĺžka väzieb C-C v molekule benzénu rovná 0,139 nm. vysoká vnútorná energia, preto sú veľmi stabilné. delokalizácia π-elektrónov.

O benzéne môžeme povedať: je bezfarebná kryštalická látka. je výborným rozpúšťadlom nepolárnych látok, hlavne lipidov. horí čadivým plameňom. je pre človeka toxický.

K derivátom benzénu nepatrí: kumén. p-xylén. krezol. dioxán.

Charakteristické reakcie benzénu sú: reakcie nukleofilné a radikálové. substitúcie elektrofilné. oxidácie. redukcie.

Medzi charakteristické reakcie benzénu patrí: reakcia s halogénom v prítomnosti Lewisových kyselín. reakcia s halogénmi v prítomnosti UV žiarenia. nitrácia a sulfonácia. vznik hexachlórhexánu.

Otázka 496 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Charakteristické reakcie arénov sú: radikálové substitúcie. radikálové adície. elektrofilné adície. elektrofilné substitúcie.

Medzi elektrofilné substitúcie patrí: vznik cyklohexánu z benzénu. reakcia benzénu s chlóretánom. sulfonácia. diazotácia.

Elektrofilná substitúcia je reakcia: benzénu s nitračnou zmesou. benzénu a chlóru v prítomnosti UV žiarenia. katalytická hydrogenácia benzénu. benzénu a chloridu kyseliny octovej v prítomnosti chloridu hlinitého.

Otázka 500 – pozri obrázok. A. B. C. D.

O elektrofilnú adíciu ide pri vzniku: acetylbenzénu z benzénu. styrénu z etylbenzénu. acetofenónu z acetylbenzénu. chlórderivátov z alkénov.

K elektrofilným adíciám patrí: vznik trinitrotoluénu z toluénu. reakcia brómetánu a etanolátu draselného. reakcia eténu s HCl. vznik vinylbenzénu z benzénu.

K aromatickým zlúčeninám nepatrí: hydrochinón. rezorcinol. piperidín. p-benzochinón.

Benzylchlorid je: chlórderivát fenolu. funkčný derivát kyseliny benzoovej. jednoväzbová skupina odvodená od kyseliny benzoovej. chlórderivát odvodený od toluénu.

Otázka 505 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 506 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 507 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Na prípravu meta-chlórnitrobenzénu je najvhodnejší: toluén. fenol. chlórbenzén. nitrobenzén.

Najľahšie bude prebiehať elektrofilná substitúcia na: benzéne. nitrobenzéne. anilíne. aminobenzéne.

Vyberte, ktorá elektrofilná substitúcia bude prebiehať najťažšie: nitrácia benzénu. sulfonácia nitrobenzénu. chlorácia toluénu. nitrácia fenolu.

Anilín: vzniká oxidáciou nitrobenzénu. je rovnako zásaditý ako alifatický sekundárny amín. vzniká redukciou nitrobenzénu. vzniká oxidáciou anilínu.

Vyberte čo platí o kyseline ftalovej: pripravíme ju redukciou p-benzochinónu. pripravíme ju hydratáciou ftalanhydridu. vzniká dehydrogenáciou hydrochinónu. vzniká oxidáciou o-xylénu.

Otázka 513 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Pri nitrácii benzénu do druhého stupňa vzniká prevažne: 1,2-dinitrobenzén. 1,3-dinitrobenzén. m-dinitrobenzén. zmes orto a para dinitrobenzénu v pomere 1:1.

Nitráciou fenolu vzniká prevažne: zmes orto a meta dinitrofenolu. o-nitrofenol a p-nitrofenol. 2,4,6-trinitrofenol. 3,5-dinitrofenol.

1,2-nitrotoluén alebo 1,4-nitrotoluén pripravíme reakciou: toluénu s nitračnou zmesou. metyláciou nitrobenzénu. metyláciou benzénu a jeho následnou nitráciou. nitráciou benzénu a jeho následnou metyláciou.

Hexachlórcyklohexán pripravíme: elektrofilnou adíciou chlóru na cyklohexén. adíciou chlóru na benzén v prítomnosti UV žiarenia. elektrofilnou substitúciou chlóru na benzén. radikálovou substitúciou chlóru na benzén v prítomnosti UV žiarenia.

Adíciou chlóru na benzén vzniká: chlórbenzén. dichlórhexén. 1,2,3,4,5,6–hexachlórcyklohexán. cyklický substituovaný alkán.

O arénoch platí: benzén sa z ropy získava dehydrogenáciou cyklohexánu. toluén sa používa na výrobu sacharínu, kyseliny benzoovej a výbušnín. kumén je surovinou na výrobu fenolu a acetaldehydu. benzén je biela kryštalická látka.

Medzi charakteristické vlastnosti aromatických zlúčenín nepatrí: rovinné usporiadanie atómov v cykle. nízka vnútorná energia. nízka stabilita. delokalizácia σ-väzieb.

Vyberte nesprávne tvrdenie: bromácia benzénu prebieha ťažšie ako bromácia fenolu. acetylácia toluénu prebieha ľahšie ako acetylácia nitrobenzénu. nitrácia anilínu prebieha ťažšie ako nitrácia benzénu. metylácia benzaldehydu prebieha ťažšie ako metylácia benzénu.

Otázka 522 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Vyberte správne výroky: oxidáciou kuménu vzniká fenol. hydrogenáciou styrénu vzniká etylbenzén. oxidáciou toluénu vzniká kyselina benzoová. redukciou hydrochinónu vzniká p-benzochinón.

Otázka 524 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Deriváty uhľovodíkov: sú uhľovodíky, ktoré majú v molekule atóm uhlíka nahradený iným atómom, napríklad chlórom. sú uhľovodíky, ktoré majú v molekule vždy len jeden atóm vodíka nahradený iným atómom, alebo skupinou atómov. sú zlúčeniny odvodené od uhľovodíkov, ktoré majú v molekule jeden alebo viac atómov vodíka nahradený iným atómom alebo skupinou atómov. môžu byť napríklad dusíkaté a kyslíkaté.

O vlastnostiach halogénderivátov uhľovodíkov platí: s rastúcim počtom halogénov v molekule klesá horľavosť. chloroform má narkotické účinky. nižšie halogénderiváty sú dobre rozpustné vo vode. chlorid uhličitý sa používal na čistenie odevov a na hasenie.

Halogénderiváty uhľovodíkov: sú bezfarebné látky dobre rozpustné vo vode. sú veľmi dobré rozpúšťadlá nepolárnych látok, najmä tukov. so stúpajúcim počtom atómov halogénov v molekule rastie ich horľavosť. tetrachlórmetán sa používal na hasenie.

Chloroform: je kryštalická látka sladkastého zápachu. na svetle sa rozkladá za vzniku fosgénu. pri inhalácii spôsobuje dočasný útlm mozgovej kôry. používa sa na hasenie.

Jodoform: vzniká reakciou acetaldehydu s jódom v prítomnosti alkalického hydroxidu. vzniká radikálovou substitúciou vodíkov metánu jódom. používa sa na dezinfekciu. je pre človeka toxický.

Otázka 530 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Freóny: sú deriváty uhľovodíkov, ktoré v molekule obsahujú aspoň dva rôzne hocijaké halogény. sú deriváty uhľovodíkov, ktoré v molekule obsahujú aspoň dva rôzne halogény, z ktorých jeden musí byť fluór. sú napríklad dibrómdifluórmetán a chlórfluórmetán. sú napríklad dichlórdibrómmetán a dichlórtrijódmetán.

Vyberte nesprávne tvrdenie: dichlóretén, hexachlórcyklohexán, chloroform, tetrachlórmetán, chlórbenzén sú látky, ktoré poškodzujú zdravie. dichlóretén, hexachlórcyklohexán, chloroform, tetrachlórmetán, chlórbenzén majú karcinogénne účinky. dichlóretén, hexachlórcyklohexán, chloroform, tetrachlórmetán, chlórbenzén sa používajú ako anestetikum pod názvom halotan. čím viac je atómov fluóru v molekule halogénderivátu, tým je menej toxický.

Väzba C-halogén: zaniká homolyticky. zaniká heterolyticky. môže vzniknúť elektrofilnou substitúciou vodíka v alkánoch. sa štiepi pôsobením nukleofilného činidla.

Reaktivita halogénderivátov uhľovodíkov: závisí len od typu halogénu v molekule. závisí len od polarity väzby C-halogén. závisí od energie, polarity a polarizovateľnosti väzby C-halogén. stúpa v poradí C-F < C-Cl < C-Br < C-I.

Otázka 535 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 536 – pozri obrázok. A. B. C. D.

O reaktivite halogénderivátov uhľovodíkov platí: najreaktívnejší je jódderivát, pretože väzba C-I sa môže najviac polarizovať. najmenej reaktívne sú halogénderiváty alkánov. klesá v poradí halogénalkány > halogénarény > halogénalkény. najreaktívnejšie sú halogénarény.

Reakciou chlóretánu s etoxidom draselným vzniká: etylester. dietyléter. chloptán. dichlorid kyseliny etánovej.

Otázka 539 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Chlorid uhličitý: má triviálny názov fosgén. je nepolárne rozpúšťadlo. vzniká reakciou acetylidu vápenatého s vodou. je nehorľavý.

Halogénderiváty uhľovodíkov môžeme pripraviť: radikálovou substitúciou z alkánov. elektrofilnou substitúciou z alkénov. elektrofilnou adíciou z nenasýtených uhľovodíkov. elektrofilnou substitúciou z arénov.

Otázka 542 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Eliminácie u halogénderivátov uhľovodíkov: nie sú možné. prebiehajú len pri zvýšenej teplote a v prítomnosti dostatočne zásaditých činidiel. prebiehajú pri zvýšenej teplote a v prítomnosti koncentrovanej kyseliny sírovej. sú charakteristické reakcie halogénderivátov.

Elimináciou HCl z chlóretánu vzniká: acetylén. etylén. alkén. alkán.

Otázka 545 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Reakciou benzylchloridu s metoxidom sodným vzniká: ester. propylbenzén. metylbenzén. éter.

Otázka 547 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 548 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 549 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Reakcia alkylhalogenidu s alkoxidom je: elektrofilná adícia. nukleofilná adícia. nukleofilná substitúcia. reakcia vzniku éteru.

Otázka 551 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Nitrozlúčeniny vznikajú: elektrofilnou substitúciou na aromatickom jadre. napríklad reakciou glycerolu s kyselinou dusičnou. redukciou primárnych amínov. reakciou primárnych amínov s kyselinou dusitou.

Nitrozlúčeniny vznikajú: reakciou halogénderivátov uhľovodíkov a alkalických dusitanov. redukciou anilínu. priamou reakciou uhľovodíkov so zriedenou kyselinou dusičnou pri vysokej teplote. substitúciou atómu uhlíka dusíkom a následnou oxidáciou.

Otázka 554 – pozri obrázok. A. B. C. D.

O nitroderivátoch platí: nitrobenzén sa redukuje vodíkom za prítomnosti katalyzátorov (Pt, Ni) na anilín. nitroderiváty, ktoré obsahujú v molekule viac nitroskupín sú výbušné. používajú sa hlavne na výrobu polymérov. používajú sa na výrobu farieb, výbušnín a liekov.

Otázka 556 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 557 – pozri obrázok. A. B. C. D.

O vlastnostiach amínov neplatí: amíny s malým počtom atómov uhlíka v molekule sú rozpustné vo vode. molekuly rozpustných amínov tvoria s molekulami vody vodíkové väzby. všetky amíny majú amoniakálny zápach. všetky amíny sú biele kryštalické látky.

Otázka 559 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Zásadité vlastnosti aminoderivátov: podmieňuje voľný elektrónový pár na atóme dusíka. závisia od charakteru jednoväzbovej skupiny naviazanej na atóme dusíka aminoskupiny. vzrastajú v poradí fenylamín < metylamín < dimetylamín. klesajú v poradí trietylamín > dietylamín > etylamín.

Z uvedených amínov je najzásaditejší: metylamín. dimetylamín. trimetylamín v dôsledku pôsobenia troch kladných indukčných efektov. anilín.

Charakter amínov nemá zlúčenina: cholín. anilín. pyrán. guanidín.

Zásaditý charakter anilínu ovplyvňuje: + I efekt. - I efekt. + M efekt. - M efekt.

Najzásaditejší charakter má: anilín. etándiamín. hexándiamín. dimetylamín.

O anilíne platí: má slabo kyslé vlastnosti. je sekundárny amín. má slabo zásadité vlastnosti. reakciou s kyselinou chlorovodíkovou vzniká anilíniumchlorid.

Vznik anilínu z nitrobenzénu je: oxidácia. redukcia. diazotácia. kopulácia.

Otázka 567 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Dve aminoskupiny v molekule má: alanín. anilín. glycín. lyzín.

O primárnych amínoch platí: reagujú s alkalickými dusitanmi za vzniku azozlúčenín. reagujú napríklad s dusitanom sodným v prostredí kyseliny chlorovodíkovej za vzniku diazóniových solí. reagujú s kyselinou dusitou za vzniku nitrózamínov. sú menej zásadité ako sekundárne amíny.

Sekundárne amíny: sú zásaditejšie ako primárne amíny. reagujú s dusitanom sodným v prostredí kyseliny chlorovodíkovej za vzniku n-nitrózamínov. reagujú s dusitanmi v kyslom prostredí za vzniku diazóniových solí. reagujú len s koncentrovanými minerálnymi kyselinami za vzniku amóniových solí.

Anilín pripravíme: redukciou nitrobenzénu. reakciou brómbenzénu s amoniakom. reakciou benzénu s alkalickými dusitanmi. oxidáciou nitrobenzénu.

O azozlúčeninách platí: vznikajú reakciou aromatických amínov s fenolmi. vznikajú reakciou diazóniových solí len s aromatickými fenolmi. používajú sa na výrobu azofarbív. obsahujú skupinu –N=N-, ktorá sa nazýva chromofórová skupina.

Vyberte správne tvrdenie: sekundárne amíny pôsobia ako elektrofilné činidlá. amíny pôsobia ako nukleofilné činidlá. diazotácia prebieha len pri vysokých teplotách. primárne amíny reagujú s halogénderivátmi uhľovodíkov za vzniku sekundárnych amínov.

Otázka 574 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Diazóniové soli: aromatické diazóniové soli sú stabilnejšie ako alifatické. vznikajú pri nízkych teplotách. využívajú sa v organických syntézach. sú nukleofilné činidlá.

O vlastnostiach amínov neplatí: metylamín sa uvoľňuje pri tepelnej úprave rybieho mäsa. kadaverín a putrescín sa nazývajú aj mŕtvolné jedy. z anilínu sa vyrábajú liečivá sulfónamidy. anilín je silne zásaditý, lebo elektrónový pár na dusíku sa zapája do konjugácie s benzénovým kruhom.

Medzi prírodné amíny nepatrí: adrenalín. furán. chinín. nikotín.

Prírodné amíny: sú zložkou živých organizmov. vznikajú v organizme pri metabolizme aminokyselín. sú napríklad adrenalín a acetylcholín. sú napríklad aj karotény.

Alkaloidy obsahujú v molekule: fosfor. dusík. síru. halogén.

Metyloranž je: indikátor redoxných reakcií. acidobázický indikátor. azofarbivo. primárny amín.

Kopulácia: je napríklad reakcia diazóniových solí s fenolom. je rekacia diazóniových solí s amoniakom. je reakcia vzniku azozlúčenín, ktoré sa používajú ako farbivá. je redoxná reakcia.

Reakciou benzéndiazónium chloridu s benzénom vzniká: azobenzén. anilínová čerň. azozlúčenina. diazóniová soľ.

Dehydratáciou 2-pentanolu vzniká: 3-pentén. pentán. 2-pentanón. alkén.

O hydroxyderivátoch uhľovodíkov platí: so stúpajúcim počtom –OH skupín v molekule vzrastá rozpustnosť vo vode. fenoly sú biele kryštalické látky, ktoré sa na vzduchu farbia na ružovo až hnedočerveno. medzi molekulami hydroxyderivátov uhľovodíkov a molekulami vody vznikajú vodíkové väzby. všetky sú nepolárne látky.

Hydroxyderiváty uhľovodíkov delíme: podľa počtu –OH skupín na jedno-, dvoj- a viacsýtne. na primárne, sekundárne a terciárne podľa počtu –OH skupín na jednom atóme uhlíka. na alkoholy a fenoly, podľa hybridizácie atómu uhlíka, na ktorom je –OH skupina naviazaná. podľa pôvodu na živočíšne a rastlinné.

O vlastnostiach hydroxyderivátov uhľovodíkov neplatí: nižšie alkoholy sú dobre rozpustné vo vode, pretože medzi molekulami alkoholu a vody vznikajú vodíkové väzby. v porovnaní s príslušnými uhľovodíkmi majú vyššie teploty varu, lebo medzi molekulami nižších alkoholov sa tvoria vodíkové väzby. medzi molekulami nižších hydroxyderivátov sa tvoria kyslíkové väzby. vyššie alkoholy sú kvapaliny príjemného zápachu a omamných účinkov.

Otázka 587 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Etanol: sa priemyselne vyrába hydratáciou eténu. vzniká kvasením prírodných sacharidov. je bezfarebná kryštalická látka dobre rozpustná vo vode. sa používa ako rozpúšťadlo.

Glycerol: je zložkou lipidov. je surovinou na výrobu výbušnín. sa používa v medicíne na výrobu liekov. je zložkou ekrazitu.

Etándiol vzniká: oxidáciou etánu. oxidáciou eténu na etylénoxid a jeho následnou hydrolýzou. hydrolýzou etylénoxidu v prítomnosti kyselín alebo zásad. redukciou glycerolu.

Hydroxyderiváty uhľovodíkov: majú v molekule uhľovodíka nahradený jeden alebo viac atómov vodíka skupinou –OH. môžu mať na jednom atóme uhlíka nahradený len jeden atóm vodíka –OH skupinou, inak sú nestabilné. sú dvojsýtne, ak majú v molekule na sekundárnom atóme uhlíka –OH skupinu. môžu mať na jednom atóme uhlíka maximálne tri –OH skupiny.

Prítomnosť –OH skupiny v molekule: podmieňuje amfotérny charakter hydroxyderivátov uhľovodíkov. podmieňuje rozpustnosť nižších alkoholov vo vode. spôsobuje, že alkoholy patria medzi stredne silné kyseliny. spôsobuje len zásaditý charakter alkoholov.

Kyslosť alkoholov klesá v poradí: primárny alkohol > fenol > sekundárny alkohol. voda > primárny alkohol > sekundárny alkohol > terciárny alkohol. fenol > primárny alkohol. voda > fenol.

Fenoly sú kyslejšie ako alkoholy: v dôsledku +M efektu hydroxylovej skupiny. pretože voľný elektrónový pár kyslíka vstupuje do konjugácie s π-elektrónmi benzénového jadra. lebo majú vyššiu molekulovú hmotnosť. v dôsledku negatívneho mezomérneho efektu –OH skupiny.

Otázka 595 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 596 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 597 – pozri obrázok. A. B. C. D.

O alkoholoch a fenoloch neplatí: fenoly sú dobre rozpustné vo vode. so vzrastajúcim počtom –OH skupín v molekule fenolu sa zlepšuje rozpustnosť vo vode. fenoly a alkoholy sú bezfarebné kvapaliny príjemnej vône a narkotických účinkov. fenol je biela kryštalická látka, ktorá na vzduchu ružovie.

Hydroxyderiváty pripravíme: hydrogenáciou alkénov. reakciou benzénu s vodou v prítomnosti HCl. napríklad hydratáciou propénu. redukciou aldehydov.

Zo sekundárneho alkoholu: dehydratáciou vznikne alkén. oxidáciou vzniká karboxylová kyselina. redukciou vzniká ketón. oxidáciou vzniká ketón.

Oxidáciou propán-2-olu vzniká: acetón. glycerol. aldehyd. ketón.

Oxidáciou etándiolu môže vzniknúť: glyoxál. etylénglykol. kyselina glyoxalová. kyselina oxálová.

O terciárnom alkohole platí: vzniká reakciou sekundárneho alkoholu s vodou v kyslom prostredí. je kyslejší ako primárny alkohol. je napríklad pyrogalol. nemôže sa oxidovať za vzniku aldehydu.

Reakciou kyseliny s alkoholom vzniká: alkoxid. alkoxóniová soľ. karboxylová kyselina. alkohol s kyselinou nemôže reagovať lebo má mierne kyslý charakter.

Hydroxyderiváty uhľovodíkov sú podľa Brönsteda: len kyseliny. len zásady. amfolyty. nemôžu prijať ani odštiepiť katión vodíka.

Glycerol je: trojsýtny alkohol. terciárny alkohol. opticky aktívny. súčasťou kozmetických krémov.

Oxidáciou glycerolu: na primárnom uhlíku vzniká glyceraldehyd. na sekundárnom uhlíku môže vznikať acetón. na sekundárnom uhlíku môže vznikať dihydroxyacetón. do druhého stupňa vzniká kyselina citrónová.

O glycerole platí: nachádza sa v organizme človeka ako koenzým. vzniká v organizme pri proteosyntéze. vzniká v organizme pri enzýmovej hydrolýze lipidov. je súčasťou lipidov a nukleových kyselín.

Glycerín: je roztok glycerolu vo vode a používa sa v kozmetickom priemysle. zvláčňuje pokožku. vzniká redukciou glyceraldehydu. je roztok glycerolu v alkohole.

Reakciou alkoholu s alkalickým hydroxidom vzniká: alkoxid. napríklad alkoholát sodný. fenoxid. soľ alkoholu.

Otázka 611 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Fenoxid draselný: pripravíme reakciou kyseliny benzoovej s draslíkom. vzniká reakciou fenolu s hydroxidom draselným. má v molekule iónovú väzbu. vzniká reakciou toluénu s draslíkom.

Alkoxóniové soli vznikajú: oxidáciou alkoholov. reakciou alkoholu s minerálnymi kyselinami. reakciou kyseliny s fenoxidom. redukciou karboxylových kyselín.

Fenoly sú kyslejšie ako alkoholy: v dôsledku konjugácie voľného elektrónového páru kyslíka a delokalizovaného oblaku π elektrónov na aromatickom jadre. v dôsledku pozitívneho mezomérneho efektu –OH skupiny. v dôsledku negatívneho mezomérneho efektu –OH skupiny. nie sú kyslejšie, pretože kyslík je silne elektronegatívny a priťahuje si elektróny z aromatického jadra.

Otázka 615 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Medzi fenoly zaraďujeme: kyselinu salicylovú. krezol. o-xylén. hydrochinón.

Oxidáciou hydrochinónu vzniká: p-benzochinón. m-benzochinón. kyselina tereftalová. nenasýtený diketón.

p-benzochinón vzniká: redukciou pyrogalolu. dehydrogenáciou hydrochinónu. dehydratáciou hydrochinónu. oxidáciou hydrochinónu.

Otázka 619 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Etanol je kvapalina a etán je plyn, pretože: etán má nižšiu molekulovú hmotnosť. etanol je kyslejší. medzi molekulami etanolu sa tvoria vodíkové väzby a medzi molekulami etánu nie. medzi molekulami etánu pôsobia pevné kovalentné väzby.

Dimetyldisulfid vzniká: dehydratáciou metántiolu. oxidáciou metántiolu. redukciou metántiolu. z organických peroxidov.

Disulfidová väzba: vzniká oxidáciou tiolov. sa nachádza aj v molekulách bielkovín. vzniká hydrogenáciou etántiolu. sa podieľa na sekundárnej štruktúre bielkovín.

Otázka 623 – pozri obrázok. A. B. C. D.

O éteroch môžeme povedať: majú nižšie teploty varu ako príslušné alkoholy. medzi molekulami éterov sa tvoria kyslíkové väzby. na svetle môžu tvoriť výbušné peroxyzlúčeniny. sú dobré rozpúšťadlá organických zlúčenín a môžu prijať katión vodíka na voľný elektrónový pár kyslíka.

Reakciou alkoholov s: alkalickými hydroxidmi vznikajú alkoxidy a voda. alkalickými kovmi vznikajú alkoxidy a vodík. aldehydmi v kyslom prostredí vznikajú poloacetály alebo acetály. fenolmi vznikajú aldoly.

Oxidáciou primárneho alkoholu vzniká podľa podmienok reakcie: karboxylová kyselina. ketón. acetál. aldehyd.

Reakciou hydroxyderivátov uhľovodíkov s: ketónmi vznikajú aldoly. halogénvodíkovými kyselinami vznikajú alkoxóniové soli. kyslíkatými minerálnymi kyselinami vznikajú estery. aldehydmi vznikajú acetály.

Primárne alkoholy vznikajú: redukciou ketónov. dehydrogenáciou aldehydov. redukciou karboxylových kyselín do druhého stupňa. hydrogenáciou aldehydov alebo ketónov.

Vinylalkohol: vzniká adíciou vody na acetylén. vzniká adíciou vody na etylén. vzniká dehydratáciou etanalu. je nestabilný a prešmykuje na acetaldehyd.

Pre alkoholy platí: jednosýtne s najnižším počtom atómov uhlíka v molekule sú bezfarebné kvapaliny príjemnej vône. s najnižším počtom atómov uhlíka v molekule sú vo vode veľmi dobre rozpustné. sú vo vode nerozpustné, pretože nedochádza k disociácii. ich rozpustnosť vo vode stúpa s rastúcim počtom atómov uhlíka v molekule.

Alkoholy majú vyššie teploty varu v porovnaní so základnými uhľovodíkmi pretože: medzi molekulami alkoholov sa netvoria vodíkové väzby. medzi molekulami alkoholov sa tvoria vodíkové väzby. vzniká vodíková väzba medzi molekulami vody a –OH skupinou alkoholov. majú vyššiu molekulovú hmotnosť.

Etándiol: je kvapalina sladkej chuti a používa sa ako sladidlo v potravinárstve. používa sa na výrobu nemrznúcich zmesí. vzniká kyslou alebo zásaditou hydrolýzou etylénoxidu. je toxický.

Medzi aromatické alkoholy nepatrí: fenol. hydroxyderivát, ktorý má –OH skupinu naviazanú na postrannom reťazci aromatického kruhu. pyrokatechol. benzylalkohol.

Alkoholy: sú amfotéry. majú väčšiu polaritu väzby O-H ako voda. ktoré majú hydroxylovú skupinu naviazanú na terciárnom uhlíku sú, po metanole, najkyslejšie. ktoré majú hydroxylovú skupinu naviazanú na primárnom uhlíku sú, po metanole, najkyslejšie.

Medzi fenoly patria: pyrokatechol, o-krezol. hydrochinón, rezorcinol. benzylalkohol, o-xylén. benzochinón, etylénglykol.

Fenol: je biela kryštalická látka vo vode málo rozpustná. ľahšie odštiepi katión vodíka ako primárny alkohol. je slabšia kyselina ako metanol. používa sa v medicíne na dezinfekciu rán.

Alkoholy: dehydratáciou poskytujú alkény. môžu vzniknúť reakciou halogénalkánov s NaOH. v molekule obsahujú aspoň jednu nepolárnu –OH skupinu. so silnými zásadami nereagujú.

O etántiole platí: je kvapalina príjemnej vône, preto sa používa na odorizáciu zemného plynu. má v molekule dve -SH skupiny. je sírna obdoba etylalkoholu. dehydrogenáciou vzniká dietyldisulfid.

Otázka 639 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Hydroxyderiváty uhľovodíkov poskytujú reakcie: produktom dehydrogenácie sekundárneho alkoholu je zlúčenina typu R-CO-R. oxidáciou –OH skupiny v kyseline mliečnej vzniká oxoskupina. produktom oxidácie primárneho alkoholu môže byť acetón. fenol dáva dehydrogenáciou cyklohexanol.

Z uvedených reakcií môže prebiehať: oxidácia 1-propanolu (propán-1-olu) na propanal. oxidácia formaldehydu na kyselinu mravčiu. redukcia ketokyseliny na oxokyselinu. redukcia metanalu na kyselinu metánovú.

Vyberte správne výroky o hydroxyderivátoch uhľovodíkov: sorbitol patrí k hydroxyderivátom uhľovodíkov. elektrofilné substitúcie fenolov prebiehajú ľahšie ako nesubstituovaných arénov. hydroxylové skupiny sa vyskytujú aj v molekulách sterolov, sacharidov, bielkovín, cholesterolu, vitamínu A, vitamínu E. etylalkohol je jednosýtny sekundárny alkohol.

Otázka 643 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 644 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 645 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 646 – pozri obrázok. A. B. C. D.

O karbonylových zlúčeninách platí: majú nižšiu teplotu varu ako hydroxyderiváty uhľovodíkov, lebo medzi ich molekulami sa netvoria vodíkové väzby. nižšie aldehydy a ketóny sú dobre rozpustné vo vode, lebo s molekulami vody tvoria vodíkové väzby. okrem karbonylovej skupiny sa v ich molekule už nemôže nachádzať žiadny iný substituent. všetky vznikajú oxidáciou primárnych alkoholov.

O reaktivite aldehydov a ketónov neplatí: závisí od charakteru jednoväzbových skupín, ktoré sú naviazané na karbonylovom uhlíku. je približne rovnaká, pretože aldehydy aj ketóny obsahujú rovnakú karbonylovú skupinu. aldehydy sú pri nukleofilných adíciách reaktívnejšie ako ketóny. reaktivita karbonylových zlúčenín závisí od pozitívneho čiastkového kladného náboja na karbonylovom uhlíku.

Formaldehyd je reaktívnejší ako acetaldehyd, pretože: atómy vodíka formaldehydu majú malý +I efekt na funkčný uhlík. má menšiu molekulovú hmotnosť. je plyn. +I efekt alkylovej skupiny acetaldehydu znižuje veľkosť čiastkového záporného náboja na jeho karbonylovom uhlíku.

Acetón a vinylalkohol: sú optické izoméry. sú tautoméry. sú metaméry. nie sú izoméry.

Reaktivitu karbonylových zlúčenín: môže ovplyvniť prítomnosť iných substituentov v molekule. zvyšujú substituenty, ktoré vyvolávajú + I efekt. zvyšujú substituenty, ktoré vyvolávajú – I efekt. nemožno ovplyvniť naviazaním inej charakteristickej skupiny na alkylovom zvyšku.

Vyberte správne tvrdenie: alkoholy reagujú s aldehydmi v kyslom prostredí. ketóny s alkoholmi reagujú zriedkavejšie, pretože alkoholy sú slabé nukleofily. acetálová reakcia musí byť katalyzovaná alkalickým hydroxidom, aby sa zvýšila reaktivita karbonylového uhlíka. acetálová reakcia prebieha len v kyslom prostredí.

Charakteristické reakcie aldehydov a ketónov sú: elektrofilné adície. nukleofilné adície. eliminačné reakcie. elektrofilné substitúcie.

Aldehydy môžu reagovať: s alkoholmi v prítomnosti kyseliny sírovej. spolu navzájom bez ohľadu na ich štruktúru. s ketónmi v prítomnosti –OH ako katalyzátora. s karboxylovými kyselinami za vzniku esterov.

Otázka 655 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 656 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 657 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 658 – pozri obrázok. A. B. C. D.

O aldehydoch a ketónoch platí: vyššie aldehydy a ketóny sú súčasťou prírodných chuťových a vonných látok. benzaldehyd je kvapalina horkomandľovej vône a nachádza sa napríklad v kôstkach horkých mandlí. acetón vzniká v organizme pri glykolýze. formaldehyd sa používa napríklad na výrobu lakov a plastov.

Formaldehyd: sa môže uvoľňovať z nového nábytku a spôsobovať bolesti hlavy a závraty. sa nachádza v cigaretovom dyme. je pre človeka toxický. je biela kryštalická látka.

Formalín: je 3% roztok formaldehydu vo vode. má baktericídne vlastnosti. používa sa na uchovávanie biologického materiálu. je 37% roztok formaldehydu vo vode.

Formaldehyd sa používa: na výrobu plastov. na výrobu tmelov a lakov, ktoré sa používajú najmä v nábytkárskom priemysle. v medicíne na dezinfekciu. je jedovatý, preto sa v praxi nepoužíva.

Pre karbonylové zlúčeniny platí: v prítomnosti silnej zásady môžu odštiepiť z α-uhlíka katión vodíka. odštiepia vodík z α-uhlíka, lebo zvýšená elektrónová hustota na karbonylovom uhlíku spôsobuje kyslosť tohto vodíka. karbonylová skupina svojim - I efektom zväčšuje polaritu susednej väzby – C–H. nemôžu navzájom reagovať, lebo majú rovnakú charakteristickú skupinu.

Aldolová kondenzácia: je reakcia medzi molekulami karbonylových zlúčenín v zásaditom prostredí. reakcia začína na tom aldehyde alebo ketóne, ktorý je menej reaktívny a má na alfa uhlíku aspoň jeden atóm vodíka. začína naviazaním elektrofilu na karbonylový uhlík. môže byť reakcia medzi dvomi molekulami formaldehydu.

Aldolová kondenzácia medzi formaldehydom a benzaldehydom: začína vždy na formaldehyde, lebo je reaktívnejší. začína vždy na benzaldehyde, lebo má väčšiu elektrónovú hustotu na benzénovom jadre. nemôže prebiehať, lebo formaldehyd nemá α-uhlík a benzaldehyd nemá na α-uhlíku naviazaný atóm vodíka. nemôže prebiehať, lebo formaldehyd a benzaldehyd majú α-uhlík, ale nie je na ňom naviazaný atóm vodíka.

Reaktivita aldehydov a ketónov klesá v poradí: acetaldehyd > acetón. acetón > formaldehyd. acetón > benzaldehyd. benzaldehyd > formaldehyd.

Acetaldehyd: je bezfarebná kvapalina charakteristického zápachu. má vlastnosti podobné formaldehydu, ale miernejšie. vzniká oxidáciou etanolu. na rozdiel od formaldehydu nie je pre človeka toxický.

Acetón: je bezfarebný plyn charakteristického zápachu. používa sa na výrobu lakov, farieb, rozpúšťadiel. vzniká v organizme pri vážnej dehydratácii a pri metabolických dejoch u diabetikov. je prchavá nehorľavá kvapalina.

Otázka 669 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 670 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 671 – pozri obrázok. A. B. C. D.

O aldehydoch a ketónoch neplatí: aldehydy na rozdiel od ketónov sa veľmi ľahko oxidujú už aj slabými oxidačnými činidlami. pri oxidácii aldehydov vznikajú karboxylové kyseliny. väzba –C–C– je pevnejšia, preto sa oxidujú pri miernom zahriatí. karbonylová skupina je veľmi reaktívna.

Prítomnosť aldehydov dokážeme: Tollensovým činidlom. Fehlingovým činidlom. biuretovou reakciou. brómovou vodou.

Otázka 674 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Vyberte reaktanty, ktorých reakciou vzniká zlúčenina. p-chlórtoluén a metanol. p-chlórbenzaldehyd a etanol. p-chlórbenzaldehyd a etanal. pentán-3-ón a 4-chlórfenol.

Otázka 676 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 677 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 678 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 679 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 680 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Acetály vznikajú: reakciou dvoch aldehydov. reakciou 1 molu aldehydu a 2 molov alkoholu. reakciou 1 molu aldehydu a 1 molu alkoholu. elektrofilnou substitúciou.

Jodoformová reakcia umožňuje: odlíšiť metanol od etanolu. dokázať prítomnosť acetónu v moči. odlíšiť formaldehyd od acetaldehydu. dokázať prítomnosť močoviny.

Pre reakciu s Fehlingovým činidlom platí: prebieha v kyslom prostredí. katión meďnatý sa oxiduje na katión meďný. katión meďnatý sa redukuje na katión meďný. aldehyd sa oxiduje na kyselinu.

Hydrogenáciou butanalu vzniká: kyselina butánová. bután-1-ol. bután-2-ol. but-1-én.

Otázka 685 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Acetofenón vzniká zo styrénu: dehydrogenáciou. hydratáciou a dehydrogenáciou. hydratáciou a hydrogenáciou. nedá sa pripraviť zo styrénu.

Reakcia vody s acetaldehydom: je posunutá na stranu reaktantov. poskytuje kyselinu etánovú. dáva poloacetál. je reakcia vzniku 1,2-etándiolu.

Pri reakcii 2 molekúl acetaldehydu v alkalickom prostredí vzniká: kyselina etánová. dietylketón. 3-hydroxybutanal. 2-hydroxypentanal.

Aldolová kondenzácia nemôže prebiehať, ak reaguje: metanal + metanal. etanal + etanal. propanal + propanal. butanal + butanal.

Aldolová kondenzácia formaldehydu s benzaldehydom: prebieha už pri izbovej teplote. neprebieha, pretože ani jeden reaktant nemá α-vodík. začína na benzaldehyde. je endotermická.

Aldolovou kondenzáciou vznikajú: poloacetály a acetály. len ketály. 3-hydroxyaldehydy. zlúčeniny, ktoré majú v molekule hydroxyskupinu aj karbonylovú skupinu.

Karboxylové kyseliny: môžu byť mono-, di-, tri- až polykarboxylové kyseliny. s nižším počtom atómov uhlíka majú štipľavý zápach. všetky sú dobre rozpustné vo vode, lebo majú v molekule polárnu skupinu. s nižším počtom atómov uhlíka majú vyššie teploty varu ako príslušné uhľovodíky, lebo medzi ich molekulami sa tvoria vodíkové väzby.

Karboxylové kyseliny s nižším počtom atómov uhlíka: sú rozpustné len v organických rozpúšťadlách. sú dobre rozpustné vo vode, lebo medzi karboxylovými skupinami kyselín a vodou sa tvoria vodíkové väzby. tvoria navzájom diméry, preto je ich teplota varu vysoká. sú biele kryštalické látky.

Kyslý charakter karboxylových kyselín vyplýva: z toho, že všetky majú štipľavý zápach a kyslú chuť. z presunu elektrónov čo sa prejaví na polarizácii väzby O–H. z toho, že v dôsledku vysokej elektronegativity kyslíka vzniká mezomérny efekt, ktorý polarizuje väzbu O–H tak, že sa odštiepi protón. z počtu atómov vodíka v molekule.

Otázka 695 – pozri obrázok. A. B. C. D.

O vlastnostiach karboxylových kyselín neplatí: nižšie karboxylové kyseliny tvoria diméry, preto ich teploty varu sú vysoké. polarita skupiny –COOH spôsobuje rozpustnosť kyseliny vo vode. uhlíkový zvyšok karboxylovej kyseliny potláča rozpustnosť vo vode. pretože všetky karboxylové kyseliny obsahujú skupinu –COOH, sú všetky dobre rozpustné vo vode.

Kyslosť karboxylových kyselín závisí: len od počtu karboxylových skupín v molekule. len od dĺžky uhlíkového reťazca. od koncentrácie a počtu skupín –COOH v molekule. od dĺžky a charakteru uhlíkového reťazca.

Otázka 698 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 699 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Kyslosť karboxylových kyselín vzrastá v poradí: kyselina maslová < kyselina mravčia. kyselina octová < kyselina oxálová. kyselina šťavelová < kyselina mravčia. kyselina mravčia < kyselina benzoová.

O karboxylových kyselinách môžeme povedať: v prírode sa väčšinou vyskytujú vo forme solí a derivátov. v prírode sa nachádza voľne kyselina trifluóroctová. kyselina jantárová sa vyskytuje v ovocí a vzniká aj pri metabolických dejoch v organizme. vznikajú v prírode len rozkladom živočíšnych organizmov.

Medzi karboxylové kyseliny nepatrí: kyselina pikrová. kyselina močová. kyselina arachová. kyselina benzénsulfónová.

Kyselina mravčia: je bezfarebná kvapalina štipľavého zápachu a má leptavé účinky. nachádza sa v telách mravcov, komárov, včiel a v žihľave, ale nemá praktické využitie. využíva sa pri metalizácii kovov, spracovaní kože a syntéze zložitejších zlúčenín. priemyselne sa vyrába z metanolu a oxidu uhoľnatého.

Otázka 704 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Redukčné vlastnosti má: kyselina mravčia. kyselina ftalová. kyselina mliečna. kyselina citrónová.

Oxidáciou kyseliny mravčej vzniká: následne aj kyselina uhličitá. oxid uhličitý a voda. formaldehyd. kyselina karbámová.

Kyselina šťaveľová: je bezfarebná kvapalina. nachádza sa v rastlinách, ako napríklad šťaveľ, špenát. pre človeka je toxická, pretože šťaveľan sodný je súčasťou obličkových kameňov. šťaveľan vápenatý je zložkou obličkových kameňov.

Kyselina citrónová: je kyselina propántriová. je trojsýtna hydroxykyselina. má baktericídne účinky a používa sa v potravinárskom priemysle na konzerváciu potravín. znižuje zrážanlivosť krvi, lebo viaže vápenaté katióny v krvi.

Kyselina citrónová: nie je opticky aktívna. je kyselina propántriová. patrí medzi substitučné deriváty karboxylových kyselín. patrí medzi funkčné deriváty karboxylových kyselín.

Charakteristické reakcie karboxylových kyselín sú: neutralizácia. elektrofilné substitúcie. nukleofilné substitúcie. dehydrogenácie.

O esterifikácii platí: je reakcia karboxylovej kyseliny a alkalického hydroxidu. je reakcia alkoholov a karboxylových kyselín v kyslom prostredí. prebieha adično-eliminačným mechanizmom. je reakcia, pri ktorej môže reagovať len organická kyselina s alkoholom.

Neutralizácia je reakcia: karboxylovej kyseliny a R-OH. karboxylovej kyseliny s hydroxidmi. pri ktorej vzniká soľ kyseliny a voda. pri ktorej vzniká anhydrid kyseliny.

Pre esterifikáciu karboxylových kyselín platí: reakčnú zmes je potrebné chladiť, lebo reakcia je silne exotermická. katión vodíka ako katalyzátor zvyšuje reaktivitu karboxylového uhlíka a potláča disociáciu kyseliny. kyselina môže reagovať len s jednosýtnym alkoholom. rovnovážny stav reakcie je posunutý na stranu reaktantov, preto je potrebné odoberať produkty.

Vyberte kyselinu, v ktorej sa prejaví najvýraznejší – I efekt na karboxylový uhlík: trichlóretánová. dichlóretánová. 4-chlórpentánová. octová.

Otázka 715 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 716 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Označte zlúčeninu, ktorá predstavuje substitučný derivát karboxylovej kyseliny: glycín. etanoát sodný. kyselina vínna. chlorid kyseliny propiónovej.

Medzi substitučné deriváty karboxylových kyselín patrí: kyselina jablčná. kyselina jantárová. kyselina glutámová. kyselina glutárová.

Acylpyrín pripravíme reakciou: kyseliny ftalovej a etanolu. kyseliny benzoovej a kyseliny octovej. kyseliny salicylovej a kyseliny octovej. anhydridu kyseliny salicylovej a etánovej.

Esterifikácia je reakcia medzi: metanolom a anhydridom karboxylovej kyseliny. fenolom a chloridom kyseliny benzoovej. benzoylchloridom a kyselinou octovou. propanolom a benzoylchloridom.

Medzi viacsýtne karboxylové kyseliny nepatrí: kyselina malónová. kyselina glukárová. kyselina acetoctová. kyselina citrónová.

Propylester kyseliny octovej vzniká reakciou: kyseliny propánovej a chlóretánu. anhydridu kyseliny octovej a propán-1-olu. chloridu kyseliny etánovej a 1-propanolu. acetaldehydu a kyseliny octovej.

Otázka 723 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Redukčné účinky má kyselina: mliečna. mravčia. fumarová. pyrohroznová.

Vyberte správne tvrdenie: kyselina mliečna má dobré oxidačné aj redukčné účinky. kyselina pyrohroznová vzniká dehydrogenáciou kyseliny malónovej. dehydrogenáciou kyseliny 2-hydroxypropánovej vzniká kyselina pyrohroznová. oxidáciou kyseliny octovej vzniká kyselina malónová.

O karboxylových kyselinách platí: dekarboxyláciou kyseliny propándiovej vzniká kyselina octová. dehydratáciou kyseliny jablčnej vzniká kyselina maleínová. dehydratáciou kyseliny vínnej vzniká kyselina akrylová. hydratáciou kyseliny linolovej vzniká kyselina olejová.

Otázka 727 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Pre substitučné deriváty karboxylových kyselín platí: majú rovnaké fyzikálne a chemické vlastnosti ako pôvodné karboxylové kyseliny. obidve charakteristické skupiny si zachovávajú svoje chemické vlastnosti a reaktivitu. ich chemické vlastnosti závisia od typu charakteristickej skupiny a vzdialenosti od –COOH skupiny v uhlíkovom reťazci. nemajú vôbec charakter karboxylových kyselín.

Otázka 729 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Aminokyseliny sú amfolyty, pretože: vo vodnom prostredí nedisociujú. obsahujú v molekule kyslú aj zásaditú charakteristickú skupinu. sú schopné tvoriť vnútorný ión. môžu byť kyslé, zásadité alebo neutrálne.

Otázka 731 – pozri obrázok. A. B. C. D.

O aminokyselinách platí: neesenciálne aminokyseliny nemusí človek prijímať v potrave, lebo si ich organizmus dokáže vytvoriť z dusíka, vodíka, uhlíka. aminokyseliny, ktoré majú v molekule aromatické jadro, heterocyklus alebo rozvetvený reťazec sú esenciálne. neesenciálne si organizmus dokáže vytvoriť transamináciou. esenciálne si organizmus dokáže vytvoriť z neesenciálnych aminokyselín transamináciou.

Hydroxykyseliny : získame napríklad oxidáciou kyseliny pyrohroznovej. sú napríklad kyselina mliečna a salicylová. je napríklad kyselina hyalurónová, ktorá sa používa v kozmetike do krémov proti vráskam. pripravíme napríklad aj oxidáciou glukózy.

Medzi dvojsýtne kyseliny patrí kyselina: linolénová. tereftalová. malónová. oxálová.

Medzi nenasýtené karboxylové kyseliny patrí kyselina: acetylsalicylová. pyrohroznová. fumarová. arachidónová.

Kyselina salicylová: je kyselina o-hydroxybenzoová. je funkčný derivát kyseliny benzoovej. reakciou s kyselinou etánovou vytvára acylpyrín. je funkčný derivát kyseliny octovej.

Vyberte molekuly, ktoré sú opticky aktívne: kyselina vínna. kyselina fumarová. kyselina jantárová. kyselina citrónová.

Kyslosť substitučných derivátov karboxylových kyselín závisí: od polohy substituenta vzhľadom na karboxylovú skupinu. od počtu halogénov na uhlíkovom reťazci karboxylovej kyseliny. len od dĺžky uhlíkového reťazca. od charakteru substituenta.

Najsilnejšia bude kyselina: 3-chlórbutánová. 2,2-dichlórbutánová. trichlóroctová. trifluóroctová.

Otázka 740 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 741 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Funkčným derivátom kyseliny uhličitej je: guanidín. fosgén. močovina. kyselina močová.

Otázka 743 – pozri obrázok. A. B. C. D.

O reaktivite funkčných derivátov karboxylových kyselín platí: amid je reaktívnejší ako ester. anhydrid je reaktívnejší ako amid. chloridy sú najreaktívnejšie a pri reakcii s alkoholmi nie je potrebný katalyzátor. karboxylové kyseliny sú reaktívnejšie ako ich funkčné deriváty.

O esteroch karboxylových kyselín môžeme povedať: všetky sú vo vode dobre rozpustné, lebo tvoria vodíkové väzby. medzi estery patria aj lipidy. používajú sa v potravinárstve ako esencie, napríklad rumová, hrušková alebo ananásová. ester kyseliny metakrylovej a metanolu sa používa na výrobu plexiskla.

Vyberte reakcie vzniku esteru karboxylových kyselín: karboxylová kyselina s amoniakom. chlorid karboxylovej kyseliny s alkoholom. anhydrid karboxylovej kyseliny s alkoholom. tioester karboxylovej kyseliny s fenolom.

Otázka 747 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Vyberte správne tvrdenie: chloridy a anhydridy karboxylových kyselín sú reaktívnejšie ako karboxylové kyseliny. esterifikácia chloridov a anhydridov karboxylových kyselín prebieha bez katalyzátora. zásaditou hydrolýzou esterov vzniká karboxylová kyselina a alkohol. zásaditou hydrolýzou vyšších mastných (karboxylových) kyselín vzniká mydlo.

Otázka 749 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Ako liečivá sa používajú: hydroxyderivát kyseliny salicylovej, ktorý má antipyretické účinky. salicylamid, ktorý pôsobí ako analgetikum na CNS. chlorid kyseliny salicylovej, ktorý pôsobí ako analgetikum. kyselina p-aminosalicylová, ktorá sa používa pri liečbe tuberkulózy.

Vnútorný anhydrid vzniká: z dvoch molekúl kyseliny mravčej. z jednej molekuly kyseliny maleínovej. z jednej molekuly kyseliny tereftálovej. z jednej molekuly kyseliny jantárovej.

1 mol anhydridu karboxylovej kyseliny vznikne z: 2 molov kyseliny ftalovej. 2 molov kyseliny etánovej. 1 molu kyseliny malónovej. 2 molov kyseliny adipovej.

Kyselina p-aminobenzoová: je súčasťou vitamínu kyseliny listovej. pôsobí na regeneráciu a syntézu červených krviniek. je rastovým faktorom niektorých mikroorganizmov. podporuje tvorbu a ukladanie lipidov do tukových tkanív.

Otázka 754 – pozri obrázok. A. B. C. D.

O kyseline šťaveľovej neplatí: vzniká oxidáciou metántiolu. redukciou dáva 1,2-etándiol. je biela kryštalická látka. neobsahuje chirálny uhlík.

Kyselinu mravčiu a octovú rozlíšime: Biuretovou reakciou. jodoformovou reakciou. reakciou s oxidačným činidlom, lebo redukčné účinky má len kyselina mravčia. reakciou s oxidačným činidlom, lebo redukčné účinky má len kyselina octová.

Všeobecný vzorec R–CO–O–CO–R zodpovedá: esteru. diketónu. anhydridu. organickému peroxidu.

Adíciou vody na kyselinu akrylovú vzniká kyselina: jablčná. mliečna. pyrohroznová. 2-hydroxypropánová.

Karboxylovú kyselinu obvykle pripravíme: kyslou hydrolýzou esterov. oxidáciou primárneho alkoholu do druhého stupňa. hydrolýzou triacylglycerolu v kyslom prostredí. oxidáciou ketónov.

Kyselina etánová: vzniká v prírode kvasením sacharidov. priemyselne sa vyrába oxidáciou butánu v prítomnosti katalyzátora. bezvodá (100%) tuhne pri 16°C na látku podobnú ľadu, preto sa koncentrovaná kyselina octová nazýva „ľadová“. v laboratórnych podmienkach sa pripravuje redukciou acetaldehydu.

Dekarboxyláciou kyseliny: ftalovej vzniká fenol. šťaveľovej vzniká kyselina metánová. acetoctovej vzniká kyselina octová. malónovej vzniká propánová.

Vyberte dvojsýtne karboxylové kyseliny a ich substitučné deriváty: kyselina malónová. kyselina oxáloctová. kyselina fumarová. kyselina valérová.

Otázka 763 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 764 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Heterocyklické zlúčeniny: sú cyklické zlúčeniny, ktoré majú v molekule nahradený aspoň jeden atóm vodíka dusíkom, kyslíkom alebo sírou. majú v cykle nahradený aspoň jeden atóm uhlíka iným heteroatómom, najčastejšie dusíkom, kyslíkom alebo sírou. sa používajú ako herbicídy a insekticídy. môžu obsahovať v molekule okrem uhlíka aj atómy kremíka, pretože kremík má tiež schopnosť tvoriť reťaze.

Heterocykly majú význam ako: stavebné jednotky nukleových kyselín. súčasť bielkovín, vitamínov, alkaloidov. súčasť fosfolipidov. surovina pre farmaceutický priemysel.

O vlastnostiach heterocyklov neplatí: musia mať v cykle najmenej tri atómy a najviac šesť. závisia len od charakteru heteroatómu. vzhľadom na prítomnosť heteroatómu majú všetky výraznejší aromatický charakter ako benzén. závisia od charakteru heteroatómu, veľkosti a charakteru cyklu.

Pre heterocykly platí: heterocykly, ktoré obsahujú v molekule dusík, majú vlastnosti amínov. ako cyklické étery môžeme označiť heterocykly s kyslíkom ako heteroatómom. všetky hetrocykly majú zásadité vlastnosti. nemôžu byť nasýtené a nenasýtené.

Medzi päťčlánkové heterocykly s jedným heteroatómom patrí: tiazol. pyrol. imidazol. tiofén.

Otázka 770 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 771 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Žlčové farbivá: vznikajú rozkladom hemoglobínu. sú základom pre vznik žlčových kyselín. majú v molekule 4 furánové jadrá. obsahujú pyrolové jadrá.

Dva rovnaké heteroatómy obsahuje: tiofén. imidazol. tiazol. oxirán.

K derivátom pyrolu nepatrí: bilirubín. chlorofyl. myoglobín. kyselina cholová.

Pyrol nie je súčasťou molekuly: indolu. purínu. tryptofánu. porfínu.

Otázka 776 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Substitúcie elektrofilné: spomedzi tiofénu, furánu a pyrolu najľahšie prebiehajú na tioféne. spomedzi tiofénu, furánu a pyrolu takmer vôbec neprebiehajú na furáne. prebiehajú tak, že na tiofén sa substituent naväzuje hlavne do polohy 2. na heterocykloch neprebiehajú.

Pyrolidín: vzniká hydrogenáciou pyrolu. vzniká oxidáciou pyrolu. má v molekule dva heteroatómy. má aromatický charakter.

O pyrole a pyridíne platí: majú zásadité vlastnosti. líšia sa vznikom aromatického charakteru. majú odlišné acidobázické vlastnosti. pyridín je zásaditý.

O pyridíne platí: voľný elektrónový pár sa nezapája do konjugácie. aromatický charakter vzniká tak, že päť nespárených elektrónov 5-ich atómov uhlíka a jeden nespárený elektrón atómu dusíka vytvárajú delokalizovaný oblak. do delokalizácie π-elektrónov sa z atómu dusíka zapája voľný elektrónový pár, preto sa zvyšuje elektrónová hustota a prejavuje sa zásaditý charakter. elektrofilné substitučné reakcie na pyridíne prebiehajú ľahšie ako na benzéne.

Heteroatóm pyridínu môže svojím voľným elektrónovým párom reagovať: s alkylhalogenidmi. s alkalickými hydroxidmi a vytvára sodné alebo draselné soli. s halogenidmi karboxylových kyselín. s aniónmi kyselín za vzniku pyridíniových solí.

Pyridín: na rozdiel od pyrolu má zásaditý charakter. dehydrogenáciou dáva piperidín. ľahko sa oxiduje. hydrogenáciou dáva piperidín.

Otázka 783 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Pyridín: reaguje s kyselinami za vzniku solí. redukciou dáva piperidín. nie je súčasťou izochinolínu. obsahuje v molekule dva atómy dusíka.

Vyberte molekuly, ktoré obsahujú kyslík: pyrol. pyridín. pyrán. porfín.

Kyselina barbitúrová je derivátom: pyridínu. piperidínu. pyrimidínu. pyrolu.

Kyselina barbitúrová vzniká: reakciou kyseliny maleínovej a močoviny. reakciou kyseliny malónovej a močoviny. oxidáciou pyrimidínu. redukciou tymínu.

Katalytická hydrogenácia prebieha najľahšie na: tioféne. furáne. pyrole. pyrolidíne.

Hydrogenáciou: furánu vzniká tetrahydrogénfurán. tiofénu vzniká tetratiofén. pyrolu vzniká piperidín. zaniká aromatický charakter heterocyklu.

O heterocykloch platí: pyridín je šesťčlánkový heterocyklus s dvoma atómami dusíka v molekule. uracil, cytozín a tymín sú deriváty pyrimidínu. kyselina nikotínová a nikotínamid sú deriváty pyrolu. kyselina barbitúrová vzniká kondenzáciou kyseliny malónovej a močoviny.

Dva kondenzované cykly v molekule obsahuje: kyselina močová a kofeín. adenín a guanidín. adenín a guanín. cytozín a kyselina barbitúrová.

Tautomérne formy tvorí: tymín. uracil. pyridín. kyselina močová.

Otázka 793 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Síru ako heteroatóm obsahuje: furán. tiazol. tiofén. imidazol.

Vyberte správne tvrdenie: od pyrazolu a tiazolu sú odvodené niektoré liečivá, ktoré tlmia bolesť a znižujú teplotu. od tiazolu sú odvodené penicilíny, sulfónamidy a tiamín. pyrazol je súčasťou vitamínu H a histidínu. pyrazol obsahuje v molekule jeden atóm kyslíka a jeden atóm dusíka.

Otázka 796 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Kyselina močová: vzniká u človeka ako produkt rozpadu pyrimidínových látok. je dobre rozpustná vo vode. je hlavnou zložkou moču. je konečným produktom látkovej premeny purínových látok u človeka.

O kyseline močovej a močovine platí: líšia sa rozpustnosťou vo vode. kyselina močová môže kryštalizovať v kĺboch. močovina je hlavnou zložkou moču. obidve vznikajú rozkladom purínových látok.

Alkaloidy: sú prírodné látky zásaditého charakteru. všetky vyvolávajú halucinácie. sú analeptiká pôsobiace na CNS. sú aj kofeín, teofylín, teobromín.

Alkaloidy sa používajú: kodeín, ktorý patrí medzi ópiové alkaloidy, tlmí kašeľ. ako analeptiká, stimulujú centrálnu nervovú sústavu. kofeín a morfín tlmia bolesť. nikotín tlmí bolesť hlavy.

K alkaloidom s cyklom tropánu patrí: kofeín. atropín. kodeín. kokaín.

Chinolínový alebo izochinolínový cyklus neobsahuje: kodeín. morfín. nikotín. teobromín.

Kyselina lysergová je derivátom: pyridínu. indolu. chinolínu. pyrolidínu.

Kofeín a teobromín sú derivátmi: indolu. piperidínu. pyridínu. purínu.

Kodeín je derivátom: indolu. purínu. izochinolínu. tropánu.

Základná stavebná jednotka makromolekulovej látky: je pravidelne sa opakujúca časť makromolekuly, ktorá má rovnaké chemické zloženie. najjednoduchšie zoskupenie atómov, ktoré sa pravidelne opakuje. polyetylénového typu je totožná so štruktúrnou jednotkou. je molekula, ktorá obsahuje dvojitú väzbu alebo dve reaktívne charakteristické skupiny.

Otázka 807 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Štruktúrna jednotka: je časť makromolekuly s rovnakým chemickým zložením. predstavuje najjednoduchšie usporiadanie stavebných jednotiek, ktoré sa pravidelne opakuje. je napríklad typu -[ A-B-C ]-. je len taká molekula, ktorá má násobnú väzbu.

Polymerizácia: je reakcia dvoch rovnakých monomérov s násobnou väzbou. môže byť radikálová alebo iónová. má adično-eliminačný mechanizmus. je napríklad príprava polystyrénu.

Polykondenzácia: prebieha stupňovitým spôsobom. má adično-eliminačný mechanizmus. je reakcia prípravy polyamidov. môže byť aj reťazová.

Syntetický kaučuk sa vyrába: polymerizáciou but-1,3-diénu alebo jeho derivátov. polykondenzáciou izoprénu a chloroprénu. kopolymerizáciou butadiénu a styrénu. kopolymerizáciou but-1,3-diénu a kyseliny adipovej.

Polyadícia je reakcia: dvoch monomérov s reaktívnymi charakteristickými skupinami, z ktorých jedna je donorom a druhá akceptorom katiónu vodíka. len radikálová. vzniku polystyrénu. vzniku polyuretánu.

Fenoplasty, bakelity sa pripravujú: z fenolu a močoviny. z fenolu a metanalu. z formaldehydu a tiomočoviny. z formaldehydu a fenolu.

Aminoplasty sa pripravujú: polykondenzáciou diamidu kyseliny uhličitej a formaldehydu. polyadíciou kyseliny močovej a formaldehydu. polymerizáciou močoviny a metanalu. kopolymerizáciou formaldehydu a butadiénu.

Sacharidy: sú zložené len z atómov uhlíka, vodíka a kyslíka. v molekule obsahujú atómy uhlíka, vodíka, kyslíka a dusíka. sú hydroxyaldehydy alebo hydroxyketóny. obsahujú v molekulách ako heteroatómy síru alebo fosfor.

O význame sacharidov neplatí: sú súčasťou rastlinných a živočíšnych tiel. tvoria zásobné látky v organizme. v organizme sa nemôžu metabolizovať na iné látky dôležité pre organizmus. sú neutrálnou zložkou nukleových kyselín.

Pre sacharidy platí: v prírode vznikajú fotosyntézou. cyklické môžeme považovať aj za heterocykly. delíme ich podľa počtu monosacharidových jednotiek na monosacharidy, oligosacharidy a polysacharidy. všetky monosacharidy a oligosacharidy majú sladkú chuť.

Monosacharidy: môžu mať v molekule 3 až 9 atómov uhlíka. pri hydrolýze sa štiepia na jednoduchšie cukry. pri hydrolýze sa už nemôžu štiepiť na jednoduchšie sacharidy. takmer všetky majú sladkú chuť.

Otázka 819 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Viac ako jeden chirálny atóm uhlíka sa nachádza v molekule: aldotriózy. ketotriózy. ketohexózy. galaktózy.

D-glukóza a L-glukóza sa líšia: počtom chirálnych atómov uhlíka v molekule. len polohou hydroxylovej skupiny na druhom atóme uhlíka. polohou hydroxylovej skupiny na poslednom chirálnom atóme uhlíka. smerom otáčania roviny polarizovaného svetla.

Aldóza, ktorá má v molekule dve –OH skupiny: oxidáciou poskytuje kyselinu glycerovú. redukciou dáva glycerol. sa nazýva etylénglykol. sa nazýva aldodióza.

Redukciou monosacharidu vznikajú: viacsýtne alkoholy. poloacetály. látky, ktoré nereagujú so Schiffovým činidlom. napríklad ribitol, glucitol alebo galaktitol.

Cyklické formy monosacharidov vznikajú z ich necyklických foriem: vplyvom ultrafialového žiarenia. intramolekulovou poloacetálovou reakciou. intramolekulovou esterifikáciou. reakciou –OH skupiny na poslednom chirálnom uhlíku s karbonylovou skupinou.

Rovnaká priestorová orientácia poloacetálového hydroxylu a hydroxylu na poslednom chirálnom uhlíku umožňuje vznik: α-D-glukopyranózy. α-L-glukopyranózy. β-D-glukopyranózy. β-L-glukopyranózy.

Anoméry: sú optické izoméry. sú látky, ktoré stáčajú rovinu polarizovaného svetla o rovnaký uhol doľava alebo doprava. sú látky, ktoré stáčajú rovinu polarizovaného svetla o rovnaký uhol len doľava. sú látky, ktoré nestáčajú rovinu polarizovaného svetla o rovnaký uhol doľava alebo doprava.

Anoméry: sú optické izoméry, lebo otáčajú rovinu polarizovaného svetla o rovnaký uhol doľava alebo doprava. sú opticky aktívne, ale nie sú optické izoméry. líšia sa polohou poloacetálového hydroxylu na danom atóme uhlíka. nie sú opticky aktívne.

Kyselina glukárová: má v molekule dve aldehydové skupiny. má v molekule jednu aldehydovú a jednu karboxylovú skupinu. má v molekule dve karboxylové skupiny. vzniká pôsobením silných oxidačných činidiel na glukózu.

Kyselina glukónová: je produkt oxidácie glukózy silnými oxidačnými činidlami. vzniká už miernou oxidáciou glukózy. vzniká len v prítomnosti enzýmu. nemá chirálny uhlík.

Aldárová kyselina môže vzniknúť: pôsobením veľmi silných oxidačných činidiel na aldohexózu. len pôsobením redukčných činidiel v prítomnosti enzýmov. len pôsobením oxidačných činidiel v prítomnosti enzýmov. nemôže vzniknúť z glukózy.

Cyklická forma monosacharidov je: glykozid. ester. acetál. poloacetál.

Glucitol: je polyalkohol. vzniká redukciou glukózy alebo fruktózy. má v molekule len jednu karbonylovú skupinu. nemá redukčné účinky.

Ribitol a galaktitol : patria medzi hydroxyderiváty. vzniknú oxidáciou príslušných monosacharidov pôsobením bežných oxidačných činidiel. sú produkty redukcie ribózy a galaktózy. oxidáciou do druhého stupňa poskytujú príslušné kyseliny.

Manitol vzniká: redukciou maltózy. hydrolýzou maltózy. redukciou manózy. oxidáciou manózy.

Fruktóza dáva pozitívnu reakciu: s Molischovým činidlom. nitrochrómovú. s Fehlingovým činidlom. s brómovou vodou.

Otázka 836 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Prítomnosť všetkých/akýchkoľvek sacharidov v analyzovanej vzorke sa dokáže: Selivanovým činidlom. jódovou tinktúrou. Molischovým činidlom. biuretovou reakciou.

Otázka 838 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Redukujúce sacharidy odlíšime od neredukujúcich: Fehlingovým činidlom. Tollensovým činidlom. nitrochrómovou reakciou. reakciou s roztokom jódu.

Glukózu v moči dokážeme: Selivanovým činidlom. Molischovým činidlom. Fehlingovým činidlom. Tollensovým činidlom.

Cyklická forma glukózy sa prejaví: zmenou rozpustnosti monosacharidu. tým, že s Fehlingovým činidlom reaguje až pri vyššej teplote. zmenou optickej aktivity. tým, že netvorí O-glykozidové väzby.

Z glukózy v glykolýze môže vzniknúť: glukóza-6-fosfát. fruktóza-1,6-bisfosfát. glucitol. O-glykozidová väzba.

Esterifikáciou glukózy vzniká: len glukóza-1-fosfát. len glukóza-6-fosfát. podľa podmienok reakcie glukóza-1,6-bisfosfát. fosfoesterová väzba na ľubovoľnom atóme uhlíka glukózy.

L-glukóza: má –OH skupinu na poslednom chirálnom uhlíku vľavo. je fyziologicky dôležitý monosacharid pre ľudský organizmus. pri cukrovke sa nachádza aj v moči pacienta. je pravotočivá forma glukózy.

Ribóza a deoxyribóza sa líšia: typom karbonylovej skupiny. tým, že deoxyribóza obsahuje keto-skupinu a ribóza je aldopentóza. len tým, že deoxyribóza, na rozdiel od ribózy, nemá na druhom atóme uhlíka v molekule –OH skupinu. prítomnosťou kyslíka na druhom atóme monosacharidu ribózy.

Otázka 846 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Vyberte správne tvrdenie: esterifikácia môže prebiehať len na poloacetálovom hydroxyle monosacharidu. v molekule glukózy sa môže esterifikovať poloacetálový hydroxyl alebo primárny hydroxyl na šiestom uhlíku. esterifikovať sa môže vždy len jedna –OH skupina v molekule monosacharidu. glyceraldehyd sa nemôže esterifikovať.

Glykozidy môžu vznikať: reakciou každého sacharidu s alkoholom. reakciou medzi dvomi monosacharidmi. reakciou ľubovoľného primárneho hydroxylu s alkoholom. len reakciou poloacetálového hydroxylu s alkoholom.

Glykozidová väzba: môže vzniknúť medzi poloacetálovým hydroxylom a –OH skupinou alkoholu. môže vzniknúť medzi poloacetálovým hydroxylom jedného monosacharidu a poloacetálovým alebo primárnym hydroxylom druhého monosacharidu. je kovalentná väzba a pri jej vzniku sa uvoľňuje molekula vody. je koordinačná, čiže donorno-akceptorná väzba.

Propyl-β-D-glukopyranozid vznikne: reakciou propanolu a β-D-glukopyranózy. reakciou poloacetálového hydroxylu glukózy v polohe β a –OH skupiny propanolu. neutralizáciou propanolu s kyselinou glukónovou. propanol nemôže reagovať s glukózou, lebo nemá poloacetálový hydroxyl.

O sacharóze môžeme povedať: nazýva sa repný cukor a je to najsladší sacharid. má v molekule glykozidovú väzbu, ktorá vznikla naviazaním poloacetálového hydroxylu glukózy s primárnym hydroxylom na druhom atóme uhlíka fruktózy. má v molekule glykozidovú väzbu, ktorá vznikla naviazaním poloacetálového hydroxylu glukózy s poloacetálovým hydroxylom na druhom atóme uhlíka fruktózy. typ glykozidovej väzby sacharózy je α1→β2.

O ribóze platí: je súčasť DNA. je ketopentóza. nachádza sa v ATP. je medziprodukt glykolýzy.

Mliečny cukor je: redukujúci disacharid. galaktóza. aldohexóza. laktóza.

Redukujúce vlastnosti má: hydrolyzát škrobu. laktóza. maltáza. sacharóza.

Sacharóza je neredukujúci disacharid preto, lebo: glykozidová väzba vznikla medzi dvomi poloacetálovými hydroxylmi. nemá v molekule voľný poloacetálový hydroxyl. nereaguje s Fehlingovým činidlom. nemôže tvoriť estery.

Otázka 856 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Podstatou dôkazu prítomnosti glukózy Fehlingovým činidlom je: že glukóza sa oxiduje. katión meďnatý sa oxiduje. katión meďnatý sa redukuje. poloacetálový hydroxyl sa redukuje.

Dihydroxyacetón: je najjednoduchšia ketóza. oxiduje sa na kyselinu glycerovú. vzniká v organizme pri glykolýze. vzniká oxidáciou glycerolu na sekundárnom uhlíku.

Maltóza: je glukopyranozyl-glukopyranóza. sa skladá z dvoch molekúl α-D-glukopyranózy naviazaných väzbou α(1→4). je sladový cukor a vzniká štiepením škrobu amylázou. sa skladá z galaktopyranózy a glukopyranózy.

Maltóza: je neredukujúci disacharid, lebo nemá voľný poloacetálový hydroxyl. v molekule má glykozidovú väzbu α(1→4), preto má voľný poloacetálový hydroxyl. je redukujúci monosacharid. je redukujúci disacharid.

Mliečny cukor: má rovnaké zloženie ako maltóza, líši sa len typom glykozidovej väzby. je zložený z β-D-galaktopyranózy a α-D-glukopyranózy. má v molekule väzbu α(1→4) a β(1→4). má v molekule väzbu β(1→4).

O laktóze platí: v molekule má voľný poloacetálový hydroxyl, preto je redukujúci disacharid. je rastlinného alebo živočíšneho pôvodu. glykozidová väzba β(1→4) je príčinou, že nemá redukčné účinky. pôsobením maltázy sa štiepi na glukózu a galaktózu.

Vyberte správne tvrdenie o disacharidoch: sú biele kryštalické látky dobre rozpustné vo vode. maltóza je najsladší disacharid. laktóza a maltóza sú redukujúce disacharidy, lebo v molekule majú voľný poloacetálový hydroxyl. vo vodnom roztoku disociujú na monosacharidy.

Škrob: je polysacharid rastlinného pôvodu. skladá sa z amylózy a amylopektínu. obsahuje glykozidové väzby α(1→4) a β(1→4). obsahuje glykozidové väzby α(1→4) a α(1→6).

Škrob, celulóza a glykogén: sa líšia len miestom výskytu. nelíšia sa zložením. líšia sa typom glykozidovej väzby. všetky obsahujú glykozidové väzby α(1→4) a α(1→6).

Škrob a glykogén: sú zložené z α-D-glukofuranózy. obsahujú glykozidové väzby α(1→4) a α(1→6). sa líšia výskytom, škrob je rastlinný polysacharid a glykogén je živočíšneho pôvodu. sa líšia rozpustnosťou vo vode.

Vyberte správne tvrdenie: glykogén a amylopektín sa z chemického hľadiska líšia len počtom glykozidových väzieb α(1→6). amylopektín a glykogén sú vetvené, na rozdiel od celulózy a amylózy. na rozdiel od glykogénu amylopektín má sladkú chuť. glykogén je redukujúci sacharid.

Vyberte, čo neplatí: amylóza obsahuje glykozidové väzby len typu α(1→4). amylopektín sa od glykogénu z chemického hľadiska líši iba počtom väzieb α(1→6). glykogén a celulóza majú rovnaké vlastnosti, lebo obsahujú väzby α(1→4) a β(1→6). glykogén je silne rozvetvený.

Glykogén: je polysacharid živočíšneho pôvodu. je zásobná látka a ukladá sa v tukových tkanivách. môže byť svalový a pečeňový. sa nachádza aj v niektorých rastlinách.

Maltóza: v ľudskom organizme vzniká zo škrobu pôsobením amylázy. vzniká oxidáciou manitolu. maltázou sa štiepi na oxid uhličitý, vodu a energiu. je redukujúci disacharid.

Celulóza na rozdiel od škrobu: je rozpustná vo vode. obsahuje glykozidové väzby β(1→4). je pre človeka nestráviteľná, lebo amyláza štiepi len α-glykozidové väzby. možno ju dokázať roztokom jódu.

Pre polysacharidy platí: glykogén na rozdiel od škrobu a celulózy dokážeme Fehlingovým činidlom. polysacharidy nemajú redukčné účinky. nemajú sladkú chuť. glykogén je zásobná látka živočíchov.

Derivátom sacharidu je: manitol. kyselina glutárová. kyselina glukárová. sacharóza.

Glukóza z disacharidov a polysacharidov môže vzniknúť: redukciou. hydrolýzou v kyslom prostredí. hydrolýzou v prítomnosti enzýmu disacharidázy resp. amylázy a disacharidázy. pôsobením trypsínu.

V živočíšnom organizme sa netvorí: arabinóza. laktóza. ribóza. celulóza.

O celulóze platí: je lineárny polysacharid. vo vode tvorí koloidný roztok. je najrozšírenejší polysacharid v biosfére. využíva sa na výrobu viskózového hodvábu.

V metabolizme sacharidov má dôležitú úlohu: tiamín. pyridoxín. retinol. vitamín K.

Oxidáciou monosacharidu: v prítomnosti enzýmov vznikajú urónové kyseliny. pôsobením silných oxidačných činidiel vznikajú aldárové kyseliny. vznikajú aldónové kyseliny. sa štiepi uhlíkový reťazec a vznikajú nižšie aldehydy a ketóny.

Sacharóza: sa skladá z α-D-glukopyranózy a β-D-fruktofuranózy. je neredukujúci disacharid lebo v molekule nemá poloacetálový hydroxyl. je redukujúci disacharid lebo glykozidová väzba vznikla medzi poloacetálovým hydroxylom glukózy a poloacetálovým hydroxylom fruktózy. ani po hydrolýze nedáva pozitívnu reakciu s Fehlingovým činidlom.

Acylglyceroly sú: estery vyšších karboxylových kyselín a terciárneho alkoholu. estery vyšších karboxylových kyselín a trojsýtneho alkoholu. étery vyšších karboxylových kyselín. étery vyšších karboxylových kyselín a jednosýtnych alkoholov s dlhým uhlíkovým reťazcom.

Medzi funkcie lipidov v organizme nepatrí: sú zdrojom energie a zásobnou látkou. zabezpečujú tepelnú izoláciu a vytvárajú prostredie, v ktorom sa rozpúšťajú nepolárne látky ako B – vitamíny. obaľujú nervové vlákna a tvoria bunkové membrány. sú súčasťou jadrovej RNA.

Otázka 882 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Lipidy v organizme človeka: sú súčasťou bunkových membrán. vytvárajú prostredie, v ktorom sa rozpúšťajú nepolárne látky, ako napríklad vitamíny a liečivá. sa zúčastňujú na proteosyntéze. triacylglyceroly sa štiepia pôsobením lipázy na glycerol a mastné kyseliny.

Zložené (komplexné) lipidy delíme podľa zloženia na: fosfolipidy. glykolipidy. živočíšne a rastlinné. tuhé a kvapalné.

Podľa obsahu alkoholovej zložky jednoduché lipidy delíme na: acylglyceroly. vosky. tuky. oleje.

Súčasťou lipidov môžu byť karboxylové kyseliny, ktoré: majú lineárny alebo rozvetvený reťazec. majú v molekule párny počet atómov uhlíka. sú jednosýtne. sú nasýtené a nenasýtené.

Medzi nenasýtené mastné kyseliny patrí kyselina: linolová. arachová. maslová. olejová.

Neesenciálne mastné kyseliny sú: kyselina arachidónová. kyselina asparágová. kyselina steárová. kyselina palmitová.

Otázka 889 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Dve a viac dvojitých väzieb v molekule má kyselina: olejová. linolénová. arachidónová. elaidová.

Otázka 891 – pozri obrázok. A. B. C. D.

O vlastnostiach lipidov platí: sú hydrofóbne. v studenej vode sú nerozpustné, ale v teplej vode sa rozpúšťajú. nemusíme ich prijímať v potrave, lebo náš organizmus si ich vie všetky vytvoriť. vo vode sú nerozpustné, môžu tvoriť micely.

Estery vyšších karboxylových kyselín a glycerolu: sú štiepené amylázou. majú konzistenciu, ktorá závisí od pomeru nasýtených a nenasýtených vyšších karboxylových kyselín. sú súčasťou steroidov. môžu byť v organizme enzýmovo rozložené na svoje zložky.

Teplota topenia lipidov: závisí len od dĺžky reťazca esterifikovanej karboxylovej kyseliny. závisí len od počtu nenasýtených väzieb v molekule. závisí od dĺžky reťazca esterifikovanej karboxylovej kyseliny a od počtu nenasýtených väzieb v jej molekule. je tým nižšia, čím je reťazec karboxylových kyselín kratší a čím má viac nenasýtených väzieb v molekule.

O mastných kyselinách platí, že sú to: všetky karboxylové kyseliny, ktoré sú nerozpustné vo vode. nerozvetvené karboxylové kyseliny, ktoré majú aspoň 16 atómov uhlíka a párny počet uhlíkov. nerozvetvené karboxylové kyseliny s minimálne šestnástimi atómami uhlíka v molekule. aromatické karboxylové kyseliny.

Esenciálne mastné kyseliny: si organizmus vie vytvoriť dehydrogenáciou nasýtených karboxylových kyselín a nemusíme ich prijímať v potrave. majú v molekule aromatický kruh alebo heterocyklus. majú v molekule dve a viac dvojitých väzieb. sú dôležité pri metabolizme nasýtených mastných kyselín a cholesterolu.

Otázka 897 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 898 – pozri obrázok. A. B. C. D.

O lipidoch platí: nenasýtené karboxylové kyseliny v molekulách nestužených lipidov sú cis- izoméry. pri čiastočnom stužovaní lipidov vznikajú trans- izoméry mastných kyselín. oleje lisované za studena nie sú vhodné na fritovanie. tie, ktoré obsahujú vysoké percento nenasýtených mastných kyselín sú termostabilné.

Acylglyceroly: môžu byť mono-, di-, tri-acylglyceroly. sú jednoduché, ak v molekule obsahujú len nasýtené mastné kyseliny. sú zmiešané ak je glycerol esterifikovaný aspoň dvomi rôznymi mastnými kyselinami. obsahujú v molekule okrem vyššej karboxylovej kyseliny aj jednosýtny alkohol s dlhým uhlíkovým reťazcom.

V molekule jednoduchého lipidu sa nachádza väzba: karboxyfosfoesterová. esterová. O-glykozidová. peptidová.

Triacylglycerol: obsahuje v molekule tri karboxylové kyseliny viazané na terciárny alkohol. má karboxylové kyseliny viazané karboxyesterovými väzbami. má v molekule aj fosfoesterovú väzbu. je 1,2,3-propántriol.

Zlúčenina 2-stearylglycerol: je monoacylglycerol. sa skladá zo stearylalkoholu a glycerolu. je glycerol esterifikovaný na dvoch atómoch uhlíka. je glycerol, ktorý má esterifikovanú hydroxylovú skupinu na sekundárnom uhlíku.

Acylglyceroly vo svojej molekule môžu mať: esterifikovanú jednu, dve alebo všetky tri hydroxylové skupiny. esterifikované len primárne hydroxylové skupiny. rovnaké alebo rôzne acyly vyšších karboxylových kyselín. len acyly nasýtených mastných kyselín.

Jednoduché lipidy: obsahujú okrem alkoholovej zložky aj glycerol. v molekule obsahujú len alkoholovú zložku a zložku vyššej karboxylovej kyseliny. sú napríklad vosky. sú aj acylcholesteroly, pričom acyly pochádzajú z vyšších karboxylových kyselín.

Esterové väzby v molekule triacylglycerolu sa štiepia: hydrolýzou v prítomnosti lipázy. oxidáciou v prítomnosti oxidoreduktázy. kyslou alebo zásaditou hydrolýzou. dekarboxyláciou.

Starnutie lipidov: je oxidácia nenasýtených väzieb v molekule lipidu. je dej, pri ktorom sa oxidujú dvojité väzby v uhlíkových reťazcoch lipidu, pričom vznikajú nižšie aldehydy a ketóny. sa nazýva aj žltnutie lipidov, lebo vzniknuté aldehydy a ketóny majú žltú farbu a zapáchajú. nespôsobujú aj mikroorganizmy vo vlhkom a teplom prostredí.

Vyberte, ako chránime lipidy pred starnutím: pridaním antioxidantov, napríklad vitamínu A, E alebo β-karoténu. len znížením teploty a ochrannou dusíkovou atmosférou. katalytickou hydrogenáciou rastlinných olejov. adíciou vodíka na nenasýtené väzby v molekule lipidu.

Stužovanie lipidov: je katalytická dehydrogenácia olejov. je radikálová substitúcia. prebieha stupňovitým spôsobom. znehodnocuje biologickú hodnotu rastlinných olejov.

Otázka 910 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Hydrolýza triacylglycerolov: je opakom neutralizácie glycerolu. prebieha v kyslom prostredí a je opakom esterifikácie. môže byť kyslá alebo zásaditá. v organizme prebieha len zásaditá hydrolýza.

Pre hydrolýzu lipidov platí: v kyslom prostredí vznikne glycerol a mastná kyselina. v zásaditom prostredí vznikne soľ glycerolu a mastná kyselina. v prítomnosti NaOH vznikne sodná soľ karboxylovej kyseliny a alkohol. v zásaditom prostredí sa nazýva zmydelňovanie.

Otázka 913 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Pracie účinky mydla sú založené: na prítomnosti polárnej a nepolárnej časti molekuly palmitanu sodného. na tom, že hydrofóbna časť molekuly mydla sa orientuje do nepolárnej štruktúry nečistoty. na tom, že hydrofilná časť molekuly mydla sa nachádza na povrchu micely. na tom, že sa mydlo v tvrdej vode zráža.

Úplnou hydrogenáciou kyseliny linolovej vzniká kyselina: palmitová. olejová. steárová. linolénová.

Produktom hydrolýzy fosfolipidov nemôže byť: kyselina trihydrogénfosforečná. cholín. glycerol. cetylalkohol.

Mydlo vzniká: hydrolýzou triacylglycerolu v prítomnosti NaCl. hydolýzou lipidov v prítomnosti NaOH. hydrolýzou lipidu v prítomnosti alkalického hydroxidu a enzýmu hydrolázy. reakciou kyseliny palmitovej s hydroxidom sodným.

Vosky: sú jednoduché lipidy. sú estery jednosýtnych alkoholov s dlhým reťazcom a mastných kyselín. môžu obsahovať cetylalkohol alebo cerylalkohol. sú len živočíšneho pôvodu.

Zložené lipidy: obsahujú v molekule len glycerol esterifikovaný kyselinou trihydrogénfosforečnou. sú napríklad fosfolipidy, ktoré môžu obsahovať aj cholín, serín alebo etanolamín. sú napríklad estery glycerolu a kyseliny fosforečnej. obsahujú v molekule napríklad galaktózu alebo bielkovinovú časť.

O zložených lipidoch platí: môžu mať emulgačné vlastnosti. niektoré sa nazývajú aj membránové lipidy. sú len fosfolipidy. sú to napríklad cholesterolestery.

Vyberte zložené lipidy: fosfolipidy. lecitíny. cholín. zmiešané triacylglyceroly.

Fosfolipidy: majú v molekule kyselinu fosforečnú viazanú O-glykozidovou väzbou. majú esterifikovanú jednu –OH skupinu na primárnom uhlíku glycerolu kyselinou fosforečnou. môžu obsahovať v molekule aj polárne zložky: cholín, serín, etanolamín. majú v molekule fosfoesterovú väzbu.

V molekule triacylglycerolu sa nachádzajú väzby: kovalentné. fosfoesterové. P-glykozidové. esterové.

O fosfolipidoch platí: obsahujú glycerol esterifikovaný kyselinou fosforečnou a cholínom. okrem glycerolu a mastnej kyseliny obsahujú len etanolamín alebo serín. obsahujú v molekule glycerol, mastné kyseliny, kyselinu trihydrogénfosforečnú. okrem glycerolu a mastnej kyseliny môžu obsahovať aj etanolamín, cholín alebo serín.

Otázka 925 – pozri obrázok. A. B. C. D.

V nepolárnej časti fosfolipidu sa nachádza: uhlíkový reťazec mastnej kyseliny. cholín. etándiol. etanolamín.

Lipoproteíny: obsahujú v molekule okrem alkoholovej a kyselinovej zložky aj proteínový zvyšok. v krvnej plazme sa podieľajú napríklad na transporte cholesterolu. sa nachádzajú v bunkových membránach. v molekule obsahujú aj glukózu alebo galaktózu.

Vyberte správne tvrdenie: fosfolipidy podmieňujú semipermeabilitu bunkových membrán. medzi lipoproteíny patrí HDL a LDL, čo sú lipoproteíny, ktoré sa líšia hustotou. lipoproteíny sú esenciálne látky, ktoré musíme prijímať v potrave. glykolipidy majú veľký význam pri imunologických procesoch na povrchu buniek.

Pri metabolizme lipidov sú v organizme potrebné: lipázy, ktoré štiepia esterové väzby lipidov. žalúdočné kyseliny a pepsín, ktoré štiepia mastné kyseliny. žlčové kyseliny, ktoré emulgujú lipidy. β-karotén a vitamín C.

O cholesterole platí: je odvodený od cyklopentanoperhydrofenantrénu. môže byť esterifikovaný vyššou karboxylovou kyselinou. nemôže vznikať v organizme človeka, do organizmu sa dostáva len potravou. v organizme sa nachádza voľný aj esterifikovaný.

O cholesterole platí: je súčasťou bunkových membrán. vzniká z neho inzulín a glukagón. z cholesterolu vznikajú žlčové kyseliny. je súčasťou bilirubínu a biliverdínu.

Z cholesterolu v organizme vznikajú: pohlavné hormóny. žlčové farbivá. vitamín A. žlčové kyseliny.

Žlčové kyseliny: majú kratší bočný reťazec ako cholesterol. pôsobia ako enzým pri trávení tukov. sú produkty redukcie cholesterolu. obsahujú v molekule porfín.

Monoterpén: obsahuje jeden izoprén. je zlúčenina, ktorá obsahuje 6 atómov uhlíka. má v molekule systém konjugovaných väzieb. je limonén alebo mentol.

K tetraterpénom nepatrí: limonén. β-karotén. vitamín A. kaučuk.

Fytol patrí medzi: monoterpény. diterpény. triterpény. tetraterpény.

V cholesterole môže byť esterifikovaná/-ý: len poloacetálový hydroxyl. karboxylová skupina glycerolom. hydroxylová skupina na treťom atóme uhlíka. nemôže byť esterifikovaný.

Pre steroidy platí: sú živočíšneho alebo rastlinného pôvodu. patria k nim hormóny, žlčové kyseliny, alkaloidy a niektoré vitamíny. majú v molekule heterocyklus. majú aromatický charakter.

Otázka 939 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Žlčové kyseliny: sa tvoria v pečeni z cholesterolu. vznikajú rozkladom hemoglobínu. sú súčasťou tukových tkanív, kde vznikajú z cholesterolu. tvoria sa hlavne v tenkom čreve.

Žlčové kyseliny v organizme sú potrebné: pri tvorbe steroidných hormónov. pri trávení a vstrebávaní lipidov. na emulgáciu triacylglycerolov. na hydrolýzu bielkovín nerozpustných vo vode.

Medzi steroidné hormóny nepatria: hormóny kôry nadobličiek. kortikosteroidy. inzulín a glukagón. cholesterol.

Otázka 943 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 944 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 945 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Atóm síry obsahuje molekula: asparagínu. metionínu. serínu. cysteínu.

Heterocyklus sa nachádza v molekule: tyrozínu. tryptofánu. histidínu. asparagínu.

Otázka 948 – pozri obrázok. A. B. C. D.

O aminokyselinách platí: nachádzajú sa len v potravinách živočíšneho pôvodu. z glukogénnych si organizmus dokáže vytvoriť glukózu. neesenciálne vznikajú v organizme transamináciou z oxokyselín. v ľudskom organizme metabolizujú na močovinu.

O tyrozíne neplatí: je hormónom, ktorý sa tvorí v štítnej žľaze. v organizme môže vzniknúť z fenylalanínu. je hydroxyderivát fenylalanínu. nemá aromatický charakter.

Medzi kyslé aminokyseliny zaraďujeme: kyselinu glutárovú. kyselinu glutámovú. kyselinu asparágovú. kyselinu askorbovú.

Otázka 952 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Charakteristické reakcie aminokyselín sú: dehydratačné. dekarboxylačné a deaminačné. redoxné. kondenzačné a transaminačné.

Otázka 954 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 955 – pozri obrázok. A. B. C. D.

O peptidovej väzbe platí: je pevná kovalentná väzba. má rovinnú štruktúru. môžeme ju dokázať biuretovou reakciou. je veľmi stabilná a štiepi sa len pri denaturácii.

Hodnota pI: je disociačná konštanta aminokyseliny. pre esenciálne kyseliny je rovná 7. je hodnota pH prostredia, pri ktorej sa aminokyselina nachádza prevažne vo forme amfiónu. je charakteristická pre každú aminokyselinu.

Otázka 958 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 959 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Pri elektroforéze aminokyselín pri pH = 7 k anóde pôjde najviac: fenylalanín. lyzín. kyselina glutámová. valín.

Proteíny v organizme človeka: majú stavebnú a pohybovú funkciu. možno nahradiť lipidmi alebo polysacharidmi. majú transportnú, regulačnú a obrannú funkciu. sú dôležitou súčasťou nukleových kyselín, tvoria neutrálnu zložku nukleotidov.

Primárna štruktúra proteínov: udáva biologickú hodnotu bielkoviny a podmieňuje jej vyššie štruktúry. je daná sekvenciou aminokyselín v polynukleotidovom reťazci. je stabilizovaná vodíkovými väzbami medzi molekulami aminokyselín. je daná poradím aminokyselín viazaných peptidovými väzbami.

Pre peptidovú väzbu neplatí: porucha v primárnej štruktúre spôsobuje genetickú mutáciu. je veľmi stabilná a neštiepi sa pri denaturácii. ak sa vyskytne porucha v poradí aminokyselín, môže sa to prejaviť ochorením organizmu. nazýva sa aj amidová väzba.

Sekundárna štruktúra proteínov: predstavuje geometrické usporiadanie peptidových reťazcov. je stabilizovaná vodíkovými väzbami medzi atómami kyslíka a vodíka peptidových väzieb. má formu ľavotočivej závitnice alebo skladaného listu. je stabilizovaná vodíkovými väzbami, ktoré sa tvoria medzi bočnými reťazcami aminokyselín.

O geometrickom usporiadaní polypeptidu platí: má formu α-helixu, ak vodíkové väzby vznikajú medzi kyslíkom a vodíkom peptidových väzieb v rámci jedného polypeptidového reťazca. bočné reťazce aminokyselín sa v rámci závitnice viažu van der Waalsovými silami. bočné reťazce aminokyselín sa na sekundárnej štruktúre nezúčastňujú a smerujú do priestoru mimo závitnice. nezaniká denaturáciou.

Štruktúra β-skladaného listu: vzniká medzi dvoma peptidovými reťazcami, ktoré prebiehajú voči sebe paralelne alebo antiparalelne. je tvorená van der Waalsovými silami medzi reťazcami. bočné reťazce aminokyselín –R sa nepodieľajú na sekundárnej štruktúre a smerujú nad a pod rovinu β-skladaného listu. je pevnejšia ako α-helix.

Otázka 967 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Terciárna štruktúra proteínu: nemá už vplyv na biologickú funkciu bielkoviny. je stabilizovaná nekovalentnými medzimolekulovými väzbami medzi bočnými reťazcami aminokyselín. je stabilizovaná aj koordinačnými väzbami. je stabilizovaná van der Waalsovými silami, vodíkovými, iónovými a disulfidovými väzbami.

O terciárnej štruktúre proteínu platí: je fibrilárna, ak nekovalentné väzby pôsobia medzi viacerými polypeptidovými reťazcami. je fibrilárna, ak polypeptidové reťazce sú pospájané vodíkovými a koordinačnými väzbami. ak sa tvoria nekovalentné väzby v rámci jedného polypeptidového reťazca, ide o globulárnu štruktúru. udáva konečný tvar všetkých proteínov.

Pre kvartérnu štruktúru proteínov platí: predstavuje definitívne usporiadanie bielkovinových podjednotiek v priestore. kvartérnu štruktúru majú len proteíny pozostávajúce z bielkovinových podjednotiek. je stabilizovaná polárnymi a nepolárnymi kovalentnými väzbami medzi bielkovinovými podjednotkami. bielkovinové podjednotky môžu byť spojené nekovalentnými väzbami.

O proteínoch platí: nachádzajú sa v krvi zdravého človeka. nachádzajú sa vo vyšších množstvách v moči zdravého človeka. plnohodnotné sú len rastlinného pôvodu. sú súčasťou nukleových kyselín.

Históny: nachádzajú sa v jadrách buniek. sú proteíny, ktoré obsahujú vyšší podiel zásaditých aminokyselín. v bunkovom jadre sa viažu s nukleovými kyselinami. majú kyslý charakter.

Denaturácia bielkovín: spôsobuje zánik biologickej aktivity proteínu, pričom biologická hodnota zostáva zachovaná. môže spôsobiť zánik všetkých štruktúr proteínu okrem primárnej štruktúry. je len nevratná. je vratná alebo nevratná, podľa toho, či sa po odstránení denaturačného faktora obnoví biologická aktivita proteínu.

Otázka 974 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Bielkoviny sa nevratne denaturujú: silnými kyselinami. roztokmi solí alkalických kovov. roztokom chloridu olovnatého. transferázami.

Enzým: je biokatalyzátor, ktorý reakcie nielen urýchľuje ale aj reguluje. rovnako ako anorganický katalyzátor znižuje hodnotu aktivačnej energie. na rozdiel od anorganického katalyzátora je potrebné ho počas reakcie dodávať. pôsobí iba aktívnym centrom, nie celým povrchom ako anorganický katalyzátor.

Otázka 977 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Aktívne centrum enzýmu je: časť enzýmu, kde sú vytvorené len vhodné väzbové podmienky na naviazanie substrátu. miesto enzýmu, kde sú vytvorené vhodné väzbové a priestorové podmienky na naviazanie substrátu. vždy totožné s alosterickým centrom. miesto, kde je naviazaný koenzým.

Pri enzýmovej reakcii sa substrát viaže: na enzým pevnými kovalentnými väzbami. na enzým takým spôsobom, že jeho príslušné charakteristické skupiny sú komplementárne so štruktúrou aktívneho centra enzýmu. na alosterické centrum enzýmu. na enzým nekovalentnými väzbami.

Substrátová špecifickosť enzýmu: súvisí s apoenzýmom. spôsobuje, že enzým urýchľuje premenu len určitého substrátu. súvisí s optickou aktivitou proteínu. umožňuje štiepenie β-glykozidových väzieb α-amylázou.

Špecifickosť enzýmu: účinková súvisí so štruktúrou alosterického centra enzýmu. účinková súvisí s koenzýmom. účinková predstavuje schopnosť enzýmu katalyzovať len jednu z termodynamicky možných premien substrátu. je spôsobená presnými interakciami substrátu s enzýmom.

Špecifickosť enzýmov: môže byť len substrátová, pretože každý enzým je špecifický k príslušnému substrátu. je substrátová, účinková a stereošpecifická. stereošpecifickosť súvisí s konformačnou izomériou. stereošpecifickosť v praxi znamená, že enzým katalyzuje len premenu určitého optického izoméru.

Rýchlosť enzýmovej reakcie neovplyvňuje: koncentrácia enzýmu a substrátu. veľkosť povrchu enzýmu. teplota a pH prostredia. hodnota pI aminokyselín, z ktorých sa skladá apoenzým.

Vyberte správne tvrdenie: rýchlosť enzýmovej reakcie je priamo úmerná koncentrácii substrátu, kým sa nedosiahne saturačný bod. pH optimum je hodnota pH, pri ktorej je daná enzýmová reakcia najrýchlejšia. všetky enzýmové reakcie prebiehajú najrýchlejšie pri pH = 7. pri teplote 37°C je rýchlosť všetkých enzýmových reakcií najvyššia.

O enzýmových reakciách platí: väčšina enzýmov je najaktívnejšia pri pH = 9. extrémne hodnoty pH a teplota nad 60 °C spôsobujú denaturáciu enzýmu. prebiehajú väčšinou v prostredí s nízkou koncentráciou substrátu ale pri zvýšenom tlaku. prebiehajú pomalšie ako reakcie katalyzované anorganickým katalyzátorom.

Otázka 986 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 987 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Pepsín: sa v organizme syntetizuje ako pepsinogén. pri aktivácii sa znižuje jeho molekulová hmotnosť. katalyzuje štiepenie aminokyselín. katalyzuje štiepenie polysacharidov.

Inhibícia enzýmu: môže byť vratná alebo nevratná. je kompetitívna alebo nekompetitívna. nemôže byť alosterická. môže byť len nevratná.

Ku kompetitívnej inhibícii enzýmu dochádza, ak: inhibítor a substrát majú podobnú štruktúru a konkurujú si o naviazanie na aktívne centrum enzýmu. sa dá odstrániť zmenou štruktúry aktívneho centra substrátu. ju možno odstrániť znížením koncentrácie substrátu. enzým nie je úplne špecifický pre daný substrát.

Kompetitívna inhibícia enzýmu: môže byť vratná. dá sa odstrániť zvýšením koncentrácie substrátu. dá sa odstrániť zvýšením koncentrácie enzýmu. dá sa odstrániť zvýšením koncentrácie enzýmu alebo substrátu.

Vyberte správne tvrdenie: kompetitívna inhibícia enzýmu sa využíva napríklad pri liečení bakteriálnej nákazy sulfónamidmi. pri alosterickej inhibícii enzýmu sa alosterický inhibítor naviaže na alosterické centrum enzýmu, a tak spôsobí napríklad zmenu izomérie jeho aktívneho centra. alosterická inhibícia enzýmu je len nevratná. enzýmy nemôžu regulovať biochemické procesy.

Nekompetitívna inhibícia enzýmu: inhibítor sa viaže na aktívne miesto enzýmu. dá sa odstrániť zvýšením koncentrácie substrátu. je napríklad otrava niektorými jedmi. je typ inhibície, pri ktorom sa môže inhibítor naviazať na niektorú reaktívnu funkčnú skupinu enzýmu, čím sa poruší afinita enzýmu k substrátu.

Pri nekompetitívnej inhibícii enzýmu: ťažkými kovmi sa inhibítor viaže nevratne. ťažkými kovmi dochádza k denaturácii enzýmu. sa inhibítor viaže len na alosterické centrum. ťažkými kovmi sa inhibítor viaže vratne.

Pre inhibíciu enzýmov neplatí: inhibítory spomaľujú alebo úplne zastavujú enzýmovú reakciu. alosterický inhibítor sa viaže vždy na aktívne centrum enzýmu. pri kompetitívnej inhibícii dochádza vždy k denaturácii enzýmu. pri biochemických procesoch produkt jednej reakcie môže pôsobiť ako inhibítor predchádzajúcej reakcie.

O klasifikácii enzýmov platí: hydrolázy katalyzujú štiepenie peptidových, esterových a O-glykozidových väzieb. oxidoreduktázy katalyzujú prenos fosfátovej skupiny z ATP na glukózu. transferázy katalyzujú prenos aminoskupiny pri transaminácii alebo prenos fosfátovej skupiny z ATP na glukózu. lyázy katalyzujú hydrolytické štiepenie väzby C–H.

Hydrolázy štiepia: nekovalentné väzby v proteínoch. O-glykozidové väzby. esterové väzby v lipidoch. vodíkové väzby.

Hydroláza: katalyzuje dehydratáciu substrátu. jej koenzýmom je FAD. je napríklad lipáza. katalyzuje štiepenie peptidovej väzby.

Otázka 999 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Izomerázy katalyzujú: vzájomné premeny izomérov. napríklad premenu glukóza-6-fosfátu na fruktóza-6-fosfát. napríklad premenu ribózy na deoxyribózu. nielen izomerizačné ale aj polymerizačné reakcie.

Otázka 1001 – pozri obrázok. A. B. C. D.

V oboch daných koenzýmoch oxidoreduktáz: NAD, FAD sa nachádza: pyridín. purín. vitamín PP. ribóza.

Nukleové kyseliny: zodpovedajú za organizáciu a reprodukciu živej hmoty. sú polypeptidy. obsahujú kyslú, neutrálnu a zásaditú zložku. sú biomakromolekulové látky a ich štruktúrnou jednotkou sú peptidy.

DNA sa líši od RNA: len obsahom pentózy, DNA obsahuje deoxyribózu a RNA ribózu. výskytom v bunkovom jadre. obsahom dusíkatých báz. štruktúrou.

Otázka 1005 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Polynukleotid vzniká: kondenzáciou nukleotidov. polymerizáciou nukleotidov. tak, že nukleotidy sa navzájom viažu 3´, 5´-fosfodiesterovou väzbou. polyadíciou nukleozidov.

Nukleotidy a nukleozidy: sa líšia obsahom kyslej zložky. v bunkách sa nachádzajú aj voľné a plnia rôzne funkcie. sa nenachádzajú voľne v bunkách. vo svojich molekulách majú zásadité bázy viazané makroergickou väzbou, preto môžu prenášať v organizme energiu.

Otázka 1008 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1009 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1010 – pozri obrázok. A. B. C. D.

O štruktúre DNA platí: primárna štruktúra je daná sekvenciou nukleotidov, ktoré sú viazané intramolekulovou 3´, 5´-fosfodiesterovou väzbou. porucha v poradí nukleotidov spôsobuje genetické mutácie. obsahuje štyri typy nukleotidov: adenínový, cytozínový, guanínový a uracilový. má podobnú primárnu, sekundárnu, terciárnu a kvartérnu štruktúru ako proteíny.

Komplementarita báz: je daná prítomnosťou charakteristických skupín báz, medzi ktorými sa môžu tvoriť vodíkové väzby. znamená, že medzi adenínom a cytozínom sa tvoria vždy dve vodíkové väzby. znamená, že cytozín a guanín sa navzájom spájajú tromi vodíkovými väzbami. znamená zameniteľnosť časti reťazca DNA časťou reťazca mRNA.

Vyberte nesprávny výrok: komplementarita báz sa uplatňuje medzi kodónom a antikodónom v procese proteosyntézy. kodón a antikodón sa viažu esterovou väzbou. v makromolekule DNA je vždy pomer báz A : U = 1 : 1. na komplementarite báz je založená transkripcia.

Sekundárna štruktúra DNA: je dvojitý α-helix. je podmienená komplementaritou purínových a pyridínových báz. vzniká vytvorením vodíkových väzieb medzi purínovými a pyrimidínovými dusíkatými bázami dvoch polynukleotidových reťazcov. je tvorená vodíkovými väzbami, van der Waalsovými silami a disulfidovými väzbami.

Súčasťou DNA nie je: guanidín. guanín. ribóza. kyselina trihydrogénfosforečná.

Medzi nukleozidy nepatrí (otázka rozlišuje nukleozidy a deoxynukleozidy): adenozín. tymidín. guanidín. uridín.

Mediátorová RNA (mRNA): vzniká v cytoplazme. má štruktúru dvojitého α-helixu. obsahuje adenín, guanín, cytozín a tymín. je jednovláknová a tvorí sa v bunkovom jadre.

Transferová RNA (tRNA): má sekundárnu štruktúru „ďatelinového listu“. pri transkripcii prenáša nukleotidy na miesto tvorby mediátorovej RNA. na dlhšom konci má vždy triplet CCA, na ktorý sa viaže aminokyselina. obsahuje kodón.

Vyberte správne výroky o RNA : na mRNA sa nachádzajú kodóny. sekundárna štruktúra rRNA je dvojitý α-helix a v miestach, kde je porušená komplementarita báz sa tvoria oválne výbežky, laloky. rRNA sa tvorí v ribozómoch. rRNA je len dvojvláknová.

tRNA: má vždy na jednom z koncov adenínový nukleotid. pri translácii má aminokyselinu naviazanú esterovou väzbou na treťom uhlíku ribózy adenínového nukleotidu koncového tripletu CCA. pri translácii má aminokyselinu naviazanú esterovou väzbou na antikodón. pri translácii má aminokyselinu naviazanú esterovou väzbou na prvom uhlíku ribózy adenínového nukleotidu koncového tripletu CCA.

Transkripcia: je preklad poradia nukleotidov do poradia aminokyselín. je prepis genetickej informácie z DNA na mRNA na základe komplementarity báz. prebieha v bunkovom jadre. prebieha aj v cytoplazme.

Aminoacyl-tRNA vzniká: tak, že na dlhšom konci tRNA sa aktivovaná aminokyselina naviaže na posledný adenínový nukleotid esterovou väzbou na tretí uhlík ribózy. naviazaním aktivovanej aminokyseliny na antikodón. naviazaním aminokyseliny amidovou väzbou na kyselinu fosforečnú posledného nukleotidu. naviazaním aminokyseliny N-glykozidovou väzbou na adenín posledného nukleotidu dlhšieho ramienka.

Translácia: je preklad poradia nukleotidov do poradia aminokyselín peptidového reťazca. začína vždy na štart kodóne AUG. na začiatku translácie sa metionyl-tRNA nachádza na peptidylovom mieste ribozómu. medzi iniciátorom a štart kodónom sa vytvorí peptidová väzba.

O peptidylovom (P) a aminoacylovom (A) mieste ribozómu môžeme povedať: peptidylové miesto P je miesto, kde sa nachádza iniciátor alebo tRNA s narastajúcim peptidovým reťazcom. acylové miesto A obsadzuje vždy nový aminoacyl-tRNA. pri elongácii musí byť v ribozóme obsadené len P miesto. P miesto sa v priebehu elongácie mení na A miesto.

O elongácii platí: je predlžovanie peptidového reťazca. je predlžovanie mRNA. pri elongácii musí byť obsadené P aj A miesto ribozómu. je časť transkripcie.

Terminácia je: ukončenie transkripcie. daná prítomnosťou stop kodónov, ku ktorým nie je komplementárny žiadny antikodón. dej, pri ktrorom terminačné faktory uvoľnia vzniknutý peptidový reťazec. záverečná fáza tvorby mRNA.

Štart kodón je: UAA. UGA. AUG. GUA.

Štart kodón: je iniciačný kodón. určuje naviazanie metionyl-tRNA na mRNA. určuje naviazanie metionyl-tRNA na rRNA. nie je komplementárny k žiadnemu kodónu, len dodáva energiu na transláciu.

Stop kodóny sú: UAA, AUG, UGA. UAA, UAG, UGA. nie sú komplementárne k žiadnemu antikodónu. komplementárne len k metionyl-tRNA.

Genetická informácia bunky človeka je zakódovaná v: histónoch. chromozómoch. tRNA. DNA.

O antikodóne platí: nenachádza sa v DNA ale v mRNA. skladá sa z troch pyrimidínových alebo dvoch purínových nukleotidov. určuje poradie aminokyselín v mRNA. vodíkovými väzbami sa viaže na kodón v mRNA.

Metabolická dráha: je súbor biochemických reakcií, ktoré na seba nadväzujú. je súbor reakcií, pričom produkt jednej reakcie je východiskovou látkou nasledujúcej reakcie. je napríklad reakcia neutralizácie alebo komplexotvornej reakcie. je vždy vratná.

Metabolické dráhy môžu byť: len anabolické, pri ktorých z jednoduchých látok vznikajú látky zložité, napríklad proteosyntéza. len katabolické, pri ktorých sa zložité látky v organizme rozkladajú za vzniku energie. anabolické, katabolické a amfibolické. redoxné a hydrolytické.

Medzi amfibolické reakcie zaraďujeme: tvorbu glykogénu. glykolýzu. β-oxidáciu mastných kyselín. transamináciu.

Vyberte správne tvrdenie: Gibbsova energia je energia využiteľná aj na mechanickú prácu. prenos voľnej energie zabezpečujú makroergické zlúčeniny, napríklad ATP, NAD, GTP. amfibolické reakcie nemajú výraznejší energetický prínos pre organizmus. katabolický rozklad prebieha vždy až po aktivácii substrátu a takto je regulovaná premena substrátu na produkt.

Otázka 1036 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Endergonické procesy: prebiehajú len v anaeróbnych podmienkach. prebiehajú len pri zníženej teplote. sú napríklad anabolické metabolické dráhy. získavajú energiu štiepením makroergických väzieb.

O exergonických a exotermických reakciách platí: nelíšia sa ničím. v obidvoch typoch sa uvoľňuje teplo, ale exergonické reakcie prebiehajú len v živých sústavách. pri exergonických reakciách sa uvoľňuje Gibbsova energia, ktorá sa ukladá do ATP. pri exotermických reakciách sa uvoľňuje reakčné teplo, ktoré sústava odovzdá okoliu.

Degradácia živín prijímaných v potrave: nastáva priamo v bunkách za vzniku acetyl-CoA. začína už v ústnej dutine, kde enzýmy štiepia bielkoviny a sacharidy. začína v tenkom čreve a pokračuje v hrubom čreve. sacharidov začína v ústach, tukov a bielkovín v žalúdku a pokračuje v tenkom čreve.

Krebsov cyklus: prebieha v mitochondriách, kde sa nachádzajú enzýmy a koenzýmy oxidoreduktáz. prebieha v ribozómoch. má katabolický efekt, ale napriek tomu patrí medzi amfibolické metabolické dráhy. slúži v organizme ako hlavný zdroj na získavanie energie.

Otázka 1041 – pozri obrázok. A. B. C. D.

V citrátovom cykle prebiehajú reakcie: fosforylácie. deaminácie. dehydrogenácie. dekarboxylácie.

O citrátovom cykle platí: začína kondenzáciou acetyl-CoA s kyselinou oxáloctovou. kondenzáciou acetyl-CoA s kyselinou oxáloctovou vzniká kyselina citrónová. kyselina citrónová v cykle hydrolyzuje na kyselinu 2-oxoglutárovú. dehydrogenáciou a dekarboxyláciou kyseliny 2-oxoglutárovej vzniká priamo kyselina oxáloctová.

Citrátový cyklus: prebieha v cytoplazme. prebieha v mitochondriách. je lokalizovaný v ribozómoch. prebieha aj v bunkovom jadre.

O citrátovom cykle platí: dehydrogenáciou a dekarboxyláciou kyseliny citrónovej vzniká kyselina 2-oxoglutárová. konečným produktom cyklu je voda a energia. výsledným produktom Krebsovho cyklu je kyselina oxáloctová. je hlavným zdrojom energie pre organizmus.

O význame citrátového cyklu platí: z medziproduktov citrátového cyklu môžu v organizme vzniknúť napríklad neesenciálne aminokyseliny, glukóza. je zdrojom redukovaných koenzýmov. je zdroj kyseliny citrónovej. vzniká 8 molekúl ATP.

KOR – koncový oxidačný reťazec je: lokalizovaný na vnútornej membráne mitochondrií. postupný prenos atómov vodíka z oxidovaných koenzýmov a prenos elektrónov cez cytochrómy na kyslík. postupný prenos vodíkov z redukovaných koenzýmov, prenos elektrónov cez cytochrómy na kyslík transportovaný do buniek hemoglobínom a jeho následná reakcia s voľnými protónmi za vzniku vody. lokalizovaný v cytoplazme.

Otázka 1048 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1049 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Glykolýza: prebieha v mitochondriách. je lokalizovaná v cytoplazme. je lokalizovaná v ribozómoch. prebieha aj v bunkovom jadre.

Otázka 1051 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Kyselina pyrohroznová: v anaeróbnych podmienkach sa redukuje na kyselinu mliečnu. v živočíšnom organizme v aeróbnych podmienkach dekarboxyluje na acetaldehyd. v aeróbnych podmienkach z nej vzniká dekarboxyláciou a oxidáciou acetyl-CoA, ktorý vstupuje do citrátového cyklu. vzniká redukciou kyseliny mliečnej.

V procese glykolýzy sú nevratné reakcie: glukózy s ATP, za vzniku glukóza-6-fosfátu. fruktózy s ATP, za vzniku fruktóza-1,6-bisfosfátu. oxidácie kyseliny mliečnej na kyselinu pyrohroznovú. dihydroxyacetónfosfátu na glyceraldehyd-3-fosfát.

O glykolýze platí: kyselina pyrohroznová sa v anaeróbnych podmienkach redukuje na kyselinu mliečnu. je anabolická metabolická dráha. z pyruvátu vzniknutom v glykolýze následne v anaeróbnych podmienkach vzniká v kvasinkách etanol. je amfibolická reakcia.

Vznik glukóza-6-fosfátu a fruktóza-6-fosfátu pri glykolýze je katalyzovaný: oxidoreduktázou. ligázou. hydrolázou. transferázou a izomerázou.

Pri tvorbe kyseliny mliečnej v glykolýze ide o: redoxnú reakciu. hydratáciu. aeróbnu reakciu. anaeróbnu reakciu.

Pri alkoholovom kvasení: je medziproduktom kyselina pyrohroznová. z kyseliny pyrohroznovej vzniká acetaldehyd. dochádza k anaeróbnej reakcii. etanol vzniká dehydrogenáciou acetaldehydu.

Lipidy: vznikajú v organizme aj premenou zo sacharidov, ak sú v potrave v nadbytku. sa enzýmom lipázou štiepia na glycerol a vyššie karboxylové kyseliny. sa štiepia v žalúdku na acetyl-CoA. všetky musíme prijímať v potrave, organizmus si ich nevie vytvoriť.

Lipidy: v bunkových štruktúrach organizmu môžeme nahradiť sacharidmi. v organizme tvoria prostredie, v ktorom sa rozpúšťajú látky nerozpustné vo vode, napr. vit. skupiny B. sú dôležitou súčasťou bunkových membrán. v ľudskom tele chránia dôležité orgány.

V molekule lipidu sa nachádza: karboxylová kyselina s počtom uhlíkov 15. nerozvetvená monokarboxylová kyselina s párnym počtom atómov uhlíka. rozvetvená monokarboxylová kyselina. napríklad kyselina stearová, linolénová, arachidónová.

Acylglycerol: obsahuje v molekule len mastnú kyselinu naviazanú na trojsýtny alkohol peptidovou väzbou. obsahuje v molekule len mastnú kyselinu naviazanú na trojsýtny alkohol esterovou väzbou. obsahuje v molekule aj cholín. má v molekule fosfoesterovú väzbu.

Medzi esenciálne mastné kyseliny patria: kyselina olejová, linolová a linolenová. mastné kyseliny s najmenej dvomi dvojitými väzbami. kyselina palmitová, arachová, maleínová. kyselina linolová a linolénová.

Lipidy: sú menej významný zdroj energie ako sacharidy. ktoré obsahujú nasýtené vyššie karboxylové kyseliny sú hlavnou zložkou tukových tkanív. v tukových tkanivách sú prevažne fosfolipidy. ktoré obsahujú nenasýtené vyššie karboxylové kyseliny sú hlavnou zložkou tukových tkanív.

Vosky: sú estery vyšších karboxylových kyselín a jednosýtnych alkoholov s dlhým reťazcom. sú rastlinného alebo živočíšneho pôvodu. obsahujú v molekule terciárny alkohol. patria medzi zložené lipidy.

Starnutie lipidov: je oxidácia násobných väzieb vzdušným kyslíkom, pričom sa trhajú dlhé reťazce mastných kyselín. spôsobujú aj mikroorganizmy vo vlhkom a teplom prostredí. je dehydrogenácia lipidov v prítomnosti katalyzátora. spomalíme pridaním vitamínu D alebo beta karoténu.

Pre triacylglyceroly platí: ich kyslou hydrolýzou vzniká mydlo. môžu byť jednoduché alebo zmiešané podľa obsahu alkoholu. môžu byť jednoduché alebo zmiešané podľa obsahu mastnej kyseliny. ich zásaditou hydrolýzou vzniká mydlo.

β-oxidácia mastných kyselín: prebieha rovnako ako citrátový cyklus a dýchací reťazec v mitochondriách. po aktivácii mastnej kyseliny dochádza k dehydrogenácii v prítomnosti FAD za vzniku nenasýtenej mastnej kyseliny. je dej, pri ktorom postupnou oxidáciou vyššej karboxylovej kyseliny na β-uhlíku vzniká ako konečný produkt ketokyselina. sa nazýva aj Lynnenova špirála, lebo prebieha dovtedy, kým sa karboxylová kyselina nerozštiepi na molekuly acetyl-CoA.

Acetyl-CoA: vzniká ako medziprodukt degradácie sacharidov, lipidov a bielkovín. je neaktívna forma kyseliny octovej. neobsahuje makroergickú väzbu. v citrátovom cykle kondenzuje s kyselinou oxáloctovou za vzniku kyseliny citrónovej.

Medzi makroergické zlúčeniny patrí: GTP. AMP. acetyl-CoA. FAD.

Acetyl-CoA vzniká: ako medziprodukt degradácie len lipidov. ako medziprodukt degradácie len sacharidov. štiepením acetoacetyl-CoA. β-oxidáciou mastných kyselín.

Pre trávenie lipidov: je potrebná hydroláza. sú dôležité žlčové farbivá. sú dôležité žlčové kyseliny. je potrebná transferáza.

Cyklopentanoperhydrofenantrén je zlúčenina, od ktorej môžeme odvodiť: hormóny pankreasu. estradiol. cholesterol. kyselinu cholovú.

Medzi hlavný koncový produkt metabolizmu bielkovín v organizme človeka patrí: močovina. kyselina močová. amoniak. diamid kyseliny uhličitej.

Konečným produktom odbúravania purínových báz je: iminomočovina. kyselina karbámová. kyselina močová. močovina.

Ako vitamíny označujeme látky: organického pôvodu, ale nedajú sa zaradiť medzi bielkoviny, lipidy alebo sacharidy. len anorganického pôvodu. ktoré v organizme plnia väčšinou funkciu koenzýmov. ktorých je v organizme viac ako 0,005 % z celkovej hmotnosti organizmu.

O vitamínoch platí: vitamíny, ktoré sú pre ľudský organizmus nevyhnutné, nie sú vždy esenciálne aj pre zvieratá a mikroorganizmy. sú zdrojom energie pre organizmus. rozdeľujeme ich podľa pôvodu na rastlinné a živočíšne. rozdeľujeme ich podľa rozpustnosti na rozpustné vo vode a v tukoch.

Nadbytok vitamínov v organizme: nemá nepriaznivé účinky, lebo vitamíny sa v organizme nekumulujú. môže mať toxické účinky, ak ide o vitamíny rozpustné v tukoch. spôsobuje vedľajšie nepriaznivé účinky v prípade vitamínov rozpustných vo vode. nemôže nepriaznivo pôsobiť, lebo vitamíny sú len koenzýmy a nezasahujú veľmi do biochemických procesov v organizme.

Avitaminóza: je úplný nedostatok vitamínu. môže spôsobiť vážne ochorenie organizmu až jeho zánik. stav, keď zastúpenie vitamínov v organizme klesne pod hodnotu 0,15 % hmotnosti organizmu. je len prechodný nedostatok vitamínu.

Provitamín: je neaktívna forma vitamínu. vitamínu A je cholekalciferol. retinolu je β-karotén. vitamínu PP je pepsín.

Otázka 1080 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1081 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Vitamín A: vzniká v organizme symetrickým štiepením molekuly β-karoténu. pri jeho nedostatku vzniká krivica. jeho hypovitaminóza spôsobuje zhoršené videnie za šera. je v nadbytku toxický.

Medzi antioxidanty patrí: vitamín A, E, C a selén. Zn, Mg a vitamín C. Na, K, a vitamín C. len vitamín C.

O vitamíne D a E platí: majú steroidnú štruktúru. tokoferol pôsobí ako antioxidant. vitamín D podporuje vstrebávanie vápnika a fosforu z potravy. vitamín D podporuje uvoľňovanie vápnika a fosforu z kostí a zubov.

Vitamín K: ovplyvňuje zrážanlivosť krvi. vplýva na tvorbu protrombínu. jeho nedostatok spôsobuje šeroslepotu. znižuje zrážanlivosť krvi.

O vitamínoch skupiny B platí: sú synergické. okrem jednej charakteristickej skupiny majú rovnaké chemické zloženie. všetky sa navzájom ovplyvňujú a nadbytok jedného spôsobí nedostatok iného vitamínu danej skupiny. takmer všetky sa rozkladajú pôsobením alkoholu, liekov na spanie, estrogénov, liekov obsahujúcich síru a vplyvom fajčenia.

Otázka 1087 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1088 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Anémiu môže spôsobiť nedostatok: vitamínu F. niacínu. kobalamínu. kyseliny listovej.

Hypovitaminóza je: aktuálny nedostatok vitamínu. neúčinná forma vitamínu. aktuálny nadbytok vitamínu. dlhodobý nedostatok vitamínu.

Biuretovu reakciu nedáva: tyroxín. testosterón. inzulín. adrenalín.

Pozitívnu Biuretovu reakciu dáva: vazopresín. inzulín. kalciferol. tyroxín.

Otázka 1093 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1094 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1095 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1096 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1097 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Vypočítajte aká je hmotnosť 2,5 mol kyseliny sírovej: 39,2 g. 0,0255 g. 0,245 kg. 245 g.

Otázka 1099 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1100 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1101 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1102 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1103 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1104 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1105 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1106 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1107 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Vypočítajte látkové mno~stvo a hmotnosť 5 litrov acetylénuza normálnych podmienok. 0,223 mol; 5,8 g. 112 mol; 58 mg. 5,8 g; 1,12 mol. 223 mmol; 0,0058 kg.

22,4 ml dusíka má za normálnych podmienok hmotnosť: 14 mg. 140 mg. 28 mg. 280 mg.

Vypočítajte hmotnosť 11,2 ml fluóruza normálnych podmienok. 9 g. 9 mg. 19 mg. 18 g.

Vypočítajte, koľko gramov kyslíka sa nachádza v 45 g uhličitanu sodného. 6,8 g. 14,1 g. 20,4 g. z uvedených údajov sa nedá vypočítať.

Koľko hmotnostných percent dusíka, vodíka a kyslíka sa nachádza v dusičnane amónnom?. 35 % N; 5 % H; 60 % O. 17,5 % N; 62,5 % H; 20 % O. 28 % N; 4 % H; 68 % O. 45,5 % N; 10 % H; 44,5 % O.

Vypočítajte hmotnostné percentuálne zastúpenie jednotlivých prvkov vmolekule glukózy. 40,00 % O; 6,67 % H; 53,33 % C. 40,00 % C; 6,67 % H; 53,33 % O. 48,00 % C; 8,00 % H; 44,00 % O. 48,00 % O; 8,00 % H; 44,00 % C.

Koľko gramov dusíka sa nachádza v20 g pyrimidínu?. 9 g. 1,4 g. 7 g. 5 g.

Otázka 1115 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1116 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1117 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1118 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1119 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1120 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Ak reaguje 5 molov peroxidu vodíka s 2 molmi manganistanu draselného, mno~stvo vzniknutého kyslíka je: 32 g. 0,5 mol. 16 g. 160 g.

Otázka 1122 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Ak reaguje 44,8 ml metánu skyslíkomza normálnych podmienok, mno~stvo vzniknutého oxidu uhličitého je: 1 mmol. 2 mmol. 3 mmol. 4 mmol.

Ak reaguje 5 mmol propánu skyslíkomza normálnych podmienok, mno~stvo vzniknutého oxidu uhličitého je: 5 mmol. 10 mmol. 15 mmol. 30 mmol.

Otázka 1125 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1126 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Aká je koncentrácia roztoku, ktorý obsahuje 40 μg NaCl v 100 mg roztoku?. 4,0 %. 0,4 %. 0,04 %. 40,0 %.

Otázka 1128 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Vypočítajte, koľko gramov hydroxidu sodného a koľko gramov vody je potrebné naprípravu 800 g 12,5 % roztoku. 64 g NaOH a 560 g vody. 100 g NaOH a 800 g vody. 100 g NaOH a 700 g vody. 0,1 mg NaOH a 0,7 mg vody.

Koľko gramov 75 % uhličitanu sodného je potrebných na prípravu 800 g 5 % roztoku?. 25,00 g. 30,00 g. 40,00 g. 53,33 g.

Otázka 1131 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1132 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1133 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Koľko vody treba pridať k 150 g 35 % roztoku hydroxidu sodného na prípravu 12 % roztoku?. 106,25 g. 587,5 g. 287,5 g. 300,0 g.

Otázka 1135 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Koľko gramov 75 % kyseliny sírovej je potrebných na prípravu 800 g roztoku s w = 15 % ?. 120,0 g. 320,0 g. 80,0 g. 160,0 g.

Ak sa odparí z800 g 8 % roztoku KCl 160 g vody, výsledná koncentrácia roztoku bude: 10,0 %. 16,0 %. 8,0 %. 0,10.

Ak sa odparí z200 g 8 % roztoku KOH 40 g vody, hmotnostný zlomok a hmotnostné percento výsledného roztoku bude: 0,15. 0,10. 10 %. 15 %.

Otázka 1139 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1140 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1141 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1142 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1143 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Koľko NaCl (Mr = 58) sa nachádza v200 ml fyziologického roztoku?. 1,74 g. 0,03 mol. 17,4 mg. 30 mmol.

Otázka 1145 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1146 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1147 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Vypočítajte, koľko chloridu draselného vznikne reakciou 5 g draslíka a6 g HCl. Ktorý reaktant je v nadbytku a aké mno~stvo zostalo nezreagované?. vznikne 9,5 g KCl. v nadbytku je HCl. nezreagovalo 1,3 g HCl. v nadbytku je draslík, nezreagovalo 1,31 g.

Otázka 1149 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1150 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1151 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1152 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1153 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Vypočítajte, koľko kyslíka sa spotrebuje na úplné spálenie 8 mol pentánuza normálnych podmienok. 64 mol; 2,05 kg. 1434,5 l. 32 mol; 1,02 kg. 716,8 l.

Otázka 1155 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1156 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1157 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Zmieaaním roztoku 0,1 mmol hydroxidu vápenatého s roztokom 0,1 mmol kyseliny chloristej vznikne roztok, v ktorom: pOH >7. pH > 7. metyloranž sa zafarbí na žlto. fenolftaleín je bezfarebný.

Otázka 1159 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1160 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1161 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1162 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1163 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1164 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Vypočítajte, koľko kyslíka a koľko vzduchu je potrebné na horenie 7 l acetylénu. 25 g; 17,5 l kyslíka. 10 g; 7 l kyslíka. 47,62 g; 33,33 l vzduchu. 83,33 l vzduchu.

Otázka 1166 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1167 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1168 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Určte pH a pOH roztoku, ktorý vznikne doplnením 20 g 0,02 % roztoku NaOH do objemu 1000 ml. pH = 10. pOH = 10. pH = 4. pOH = 4.

Otázka 1170 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1171 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1172 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Vypočítajte pH a pOH roztoku, ktorý v 0,5 l obsahuje 2,56 g kyseliny chloristej. (log 0,509 = – 0,293; log 5,09 = 0,707). pH = 1,293. pOH = 12,107. pH = 1,893. pOH = 12,707.

Vypočítajte pH a pOH roztoku NaOH, ak jeho 800 ml obsahuje 3,82 g NaOH. (log 3,06 = 0,486; log 1,19 = 0,076). pH = 0,924. pOH = 13,076. pOH = 0,924. pH = 13,076.

Otázka 1175 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Ak zriedime roztok silnej kyseliny 10x, jej pH: sa nezmení. zvýši sa o 1. zvýši sa dvojnásobne. zníži sa tiež o 10.

Ak zriedime roztok silnej kyseliny 100x, jej pOH: zníži sa o 1. zvýši sa o 2. zníži sa o 2. nezmení sa.

Otázka 1178 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1179 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1180 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1181 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1182 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1183 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1184 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1185 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1186 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1187 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1188 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1189 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1190 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Pri rovnakej koncentrácii látkového mno~stva má najvyaaiu osmotickú účinnosť roztok: síranu amónneho. chloridu draselného. glukózy. sacharózy.

Otázka 1192 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1193 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1194 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1195 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1196 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1197 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1198 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1199 – pozri obrázok. A. B. C. D.

Otázka 1200 – pozri obrázok. A. B. C. D.