CS, TT, DS

656. Plazmatické bielkoviny vznikajú najmä v: Čreve. Cytoplazme krvných buniek. Pečeni. Kostnej dreni. Slezine. Najväčšej žlaze s vnútornou sekréciou. Najväčšej žľaze organizmu. Krvnej plazme.

659. Dej pri ktorom biele krvinky vystupujú z vlásočníc je: Osmóza. Difúzia. Filtrácia. Diapedéza. Translácia. Fagocytóza. Endocytóza. Exocytóza.

667. Schopnosť fagocytózy majú: Erytrocyty. Meňavky. Biele krvinky. Fagocyty. Niektoré trombocyty. Hemosporídie. Bakteriofágy. Niektoré leukocyty.

672. Miazgové uzliny sú schopné zachytávať: Mikroorganizmy. Prachové čiastočky. Toxíny. Aglutiníny. Vzruchy. Pachy. Vône. Vitamíny.

673. Čím je zabezpečené nepretržité prúdenie krvi: Systolou a diastolou. Pulzom. Rytmickým zmršťovaním a ochabovaním srdca. Rytmickým zmršťovaním a ochabovaním kostrových svalov. Rytmickým zmršťovaním a ochabovaním ciev distribučnej sústavy. Obličkami. Pečeňou. Peristaltikou čriev.

680. Aké druhý telových tekutín majú obrúčkavce: Hemolymfu. Krv. Hydrolymfu. Tkanivový mok. Krvomiazgu. Plazmatickú tekutinu. Lymfomiazgu. Homolymfu.

682. Z organických látok je v krvi najviac: Glukózy. Lipidov. Bielkovín. Cukrov. Vody. Chloridov. Jodidov. Voľných radikálov.

691. Srdce obojziveľníkov má: 2P+1K. 2P+2K. 1P+2K. 1P+1K. Má 3 oddiely. Má 4 oddiely. Má 2 oddiely. Obojživeľníky nemajú srdce.

707. Z funkčného hľadiska rozoznávame v obehovej sústave systém: Distribučný. Difúzny. Zberný. Vylučovací. Hydrodynamický. Prúdnicový. Objemový. Informačný.

709. Aké druhý telových tekutín majú stavovce: Krv. Miazgu. Tkanivový mok. Hemolymfu. Lymfu. Hydrolymfu. Krvomiazgu. Heterolymfu.

711. Podstatou zrážania krvi ke: Premena fibrinogénu na vláknitý fibrín. Premena fibrínu na fibrinogén. Premena rozpustnej plazmatickej bielkoviny(fibrinogénu) účinkom trombínu na nerozpustný vláknitý fibrín. Premena nerozpustnej plazmatickej bielkoviny(fibrinogénu) účinkom trombínu na nerozpustný vláknitý fibrín. Premena rozpustnej plazmatickej bielkoviny(fibrinogénu) účinkom trombínu na rozpustný vláknitý fibrín. Premena nerozpustnej plazmatickej bielkoviny(hemoglobínu) účinkom trombínu na nerozpustný vláknitý fibrín. Premena nerozpustnej plazmatickej bielkoviny(hemoglobínu) účinkom pepsínu na nerozpustný vláknitý fibrín. Premena rozpustnej plazmatickej bielkoviny(fibrinogénu) účinkom protrombínu na nerozpustný vláknitý hemoglobín.

719. Telová tekutina u väčšiny bezstavovcov: Hemolymfa. Hydrolymfa. Tkanivový mok. Krvomiazga. Sa voľne rozlieva po telovej dutine. Sa pohybuje v uzavretom cievnom riečišti. Obsahuje málo bielkovín a krvné bunky. Obsahuje pomerne veľa bielkovín a krvné bunky.

723. Aká je činnosť vlásočníc: Prebieha v nich premena živín. Vyrovnávajú krvný tlak v organizme. Prebieha tu prechod rozpustených živín z krvi do medzibankových priestorov. Prebieha tu výmena dýchacích plynov. Prebieha v nich výmena O2 a CO3. Zachytávajú sa tu prachové čiastočky. Prebieha tu tvorba červených krviniek. Prebieha tu tvorba plazmatických bielkovín.

750. Aké je srdce Skokana zeleného: Má jednu dutinu. 1P+2K. Dvojdielne. 1P+1K. Trojdielne. 2P+1K. Štvordielne. 2P+2K.

763. V krvi cicavcov nachádzame: Červené krvinky. Trombocyty. Krvné doštičky. Biele krvinky. Hepatocyty. Erytrocyty. Leukocyty. Hemolyzíny.

765. Z čoho sa skladá srdce krokodíla: Zo 4 oddielov. 1P+2K. 2P+1K. 2P+2K. Z troch oddielov. Z dvoch oddielov. 1P+1K. Nemá srdce.

770. V ktorej časti cievneho systému dochádza k výmene látok medzi krvou a tkanivový mokom: Vo vlásočniciach. Na bunkovej membráne. V kapilárach. V difúznom systéme. V zbernom systéme. V pľúcnici. V aorte. V ľavej predsieni srdca.

772. Telová tekutina na najnižšom vývojovom stupni: Tkanivový moj. Hydrolymfa. Krvomizga. Hemolymfa. Má podobné zloženie ako vodné prostredie živočíchov. Má veľa bielkovín a krave krvné bunky. Sa vyskytuje u mechúrnikov a ostnatokožcov. Sa vyskytuje u plazov a cicavcov.

796. Z čoho sa skladá srdce veľryby: 2P+2K. Z jednej komory. 1P+1K. 2P+1K. Z dvoch oddielov. Z troch oddielov. Zo štyroch oddieľov. 1P+2K.

809. Majú zrelé erytrocyty niektorých živočíchov jadro: Áno. Rýb áno, plazov a vtákov nie. Ano, napr. U človeka. Nie. Áno, napr. U plazov. Áno, napr. u vtákov. Áno, napr. u rýb. Áno, napr. u primátov.

816. Hemoglobín cicavcov: Je prítomný v červených krvinkách. Je červené krvné farbivo. Viaže kyslík. Viaže CO. Neviaže oxid uhoľnatý. Viaže pevnejšie oxid uhoľnatý ako kyslík. Sa viaže s kyslíkom a vzniká methemoglobín. Sa viaže s kyslíkom a vzniká karboxyhemoglobín.

1445. Zrelé erytrocyty majú jadro u: Rýb. Človeka. Plazov. Cicavcov. Sliepok. Holubov. Opíc. Prežúvavcov.

657. Ako možno nazvať pravidelné striedanie vdychov a výdychov: Vnútorné dýchanie. Transpirácia. Ventilácia pľúc. Pľúcny kolobeh. Vonkajšie dýchanie. Expirácia. Minútový obeh plynov. Ektotermné dýchanie.

696. K obranným dýchacím reflexom patrí: Kašeľ. Kýchanie. Dávenie. Kýchanie a kašeľ. Zvracanie. Hnačka. Reflex defekácie. Potenie.

697. Vzdušnicami dýchajú: Stonôžky. Ježovky. Hmyz. Holotúrie. Tracheata. Máloštetinavce. Mnohoštetinavce. Tunicata.

698. Podráždenie sliznice hrtana, priedušnice a priedušiek vyvolá: Nádchu. Kýchanie. Kašeľ. Obranný dýchací reflex. Zvracanie. Alkoholové kvasenie v pľúcach. Hluchotu. Slepotu.

708. Výmena plynov difúziou celým povrchom tela, ako hlavný proces dýchania sa uskutočňuje u: Jednoduchých bezstavovcov. Prvokov. Morských hubiek. Najjednoduchšieho drobného hmyzu. Lariev vyspelejšieho hmyzu. Cicavcov. Vyšších stavovcov. Dospelého vyspelejšieho hmyzu.

736. Uveďte, ktorý vzorec respiračného kvocientu je správny: objem prijatého O2 objem vydaného CO2. objem vydaného CO2 objem prijatého O2. objem prijatého CO2 objem vydaného O2. objem vydaného O2 objem vydaného CO2. objem vydaného CO2 objem vydaného NH3. objem prijatého O2 objem vydaného NH3. objem vydaného CO2 objem prijatého NH3. objem prijatého O2 objem vydaného O2.

764. Kde prebieha vonkajšie dýchanie cicavcov: V pľúcach. V koži. Na povrchu tela. Na vonkajšom povrchu tkanív. V nosovej dutine. V hrtane. V tkanivách. V srdci.

795. Veľryby dýchajú: Žiabrami. Pľúcami. Vzdušnicami. Celým povrchom tela. Pľúcnymi vakmi. Orgánom bočnej čiary. Tracheami. Malpighiho rúrkami.

798. Čo nazývame vnútorným dýchaním: Prenos CO2 do jednotlivých orgánov. Výmena O2 a CO2 medzi krvou a alveolánym vzduchom. Výmena O2 a CO2 medzi krvou a tkanivami. Prenos CO2 a O2 medzi tkanivami a krvou. Výmena CO2 a O2 medzi krvou a alveolárym vzduchom. Výmena dýchacích plynov medzi krvou a pl'úcnym vzduchom. Výmena CO2 za O2 v plúcach. Výmena CO2 za O2 medzi krvou a plazmou.

1439. Vzdušnice odovzdávajú kyslík: Do hemolymfy. Do krvi. Do lymfy. Priamo bunkám tkanív. Do pľúc. Do miazgy. Do CNS. Do Mapigických trubíc.