Ekológia

1317. Zložité spoločenstva žijúcich organizmov na určitom území vytvárajú: Ekosystém. Biosféru. Biocenózu. Biotop. Biológiu. Klimatérium. Pseudopódie. Biogenézu.

1326. Indikátormi organického znečistenia vôd sú: Flagellata. Nálevníky. Bičíkovce. Mechúrniky. Sporozoa. Infusoria. Kokcídie. Gemuly.

1332. Zložité spoločenstva rastlín označujeme ako: Fytológia. Fytocenóza. Mykocenóza. Biocenóza rastlín. Refúgiá. Zoocenóza. Biocenóza živočíchov. Fyziológia.

1346. Medzi abiotické faktory prostredia patrí: Slnečné žiarenie. Činnosť nitrifikačných baktérií. Voda. Chemické zloženie pôdy. Činnosť živých organizmov. Svetelný režim. Teplota prostredia. Činnosť mäsožravých rastlín.

1362. Ako sa nazývajú organizmy, ktoré sú prakticky rozšírené po celom svete: Bioindikátory. Biomediátory. Pantropické org. Kozmopolitné org. Panspermické org. Abiotické org. Eobiontické org. Trilobitné org.

1363. Ako označujeme organizmy, podľa ktorých môžeme usudzovať, aké sú vlastnosti prostredia: Makroklimatické organizmy. Kozmopolitné organizmy. Bioindikátory. Ekoindikátory. Biomasa. Panspermické organizmy. Reziduálne organizmy. Biogénne organizmy.

1365. Ako označujeme životný priestor, kde jedinec žije: Ekosystém. Biotop. Biocenóza. Stanovište. Biomasa. Kratón. Abiogenéza. Selekcia.

1385. Ako označujeme spoločenstva živočíchov žijúcich na určitom území: Fytocenóza. Biocenóza. Zoocenológia. Zoocenóza. Mykocenóza. Biotopy. Stanovištia. Sukcesia.

1391. Kto charakterizoval v 19. Storočí po prvýkrát ekológiu ako “ekonómiu prírody”: Kant. Haeckel. Morgan. Darwin. Haldane. Fuchs. Murphy. Pasteur.

1392. Štúdiom vzájomných vzťahov medzi organizmami a ich prostredím sa zapodieva: Synekológia. Autekológia. Ekológia krajiny. Ekológia človeka. Antropoekológia. Lingvistika. Grafológia. Metalurgia.

1393. Ako sa nazýva súhrn všetkých ekosystémov na zemi: Biocenóza. Biosféra. Otvorený systém. Biotop. Ekologická nika. Sukcesia. Detritus. Biológia.

1431. Životné podmienky organizmov sú tvorené: Biotickými faktormi. Abiotickými faktormi. Ostatnými organizmami. Fyzikálnymi a chemickými faktormi neživej prírody. Finančnými faktormi. Rozpočtovými faktormi. Biotickými faktormi neživej prírody. Abiotickými faktormi živej prírody.

1325. Ako sa označuje prechodné pásmo medzi jednotlivými spoločenstvami: Ekoton. Ekotyp. Klimax. Edifikátor. Fenotyp. Sukcesia. Emigrácia. Detritus.

1329. Základné vrstvy atmosféry sú: Troposféra. Stratosféra. Ionosféra. Exosféra. Hydrosféra. Litosféra. Ekosféra. Biosféra.

1330. Ktorá vrstva atmosféry zachytáva väčšinu UV žiarenia: Litosféra. Stratosféra. Ionosféra. Zoosféra. Astrosféra. Hydrosféra. Oosféra. Fytosféra.

1343. Čo je hydrologický cyklus: Obeh vody v prírode. Vodné prostredie. Morská a sladká voda. Vodná bilancia. Obeh vody v moriach. Výroba pitnej vody. Predpoveď počasia. Obeh vody v cytoplazme.

1345. Ako nazývame prvotné živé sústavy: Vírusy. Eobionty. Protozoa. Protobionty. Prvoky. Nebunkové. Koloniálne. Prabunkové.

1348. Svetelný režim v prírode je podmienený: Otáčaním Zeme a jej pohybom okolo Slnka. Množstvom vyžiarenej slnečnej energie. Hustotou plynov v atmosfére. Otáčaním Slnka okolo Zeme. Nadmorskou výškou. Reakciou litosféry. Obehom dusíka v prírode. Otáčaním voľných radikálov.

1351. Hydrosféru tvorí: Povrchová voda. Spodná voda. Voda morí. Voda oceánov. Kryštalická voda hornín. Voda cytoplazmy. Voda krvi. Voda miazgy.

1355. Aké formy slnečného žiarenia poznáte: Infračervené. Ultrafialové. Radiačné. Viditeľné. Ozónové. Ultračervené. Infrafialové. Inertné.

1359. V ktorých spoločenstvách je väčšia druhová rozmanitosť: V umelých spoločenstvách. V arteficiálnych spoločenstvách. V prírodných rastlinných spoločenstvách. V prírodných živočíšnych spoločenstvách. V monokultúrach. V umelých živočíšnych spoločenstvách. V umelých rastlinných spoločenstvách. V umelých izolátoch.

1360. Nevyhnutné spolužitie organizmov sa označuje názvom: Mutualizmus. Symbióza. Komenzualizmus. Parazitizmus. Mutácia. Panmixia. Panspermia. Syntéza.

1361. Pod hustotou populácie rozumieme: Pomer natality a mortality. Počet jedincov na určitú jednotku plochy alebo objemu. Počet jedincov na určitý štát. Priestorové usporiadanie obyvateľstva. Biomasu na určitú jednotku plochy alebo objemu. Počet jedincov v regulačnom veku. Počet vyhynutých jedincov na jednotku plochy. Počet jedincov na určitú jednotku času.

1372. Približne koľko percent z celkových zásob vody na Zemi tvoria zásoby sladkej vody: 1%. 3%. 10%. 27%. 30%. 5%. 6%. 7%.

1389. Ktoré základné vlastnosti charakterizujú populáciu: Hustota. Rast. Vekové zloženie. Biotický potenciál. Abiotický potenciál. Rýchlosť rastu. Anabióza. Partenogenéza.

1390. Litosféru tvoria: Ľadovce. Vodné plochy zeme. Horniny. Nerasty. Atmosféra. Litovčania. Libanončania. Liberáli.

1396. Čo tvorí populáciu: Jedince rôznych biologických druhov, ktoré osídľujú isté prírodné územie. Jedince rovnakého biologického druhu, ktoré osídľujú v danom čase isté územie. Potomstvo všetkých obyvateľov biocenózy. Jedince, ktoré sa môžu medzi sebou krížiť a mat plodné potomstvo. Jedince, ktoré sa podieľajú na vytváraní jedného genofondu. Jedince, toho istého druhu ktoré kedykoľvek obývali daný biotop. Jedince rôznych biologických druhov, ktoré osídľujú isté prírodné územie a môžu sa pohlavne rozmnožovať. Jedince rovnakého biologického druhu, ktoré osídľujú v danom čase isté územie a nemôžu sa rozmnožovať.

1402. Aké sú rozdiely medzi predátormi a parazitmi: Parazity sú malé, predátory veľké. Predátory sa množia rýchlejšie ako parazity. Populácia predátorov je väčšia ako parazitov. Minimálne, ich funkcia v prírode býva podobná. Žiadne, sú si navzájom zdrojom potravy. Parazity sú anaeróbne. Parazity sú vacsie ako predátory. Predátory sú potravou pre parazitov.

1404. Pedológia je: Vedná disciplína skúmajúca vodné zdroje. Veda skúmajúca ochranu pôdy. Odvetvie hydrogeológie. Náuka o pôde, pôdoznalectvo. Súčasť pedagogiky. Medicínska disciplína zaoberajúca sa vývinom detí. Náuka o vrodených dedičných chybách. Detské lekárstvo.

1411. Aký celkový podiel z celkových zásob vody na Zemi je využiteľný pre život: 1%. 3%. 5%. 30%. 10%. 4%. 11%. 6%.

1318. Podľa základných fyzikálnych faktorov rozoznávame ekosystémy: Biotické a abiotické. Suchozemské a vodné. Stále. Premenlivé. Endotermné a ektotermné. Pastevno-koristnícke. Rozkladné. Detritické.

1319. Ktoré ekosystémy závisia pd dodatkovej energie: Prírodné. Umelé. Viazané. Slobodné. Poľnohospodárske. Poloparazitické. Mäsožravé. Dažďový prales.

1320. Koľko percent z celkovej produkcie z celej biosféry spotrebujú hospodárske zvieratá: 1%. 5%. 10%. 20%. 15%. 2%. 9%. 25%.

1321. Koľko percent z celkovej produkcie celej biosféry spotrebuje človek (potrava): 1%. 5%. 10%. 25%. 15%. 3%. 9%. 20%.

1324. Čo tvorí ekosystém: Prirodzené a umelé spoločenstvá. Spoločenstvo spolu s abiotickým prostredím. Fytocenóza a zoocenóza. Zooplanktón a fytoplanktón. Atmosféra a hydrosféra. Pinocytóza. Fagocytóza. Konjugácia.

1331. Ako označujeme ekologickú sústavu, tvorenú biocenózou a jej neživým prostredím: Ekosystém. Ekosféra. Ekologická sustava. Biosféra. Genotyp. Fenotyp. Archetyp. Klimatérium.

1356. K organizmom, ktoré sú súčasťou potravovej pyramídy zaraďujeme: Panspermické. Konzumenty. Producenty. Dekompozitory. Eobionty. Protobionty. Len prokaryonty. Len eukaryonty.

1357. Približne koľko pretočený z biomasy z primárnej hrubej produkcie ekosystému sa spotrebúvajú životom rastlín: 15%. 30%. 50%. 70%. 40%. 60%. 1%. 5%.

1358. Ako označujeme zvyšky škodlivých látok v organizme: Reziduá. Stimulátory. Inhibítory. Sekundárne metabolity. Ribozómy. Erózie. Inklúzie. Rezervácie.

1369. Čo je ekologická kríza: Zrútenie veľkých ekosystémov s vážnym dopadom na ľudskú spoločnosť. Zásah človeka do prírodného prostredia s negatívnymi ekologickými následkami. Poškodenie životného prostredia. Vznik tzv. Civilizačných chorôb u človeka. Dôsledky pokusov o rekultiváciu. Druh mykorízy. Zrútenie finančného trhu. Výrazný úspech ochrancov životného prostredia.

1378. Čím sa vyznačujú ekosystémy: Samoregulácia. Samoobnovovaním. Vývojom. Nemennosťou. Anabiózou. Pansermiou. Partenogenézou. Samovraždou.

1386. Ako sa nazýva zmes látok, ktorá vzniká postupným rozkladom odumretých tiel organizmov v pôde: Černozem. Podzolová pôda. Humus. Biomasa. Reziduá. Erózia. Sučina. Popol.

1387. Čo predstavuje živú hmotu ekosystému: Producenty, konzumenty a dekompozítory. Biom. Producenty, konzumenty a Mikroelementy. Autotrofné a heterotrofné organizmy. Biomasa. Klimax. Sukcesia. Erózia.

1388. K základným typom potravinových reťazcov patrí: Pastevno-koristnícky. Mutualistický. Detritický. Rozkladný. Parazitický. Dehydratačný. Oligátno-symbiotický. Mykoritický.

1432. K toku energie v ekosystéme patrí: Asimilovaná energia. Disimulovaná energia. Čistá primárna energia. Hrubá primárna produkcia. Sekundárna produkcia. Hrubý národný produkt. Štátny rozpočet. Daň z pridanej hodnoty.

1341. Aký význam majú nitrifikačné baktérie: Rozkladajú anorganické zvyšky v pôde. Rozkladom organických zvyškov v pôde uvoľňujú amoniak, ktorý cez oxidáciu na nitrity a nitráty obohacuje pôdu o dusikaté zlúčeniny. Umožňujú prevzdušňovanie pôdy. Ich pôsobením pribúdajú v pôde dusíkaté zlúčeniny, prijaté koreňmi. Prispievajú k spotrebe pôdneho amoniaku. Podporujú využitie vzdušného dusíka listami rastlín. Sú základom odbúravania umelých plastických látok v prirode. Sú nevyhnutné pre život niektorých nižších rastlín.

1384. Kde sa nachádzajú hlavne zásoby fosforu, potrebné pre biotickú časť obehu: V horninách. V usadeninách. V biomase. V biome. V atmosfére. V hydrosfére. V oosfére. V humuse.

1338. Ktoré činnosti človeka môžu negatívne ovplyvniť životné prostredie: Veľkoplošné poľnohospodárstvo. Priemysel. Doprava. Rekreačná činnosť človeka. Nadmerné využívanie prírodných zdrojov. Rýchle a nehospodárne čerpanie energetických zdrojov. Chemizácia prostredia. Zvyšovanie rádioaktivity.

1340. Imisie: Vznikajú vzájomnými reakciami nečistôt v ovzduší a dopadajú na zemský povrch. Sú plynné, kvapalné a pevné látky , ktoré sa dostávajú do ovzdušia. Sú chemické zlúčeniny, ktoré sa dostávajú do ovzdušia. Sú napr. Oxid siričitý a oxid uhličitý. Vznikajú vzájomnými reakciami nečistôt na zemskom povrchu a stúpajú do ovzdušia. Vznikajú procesom, ktorý sa nazýva eutrofizácia pôdy. Vznikajú vzájomnými reakciami nečistôt na zemskom povrchu a stúpajú do podzemia. Vznikajú vzájomnými reakciami nečistôt v ovzduší a spôsobujú eutrofizáciu pôdy.

1352. Čo je pôdna erózia: Zásoľovanie pôdy. Odumieranie pôdy. Vodný odnos vody. Veterný odnos vody. Znižovanie pH pôdy. Rekultivácia pôdy. Hnojenie pôdy. Hrdzavenie pôdy.

1353. Uveďte kovy, ktoré sa hromadia v pôde v dôsledku emisií: Vanád. Arzén. Olovo. Kambium. Vápnik. Reziduá DDT. Kyslík. Dusík.

1354. Plynné, kvapalné a pevné látky, ktoré sa dostávajú do ovzdušia sa súhrnne nazývajú: Exhaláty. Emisie. Imisie. Popolčeky. Erózie. Reziduá. Pesticídy. Fungicídy.

1370. Ktoré sú príčiny ohrozenia živej prírody: Imisie škodlivých chemických zlúčenín. Chemizácia v poľnohospodárstve. Nadmerne využívanie prírody lovom, zberom, rybolovom. Rozvoj priemyslu. Rozvoj ekologických hnutí. Kanibalizmus. Dominancia. Recesivita.

1373. Čo ovplyvňuje akosť vody vo vodných tokoch: Kyslíkový režim. Základne chemické zloženie. Obsah mikroorganizmov. Obsah zvláštnych látok. Prítomnosť nečistôt. Odsoľovanie morskej vody. Cena pitnej vody. Fáza mesiaca.

1377. Ktoré sú záväzne spoločensky škodlivé javy: Dlhodobé užívanie potrebných liekov. Toxikománia. Nikotinizmus. Alkoholizmus. Ľaváctvo. Praváctvo. Úrazy a otravy. Kofeinizmus.

1379. Medzi globálne problémy životného prostredia patria: Komplexná ochrana prírody. Chemizácia prostredia. Znečisťovanie pôdy, vody a ovzdušia. Technicko-ekonomické. Rozvoj ekologických hnutí. Ekologické. Sociálne. Zvyšovanie rádioaktivity, hluk.

1380. Toxikománia je: Príležitostné užívanie liekov. Nezákonný obchod s drogami. Návykové ochorenie. Užívanie drog, ktoré spôsobujú otravu. Jav, ktorý vedie k vzniku závislosti od drogy. Napr. Kofeinizmus, nikotinizmus a alkoholizmus. Napr. Kofeinizmus, nikotinizmus a alibizmus. Napr. Kofeinizmus, oportunizmus a alibizmus.

1381. Koľko základných stupňov čistoty vodného toku poznáte: Dva. Tri. Štyri. Šesť. Sedem. Jeden. Deväť. Osem.

1382. Akou farbou sa označuje IV. Stupeň akosti vody vodného toku: Červenou. Žltou. Zelenou. Modrou. Hnedou. Fialovou. Ružovou. Bielou.

1383. Akou farbou sa označuje I.a stupeň akosti vody vodného toku: Zelenou. Svetlomodrou. Červenou. Žltou. Fialovou. Ružovou. Bielou. Hnedou.

1403. Čo rozumieme pod pojmom “uzavretý cyklus vody”: Využívanie vodných nádrži. Vodovodné zariadenie. Kolobeh vody v prirode. Recirkulácia technickej vody. Kolobeh vody v organizmoch. Kolobeh vody v obličkách. Kolobeh vody v bunke. Výmena vody medzi organizmom a prostredím.

1410. Ako znižujeme nadmerné množstvo odpadov: Spaľovaním. Likvidáciou odpadu. Znovuvyužívaním odpadov. Prevenciou. Vyvíjaním bezodpadových technológií. Omladením ekosystému. Ekologickou sukcesiou. Kompostovaním.

1412. Ako vznikajú imisie: Vzájomnými reakciami nečistôt v ovzduší. Spaľovaním fosílnych palív. Vzostupom množstva CO2 v ovzduší. Rozpadom rádioaktívnych látok. Vzájomnými reakciami nečistôt v pôde. Reakciou kyslíka s dusíkom. Reakciou kyslíka s kyslíkom. Reakciou vody s kyslíkom.

1413. Ktorý z oxidov sa podieľa na mechanizme tzv. Skleníkového efektu: Peroxid vodíka. Oxid uhličitý. Oxid dusičitý. Oxid siričitý. Oxid vodný. Oxid barnatý. Žiadny. Oxid železitý.

1414. Ktorý oxid je najrozšírenejšou nečistotou ovzdušia: Oxid uhličitý. Oxid siričitý. Oxid dusičitý. Oxid uhoľnatý. Oxid dusnatý. Oxid vodný. CO. H2O.

1417. O pôde platí, že: Je v úzkom vzťahu k ovzdušiu. Je v úzkom vzťahu k vode. Jej kvalitu ohrozuje napr. Kyslý dážď, ktorý mení pH pôdy až do 1m hĺbky. Ohrozuje ju napr. Erózia. Jej kvalitu ohrozuje napr. Alkalický dážď, ktorý mení pH pôdy až do 1m hĺbky. Nereaguje na vplyvy z ovzdušia. Nereaguje na povrchové vody. Veda, ktorá ju študuje sa nazýva pedagogika.

1418. Akou farbou sa označuje II.stupeň akosti vody vodného toku: Zelenou. Svetlomodrou. Červenou. Modrou. Fialovou. Bielou. Ružovou. Hnedou.

1420. Pre akostný stupeň “znečistená voda” vodného toku platí, že: Je to I.a stupeň. Je to I.b stupeň. Je to II.stupeň. Označuje sa modrou farbou. Označuje sa zelenou farbou. Je to IV. stupeň. Označuje sa svetlomodrou farbou. Je to III. Stupeň.

1421. Pre akostný stupeň “veľmi silne znečistená voda” vodného toku platí, že: Je to III.stupeň. Je to I.b stupeň. Je to IV. stupeň. Označuje sa žltou farbou. Označuje sa červenou farbou. Je to II.stupeň. Označuje sa modrou farbou. Je to I.a stupeň.

1422. Pre akostný stupeň “veľmi čistá voda” vodného toku platí, že: Je to I.a stupeň. Je to I.b stupeň. Je to II.a stupeň. Označuje sa svetlomodrou farbou. Označuje sa zelenou farbou. Je to III.stupeň. Je to IV.stupeň. Označuje sa červenou farbou.

1423. Pre akostný stupeň “čistá voda” vodného toku platí, že: Je to I.a stupeň. Je to I.b stupeň. Je to II.a stupeň. Označuje sa modrou farbou. Označuje sa zelenou farbou. Je to III.stupeň. Je to IV.stupeň. Označuje sa žltou farbou.

1426. Akou farbou sa označuje I.b stupeň akosti vody vodného toku: Zelenou. Svetlomodrou. Červenou. Modrou. Fialovou. Žltou. Hnedou. Bielou.

1427. Pre hodnotenie akosti vody vodného toku sa zisťuje: Kyslíkový režim. Základné chemické zloženie. Obsah zvláštnych látok. Obsah erytrocytov. Atmosférický tlak vody. Povodie. Rozvodie. Diétny režim.

1428. Akou farbou sa označuje III.stupeň akosti vody vodného toku: Zelenou. Žltou. Červenou. Modrou. Fialovou. Ružovou. Bielou. Hnedou.

1430. Pre akostný stupeň “silne znečistená voda” vodného toku platí, že: Je to III.stupeň. Je to I.b stupeň. Je to II.stupeň. Označuje sa žltou farbou. Označuje sa zelenou farbou. Je to IV.stupeň. Označuje sa červenou farbou. Označuje sa svetlomodrou farbou.

1433. O podzemných vodách platí, že: Na ich znečistení sa podieľa prehnojovanie pôdy. Na ich znečistení sa podieľajú ropné havárie. Na ich znečistení sa podieľa aj znečistenie vodných tokov. Ich znečistenie je zvyčajne krátkodobé- desiatky až sto dní. Ich znečistenie je zvyčajne dlhodobé - desiatky až sto rokov. Nepatria do troposféry. Patria do atmosféry. Nedajú sa znečistiť.