evo 2 45 - 90

45. Kľúčovou inováciou tráv bolo: b. Odolnosť voči zaplaveniu. c. Odolnosť voči zasoleniu. d. Schopnosť znášať zatienenie. e. Odolnosť voči suchu a rast na otvorených stanovištiach.

46. Zvieratá v savane. a. Migrujú za teplom. b. nemigrujú. c. Migrujú za potravou. d. Významne sa podieľajú na opeľovaní tráv.

47. Stromy a kry sú v savane potláčané. a. Nedostatkom živín. b. Ohňom. c. Nadbytkom vody. e. Nízkymi populačnými hustotami herbivorov.

48. Intenzívne spásanie vegetácie vplyv ohňa v savane. . Podporuje. b. Potláča. c. Neovplyvňuje. d. Podporuje iba v období such.

49. Kavyľ (Stipa) je najviac rozšírený v. tundre. stepi. polopuste. savany. morske travniky.

50. Priemerný ročný úhrn zrážok v púšťach málokedy presahuje. 10 mm. 50 mm. 250 mm. 500 mm.

51. Púšte vznikajú v oblastiach. a. Permanentných cyklón. b. Permanentných anticyklón. c. Styku teplých morských prúdov s pevninou. d. Na suchých náveterných stranách hôr.

52. V púšťach sa zvyčajne nevyskytujú. a. Litosoly. b. Glejosoly. c. Halisoly. d. Aridosoly. e. Regosol.

53. Limitujúcim faktorom pre rozšírenie boreálnych ihličnatých lesov je predovšetkým. a. Teplota. b. Teplota a ročný úhrn zrážok. c. Ročný úhrn zrážok. d. Zemepisná šírka. e. Množstvo živín v pôde.

54. Hlavnými producentmi v rašeliniskách boreálu sú. a. Trávy. . Paprade. c. Machorasty. d. Zakrpatené stromy a kry. e. Nedá sa povedať, kto je hlavným producentom.

55. Boreálne ihličnaté lesy sú rozšírené. a. Len na južnej pologuli. b. Vo vyšších zemepisných šírkach na oboch pologuliach. c. Len na severnej pologuli. d. Aj v tropických oblastiach vo vyšších nadmorských výškach.

56. V tajgách nenachádzame. a. Podzisoly. b. Stagnosoly. c. Glejsoly. d. Halisoly. e. Organosoly.

57. V opadavých širokolistých lesoch nenachádzameb. a. Pabuk Nothofagus obliqua. b. Dub zimný. c. Dub korkový. d. Brečtan popínavý.

58. Stredozemné tvrdolisté lesy nenachádzame. a. V Kalifornii. b. V Chile. c. V severnej Afrike. d. V južnej Afrike. e. Na Floride.

59. Pre tundru sú typické. a. Komáre. b. Sporá vegetácia kvôli nedostatku zrážiek. c. Čriedy spásačov. d. Pravidelné požiare. e. Veľkoplošné disturbancie.

60. Taxonomické zloženie spoločenstiev jedného biómu sa líši kvôli. a. Odlišným klimatickým podmienkam. b. Odlišným ekologickým nárokom organizmov. c. Spoločnej evolučnej histórii. d. Odlišnej evolučnej histórii.

61. Na obratníku Kozorožca je slnko v nadhlavníku. V deň letného slnovratu. V deň zimného slnovratu. Počas jesennej rovnodennosti. Počas jarnej rovnodennost.

62. Po narušení tropického dažďového lesa ako prvé rýchlo narastú. a. Pionierske dreviny. b. Palmy. c. Trávy. d. Byliny. e. Machy.

63. Rastliny rastúce na iných rastlinách ako epifyty sa nazývajú. a. Hemikryptofyty. b. Fanerofyty. c. Geofyty. d. Chamerofyty. e. Terofyty. f. Helofyty. g. Epifyty.

64. Rašelinné lesy rastú na. a. Nepriepustnom kyslom podloží s nadbytkom vody. b. Kyslom silikátovom podloží bez nadbytku vody. c. Kyslom silikátovom podloží s nadbytkom vody a živín. d. Nepriepustnom kyslom podloží bez nadbytku vody a živín.

65. Termity sa živia: a. Odumretou rastlinnou hmotou. b. Živou rastlinnou hmotou. c. Typické všežravce. d. Typické karnivory. e. Parazitujú na rastlinách.

66. Čím ideme od rovníka ďalej smerom k pólom, sezónne výkyvy v dĺžke dňa a noci sa. a. Nemenia. b. Znižujú. c. Zvyšujú. d. Závisia od zemepisnej šírky. e. Závisia od nadmorskej výšk.

67. Pasáty a antipasáty tvoria cirkuláciu známu ako: Hadleyho bunka. Intertropická zóna konvergencie. Ferrelova bunka. Pasátový kolobeh. Polárna bunka.

68. Čeľaď broméliovitých (Bromeliaceae) je endemitom. Afriky. Ameriky. JV Ázie. Austrálie. Cirkumtropicky.

69. Pre stromy v subalpínskom krivolese neplatí, že: Sú pokrútené. Rastú na úpätiach hôr. Sú porastené machmi. Sú porastené lišajníkmi. Rastú pri hornej hranici lesa.

70. Limitujúcim faktorom v oceánoch zvyčajne nebýva. Obsah kyslika. Obsah dusika. Množstvo stopových prvkov. Dostupnosť svetla.

71. Pre aktívne kontinentálne okraje platí, že: Vznikajú na rozhraní litosferických platní, majú úzke šelfy, kontinentálny svah klesá do hlbokomorských priekop. Vznikajú vnútri platní, ďaleko od rozhraní, majú širšie šelfy. Vznikajú vnútri platní, majú užšie šelfy. Vznikajú na rozhraní platní, majú širšie šelfy.

72. Oceánska kôra je v porovnaní s pevninskou: Stará. Podobného veku. Mladá. Nedá sa zovšeobecniť.

73. Zvyškom pravekého mora Tethys je. Stredozemné more. červené more. baltické more. Sargasové more. Karibské more.

74. Kokolitky (Coccolithales) majú schránku tvorenú. CaCO3. Celulózou. Amorfným kremeňom. SiO2. NaCl.

75. Stromy a kry sú v savane potláčané. Nedostatkom živín. Ohňom. Nadbytkom vody. Trávami. Nízkymi populačnými hustotami herbivorov. Nedostatkom opeľovačov.

76. Pravdivá veta o ostrovoch a prúdoch: Ostrovy vytvárajú prekážky pre hlbokomorské prúdy, ktoré vystupujú k povrchu a prinášajú živiny, zvýšená produkcia. Ostrovy vytvárajú prekážky pre hlbokomorské prúdy, ktoré zostupujú ku dnu, prinášajú živiny. Ostrovy vytvárajú prekážky pre chladné hlbokomorské prúdy, ktoré zostupujú ku dnu, odnášajú živiny. Ostrovy vytvárajú prekážky pre hlbokomorské prúdy, ktoré vystupujú k povrchu.

77. Kľúčovou inováciou tráv bolo: Adaptácie na prilákanie opeľovačov. Odolnosť voči zaplaveniu. Odolnosť voči zasoleniu. Schopnosť znášať zatienenie. Odolnosť voči suchu a rast na otvorených stanovištiach. Používanie mykorízy najmä v kyslých pôdach.

78. V stredných tokoch dominujú. Zberače. filtrátory. Predátory. drviče.

79. Najrozšírenejším typom pôd stepí sú: Glejosoly. Oxisoly. Molisoly. Organosoly. Regosoly.

80. Pre dimiktické jazerá platí: a. Sú hlboké a voda sa v nich neustále premiešava. b. Sú hlboké a voda sa v nich nikdy nepremešuje až ku dnu. c. Sú plytké a voda sa v nich nikdy nepremešuje. d. Sú plytké a voda sa premiešava 2x do roka. e. Voda sa premiešava 2x do roka.

81. Palma olejová pochádza z. a. Afriky. b. Amazónie. c. Atlantického lesa v Brazílii. d. JV Ázie. e. Austrálie. f. Madagaskaru. g. Cirkumtropicky.

82. Púšte vznikajú v oblastiach: a. Permanentných anticyklón. b. Permanentných cyklón. c. Styku teplých prúdov s pevninou. d. Na suchých náveterných stranách hôr. e. Intertropickej zóny konvergencie.

83. Medzi mangrovníky nepatria: a. Rhizophora. b. Avicenia. c. Ceiba. d. Bruguiera. e. Lagunculariae.

84. Typickým predstaviteľom opadavého širokolistého lesa v Severnej Amerike nie sú: a. Javorovo-bukové. b. Dubovo-lipové. c. Dubovo-gaštanové. d. Dubovo-hikóriové.

85. Hlavnými producentmi v rašeliniskách boreálu sú: a. Trávy. b. Paprade. c. Machorasty. d. Zakrpatené stromy a kry. e. Nedá sa povedať, kto je hlavným producentom.

86. Hlavným zdrojom organickej hmoty pre organizmy drobných vodných tokov v listnatých lesoch je: a. Machy. b. Riasy. c. Lístie z pobrežnej vegetácie. d. Odumreté živočíchy. e. Mikroorganizmy.

89. Mokrými púšťami nazývame: a. Oázy. b. Neúrodné pôdy tropických dažďových lesov. c. Stepné močariská a rašeliniská. d. Podmáčané územia v depresiách na savanách. e. Oblasti oceánov s nedostatkom živín.

90. Úrodná červená pôda (terra rosa) sa tvorí na: Žulách. Čadičoch. Vápencoch. V nivách riek. Na miestach s nedávnou vulkanickou činnosťou.

Ktorá veta je pravdivá?. Ostrovy vytvárajú prekážky pre hlbokomorské prúdy, ktoré pri nich vystupujú k povrchu, kam prinášajú množstvo živín. Preto pozorujeme okolo ostrovov zvýšenú produkciu fytoplanktónu a na ňu naviazanú produkciu zooplanktónu a rýb. Ostrovy vytvárajú prekážky pre hlbokomorské prúdy, ktoré pri nich zostupujú ku dnu, kam prinášajú množstvo živín z povrchu. Preto pozorujeme okolo ostrovov zvýšenú produkciu fytoplanktónu a na ňu naviazanú produkciu zooplanktónu a rýb. Ostrovy vytvárajú prekážky pre chladné hlbokomorské prúdy, ktoré pri nich zostupujú ku dnu, kam odnášajú množstvo živín z povrchu. Preto pozorujeme okolo ostrovov zníženú produkciu fytoplanktónu a na ňu naviazanú produkciu zooplanktónu a rýb. Ostrovy vytvárajú prekážky pre hlbokomorské prúdy, ktoré pri nich vystupujú k povrchu. Preto pozorujeme okolo ostrovov zníženú produkciu fytoplanktónu a na ňu naviazanú produkciu zooplanktónu a rýb.

Najrozšírenejším typom pôd stepí sú: glejosoly. oxisoly. holisoly. organosoly. regosoly. histosoly.

Palma olejová (Elaeis guineensis) pochádza z tropických lesov: Afriky. Amazónie. Atlantického lesa v Brazílii. JV Ázie. Austrálie. Madagaskaru. je rozšírená cirkumtropicky.

V tajgách nenachádzame: podzolisoly. stagnosoly. glejosoly. halisoly. organosoly.

Mokrými púšťami sú nazývané: oázy. netvrdé pôdy tropických dažďových lesov. stepné močariská. rašeliniská. podmáčané územia v depresiach na savanách. oblasti oceánov s nedostatkom živín.

Pasáty sú: severovýchodné (na severnej pologuli) a juhovýchodné (na južnej pologuli) vetry vanúce v prizemnej vrstve troposféry od obratníkov k rovníku. juhovýchodné (na severnej pologuli) a severovýchodné (na južnej pologuli) vetry vanúce v prizemnej vrstve troposféry od obratníkov k rovníku. severozápadné (na severnej pologuli) a juhozápadné (na južnej pologuli) vetry vanúce vo vyšších vrstvách troposféry od rovníka k obratníkom. juhovýchodné (na severnej pologuli) a severovýchodné (na južnej pologuli) vetry vanúce vo vyšších vrstvách troposféry od rovníka k obratníkom. juhovýchodné (na severnej pologuli) a severovýchodné (na južnej pologuli) vetry vanúce vo vyšších vrstvách troposféry od obratníkov k rovníku.

Oceánska zemská kôra je tvorená predovšetkým horninami: žulového charakteru. bazaltmi. vápencom a dolomitmi. nedá sa zovšeobecniť, pretože jej zloženie je veľmi pestré.

Tam, kde je morské pobrežie ďaleko od okraja tektonických platní, má sklon: strmý. mierny. záleží od geologického podkladu. nedá sa zovšeobecniť.

Rozsievky (Bacillariophyceae) majú schránky tvorené: CaCO₃. celulózou. aragonitom. SiO₂. MgSO₄. nedá sa zovšeobecniť, záleží od pH vody.

Primárna produkcia oblastí oceánov veľmi vzdialených od pevnín, kam sa prach dostane iba zriedkavo, je často limitovaná: dusíkom. fosforom. železom. svetlom. teplotou.