Fylogeneza- TS, VS, termoregulácie, biorytmy

658. K častiam žalúdka prežúvavcov patrí: Bachor. Čepiec. Kniha. Slez. Hrvoľ. Kloaka. Nefrón. Šál.

665. Vnútrobunkové trávenie sa vyskytuje u: Protozoí. Ploskavcov. Obrúčkavcov. Vtákov. Bičíkovcov. Článkonožcov. Koreňonožcov. Cicavcov.

666. U ktorých živočíchov sa po prvý raz vyskytuje mimobunkové trávenie: U pŕhlivcov. U Nepŕhlivcov. U obrúčkavcov. U jednobunkových organizmov. U ploskavcov. U článkonožcov. U Annelida. U Plathelminthes.

710. Spálením živín pri použití 1l kyslíka sa uvoľní energia: 10,9 J. 121 kJ. 20,1 kJ. 2,1 kJ. 0,109 kJ. 12100 J. 20100 J. 2010 J.

714. U ktorých živočíchov prebieha biologické trávenie v hrubom čreve: U neprežúvavých bylinožravcov. U medveďa. U koňa. U človeka. U nosorožcov. U tapírov. U nepárnokopytníkov. U prežúvavých párnokopytníkov.

716. U ktorých živočíchov sa v slinných žlazách tvoria enzými: U všežravcov. U prežúvavcov. U mäsožravcov. U vtákov. U levov. U psov. U jeleňov. U holubov.

730. Resorpčná plocha sliznice tenkého čreva je zväčšená: Veľkou dĺžkou orgánu. Klkmi. Výrastkami. Mikroklkmi. Mikroorganizmami. Prenikaním telových tekutín. Sekrečnymi bunkami. Baktériami.

732. Najdôležitejším orgánom metabolizmu je: Pečeň. Dvanástnik. Slezina. Oblička. Podžalúdková žľaza. Duodenum. Slinivka brušná. Hrubé črevo.

743. Miazgové uzliny zachytávajú: Mikroorganizmy. Toxíny. Prachové čiastočky. Sérové bielkoviny. Tukové kvapôčky. Glukózu. Vitamín B. O2 a CO2.

745. Trávenina z tenkého do hrubého čreva sa dostáva: Peristaltickými pohybmi. Sťahmi svaloviny. Kmitaním riasiniek. Pomocou gravitácie. Činnosťou baktérií. Vlastnou hmotnosťou. Hltaním. Pozitívnym geotropizmom.

746. Kvalitatívne správne zložená potrava obsahuje: Bielkoviny. Tuky. Nestráviteľné latky, ako napr. Celulózu. Vodu. Nepostradatelné aminokyseliny. Nenasýtené mastné kyseliny. Minerálne látky. Vitamíny.

757. Ktoré látky štiepi amyláza: Bielkoviny. Tuky. Škrob. Polysacharidy. Nukleové kyseliny. Lipidy. Nukleotidy. Polypeptidy.

785. Ako získavajú živočíchy a človek energiu na životne deje: Anorganockými látkami z potravy. Premenou tepla na chemickú energiu. Enzymatickým rozkladom organických látok. Enzymatickým rozkladom anorganických látok. Premenou anorganických látok na energiu. Rozkladom organických látok výlučne pôsobením enzymov. Premenou tepla na osmotickú energiu. Z chemickej energie obsiahnutej v anorganických látkach.

787. Lipáza sa môže vyskytovať v žalúdočnej šťave: Prežúvavcov. Neprežúvavcov. Mäsožravcov. Hlodavcov. Myši. Mačky. Tigra. Koňa.

791. Najmenšie množstvo energie, potrebnej na udržanie života v úplnom pokoji, nalačno a pri optimálnej teplote sa nazýva: Optimálny látkový metabolizmus. Bazálny metabolizmus. Optimálny metabolizmus. Minimálny katabolizmus. Optimálny katabolizmus. Optimálny anabolizmus. Maximálny metabolizmus. Submaximálny metabolizmus.

792. Na aké formy energie sa transformuje energia, získaná enzymatickým rozkladom organických látok potravy: Na energiu chemickú. Na energiu mechanickú. Na energiu elektrickú. Na energiu osmotickú. Na energiu svetelnú. Na energiu jadrovú. Na energiu membránovú. Na energiu svalovú.

649. U ktorých živočíchov sa amoniak vylučuje ako kyselina močová: U človeka. U vtákov. U veslonožcov. U cicavcov. U kamzíkov. U zúbkozobcov. U primátov. U placentálií.

651. U ktorých živočíchov sa amoniak vylučuje ako močovina: Veľrýb. Vtákov. Placentálií. Cicavcov. Sysľov. Zúbkozobcov. Človeka. Netopierov.

652. Čo sa tvorí z dusíkatých zvyškov aminokyselín pri premene bielkovín: Oxidy uhlíka. Nitráty. Amoniak. Bielkoviny. Nitrozamíny. NH3. CO2. Amíny.

677. Ako sa nazývajú bunky, ktoré tvoria základ protonefrídií: Lievikovité. Plamienkovité. Obličkové. Kĺbovité. Plameňové. Epitelové. Gangliové. Obrúčkové.

687. Aký typ vylučovacích ústrojov majú ploskavce: Gonády. Pronefrídie. Mezonefrídie. Protonefrídie. Metanefrídie. Nefrídie. Schizonefrídie. Paranefrídie.

694. Z organických látok sa močom vylučujú najmä: Chloridy. Zlúčeniny uhlíka. Zlúčeniny dusíka. Zlúčeniny červeného krvného farbiva. Polyvinylchlorid. Hemoglobin. Bielkoviny. Glykogén.

701. Číry moč majú: Vtáky. Plazy. Ryby. Obojživelníky. Hady. Korytnačky. Žaby. Mloky.

704. Z anorganických látok sa močom vylučujú najmä: Zlúčeniny dusíka. Draslík. Chloridy. Kyseliny. Zlúčeniny uhlíka. Močovina. Kyselina močová. Zlúčeniny dusíka.

706. Malpigiho telieska: Tvoria aj glomeruly. Tvoria aj Bowmanove vačky. Tvoria aj Henleho kľučky. Tvoria aj zberné kanáliky. Sa nachádzajú v pečeni. Sa nachádzajú v obličkách. Sú miestom vzniku protilátok. Sú miestom vzniku moču.

718. Vylucovacími ústrojmi niektorých článkonožcov sú: Malpigiho rúrky ústiace do čreva. Nefrídie. Tykadlové žľazy. Protonefrídie. Obličky. Malpigiho rúrky ústiace na povrch tela. Golgiho rúrky ústiace do čreva. Obličkové telieska.

744. U ktorých živočíchov sa amoniak vylučuje z tela priamo: U vtákov. U vodných živočíchov. U plazov. U kaprov. U hydiny. U rýb. U hadov. U človeka.

773. Obličky rozdelené na samostatné lalôčiky majú: Kôň. Delfín. Pes. Človek. Medveď. Králik. Myš. Potkan.

776. Obrúčkavce odstraňujú odpadové látky: Plamienkovými bunkami. Protonefrídiami. Malpigickými trubicami. Nefrídiami. Tykadlovými žlazami. Nefrídiami, z každého článku osobitne. Nefrídiami, z každého páru článkov osobitne. Obličkami.

777. Protonefrídie: Sa prvý raz objavujú u prvokov. Sa prvý raz objavujú u ploskavcov. Sa prvý raz objavujú u hlavonožcov. Sa prvý raz objavujú u lariev hmyzu. Vyúsťujú vývodmi do telovej dutiny. Vyúsťujú vývodmi Na povrch tela. Sú základom plamienkových buniek. Začínajú sa plamienkovými bunkami.

797. Vylučovacími ústrojmi stavovcov sú: Mazové žľazy. Obličky. Močové cesty. Močový mechúr. Protonefrídie. Metanefrídie. Nefros. Malpigiho rúrky.

705. Od čoho závisí aktivita živočíchov s nestálou teplotou tela: Od novoročného obdobia. Od tepla prijatého z vonkajšieho prostredia. Od hrúbky kože. Od premeny živín v organizme. Od tepla odobratého vonkajším prostredím. Od nedostatku vody. Od bazálneho metabolizmu. Od hustoty ochlpenia.

782. U ktorých živočíchov sa vyskytuje heterotermia: Mlok. Jazvec. Chrčok. Človek. Syseľ. Korytnačka. Netopier. Jež.

783. Ktoré živočíchy sú ektotermné: Obojživelníky. Kruhoústnice. Aves. Drsnokožce. Chondrichtyes. Ryby. Plazy. Vtáky.

786. Ako sa nazývajú živočíchy s premenlivou teplotou tela: Homeotermné. Ektotermné. Mezotermné. Mixotermné. Exotermné. Autotermné. Heterotermné. Autonómne.

793. Ktoré z uvedených zvierat sú hibernanty: Jež. Plch. Chrčok. Svišť. Syseľ. Netopier. Vlk. Líška.

799. Ako sa nazývajú živočíchy so stálou teplotou tela: Endotermné. Ektotermné. Teplomilné. Polytermné. Exotermné. Autotermné. Monotermné. Homotermné.

805. Na čo sa premení väčšia časť energie, získanej enzymatickým rozkladom organických látok potravy, ktorá sa biogénne netransformuje: Na teplo. Na chemickú energiu. Na mechanickú energiu. Na glukózu. CO2+H2O. Osmotickú energiu. Elektrickú energiu. Energetický ekvivalent.

817. O zimných spáčoch platí, že: Sú to hypernanti. Patria k ním netopier, jazvečík, syseľ. Zimný spánok začína pri trvalom poklesnutí teploty pod 20ºC. Zimný spánok sa začína pri trvalom poklesnutí teploty prostredia na 4ºC. Zimný spánok sa začína pri trvalom poklesnutí teploty prostredia pod 10ºC. Ich telesná teplota počas spánku je 3,5-4ºC. Počas zimného spánku sa ich fyziologické funkcie neznížia. Počas zimného spánku srdce udrie 10-11krát za minútu.

678. K endogénnym biorytmom zaraďujeme: Rytmus dýchania. Rytmus činnosti srdca. Rytmická aktivita nervovej sústavy. Sťahy hladkých svalov. Rytmus striedania svetla a tmy. Rytmus striedania prílivu a odlivu. Rytmus striedania mesačných fáz. Rytmus striedania ročných období.

681. Exogénne biorytmy: Závisia od pravidelných javov vonkajšieho prostredia. Závisia od striedania ročných období. Závisia od striedania cyklov pohlavnej aktivity. Závisia od striedania svetla a tmy. Závisia od striedania prílivu a odlivu. Môže sa vyskytovať sezónne. Možno ich úplne oddeliť od endogénnych. Súvisia s endogénnymi.

767. Narušenie biorytmov môže ohroziť: Rozmnožovanie niektorých živočíchov. Život živočíchov. Život človeka. Činnosť organizmu. Vývin organizmu. Smrť organizmu. Striedanie ročných období. Činnosť prílivu a odlivu.

778. Ako sa rozdeľujú biorytmy: Exogénne a homogénne. Mezogénne a homogénne. Homogénne a heterogénne. Endogénne a exogénne. Exogénne a heterogénne. Mezogénne a homogénne. Mezogénne a heterogénne. Autogénne a heterogénne.

800. Prejavom čoho sú endogénne biorytmy: Vlastnej a spoločnej činnosti organizmov. Izolovanej činnosti organizmov. Vlastnej činnosti organizmov. Autonómnej činnosti organizmov. Spoločnej činnosti orgánov. Rytmickej činnosti spoločnosti. Javov v spoločnosti. Nepravidelných javov prostredia.

1104. O biorytmoch platí, že: Môžu byt na úrovni buniek. Nemôžu byt na úrovni orgánov. Rozlišujeme endogénne a exogénne biorytmy. k exogénnym patria napr. rytmus dychania. môzu byt' na úrovni molekúl. su zmeny funkcie živých sústav, ktoré sa časom menia. k exogénnym patrí činnost' srdca. narušenie biorytmov neovplyvňuje život človeka.