Huby+rastliny

515. Zygomycéty sa rozmnožujú: Pučaním. Len nepohlavne. Pohlavne. Pomocou kopulačných výbežkov. Nepohlavne. Len pohlavne. Konjugáciou. Trochofórami.

531. Čo sú endomycéty?. Vnútorné orgány hub. Výtrusy húb. Najčastejšie jednobunkové huby. Vlákna podhubia. Huby rozmnožujúce sa pučaním. Huby využívané v potravinárstve. Huby vytvárajúce práve mycelium. Pohlavné bunky rias.

535. Ktorá z vymenovanych húb je jedlá: muchotrávka cervenkastá. hodvabnica vel'ka. Čírovka Májová. Plávka trávovozelená. Pečiarka ovčia. Hrib sosnový. Hríb satanský. Masliak obyčajný.

539. Medzi Endomycéty patrí: Kyjanička purpurová. Kvasinka vínna. Mazľavka pšenicová. Pleseň hlavičkatá. Sneť kukuričná. Riasinkovec zemiakový. Dráč obyčajný. Prašná sneť ovsová.

550. Mykoríza je: Druh jednobunkového organizmu. Výtrusnica vreckatých húb. Symbióza hubovitých vlákien s koreňmi vyšších rastlín. Parazitický spôsob života lišajníkov. Všeobecne rozšírená u rastlín. U rastlín zriedkavá. Kožné ochorenie. Endoparazit.

551. Zásobnou látkou húb je: Glykogén. Olej. Škrob. Glykogén a olej. Chitín. Celulóza. Mureín. Lignín.

559. Kvasinka vínna: Rozkladá cukor na alkohol a kyslík. Metabolizuje alkohol za vzniku oxidu uhličitého. Rozkladá cukry za vzniku alkoholu a oxidu uhličitého. Vyvoláva tzv. Alkoholové kvasenie. Patrí medzi Ascomycéty. Patrí medzi Endomycéty. Patrí medzi Zygomycéty. Patrí medzi Chytridiomycéty.

560. Huby patria medzi organizmy: Autogrofné. Heterotrofné. Prototrofné. Mixotrofné. Zložené z prokaryotických buniek. Zložené z eukaryotických buniek. Môžu vyvolávať ochorenia. Ktoré žijú len v slanej vode.

562. Mykoríza je: symbióza húb s korenmi vyssich rastlín. symbióza húb s baktériami. symbióza sinic a rias. symbióza húb s korenmi nizsich rastlín. nasadenie parazita na cudzopasiacu hubu. nasadenie cudzopasiacej huby na parazita. druh lisajnika. Druh symbiózy.

567. K smrteľne jedovatým hubám patria: Muchotrávka červenkastá. Muchotrávka cisárska. Muchotrávka zelená. Pečiarka ovčia. Muchotrávka končistá. Muchotrávka tigrovaná. Kozák brezový. Hodvábnica veľká.

570. Tmavý rožkovitý útvar - námeľ: Vzniká činnosťou Kyjaničky purpurovej. Vzniká činnosťou Penicillium Notatum. Vzniká činnosťou Mazľavky pšenicovej. Vzniká činnosťou Plesne hlavičkatej. Obsahuje alkaloidy. Obsahuje antibiotiká. Používa sa pri výrobe liečiv. Používa sa pri výrobe syrov.

571. Rod kvasinka patrí do triedy: Chytrídiomycéty. Zygomycéty. Endomycéty. Vreckaté huby. Bazídiové huby. Ascomycetes. Basidiomycetes. Endomycetes.

575. Penicilium notatum patrí medzi: Bazidiové huby. Endomycéty. Vreckaté huby. Nižšie rastliny. Huby, ktoré sa využívajú pri výrobe antibiotík. Huby, ktoré sa využívajú pri výrobe vína. Huby, ktoré sa využívajú pri výrobe alkoholu. Zygomycéty.

580. Bunka húb: Obsahuje vo svojej stene chitín. Obsahuje plastidy. Nikdy neobsahuje plastidy. Je často súčasťou dlhých vlákien- hýfy. Je často súčasťou dlhých vlákien- Cytoskelet. Obsahuje vo svojej stene zvyčajne glykogén. Obsahuje vo svojej stene zvyčajne Mureín. Neobsahuje vodu.

583. Bunka húb z polysacharidov obsahuje: Sacharózu. Chitín. Celulózu. Škrob. Glukózu. Glykogén. Fruktózu. Olej.

584. Ktoré látky sa nenachádzajú v hubách: Bielkoviny. Nukleové kyseliny. Chitín. Olej. Polysacharidy. Glykogén. Tuky. Chlorofyl.

591. Ktoré bunkové organely obsahuje bunka húb: Vakuoly. Glykogén. Mitochondrie. Golgiho systém. Plastidy. Endoplazmatické retikulum. Bunkovú stenu. Chloroplasty.

518. Podstatnú časť lišajníkov môže tvoriť symbióza: Siníc so zelenými riasami. Húb so sinicami. Húb s koreňmi vyšších rastlin. Hub so zelenými riasami. Hub s machorastami. Siníc s hubami. Zelených rias s hubami. Zelených rias so sinicami.

537. O lišajníkoch sú správne tvrdenia: Sú priekopníkmi života na holých skalách. Ich odumreté stielky tvoria základ humusu. Vyskytujú sa najmä v trópoch. Vyskytujú sa najmä v polárnych oblastiach. Citlivo reagujú na čistotu ovzdušia. Patria k významným predátorom. Huba, ktorá je ich základom sa volá lichenizovaná huba. Huba, ktorá je ich základom sa volá mykoríza.

431. Bunková stena rozsievok je prestúpená: Oxidom vápenatým. Kremičitanom sodným. Oxidom kremičitým. Hydroxyapatitom. Hydrogénuhličitanmi. CO2. SiO2. H2O2.

514. K hnedej vývojovej vetve rias patrí: Chrisidiastrum. Cosmarium. Tribonema. Trachelomonas. Peridinium. Dinobryon. Pandorina. Mirabilis Jalapa.

522. Spájavky patria medzi: Nižšie rastliny. Zelené riasy. Jadrové organizmy (eukaryota). Rastliny. Huby. Protobionta. Conjugatophyceae. Cormobionta.

527. Hnedé riasy majú chlorofyl: B. A. C. A aj C. A aj B. B aj C. D. A aj D.

534. Podľa dvojice clorofylov možno riasy deliť na: "Červenú vyvojovú vetvu" s chlorofylmi a,d. "Červenú vyvojovú vetvu" s chlorofvlmi a, c. "hnedú vyvojovú vetvu" s chlorofylmi a, c. "hnedú vyvojovú vetvu" s chlorofylmi a,d. "zelenú vývojovú vetvu" s chlorofylmi a,b. "zelenú vyvojovú vetvu" s chlorofylmi a,d. "zelenú vyvojovú vetvu" s chlorofylmi a,c. "hnedú vyvojovú vetvu" s chlorofylmi b,c.

566. K zelenej vývojovej vetve rias patrí: Pandorina. Pleurichloris. Peridinium. Kaderavka. Spirogira. Staurastrum. Červenoočko zelené. Kryptomonáda.

582. Priraďte k vývojovému stupňu stielky typického predstaviteľa: Vláknový- drobnozrnko. Rúrkovitý- drobnozrnko. Kokálny- chlorela. Pletivový- kaderavka. Kokálny- chary. Bičíkatý- chlamydomonáda. Vláknitý- žabí vlas. Vláknitý- kaderavka.

1438. Váľač gúľavý patrí do triedy: Oomycéty. Vlastné zelené riasy. Modré riasy. Hnedé riasy. Chlorophyceae. Charophyceae. Chary. Spájavky.

40. Aké rastlinné pletivá rozlišujeme podľa zhrubnutia bunkovej steny: Mezenchým. Parenchým. Kolenchým. Prozenchým. Sklerenchým. Chýmus. Mezoglea. Coelom.

178. Plazmoddzmy sú: Typ tkaniva. Typ prvoka. Typ spojenia rastlinných buniek. Typ spojenia vírusových buniek. Spojením plazmatických membrán susedných buniek. Spojením membran chloroplastov susedných buniek. Štruktúry, ktoré uľahčujú prechod látok medzi bunkami a prispievajú k mechanickej súdržnosti pletiva. Štruktúry, ktoré stažujú prechod látok medzi bunkami a prispievajú k mechanickej súdržnosti pletiva.

519. Ktorá generácia prevláda v individuálnom vývine machorastov: Pohlavná. Nepohlavná. Gametofyt. Neprevlada žiadna. Sporofyt. Saprofyt. Seta. Partenogenetická.

523. Oddeleniami vyšších rastlín sú: Sladičorasty. Rhodophyta. Ryniorasty. Equisetophyta. Prasličkorasty. Magnóliorasty. Spájavky. Chaluhy.

526. Rizomoid. Podzemná časť stonky ryniorastov. Nadzemná časť stonky. Vedľajšia časť stonky. Rozvetvená časť stonky. Časť ryniorastu, ktorá má funkciu koreňa. Časť machorastu, ktorá má časť koreňa. Podzemná časť stonky. Podzemná časť stonky machorastov.

532. Rodozmena je: zmena autotrofnej generácie na heterotrofnú. Zmena rodu na druh. Striedanie sporofytu a gametofytu. Úplná premena hmyzu. Rovnakotvará u ryniorastov. Rôznotvará u machorastov. Rovnakotvará u machorastov. Izomorfná u ryniorastov.

533. Sporofyt je: Nepohlavná generácia. Pohlavná generácia. Pohlavný orgán rastlinnej bunky. Bakteriálna spóra. Diploidná stopka s vytrusnicou. Haploidný prvoklík. Prítomný u machorastov. Haploidná rastlinka u machorastov.

542. Kambium je: Stavebné pletivo rastlín. delivé pletivo medzi drevnou a lykovou čast'ou cievneho zväzku stonky dvojklíčnolistových rastlín. Jedna z vrstiev geosféry. Typ živočíšneho tkaniva. Pletivo, z ktorého vzniká druhotné lyko. Pletivo, z ktorého vzniká druhotné drevo. Pletivo, z ktorého vzniká prvotné drevo. Pletivo, z ktorého vzniká prvotné lyko.

544. Krytosemenné rastliny sa rozšírili v: Mladších prvohorách. Druhohorách. Treťohorách. Štvrtohorách. Kenozoiku. Mezozoiku. Paleozoiku. Stredoveku.

546. Do ktorého oddelenia zaraďujeme triedu pečeňovky: Machorasty. Plavúne. Bazídiové huby. Prasličkorasty. Bryophyta. Rhyniophyta. Magnóliorasty. Sinice.

569. Čo je kutikula: Povrchová tenká blana protozoí. Chemická zlúčenina. Stavebná látka rastlín. Vonkajšia vrstva pokožky niektorých rastlín. Nepriepustná vrstva obsahujúca vosk a kutín. Nepriepustná vrstva obsahujúca Chitín a lignín. Vonkajšia vrstva pokožky niektorých húb. Priepustná vrstva obsahujúca vosk a kutín.

576. Obdobie vegetačného pokoja označujeme ako: Durmancia. Dormancia. Domancia. Donancia. Domestifikácia. Dominancia. Defekácia. Detekcia.

579. Vyššie rastliny: Sú prevažne autotrofné. Druhotne môžu byt aj heterotrofné. Majú vyvinutú sústavu vodivých pletív. Vytvárajú mycélium. Vyskytujú sa len na súši. Majú dokonalú sústavu krycích pletív. Dýchajú tracheidami. Nikdy nemôžu byť heterotrofné.

581. Ktoré sú typické časti kvetu magnóliorastov: Kvetné čapíky. Tyčinky. Piestik alebo piestiky. Kvetné vrecká. Kvetné vankúšiky. Kvetné lôžko. Stvol. Kvetné obaly.

585. Ktoré z uvedených sú oddeleniami vyšších rastlín: Polypodiophyta. Machorasty. Sladičorasty. Ryniorasty. Plavúňorasty. Borovicoplasty. Bryophyta. Magnoliophyta.

586. Ktoré tvrdenie platí o machorastoch: Patria k nižším rastlinam. Patria k vyšším rastlinám. Sporofyt má prevahu nad gametofytom. Chránia pôdu pred vyschnutím. Pohlavná generácia má prevahu nad nepohlavnou. Majú velky význam v prírode. Zadržiavajú morskú vodu. Odôvodňujú vodné toky.

587. Pre oddelenie borovicorastov sú typickými znakmi: Kolaterálne cievne zväzky. medzi drevnou a lykovou čast'ou cievnych zväzkov je primárna kôra. Vytvárajú meristémy. Hlavný koreň sa vyvíja z korienka. Gametofyt má prevahu nad sporofytom. Telo je rozlíšené na nadzemnú a podzemnú časť. Podzemné orgány sú primárne korene. Podzemné orgány sú sekundárne korene.

588. Oddeleniami vyšších rastlín sú: Lycopodiophyta. Polypodiophyta. Bryophyta. Rhyniophyta. Chlorophyta. Magnoliophyta. Equisetophyta. Pinophyta.

589. Telo ryniorastov tvorí: Rizoid. Vodivé pletivo. Pakorienok. Pabyľka. Stonka. Palístok. Fyloid. Kauloid.

590. Ktoré rastliny zaraďujeme do triedy Bryatae: Dvojhrot chvostovitý. Porastnica mnohotvará. Ploník borievkový. Skrutok vlahojavný. Porastník Schreberov. Rakytnik lesklý. Bielomach sivý. Lepinodendron.