Maximalny počet elektronov, ktoré sa nachádzajú v elektronovej vrstve s hlavným kvantovým čislom n=2, je: 2 8 18 32 môžné vypočitať zo vzťahu 2n2 6 12 16.
Elektronová hladina M môže obsahovať: maximálne 16 elektronov len p orbitály len s a p orbitály s,p,d orbitály maximálne 12 elektronov maximálne 18 elektronov maximálne 8 elektronov 2n2 elektronov, kde n=hlavné kvantové číslo.
Neutron: je častica, ktorej hmotnosť sa približne rovná hmotnosti mplekuly vodíka je častica, ktorá má len jeden elementrarny kladny náboj nie je elektricky nabitá častica ma hmotnosť približne rovnakú ako proton je jednou zo zakladnych elementarnych častíc elektronoveho obalu je jednou z dvoch druhov elementarnych častíc atomoveho jadra je zakladnou štrukturnou jednotkou látky nepatrí medzi nekleony.
Elektron: atomu vodíka má v zakladnom stave najnižšiu možnú energiu nemôže prejsť do niektoreho stavu s vyššou hodnotou n ak sa atomu dodá ebergia môže byť odtrhnutý od atomu dodanim dostatočne vysokeho množstva energie je charakterizovany kvantovymi čislami ak je odtrhnuty od atomu vznikne kladne nabity ion-anion čim ma nižšiu energiu, tym nižšia energia je potrebna na jeho otrhnutie z atomu atomu sodika sa ľahko odtrhne a vznika z neho kation sodika ma hmotnosť približne 1830-krat nižšiu ako hmotnosť atomu vodíka.
O prehodných prvkoch, ktore sa nachadzajú v VI.B skupine platí: majú atomove polomery, ktore sú relatívne väčšie ako pre s1 prvkoch (v ramci jednej periody) majú v poslednej vrstve 1 alebo 2 elektrony majú v predposlednej vrstve aj neuplne obsadene d orbitaly majú v predposlednej vrstve neobsadane p orbitaly majú vo valenčnej vrstve 8 elektronov všetky majú hlavne kvantove čislo n=4 všetky sú kovy v poslednej vrstve majú 6 elektronov .
Podľa Pauliho princípu: v orbitale px môže byť maximalne 1 elektron v orbitale py môžu byťmaximalne 2 elektrony v orbitale pz môže byť maximalne 10 elektronov v orbitale s môže byť maximalne 1 elektron v orbitale s môžu byť maximalne 2 elektrony v orbitale py može byť maximalne 6 elektronov v orbitaloch d môže byť maximalne 10 elektronov v orbitale môžu byť najviac 2 elektrony s opačnym spinom .
čislo skupiny A v periodickej sústave: sa nezhoduje s hodnotou hlavneho kvantoveho čisla sa zhoduje s počtom elektronov na poslednej elektronovej vrstve nadobuda hodnoty I až VIII označuje počet orbitalov v atome je rovnake ako najvyššie zaporne oxidačne čislo atomov prvku v skupine sa zhoduje s čislom periody pre každy prvok je rovnake ako najvyššie kladne oxidačne čislo atomov prvkov I až VII skupine ( okrem O a F ) sa zhoduje s hlavnym kvantovym čislom prvku.
čislo periody v periodickej sústave prvkov je rovnake ako: hlavne kvantove čislo valenčnych elektronov atomov neprechodnych prvkov v danej periode vedľajšie kvantove čislo valenčnych elektronov atomov prvkov v danej periode magneticke kvantove čislo valenčnych elektromov atomov prvkov v danej periode spinove kvantove čislo valenčnych elektronov atomov prvkov v danej periode počet valenčnych elektronov atomu daneho prvku najväčšie kladne oxidačne čislo atomu daneho prvku najväčšie zaporne oxidačne čislo atomu daneho prvku počet elektronovych vrstiev atomov prvkov danej periody .
Madzi f prvky zaradujeme: prvky skupín I.B až VIII.B napr. tie prvky, ktore s rastucim protonovym čislom si postupne doplňajú 14 elektronov v orbitale 4f ( lantanoidy) chalkogeny lantanoidy a aktinoidy halogenidy tie prvky, ktoré majú vo valenčnej vrstve elektrony ns a np a v predposlednej vrstve elektrony (n-1)f vnutorne prehodné prvky prvky, ktore sa nachadzaju v VI.A a VII.A skuoine periodickej sústavy .
Energia, ktora sa spotrebuje na rozštiepenie určitej chemickej väzby: je rovnaka ako aktivačna energia je rovnaka ako energia, ktorá sa uvoľní pre jej vzniku je vyššia ako energia, ktora sa uvoľní pri jej vzniku je rovnaka ako ionizačna energia je disociačna energia väzby je nazyvana tiež väzbova energia udava sa napr. v jednotkach kj.mol-1 je nižšia ako energia, ktorá sa uvoľní pri jej vzniku .
Väzbovosť atomu: súvisi s konfiguraciou jeho valenčnej vrstvy súvisí s konfiguraciou valenčnej vrstvy atomov, s ktorymi sa zlučuje zavisi od počtu orbitalov, ktore v zakladnom stave majú len jeden elektron prvkov 2. a 3. periody sa riadi prevažne oktetovym pravidlom nesuvisi s konfiguraciou valenčnej vrstvy atomov, s ktorymi sa zlučuje pri niektorych prvkov sa odvodzuje od elektronovej konfiguracie v excitovanom stave (napr. C) je počet ionovych väzieb, ktore môže dany prvok tvoriť je počet kovalentnych väzieb, ktorymi sa atom daneho prvku viaže v zlučenine .
V molekule peroxidu vodíka: má atom kyslika oxidačne šíslo -II má atom kyslika oxidačne číslo -I má atom kyslika väzbovosť 1 má atom vodika oxidačne číslo -I má atom vodíka oxidačne I má atom vodika oxidačne číslo II má atom kyslika väzbovosť 2 sú atomy kyslika a vodika viayane kovalentnou väzbou .
V molekule acetylenu medzi atomami uhlika: sú 3 sigma väzby je 1 sigma a 2 pí väzby sú 2 sigma a 1 pí väzby sú kovalentné väzby sú vodíkové väzby je trojitá väzba je dvojitá väzba je väzba, ktora túto zlučeninu radí medzi alkíny .
Trojita väzba: v molekule uhľovodíka je reaktivnejšia ako jednoduchá medzi rovnakymi atomami je najpevnejšia je typicka pre alkadieny vznika prekrytim s-orbitalov je napr. v molekule acetylenu je napr. v molekule etylenu je napr. v molekule etinu patri medzi nasobne väzby .
Pre ionove zlučeniny platí: sú väčšinou nerozpustne vo vode sú väčššinou rozpustne vo vode majú štrukturu, v ktorej sa elektrostatickými silami priťahuju kationy a aniony ako taveniny alebo v roztokoch vedú elektricky prud sú tie, pre ktoré je typicka kovalentna väzba medzi prvkami sú tie, u ktorych je rozdiel elektronegativit zlučovanych prvkov vyšši ako1,7 vo vode disociuju na iony ich vodne roztoky sú elektrolyty.
Elektronegativita atomu draslika je 0,9 a atomu bromu je 2,7. Aka je väzba medzi atomami Br a K v bromide draselnom: 𝝿 - väzba násobna väzba sigma väzba ionová väzba kovová väzba koordinačna väzba rovnaká ako medzi atomami Na a Cl v chloride sodnom kavalentná väzba .
Stabilita malekuly: závisi od množstva ebergie, ktorá sa uvoľní pri jej vzniku závisi od aktivačnej energie reakcie vzniku závisi od množstva odštiepenych protonov nezávisi od množstva energie, ktorá sa uvoľní pri jej vzniku je tým, menšia čim sa pti jej vzniku pohltí viac energie je tým menšia, čim má molekula nižšiu hodnotu elektronegativity suvisí s ionizačnou energiou je tým väčšia, čim sa pri jej vzniku pohltí viac energie .
Kationy sú ioný, ktoré: sa pohybuju v jednosmernom elektrickom poli ku katode máju kladný naboj sa pohybuju v jednosmernom elektrickom pol k anode namôžu vznikať z atomov alkalickych kovov sa ľahko tvoria z prvkov s nízkou elektronegativitou majú viac protonov ako elektronov vznikaju z atomov prvkov po odovzdani 1 alebo viac elektronov sa ľahko tvoria z prvkov s nizkou ionizačnou energiou.
Ionove zlučeniny: v pevnom skupenstve vytvárajú kryštaly v pevnom skupenstve sú elektricke nevodive vo vodnom prostredí sa rozpadajú na kationy a aniony v kryštalickom stave sú krehke po rozpustení vo vode sa spravaju ako elektrolyty rozpušťaju sa v nepolarnych rozpušťadlach vznikaju tak, že na väzbu medzi atomami poskytuje elektrony len jeden atom tvoria atomy prvkov s veľkým rozdielom hodnot elektronegativít (>1,7) .
|
