654. Čiernobiele videnie za šera umožňujú: tyčinky Purkyněho bunky čapíky neurity tyčinky a čapíky bunky žltej škvrny dendrity čapíkov bunky svetlocitlivej škvrny. 661. čo nastáva pri šírení vzruchu po nervovom vlákne: zmena koncentrácie iónov NaCl v nervovom vlákne pohyb solí draslíka smerom k jadru bunky pohyb ionov Na+ cez membránu nervovej biínky pohyb iónov K+ cez membránu nervovej bunky zmeni sa priepustnosť membrány pre ióny K+ Na+ koncentrácia nervového vlákna dilatácia nervového vlákna akčný potenciál. 663. Kde končia motorické nervové vlákna: v hladkej svalovine steny vnútorných orgánov v svalovine ciev v kostrovych svalov v žľazách s vnútorným a vonkajším vylučovaním uprostred svalového vláknana jednoduchej synapsii uprostred svalového vlákna na nervovosvalovej platničke v hladkej svalovine kostrových svalov vpriečne pruhovanej svalovine kostrových svaloví. 668. U ktorých živočíchov sn objavujú prvé nervové centrá - gangliá: u ploskavcov u ostnatokožcov u mäkkýšov u polypovcov u ascídií u pŕhlivcov u obojživelníkov u obojživelníkov. 670. Akú nervovú sústavu majú polypovce: gangliovú rúrkovú difuznu rozptýlenú lúčovito súmernú radiálnu obojstranne súmernú rebríčkovú. 671. Senzorickou jednotkou nervovej regulácie sú: efektorové bunky inhibítory receptory reflexný oblúk špecializované zmyslové bunky alebo zakončenia dostredivých nervových vlákien bunky alebo zakončenia nervových vlákien, schopné premeny energie pôsobiacej na ne z vonkajšieho prostredia na signál (zmenu elektrického potenciálu na bunkovej membráne) bunky alebo zakončenia nervových vlákien, schopné premeny energie pôsobiacej na ne z vnútorného prostredia na signál (zmenu elektrického potenciálu na bunkovej membráne) bunky alebo zakončenia nervových vlákien, schopné premeny energie pôsobiacej na ne z vonkajšieho prostredia na signál (zmenu osmotického potenciálu na bunkovej membráne). 676. Na základe toho, odkiaľ prichádzajú podnety rozdeľujeme receptory na: chemoreceptory rádioreceptory interoreceptory mechanoreceptory exteroreceptory membránové receptory mezoreceptory mixoreceptory. 678. K endogénnym biorytmom zaraďujeme: rytmus dýchania rytmus činnosti srdca rytmická aktivita nervovej sústavy sťahy hladkých svalov rytmus striedania svetla a tmy rytmus striedania prílivu a odlivu rytmus striedania mesačných fáz rytmus striedania ročných období. 681. Exogénne biorytmy: závisia od pravidelných javov vonkajšieho prostredia závisia od striedania ročných období závisia od striedania cyklov pohlavnej aktivity závisia od striedania svetla a tmy závisia od prílivu a odlivu môžu sa vyskytovať sezónne možno ich úplne oddeliť od endogénnych súvisia s endogénnymi. 684. Obrúčkavce majú nervovú sústavu: rozptýlenú rúrkovitú rebrickovu radiálnu difúznu centralizovanu segmentovanú mediálnu. 688. Aké typy centralizovanej nervovej sústavy u nižších živočíchov poznáte rebrickova kruhova radialna rurkova difuzna centralna rozptylena obvodova. 702. Forma podnetu na ktoru je receptor najctlivejsi sa nazyva primerany podnet adekvatny podnet energeticky podnet popud reflex utlm maximalny podnet optimalny podnet. 721. Ktoré živočíchy majú vyvinutú mozgovú kôru: primati slon delfin kôn kôrovce Crustacea cicavce Mammalia. 725. Komorové oči majú: hlavonožce článkonožce stavovce ploché červy obrúčkavce ostnatokožce obojživelníky plazy. 679. Zlozene oci maju sladkovodne lasturniky clankonozce morske lasturniky hlavonozce sepie chobotnice vcely osy. 726. Zo zvierat majú výborne vyvinutý čuch: pes kôň ošípaná mačka veľryby všetky majú rovnaký čuch fakus dráč obyčajný. 728. Akými nervovými vláknami sn prenáša vzruch z kožného receptora do mozgu: dostredivým odstredivými dostredivými a odstredivými vláknami, ktoré su privádzané zadnými koreňmi miechy vláknami, ktoré vstupujú prednými koreňmi miechy mykorízovými odstredivými vláknami, ktoré sú privádzané zadnými koreňmi miechy dostredivými, ktoré vstupujú prednými koreňmi miechy. 729. Vzruch na synapsii sa prenáša prostredníctvom: glukagónu acetylcholínu noradrenalínu progesterónu inzulínu chromatínu mediátorov. 731. Kto objavil neurón: I. Mečnikov T. Schwann J.E. Purkyně LP. Pavlov A. Vesalius Ľ. Štúr A.I. Oparin L. Pasteur. 735. Kde sa nachádzajú tyčinky a čapíky: na vnútornej membráne rohovky v sklovci v sietnici v mozgovej časti na prednej ploche očnej gule na zadnej ploche očnej gule v prednej očnej komore na rohovke očnej gule v sietnici. 737. Podmienený reflex vzniká: pôsobením dvoch podnetov, z ktorých jeden je pre organizmus biologicky významný pôsobením dvoch indiferentných podnetov pôsobením jediného biologicky významného podnetu pôsobením dvoch biologicky významných podnetov dvoch neadekvátnych podnetov, z ktorých ani jeden nie je pre organizmus biologicky významný ako dočasne_spojenie medzi oblasťami, ktore sa pôsobením obidvoch podnetov aktivuju az počas života jedinca po narodení už počas fertilizácie. 754. Ktoré mnohobunkovce nemajú vytvorené nervové a svalové tkanivo: Cnidaria Hubky Porifera Nepŕhlivce Arthropoda Magnóliorasty Monocotyledoneae Mammalia. 762. podľa druhu adekvátneho podnetu k hlavným typom receptorov patria: mechanoreceptory rádioreceptory sonoreceptory chemoreceptory receptory na vnímanie bolesti exteroreceptory interoreceptory proprioreceptory. 766. Najviac mechanoreceptorov sa u živočíchov nachádza: na perách na záhlaví na chrbte na koncoch prstov na rypáku na chobote na kopytách okolo zobáka a nozdier. 768. Typ nervovej sústavy obrúčkavcov je: rozptýlená rebrickova difúzna dostredivá odstredivá nemajú nervovú sústavu mezogliálna centralizovana. 769. Nepodmienené reflexy sú: vrodene poctom nemenne dŕůhovo specifické získané počas života jedinca individuálne druhovo nešpecifické závislé od krvnej skupiny jedinca získané po smrti jedinca. 771. Radiálna nervová sústava je u: Hlavonožcov Ostnatokožcov Meduz Ploskavcov Echinodermata Bičíkovcov Výtrusovcov Koreňonožcov. 774. Vrodené reflexy sú: nepodmienené Individuálne podmienené abstraktne druhovo špecifické druhovo nešpecifické riadené bunkovou imunitou riadené protilátkovou imunitou. 775. Reflexy, ktoré sa vytvárajú až počas života jedinca sú: podmienene nepodmienené podmienené a nepodmienené všetky druhovo špecifické inštinkty vrodené u človeka málo dôležité. 784. Ustrojom rovnováhy kôrovcov je: polohový receptor receptor pohybový statocysta orgán sluchovopolohový hmatový receptor orgán bočnej čiary polohové tykadlá sonoreceptor. 801. Zadnú časť mozgu vyšších stavovcov tvorí: miecha predlzena miecha most mozocek talamus hypotalamus pallium pyramidova draha. 803. K častiam, ktoré sa rozlišujú v rúrkovej nervovej sústave u stavovcov patrí: ustredna nervová sustaya centrálne nervy periférne nervya obvodove nervy uzlinove nervy rúrkové nervy difúzne nervy rebríčkové nervy. 804. K ústrednej nervovej sústave vyšších stavovcov patrí: mozgova kora mozog miecha miechové nervy zadny mozog stredny mozog predny mozog vnútorné receptory. 818. Medzi základné zložky biologického regulačného systému patrí odstrediva draha spatna vazba integracne nervove centrum vykonny organ molekula cukru ATP plamienkova bunka zmyslovy organ. 823. Čo spôsobuje akomodačný sval: zrenicový reflex vyklenutie očnej dúhovky vyklenutie očnej šošovky pohyb očnej gule prispôsobovanie optickej sústavy oka na rôznu vzdialenosť možnosť ostrého videnia predmetov zdravým okom astigmatizmus zvýšenú pružnosť šošovky v starobe. 830. Čo tvorí retikulárnu formáciu mozgu: nervové bunky, ktoré riadia nepodmienené reflexy súbor nervových buniek, ktoré sprostredkujú obojstranné spojenie svalov a miechy rozsiahly súbor nervových buniek, ktoré prestupujú predlženou miechou - až do medzimozgu nervové bunky, ktoré umožňujú prenos vzruchu medzi mozgom a miechou dráhy a nervy, ktoré inervujú okohybné svaly svalové bunky, ktoré riadia nepodmienené reflexy rozsiahly súbor neurogliových buniek, ktoré prestupujú predlženou miechou - až do medzimozgu neurogliové bunky, ktoré umožňujú prenos vzruchu medzi mozgom a miechou. 833. V strednom mozgu človeka je ústredie: podmienených sluchových reflexov nepodmienených zrakových a sluchových reflexov podmienených zrakových reflexov retikulámej (sieťovej) formácie zabezpečujúce pohyby žalúdka v smere príslušných podnetov zabezpečujúce pohyby oci v smere príslušných podnetov zabezpečujúce zmenu polohy hlavy v smere príslušných podnetov zabezpečujúce pohyby celeho tela v smere príslušných podnetov. 834. Mozoček človeka sa podieľa na: koordinácii pohybových funkcií riadeni svalového napätia riadení činnosti vnútorných orgánov riadení neúmyselných pohybov riadení úmyselných pohybov koordinácii metabolizmu udrziavani vzpriamej polohy tela riadení plynulosti pohybov. 812. Ktorým živočíchom celkom chýba čuch: veľrybám rybám hmyzu bylinožravcom motýľom slimákom stavovcom človeku. 813. Niektoré druhy rýb zachytávajú zvukové vlny: sluchovopolohovým orgánom prúdovým zmyslom orgánom zvukovým hmatovými fúzami voľnými zakončeniami nervových vlákien ušami chrbtovou plutvou orgánom bočnej čiary. 837. Čo je základným funkčným prvkom nervovej sústavy: vzruch stres reflex útlm odpoveď na podnet sprostredkovaná reflexným oblúkom odpoveď na podnet sprostredkovaná inštinktom adekvátny podnet efektor. 838. Čo je vrcholom vyššej nervovej činnosti: ucenie reflex pamäť inštinkt podmienený reflex nepodmienený reflex vrodený reflex agresivita. 852. Reflex cicania: je vrodený je obranný je získaný sa stráca v novorodeneckom období je prítomný v dojčenskom období patrí k nepodmieneným reflexom patrí k podmieneným reflexom patrí k získaným reflexom. 856. Ktoré úseky má neurón z funkčného hľadiska: vstupný výstupný priebežný aktívny pasívny neutrálny pozitívny negatívny. 857. Človek počuje zvukové vlny s frekvenciou: 2 000 Hz 15kHz 10 Hz nad 20 000 Hz 20 Hz 5000 Hz 30 000 Hz 25 kHz. 859. Čo je slepá škvrna: miesto, kde vstupuje do oka zrakový nerv a kde je veľa svetlocitlivých buniek miesto, kde vstupuje do oka zrakový nerv a sú prítomné len čapíky miesto, kde vstupuje do oka zrakový nerv a cievy miesto, kde sa nachádzajú iba tyčinky ústredná jamka sietnice miesto nahromadenia tyčiniek v sietnici miesto nahromadenia čapíkov v sietnici miesto na sietnici, kde sa nenachádzajú žiadne svetlocitlivé bunky. 864. Čo je miestom najostrejšieho videnia: žltá škvrna ústredná jamka sietnice miesta s nahromadením tyčiniek slepá škvrna miesto nahromadenia tyčiniek v sietnici miesto nahromadenia čapíkov v sietnici miesto nahromadenia tyčiniek v rohovke miesto nahromadenia čapíkov v rohovke. 870. V ktorej časti mozgu človeka je ústredie pre čuch: na hornej ploche čelových lalokov na spodnej ploche čelových lalokov v kôre temenného laloka v sliznici nosovej dutiny na hornej ploche záhlavových lalokov na spodnej ploche záhlavových lalokov na hornej ploche temenných lalokov na spodnej ploche temenných lalokov. 874. Kde sa formuje vedomá činnosť človeka: v dolnej časti čelového laloka v mozgovej kôre v bielej hmote mozgu v lôžku medzimozgu v palliu v mieche v sympatiku v parasympatiku. 875. Patelárny reflex sa vyvolá úderom na: jabĺčko šľachu štvorhlavého svalu stehna pod spodným okrajom jabĺčka šľachu trojhlavého svalu stehna pod jablčkom šľachu štvorhlavého svalu stehna nad jabĺčkom šľachu trojhlavého svalu stehna pod spodným okrajom jabĺčka šľachu štvorhlavého svalu stehna pod spodným okrajom píšťaly šľachu trojhlavého svalu stehna pod spodným okrajom píšťaly šľachu štvorhlavého svalu stehna pod spodným okrajom ihlice. 883. Priemerná hmotnosť ľudského mozgu je: 800g 1000g 1300g 2050g 1800g 1900g 1000g 500g. 886. Astigmatizmus: je rovnomerné zakrivenie rohovky je nerovnomerné zakrivenie sklovca patrí k refrakčným chybám je nerovnomerné zakrivenie rohovky spôsobuje ďalekozrakosť spôsobuje krátkozrakosť prejavuje sa nejasným videním koriguje sa spojnými šošovkami. 887. Kde sa uskutočňuje subjektívne vnímanie polohy hlavy a jej zmien u Človeka: v statickom a kinetickom receptore v spánkovom laloku mozgovej kôry na spodnej ploche temenných lalokov v temennom laloku mozgovej kôry v záhlavovom laloku mozgovej kôry na spodnej strane čelového laloku na hornej strane čelového laloku v mozgovej kôre. 906. Druhá signálová sústava je základom: vnimania myslenia reči prace podmienených reflexov nepodmienených reflexov signálnych podnetov jednotlivých receptorov. 909. Jav, keď sa dráždivosť receptora v priebehu pôsobenia podnetu znižuje sa nazýva: adhézia anabióza adaptácia aktivita akomodácia anabolizmus antikoncepcia anafáza. 921. V ktorej časti predného mozgu je ústredie reči: v mozgovej kôre v hornej časti čelového závitu v dolnej časti čelového závitu v predĺženej mieche v medzimozgu v mozočku v záhlavovom laloku v temennom laloku. 923. Na ktoré frekvencie tónov je sluch človeka najcitlivejší: 20 000 Hz 500 Hz 4 500 Hz 1 000 az 3 000 Hz 10 az 30 kHz 16 az 100 kHz 1 az 3 kHz do 1000 Hz. 926. V ktorej časti mozgu človeka začínajú zostupné pyramídové dráhy: v čelových lalokoch v záhlavových lalokoch v mozočku v talame v hypotalame v temených lalokoch v záhlavových lalokoch v predĺženej mieche. 933. V predlženej mieche sú reflexné centrá pre: kašeľ kýchanie rohovkový reflex zvracanie jemnú motoriku rovnováhu somatické miechové reflexy úmyselné pohyby. 936. Ktorými koreňmi chrbticovej miechy sa odvádzajú vzruchy k výkonným orgánom centrálnymi miechovými koreňmi prednými miechovými koreňmi zadnými miechovými koreňmi prednými aj zadnými miechovými koreňmi strednými miechovými koreňmi hornými miechovými koreňmi dolnými miechovými koreňmi ústrednými miechovými koreňmi. 946. V predlženej mieche sa nachádzajú ústredia: dýchania krvného obehu riadenia pohlavného pudu riadenia srdcovej činnosti zraku sluchu čuchu hmatu. 953. Ako sa nazývajú vlastné svetlocitlivé bunky u človeka: tyčinky čapíky a žltá škvrna tyčinky a čapíky ústredná jamka sietnice čapíky cievovkové bunky plamienkové bunky sklovcové bunky. 954. Za normálnych okolností je minimálna plochaa mozgovej kôry človeka: 120 cm2 1020 cm2 220 cm2 320 cm2 1020 cm2 1820 cm2 2220 cm2 22220 cm2. 955. Aký obraz pozorovaného predmetu sa premieta na sietnicu ľudského oka: neostrý zmenšený prevrátený zvacsený ostry približný imaginárny matný. 981. Približný počet neurónov v mozgovej kôra človeka je: 1 miliarda 2 miliardy 4 miliardy 5 miliard 8 miliard 10 miliard 14 milirad 25 miliard. 990. Ľudské oko vníma svetelné vlnenie: v rozsahu vlnových dĺžok 250 - 360 nm v rozsahu vlnových dĺžok 400 - 700 nm v rozsahu vlnových dĺžok 750 - 850 nm v rozsahu vlnových dĺžok len pod 500 nm príslušnej vlnovej dĺžky, ktoré po prechode rohovkou, šošovkou a sklovcom dopadá na sietnicu príslušnej vlnovej dĺžky, ktoré po prechode dúhovkou, šošovkou a sklovcom dopadá na rohovku príslušnej vlnovej dĺžky, ktoré po prechode rohovkou, šošovkou a sklovcom dopadá na dúhovku príslušnej vlnovej dĺžky, ktoré po prechode rohovkou, šošovkou a sklovcom dopadá na bielko. 991. Pallium: je podlôžko je talamus je biela mozgová hmota je súčasť predného mozgu je mozgová kôra tvorí plášť predného mozgu vytvára bazálne gangliá predného mozgu tvorí hemisféru mozočka. 992. Čo tvorí vnútro hemisfér predného mozgu: sivá hmota gangliové bunky biela hmota mozgová kôra pallium mozgové závity hmota skladajúca sa z nervových vlákien hmota skladajúca sa z tiel nervových buniek. 995. Ktorá časť mozgu je sídlom riadenia činnosti vnútorných orgánov: talamus hypotalamus pallium bazálne ganglia mozoček podlôžko lôžko most. 660. Zložité vrodené reakcie organizmu emócie inštinkty podmienené reflexy pamäťové stopy inbríding panmixia etika estetika. 987. Zakladatel'om ucenia o vyssej nervovej cinnosti je: W. Smith I.P. Pavlov J. Grimm J. E. Purkyné T. Schwann B. Fox M. Bean F. Mullder. 1001. Do ktorej časti mozgu vedú zrakové informácie u človeka: do čelového laloka do kôry temenného laloka do spánkového laloka do mozgovej kôry záhlavového laloka do mozgovej kôry čelového laloka do mozgovej kôry temenného laloka do mozgovej kôry spánkového laloka do záhlavového laloka. 1002. Ktorými koreňmi chrbticovej miechy sa privádzajú vzruchy z rôznych častí tela: prednými miechovými koreňmi zadnými miechovými koreňmi prednými a zadnými miechovými koreňmi centrálnym miechovým nervom miechovým kanálom stredovými miechovými koreňmi dolnými miechovými koreňmi hornými miechovými koreňmi. 1005. Akú funkciu má neuroglia: podpornu informačnú zásobnú vzruchovú mediátorovú nadradenú empirickú záložnú. 1013. Miestom fixovania podmienených reflexov u vyšších cicavcov a Človeka je: miecha mozog most mozgová kôra mozocek pallium pankreas predlžená miecha. 1014. Odstredivé nervové vlákna: vystupujú prednými miechovými koreňmi vystupujú zadnými miechovými koreňmi vystupujú hornými miechovými koreňmi vystupujú dolnými miechovými koreňmi sú aj motorické sú aj autonómne vedú impulzy z ústredia aj priamo k priečne pruhovaným svalom končia aj v hladkej svalovine steny vnútorných orgánove. 1020. V ktorej časti mozgu človeka je ústredie pre kožné receptory: v kôre čelového laloka v kôre temenného laloka v kôre čuchového laloka na spodnej ploche čelových lalokov v kôre mozgových hemisfér v kôre záhlavového laloka v kôre mozočka v kôre mozočka. 1021. Proprioreceptory: sa nachádzajú v svaloch sa nachádzajú v šľachách sa nachádzajú v koži sa nachádzajú v podkožnom tkanive sú to napr. svalové vretienka sú to napr. šľachové telieska sú to napr. kožné vretienka sú to napr. chuťové vretienka. 1048. Mozoček človeka je: uložený v zadnej lebečnej jame sídlom podmienených reflexov súčasťou medzimozgu zodpovedný za koordináciu pohybových funkcií tvorený tromi hemisférami pokrytý mozgovou kôrou súčasťou riadenia pohybovej koordinácie súčasťou riadenia svalového napätia. 1049. Akú funkciu má miecha: je miestom produkcie mozgovo miechového moku je miestom realizácie tzv. miechových reflexov sprostredkuje komunikáciu mozgu s mozočkom sprostredkuje prenos vzruchov miechovými dráhami je časťou CNS má prevodovú funkciu - prechádzajú ňou zostupné dráhy z rôznych častí mozgu je centrom zraku je centrom rovnováhy . 1050. Hypotalamus je: časť predlzenej miechy časť centrálnej nervovej sústavy, mozgu ústredie dychania najvyššie podkôrové ústredie sídlom riadenia činnosti vnútorných orgánov podlôžko sídlom riadenia úmyselných pohybov sídlom riadenia svalového napätia. 1051. Kinetické a statické orgány (receptory) človeka sú uložené: v mozgových hemisférach v medzimozgu vo vnútornom uchu v labyrinte skalnej kosti lebky v temenných lalokoch medzimozgu vo vonkajšom uchu v strednom uchu v blízkosti Cortiho orgánu. 1057. Činnosti, ktoré riadi podkôrové ústredie hypotalamus sú: udržiavanie stálej teploty tela, hospodárenie s vodou a soľami, dýchanie a krvný obeh, príjem potravy, sexuálne funkcie hospodárenie s vodou a soľami príjem potravy a sexuálne funkcie riadenie obehu krvi, dýchania somatické reflexy vedomá činnosť koordinácia rovnováhy myslenie. 1060. Ktorá hemisféra je dominantná: pravá hemisféra u pravákov lavá hemisféra u pravákov u ľavákov pravá hemisféra pravá aj ľavá hemisféra u pravákov obidve u pravákov žiadna u ľavákov žiadna pravá hemisféra u ľavákov. 1086. Predný mozog človeka: obsahuje bazálne gangliá, ktoré tvoria zhluky sivej hmoty obsahuje bazálne gangliá, ktoré sa zúčastňujú na riadeni vylučovania inzulínu obsahuje bazálne gangliá, ktoré sa zúčastňujú na riadení pohybov obsahuje mozgovú kôru, ktorá je členená na závity obsahuje mozgovú kôru, ktorá je brázdami členená na závity obsahuje mozoček, ktorý sa zúčastňuje na riadení svalového napätia obsahuje mozgovú kôru, kde sa formuje nevedomá činnosť obsahuje mozgovú kôru, kde sa formuje vedomá činnosť. 1088. Zadný mozog človeka: tvorí predĺžená miecha, most a mozoček je súčasťou predného mozgu zúčastňuje sa na riadení svalového napätia je dôležitý pri udržiavaní rovnováhy je súčasťou predného mozgu sprostredkuje obranné reflexy vystupujú z neho niektoré hlavové nervy vstupujú do neho niektoré hlavové nervy. 1092. Na zisťovanie ostrosti zraku sa používa: Snellenove optotypy lupa mikroskop refraktometer fotometer polarimeter tonometer spirometer. 1098. Trojklanný nerv: vychádza z predĺženej miechy vedie parasympatické vlákna k srdcu patrí k miechovým nervom označuje sa IV neobsahuje hybné vlákna je jeden z hlavových nervov obsahuje senzitívne vlákna z kože tváre, slizníc nosa, ústnej dutiny a zubov obsahuje hybné vlákna pre žuvacie svaly. 1104. O biorytmoch platí, že: môžu byť na úrovni buniek nemôžu byť na úrovni orgánov rozlišujeme endogénne a exogénne biorytmy k exogénnym patria napr. rytmus dýchania môžu byť na úrovni molekúl sú zmeny funkcie živých sústav, ktoré sa časom menia k exogénnym patrí činnosť srdca narušenie biorytmov neovplyvňuje život človeka. 1111. Predĺžená miecha človeka: je súčasťou zadného mozgu je veľmi dôležitou súčasťou mozgu vstupujú do nej hlavové nervy vystupujú z nej hlavové nervy sprostredkuje aj obranné reflexy sprostredkuje obranné reflexy (napr. kašeľ) riadi dôležité životné funkcie je súčasťou stredného mozgu. 1122. Predný mozog človeka: je pokrytý mozgovou kôrou obsahuje mozgovú kôru - pallium tvorí mozgové pologule - hemisféry je uložený v zadnej lebečnej jame má dva oddiely, talamus a hypotalamus zúčastňuje sa na riadení svalového napätia sa skladá zo štyroch hemisfer obsahuje bazálne gangliá, ktoré sú zhlukmi bielej hmoty. 1128. Medzimozog človeka: tvorí lôžko a podlôžko je tvorený talamom a hypotalamom má oddiel talamus, v ktorom sa prepájajú prakticky všetky vzostupné dráhy vedúce do mozgovej kôry obsahuje hypotalamus, ktorý je sídlom riadenia vnútorných orgánov má oddiel talamus, v ktorom sa prepájajú prakticky všetky zostupné dráhy vedúce do miechy obsahuje hypotalamus, ktorý je sídlom riadenia vonkajších orgánov obsahuje talamus, ktorý je sídlom riadenia vnútorných orgánov obsahuje hypotalamus, ktorý zodpovedá za koordináciu ohybových funkcií. 1135. Spánok: je základný fyziologický jav priaznivo pôsobí na celý organizmus tlmí činnosť mozgovej kôry potreba spánku je u ľudí rozličná je základný patologický jav nepriaznivo pôsobi na cely organizmus sa objavuje u rastlín - mikrospánok sa vyskytuje u jednobunkovcov. 1162. Ako vplýva parasympatikus na obehovú sústavu a srdce: zrýchľuje činnosť srdca spomaľuje činnosť srdca zoslabuje sťahy myokardu znižuje krvný tlak pôsobí na krvný tlak zosilňuje sťahy srdca zvyšuje krvný tlak rozširuje vencovité cievy. 1182. Dobre vidiace osoby majú pri vzdialenosti 6 m označenie ostrosti zraku: 6/6 4/6 2/6 8/8 6/8 4/8 6/4 8/4. 1199. O hlavových nervoch platí tvrdenie: trojklanný nerv je jednoduchy nerv trojklanný nerv má dve vetvy lícny nerv inervuje sietnicu čuchový nerv má číslo I trojklanný nerv je zložitý nerv trojklanný nerv má tri vetvy podjazykový nerv inervuje svaly jazyka lícny nerv inervuje mimické svaly. 1213. Ktoré tvrdenie je správne pre trojklanný nerv: je to zložitý nerv, ktorý má tri vetvy hybné vlákna inervujú žuvacie svaly senzitívne vlákna vedú z kože tváre senzitívne vlákna vedú zo sliznice nosa a ústnej dutiny senzitívne vlákna vedú aj zo zubov je to jednoduchý nerv, ktorý má tri vetvy senzitívne vlákna inervujú žuvacie svaly hybné vlákna vedú z kože tváre. 1216. Akou najvyššou rýchlosťou postupuje vzruch v nervovom vlákne. 15 dm za sekundu 100 mm za sekundu 110 cm za sekundu 120 m za sekundu 14 dm za sekundu 130 dm za sekundu 2000 m za sekundu 12000 cm za sekundu. 1219. Mozoček človeka: je uložený v prednej lebečnej jame nemá spojenie s chrbticovou miechou je uložený v zadnej lebečnej jame má spojenie s chrbticovou miechou má spojenie so všetkými ostatnými oddielmi mozgu riadi svalové napätie zodpovedá za koordináciu pohybových funkcií má spojenie len s niektorými oddielmi mozgu. 1228. Mozoček človeka: usmerňuje vykonávané pohyby zodpovedá za plynulosť pohybov zodpovedá za udržiavanie vzpriamenej polohy tela je významným oddielom mozgu dostáva informáciu z niektorých receptorov dostáva informáciu z kožných mechanoreceptorov dostáva informáciu zo svalových a šľachových receptorov nedostava informaciu z receptorov. 1235. Retikulárna formácia človeka: ma velky vyznam pri strate pozornosti má spojenie len z niektorými časťami ústrednej nervovej sústavy má spojenie so všetkými oddielmi ústrednej nervovej sústavy je dôležitá pri prebudení zo spánku má význam pri udržiavaní pozornosti je významná pri stave bdelosti má význam pri riadení pohybov prijíma informácie zo všetkých receptorov. 1240. Stredný mozog človeka: je dlhý oddiel mozgu prechádza ním málo nervových dráh je krátky oddiel mozgu je pomerne skrytý oddiel mozgu je pomerne skrytý oddiel mozgu pred mostom prechádza ním mnoho nervových dráh vystupujú z neho nervy, ktoré inervujú okohybné svaly sú tu ústredia nepodmienených zrakových a sluchových reflexov. 1243. O hlavových nervoch platí: sluchovorovnovážny nerv má číslo VIII trojklanný nerv má číslo VI jazykovohltanový nerv ma cislo VIII lícny nerv má číslo VIII podjazykový nerv má číslo II podjazykový nerv má číslo XII lícny nerv má číslo VII jazykovohltanový nerv má číslo IX. 1263. Čo je mozgová mŕtvica: transplantácia mŕtveho mozgu stav pri upchaní mozgového nervu krvnou zrazeninou následok zničenia mozočka strata koordinácie vnútorných orgánov stav pri upchaní mozgovej cievy krvnou zrazeninou stav, ktorý spôsobuje ochrnutie stav, ktorý spôsobuje stratu schopnosti pohybu následok prerušenia pyramídovej dráhy. 1297. Ako vplýva sympatikus na obehovú sústavu a srdce: spomaľuje činnosť srdca zoslabuje sťahy myokardu znižuje krvný tlak rozširuje kožné cievy zužuje vencovité cievy zrýchľuje činnosť srdca zosilňuje sťahy srdca zvyšuje krvný tlak. 1315. O trojklannom nerve platí tvrdenie: označuje sa číslom III označuje sa číslom VII vedie informácie z dýchacích orgánov obsahuje len hybné vlákna obsahuje len senzitívne vlákna označuje sa číslom V obsahuje hybné aj senzitívne vlákna inervuje žuvacie svaly . 1440. Zo všetkých mechanoreceptorov sú najcitlivejšie receptory reagujúce na zmenu chemického zloženia prostredia kožné receptory orgán potočnej čiary sluchové receptory rádioreceptory chemoreceptory osmoreceptory receptory zachytávajúce pozdlžne vlnenie vzduchu alebo vody. 1437. Pri akých hodnotách (dB) hluku dochádza k poškodeniu sluchu: 90 až 100 dB 65 až 70 dB 40 až 65 dB 20 až 30 dB 30 až 80 dB 10 až 30 dB 30 až 40 dB 40 až 50 dB. 869 K zakladnym chutovym vnemom patri vnimanie: sladko kyslo horko slano trpko mokro teplo stiplavo. 941. Co tvori vlastny chutovy receptor chutove pochariky chutove bunky chutove vnemy sliznica jazyka cuchove pohariky cuchove bunky hmatove pohariky sliznica nosa. 1011. Receptorami v kozi mozno rozlisit tlak tah vlhkost chvenie vonu chut drsnost tvrdost. 1022. V koži a slizniciach telových otvorov sú receptory, ktoré umožňujú vnímanie: tvrdosti tlaku dotyku tepla chladu chvenia bolesti vlhkosti. 1300. Z akej vzdialenosti čítame pri zisťovaní ostrosti zraku Snellenovými optotypmi: (m) 1 2 3 4 5 6 8 10.
