LF UK

654. Čiernobiele videnie za šera umožňujú: tyčinky. Purkyněho bunky. čapíky. neurity. tyčinky a čapíky. bunky žltej škvrny. dendrity čapíkov. bunky svetlocitlivej škvrny.

661. čo nastáva pri šírení vzruchu po nervovom vlákne: zmena koncentrácie iónov NaCl v nervovom vlákne. pohyb solí draslíka smerom k jadru bunky. pohyb ionov Na+ cez membránu nervovej biínky. pohyb iónov K+ cez membránu nervovej bunky. zmeni sa priepustnosť membrány pre ióny K+ Na+. koncentrácia nervového vlákna. dilatácia nervového vlákna. akčný potenciál.

663. Kde končia motorické nervové vlákna: v hladkej svalovine steny vnútorných orgánov. v svalovine ciev. v kostrovych svalov. v žľazách s vnútorným a vonkajším vylučovaním. uprostred svalového vláknana jednoduchej synapsii. uprostred svalového vlákna na nervovosvalovej platničke. v hladkej svalovine kostrových svalov. vpriečne pruhovanej svalovine kostrových svaloví.

668. U ktorých živočíchov sn objavujú prvé nervové centrá - gangliá: u ploskavcov. u ostnatokožcov. u mäkkýšov. u polypovcov. u ascídií. u pŕhlivcov. u obojživelníkov. u obojživelníkov.

670. Akú nervovú sústavu majú polypovce: gangliovú. rúrkovú. difuznu. rozptýlenú. lúčovito súmernú. radiálnu. obojstranne súmernú. rebríčkovú.

671. Senzorickou jednotkou nervovej regulácie sú: efektorové bunky. inhibítory. receptory. reflexný oblúk. špecializované zmyslové bunky alebo zakončenia dostredivých nervových vlákien. bunky alebo zakončenia nervových vlákien, schopné premeny energie pôsobiacej na ne z vonkajšieho prostredia na signál (zmenu elektrického potenciálu na bunkovej membráne). bunky alebo zakončenia nervových vlákien, schopné premeny energie pôsobiacej na ne z vnútorného prostredia na signál (zmenu elektrického potenciálu na bunkovej membráne). bunky alebo zakončenia nervových vlákien, schopné premeny energie pôsobiacej na ne z vonkajšieho prostredia na signál (zmenu osmotického potenciálu na bunkovej membráne).

676. Na základe toho, odkiaľ prichádzajú podnety rozdeľujeme receptory na: chemoreceptory. rádioreceptory. interoreceptory. mechanoreceptory. exteroreceptory. membránové receptory. mezoreceptory. mixoreceptory.

678. K endogénnym biorytmom zaraďujeme: rytmus dýchania. rytmus činnosti srdca. rytmická aktivita nervovej sústavy. sťahy hladkých svalov. rytmus striedania svetla a tmy. rytmus striedania prílivu a odlivu. rytmus striedania mesačných fáz. rytmus striedania ročných období.

681. Exogénne biorytmy: závisia od pravidelných javov vonkajšieho prostredia. závisia od striedania ročných období. závisia od striedania cyklov pohlavnej aktivity. závisia od striedania svetla a tmy. závisia od prílivu a odlivu. môžu sa vyskytovať sezónne. možno ich úplne oddeliť od endogénnych. súvisia s endogénnymi.

684. Obrúčkavce majú nervovú sústavu: rozptýlenú. rúrkovitú. rebrickovu. radiálnu. difúznu. centralizovanu. segmentovanú. mediálnu.

688. Aké typy centralizovanej nervovej sústavy u nižších živočíchov poznáte. rebrickova. kruhova. radialna. rurkova. difuzna. centralna. rozptylena. obvodova.

702. Forma podnetu na ktoru je receptor najctlivejsi sa nazyva. primerany podnet. adekvatny podnet. energeticky podnet. popud. reflex. utlm. maximalny podnet. optimalny podnet.

721. Ktoré živočíchy majú vyvinutú mozgovú kôru: primati. slon. delfin. kôn. kôrovce. Crustacea. cicavce. Mammalia.

725. Komorové oči majú: hlavonožce. článkonožce. stavovce. ploché červy. obrúčkavce. ostnatokožce. obojživelníky. plazy.

679. Zlozene oci maju. sladkovodne lasturniky. clankonozce. morske lasturniky. hlavonozce. sepie. chobotnice. vcely. osy.

726. Zo zvierat majú výborne vyvinutý čuch: pes. kôň. ošípaná. mačka. veľryby. všetky majú rovnaký čuch. fakus. dráč obyčajný.

728. Akými nervovými vláknami sn prenáša vzruch z kožného receptora do mozgu: dostredivým. odstredivými. dostredivými a odstredivými. vláknami, ktoré su privádzané zadnými koreňmi miechy. vláknami, ktoré vstupujú prednými koreňmi miechy. mykorízovými. odstredivými vláknami, ktoré sú privádzané zadnými koreňmi miechy. dostredivými, ktoré vstupujú prednými koreňmi miechy.

729. Vzruch na synapsii sa prenáša prostredníctvom: glukagónu. acetylcholínu. noradrenalínu. progesterónu. inzulínu. chromatínu. mediátorov.

731. Kto objavil neurón: I. Mečnikov. T. Schwann. J.E. Purkyně. LP. Pavlov. A. Vesalius. Ľ. Štúr. A.I. Oparin. L. Pasteur.

735. Kde sa nachádzajú tyčinky a čapíky: na vnútornej membráne rohovky. v sklovci v sietnici. v mozgovej časti. na prednej ploche očnej gule. na zadnej ploche očnej gule. v prednej očnej komore. na rohovke očnej gule. v sietnici.

737. Podmienený reflex vzniká: pôsobením dvoch podnetov, z ktorých jeden je pre organizmus biologicky významný. pôsobením dvoch indiferentných podnetov. pôsobením jediného biologicky významného podnetu. pôsobením dvoch biologicky významných podnetov. dvoch neadekvátnych podnetov, z ktorých ani jeden nie je pre organizmus biologicky významný. ako dočasne_spojenie medzi oblasťami, ktore sa pôsobením obidvoch podnetov aktivuju. az počas života jedinca po narodení. už počas fertilizácie.

754. Ktoré mnohobunkovce nemajú vytvorené nervové a svalové tkanivo: Cnidaria. Hubky. Porifera. Nepŕhlivce. Arthropoda. Magnóliorasty. Monocotyledoneae. Mammalia.

762. podľa druhu adekvátneho podnetu k hlavným typom receptorov patria: mechanoreceptory. rádioreceptory. sonoreceptory. chemoreceptory. receptory na vnímanie bolesti. exteroreceptory. interoreceptory. proprioreceptory.

766. Najviac mechanoreceptorov sa u živočíchov nachádza: na perách. na záhlaví. na chrbte. na koncoch prstov. na rypáku. na chobote. na kopytách. okolo zobáka a nozdier.

768. Typ nervovej sústavy obrúčkavcov je: rozptýlená. rebrickova. difúzna. dostredivá. odstredivá. nemajú nervovú sústavu. mezogliálna. centralizovana.

769. Nepodmienené reflexy sú: vrodene. poctom nemenne. dŕůhovo specifické. získané počas života jedinca. individuálne. druhovo nešpecifické. závislé od krvnej skupiny jedinca. získané po smrti jedinca.

771. Radiálna nervová sústava je u: Hlavonožcov. Ostnatokožcov. Meduz. Ploskavcov. Echinodermata. Bičíkovcov. Výtrusovcov. Koreňonožcov.

774. Vrodené reflexy sú: nepodmienené. Individuálne. podmienené. abstraktne. druhovo špecifické. druhovo nešpecifické. riadené bunkovou imunitou. riadené protilátkovou imunitou.

775. Reflexy, ktoré sa vytvárajú až počas života jedinca sú: podmienene. nepodmienené. podmienené a nepodmienené. všetky. druhovo špecifické. inštinkty. vrodené. u človeka málo dôležité.

784. Ustrojom rovnováhy kôrovcov je: polohový receptor. receptor pohybový. statocysta. orgán sluchovopolohový. hmatový receptor. orgán bočnej čiary. polohové tykadlá. sonoreceptor.

801. Zadnú časť mozgu vyšších stavovcov tvorí: miecha. predlzena miecha. most. mozocek. talamus. hypotalamus. pallium. pyramidova draha.

803. K častiam, ktoré sa rozlišujú v rúrkovej nervovej sústave u stavovcov patrí: ustredna nervová sustaya. centrálne nervy. periférne nervya. obvodove nervy. uzlinove nervy. rúrkové nervy. difúzne nervy. rebríčkové nervy.

804. K ústrednej nervovej sústave vyšších stavovcov patrí: mozgova kora. mozog. miecha. miechové nervy. zadny mozog. stredny mozog. predny mozog. vnútorné receptory.

818. Medzi základné zložky biologického regulačného systému patrí. odstrediva draha. spatna vazba. integracne nervove centrum. vykonny organ. molekula cukru. ATP. plamienkova bunka. zmyslovy organ.

823. Čo spôsobuje akomodačný sval: zrenicový reflex. vyklenutie očnej dúhovky. vyklenutie očnej šošovky. pohyb očnej gule. prispôsobovanie optickej sústavy oka na rôznu vzdialenosť. možnosť ostrého videnia predmetov zdravým okom. astigmatizmus. zvýšenú pružnosť šošovky v starobe.

830. Čo tvorí retikulárnu formáciu mozgu: nervové bunky, ktoré riadia nepodmienené reflexy. súbor nervových buniek, ktoré sprostredkujú obojstranné spojenie svalov a miechy. rozsiahly súbor nervových buniek, ktoré prestupujú predlženou miechou - až do medzimozgu. nervové bunky, ktoré umožňujú prenos vzruchu medzi mozgom a miechou. dráhy a nervy, ktoré inervujú okohybné svaly. svalové bunky, ktoré riadia nepodmienené reflexy. rozsiahly súbor neurogliových buniek, ktoré prestupujú predlženou miechou - až do medzimozgu. neurogliové bunky, ktoré umožňujú prenos vzruchu medzi mozgom a miechou.

833. V strednom mozgu človeka je ústredie: podmienených sluchových reflexov. nepodmienených zrakových a sluchových reflexov. podmienených zrakových reflexov. retikulámej (sieťovej) formácie. zabezpečujúce pohyby žalúdka v smere príslušných podnetov. zabezpečujúce pohyby oci v smere príslušných podnetov. zabezpečujúce zmenu polohy hlavy v smere príslušných podnetov. zabezpečujúce pohyby celeho tela v smere príslušných podnetov.

834. Mozoček človeka sa podieľa na: koordinácii pohybových funkcií. riadeni svalového napätia. riadení činnosti vnútorných orgánov. riadení neúmyselných pohybov. riadení úmyselných pohybov. koordinácii metabolizmu. udrziavani vzpriamej polohy tela. riadení plynulosti pohybov.

812. Ktorým živočíchom celkom chýba čuch: veľrybám. rybám. hmyzu. bylinožravcom. motýľom. slimákom. stavovcom. človeku.

813. Niektoré druhy rýb zachytávajú zvukové vlny: sluchovopolohovým orgánom. prúdovým zmyslom. orgánom zvukovým. hmatovými fúzami. voľnými zakončeniami nervových vlákien. ušami. chrbtovou plutvou. orgánom bočnej čiary.

837. Čo je základným funkčným prvkom nervovej sústavy: vzruch. stres. reflex. útlm. odpoveď na podnet sprostredkovaná reflexným oblúkom. odpoveď na podnet sprostredkovaná inštinktom. adekvátny podnet. efektor.

838. Čo je vrcholom vyššej nervovej činnosti: ucenie. reflex. pamäť. inštinkt. podmienený reflex. nepodmienený reflex. vrodený reflex. agresivita.

852. Reflex cicania: je vrodený. je obranný. je získaný. sa stráca v novorodeneckom období. je prítomný v dojčenskom období. patrí k nepodmieneným reflexom. patrí k podmieneným reflexom. patrí k získaným reflexom.

856. Ktoré úseky má neurón z funkčného hľadiska: vstupný. výstupný. priebežný. aktívny. pasívny. neutrálny. pozitívny. negatívny.

857. Človek počuje zvukové vlny s frekvenciou: 2 000 Hz. 15kHz. 10 Hz. nad 20 000 Hz. 20 Hz. 5000 Hz. 30 000 Hz. 25 kHz.

859. Čo je slepá škvrna: miesto, kde vstupuje do oka zrakový nerv a kde je veľa svetlocitlivých buniek. miesto, kde vstupuje do oka zrakový nerv a sú prítomné len čapíky. miesto, kde vstupuje do oka zrakový nerv a cievy. miesto, kde sa nachádzajú iba tyčinky. ústredná jamka sietnice. miesto nahromadenia tyčiniek v sietnici. miesto nahromadenia čapíkov v sietnici. miesto na sietnici, kde sa nenachádzajú žiadne svetlocitlivé bunky.

864. Čo je miestom najostrejšieho videnia: žltá škvrna. ústredná jamka sietnice. miesta s nahromadením tyčiniek. slepá škvrna. miesto nahromadenia tyčiniek v sietnici. miesto nahromadenia čapíkov v sietnici. miesto nahromadenia tyčiniek v rohovke. miesto nahromadenia čapíkov v rohovke.

870. V ktorej časti mozgu človeka je ústredie pre čuch: na hornej ploche čelových lalokov. na spodnej ploche čelových lalokov. v kôre temenného laloka. v sliznici nosovej dutiny. na hornej ploche záhlavových lalokov. na spodnej ploche záhlavových lalokov. na hornej ploche temenných lalokov. na spodnej ploche temenných lalokov.

874. Kde sa formuje vedomá činnosť človeka: v dolnej časti čelového laloka. v mozgovej kôre. v bielej hmote mozgu. v lôžku medzimozgu. v palliu. v mieche. v sympatiku. v parasympatiku.

875. Patelárny reflex sa vyvolá úderom na: jabĺčko. šľachu štvorhlavého svalu stehna pod spodným okrajom jabĺčka. šľachu trojhlavého svalu stehna pod jablčkom. šľachu štvorhlavého svalu stehna nad jabĺčkom. šľachu trojhlavého svalu stehna pod spodným okrajom jabĺčka. šľachu štvorhlavého svalu stehna pod spodným okrajom píšťaly. šľachu trojhlavého svalu stehna pod spodným okrajom píšťaly. šľachu štvorhlavého svalu stehna pod spodným okrajom ihlice.

883. Priemerná hmotnosť ľudského mozgu je: 800g. 1000g. 1300g. 2050g. 1800g. 1900g. 1000g. 500g.

886. Astigmatizmus: je rovnomerné zakrivenie rohovky. je nerovnomerné zakrivenie sklovca. patrí k refrakčným chybám. je nerovnomerné zakrivenie rohovky. spôsobuje ďalekozrakosť. spôsobuje krátkozrakosť. prejavuje sa nejasným videním. koriguje sa spojnými šošovkami.

887. Kde sa uskutočňuje subjektívne vnímanie polohy hlavy a jej zmien u Človeka: v statickom a kinetickom receptore. v spánkovom laloku mozgovej kôry. na spodnej ploche temenných lalokov. v temennom laloku mozgovej kôry. v záhlavovom laloku mozgovej kôry. na spodnej strane čelového laloku. na hornej strane čelového laloku. v mozgovej kôre.

906. Druhá signálová sústava je základom: vnimania. myslenia. reči. prace. podmienených reflexov. nepodmienených reflexov. signálnych podnetov. jednotlivých receptorov.

909. Jav, keď sa dráždivosť receptora v priebehu pôsobenia podnetu znižuje sa nazýva: adhézia. anabióza. adaptácia. aktivita. akomodácia. anabolizmus. antikoncepcia. anafáza.

921. V ktorej časti predného mozgu je ústredie reči: v mozgovej kôre. v hornej časti čelového závitu. v dolnej časti čelového závitu. v predĺženej mieche. v medzimozgu. v mozočku. v záhlavovom laloku. v temennom laloku.

923. Na ktoré frekvencie tónov je sluch človeka najcitlivejší: 20 000 Hz. 500 Hz. 4 500 Hz. 1 000 az 3 000 Hz. 10 az 30 kHz. 16 az 100 kHz. 1 az 3 kHz. do 1000 Hz.

926. V ktorej časti mozgu človeka začínajú zostupné pyramídové dráhy: v čelových lalokoch. v záhlavových lalokoch. v mozočku. v talame. v hypotalame. v temených lalokoch. v záhlavových lalokoch. v predĺženej mieche.

933. V predlženej mieche sú reflexné centrá pre: kašeľ. kýchanie. rohovkový reflex. zvracanie. jemnú motoriku. rovnováhu. somatické miechové reflexy. úmyselné pohyby.

936. Ktorými koreňmi chrbticovej miechy sa odvádzajú vzruchy k výkonným orgánom. centrálnymi miechovými koreňmi. prednými miechovými koreňmi. zadnými miechovými koreňmi. prednými aj zadnými miechovými koreňmi. strednými miechovými koreňmi. hornými miechovými koreňmi. dolnými miechovými koreňmi. ústrednými miechovými koreňmi.

946. V predlženej mieche sa nachádzajú ústredia: dýchania. krvného obehu. riadenia pohlavného pudu. riadenia srdcovej činnosti. zraku. sluchu. čuchu. hmatu.

953. Ako sa nazývajú vlastné svetlocitlivé bunky u človeka: tyčinky. čapíky a žltá škvrna. tyčinky a čapíky. ústredná jamka sietnice. čapíky. cievovkové bunky. plamienkové bunky. sklovcové bunky.

954. Za normálnych okolností je minimálna plochaa mozgovej kôry človeka: 120 cm2. 1020 cm2. 220 cm2. 320 cm2. 1020 cm2. 1820 cm2. 2220 cm2. 22220 cm2.

955. Aký obraz pozorovaného predmetu sa premieta na sietnicu ľudského oka: neostrý. zmenšený. prevrátený. zvacsený. ostry. približný. imaginárny. matný.

981. Približný počet neurónov v mozgovej kôra človeka je: 1 miliarda. 2 miliardy. 4 miliardy. 5 miliard. 8 miliard. 10 miliard. 14 milirad. 25 miliard.

990. Ľudské oko vníma svetelné vlnenie: v rozsahu vlnových dĺžok 250 - 360 nm. v rozsahu vlnových dĺžok 400 - 700 nm. v rozsahu vlnových dĺžok 750 - 850 nm. v rozsahu vlnových dĺžok len pod 500 nm. príslušnej vlnovej dĺžky, ktoré po prechode rohovkou, šošovkou a sklovcom dopadá na sietnicu. príslušnej vlnovej dĺžky, ktoré po prechode dúhovkou, šošovkou a sklovcom dopadá na rohovku. príslušnej vlnovej dĺžky, ktoré po prechode rohovkou, šošovkou a sklovcom dopadá na dúhovku. príslušnej vlnovej dĺžky, ktoré po prechode rohovkou, šošovkou a sklovcom dopadá na bielko.

991. Pallium: je podlôžko. je talamus. je biela mozgová hmota. je súčasť predného mozgu. je mozgová kôra. tvorí plášť predného mozgu. vytvára bazálne gangliá predného mozgu. tvorí hemisféru mozočka.

992. Čo tvorí vnútro hemisfér predného mozgu: sivá hmota. gangliové bunky. biela hmota. mozgová kôra. pallium. mozgové závity. hmota skladajúca sa z nervových vlákien. hmota skladajúca sa z tiel nervových buniek.

995. Ktorá časť mozgu je sídlom riadenia činnosti vnútorných orgánov: talamus. hypotalamus. pallium. bazálne ganglia. mozoček. podlôžko. lôžko. most.

660. Zložité vrodené reakcie organizmu. emócie. inštinkty. podmienené reflexy. pamäťové stopy. inbríding. panmixia. etika. estetika.

987. Zakladatel'om ucenia o vyssej nervovej cinnosti je: W. Smith. I.P. Pavlov. J. Grimm. J. E. Purkyné. T. Schwann. B. Fox. M. Bean. F. Mullder.

1001. Do ktorej časti mozgu vedú zrakové informácie u človeka: do čelového laloka. do kôry temenného laloka. do spánkového laloka. do mozgovej kôry záhlavového laloka. do mozgovej kôry čelového laloka. do mozgovej kôry temenného laloka. do mozgovej kôry spánkového laloka. do záhlavového laloka.

1002. Ktorými koreňmi chrbticovej miechy sa privádzajú vzruchy z rôznych častí tela: prednými miechovými koreňmi. zadnými miechovými koreňmi. prednými a zadnými miechovými koreňmi. centrálnym miechovým nervom. miechovým kanálom. stredovými miechovými koreňmi. dolnými miechovými koreňmi. hornými miechovými koreňmi.

1005. Akú funkciu má neuroglia: podpornu. informačnú. zásobnú. vzruchovú. mediátorovú. nadradenú. empirickú. záložnú.

1013. Miestom fixovania podmienených reflexov u vyšších cicavcov a Človeka je: miecha. mozog. most. mozgová kôra. mozocek. pallium. pankreas. predlžená miecha.

1014. Odstredivé nervové vlákna: vystupujú prednými miechovými koreňmi. vystupujú zadnými miechovými koreňmi. vystupujú hornými miechovými koreňmi. vystupujú dolnými miechovými koreňmi. sú aj motorické. sú aj autonómne. vedú impulzy z ústredia aj priamo k priečne pruhovaným svalom. končia aj v hladkej svalovine steny vnútorných orgánove.

1020. V ktorej časti mozgu človeka je ústredie pre kožné receptory: v kôre čelového laloka. v kôre temenného laloka. v kôre čuchového laloka. na spodnej ploche čelových lalokov. v kôre mozgových hemisfér. v kôre záhlavového laloka. v kôre mozočka. v kôre mozočka.

1021. Proprioreceptory: sa nachádzajú v svaloch. sa nachádzajú v šľachách. sa nachádzajú v koži. sa nachádzajú v podkožnom tkanive. sú to napr. svalové vretienka. sú to napr. šľachové telieska. sú to napr. kožné vretienka. sú to napr. chuťové vretienka.

1048. Mozoček človeka je: uložený v zadnej lebečnej jame. sídlom podmienených reflexov. súčasťou medzimozgu. zodpovedný za koordináciu pohybových funkcií. tvorený tromi hemisférami. pokrytý mozgovou kôrou. súčasťou riadenia pohybovej koordinácie. súčasťou riadenia svalového napätia.

1049. Akú funkciu má miecha: je miestom produkcie mozgovo miechového moku. je miestom realizácie tzv. miechových reflexov. sprostredkuje komunikáciu mozgu s mozočkom. sprostredkuje prenos vzruchov miechovými dráhami. je časťou CNS. má prevodovú funkciu - prechádzajú ňou zostupné dráhy z rôznych častí mozgu. je centrom zraku. je centrom rovnováhy.

1050. Hypotalamus je: časť predlzenej miechy. časť centrálnej nervovej sústavy, mozgu. ústredie dychania. najvyššie podkôrové ústredie. sídlom riadenia činnosti vnútorných orgánov. podlôžko. sídlom riadenia úmyselných pohybov. sídlom riadenia svalového napätia.

1051. Kinetické a statické orgány (receptory) človeka sú uložené: v mozgových hemisférach. v medzimozgu. vo vnútornom uchu. v labyrinte skalnej kosti lebky. v temenných lalokoch medzimozgu. vo vonkajšom uchu. v strednom uchu. v blízkosti Cortiho orgánu.

1057. Činnosti, ktoré riadi podkôrové ústredie hypotalamus sú: udržiavanie stálej teploty tela, hospodárenie s vodou a soľami, dýchanie a krvný obeh, príjem potravy, sexuálne funkcie. hospodárenie s vodou a soľami. príjem potravy a sexuálne funkcie. riadenie obehu krvi, dýchania. somatické reflexy. vedomá činnosť. koordinácia rovnováhy. myslenie.

1060. Ktorá hemisféra je dominantná: pravá hemisféra u pravákov. lavá hemisféra u pravákov. u ľavákov pravá hemisféra. pravá aj ľavá hemisféra. u pravákov obidve. u pravákov žiadna. u ľavákov žiadna. pravá hemisféra u ľavákov.

1086. Predný mozog človeka: obsahuje bazálne gangliá, ktoré tvoria zhluky sivej hmoty. obsahuje bazálne gangliá, ktoré sa zúčastňujú na riadeni vylučovania inzulínu. obsahuje bazálne gangliá, ktoré sa zúčastňujú na riadení pohybov. obsahuje mozgovú kôru, ktorá je členená na závity. obsahuje mozgovú kôru, ktorá je brázdami členená na závity. obsahuje mozoček, ktorý sa zúčastňuje na riadení svalového napätia. obsahuje mozgovú kôru, kde sa formuje nevedomá činnosť. obsahuje mozgovú kôru, kde sa formuje vedomá činnosť.

1088. Zadný mozog človeka: tvorí predĺžená miecha, most a mozoček. je súčasťou predného mozgu. zúčastňuje sa na riadení svalového napätia. je dôležitý pri udržiavaní rovnováhy. je súčasťou predného mozgu. sprostredkuje obranné reflexy. vystupujú z neho niektoré hlavové nervy. vstupujú do neho niektoré hlavové nervy.

1092. Na zisťovanie ostrosti zraku sa používa: Snellenove optotypy. lupa. mikroskop. refraktometer. fotometer. polarimeter. tonometer. spirometer.

1098. Trojklanný nerv: vychádza z predĺženej miechy. vedie parasympatické vlákna k srdcu. patrí k miechovým nervom. označuje sa IV. neobsahuje hybné vlákna. je jeden z hlavových nervov. obsahuje senzitívne vlákna z kože tváre, slizníc nosa, ústnej dutiny a zubov. obsahuje hybné vlákna pre žuvacie svaly.

1104. O biorytmoch platí, že: môžu byť na úrovni buniek. nemôžu byť na úrovni orgánov. rozlišujeme endogénne a exogénne biorytmy. k exogénnym patria napr. rytmus dýchania. môžu byť na úrovni molekúl. sú zmeny funkcie živých sústav, ktoré sa časom menia. k exogénnym patrí činnosť srdca. narušenie biorytmov neovplyvňuje život človeka.

1111. Predĺžená miecha človeka: je súčasťou zadného mozgu. je veľmi dôležitou súčasťou mozgu. vstupujú do nej hlavové nervy. vystupujú z nej hlavové nervy. sprostredkuje aj obranné reflexy. sprostredkuje obranné reflexy (napr. kašeľ). riadi dôležité životné funkcie. je súčasťou stredného mozgu.

1122. Predný mozog človeka: je pokrytý mozgovou kôrou. obsahuje mozgovú kôru - pallium. tvorí mozgové pologule - hemisféry. je uložený v zadnej lebečnej jame. má dva oddiely, talamus a hypotalamus. zúčastňuje sa na riadení svalového napätia. sa skladá zo štyroch hemisfer. obsahuje bazálne gangliá, ktoré sú zhlukmi bielej hmoty.

1128. Medzimozog človeka: tvorí lôžko a podlôžko. je tvorený talamom a hypotalamom. má oddiel talamus, v ktorom sa prepájajú prakticky všetky vzostupné dráhy vedúce do mozgovej kôry. obsahuje hypotalamus, ktorý je sídlom riadenia vnútorných orgánov. má oddiel talamus, v ktorom sa prepájajú prakticky všetky zostupné dráhy vedúce do miechy. obsahuje hypotalamus, ktorý je sídlom riadenia vonkajších orgánov. obsahuje talamus, ktorý je sídlom riadenia vnútorných orgánov. obsahuje hypotalamus, ktorý zodpovedá za koordináciu ohybových funkcií.

1135. Spánok: je základný fyziologický jav. priaznivo pôsobí na celý organizmus. tlmí činnosť mozgovej kôry. potreba spánku je u ľudí rozličná. je základný patologický jav. nepriaznivo pôsobi na cely organizmus. sa objavuje u rastlín - mikrospánok. sa vyskytuje u jednobunkovcov.

1162. Ako vplýva parasympatikus na obehovú sústavu a srdce: zrýchľuje činnosť srdca. spomaľuje činnosť srdca. zoslabuje sťahy myokardu. znižuje krvný tlak. pôsobí na krvný tlak. zosilňuje sťahy srdca. zvyšuje krvný tlak. rozširuje vencovité cievy.

1182. Dobre vidiace osoby majú pri vzdialenosti 6 m označenie ostrosti zraku: 6/6. 4/6. 2/6. 8/8. 6/8. 4/8. 6/4. 8/4.

1199. O hlavových nervoch platí tvrdenie: trojklanný nerv je jednoduchy nerv. trojklanný nerv má dve vetvy. lícny nerv inervuje sietnicu. čuchový nerv má číslo I. trojklanný nerv je zložitý nerv. trojklanný nerv má tri vetvy. podjazykový nerv inervuje svaly jazyka. lícny nerv inervuje mimické svaly.

1213. Ktoré tvrdenie je správne pre trojklanný nerv: je to zložitý nerv, ktorý má tri vetvy. hybné vlákna inervujú žuvacie svaly. senzitívne vlákna vedú z kože tváre. senzitívne vlákna vedú zo sliznice nosa a ústnej dutiny. senzitívne vlákna vedú aj zo zubov. je to jednoduchý nerv, ktorý má tri vetvy. senzitívne vlákna inervujú žuvacie svaly. hybné vlákna vedú z kože tváre.

1216. Akou najvyššou rýchlosťou postupuje vzruch v nervovom vlákne. 15 dm za sekundu. 100 mm za sekundu. 110 cm za sekundu. 120 m za sekundu. 14 dm za sekundu. 130 dm za sekundu. 2000 m za sekundu. 12000 cm za sekundu.

1219. Mozoček človeka: je uložený v prednej lebečnej jame. nemá spojenie s chrbticovou miechou. je uložený v zadnej lebečnej jame. má spojenie s chrbticovou miechou. má spojenie so všetkými ostatnými oddielmi mozgu. riadi svalové napätie. zodpovedá za koordináciu pohybových funkcií. má spojenie len s niektorými oddielmi mozgu.

1228. Mozoček človeka: usmerňuje vykonávané pohyby. zodpovedá za plynulosť pohybov. zodpovedá za udržiavanie vzpriamenej polohy tela. je významným oddielom mozgu. dostáva informáciu z niektorých receptorov. dostáva informáciu z kožných mechanoreceptorov. dostáva informáciu zo svalových a šľachových receptorov. nedostava informaciu z receptorov.

1235. Retikulárna formácia človeka: ma velky vyznam pri strate pozornosti. má spojenie len z niektorými časťami ústrednej nervovej sústavy. má spojenie so všetkými oddielmi ústrednej nervovej sústavy. je dôležitá pri prebudení zo spánku. má význam pri udržiavaní pozornosti. je významná pri stave bdelosti. má význam pri riadení pohybov. prijíma informácie zo všetkých receptorov.

1240. Stredný mozog človeka: je dlhý oddiel mozgu. prechádza ním málo nervových dráh. je krátky oddiel mozgu. je pomerne skrytý oddiel mozgu. je pomerne skrytý oddiel mozgu pred mostom. prechádza ním mnoho nervových dráh. vystupujú z neho nervy, ktoré inervujú okohybné svaly. sú tu ústredia nepodmienených zrakových a sluchových reflexov.

1243. O hlavových nervoch platí: sluchovorovnovážny nerv má číslo VIII. trojklanný nerv má číslo VI. jazykovohltanový nerv ma cislo VIII. lícny nerv má číslo VIII. podjazykový nerv má číslo II. podjazykový nerv má číslo XII. lícny nerv má číslo VII. jazykovohltanový nerv má číslo IX.

1263. Čo je mozgová mŕtvica: transplantácia mŕtveho mozgu. stav pri upchaní mozgového nervu krvnou zrazeninou. následok zničenia mozočka. strata koordinácie vnútorných orgánov. stav pri upchaní mozgovej cievy krvnou zrazeninou. stav, ktorý spôsobuje ochrnutie. stav, ktorý spôsobuje stratu schopnosti pohybu. následok prerušenia pyramídovej dráhy.

1297. Ako vplýva sympatikus na obehovú sústavu a srdce: spomaľuje činnosť srdca. zoslabuje sťahy myokardu. znižuje krvný tlak. rozširuje kožné cievy. zužuje vencovité cievy. zrýchľuje činnosť srdca. zosilňuje sťahy srdca. zvyšuje krvný tlak.

1315. O trojklannom nerve platí tvrdenie: označuje sa číslom III. označuje sa číslom VII. vedie informácie z dýchacích orgánov. obsahuje len hybné vlákna. obsahuje len senzitívne vlákna. označuje sa číslom V. obsahuje hybné aj senzitívne vlákna. inervuje žuvacie svaly.

1440. Zo všetkých mechanoreceptorov sú najcitlivejšie. receptory reagujúce na zmenu chemického zloženia prostredia. kožné receptory. orgán potočnej čiary. sluchové receptory. rádioreceptory. chemoreceptory. osmoreceptory. receptory zachytávajúce pozdlžne vlnenie vzduchu alebo vody.

1437. Pri akých hodnotách (dB) hluku dochádza k poškodeniu sluchu: 90 až 100 dB. 65 až 70 dB. 40 až 65 dB. 20 až 30 dB. 30 až 80 dB. 10 až 30 dB. 30 až 40 dB. 40 až 50 dB.

869 K zakladnym chutovym vnemom patri vnimanie: sladko. kyslo. horko. slano. trpko. mokro. teplo. stiplavo.

941. Co tvori vlastny chutovy receptor. chutove pochariky. chutove bunky. chutove vnemy. sliznica jazyka. cuchove pohariky. cuchove bunky. hmatove pohariky. sliznica nosa.

1011. Receptorami v kozi mozno rozlisit. tlak. tah. vlhkost. chvenie. vonu. chut. drsnost. tvrdost.

1022. V koži a slizniciach telových otvorov sú receptory, ktoré umožňujú vnímanie: tvrdosti. tlaku. dotyku. tepla. chladu. chvenia. bolesti. vlhkosti.

1300. Z akej vzdialenosti čítame pri zisťovaní ostrosti zraku Snellenovými optotypmi: (m). 1. 2. 3. 4. 5. 6. 8. 10.