420. Kde sa nachádzajú protilátky v krvi: v červených krvinkách v krvnej plazme v U lymfocytoch v krvných doštičkách v erytrocytoch v makrofágoch vo fagocytoch v antigénoch. 423. Antigén je: cudzorodá látka, ktorá vzniká pri zrážaní krvi cudzorodá látka, schopná navodiť v organizme imunitnú odpoveď bunka alebo tkanivo iného organizmu, ktoré navodia špecifickú imunitnú odpoveď látka, ktorú vylučuje organizmus ako odpoveď pri imunitnej reakcii štruktúra, po kontakte s ktorou B lymfocyt sa mení na plazmatickú bunku a tvorí špecifické protilátky štruktúra, po kontakte s ktorou T lymfocyt sa mení na plazmatickú bunku a tvorí špecifické protilátky štruktúra, po kontakte s ktorou T lymfocyt sa mení na plazmatickú bunku a tvorí cytotoxické látky cudzorodá látka, ktorá vyvolá tvorbu hormónov v nadobličkách. 440. T - lymfocyty zodpovedajú za: bunkovú obranu protilátkovú obranu protišokovú obranu celulárnu imunitu tvorbu cytotoxických látok tvorbu imunoglobulínov tvorbu aglutinogénov profylaxiu. 444. Bunky zodpovedné za aktívnu imunizáciu sú; N-lymfocyty pamäťové bunky granulocyty aktivované B-lymfocyty plazmatické bunky fagocyty erytrocyty trombocyty. 451. Imunoglobulíny sú: produkty T-lymfocytov protilátky bielkovinového charakteru produkty B-lymfocytov cytotoxické látky produkty antigénov zvláštne antigény pri imunizácii bunky schopné fagocytózy špecifické protilátky. 452. Podľa spôsobu vzniku a funkcie rozoznávame lymfocyty: A-lymfocyty B-lymfocyty T-lymfocyty E-lymfocyty G-lymfocyty makrofágy fagocyty trombocyty. 453. Očkovanie je založené na: dejoch špecifickej imunity základe chemického zloženia očkovacej látky činnosti krvných doštičiek protilátkovej odpovedi organizmu vyvolaní aktívnej imunizácie vyvolaní pasívnej imunizácie vpravení usmrtených alebo oslabených choroboplodných zárodkov, ktoré vyvolajú imunitnú reakciu vpravení aktívnych živých choroboplodných zárodkov, ktoré vyvolajú pasívnu imunizáciu. 461. B - lymfocyty zodpovedajú za: bunkovú ochranu protilátkovú obranu tvorbu imunoglobulínov protišokovú obranu profylaxiu diapedézu aglutináciu tvorbu cytotoxických látok. 463. Akú funkciu majú v organizme T-lymfocyty: vykonávajú bunkovú obranu vykonávajú humorálnu protilátkovú obranu produkujú tzv. cytofilné látky zapríčiňujú odmietnutie transplantovaných orgánov produkujú cytotoxické látky rozpoznávajú cudzorodé bunky a ničia ich produkujú imunoglobulíny vytvárajú sa z nich nešpecifické bunky po očkovaní. 464. Čo patrí k prejavom priamo súvisiacim s nešpecifickou bunkovou imunitou: pinocytóza pohyb bunky fagocytóza schopnosť pohlcovať cudzorodé látky diapedéza neutrofilných leukocytov tvorba cytotoxických látok T lymfocytmi tvorba cytotoxických látok B lymfocytmi tvorba lyzozýmu a iných látok ničiacich baktérie. 466. Antigény erytrocytov: sa nazývajú aglutiníny sa nazývajú erytrogény sa nazývajú aglutinogény sa nazývajú imunoglobulĺny sú podstatou krvných skupín človeka umožňujú izohemaglutináciu Sú dedičné nie sú dedičné. 469. Nešpecifická imunita je vrodená obranyschopnosť organizmu dedičné ochorenie exocytóza prirodzená odolnosť organizmu proti cudzorodým bunkám a pôvodcom infekcie spôsob ochrany organizmu skladajúci sa zo zdravej neporušenej kože a slizníc, prirodzených antimikrobiálnych látok a buniek schopných fagocytózy vrodená tvorba špecifických protilátok v T-lymfocytoch vrodená tvorba špecifických protilátok v makrofágoch imunitná odpoveď vznikajúca po vpravení hotových protilátok do organizmu. 472. Čo je prejavom protilátkovej špecifickej imunitnej reakcie: tvorba protilátok v kostnej dreni tvorba protilátok v B-lymfocytoch tvorba protilátok v T-lymfocytoch tvorba protilátok v erytrocytoch tvorba pozitívnej chemotaxie tvorba špecifických imunoglobulínov tvorba špecifických antibiotík tvorba špecifických aglutinogénov. 473. Ochranný zákrok v čase, keď ešte nenastalo nebezpečenstvo infekcie sa nazýva: pasterizácia profylaxia paralaxa detoxikácia preventívne očkovanie karanténa alergia purifikácia. 474. U ktorých živočíchov sa vyskytuje špecifická imunitná reakcia: u cicavcov u placentovcov len u stavovcov u hlavonožcov u mäkkýšov u hubiek u Mammalia u Molusca. 478. Aké formy imunitnej reakcie poznáte: špecifická protilátková špecifická bunková antigénová vírusová nešpecifická protilátková profylaktická nešpecifická vírusová nešpecifická bunková. 482. Čo sprostredkuje bunkovú špecifickú imunitnú reakciu: B-lymfocyty T-lymfocyty trombocyty erytrocyty lymfocyty produkujúce cytotoxické látky lymfocyty produkujúce špecifické protilátky makrofágy erytrocyty. 495. O aglutinogénoch človeka platí, že: sú získané sú vrodené sú dedičné sú nededičné ich vyšetrovanie sa používa napr. v antropológii a súdnom lekárstve majú základný význam pri transfúzii krvi ich vyšetrovanie sa používa napr. v paleontológii a súdnom lekárstve majú základný význam pre šľachtiteľstvo. 656. Plazmatické bielkoviny vznikajú najmä v: čreve cytoplazme krvných buniek pečeni kostnej dreni slezine najväčšej žľaze s vnútornou sekréciou najväčšej žľaze organizmu krvnej plazme. 659. Dej, pri ktorom biele krvinky vystupujú z vlásočníc je: osmóza difúzia filtrácia diapedaza translácia fagocytóza endocytóza exocytóza. 660. Zložité vrodené reakcie organizmu nazývame: emócie inštinkty podmienené reflexy pamäťové stopy inbríding panmixia etika estetika. 667. Schopnosť fagocytózy majú: erytrocyty meňavky biele krvinky fagocyty niektoré trombocyty hemosporídie bakteriofágy niektoré leukocyty. 680. Aké druhy telových tekutín majú obrúčkavce: hemolymfu krv hydrolymfu tkanivový mok krvomiazgu plazmatickú tekutinu lymfomiazgu homolymfu. 682. Z organických látok je v krvnej plazme najviac: glukózy lipidov bielkovín cukrov vody chloridov jodidov voľných radikálov. 709. Aké druhy telových tekutín majú stavovce: krv miazgu tkanivovy mok hemolymfu lymfu hydrolymfu krvomiazgu heterolymfu. 711. Podstatou zråzania krvi je: premena fibrinogénu na vlaknity fibrin premena fibrinu na fibrinogén premena rozpustnej plazmatickej bielkoviny (fibrinogénu) ucinkom trombinu na nerozpustny vlaknity fibrin premena nerozpustnej plazmatickej bielkoviny (fibrinogénu) ucinkom trombinu na nerozpustny vlåknity fibrin premena nerozpustnej plazmatickej bielkoviny (fibrinogénu) ucinkom trombinu na rozpustny vlåknity fibrin premena nerozpustnej plazmatickej bielkoviny (hemoglobinu) ucinkom trombinu na nerozpustny vlåknity fibrin premena nerozpustnej plazmatickej bielkoviny (hemoglobfnu) ucinkom pepsinu na nerozpustny vlåknity fibrin premena rozpustnej plazmatickej bielkoviny (fibrinogénu) ucinkom protrombinu na nerozpustny vlaknity hemoglobin. 719. Telová tekutina u väčšiny bezstavovcov: sa nazýva hemolymfa sa nazýva hydrolymfa sa nazýva krvomiazga sa nazýva tkanivový mok sa voľne rozlieva v telovej dutine sa pohybuje v uzavretom cievnom riečišti obsahuje málo bielkovín a krvné bunky obsahuje pomerne veľa bielkovín a krvné bunky. 763. V krvi cicavcov nachádzame: červené krvinky trombocyty krvné doštičky biele krvinky hepatocyty erytrocyty leukocyty hemolyzíny. 772. Telová tekutina na najnižšom vývojovom stupni: sa nazýva tkanivový mok sa nazýva hydrolymfa sa nazýva krvomiazga sa nazýva hemolymfa má podobné zloženie ako vodné prostredie živočíchov má veľa bielkovín a pravé krvné bunky sa vyskytuje u mechúrnikov a ostnatokožcov sa vyskytuje u plazov a cicavcov. 789. Čo majú stavovce vyvinuté na ochranu organizmu pred cudzorodými látkami, ktoré vnikli do organizmu: hormonálny systém imunitný systém alergény antigény aglutinogény humorálny systém nervový systém plodové obaly. 809. Majú zrelé erytrocyty niektorých živočíchov jadro: áno rýb áno, plazov a vtakoch nie áno napr. u človeka nie áno napr. u plazov áno napr. u vtákov áno napr. u primátov áno napr. u rýb. 816. Hemoglobín cicavcov: je prítomný v červených krvinkách je červené krvné farbivo viaže kyslík viaže CO neviaže oxid uhoľnatý viaže pevnejšie oxid uhoľnatý ako kyslík sa viaže s kyslíkom a vzniká methemoglobín sa viaže s kyslíkom a vzniká karboxyhemoglobín. 822. Červené krvinky u človeka: je ich u muža v jednom litri priemerne 5 x 10 (12) % je ich u muža v jednom litri priemerne 7 x 10(12) je ich u ženy v jednom litri priemerne 3 x 10(12) je ich u ženy v jednom litri priemerne 4,3 x 10(12) v litri krvi u ženy obsahujú približne 170 g hemoglobínu v litri krvi u ženy obsahujú približne 140 g hemoglobínu v litri krvi u muža obsahujú približne 150 g hemoglobínu v litri krvi u muža obsahujú približne 180 g hemoglobínu. 826. Aglutinogény sú: molekuly bielkovín vnútri buniek špecifické molekuly na povrchovej membráne červených krviniek protilátky proti krvným skupinám špecifické protilátky antigény erytrocytov aglutiníny erytrocytov prirodzené protilátky krvných skupín antigény určujúce krvné skupiny. 853. Čo je podstatou systému vlastností krvných skupín existencia aglutinogénov a agluťinínov činnosť krvných doštičiek a aglutinogénov úloha aglutinínov vo väzbe s červenými krvinkami funkcia bielych krviniek existencie dvoch zloziek - aglutinogénu a protilátky existencie dvoch zložiek- aglutinogénov a aglutinínov existencie dvoch zložiek - plazmy a leukocytov existencie dvoch zložiek - leukocytov a trombocytov. 854. Erytrocyty dospelého človeka sa tvoria: v slezine vo svaloch v okostici dlhých kostí v kostnej dreni krátkych kostí v kostnej dreni plochých kosti v obličkách v pečeni v miazgových uzlinách. 872. Hemoglobín (najmä u dojčiat) sa vplyvom zvýšeného prísunu dusíkatých látok do organizmu mení na: metylhemoglobín oxyhemoglobin etylhemoglobin methemoglobin karboxyhemoglobin karbonylhemoglobin metanolhemoglobin meristem. 884. Anti-Rh protilátkysa môžu vytvárať ak matka je Rh negatívna a dieťa Rh negatívne matka je Rh negatívna a dieťa Rh pozitívne matka je Rh pozitívna a dieťa Rh negatívne matka je Rh pozitívna a dieťa Rh pozitívne sa Rh pozitívnemu jedincovi dostanú do krvného obehu Rh pozitívne krvinky sa Rh pozitívnemu jedincovi dostanú do krvného obehu Rh negatívne krvinky sa Rh negatívnemu jedincovi dostanú do krvného obehu Rh negatívne krvinky sa Rh negatívnemu jedincovi dostanú do krvného obehu Rh pozitívne krvinky. 919. Celkové mnozstvo červených krviniek sa obnoví približne: 3 krát do roka každých 20 dní 5 krát do roka raz za život za 4 mesiace za 120 dní 2 krát do roka 4 krát do roka. 920. Koľko litrov krvi má priemerne dospelý človek: 2 litre 3000 ml 5 litrov 7 litrov 4 litre 5000ml 8000 ml 9 litrov. 924. Mimobunkovů tekutinu u človeka tvorí: tkanivový mok krv miazga krvomiazga hemolymfa hydrolymfa cytoplazma tunicín. 929. Ako dlho priemerne žijú červené krvinky človeka: 50 dní 120 dní 200 dní 3 mesiace 2 mesiace 4 mesiace 10 týždňov 4 týždne . 952. Podľa čoho rozdeľujeme ľudí do krvných skupín: podľa prítomnosti aglutinínov podľa prítomnosti aglutinogénov podľa rýchlosti sedimentácie červených krviniek podľa prítomnosti špecifických antigénov červených kviniek podľa prítomnosti trombocytov na povrchu erytrocytov podľa prítomnosti aglutinínov na povrchu erytrocytov podľa prítomnosti aglutinogénov v krvnej plazme podľa prítomnosti trombocytov na povrchu trombocytov. 963. Biele krvinky sa vyskytujú: v krvi miazge slezine tkanivách v erytrocytoch v červených krvinkách v trombocytoch vo fibrinogéne. 974. Najväčší a najdôležitejší podiel sušiny krvnej plazmy tvoria: mastné kyseliny enzýmy plazmatické bielkoviny glukóza bielkoviny produkované v pečeni anorganické látky sacharóza glykogén. 979. Krvná plazma obsahuje: glukózu aminokyseliny a mastné kyseliny vitaminy a enzymy hydrogénuhličitany vodu chlorid sodný glykogén ribozómy. 986..Dôležitým dejom pri zastavení krvácania je osmotická lýza krviniek činnosť bielych krviniek činnosť krvných došticiek diapedéza zúženie cievy v poranenom mieste premena fibrinogénu na fibrín premena fibrínu na fibrinogén činnosť trombocytov. 987. Zakladateľom učenia o vyššej nervovej činnosti je: W. Smith J. P. Pavlov J. Grimm J. E. Purkyně T. Schwann B. Fox M. Bean F. Mulider. 1054. Na tvorbu hemoglobínu a erytrocytov je potrebné: železo jód zinok vápnik kyselina listova kobalamín axeroftol vitamín K. 1058. Hlavnou funkciou červených krviniek je: obranná reakcia organizmu riadenie zrážania krvi prenos kyslíka z tkanív do pľúc prenos kyslíka z pľúc do tkanív účasť na diapedéze účasť na vonkajšom dýchaní účasť na vnútornom dýchaní účasť na tvorbe primárneho moču. 1071. V krvi zdravého človeka môžeme nájsť: červené krvinky krvné doštičky granulocyty krvnú plazmu lymfocyty jadrové erytrocyty glykogén hemosporídie. 1082. Na podložnom sklíčku sú dve kvapky krvného séra - vľavo od človeka s krvnou skupinou A a vpravo s krvnou skupinou B. Do každej primiešame kvapku krvi vyšetrovanej osoby. Podľa vzniku aglutinácie: vľavo áno, vpravo nie -ide o krvnú skupinu A vľavo áno, vpravo nie -ide o krvnú skupinu B vľavo áno, vpravo nie -ide o krvnú skupinu AB vľavo áno, vpravo nie -ide o krvnú skupinu 0 vpravo nie, vľavo áno - ide o krvnú skupinu A vpravo nie, vľavo áno - ide o krvnú skupinu B vpravo nie, vľavo áno -ide o krvnú skupinu AB vpravo nie, vľavo áno -ide o krvnú skupinu 0. 1087. Sedimentácia červených krviniek: u zdravých ľudí je pomalá u zdravých ľudí je rýchla nastáva, ak po zamedzení zrážania, krv necháme stáť v nádobe u mužov je 2-5 mm/h u žien je 3-8 mm/h u mužov je 3-8 mm/h u žien je 2-5 mm/h u chorých ľudí je zrýchlená. 1093. Tvar erytrocytov človeka: je dôležitý pre transport kyslíka súvisí s ich funkciou nie je guľovity je guľovitý zväčšuje ich povrch o 1/3 v porovnaní s guľou rovnakého objemu zväčšuje plochu pre styk s kyslíkom zmenšuje plochu pre styk s kyslíkom zväčšuje ich povrch o 1/4 v porovnaní s guľou rovnakého objemu. 1100. O transfúzii (prevode) krvi platí, ze: zabezpečuje sa ňou termoregulácia zachraňuje život pri veľkých stratách krvi dodáva krvinky a dôležité látky doplňuje sa ňou stratený objem cirkulujúcej krvi vykonáva sa dnes väčšinou priamo od darcu vykonáva sa dnes väčšinou z "krvnej konzervy” aby sa predišlo ťažkému poškodeniu alebo smrti, je najlepšie, ak má darca a príjemca rôznu krvnú skupinu aby sa predišlo ťažkému poškodeniu alebo smrti, je najlepšie, ak má darca a príjemca rovnakú krvnú skupinu. 1143. Na podložnom sklíčku sú dve kvapky krvného séra - vľavo od človeka s krvnou skupinou A a vpravo s krvnou skupinou B. Do každej primiešame kvapku krvi vyšetrovanej osoby. Podľa vzniku aglutinácie: vľavo áno, vpravo áno - ide o krvnú skupinu A vľavo áno, vpravo áno - ide o krvnú skupinu B vľavo áno, vpravo áno - ide o krvnú skupinu AB vľavo áno, vpravo áno - ide o krvnú skupinu 0 vpravo áno, vľavo áno - ide o krvnú skupinu A vpravo áno, vľavo áno - ide o krvnú skupinu B vpravo áno, vľavo áno - ide o krvnú skupinu AB vpravo áno, vľavo áno - ide o krvnú skupinu 0. 1152. Množstvo erytrocytov človeka: je u zdravého dospelého muža pomerne stála hodnota závisí od množstva kyslíka vo vzduchu nezávisí od nadmorskej výšky v ktorej žije je 120 kg závisí od nadmorskej výšky v ktorej žije sa zväčšuje pri pobyte vo veľkej nadmorskej výške sa znižuje keď organizmus trpí nedostatkom kyslíka závisí od činnosti kostnej drene. 1166. Krvná skupina A sa priemerne u nás vyskytuje asi už (%) 31.5 21,5 41,5 37,8 14,1 6,6 85 15. 1171. Počet červených krviniek zdravého človeka nezávisí od: teploty okolia nadmorskej výšky, kde jedinec žije látok, ktoré ho upravujú heterotermie rocneho obdobia množstva kyslíka vo vzduchu fotosyntézy pohlavia. 1176. Na podložnom sklíčku sú dve kvapky krvného séra - vľavo od človeka s krvnou skupinou A a vpravo s krvnou skupinou B. Do každej primiešame kvapku krvi yyšetrovanej osoby. Podľa vzniku aglutinácie; vľavo nie, vpravo nie - ide o krvnú skupinu A vľavo nie, vpravo nie - ide o krvnú skupinu B vľavo nie, vpravo me -ide o krvnú skupinu AB vľavo nie, vpravo nie - ide o krvnú skupinu 0 vpravo nie, vľavo nłe -ide o krvnú skupinu A vpravo nie, vľavo nie - ide o krvnú skupinu B vpravo nie, vľavo nie - ide o krvnú skupinu AB vpravo nie, vľavo nie - ide o krvnú skupinu 0. 1179. Krvná skupina AB sa priemerne u nás vyskytuje asi u: (%) 31,5 21,5 41,5 37,8 14,1 6,6 85 15. 1188.0 krvi zdravého človeka platí, že: množstvo krvi u dospelého človeka tvorí asi 18-19% hmotnosti tela množstvo krvi u dospelého človeka tvorí asi 8-9% hmotnosti tela deti.majú v pomere k hmotnosti tela viac krvi, ako dospelí deti majú v pomere k hmotnosti tela menej krvi, ako dospelí neustále sa obnovuje, jej jednotlivé zložky sa však neobnovujú rovnako rýchlo neustále sa obnovuje, jej jednotlivé zložky sa vždy obnovujú rovnako rýchlo plazmatické bielkoviny sa obnovia počas 10-12 dní plazmatické bielkoviny sa obnovia počas 10-12 týždňov. 1194. Biele krvinky človeka: su jadrové bunky sú leukocyty je ich viac druhov nie je ich viac druhov ziju rozne dlho vyskytujú sa aj v miazge nevyskytujú sa v miazge čo do počtu nie sú rozdiely medzi mužom a ženou. 1195. Koľko gramov hemoglobínu má priemerne v 1 litri krvi zdravý dospelý muž: 100 110 120 130 140 150 160 170. 1197. Krvné skupiny sústavy ABO sa u nás vyskytujú v poradí (od najčastejšej po najmenej častú): AB,0,A,B B,0,AB.A AB.A.B.0 AB,0,A,B A,AB,0,B A,B,AB,0 B,AB,A,0 A,0,B,AB. 1204. Krvná skupina 0 sa priemerne u nás vyskytuje asi u: (%) 31,5 21,5 41,5 37,8 14,1 6,6 85 15. 1214. Sedimentácia červených krviniek: závisí od zloženia krvnej plazmy závisí od zloženia lymfy sa zrýchľuje pri infekčných ochoreniach sa zrýchľuje pri zápalových ochoreniach je špecifická skúška nie je špecifická skúška určuje druh choroby neurčuje druh chorobý. 1221. Na podložnom sklíčku sú dve kvapky krvného séra - vľavo od človeka s krvnou skupinou A a vpravo s krvnou skupinou B. Do každej primiešame kvapku krvi vyšetrovanej osoby. Podľa vzniku aglutinácie:, vľavo nie, vpravo áno - ide okrvnú skupinu A vľavo nie, vpravo áno - ide o krvnú skupinu B vľavo nie, vpravo áno - ide o krvnú skupinu AB vľavo nie, vpravo áno - ide o krvnú skupinu 0 vpravo áno, vľavo nie - ide o krvnúskupinu A vpravo áno, vľavo nie - ide o krvnú skupinu B vpravo áno, vľavo nie - ide o krvnú skupinu AB vpravo áno, vľavo nie - ide o krvnú skupinu 0. 1229. Pre zastavenie krvácania platí, že: je životne dôležité chráni organizmus pred stratou krvi nie je životne dôležité v poranenom mieste sa zúži cieva v poranenom mieste sa nahromadia krvné dosticky v poranenom mieste sa nahromadía lymfocyty na poranené miesto priľnú krvné dosticky na poranené miesto priľnú monocyty. 1232. O Rh faktore platí, že. je to antigén červených krviniek je to antigén bielych krviniek protilátky proti Rh nie sú vrodene protilátky proti Rh sú vrodené protilátky proti Rh vznikajú pri podávaní Rh pozitívnych krviniek Rh negatívnemu človeku protilátky proti Rh vznikajú pri podávaní Rh negatívnych krviniek Rh pozitívnemu človeku Rh faktor bol objavený pri pokusoch s krvinkami opice Maccacus rhesus Rh faktor bol objavený pri pokusoch s krvinkami opice Rhisopus nigricans. 1252. Krvné skupiny sústavy AB0 sa u nás vyskytujú: najčastejšie krvná skupina A najčastejšie krvná skupina B najčastejšie krvná skupina AB najčastejšie krvná skupina 0 najmenej krvná skupina A najmenej krvná skupina B najmenej krvná skupina AB najmenej krvná skupina 0. 1260. Červená kostná dreň človeka slúži na tvorbu: krviniek lymfocytov inzulínu enzýmov erytrocytov trámčekov bielych krviniek červených krviniek. 1273. Koľko gramov hemoglobínu má priemerne v 1 litri krvi zdravá dospelá žena: 100 110 120 130 140 150 160 170. 1295. Krvná skupina B sa priemerne u nás vyskytuje asi u: (%) 31,5 21,5 41,5 37,8 14,1 6,6 85 15. 1304. O krvnej plazme u zdravého človeka platí, že: jej zloženie sa u dospelého mení 12 krát denne jej zloženie sa u dospelého nemeni u dospelého má objem priemerne 2,8 -3,5 litra u dospelého má objem priemerne 4,8 - 5,5 litra pre jej fyzikálno-chemické vlastnosti majú rozhodujuci význam soli v nej rozpustené pre jej fyzikálno-chemické vlastnosti majú rozhodujúci význam lipidy v nej rozpustené väčšinu jej objemu tvorí voda väčšinu jej objemu tvoria soli . 1313. Zrelá červená krvinka človeka: sa volá aj erytrocyt nemá jadro má malé jadro obsahuje jadrovú DNA neobsahuje jadrovú DNA je bezjadrová bunka sa tvorí v kostnej dreni zaniká v slezine. 1430. ere akostný stupeň "silne znečistená voda'} vodného toku platí, že je to III stupeň je to I.b stupeň je to II stupeň označuje sa žltou farbou označuje sa zelenou farbou je to IV. stupeň označuje sa červenou farbou označuje sa svetlomodrou farbou . 1445. Zrelé erytrocyty majú jadro u: rýb človeka plazov cicavcov sliepok holubov opíc prežúvavcov. 1169. Osmotická lýza červených krviniek nenastáva v prostredí: hypotermickom krvi zdravého človeka destilovanej vode hypotonickom krvnej plazmy izotonickom izoosmotickom 0,2% roztoku NaCl. 850. Človek s krvnou skupinou 0 má aglutiníny: len anti-A len anti-B nemá aglutiníny anti-A a anti-B, ktoré sú prítomné v krvnej plazme anti-A a anti-B, ktoré sa nachádzajú na povrchovej membráne červených krviniek anti-A aj anti-B anti-0 nemá protilátky. 411. Ako sa vyvoláva aktívna obrana pred infekciou u ľudí: pasterizáciou aktívnou imunizáciou preventívnym očkovaním dodaním hotových protilátok produkciou cytotoxických látok očkovaním destiláciou pasívnou imunizáciou. 422. K aktívnej imunizácii organizmu dochádza po podaní: hotových protilátok oslabených choroboplodných mikroorganizmov oslabených choroboplodných zárodkov aj po prekonaní nákazy cudzorodých antigénov do organizmu cicavcov cudzorodých látok do organizmu hubiek usmrtených choroboplodných zárodkov adrenalínu a noradrenalínu. 475. Priame dodanie hotových protilátok do organizmu sa nazýva: aktívna imunizácia pasívna imunizácia priama imunitná reakcia očkovanie tvorba pamäťových buniek nepriama imunitná reakcia pasterizácia alergizácia.
