nauka o spoločnosti

50. Medzi scientistické prúdy poklasickej filozofie 19.storočia nepatrí: pozitivizmus. novokantovstvo. marxistická filozofia. scholastika.

51. Rozdelenie na neformálne a formálne skupiny sa uskutočňuje podľa: normality skupiny. typu väzby medzi členmi skupiny. prístupu k moci. vekovej štruktúry.

52. Rodina je: skupina ľudí, ktorí sú spojení neinštitucionálnymi zväzkami, ale uspokojujúcimi spoločné ciele. sociálna skupina zložená z dvoch alebo viacerých osôb žijúcich spolu v jednej domácnosti, ktoré sú spojené manželskými, pokrvnými alebo adoptívnymi zväzkami. skupina zložená z dvoch alebo viacerých osôb žijúcich spolu v jednej domácnosti, ktoré sú spojené manželskými, pokrvnými alebo adoptívnymi zväzkami, ale rozhodne nie sociálna. skupina zložená z dvoch alebo viacerých osôb žijúcich spolu v jednej domácnosti.

53. Sociológia skúma: výsledky štatistického sčítavania domov a bytov. skupinové procesy. individuálne prežitky. spôsob rozdeľovania národného majetku.

54. Manželstvo a rodinný život sú sociálnymi inštitúciami, ktoré zabezpečujú plnenie funkcie: organizačnej. resocializačnej. ekonomickej, v ktorej sa uskutočňuje hospodárska spolupráca, deľba práce atď. preferenčnej.

55. Manželstvo a rodinný život sú sociálnymi inštitúciami, ktoré nezabezpečujú plnenie funkcie: socializačnej,. resocializačnej. ekonomickej, v ktorej sa uskutočňuje hospodárska spolupráca, deľba práce atď. reprodukčnej.

56. Sociálnu skupinu necharakterizujú: sociálne interakcie v skupinách. vodcovstvo a mocenská nerovnosť v skupinách. veková štruktúra. normy.

57. Ohodnoťte toto tvrdenie: „Rodinu ako sociálnu skupinu, inštitúciu manželstva, rodinný život, hoci v rozmanitých podobách pozná každá spoločnosť.“. určite je to pravda. určite to nie je pravda. asi to nie je pravda. asi to je pravda.

58. Komunita označuje: skupinu, založenú najmä na neosobných, formálnych vzťahoch. spoločenstvo ľudí, žijúcich a spolupracujúcich na ohraničenom území, ktoré tvorí základ, kde môžu uskutočňovať svoje každodenné životné činnosti a kde sa odohráva najväčšia časť ich života. skupinu inštitucionálne spojených jednotlivcov. skupinu s formálne stanovenými pravidlami a predpismi.

59. Medzi charakteristiky tradičnej spoločnosti nepatrí: prevažne agrárny charakter doplnený remeselnou výrobou. demokracia, otvorený systém stratifikácie. existencia sebestačných rodov, kmeňov a iných sociálnych útvarov. rozhodujúca úloha zvykov a tradícií v živote spoločnosti atď.

60. Medzi charakteristiky modernej spoločnosti nepatrí: prehĺbenie deľby práce a špecializácia sociálnych rolí. sústreďovanie obyvateľstva do miest. vznik štátnych organizácií, ktoré prevzali úlohy niekdajších spoločenstiev. existencia sebestačných rodov, kmeňov a iných sociálnych útvarov.

61. Moc a autorita: sú pojmy nedefinovateľné. patria medzi základné sociologické pojmy. Moc preniká všetkými oblasťami života spoločnosti, v každej z nich cítiť vplyv alebo prítomnosť mocenských vzťahov. sú pojmy veľmi ťažko definovateľné. nemajú so sociológiou nič spoločné. Sú to pojmy výlučne psychologické.

62. Pri definovaní moci neplatí charakteristika: moc je schopnosť jednotlivcov alebo skupín presadiť svoju vôľu pri riešení rôznych spoločenských záležitostí. moc je schopnosť uskutočňovať sociálne činnosti a ovplyvňovať sociálne procesy vo svoj prospech. moc je prejavom demokracie. moc umožňuje rozdelenie ľudí na vládnucich a ovládaných.

63. Prestíž možno definovať ako: nepriaznivý dojem jednej osoby v očiach druhej. spoločenský vzťah medzi osobami, z ktorých jedny vykonávajú reálne prevažujúci vplyv na činnosť druhých. neschopnosť neformálneho vedúceho riadiť iných. neobľúbenosť prisudzovanú sociálnym kolektívom.

64. Sociálny status je: sieť vzájomne prepojených normatívne riadených sociálnych vzťahov v spoločnosti. pravidelnosť v správaní ľudí. sústava noriem, hodnôt, činností okolo plnenia potrieb. miesto, pozícia v spoločnosti.

65. Status a prestíž sú: rôzne pojmy, vyjadrujúce to isté. dva pojmy s minimálnym rozdielom. dva úplne rozdielne pojmy. pojmy pochádzajúce z rôznych vied.

66. Referenčné skupiny sú: vzťažné skupiny, podľa ktorých sa hodnotíme. všetky skupiny, v ktorých sú intímne vzťahy. skupiny face to face. skupiny, v ktorých nie je definovaný cieľ činnosti.

67. Označte nesprávnu charakteristiku.„Rodina“ je skupina: face to face. primárna. sekundárna. malá.

68. Výskum vplyvu prostredia a spôsobu života na zdravie ľudí a vplyv výchovy k zdraviu: vyžaduje iba znalosť sociologickej teórie, sociologického prístupuf. vyžaduje znalosť a aplikáciu sociologických metód výskumu. nevyužíva sociologické metódy výskumu, ani sociologickú teóriu. vyžaduje znalosť sociologickej teórie a sociologického výskumu ako podmienky pri analýze sociálnej skutočnosti.

69. Verejné zdravotníctvo je charakterizované (označte nesprávnu charakteristiku): interdisciplinárnym prístupom , ktorý je orientovaný na telesné, duševné a environmentálne aspekty zdravia komunít a populácie. zameraním hlavne na prevenciu chorôb a úrazov v populácii za účelom zlepšenia kvality života cieľovej populácie. hodnotením zdravotníckych služieb a ich kvality. hodnotením zdravotných rizík a na ich kontrolu a prevenciu.

70. Deviácia je také správanie jednotlivcov, ktoré: spoločnosť alebo sociálna skupina pokladá za porušenie spoločenských alebo skupinových noriem, ktoré vyvoláva reakcie jednotlivcov, sociálnych skupín alebo spoločnosti zamerané na izoláciu, liečenie, prevýchovu, nápravu, na potrestanie porušovateľov noriem. spoločnosť alebo sociálna skupina nepokladá za porušenie spoločenských alebo skupinových noriem. nevyvoláva reakcie jednotlivcov, sociálnych skupín alebo spoločnosti zamerané na izoláciu liečenie, prevýchovu, nápravu. nevyvoláva reakcie jednotlivcov, sociálnych skupín alebo spoločnosti zamerané na potrestanie porušovateľov noriem.

71. Ak sa osoba správa určitým deviantným spôsobom, porušuje normy čiže pravidlá a vzory správania, ktoré spoločnosť uplatňuje pri posudzovaní určitého správania, je podmienkou účasť iných osôb alebo sociálnych skupín, či organizácií reprezentujúcich spoločnosť, ktoré istým spôsobom reagujú na toto správanie?. áno určite. neviem. asi nie. určite nie.

72. Deviácia je: relatívna poslušnosť, prispôsobenie sa sociálnym normám. poslušnosť, prispôsobenie sa sociálnym normám. neposlušnosť, neprispôsobenie sa sociálnym normám. čiastočná poslušnosť, čiastočné prispôsobenie sa sociálnym normám.

73. Nonkonformita je: medzistupeň medzi deviáciou a konformitou (napr. výstredné obliekanie). opak poslušnosti. vyšší stupeň prispôsobenia. stupeň prispôsobenia vyššej úrovni.

74. Zvoľte z uvedených možností charakteristiku, ktorú sociálna kontrola neobsahuje: spoločenské mechanizmy, ktorých úlohou je zabezpečiť poriadok a stabilitu spoločnosti. proces, ktorým si skupiny alebo spoločnosť vynucujú konformitu, prispôsobovanie sa svojich členov skupinovým či spoločenským očakávaniam a požiadavkám, resp. uznávanie a dodržiavanie spoločenských noriem. sociálna kontrola má podobu reakcií osôb, skupín a spoločnosti, ktorými deviantné správanie odsudzujú, potláčajú a nútia deviantov, aby svoje správanie zmenili na konformné. sociálna kontrola má podobu trestania osôb, skupín a spoločností, ktoré patria do inej spoločnosti.

75. Sankcie sú: tresty. tresty a odmietnutie vstupu do spoločenskej skupiny. odmeny, pochvaly, tresty. odmeny.

76. Neformálna sociálna kontrola je: pôsobenie neformálnej skupiny. neformálny vzor správania. odmena za neformálne správanie. neoficiálny sociálny nátlak, ktorý núti jednotlivcov rešpektovať sociálne normy.

77. Medzi spôsoby uskutočňovania neformálnej sociálnej kontroly nepatrí: sociálne odmeny (ocenenia, pochvaly). tresty (zahanbenie, pokarhanie, výsmech). verejná mienka. väzenie.

78. Formálna sociálna kontrola: je oficiálny, formálny tlak, ktorého cieľom je vynútiť si konformitu. sú sociálne odmeny (ocenenia, pochvaly). sú prejavy verejnej mienky. je neoficiálny sociálny nátlak, ktorý núti jednotlivcov rešpektovať sociálne normy.

79. Konformitu občanov – dodržiavanie zákonov spoločnosti sledujú a vynucujú najmä štátne orgány. Označte nesprávne uvedenú inštitúciu: polícia. škola. prokuratúra. súdy.

80. Pre charakteristiku sociálnej štruktúry neplatí: sociálna štruktúra označuje relatívne stabilný, podľa určitých vzorov a pravidiel prebiehajúci súbor sociálnych interakcií a systém sociálnych vzťahov v skupinách i celej spoločnosti, ktoré vytvárajú. sociálnu štruktúru utvára suma jednotlivcov. sociálnu štruktúru utvára sociálne správanie, interakcie a činnosti jednotlivcov. sociálna štruktúra ovplyvňuje ich správanie, interakcie a činnosti.

81. Medzi základné znaky štátu nepatrí. právny systém. štátny znak. obyvateľstvo štátu. ekonomický a finančný systém.

82. Medzi základné znaky štátnej moci patrí : legitimita. nezávislosť. výlučnosť. rovnoprávne postavenie štátu na medzinárodnej úrovni.

83. Štátne územie tvorí : suchozemský povrch. suchozemský povrch, vnútorné vody, priestor nad suchozemským povrchom. suchozemský priestor, teritoriálne vody. suchozemský povrch, priestor pod suchozemským povrchom, priestor nad suchozemským povrchom.

84. Obyvateľstvo štátu tvoria : občania štátu, apoliti, cudzinci. občania štátu. občania štátu a cudzinci. občania štátu a apoliti.

85. Medzi funkcie ústavy patrí : zastrešujúca funkcia. politická funkcia. právna funkcia. ekonomická funkcia.

86. Všeobecný postulát slobody znamená : každý môže robiť, čo nie je zákonom zakázané. každý môže robiť, čo nie je zákonom zakázané a nikto nesmie byť nútený robiť to, čo mu zákon neukladá. každý môže robiť len to čo mu zákon prikazuje. nikto nesmie porušiť zákon.

87. Základné ľudské práva a slobody sa zaručujú. iba občanom štátu. iba majetným ľuďom. všetkým bez rozdielu. až od plnoletosti.

88. Individuálna sloboda občana znamená, že : štát do nej môže zasiahnuť len na základe zákona, v jeho medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon. štát nesmie do nej vôbec zasahovať. štát ju môže len obmedziť. štát do nej môže zasiahnuť len na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu.

89. Medzi základné znaky ľudských práv patrí : viazanosť len na občanov štátu. neodňateľnosť. zrušiteľnosť. premlčateľnosť.

90. Ústava SR garantuje ľudské práva : v plnom rozsahu. len pre občanov Slovenskej republiky. negarantuje ľudské práva. len pre plnoletých.

91. Medzi znaky unitárneho štátu patrí : dvojitá sústava štátnych orgánov. dvojkomorový najvyšší orgán štátnej moci. neexistencia samosprávy. jedno štátne občianstvo.

92. Medzi typy zloženého štátu patrí : konfederácia. centralizovaný unitárny štát. federácia. personálna únia.

93. Medzi znaky demokracie patrí : princíp obmedzenej väčšiny. princíp neobmedzenej väčšiny. nadradenosť štátneho vlastníctva. neexistencia slobodných volieb.

94. Veková hranica na pasívne volebné právo ( právo byť volený ) v Slovenskej republike je : 18 rokov. 21 rokov. 20 rokov. 22 rokov.

95. Demokratický štátny režim sa vyznačuje formou vlády : štátna moc sa neuskutočňuje iba na základe a v medziach práva. štátna moc negarantuje základné ľudské práva a slobody. trojdelenie mocí. neexistencia slobodnej trhovej ekonomiky.

96. Zákonnosť ako jeden z princípov právneho štátu znamená : požiadavku aby všetci občania dodržiavali zákony a ostatné právne predpisy. požiadavku aby všetky subjekty práva bez rozdielu rešpektovali zákony a ostatné právne predpisy. že štátne orgány v odôvodnených prípadoch nemusia rešpektovať právo. že cudzinci ju nemusia rešpektovať.

97. Deľba moci ako jeden z princípov právneho štátu znamená. rozdelenie moci medzi prezidenta republiky, predsedu vlády a predsedu parlamentu. rozdelenie moci medzi ministerstvá, miestnu štátnu správu a samosprávu. rozdelenie moci medzi zákonodarnú a výkonnú moc. rozdelenie moci medzi zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc.

98. Zákonodarnú moc v štáte vykonáva : vláda. parlament. prezident. ministri.

99. Zákonodarnú moc v Slovenskej republike reprezentuje : Národná rada SR. vláda SR. Ústavný súd SR. prezident SR.

100. Vrcholným orgánom výkonnej moci v Slovenskej republike je : predseda vlády. prezident SR. vláda SR. predseda parlamentu.