Organická chémia 1

Medzi aromatické zlúčeniny patrí. cyklohexanol. hydrochinón. p-benzochinon. cyklopentadien.

Pre arény sú charakterictické reakcie. nukleofilné adície. nukleofilné substitúcie. elektrofilné substitúcie. polymerizačné.

Medzi aromatické zlúčeniny nepatrí. hydroxybenzén. krezol. chinón. kyselina pikrová.

Medzi aromatické karboxylové kyseliny patrí. kyselina karbolová. kyselina pikrová. kyselina tereftalová. všetky uvedené.

Fenolovú skupinu neobsahuje. hydrochinón. kyselina salicylová. kyselina ftalová. krezol.

Pomenuj C6H5-CO-CH3. acetofenón. benzofenón. metylester kyseliny benzoovej. fenylketón.

Benzén. má stoličkovú konformáciu. ľahko sa hygrogenuje na cyklohexán. ľahko vstupuje do reakcií elektrofilných. jeho jadro sa nachádza tiež v penicilínoch.

Toluén. sa oxiduje na fenol a acetón. pri nitrácii poskytuje až 50% 2-nitrotoluénu. pri nitrácii vzniká iba 10% 4-nitrotoluénu. všetky odpovede sú správne.

Acetofenón vzniká zo styrénu. hydratáciou. hydrogenáciou a hydratáciou. dehydrogenáciou. hydratáciou a oxidáciou.

Kyselina salicylová. je kyselina 3-hydroxybenzoová. je esenciálna kyselina. tvorí základnú zložku acylpyrínu. v molekule má finkčné skupiny -COOH, -OH, SO3H.

Medzi aromatické kyseliny nepatrí. kyselina ftalová. kyselina benzoová. kyselina akrylová. kyselina salicylová.

O benzéne platí. redikál odvodený od neho je benzyl. vzniká dehydrogenáciou cyklohexénu. vzniká hydrogenáciou cyklohexánu. vzniká dehydratáciou cyklohexánu.

Medzi aromatické kondenzované uhľovodíky patrí. benzén. o-xylén. DDT. ani jedna z uvedených.

Medzi arény nepatrí. bifenyl. naftalén. tetrahydrofurán. kumén.

Reakcia benzénu s Br2 je. adícia. substitúcia. katalyzovaná H2SO4. sprevádzaná vznikom acylu.

Delokalizácia pí elektrónov. zvyšuje energiu zlúčeniny. znižuje stabilitu zlúčeniny. zvyšuje nenasýtenosť zlúčeniny. nič z uvedeného.

Nitráciou benzénu do druhého stupňa ako hlavný produkt vznikne. nitrobenzén. 1,2-dinitrobenzén. 1,4-dinitrobenzén. 1,3-dinitrobenzén.

Nitrácia benzénu je. elektrofilná adícia. elektrofilná substitúcia. nukleofilná substitúcia. reakcia so smesou HNO3 a H2SO3.

m- orientujúce skupiny na aromatickom jadre sú. -SO3H. -Cl. -OH. -NH2.

o- a p- orientujúce substituenty na aromatickom jadre sú. -SO3H. -NO2. -COOH. -CH3.

O reakcii cyklohexénu s HCl platí. Prebieha ako elektrofilná substitúcia. je to elektrofilná adícia. reakcia neprebieha. vzniká 1,2-dichlórcyklohexán.

reakciou cyklohexénu s NaOH vzniká. reakcia neprebieha. je to elektrofilná adícia. Na+ ako elektrofil je veľmi reaktívny. platí b aj c.

Benzylchlorid. je movochlórbenzén. je derivát fenolu. je funkčný substituent kyseliny benzoovej. ani jedna odpoveď nie je správna.

C6H5-NH2. vzniká redukciou nitrobenzénu. s kyselinou chlorovodíkovou dáva soľ. ľahko vstupuje do diazotačnej reakcie. všetky odpovede sú správne.

zlúčenina C6H5-N=N-C6H5. je diazóniová soľ. je azobenzén. je anilínová čerň ktorá vzniká oxidáciou aromatických amínov. dehydrogenáciou z nej vzniká difenylhydrazín.

Pre tvorbu azofarbív neplatí. do reakcie vstupujú aromatické amíny a fenoly. kopuláciou sa vytvorí chromofórová skupina -N=N-. kopulácia prebieha v kyslom prostredí s dusičnanom sodným. diazóniové soli sú nestále a reaktívne.

O anilíne platí. anilín je slabšia zásada ako amoniak v dôsledku -M efektu. anilín je slabšia zásada ako amoniak v dôsledku +I efektu. anilín je silnejšia zásada ako amoniak v dôsledku +M efektu. anilín je slabšia zásada ako amoniak v dôsledku +M efektu.

Hlavnými produktami nitrácie toluénu sú. 2-nitrotoluén a 3-nitrotoluén. 2-nitrotoluén a 4-nitrotoluén. 3-nitrotoluén a 4-nitrotoluén. len 3-nitrotoluén.

Ku zlúčeninám ktoré majú vo svojej molekule 2 amínové skupiny patrí. močovina. biuret. platí a aj b. ani a ani b.

Ku zlúčeninám ktoré majú vo svojej molekule 2 amínové skupiny patrí. 2-naftylamín. dimetylamín. lyzín. všetky uvedené zlúčeniny.

Pyridín patrí ku. amínom. heterocyklickým zlúčeninám. látkam, ktorých roztoky dávajú zásaditú reakciu. platí a, b aj c.

Z uvedených zlúčenín nepatrí medzi amíny. CH3CONH2. (CH3)2NH. (CH3)3N. H2N(CH2)6NH2.

pri reakcii, pri ktorej sa na primárny aromatický amín pôsobí alkalickým dusitanom v kyslom prostredí, ide o. nitráciu. kopuláciu. vznik diazóniových solí. vznik azozlúčenín.

p-fenyldiamín je. primárny amín. sekundárny amín. terciárny amín. diazóniová soľ.

Pri vzniku anilínu z nitrobenzénu ide o. oxidáciu. dehydrogenáciu. redukciu. substitúciu.

Charakter terciárnych amínov majú zlúčeniny. pyrol. pyperidín. trimetylamín. platí b aj c.

V anilíne má aminoskupina. +I efekt. -I efekt. +M efekt. -M efekt.

Najsilnejší zásaditý charakter má zlúčenina. anilín. diaminoetán. metylamín. amoniak.

Pre nitropopán a propylnitrát platí. obe látky su nitroderiváty. prvá je derivát propánu, druhá derivát glycerolu. obe sa pripravujú účinkom HNO3 na propanol za rôznych podmienok. prvá je derivát propánu, druhá je ester propanolu a HNO3.

Dvojnásobnou nitráciou benzénu vzniká. 1,2-dinitrobenzén. 1,2-dinitrobenzén a 1,4-dinitrobenzén. 1,3-dinitrobenzén. reakcia beží len do prvého stupňa za vzniku nitrobenzénu.

Trinitrotoluén. vzniká alkyláciou kyseliny pikrovej. patrí medzi jedy. po redukcii na anilín vstupuje do diazotácie a kopulácie. ani jedna odpoveď nie je správna.

vyber nesprávnu odpoved. nitrácia benzénu je elektrofilná substitúcia. reakciu začína nitróniový katión. NO2 vzniká reakciou kyseliny siričitej a kyseliny dusičnej. pri nitrácii sa uvoľňuje molekula vody.

Z nitrozlúčenín môže vznikať. amíny. deriváty kyseliny močovej. obe uvedené látky. ani jedna z uvedených látok.

Nitrobenzén. sa ľahšie redukuje na anilín v zásaditom prostredí ako v kyslom. vzniká nukleofilnou substitúciou. môže sa použiť do sirupov proti kašľu. vyznačuje sa mandľovou vôňou.

Anilín. vzniká redukciou nitrobenzénu v kyslom prostredí. je to primárny amín. s dusitanom sodným dáva diazóniové soli. všetky odpovede sú správne.

CH-NH-CH. je sekundárny amín. je slabšia zásada ako primárny amín. je slabšia zásada ako amoniak. všetky odpovede sú správne.

o anilíne platí. anilín reaguje s HCl. anilín má v roztoku slabo kyslú reakciu. anilín nereaguje s H2SO4. ani jedna odpoveď nie je správna.

O amínoch platí. molekuly amínov s molekulami vody nevytvárajú vodíkové mostíky. trimetylamín vzniká pri rozklade bielkovín. anilín má charakter silnej zásady. platí odpoveď a , b aj c.

Reakcia anilínu s brómovou vodou. používa sa na dôkaz anilínu. dokazuje sa nasýtený charakter zlúčeniny. vzniká 2,4,6-tribromoanilín. platí a aj c.

O benzéndiazóniumchloride platí. zvniká diazotáciou z amoniaku na ktorý sa pôsobí kyselinou chlorovodíkovou. vzniká pôsobením alkalického dusitanu a prostredí anorganickej kyseliny na anilín. vzniká pôsobením alkalického dusitanu v prostredí organickej kyseliny na anilín. ani jedna odpoveď nie je správna.

Dôsledkom mezomérneho efektu aminoskupiny v anilíne je. to že anilín je silnejšia zásada ako amoniak. uľahčenie elektrofilnej substitúcie na aromatickom jadre v polohách o- a p-. a aj b je správne. neplatí ani a ani b.

Prítomnosť nitroskupiny na aromatickom jadre. zvyšuje polaritu zlúčeniny. sťažuje elektrofilnú substitúciu. spomaľuje ďalšiu nitráciu. platí všetko z uvedeného.

Medzi aromatické kondenzované uhľovodíky nepatrí. fenantrén. bifenyl. antracén. patria všetky.

Pri heterolytickom zániku väzbymá významnú úlohu aj polarizácia väzieb, preto sú zo všetkých halogénderivátov najreaktívnejšie. fluórderiváty. chlórderiváty. jódderiváty. brómderiváty.

Reakcia benzénu s brómom prebieha. nezávisle od indikátora. len v prítomnosti železa. prebieha ľahko ako všetky elektrofilne substitúcie. platí b aj c.

Freóny sú. fluórderiváty etánu. chlórderiváty etánu. fluórderiváty a chlórderiváty metánu. fluórderiváty a chlórderiváty etánu.

Halogénderiváty uhľovodíkov sa nepripravia. elektrofilnou substitúciou z arénov. radikálovou elimináciou z alkénov. adíciou halogénu na alkény. adíciou halogénu na arén v prítomnosti UV žiarenia.

O freónoch nemôžeme povedať. sú deriváty uhľovodíkov s fluórom a chlórom. freón 12 je dichlódifórmetán. okrem halogénu fluóru majú v molekule aj aminoskupinu. freón 12 má negatívny vplyv na ozónovú vrstvu.

Z halogénderivátov je najreaktívnejší. halogénarény. halogénalkény. halogénalkány. vinylbromid.

z halogénderivátov má karcinogénne účinky. vinylchlorid. freón. tetrachlórmetán. platí a aj c.

Chloroform. má vzorec COCl2. vzniká radikálovou substitučnou reakciou. je pomerne málo prchavá látka. je to derivát kyseliny mravčej.

Polymerizovať nemôže. chlórprén. benzylchlorid. tetrafluóretylén. všetky uvedené môžu.

Cis-trans izoméry vytvára. trichlóretylén. tetrafluóretylén. dichlórcyklopropán. ani jedna z uvedených látok.