Stavbou tela živočíchov sa zaoberá: antropológia fyziológia anatómia organológia.
Anatolia je biologická disciplina, ktorá sa zaoberá: stavbou orgánov, sústav a organizmu ako celku štúdiom pavúkov biológiou človeka vonkajšou stavbou tela rastlín.
Mikroskopickú stavbu živočíšnych tkanív a rastlinných pletív skúma anatómia cytlológia histológia fyzológia.
Histológia je biologická disciplína, ktorá sa zaoberá štúdiom: štruktúry rastlinných a živočíšnych buniek živočíšnych tkanív rastlinných pletív životnými procesmi na úrovni bunky.
Životné procesy organizmov skúma: fyziografia fyziológia fyziognómia etológia.
Fyziologické vedy sa zaoberajú: vývojovými zmenami organizmov vzťahom organizmov k ich prostrediu životnými procesmi prebiehajúcimi v organizmoch funkciami jednotlivých orgánov.
Paleontológia sa zaoberá: ontogenézou organizmov vyhynutými organizmami fosíliami dinosaurami.
Antropológia sa zaoberá štúdiom: človeka pavúkov vyhynutých rastlín indbividuálneho vývinu oragnizmov.
Etológia je biologická disciplina, ktorá skúma: životné procesy živočíchov vývin živočíchov správanie živočíchov vplyv živočíchov na prostredie.
Správaním živočíchov sa zaoberá: etnológia ekológia etológia fyziografia.
Etológia je veda: o etnických skupinách živočíchov, vrátane človeka o správaní sa živočíchov vo voľnej prírode o schopnostiach učenia sa zvierat o pôvode infekčných chorôb.
Aplikované biologické vedy riešia otázky: životného prostredia a ochrany prírody praktických potrieb spoločnosti všeobecných vlastností živých sústav dejín biologického poznania.
Medzi aplikované biologické disciplíny patria: humánna a veterinárna medicína agrobiológia biochémia bionika.
Všeobecné zákonitosti vývoja oragnizmov skúma: vývinová biológia evolučná biológia fylogenéza fyziológia.
Medzi taxonomické vedy patria systematická botanika a zoológia ekológia a etológia cytológia, histológia a fyziológia entomológia a ornitológia.
Systematickým triedením organizmov sa zaoberá: morfológia taxonómia anatómia etológia.
Je správne tvrdenie, že genetika potvrdzuje platnosť evolučnej teórie ? nie, genetika ako nákup o dedičnosti evolúciu vyvracia nie, genetický výskum dokazuje, že genetické informácie sa nemenia, iba kombinujú áno, J.G.Mendel pri formulácii svojich zákonov čerpal z Darwinových skúseností áno objav zákonitostí dedičnosti prispel k pochopeniu vývoja organizmov.
Švédsky prírodovedec Carl Linné prispel k rozvoju biológie ako: autor teórie o postupnom vývoji živej prírody autor dvojslovného pomenovania organizmov (binomickej nomenklatúry) tvorca teórie o význame prostredia pri vzniku nových druhov zakladateľ modernej systematiky.
Za zakladateľa mikrobiológie považujeme: L. Pasteura R. Hooka A. Leeuwenhoeka J.E. Purkyněho.
Biochemici Watson a Crick objavili v roku 1953: základné zákony dedičnosti nostieľa genetickej informácie princípy genetického kódu štruktúru dvojzávitnicovej DNA.
Za zakladateľa zoológie ako vedy považujeme: Ch.R.Darwina Aristotela K.Linného K.Lorenza.
Čo mali spoločné významní predstavitelia dejín biológie Galenos, Avicena a W. Harvey boli to botanici prispeli k vytvoreniu prvého systému organizmov boli to lekári zaoberali sa patogénnymi mikroorganizmami.
Čo mali spoločné významní predstavitelia biológie M.J Schleiden, T.Schwann a J.E Purkyně? boli to lekári boli to zakladatelia mikrobiológie nezávisle od seba ako prví pozorovali bunky nezávisle od seba sformulovali bunkovú teóriu.
Ktorý z významných predstaviteľov dejín biológie urobil prvú verejnú pitvu v Čechách? J.E Purkyně J.G Mendel J. Jesenius A. Vesalius.
K objavu krvných skupín prispeli: J.Janský J.Jesenius K.Landsteiner M.Rhesus.
Ktorí z významných predstaviteľov dejín biológie sa zaslúžili o rozvoj fyziológie človeka? I.P. Pavlov W. Harvey J.E. Purkyně J.B. Lamarck.
Autorom evolučnej teórie je: I.P. Pavlov Ch. R. Darwin A.I. Oparin J.G Mendel.
Zakladateľom klasickej genetiky je: L.Pasteur Ch.R. Darwin J.G. Mendel I.P. Pavlov.
Ktorí z významných predstaviteľov dejín biológie prispeli k formulovaniu evolučnej teórie pred Darwinom? J.B. Lamarck J.G Mendel K. Linné T. Malthus.
K. Lorenz, N. Tinbergen a K. Frisch dostali v roku 1973 Nobelovu cenu za výskum v oblasti: ekológie embryológie etológie fyziológie.
J.D. Watson, F.H.C. Crick a M.H.F. Wilkins dostali v roku 1962 Nobelovu cenu za objavy: zákonov dedičnosti molekulovej štruktúry nukleových kyselín významu nukleových kyselín pri přenosu genetickej informácie rôznych typov mutácií.
Pokus (experiment) sa od pozorovania odlišuje tým, že: pri ňom používame prístroje aktívne zasahujeme do prírodných dejov prebieha v laboratórnych podmienkach je to vedecká metóda.
Ak chceme pri pokusech zabrániť náhodným chybám a omylom, je najdôležitejšie: zapisovať výsledky stanoviť jasný cieľ viackrát ich opakovať používať modelové organizmy.
Tvrdenie, že všetky živé organizmy sú otvorené sústavy znamená, že si so svojím okolím vymieňajú: látky, energiu a informácie iba látky a energiu iba informácie iba energiu.
Pod pojmom metabolizmus rozumieme: príjem látok bunkou z prostredia súhrn anabolických a katabolických dejov v bunke premenu látok a energie v organizme syntézu a rozklad látok.
Pri anabolických dejoch dochádza v bunke k: spotrebe energie uvoľneniu energie tvorbe zložitých látok z jednoduchých rozkladu zložitých látok na jednoduché.
Pri katabolických dejoch dochádza v bunke k: spotrebe energie uvoľneniu energie tvorbe zložitých látok z jednoduchých rozkladu složitých látok na jednoduché.
Keď s av bunke štiepia zložité látky na jednoduché, ide o: anabolické procesy katabolické procesy procesy asimilácie procesy disimilácie.
Keď sa v bunke syntetizujú zložité látky z jednoduchých, ide o: procesy asimilácie procesy disimilácie anabolické procesy katabolické procesy.
Pri anabolických dejoch sa energia v bunke: spotrebúva uvoľňuje stráca odbúrava.
Pri katabolických dejoch sa energia v bunke: stráca premieňa spotrebúva uvoľňuje.
Energia sa pri exergonických reakciách: uvoľňuje spotrebúva stráca premieňa.
Energia sa pri endergonických reakciách: stráca odbúrava uvoľňuje spotrebúva.
Dýchanie je príkladom na: katabolický proces exergonickú reakciu anabolický proces endergonickú reakciu.
Fotosyntéza je príkladom na: katabolický proces exergonickú reakciu anabolický proces endergonickú reakciu.
K anabolickým reakciám patrí: syntéza ATP proteosyntéza dýchanie kvasenie.
Medzi katabolické reakcie patrí: dýchanie mliečne kvasenie replikácia DNA oxidácia cukrov.
Keď sa počas biochemickej reakcie v bunke energia spotrebúva, ide o: anabolickú rekaciu katabolickú rekaciu asimilačný dej disimilačný dej.
Keď sa počas biochemickej reakcie v bunke energia uvoľňuje, ide o: asimiláciu disimiláciu anabolizmus katabolizmus.
Biologická oxidácia môže prebiehať: iba za prístupu kyslíka anaeróbne aj aeróbne aj bez prístupu kyslíka len aeoróbne.
|
