SZU BIO 100-150

100. Podobné znaky, ktoré nemajú spoločný fylogentetický pôvod a vyvinuli sa ako adaptácia na prostredie nazývame: homologické. analogické. izologické. heterologické.

101. Podľa biogenetického zákona E.Heaeckela : organizmy vo svojom embrynálnom vývine prejdú základnými štádiami svojej evolúcie. ontogenéza je skráteným opakovaním fylogenézy. dedičnosť a premenlivosť sú dvomi stránkami toho istého procesu. dedičnosť a premenlivosť sa vylučujú.

102. Ekológia je biológická disciplina, ktorá skúma: vplyv životného prostredia na človeka. príčiny a dôsledky znečisťovania životného prostredia. vzťahy organizmov k prostrediu a medzi sebou navzájom. zmeny v prírodnom prostredí zapričínené človekom.

103. Ekosystém charakterizujeme ako súhrn všetkých: živých organizmov, ktoré sa vyskytujú spoločne na určitom stanovišti. živých organizom,ktoré so svojím prostredím tvoria funkčný celok. vonkajších a vnútorných podmienok a zdrojov životného prostredia organizmov. abiotických a biotických faktorov v prostredí a vzťahy medzi nimi.

104.K abiotockým faktorom prostredia patra: teplota a prúdenie vzduchu. slnečná energia. voda a potrava. CO2,O2,H2O.

105.So zvyšovaním teploty obsah kyslíku vo vode: klesá. stúpa. zostáva rovnáky. nie je tu žiadna závisloť.

106. Za biotické faktory prostredia považujeme: faktory,ktoré vplývajú na živé organizmy. zložky vnútorného prostredia organizmov. potravové zdroje a vodu. vplyvy iných organizmov.

107.Súbor jedincov toho istého druhu ,ktoré žijú spolu v rovnakom čase na jednom stanovišti , s možnosťou prenosu genetickej informácie nazývame: druh. spoločenstvo. ekosystém. populácia.

108. Populáciu charakterizujeme ako : súbor jedincov toho istého druhu,žijúcich v spoločnom ohraničenom priestore v tom istom čase. súbor viacerých druhov organizmov na určitom vyhradenom mieste. súbor všetkých rastlín a živočíchov na zemi,žijúcich v rovnakom čase. súbor všetkých jedincov jedného druhu oraganizmov na Zemi.

109.Majú veľlké populácie väčšiu šancu prežiť ako malé ?. áno,veľa jedincov v populácii dáva viac možnosti pri rozmnožovaní. áno, viac jedincov poskytuje väčšiu mopžnosť genetickej variabilite. nie, pre prežitie je rohodujúca veková štruktúra populácie bez ohľadu na jej veľkosť. nie, schopnosť prežiť nazávisi od množstva jedincov v populácii.

110. Rastliny označujeme za primárne producenty ekosytémov pretože: zo slnečnej energie produkujú kyslík. menie anorganické látky na organické. produkujú primárnu biomasu. tvoria základné prostredie pre živočíchy.

111. Ktorú z uvedených skupín organizmov tvoria vylučne konzumenty?. včela,zajac,človek,pásomnica. imelo,kliešť,motolica,meňavka. sup,šakal,rosička,lišajník. baktérie,červenoočko,črievička,nezmar.

112.Ktorú z uvedených skupín organizmov tvoria výlučne reducenty?. lišajníky,prvoky,huby. kvasinky,baktérie,riasy. hlísty,kvysinky,plesne. huby,plesne,baktérie.

113.Baktérie a huby majú v ekosystémoch nezastupiteľné miesto,najmä preto,lebo: rozkladajú organickú hmotu na anorganické látky. obsahujú vitmamíny a sú tak dôležité súčasťou potravy. viažu z ovzdušia minerálne látky a obohacujú nimi pôdu. žijú s mnohými organizmami v symbióze.

114.Je správne tvrdenie,že umelé spoločenstvá sú stabilnejšie ako prírodne?. áno,sú udržiavané človekom na základe skúsenosti a vedeckých poznatkov. áno, sú tvorené len niekoľkými druhmi organizmov,ktoré si neškodia. nie, stabilite každého spoločenstvá rozhodujú hlavne abiotické faktory. nie, predpokladom stability je druhová rozmanitosť spoločenstva.

115.Ak majú rôzne populácie rovnaké nároky na potravu alebo životný priestor,ide o vzťahy : parazitické. konkurenčné. neutrálne. symbiotické.

116.O konkurenčných vzťahoch medzi populáciami hovoríme,keď: rôzne populácie majú rovnaké nároky na potravu. rôzne populácie majú rovnaké nároky na životný priestor. jedince rôzných druhov populacií sa navzájom požierajú. rôzne jedince v tej istej populácii majú rovnaké nároky na prostredie.

117. Ak rastliny odoberajú vodu a minerálne látky z drevnej časti cievneho zväzku hostiteľskej rastliny,ide o: hemiparazitizmus. saprofytizmus. ektoparazitizmus. poloparazitizmus.

118.Ak organizmy jednej populácie odčerpavajú živiny od jedincov inej populácie , ide o vzťahy: neutrálne. symbiotické. parazitické. konkurenčné.

119.Ak si pri spolužití dvoch alebo viacerých zástupcov rôznych populácii organizmy navzájom prospievajú ,ide o vzťahy : konkurenčné. neutrálne. parazitické. symbiotické.

120.Mykoríza je vzťah niektorých druhov húb a koreňov stromov.Označujeme ho ako : konkurenčný. parazitický. symbiotický. neutrálny.

121.K negatívnym vzťahom medzi populáciami zaraďujeme : parazitizmus. symbiózu. konkurenciu. predáciu.

122. Ktorá z možnosti uvádza správne príklady vonkajších parazitov ( ektoparazitov) ?. klišť,komár,mucha,pavúk. ploštica,blcha,kliešť,voš. motolica,ploštica,voš,pavúk. ovad, mucha,blcha,pásomnica.

123. ktorá z možností uvádza správne príklady vnútorných parazitov ( endoparazitov) ?. voš,ploštica,taxoplazma,svalovec. motolica,pásomnica,blcha,ovad. pásomnica,svalovec,motolica,maláriovec. maláriovec,taxoplazma,voš,pásomnica.

124.Ktorá z možností uvádza správne príklady na poloparazitizmus?. imelo biele, ktoré fotosyntetizuje a čerpá živiny z lyka drevín. imelo biele,lebo čerpá vodu a minerálne látky z drevenej časti cievneho zväzku. saprofytické rastiliny,ktoré čerpáju živiny z odumretých rastlín. mäsožravce rastliny,ktoré fotosyntetizujú a čerpajú živiny z tiel hmyzu.

125.Ktorá z možností uvádza správne príklady na vzťahy predácie?. líška a zajac. blcha a pes. pavúk a mucha. drevokazná huba a kmeň stromu.

126.Ktorá z možností uvádza správne príklady na vzťahy konkurencie ?. srna a zajac. zajac a líška. dub a buk. pstruh a kapor.

127. Ktorá z možností uvádza správne príklady na vzťah symbiózy ?. hubové vlákna a sinice. hubové vlákna a jednobunkové riasy. hubové vlákna a korene stromov. hubové vlákna a rozkladajúce sa lístie.

128.Lichenizmus a mykoríza majú spoločné to ,že: sú formou symbiózy. sú formou parazitizmu. nemajú nič spoločné. v oboch prípadoch ide o spolužitie rastliny a huby.

129.Príkladom primárnej sukcesie je osídľovanie: oblastí po záplavách. piesočných dún. lávových polí. lesného spáleniska.

130. Príkladom sekundárnej sukcesie je osídľovanie: oblastí po záplavách. lávových polí. lesného spáleniska. piesočných dún.

131. Ekologická valencia druhu je: rozsah tolerancie organizmu voči faktorom prostredia. schopnosť organzimov prežiť v nepriaznivých podmienkach. rozsah hodnôt prostredia od ekologického maxima po minimum. rozsah hodnôt prostredia najvýhodnejších pre prežitie daného druhui.

132. Euryekné organizmy sú také, ktoré: majú širokú ekologickú valenciu. majú úzku ekologickú valenciu. sú hojne rozšírené. nazývame aj kozmopolitné organizmy.

133. Organizmy, ktoré majú vysoký toleranciu voči pôsobeniu ekologických faktorov sú: stenoekné. kozmopolitné. euryekné. bioindikátory.

134. Stenoekné organizmy sú také, ktoré: sú hojne rozšírené. nazývame aj kozmopolitné organizmy. majú širokú ekologickú valenciu. majú úzku ekologickú valenciu.

135. Organizmy, ktoré majú nízku toleranciu voči pôsobeniu ekologických faktorov sú: stenoekné. bioindikátory. euryekné. synatropné.

136. Ekologické optimum prostredia prestravuje: ekologickú valenciu prostredia. stredné hodnoty pôsobenia ekologických faktorov. podmienky, v ktorých sa organizmu najlpšie darí. rozsah hodnôt ekologických faktorov od minima po maximum.

137. Bioindikátory sú organizmy, ktoré: sa vyskytujú iba vo výrazne znečistenom prostredí. sa vyskytujú iba tam, kde všetky faktory prostredia dosahujú optimálne hodnoty. vypovedajú o kvalite prostredia. sa vyskytujú tam, kde faktory prostredia vytvárajú špecifické podmienky.

138. Pojem biodiverzita znamená: rozmanitosť druhového zastúpenia v ekostystémoch. prenikanie jedného druhu do nového prostredia. medzidruhový boj organizmov. rozanitosť životných podmienok.

139. Druhová rozmanitosť v ekosystéme sa nazýva: bioindikácia. biodiverzita. biocenóza. biotop.

140. Vírusy môžeme pozorovať: svetelným mikroskopom po zväčšení 1000x. iba elektónovým mikroskopom. svetelným mikroskopom podľa špeciálneho farbenia. vôbec ich nemožno pozorovať mikroskopom.

141. Pre prokaryotický organizmus platí: jeho telo tvorí jedna bunka. je to vírus. jadro v jeho bunke nemá jadrovú membránu. je to orgaznimus ktorý je vždy haploidný.

142. Vírusy patria medzi. prokaryotické organizmy. eukaryotické organizmy. nukleoproteinové častice. nebunkové organizmy.

143. Vírus je tvorený. DNA a RNA, ktoré sú obalené bielkovinovým plášťom. DNA alebo RNA a bielkovinou. DNA, RNA a tukovým obalom. nukleovou kyselinou a viriónom z tukových čiastočiek.

144. Pre rozmnožovanie vírusov platí že: je viazané na hostiteľskú bunku. začína vytvorením spór. uskutočnuje sa priečnym delením viriónu. obvykle vedie k zániku hostiteľskej bunky.

145. Z hľadiska životných procesov sú vírusy charakteristické tým že: majú jednoduchý látkový metabolizmus. ich životné procesy sú viazané na hostiteľskú bunku. ich metabolizmus začína v S fáze bunkového cyklu. nemajú vlastný metabolizmus, niesú schopné samostatnej reprodukcie.

146. Rozmnožovanie bakteriofágov prebieha: v bunkách živočíchov počas infekcie. v medzibunkových priestoroch tkanív hostiteľského organizmu. v bunkách baktérií, do ktorých prenikne len DNA bakteriofága. na povrchu hostiteľskej baktérie, kde sa replikuje DNA.

147. Správne tvrdenie, že vírusy sa rozmnožujú mimo hostiteľskej bunky ?. nie, nemahú vlastný genóm, preto musia na svoju repordukciu využívať DNA hostiteľskej bunky. nie, nemajú vlastný metabolizmus, preto niesú schopné zabezpečiť samostatne žiadne životné funkcie. áno, vírusy tvoria spóry a rozmnožujú sa aj mimoi hostiteľskej bunky. áno, vo vhodných podmienkach tvoria infekčné virióny, ktoré potom napádajú bunky.

148. Ktoré z uvedených ochorení spôsobujú vírusy ?. chrípka. angína. tuberkulóza. hepatitída.

149. Onkovírusy spôsobujú: škvrny na povrchu listov. slintačku a krívačku hospodárskych zvierat. vznik zhubných nádorov. nekontroľovateľné delenie buniek.

150. Medzi detské choroby spôsobené vírusmi patria: chrípka. osýpky. ovčie kiahne. žltačka.