100. Podobné znaky, ktoré nemajú spoločný fylogentetický pôvod a vyvinuli sa ako adaptácia na prostredie nazývame: homologické analogické izologické heterologické.
101. Podľa biogenetického zákona E.Heaeckela : organizmy vo svojom embrynálnom vývine prejdú základnými štádiami svojej evolúcie ontogenéza je skráteným opakovaním fylogenézy dedičnosť a premenlivosť sú dvomi stránkami toho istého procesu dedičnosť a premenlivosť sa vylučujú .
102. Ekológia je biológická disciplina, ktorá skúma: vplyv životného prostredia na človeka príčiny a dôsledky znečisťovania životného prostredia vzťahy organizmov k prostrediu a medzi sebou navzájom zmeny v prírodnom prostredí zapričínené človekom .
103. Ekosystém charakterizujeme ako súhrn všetkých: živých organizmov, ktoré sa vyskytujú spoločne na určitom stanovišti živých organizom,ktoré so svojím prostredím tvoria funkčný celok vonkajších a vnútorných podmienok a zdrojov životného prostredia organizmov abiotických a biotických faktorov v prostredí a vzťahy medzi nimi .
104.K abiotockým faktorom prostredia patra: teplota a prúdenie vzduchu slnečná energia voda a potrava CO2,O2,H2O.
105.So zvyšovaním teploty obsah kyslíku vo vode: klesá stúpa zostáva rovnáky nie je tu žiadna závisloť .
106. Za biotické faktory prostredia považujeme: faktory,ktoré vplývajú na živé organizmy zložky vnútorného prostredia organizmov potravové zdroje a vodu vplyvy iných organizmov.
107.Súbor jedincov toho istého druhu ,ktoré žijú spolu v rovnakom čase na jednom stanovišti , s možnosťou prenosu genetickej informácie nazývame: druh spoločenstvo ekosystém populácia.
108. Populáciu charakterizujeme ako : súbor jedincov toho istého druhu,žijúcich v spoločnom ohraničenom priestore v tom istom čase súbor viacerých druhov organizmov na určitom vyhradenom mieste súbor všetkých rastlín a živočíchov na zemi,žijúcich v rovnakom čase súbor všetkých jedincov jedného druhu oraganizmov na Zemi .
109.Majú veľlké populácie väčšiu šancu prežiť ako malé ? áno,veľa jedincov v populácii dáva viac možnosti pri rozmnožovaní áno, viac jedincov poskytuje väčšiu mopžnosť genetickej variabilite nie, pre prežitie je rohodujúca veková štruktúra populácie bez ohľadu na jej veľkosť nie, schopnosť prežiť nazávisi od množstva jedincov v populácii .
110. Rastliny označujeme za primárne producenty ekosytémov pretože: zo slnečnej energie produkujú kyslík menie anorganické látky na organické produkujú primárnu biomasu tvoria základné prostredie pre živočíchy .
111. Ktorú z uvedených skupín organizmov tvoria vylučne konzumenty? včela,zajac,človek,pásomnica imelo,kliešť,motolica,meňavka sup,šakal,rosička,lišajník baktérie,červenoočko,črievička,nezmar.
112.Ktorú z uvedených skupín organizmov tvoria výlučne reducenty? lišajníky,prvoky,huby kvasinky,baktérie,riasy hlísty,kvysinky,plesne huby,plesne,baktérie.
113.Baktérie a huby majú v ekosystémoch nezastupiteľné miesto,najmä preto,lebo: rozkladajú organickú hmotu na anorganické látky obsahujú vitmamíny a sú tak dôležité súčasťou potravy viažu z ovzdušia minerálne látky a obohacujú nimi pôdu žijú s mnohými organizmami v symbióze .
114.Je správne tvrdenie,že umelé spoločenstvá sú stabilnejšie ako prírodne? áno,sú udržiavané človekom na základe skúsenosti a vedeckých poznatkov áno, sú tvorené len niekoľkými druhmi organizmov,ktoré si neškodia nie, stabilite každého spoločenstvá rozhodujú hlavne abiotické faktory nie, predpokladom stability je druhová rozmanitosť spoločenstva.
115.Ak majú rôzne populácie rovnaké nároky na potravu alebo životný priestor,ide o vzťahy : parazitické konkurenčné neutrálne symbiotické.
116.O konkurenčných vzťahoch medzi populáciami hovoríme,keď: rôzne populácie majú rovnaké nároky na potravu rôzne populácie majú rovnaké nároky na životný priestor jedince rôzných druhov populacií sa navzájom požierajú rôzne jedince v tej istej populácii majú rovnaké nároky na prostredie .
117. Ak rastliny odoberajú vodu a minerálne látky z drevnej časti cievneho zväzku hostiteľskej rastliny,ide o: hemiparazitizmus saprofytizmus ektoparazitizmus poloparazitizmus.
118.Ak organizmy jednej populácie odčerpavajú živiny od jedincov inej populácie , ide o vzťahy: neutrálne symbiotické parazitické konkurenčné .
119.Ak si pri spolužití dvoch alebo viacerých zástupcov rôznych populácii organizmy navzájom prospievajú ,ide o vzťahy : konkurenčné neutrálne parazitické symbiotické.
120.Mykoríza je vzťah niektorých druhov húb a koreňov stromov.Označujeme ho ako : konkurenčný parazitický symbiotický neutrálny.
121.K negatívnym vzťahom medzi populáciami zaraďujeme : parazitizmus symbiózu konkurenciu predáciu.
122. Ktorá z možnosti uvádza správne príklady vonkajších parazitov ( ektoparazitov) ? klišť,komár,mucha,pavúk ploštica,blcha,kliešť,voš motolica,ploštica,voš,pavúk ovad, mucha,blcha,pásomnica.
123. ktorá z možností uvádza správne príklady vnútorných parazitov ( endoparazitov) ? voš,ploštica,taxoplazma,svalovec motolica,pásomnica,blcha,ovad pásomnica,svalovec,motolica,maláriovec maláriovec,taxoplazma,voš,pásomnica.
124.Ktorá z možností uvádza správne príklady na poloparazitizmus? imelo biele, ktoré fotosyntetizuje a čerpá živiny z lyka drevín imelo biele,lebo čerpá vodu a minerálne látky z drevenej časti cievneho zväzku saprofytické rastiliny,ktoré čerpáju živiny z odumretých rastlín mäsožravce rastliny,ktoré fotosyntetizujú a čerpajú živiny z tiel hmyzu .
125.Ktorá z možností uvádza správne príklady na vzťahy predácie? líška a zajac blcha a pes pavúk a mucha drevokazná huba a kmeň stromu .
126.Ktorá z možností uvádza správne príklady na vzťahy konkurencie ? srna a zajac zajac a líška dub a buk pstruh a kapor.
127. Ktorá z možností uvádza správne príklady na vzťah symbiózy ? hubové vlákna a sinice hubové vlákna a jednobunkové riasy hubové vlákna a korene stromov hubové vlákna a rozkladajúce sa lístie .
128.Lichenizmus a mykoríza majú spoločné to ,že: sú formou symbiózy sú formou parazitizmu nemajú nič spoločné v oboch prípadoch ide o spolužitie rastliny a huby.
129.Príkladom primárnej sukcesie je osídľovanie: oblastí po záplavách piesočných dún lávových polí lesného spáleniska.
130. Príkladom sekundárnej sukcesie je osídľovanie: oblastí po záplavách lávových polí lesného spáleniska piesočných dún.
131. Ekologická valencia druhu je: rozsah tolerancie organizmu voči faktorom prostredia schopnosť organzimov prežiť v nepriaznivých podmienkach rozsah hodnôt prostredia od ekologického maxima po minimum rozsah hodnôt prostredia najvýhodnejších pre prežitie daného druhui.
132. Euryekné organizmy sú také, ktoré: majú širokú ekologickú valenciu majú úzku ekologickú valenciu sú hojne rozšírené nazývame aj kozmopolitné organizmy.
133. Organizmy, ktoré majú vysoký toleranciu voči pôsobeniu ekologických faktorov sú: stenoekné kozmopolitné euryekné bioindikátory.
134. Stenoekné organizmy sú také, ktoré: sú hojne rozšírené nazývame aj kozmopolitné organizmy majú širokú ekologickú valenciu majú úzku ekologickú valenciu.
135. Organizmy, ktoré majú nízku toleranciu voči pôsobeniu ekologických faktorov sú: stenoekné bioindikátory euryekné synatropné .
136. Ekologické optimum prostredia prestravuje: ekologickú valenciu prostredia stredné hodnoty pôsobenia ekologických faktorov podmienky, v ktorých sa organizmu najlpšie darí rozsah hodnôt ekologických faktorov od minima po maximum.
137. Bioindikátory sú organizmy, ktoré: sa vyskytujú iba vo výrazne znečistenom prostredí sa vyskytujú iba tam, kde všetky faktory prostredia dosahujú optimálne hodnoty vypovedajú o kvalite prostredia sa vyskytujú tam, kde faktory prostredia vytvárajú špecifické podmienky.
138. Pojem biodiverzita znamená: rozmanitosť druhového zastúpenia v ekostystémoch prenikanie jedného druhu do nového prostredia medzidruhový boj organizmov rozanitosť životných podmienok.
139. Druhová rozmanitosť v ekosystéme sa nazýva: bioindikácia biodiverzita biocenóza biotop.
140. Vírusy môžeme pozorovať: svetelným mikroskopom po zväčšení 1000x iba elektónovým mikroskopom svetelným mikroskopom podľa špeciálneho farbenia vôbec ich nemožno pozorovať mikroskopom.
141. Pre prokaryotický organizmus platí: jeho telo tvorí jedna bunka je to vírus jadro v jeho bunke nemá jadrovú membránu je to orgaznimus ktorý je vždy haploidný.
142. Vírusy patria medzi prokaryotické organizmy eukaryotické organizmy nukleoproteinové častice nebunkové organizmy.
143. Vírus je tvorený DNA a RNA, ktoré sú obalené bielkovinovým plášťom DNA alebo RNA a bielkovinou DNA, RNA a tukovým obalom nukleovou kyselinou a viriónom z tukových čiastočiek.
144. Pre rozmnožovanie vírusov platí že: je viazané na hostiteľskú bunku začína vytvorením spór uskutočnuje sa priečnym delením viriónu obvykle vedie k zániku hostiteľskej bunky.
145. Z hľadiska životných procesov sú vírusy charakteristické tým že: majú jednoduchý látkový metabolizmus ich životné procesy sú viazané na hostiteľskú bunku ich metabolizmus začína v S fáze bunkového cyklu nemajú vlastný metabolizmus, niesú schopné samostatnej reprodukcie.
146. Rozmnožovanie bakteriofágov prebieha: v bunkách živočíchov počas infekcie v medzibunkových priestoroch tkanív hostiteľského organizmu v bunkách baktérií, do ktorých prenikne len DNA bakteriofága na povrchu hostiteľskej baktérie, kde sa replikuje DNA.
147. Správne tvrdenie, že vírusy sa rozmnožujú mimo hostiteľskej bunky ? nie, nemahú vlastný genóm, preto musia na svoju repordukciu využívať DNA hostiteľskej bunky nie, nemajú vlastný metabolizmus, preto niesú schopné zabezpečiť samostatne žiadne životné funkcie áno, vírusy tvoria spóry a rozmnožujú sa aj mimoi hostiteľskej bunky áno, vo vhodných podmienkach tvoria infekčné virióny, ktoré potom napádajú bunky.
148. Ktoré z uvedených ochorení spôsobujú vírusy ? chrípka angína tuberkulóza hepatitída.
149. Onkovírusy spôsobujú: škvrny na povrchu listov slintačku a krívačku hospodárskych zvierat vznik zhubných nádorov nekontroľovateľné delenie buniek.
150. Medzi detské choroby spôsobené vírusmi patria: chrípka osýpky ovčie kiahne žltačka.
|
