200. Pre bazídiové huby sú charakteristické bazídiá. Sú to: kyjakovité bunky, ktoré tvoria výtrusorodú vrstvu bunky, ktoré produkujú bazidiospóry plodnice, členené na hlúbik a klobúk rúrky, v ktorých sú uložené bazidiospóry.
201. K vreckatým hubám patria: kvasinkotvaré huby paplesňotvaré huby sneti a hrdze čiaškotvaré huby.
202. K bazídiovým hubám patria: sneti čiaškotvaré huby pečiarkotvaré huby hrdze.
203. Na obilninách parazitujú huby: sneti a hrdze kyjanička purpurová pleseň hlavičkatá aspergil čierny.
204. Mykoríza znamená: spolužitie hubových vláken s riasami spolužitie hubových vláken s koreňmi vyšších rastlín odčerpávanie živín z cievnych zväzkov drevín podhubím nepohlavné rozmnožovanie húb
.
205. Lišajníky sú organizmy, ktoré predstavujú: spolužitie hubových vláken a rias alebo siníc spolužitie hubových vláken so symbiotickými baktériami podvojné organizmy založené na mixotrofii podvojné organizmy založené na symbióze.
206. Človek môže využívať lišajníky najmä vďaka tomu, že: mnohé majú fungicídne účinky (pôsobia proti hubám) sú bohatým zdrojom bielkovín a vitamínov niektoré pôsobia ako cytostatiká (zastavujú delenie buniek) zatiaľ nepoznáme možnosti ich využitia.
207. Akými znakmi odlíšime jedovatú muchotrávku zelenú od pečiarky poľnej? muchotrávka má hlúbik uložený v pošve, pečiarka nie muchotrávka má na hlúbiku prsteň, pečiarka nie v okolí muchotrávky nájdeme uhynutý hmyz muchotrávka má pod klobúkom lupene, pečiarka rúrky.
208. Ktoré bunky majú vyšší obsah vody: fylogeneticky staršie ontogeneticky staršie fylogeneticky mladšie ontogeneticky mladšie.
209. Obsah vody v bunkách závisí od: životného prostredia veku organizmu metabolickej aktivity orgánu.
210. Prečo obsah vody v bunkách vekom klesá? staršie bunky majú obmedzený príjem vody v starších bunkách sa znižuje metabolická aktivita v starších bunkách prevládajú katabolické deje staršie bunky vodu viac uvoľňujú ako prijímajú.
211. Vyšší obsah vody v bunke majú: pletivá aktívnych častí orgánov pletivá pasívnych častí orgánov pletivá rastlinných buniek
pletivá živočíšnych buniek.
212. Najdôležitejšie prvky pre živé organizmy sú: C, O, H, N C, Cl, Zn, O C, Cl, H, Zn C, N, Zn, H.
213. Kostrou všetkých organických látok je: dvojväzbový uhlík štvorväzbový uhlík väzba uhlíka s kyslíkom
väzba uhlíka s vodíkom.
214. Ktorý prvok je dôležitou súčasťou chlorofylu? Fe Mg Ca K.
215. Ktorý prvok je dôležitou súčasťou hemoglobínu? Na Ca
Fe K.
216. Anorganické soli v bunke ovplyvňujú: homeostázu enzymatické riadenie hospodárenie s vodou metabolizmus.
217. Ktoré polysacharidy plnia stavebnú funkciu? sacharóza celulóza glykogén chitín.
218. Ktoré polysacharidy predstavujú pre bunku zdroj energie? glykogén glukóza škrob chitín.
219. Najväčší objem organických molekúl v bunke tvoria: cukry tuky bielkoviny minerálne látky.
220. Ktoré organické látky poskytujú organizmu najviac energie? cukry tuky bielkoviny nukleové kyselíny.
221. Základnou stavebnou jednotkou bielkovín sú: monosacharidy aminokyseliny nukleotidy proteíny.
222. Stavebnou jednotkou polypeptidových reťazcov molekúl proteínov sú: aminokyseliny bielkoviny sacharidové peptidy nukleotidy.
223. Aké funkcie plnia v bunke bielkoviny? sú to základné stavebné látky sú zdrojom energie regulujú chemické procesy
rozpustené vo vode tvoria základné prostredie v bunke.
224. Vláknité (fibrilárne) bielkoviny zabezpečujú: mechanické funkcie metabolické funkcie imunitu regulačné funkcie.
225. Guľovité (globulárne) bielkoviny zabezpečujú: metabolické funkcie regulačné funkcie imunitu mechanické funkcie.
226. V bielkovinách živých organizmov sa pravidelne vyskytuje:
12 aminokyselín 20 aminokyselín 22 aminokyselín 200 aminokyselín.
227. Koľko druhov aminokyselín využívajú živé systémy na proteosyntézu? 5 10 15 20.
228. Aké funkcie plnia v bunke sacharidy? sú zdrojom energie sú to stavebné látky podieľajú sa na termoregulácii katalyzujú chemické procesy.
229. Ktoré organické zlúčeniny v bunke majú stavebnú funkciu? cukry tuky bielkoviny nukleové kyseliny.
230. Ktoré organické zlúčeniny plnia v bunke zásobnú funkciu? cukry tuky bielkoviny nukleové kyseliny.
231. Glykogén je zásobná látka: iba živočíchov živočíchov a húb niektorých rastlín vírusov.
232. Glukóza sa v organizme živočíchov ukladá ako zásoba energie vo forme: škrobu celulózy glykogénu tuku.
233. Cukor sa v organizme rastlín ukladá ako zásoba energie vo forme: tuku škrobu glykogénu celulózy.
234. Aké funkcie plnia v bunke lipidy?
podieľajú sa na stavbe bunkových membrán vytvárajú prostredie pre chemické deje urýchľujú biochemické reakcie predstavujú bohatý zdroj energie.
235. Tuky sa podieľajú na regulačných mechanizmoch v bunke ako: súčasť hormónov súčasť vitamínov súčasť chromozómov súčasť enzýmov.
236. Základnou stavebnou jednotkou nukleových kyselín sú:
aminokyseliny dusíkaté bázy nukleotidy pentózy.
237. Chromatín sa skladá: z bielkoviny a nukleovej kyseliny z nukleovej kyseliny a cukru z bielkoviny a farbiva nukleínu len z nukleovej kyseliny.
238. Nukleové kyseliny zabezpečujú: kódovanie genetickej informácie prenos genetickej informácie z rodičov na potomkov riadenie metabolických dejov v bunke preklad genetickej informácie do poradia aminokyselín.
239. Pri anaeróbnom štiepení jednej molekuly glukózy sa uvoľní energia, ktorá sa naviaže na: 2 molekuly ATP 4 molekuly ATP 16 molekúl ATP 21 molekúl ATP.
240. Energia získaná pri odbúraní jednej molekuly glukózy v procese aeróbnej glykolýzy sa využije
na tvorbu : 2 molekúl ATP 12 molekúl ATP 24 molekúl ATP viac ako 30 molekúl ATP.
241. Prokaryotické bunky sa od eukaryotických odlišujú najmä tým, že: sú menšie a chýbajú im membránové štruktúry ich jadro je oddelené od cytoplazmy iba jednou membránou rozmnožujú sa iba v tele hostiteľa genetickú informáciu majú uloženú v jednej molekule RNA.
242. Medzi prokaryotické organizmy patria: baktérie , archeóny a sinice baktérie a vírusy baktérie, vírusy a sinice len baktérie.
243. Medzi eukaryotické organizmy patria: všetky mnohobunkové a niektoré jednobunkové organizmy len mnohobunkové organizmy všetky organizmy, ktoré majú biologické membrány baktérie a sinice.
244. Pre bunky húb platí, že: ich zásobnou látkou je glykogén ich bunková stena obsahuje celulózu ich bunková stena obsahuje chitín sú to typické prokaryotické bunky.
245. Pre bunky rastlín platí, že: ich zásobnou látkou je škrob ich bunková stena obsahuje celulózu keď sú staršie obsahujú veľa vakuol mladé bunky majú veľa vakuol.
246. Vyberte možnosti, ktoré správne uvádzajú membránové štruktúry bunky: jadro, plastidy, mitochondrie, endoplazmatické retikulum plastidy, vakuoly, ribozómy, endoplazmatické retikulum chloroplasty, Golgiho aparát, mitochondrie, lyzozómy vakuoly, mitotický aparát, ribozómy, lyzozómy.
247. Vyberte možnosti, ktoré správne uvádzajú fibrilárne štruktúry bunky: cytoskelet, ribozómy, chloroplasty, mitotický aparát cytoskelet, brvy, bičíky, chromozómy chromozómy, cytoskelet, bičíky, mitotický aparát brvy, chloroplasty, inklúzie, ribozómy.
248. Bunková stena je typickou štruktúrou: rastlinných buniek živočíšnych buniek buniek húb buniek baktérií.
249. Pre bunkové povrchy platí vo vzťahu k vode a v nej rozpusteným látkam tvrdenie: bunková stena je priepustná, cytoplazmatická membrána je polopriepustná bunková stena je nepriepustná, cytoplazmatická membrána je polopriepustná bunková stena je polopriepustná, cytoplazmatická membrána je nepriepustná priepustnosť bunkovej steny je rovnaká ako pri cytoplazmatickej membráne, závisí od
prostredia.
250. Bunkové jadro je štruktúra, v ktorej prebieha : syntéza nukleových kyselín syntéza tukov syntéza bielkovín syntéza cukrov.
|
