300. Koncentrácia hypotonického prostredia je: rovnaká ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme premenlivá v závislosti od prostredia vyššia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme nižšia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme.
301. Koncentrácia izotonického prostredia je: vyššia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme nižšia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme rovnaká ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme premenlivá v závislosti od prostredia.
302. V akom prostredí sa živočíšna bunka zmrští? hypotonickom hypertonickom izotonickom v roztoku soli.
303. Je pravda, že pri bakteriálnom zápale hrdla pomôže kloktanie koncentrovaným roztokom NaCl? áno, v hypertonickom prostredí baktérie uvoľňujú vodu a hynú. áno, v hypotonickom prostredí baktérie prijímajú vodu a praskajú nie, roztok NaCl môže poškodiť sliznicu nie, pre baktérie je roztok NaCl neškodný.
304. Pinocytóza: patrí medzi aktívne formy prenosu látok cez cytoplazmatickú membránu patrí medzi pasívne formy prenosu látok cez cytoplazmatickú membránu zabezpečuje príjem látok bez spotreby energie zabezpečuje vylučovanie nepotrebných látok z bunky.
305. Medzi pasívne formy prenosu látok cez cytoplazmatickú membránu nepatrí: endocytóza pinocytóza osmóza fagocytóza.
306. Medzi aktívne formy prenosu látok cez cytoplazmatickú membránu nepatrí: difúzia pinocytóza fagocytóza osmóza.
307. Z koľkých fáz pozostáva bunkový cyklus? 2 4 6 8.
308. Ktorá bunková štruktúra zodpovedá za presné rozdelenie chromozómov do dcérskych buniek ? jadro cytoskelet mitochondrie mitotický aparát.
309. Ako sa nazýva fáza bunkového delenia, v ktorej sa mikrotubuly deliaceho vretienka skracujú a
priťahujú chromozómy k centriolám? telofáza interfáza metafáza anafáza.
310. Chromozómy sú: morfologické útvary, ktoré možno pozorovať len pri delení bunky štruktúry, ktoré možno pozorovať v jadre bunky permanentne štruktúry viditeľné len v S-fáze bunkového cyklu štruktúry, ktoré v jadre vznikajú na začiatku delenia bunky.
311. Mitózou vznikajú: somatické bunky všetky bunky organizmu všetky bunky organizmov, vrátane baktérií len pohlavné bunky.
312. V profáze mitózy dochádza k: špiralizácii chromozómov syntéze DNA vzniku mitotického aparátu vzniku jadierka.
313. V metafáze mitózy dochádza k: usporiadaniu chromozómov do centrálnej roviny rozchádzaniu dcérskych chromatíd rozštiepeniu chromatíd rozdeleniu centriol.
314. V anafáze mitózy dochádza k: rozchádzaniu chromozómov k protiľahlým pólom bunky rozchádzaniu chromatíd k protiľahlým pólom bunky ukončeniu delenia jadra zániku mitotického aparátu.
315. V telofáze mitózy dochádza k: ukončeniu karyokinézy priebehu cytokinézy dešpiralizácii chromozómov vzniku novej DNA.
316. V ktorej fáze bunkového cyklu dochádza k zdvojeniu jednochromatidového chromozómu na
dvojchromatidový? v metafáze v profáze v S-fáze v G2 fáze.
317. Redukcia počtu chromozómov je charakteristická pre: heterotypické delenie bunky homeotypické delenie bunky I. meiotické delenie II. meiotické delenie.
318. Pre heterotypické delenie platí: je to prvé meiotické delenie je to druhé meiotické delenie počet chromozómov sa redukuje na polovicu počet chromozómov sa nemení, podobá sa na mitózu.
319. Pre homeotypické delenie platí: je to prvé meiotické delenie je to druhé meiotické delenie počet chromozómov sa nemení, podobá sa na mitózu počet chromozómov sa redukuje na polovicu.
320. Crossing over prebieha: v profáze prvého meiotického delenia počas heterotypického delenia v metafáze meiózy I. počas interfázy meiózy.
321. Bivalenty sú: polovičky chromozómov dvojice homologických chromozómov chromozómové páry ramená chromozómov.
322. Karyokinéza je: delenie jadra pohyb jadra v cytoplazme pohyb centriol po rozdelení pohyb chromozómov v anafáze.
323. Cytokinéza je proces, ktorým sa: začína proces delenia bunky po interfáze začína proces oddeľovania bivalentov ukončuje proces delenia bunky v telofáze ukončuje proces delenia jadra v mitóze.
324. Keď pod mikroskopom vidíme dvojchomatidové chromozómy usporiadané v centrálnej rovine,
štádium mitózy je: telofáza metafáza cytokinéza anafáza.
325. Keď pod mikroskopom vidíme zväčšené jadrá s rozlíšiteľnými chromozómami, štádium mitózy
je: interfáza metafáza anafáza profáza.
326. Podľa čoho delíme eukaryotické bunky na haploidné a diploidné? podľa počtu homologických chromozómov v bunke podľa počtu nehomologických chromozómov v bunke podľa počtu všetkých chromozómov v bunke podľa počtu pohlavných chromozómov.
327. Centroméra je: časť deliaceho vretienka miesto prekríženia chromozómov miesto na chromozóme, kde sa pripájajú vlákna deliaceho vretienka miesto na chromozóme, kde sa lokalizuje gén.
328. Meióza je proces: delenia baktérií rozmnožovania prvokov redukcie počtu chromozómov na polovicu reprodukcie vírusov.
329. Kedy dochádza k redukcii počtu chromozómov v pohlavných bunkách? v G1 fáze bunkového cyklu počas meiózy na začiatku mitózy na konci amitózy.
330. Ako sa označuje fáza bunkového cyklu, v ktorej sa replikuje DNA: M G1 S G2.
331. V ktorej fáze meiózy dochádza k prekríženiu chromozómov (crossing over)? profáze I interfáze anafáze I profáze II.
332. Pojmom kormus označujeme: diferencované telo rastliny s pravými orgánmi jednoduché, málo diferencované telo výtrusných rastlín druhotne delivé pletivo cievny zväzok v koreni vyšších rastlín.
333. Akú funkciu plnia v rastline primárne meristémy? umožňujú rast rastlín sú podmienkou primárneho hrubnutia v stonke zabezpečujú delenie buniek v rastových vrcholoch tvoria všetky druhy mechanických pletív.
334. Kde v rastline nájdeme primárne meristémy? v rastových vrcholoch medzi drevom a lykom v dužine stonky na špičke koreňa.
335. Činnosťou kambia sa v stonke rastliny tvorí: borka druhotná kôra vrstva korku druhotné drevo a lyko.
336. Ktorý z nasledujúcich pojmov označuje sekundárne delivé pletivo? perycikel felogén kambium korok.
337. Kambium je: druhotné delivé pletivo zabezpečujúce hrubnutie stonky a koreňa súvislá, nepriepustná vrstva na povrchu listov a stoniek rastlín delivé pletivo, činnosťou ktorého vzniká druhotné drevo a lyko cievny zväzok v koreni vyšších rastlín.
338. Aké pletivo zabezpečuje pevnosť a pružnosť stopiek plodov? parenchým kolenchým sklerenchým kambium.
339. Ktoré rastlinné pletivo sa využíva ako významná hospodárska surovina v textilnom priemysle ? sklerenchymatické
parenchymatické kolenchymatické meristematické.
340. Pre kolenchým platí: je to trváce pletivo, ktoré dodáva rastlinám pružnosť a pevnosť je to pletivo s rovnomerne zhrubnutými bunkovými stenami nachádza sa v stopkách listov a plodov je to druhotne delivé pletivo v stonke rastlín.
341. Parenchymatické pletivo je tvorené: tenkostennými bunkami bez medzibunkových priestorov tenkostennými bunkami s výraznými medzibunkovými priestormi bunkami s nerovnomerne zhrubnutými bunkovými stenami bunkami, ktoré si zachovali schopnosť deliť sa.
342. Prieduchy sú: otvory na okraji listov rastlín, ktorými sa odparuje voda dve bunky so schopnosťou zatvárať a otvárať medzeru medzi sebou bunky, ktoré svojou činnosťou sprostredkujú výmenu plynov pokožkové útvary.
343. Hydatódy sú: otvory, ktorými rastlina vylučuje vodu a soli z pokožky prieduchy, ktoré stratili schopnosť zatvárať sa cievy, ktoré vedú vodu v rastlinnej stonke chĺpky na povrchu listov.
344. Kutikula je: súvislá, nepriepustná vrstva na povrchu listov a stoniek rastlín ochranná vrstva na povrchu epidermy niektorých živočíchov obrvený dýchací epitel vodných bezstavovcov druhotne delivé pletivo zabezpečujúce hrubnuti.
345. Za trichómy považujeme: ochranné chĺpky na povrchu listov lepkavé žľazy mäsožravých rastlín
koreňové vlásky pokožkové ostne.
346. Medzi emergencie patria: ostne na pokožke stoniek a plodov tentakuly lepkavé žľazy mäsožravých rastlín koreňové vlásky.
347. Čím sa líši rizoderma od epidermy? nachádza sa na koreni nemá kutikulu ani prieduchy obsahuje iba sekrečné trichómy obsahuje iba absorpčné trichómy.
348. Tentakuly sú: lepkavé žliazky mäsožravých rastlín prieduchy, ktoré stratili schopnosť zatvárať sa látky, ktoré pokrývajú pokožku rastlín pŕhlivé chĺpky na listoch.
349. Trváce pletivo tvorené tenkostennými bunkami so zreteľnými medzibunkovými priestormi je: meristém parenchým sklerenchým mezenchým.
350. Radiálne cievne zväzky sa nachádzajú: v stonke jednoklíčnolistových rastlín v koreni v stonke nahosemenných rastlín v stonke dvojklíčnolistových rastlín.
|
