SZU BIO 300-350

300. Koncentrácia hypotonického prostredia je: rovnaká ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme. premenlivá v závislosti od prostredia. vyššia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme. nižšia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme.

301. Koncentrácia izotonického prostredia je: vyššia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme. nižšia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme. rovnaká ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme. premenlivá v závislosti od prostredia.

302. V akom prostredí sa živočíšna bunka zmrští?. hypotonickom. hypertonickom. izotonickom. v roztoku soli.

303. Je pravda, že pri bakteriálnom zápale hrdla pomôže kloktanie koncentrovaným roztokom NaCl?. áno, v hypertonickom prostredí baktérie uvoľňujú vodu a hynú. áno, v hypotonickom prostredí baktérie prijímajú vodu a praskajú. nie, roztok NaCl môže poškodiť sliznicu. nie, pre baktérie je roztok NaCl neškodný.

304. Pinocytóza: patrí medzi aktívne formy prenosu látok cez cytoplazmatickú membránu. patrí medzi pasívne formy prenosu látok cez cytoplazmatickú membránu. zabezpečuje príjem látok bez spotreby energie. zabezpečuje vylučovanie nepotrebných látok z bunky.

305. Medzi pasívne formy prenosu látok cez cytoplazmatickú membránu nepatrí: endocytóza. pinocytóza. osmóza. fagocytóza.

306. Medzi aktívne formy prenosu látok cez cytoplazmatickú membránu nepatrí: difúzia. pinocytóza. fagocytóza. osmóza.

307. Z koľkých fáz pozostáva bunkový cyklus?. 2. 4. 6. 8.

308. Ktorá bunková štruktúra zodpovedá za presné rozdelenie chromozómov do dcérskych buniek ?. jadro. cytoskelet. mitochondrie. mitotický aparát.

309. Ako sa nazýva fáza bunkového delenia, v ktorej sa mikrotubuly deliaceho vretienka skracujú a priťahujú chromozómy k centriolám?. telofáza. interfáza. metafáza. anafáza.

310. Chromozómy sú: morfologické útvary, ktoré možno pozorovať len pri delení bunky. štruktúry, ktoré možno pozorovať v jadre bunky permanentne. štruktúry viditeľné len v S-fáze bunkového cyklu. štruktúry, ktoré v jadre vznikajú na začiatku delenia bunky.

311. Mitózou vznikajú: somatické bunky. všetky bunky organizmu. všetky bunky organizmov, vrátane baktérií. len pohlavné bunky.

312. V profáze mitózy dochádza k: špiralizácii chromozómov. syntéze DNA. vzniku mitotického aparátu. vzniku jadierka.

313. V metafáze mitózy dochádza k: usporiadaniu chromozómov do centrálnej roviny. rozchádzaniu dcérskych chromatíd. rozštiepeniu chromatíd. rozdeleniu centriol.

314. V anafáze mitózy dochádza k: rozchádzaniu chromozómov k protiľahlým pólom bunky. rozchádzaniu chromatíd k protiľahlým pólom bunky. ukončeniu delenia jadra. zániku mitotického aparátu.

315. V telofáze mitózy dochádza k: ukončeniu karyokinézy. priebehu cytokinézy. dešpiralizácii chromozómov. vzniku novej DNA.

316. V ktorej fáze bunkového cyklu dochádza k zdvojeniu jednochromatidového chromozómu na dvojchromatidový?. v metafáze. v profáze. v S-fáze. v G2 fáze.

317. Redukcia počtu chromozómov je charakteristická pre: heterotypické delenie bunky. homeotypické delenie bunky. I. meiotické delenie. II. meiotické delenie.

318. Pre heterotypické delenie platí: je to prvé meiotické delenie. je to druhé meiotické delenie. počet chromozómov sa redukuje na polovicu. počet chromozómov sa nemení, podobá sa na mitózu.

319. Pre homeotypické delenie platí: je to prvé meiotické delenie. je to druhé meiotické delenie. počet chromozómov sa nemení, podobá sa na mitózu. počet chromozómov sa redukuje na polovicu.

320. Crossing over prebieha: v profáze prvého meiotického delenia. počas heterotypického delenia. v metafáze meiózy I. počas interfázy meiózy.

321. Bivalenty sú: polovičky chromozómov. dvojice homologických chromozómov. chromozómové páry. ramená chromozómov.

322. Karyokinéza je: delenie jadra. pohyb jadra v cytoplazme. pohyb centriol po rozdelení. pohyb chromozómov v anafáze.

323. Cytokinéza je proces, ktorým sa: začína proces delenia bunky po interfáze. začína proces oddeľovania bivalentov. ukončuje proces delenia bunky v telofáze. ukončuje proces delenia jadra v mitóze.

324. Keď pod mikroskopom vidíme dvojchomatidové chromozómy usporiadané v centrálnej rovine, štádium mitózy je: telofáza. metafáza. cytokinéza. anafáza.

325. Keď pod mikroskopom vidíme zväčšené jadrá s rozlíšiteľnými chromozómami, štádium mitózy je: interfáza. metafáza. anafáza. profáza.

326. Podľa čoho delíme eukaryotické bunky na haploidné a diploidné?. podľa počtu homologických chromozómov v bunke. podľa počtu nehomologických chromozómov v bunke. podľa počtu všetkých chromozómov v bunke. podľa počtu pohlavných chromozómov.

327. Centroméra je: časť deliaceho vretienka. miesto prekríženia chromozómov. miesto na chromozóme, kde sa pripájajú vlákna deliaceho vretienka. miesto na chromozóme, kde sa lokalizuje gén.

328. Meióza je proces: delenia baktérií. rozmnožovania prvokov. redukcie počtu chromozómov na polovicu. reprodukcie vírusov.

329. Kedy dochádza k redukcii počtu chromozómov v pohlavných bunkách?. v G1 fáze bunkového cyklu. počas meiózy. na začiatku mitózy. na konci amitózy.

330. Ako sa označuje fáza bunkového cyklu, v ktorej sa replikuje DNA: M. G1. S. G2.

331. V ktorej fáze meiózy dochádza k prekríženiu chromozómov (crossing over)?. profáze I. interfáze. anafáze I. profáze II.

332. Pojmom kormus označujeme: diferencované telo rastliny s pravými orgánmi. jednoduché, málo diferencované telo výtrusných rastlín. druhotne delivé pletivo. cievny zväzok v koreni vyšších rastlín.

333. Akú funkciu plnia v rastline primárne meristémy?. umožňujú rast rastlín. sú podmienkou primárneho hrubnutia v stonke. zabezpečujú delenie buniek v rastových vrcholoch. tvoria všetky druhy mechanických pletív.

334. Kde v rastline nájdeme primárne meristémy?. v rastových vrcholoch. medzi drevom a lykom. v dužine stonky. na špičke koreňa.

335. Činnosťou kambia sa v stonke rastliny tvorí: borka. druhotná kôra. vrstva korku. druhotné drevo a lyko.

336. Ktorý z nasledujúcich pojmov označuje sekundárne delivé pletivo?. perycikel. felogén. kambium. korok.

337. Kambium je: druhotné delivé pletivo zabezpečujúce hrubnutie stonky a koreňa. súvislá, nepriepustná vrstva na povrchu listov a stoniek rastlín. delivé pletivo, činnosťou ktorého vzniká druhotné drevo a lyko. cievny zväzok v koreni vyšších rastlín.

338. Aké pletivo zabezpečuje pevnosť a pružnosť stopiek plodov?. parenchým. kolenchým. sklerenchým. kambium.

339. Ktoré rastlinné pletivo sa využíva ako významná hospodárska surovina v textilnom priemysle ?. sklerenchymatické. parenchymatické. kolenchymatické. meristematické.

340. Pre kolenchým platí: je to trváce pletivo, ktoré dodáva rastlinám pružnosť a pevnosť. je to pletivo s rovnomerne zhrubnutými bunkovými stenami. nachádza sa v stopkách listov a plodov. je to druhotne delivé pletivo v stonke rastlín.

341. Parenchymatické pletivo je tvorené: tenkostennými bunkami bez medzibunkových priestorov. tenkostennými bunkami s výraznými medzibunkovými priestormi. bunkami s nerovnomerne zhrubnutými bunkovými stenami. bunkami, ktoré si zachovali schopnosť deliť sa.

342. Prieduchy sú: otvory na okraji listov rastlín, ktorými sa odparuje voda. dve bunky so schopnosťou zatvárať a otvárať medzeru medzi sebou. bunky, ktoré svojou činnosťou sprostredkujú výmenu plynov. pokožkové útvary.

343. Hydatódy sú: otvory, ktorými rastlina vylučuje vodu a soli z pokožky. prieduchy, ktoré stratili schopnosť zatvárať sa. cievy, ktoré vedú vodu v rastlinnej stonke. chĺpky na povrchu listov.

344. Kutikula je: súvislá, nepriepustná vrstva na povrchu listov a stoniek rastlín. ochranná vrstva na povrchu epidermy niektorých živočíchov. obrvený dýchací epitel vodných bezstavovcov. druhotne delivé pletivo zabezpečujúce hrubnuti.

345. Za trichómy považujeme: ochranné chĺpky na povrchu listov. lepkavé žľazy mäsožravých rastlín. koreňové vlásky. pokožkové ostne.

346. Medzi emergencie patria: ostne na pokožke stoniek a plodov. tentakuly. lepkavé žľazy mäsožravých rastlín. koreňové vlásky.

347. Čím sa líši rizoderma od epidermy?. nachádza sa na koreni. nemá kutikulu ani prieduchy. obsahuje iba sekrečné trichómy. obsahuje iba absorpčné trichómy.

348. Tentakuly sú: lepkavé žliazky mäsožravých rastlín. prieduchy, ktoré stratili schopnosť zatvárať sa. látky, ktoré pokrývajú pokožku rastlín. pŕhlivé chĺpky na listoch.

349. Trváce pletivo tvorené tenkostennými bunkami so zreteľnými medzibunkovými priestormi je: meristém. parenchým. sklerenchým. mezenchým.

350. Radiálne cievne zväzky sa nachádzajú: v stonke jednoklíčnolistových rastlín. v koreni. v stonke nahosemenných rastlín. v stonke dvojklíčnolistových rastlín.