SZU BIOLOGIA

1. Stavbou tela živočíchov sa zaoberá: antropológia. fyziológia. anatómia. organológia.

2. Anatómia je biologická disciplína, ktorá sa zaoberá: stavbou orgánov, sústav a organizmu ako celku. štúdiom pavúkov. biológiou človeka. vonkajšou stavbou tela rastlín.

3. Mikroskopickú stavbu živočíšnych tkanív a rastlinných pletív skúma: anatómia. cytológia. histológia. fyziológia.

4. Histológia je biologická disciplína, ktorá sa zaoberá štúdiom: štruktúry rastlinných a živočíšnych buniek. živočíšnych tkanív. rastlinných pletív. životnými procesmi na úrovni bunky.

5. Životné procesy organizmov skúma: fyziografia. fyziológia. fyziognómia. etológia.

6. Fyziologické vedy sa zaoberajú: vývojovými zmenami organizmov. vzťahom organizmov k ich prostrediu. životnými procesmi prebiehajúcimi v organizmoch. funkciami jednotlivých orgánov.

7. Paleontológia za zaoberá: ontogenézou organizmov. vyhynutými organizmami. fosíliami. dinosaurmi.

8. Antropológia sa zaoberá štúdiom: človeka. pavúkov. vyhynutých rastlín. individuálneho vývinu organizmu.

9. Etológia je biologická disciplína, ktorá skúma: životné procesy živočíchov. vývin živočíchov. správanie živočíchov. vplyv živočíchov na prostredie.

10. Správaním živočíchov sa zaoberá: etnológia. ekológia. etológia. fyziografia.

11. Etológia je veda: o etnických skupinách živočíchov, vrátane človeka. o správaní živočíchov vo voľnej prírode. o schopnostiach učenia sa zvierat. o pôvode infekčných chorôb.

12. Aplikované biologické vedy riešia otázky: životného prostredia a ochrany prírody. praktických potrieb spoločnosti. všeobecných vlastnosti živých sústav. dejín biologického poznania.

13.Medzi aplikované biologické disciplíny patria: humánna a veterinárna medicína. agrobiológia. biochémia. bionika.

14. Všeobecné zákonitosti vývoja organizmov skúma: vývinová biológia. evolučná biológia. fylogenéza. fyziológia.

15. Medzi taxonomické vedy patria: systematická botanika a zoológia. ekológia a etológia. cytológia, histológia a fyziológia. entomológia a ornitológia.

17. Je správne tvrdenie, že genetika potvrdzuje platnosť evolučnej teórie?. nie, genetika ako náuka o dedičnosti evolúciu vyvracia. nie, genetický výskum dokazuje, že genetické informácie sa nemenia, iba kombinujú. áno, J.G. Mendel pri formulácii svojich zákonov čerpal z Darwinových skúseností. áno, objav zákonitostí dedičnosti prispel k pochopeniu vývoja organizmov.

18, Švédsky prírodovedec Carl Linné prispel k rozvoju biológie ako: autor teórie o postupnom vývoji živej prírody. autor dvojslovného pomenovania organizmov (binomickej nomenklatúry). tvorca teórie o význame prostredia pri vzniku nových druhov. zakladateľ modernej systematiky.

16. Systematickým triedením organizmov sa zaoberá: morfológia. taxonómia. anatómia. etológia.

19. Za zakladateľa mikrobiológie považujeme: L. Pasteura. R. Hooka. A. Leuwenhoeka. J.E. Purkyneho.

20. Biochemici Watson a Crick objavil v roku 1953: základné zákony dedičnosti. nositeľa genetickej informácie. princípy genetického kódu. štruktúru dvojzávitnicovej DNA.

21. Za zakladateľa zoológie ako vedy považujeme: Ch.R. Darwina. Aristotela. K. Linného. K. Lorenza.

22. Čo mali spoločné významní predstavitelia dejín biológie Galenos, Avicena a W. Harwey?. boli to botanici. prispeli k vytvoreniu prvého systému organizmov. bol to lekári. zaoberali sa patogénnymi mikroorganizmami.

23. Čo mali spoločné významní predstavitelia dejín biológie M.J Schleiden, T. Schwann a J.E. Purkyne?. boli to lekári. boli to zakladatelia mikrobiológie. nezávisle od seba ako prví pozorovali bunky. nezávisle od seba sformulovali bunkovú teóriu.

24. Ktorý z významných predstaviteľov dejín biológie urobil prvú verejnú pitvu v Čechách?. J.E. Purkyne. J.G. Mendel. J. Jesenius. A. Vesalius.

25. K objavu krvných skupín prispeli: J. Janský. J. Jesenius. K. Landsteiner. M. Rhesus.

26. Ktorí z významných predstaviteľov dejín biológie sa zaslúžili o rozvoj fyziológie človeka: I.P. Pavlov. W. Harwey. J.E. Purkyne. J.B. Lamarck.

27. Autorom evolučnej teórie je: I.P. Pavlov. Ch.R. Darwin. A.I. Oparin. J.G. Mendel.

28. Zakladateľom klasickej genetiky je: L. Pasteur. Ch.R. Darwin. J.G. Mendel. I.P. Pavlov.

29. Ktorí z významných predstaviteľov dejín biológie prispeli k formulovaniu evolučnej teórie pred Daewinom?. J-B. Lamarck. J.G. Mendel. K. Linné. T. Malthus.

30. K.Lorenz, N.Tinberg a K.Frisch dostali v roku 1973 Nobelovu cenu za výskum v oblasti: ekológie. embryológie. etológie. fyziológie.

31. J.D.Watson, F.H.C.Crick a M.H.F. Wilkins dostali v roku 1962 Nobelovu cenu za objavy: zákonov dedičnosti. molekulovej štruktúry nukleových kyselín. významu nukleových kyselín pri prenose genetickej informácie. rôznych typov mutácii.

32. Pokus (experiment) sa od pozorovania odlišuje tým, že: pri ňom používame prístroje. aktívne zasahujeme do prírodných dejov. prebieha v laboratórnych podmienkach. je to vedecká metóda.

33. Ak chceme pri pokusoch zabrániť náhodným chybám a omylom, je najdôležitejšie: zapisovať výsledky. stanoviť jasný cieľ. viackrát ich opakovať. používať modelové organizmy.

34. Tvrdenie, že všetky živé organizmy sú otvorené sústavy znamená, že si so svojim okolím vymieňajú: látky, energiu a informácie. iba látky a energiu. iba informácie. iba energiu.

35. Pod pojmom metabolizmus rozumieme: príjem látok bunkou z prostredia. súhrn anabolických a katabolických dejov v bunke. premenu látok a energie v organizme. syntézu a rozklad látok.

36. Pri anabolických dejoch dochádza v bunke k: spotrebe energie. uvoľneniu energie. tvorbe zložitých látok z jednoduchých. rozkladu zložitých látok na jednoduché.

37. Pri katabolických dejoch dochádza v bunke k: spotrebe energie. uvoľneniu energie. tvorbe zložitých látok z jednoduchých. rozkladu zložitých látok na jednoduché.

38. Keď sa v bunke štiepia zložité látky na jednoduché, ide o: procesy asimilácie. procesy disimilácie. anabolické procesy. katabolické procesy.

39. Keď sa v bunke syntetizujú zložité látky z jednoduchých, ide o: procesy asimilácie. procesy disimilácie. anabolické procesy. katabolická procesy.

40. Pri anabolických dejoch sa energia v bunke: spotrebúva. uvoľňuje. stráca. odbúrava.

41. Pri katabolických dejoch sa energia v bunke: stráca. premieňa. spotrebúva. uvoľňuje.

42. Energia sa pri exergonických reakciách: uvoľňuje. spotrebúva. stráca. premieňa.

43. Energia sa pri endergonických reakciách: stráca. odbúrava. uvoľňuje. spotrebúva.

44. Dýchanie je príkladom na: katabolický proces. exergonickú reakciu. anabolický proces. endergonickú reakciu.

45. Fotosyntéza je príkladom na: katabolický proces. exergonickú reakciu. anabolický proces. endergonickú reakciu.

46. K anabolickým reakciám patrí: syntéza ATP. proteosyntéza. dýchanie. kvasenie.

47. Medzi katabolické reakcie patrí: dýchanie. mliečne kvasenie. replikácia DNA. oxidácia cukrov.

48. Keď sa počas biochemickej reakcie v bunke energia spotrebúva, ide o: asimiláciu. disimiláciu. anabolizmus. katabolizmus.

49. Keď sa počas biochemickej reakcie v bunke energia uvoľňuje, ide o: asimiláciu. disimiláciu. anabolizmus. katabolizmus.

50. Biologická oxidácia môže prebiehať: iba za prístupu kyslíka. anaeróbne aj aeróbne. aj bez prístupu kyslíka. len aeróbne.

51. Anaeróbna glykolýza prebieha: v cytoplazme všetkých aktívnych buniek. v mitochondriách. iba v cytoplazme prokaryotických buniek. v endoplazmatickom retikule.

52. Biologická oxidácia znamená: postupné odbúravanie uhlíka z biologického substrátu. postupné štiepenie organických látok, spojené s uvoľňovaním energie. súhrn anabolických dejov v bunke za prístupu kyslíka. procesy spojené s okysličovaním cytoplazmy.

53. Aeróbne dýchanie znamená: výmenu kyslíka medzi krvou a pľúcnymi alveolami. úplnú oxidáciu organických látok za prítomnosti kyslíka. okysličovanie krvi. rozklad glukózy bez prístupu kyslíka.

54. Respiračný kvocient - RQ vyjadruje: množstvo O2 spotrebovaného pri oxidácii glukózy. intenzitu dýchania. pomer vyprodukovaného CO2 k spotrebovanému O2. závislosť uvoľnenej energie od spotrebovaného O2 pri dýchaní.

55. Konečným produktom štiepenia organických látok pri dýchaní je: glukóza. ATP. CO2 a O2. CO2 a H2O.

56. Jedinou formou energie, ktorú sú schopné využívať všetky bunky na svoje životné procesy je: svetelná energia. energia chemických väzieb. tepelná energia. môžu využívať viaceré formy energie.

57. Univerzálny prenášač energie v bunke je: molekula ATP. kyselina adenozíntrifosforečná. aktívny chlorofyl a. molekula adenínu.

58. Molekula ATP slúži v bunke ako: univerzálny prenášač energie. urýchľovač enzymatických reakcií. zdroj dusíkatých báz. energetická konzerva.

59. Môže molekula ATP prenášať energiu z jednej bunky do druhej?. áno, je to univerzálny prenášač energie. áno, je to malá molekula, preto môže prejsť cez cytoplazmatickú membránu. nie, ľahko prechádza iba cez membrány mitochondrií do cytoplazmy. nie, energetický metabolizmus prebieha v každej bunke osobitne.

60. Ktoré z uvedených organizmov nemajú vlastný metabolizmus?. riasy. baktérie. vírusy. endoparazity.

61. Homeostáza znamená: rovnováhu medzi organizmom a prostredím. schopnosť organizmov prijímať potrebné látky z prostredia. stálosť vnútorného prostredia organizmu. schopnosť vyvíjať sa.

62. Stálosť vnútorného prostredia sa nazýva: homonómia. homeostáza. homológia. izonómia.

63. Schopnosť samoregulácie v organizme sa uplatňuje prostredníctvom systému: reakcií na podnety. reflexov. spätných väzieb. imunitných reakcií.

64. K nebunkovým organizmom patria: vírusy, baktérie a sinice. iba vírusy. len baktérie a sinice. nebunkové organizmy neexistujú.

65. Príkladom bunkových kolónií sú: organizácia buniek váľača gúľavého. bunky prvokov, ktoré po delení zostávajú spolu. bakteriofágy v hostiteľskej baktérií. plazmódiá v krvi hostiteľa.

66. Indivíduá vyššieho rádu sú: spoločenstvá jedincov s trvalou anatomickou a funkčnou diferenciáciou, ktorí nemôžu existovať samostatne. jedince s funkčnou špecializáciou trvale žijúce v skupinkách. čriedy, svorky, kŕdle. včelstvá, mraveniská.

67. Medzi heterotrofné organizmy patria: iba živočíchy a rastlinné parazity. iba živočíchy a huby. iba živočíchy a jednobunkové organizmy. živočíchy, huby, prvoky a nezelené rastliny.

68. Organizmy rozdeľujeme na heterotrofné a autotrofné podľa spôsobu prijímania: uhlíka. kyslíka. dusíka. draslíka.

69. Heterotrofné organizmy sú charakteristické tým, že: živia sa organickými látkami. organické látky si tvoria z anorganických. prijímajú uhlík vo forme oxidu uhličitého. uhlík prijímajú vo forme organických látok.

70. Autotrofné organizmy sú charakteristické tým, že: živia sa organickými látkami. uhlík prijímajú vo forme organických látok. organické látky si tvoria z anorganických. uhlík prijímajú vo forme oxidu uhličitého.

71. Chemosyntetické organizmy patria k organizmom: heterotrofným. autotrofným. mixotrofným. hemiparazitickým.

72. Chemoautotrofné organizmy nájdeme medzi: prvokmi. riasami. sinicami. baktériami.

73. Medzi autotrofné organizmy patria: všetky rastliny. zelené rastliny. chemoautotrofné mikroorganizmy. len vyššie rastliny.

74. Ak organizmy využívajú na syntézu organických látok chemickú energiu, ide o proces: chemosyntézy. chemoautotrofie. heterotrofie. také organizmy neexistujú.

75. Pohlavné rozmnožovanie je charakteristické: len pre živočíchy. pre živočíchy, huby a rastliny. pre živočíchy, rastliny a baktérie. pre živočíchy, rastliny, baktérie aj vírusy.

76. Je rozdiel medzi gamétou a výtrusom?. nie, obe vznikajú meiózou a majú rovnakú funkciu. áno, gaméta vzniká meiózou a výtrus mitózou. nie, obe vznikajú mitózou a majú rovnakú stavnu. áno, vznikajú meiózou, ale líšia sa stavbou aj funkciou.

77. Je pravda, že každá bunka je totipotentná?. nie, lebo každá zygota vznikne z jedinečných gamét. nie, vlastnosť totipotencie majú iba gaméty. áno, lebo v jadre obsahuje kompletnú genetickú informáciu. áno, dáva základ pre diferenciáciu všetkých znakov a vlastností.

78. Proces diferenciácie sa uskutočňuje: už počas embryonálneho vývinu jedinca. začína sa po narodení a prebieha skokom. postupne pod vplyvom regulačných mechanizmov v bunke. ako proces špecializácie buniek podľa tvaru a funkcie.

79. Pojem ontogenéza znamená: individuálny vývin organizmu. je synonymum pre embryológiu. vývin organizmu od oplodnenia až po zánik. evolučný vývoj.

80. Pojem fylogenéza znamená: vývin organizmu od oplodnenia až po zánik. historický vývoj organizmov. je to synonymum pre evolučnú biológiu. je to veda o vzniku a vývoji organizmov.

81. Predpokladá sa, že život na Zemi vznikol pred: 1,5-2 miliardami rokov. 2,5-3 miliardami rokov. 3,5-4 miliardami rokov. 4,5-6 miliardami rokov.

82. Najstaršia perióda prvohôr je: ordovik. kambrium. trias. perm.

83. Okrem trilobitov žili v prvohorách aj: ostnatokožce. prvé stavovce. hubky a pŕhlivce. trilobity sa objavili až v druhohorách.

84. K periódam druhohôr patria: trias, jura a krieda. kambrium, ordovik, silúr, devón, karbón a perm. karbón, devón a perm. silúr, jura, krieda a karbón.

85. Ložiská uhlia sa tvorili v močiaroch: druhohornej kriedy. prvohorného kambria. prvohorného karbónu. druhohorného triasu.

86. Najväčší rozmach dosiahli plazy: v období triasu. v druhohorách. v prvohorách. v treťohorách.

87. Prvé stavovce sa na Zemi objavili: v prvohorách. v druhohorách. v teťohorách. v štvrtohorách.

88. Prvé cicavce sa na Zemi objavili: v prvohorách. v druhohorách. v treťohorách. v štvrtohorách.

89. Predchodcovia človeka sa na Zemi objavili: v prvohorách. v druhohorách. v treťohorách. v štvrtohorách.

90. Evolučnými predchodcami cicavcov boli: druhohorné cicavcovité plazy. morské plazy na konci prvohôr. druhohorné vtáky. drobné suchozemské plazy v treťohorách.

91. Kreacionizmus sa od evolučnej teórie líši tým, že uznáva: stvorenie sveta a života. prirodzený vývoj organizmov skokom. evolúciu podľa Božieho plánu. nelíšia sa, je to odborné pomenovanie evolúcie.

92. Antroposociogenéza označuje procesy: evolúcie človeka pod vplyvom spoločenského vývoja. homonidizácie, hominizácie a sapientácie. spoločenských zmien od vzniku Homo sapiens. vývoja ľudskej činnosti.

93. K základným zmenám, ktoré charakterizujú proces hominidizácie patrí: chôdza na dvoch končatinách. zväčšovanie mozgu. využívanie ohňa. zdokonaľovanie ľudskej ruky.

94. K základným zmenám, ktoré charakterizujú proces hominizácie patrí: rozvoj kultov a rituálov. zväčšovanie mozgu. využívanie ohňa. zdokonaľovanie ľudskej ruky.

95. K základným zmenám, ktoré charakterizujú proces sapientácie patrí: zväčšovanie mozgovej časti lebky. rozvoj kultov a rituálov. využívanie ohňa. zdokonaľovanie ľudskej ruky.

96. Ktorý z významných predstaviteľov dejín biológie zaradil človeka do živočíšneho systému medzi primáty ako prvý: K.Linné. E.Haeckel. CH.R.Darwin. Aristoteles.

97. Neodarwinizmus je: hnutie proti Darwinovej evolučnej teórií. kresťanské hnutie uznávajúce evolúciu organizmov. syntéza Darwinovej teórie evolúcie s princípmi Mendelovej dedičnosti a poznatkami populačnej genetiky. deformovanie princípov evolúcie.

98. Darwinove tézy o evolúcií sa zakladajú na: variabilite znakov u indivíduíí v populácii. prírodnom výbere lepšie adaptovaných jedincov v populácií. vnútrodruhovom a medzidruhovom boji o existenciu. reprodukčnej výhode lepšie prispôsobených jedincov.

99. Odlišné znaky, ktoré majú spoločný fylogenetický pôvod nazývame: analogické. izologické. homologické. heterologické.

100. Podobné znaky, ktoré nemajú spoločný fylogenetický pôvod a vyvinuli sa ako adaptácia na prostredie nazývame: homologické. analogické. izologické. heterologické.

101. Podľa biogenetického zákona E.Haeckela: organizmy vo svojom embryonálnom vývine prejdú základnými štádiami svojej evolúcie. ontogenéza je skráteným opakovaním fylogenézy. dedičnosť a premenlivosť sú dvomi stránkami toho istého procesu. dedičnosť a premenlivosť sa vylučujú.

102. Ekológia je biologická disciplína, ktorá skúma: vplyv životného prostredia na človeka. príčiny a dôsledky znečisťovania životného prostredia. vzťahy organizmov k prostrediu a medzi sebou navzájom. zmeny v prírodnom prostredí zapríčinené človekom.

103.Ekosystém charakterizujeme ako súhrn všetkých: živých organizmov, ktoré sa vyskytujú spoločne na určitom stanovišti. živých organizmov, ktoré so svojím prostredím tvoria funkčný celok. vonkajších a vnútorných podmienok a zdrojov životného prostredia organizmov. abiotických a biotických faktorov v prostredí a vzťahy medzi nimi.

104. K abiotickým faktorom prostredia patria: teplota a prúdenie vzduchu. slnečná energia. voda a potrava. CO2, O2 a H2O.

105. So zvyšovaním teploty obsah kyslíka vo vode: klesá. stúpa. ostáva rovnaký. nie je tu žiadna závislosť.

106. Za biotické faktory prostredia považujeme: faktory, ktoré vplývajú na živé organizmy. zložky vnútorného prostredia organizmov. potravové zdroje a vodu. vplyvy iných organizmov.

107. Súbor jedincov toho istého druhu, ktoré žijú spolu v rovnakom čase na jednom stanovišti, s možnosťou prenosu genetickej informácie nazývame: druh. spoločenstvo. ekosystém. populácia.

108. Populáciu charakterizujeme ako: súbor jedincov rovnakého druhu, žijúcich v spoločnom ohraničenom priestore v tom istom čase. súbor viacerých druhov organizmov na určitom vyhradenom priestore. súbor všetkých rastlín a živočíchov na zemi, žijúcich v rovnakom čase. súbor všetkých jedincov jedného druhu organizmov na Zemi.

109. Majú veľké populácie väčšiu šancu prežiť ako malé?. áno, veľa jedincov v populácií dáva viac možností pri rozmnožovaní. áno, viac jedincov poskytuje väčšiu možnosť genetickej variability. nie, pre prežitie je rozhodujúca veková štruktúra populácie bez ohľadu na jej veľkosť. nie, schopnosť prežiť nezávisí od množstva jedincov v populácií.

110. Rastliny označujeme za primárne producenty ekosystémov pretože: zo slnečnej energie produkujú kyslík. menia anorganické látky na organické. produkujú primárni biomasu. tvoria základné prostredie pre živočíchy.

111. Ktorú z uvedených skupín organizmov tvoria výlučne konzumenty?. včela, zajac, človek, pásomnica. imelo, kliešť, motolica, meňavka. sup, šakal, rosička, lišajník. baktéria, červenoočko, črievička, nezmar.

112. Ktorú z uvedených skupín organizmov tvoria výlučne reducenty?. lišajník, prvoky, huby. kvasinky, baktérie, riasy. hlísty, kvasinky, plesne. huby, plesne, baktérie.

113. Baktérie a huby majú v ekosystémoch nezastupiteľné miesto, najmä preto, lebo: rozkladajú organickú hmotu na anorganické látky. obsahujú vitamíny a sú tak dôležitou súčasťou potravy. viažu z ovzdušia minerálne látky a obohacujú nimi pôdu. žijú s mnohými organizmami v symbióze.

114. Je správne tvrdenie, že umelé spoločenstvá sú stabilnejšie ako prírodné?. áno, sú udržiavané človekom na základe skúseností a vedeckých poznatkov. áno, sú tvorené len niekoľkými druhmi organizmov, ktoré si neškodia. nie, o stabilite každého spoločenstva rozhodujú hlavne abiotické faktory. nie, predpokladom stability je druhová rozmanitosť spoločenstva.

115. Ak majú rôzne populácie rovnaké nároky na potravu alebo životný priestor, ide o vzťahy: parazitické. konkurenčné. neutrálne. symbiotické.

116. O konkurenčných vzťahoch medzi populáciami hovoríme, keď: rôzne populácie majú rovnaké nároky na potravu. rôzne populácie majú rovnaké nároky na životný priestor. jedince rôznych populácií sa navzájom požierajú. rôzne jedince v tej istej populácií majú rovnaké nároky na prostredie.

117. Ak rastliny odoberajú vodu a minerálne látky z drevnej časti cievneho zväzku hostiteľskej rastliny, ide o: hemiparazitizmus. saprofytizmus. ektoparazitizmus. poloparazitizmus.

118. Ak organizmy jednej populácie odčerpávajú živiny od jedincov inej populácie, ide o vzťahy: neutrálne. symbiotické. parazitické. konkurenčné.

119. Ak si pri spolužití dvoch alebo viacerých zástupcov rôznych populácií organizmy navzájom prospievajú, ide o vzťahy: konkurenčné. neutrálne. parazitické. symbiotické.

120. Mykoríza je vzťah niektorých druhov húb a koreňov stromov. Označujeme ho ako: konkurenčný. parazitický. symbiotický. neutrálny.

121. K negatívnym vzťahom medzi populáciami zaraďujeme: parazitizmus. symbiózu. konkurenciu. predáciu.

122. Ktorá z možností uvádza správne príklady vonkajších parazitov (ektoparazitov)?. kliešť, komár, mucha, pavúk. ploštica, blcha, kliešť, voš. motolica, ploštica, voš, pavúk. ovad, mucha, blcha, pásomnica.

123. Ktorá z možností uvádza správne príklady vonkajších parazitov (endoparazitov)?. voš, ploštica, toxoplazma, svalovec. motolica, pásomnica, blcha, ovad. pásomnica, svalovec, motolica, maláriovec. maláriovec, toxoplazma, voš, pásomnica.

124. Ktorá z možností uvádza správne príklad na poloparazitizmus?. imelo biele, ktoré fotosyntetizuje a čerpá živiny z lyka drevín. imelo biele, lebo čerpá vodu a minerálne látky z drevnej časti cievneho zväzku. saprofytické rastliny, ktoré čerpajú živiny z odumretých rastlín. mäsožravé rastliny, ktoré fotosyntetizujú a čerpajú živiny z tiel hmyzu.

125. Ktorá z možností uvádza správne príklad na vzťahy predácie?. líška a zajac. blcha a pes. pavúk a mucha. drevokazná huba a kmeň stromu.

126. Ktorá z možností uvádza správne príklad na vzťahy konkurencie?. srna a zajac. zajac a líška. dub a buk. pstruh a kapor.

127. Ktorá z možností uvádza správne príklad na vzťah symbiózy?. hubové vlákna a sinice. hubové vlákna a jednobunkové riasy. hubové vlákna a korene stromov. hubové vlákna a rozkladajúce sa lístie.

128. Lichenizmus a mykoríza majú spoločné to, že: sú formou symbiózy. sú formou parazitizmu. nemajú nič spoločné. v oboch prípadoch ide o spolužitie rastliny a huby.

129. Príkladom primárnej sukcesie je osídľovanie: holých skál. piesočných dún. lávových polí. lesného spáleniska.

130. Príkladom sekundárnej sukcesie je osídľovanie: oblastí po záplavách. lávových polí. lesného spáleniska. piesočných dún.

131. Ekologická valencia druhu je: rozsah tolerancie organizmu voči faktorom prostredia. schopnosť organizmov prežiť v nepriaznivých podmienkach. rozsah hodnôt prostredia od ekologického maxima po minimum. rozsah hodnôt prostredia najvýhodnejších pre prežitie daného druhu.

132. Euryekné organizmy sú také, ktoré: majú širokú ekologickú valenciu. majú úzku ekologickú valenciu. sú hojne rozšírené. nazývame aj kozmopolitné organizmy.

133. Organizmy, ktoré majú vysokú toleranciu voči spôsobeniu ekologických faktorov sú: stenoekné. kozmopolitné. euryekné. bioindikátory.

134. Stenoekné organizmy sú také, ktoré: sú hojne rozšírené. nazývame aj kozmopolitné organizmy. majú širokú ekologickú valenciu. majú úzku ekologickú valenciu.

135. Organizmy, ktoré majú nízku toleranciu voči pôsobeniu ekologických faktorov sú: stenoekné. bioindikátory. euryekné. synatropné.

136. Ekologické optimum prostredia predstavuje: ekologickú valenciu prostredia. stredné hodnoty pôsobenia ekologických faktorov. podmienky, v ktorých sa organizmom najlepšie darí. rozsah hodnôt ekologických faktorov od minima po maximum.

137. Bioindikátory sú organizmy, ktoré: sa vyskytujú iba vo výrazne znečistenom prostredí. sa vyskytujú iba tam, kde všetky faktory prostredia dosahujú optimálne hodnoty. vypovedajú o kvalite prostredia. sa vyskytujú tam, kde faktory prostredia vytvárajú špecifické podmienky.

138. Pojem biodiverzita znamená: rozmanitosť druhového zastúpenia v ekosystémoch. prenikanie jedného druhu do nového prostredia. medzidruhový boh organizmov. rozmanitosť životných podmienok.

139. Druhová rozmanitosť v ekosystéma sa nazýva: bioindikácia. biodiverzita. biocenóza. biotop.

140. Vírusy môžeme pozorovať: svetelným mikroskopom pri zväčšení 1000x. iba elektrónovým mikroskopom. svetelným mikroskopom pomocou špeciálneho farbenia. vôbec ich nemožno pozorovať mikroskopom.

141. Pre prokaryotický organizmus platí: jeho telo tvorí jedna bunka. je to vírus. jadro v jeho bunke nemá jadrovú membránu. je to organizmus, ktorý je vždy haploidná.

142. Vírusy patria medzi: prokaryotické organizmy. eukaryotické organizmy. nukleoproteínové častice. nebunkové organizmy.

143. Vírus je tvorený: DNA a RNA, ktoré sú obalené bielkovinovým plášťom. DNA alebo RNA a bielkovinou. DNA, RNA a tukovým obalom. nukleovou kyselinou a viriónom z tukových čiastočiek.

144. Pre rozmnožovanie vírusov platí, že: je viazané na hostiteľskú bunky. začína vytvorením spór. uskutočňuje sa priečnym delením viriónu. obvykle vedie k zániku hostiteľskej bunky.

145. Z hľadiska životných procesov sú vírusy charakteristické tým, že: majú jednoduchý látkový metabolizmus. ich životné procesy sú viazané na hostiteľskú bunku. ich metabolizmus začína v S-fáze bunkového cyklu. nemajú vlastný metabolizmus, nie sú schopné samostatnej reprodkcie.

146. Rozmnožovanie bakteriofágov prebieha: v bunkách živočíchov počas infekcie. v medzibunkových priestoroch tkanív hostiteľského organizmu. v bunkách baktérií, do ktorých prenikne len DNA bakteriofága. na povrchu hostiteľskej baktérie, kde sa replikuje DNA.

147. Je správne tvrdenie, že vírusy sa rozmnožujú mimo hostiteľskej bunky?. nie, nemajú vlastný genóm, preto musia na svoju reprodukciu využívať DNA hostiteľskej bunky. nie, nemajú vlastný metabolizmus, preto nie sú schopné zabezpečiť samostatne žiadne životné funkcie. áno, vírusy tvoria spóry a rozmnožujú sa aj mimo hostiteľskej bunky. áno, vo vhodných podmienkach tvoria infekčné virióny, ktoré potom napadajú bunky.

148. Ktoré z uvedených ochorení spôsobujú vírusy?. chrípka. angína. tuberkulóza. hepatitída.

149. Onkovírusy spôsobujú: škvrny na povrchu listov. slintačku a krívačku hospodárskych zvierat. vznik zhubných nádorov. nekontrolovateľné delenie buniek.

150. Medzi detské choroby spôsobené vírusmi patria: chrípka. osýpky. ovčie kiahne. žltačka.

151. Ktoré vnútrobunkové štruktúry nemajú bunky baktérií?. mitochondrie. ribozómy. jadro. vakuoly.

152. V prokaryotických bunkách nikdy nenájdeme: plastidy. Golgiho aparát. ribozómy. inklúzie.

153. Bunky siníc majú fotosyntetické farbivá lokalizované na: cytoplazmatickej membráne. voľne v cytoplazme. tylakoidoch. ribozómoch.

154. Bakteriofágy sú vírusy: napadajúce baktérie. spôsobujúce choroby ľudí. spôsobujúce choroby zvierat. využívané v génovom inžinierstve.

155. Pre vírusy platí: sú to vnútrobunkové parazity. môžu ich prenášať živočíchy. môžu vyvolávať nádorové ochorenia. môžeme sa pred nimi chrániť antibiotikami.

156. AIDS je nevyliečiteľné ochorenie: spôsobené vírusom HIV. spôsobené baktériou HIV. prenosné telesnými tekutinami. imunitného systému.

157. Bielkovinový obal nukleovej kyseliny vírusu sa nazýva: vírusová spóra. kapsid. virión. nukleoméra.

158. Pre všetky baktérie platí, že: spôsobujú ochorenia ľudí, zvierat alebo rastlín. sú schopné vytvárať odolné spóry. z jednej baktérie vznikajú vždy len dve dcérske. uhlík získavajú z organických zlúčenín.

159. Pri rozmnožovaní vzniknú z jednej vírusovej častice - viriónu: dva nové virióny. 4 virióny. stovky viriónov. vírusy sa nerozmnožujú.

160. Medzi prokaryotické organizmy patria: vírusy, baktérie a sinice. iba baktérie. baktérie, sinice a archeóny. baktérie, sinice a prvoky.

161. Baktérie sa od prvokov líšia tým, že: nemajú bunkové jadro ohraničené membránou. nerozmnožujú sa mitózou. nefotosyntetizujú. všetky sú patogénne.

162. Pre baktérie a sinice je spoločné to, že: ich bunka je prokaryotická. ich bunka je eukaryotická. majú tylakoidy. nemajú jadrovú membránu.

163. Majú všetky baktérie bunkovú stenu?. áno, je pevná a pružná. áno, obsahuje peptidoglykan. nie, bunkovú stenu majú iba niektoré baktérie. nie, baktérie majú iba cytoplazmatickú membránu.

164. Základnou zložkou bunkovej steny baktérií je: glykogén. peptidoglykan. chitín. jedna vrstva fofolipidov.

165. Tvar tela baktérií môže byť: tyčinkovitý. vláknitý. guľovitý. kryštalický.

166. Bacily sú baktérie: guľovitého tvaru. tyčinkovitého tvaru. špirálovitého tvaru. vláknité.

167. Streptokoky sú baktérie: guľovitého tvaru, ktoré tvoria retiazky. guľovitého tvaru, ktoré tvoria strapce. tyčinkovitého tvaru. nie sú to baktérie, ale vírusy.

168. Stafylokoky sú baktérie: guľovitého tvaru, ktoré tvoria retiazky. guľovitého tvaru, ktoré tvoria strapce. tyčinkovitého tvaru. nie sú to baktérie, ale vírusy.

169. Anaeróbne baktérie sa os aeróbnych líšia tým, že: pre svoj život potrebujú kyslík. nepotrebujú kyslík, pôsobí na ne toxicky. uhlík získavajú z CO2. uhlík získavajú heterotrofne.

170. Medzi autotrofné organizmy patria: anaeróbne baktérie. chemoautotrofné baktérie. rastliny. sinice.

171. Baktérie môžu získavať uhlík: z CO2 v procese fotosyntézy. z organických zlúčenín. autotrofne. heterotrofne.

172. Chemotrofné baktérie môžu získavať energiu: oxidáciou organických zlúčenín. oxidáciou anorganických zlúčenín. fotosyntézou. kvasením.

173. Je správne tvrdenie, že všetky bakteriálne bunky sú vždy haploidné?. nie, pri bunkovom delení sa počet ich chromozómov zdvojnásobí. nie, ich genetický materiál tvorí diploidný počet molekúl DNA. áno, ich nukleoid predstavuje jediný prokaryotický chromozóm. áno, majú iba jednu kruhovú dvojreťazcovú makromolekulu DNA.

174. Medzi rozmanité spôsoby rozmnožovania baktérií patrí: priečne delenie. pučanie. mitotické delenie. rozpad vláken.

175. Je pravda, že baktérie majú v prírode nezastupiteľné miesto?. áno, sú dôležitým zdrojom potravy pre živočíchy. áno, sú to reducenty, majú schopnosť mineralizovať organický materiál. áno, žijú v symbióze s inými organizmami. nie,, majú skôr negatívny význam, spôsobujú ochorenia, znečisťujú vodu a pôdu.

176. Je správne tvrdenie, že bez baktérií by sme mohli mať zdravotné problémy?. nie, naopak, patogénne baktérie spôsobujú vážne zdravotné ťažkosti. nie, neexistujú baktérie s pozitívnym vplyvom na zdravie človeka. áno, baktérie v našom organizme produkujú vitamíny. áno, symbiotické baktérie ako súčasť črevnej mikroflóry pomáhajú pri trávení.

177. Ktoré z uvedených ochorení spôsobujú baktérie?. angína. tuberkulóza. salmonelóza. besnota.

178.Mnohé patogénne baktérie spôsobujú pohlavne prenosné choroby. Sú to: syfilis. AIDS. mykóza. kvapavka.

179. Mnohé patogénne baktérie spôsobujú závažné hnačkovité ochorenie. Sú to baktérie z rodu: Salmonella. Escherichia. Streptococcus. Lactobacillus.

180. Mnohé baktérie sa využívajú v priemysle pri výrobe: mliečnych produktov. kvasných produktov. farmaceuticných produktov. pekárenských produktov.

181. Archeóny sú: fosílne prvoky, ktoré tvorili schránky. prokaryotické organizmy podobné baktériám. jednobunkové organizmy schopné žiť v extrémnych podmienkach. vnútrobunkové parazity.

182. Význam archeónov spočíva v tom, že: sú pravdepodobnými fylogenetickými predchodcami baktérií. ich vlastnosti sa využívajú v moderných biotechnológiách. sa využívajú v potravinárskom priemysle. sa využívajú pri obnove životného prostredia.

183. Vyberte dôvody, pre ktoré nezaraďujeme huby do ríše rastlín. patria medzi prokaryota. ich zásobnou látkou je glyogén. neobsahujú chloroplasty. rozmnožujú sa výtrusmi.

184. Vyberte, ktoré z tvrdení charakterizujú huby. predstavujú samostatnú ríšu. sú to prokaryotické organizmy. môžu byť jednobunkové aj mnohobunkové. niektoré sú vážne patogény ľudí aj zvierat.

185. Huby sa môžu vyživovať: symbioticky. paraziticky. mixotrofne. saprofyticky.

186. Pre bunky húb sú charakteristické polysacharidy: škrob a chitín. chitín a glykogén. glykogén a celulóza. celulóza a škrob.

187. Bunkovú stenu húb spevňuje: glykogén. celulóza. chitín. pelikula.

188. Zásobnou látkou húb je: gylokén. glukóza. škrob. chitín.

189. Huby sa rozmnožujú nepohlavne: tvorbou hýf vo vreckách alebo bazídiách. premenou primárneho podhubia na sekundárne. delením, výtrusmi, pučaním alebo časťami hýf. iba, delením, ostatné spôsoby patria k pohlavnému rozmnožovaniu.

190. Huby sa rozmnožujú pohlavne: spórami. izogamiou, oogamiou alebo anizogamiou. splynutím plazmy a neskôr jadier buniek pohlavných orgánov. výtrusmi alebo konídiami.

191. Kvasinky sa využívajú na výrobu: jogurtov a kefírov. vitamínových liečiv. piva a vína. antibiotík.

192. Paplesne sa využívajú pri výrobe: vitamínov. antibiotík. jogurtov. syrov.

193. Na výrobu antibiotík sa využívajú: spájavé plesne. paplesňotvaré huby. kvasinkotvaré huby. kyjaničkotvaré huby.

194. Mykózy sú: povlaky, ktoré tvoria plesne na potravinách. mikroskopické huby, žijúce v symbióze so živočíchmi. klíčiace spóry snetí. ochorenie rastlín, živočíchov aj človeka vyvolané hubami.

195. Kvasinkové ochorenia človeka vyvolávajú: zástupcovia rodu Candidu. paplesňotvaré huby rodu Aspergillus. plesne rodu Mucor. kvasinky rodu Saccharomyces.

196. Ktoré z uvedených tvrdení platia pre kyjaničku purpurovú?. semenník raže premieňa na jedovatý námeľ. môže spôsobiť hromadné otravy. využíva sa vo farmaceutickom priemysle. poškodzuje uskladnené potraviny.

197. Námeľ je: ražná hubka. synonymum pre kyjaničku purpurovú. semenník raže infikovaný kyjaničkou purpurovou. povlak na tráve spôsobený hrdzou trávnou.

198. Ktoré z uvedených skupín húb sa rozmnožujú pučaním?. kvasinky a paplesne. paplesňotvaré huby a spájavé plesne. zástupcovia všetkých skupín. iba kvasinky.

199. Niektoré huby sa rozmnožujú pomocou konídií. Sú to: výtrusy húb, ktoré sa tvoria na nosičoch výtrusníc. vlákna húb, ktoré tvoria podhubie. púčiky kvasiniek. typy bazídií s redukovaným počtom výtrusov.

200. Pre bazídiové huby sú charakteristické bázidiá. Sú to: kyjakovité bunky, ktoré tvoria výtrusorodú vrstvu. bunky, ktoré produkujú bazídiospóry. plodnice, členené na hlúbik a klobúk. rúrky, v ktorých sú uložené bazídiospóry.

201. K vreckatým hubám patria: kvasinkotvaré huby. paplesňotvaré huby. sneti a hrdze. čiastkotvaré huby.

202. K bazídiovým hubám patria: sneti. čiastkotvaré huby. pečiarkotvaré huby. hrdze.

203. Na obilninách parazitujú huby: sneti a hrdze. kyjanička purpurová. pleseň hlavičkatá. aspergil čierny.

204. Mykoríza znamená: spolužitie hubových vláken s riasami. spolužitie hubových vláken s koreňmi vyšších rastlín. odčerpávanie živín z cievnych zväzkov drevín podhubím. nepohlavné rozmnožovanie húb.

205. Lišajníky sú organizmy, ktoré predstavujú: spolužitie hubových vláken a rias alebo siníc. spolužitie hubových vláken so symbiotickými baktériami. podvojné organizmy založené na mixotrofii. podvojné organizmy založené na symbióze.

206. Človek môže využívať lišajníky najmä vďaka tomu, že: mnohé majú fungicídne účinky (pôsobia proti hubám). sú bohatým zdrojom bielkovín a vitamínov. niektoré pôsobia ako cytostatiká (zastavujú delenie buniek). zatiaľ nepoznáme možnosti ich využitia.

207. Akými znakmi odlíšime jedovatú muchotrávku zelenú od pečiarky poľnej?. muchotrávka má hlúbik uložený v pošve, pečiarka nie. muchotrávka má na hlúbiku prsteň, pečiarka nie. v okolí muchotrávky nájdeme uhynutý hmyz. muchotrávka má pod klobúkom lupene, pečiarky rúrky.

208. Ktoré bunky majú vyšší obsah vody?. fylogeneticky staršie. ontogeneticky staršie. fylogeneticky mladšie. ontogeneticky mladšie.

209. Obsah vody v bunkách závisí od: životného prostredia. veku organizmu. metabolickej aktivity. orgánu.

210. Prečo obsah vody v bunkách vekom klesá?. staršie bunky majú obmedzený príjem vody. v starších bunkách sa znižuje metabolická aktivita. v starších bunkách prevládajú katabolické deje. staršie bunky vodu viac uvoľňujú ako prijímajú.

211.Vyšší obsah vody v bunke majú: pletivá aktívnych častí orgánov. pletivá pasívnych častí orgánov. pletivá rastlinných buniek. pletivá živočíšnych buniek.

212. Najdôležitejšie prvky pre živé organizmy sú: C,O,H,N. C,Cl,Zn,O. C,Cl,H,Zn. C,N,Zn,H.

213. Kostrou všetkých organických látok je: dvojväzbový uhlík. štvorväzbový uhlík. väzba uhlíka s kyslíkom. väzba uhlíka s vodíkom.

214. Ktorý prvok je dôležitou súčasťou chlorofylu?. Fe. Mg. Ca. K.

215. Ktorý prvok je dôležitou súčasťou hemoglobínu?. Na. Ca. Fe. K.

216. Anorganické soli v bunke ovplyvňujú: homeostázu. enzymatické riadenie. hospodárenie s vodou. metabolizmus.

217. Ktoré polysacharidy plnia stavebnú funkciu?. sacharóza. celulóza. glykogén. chitín.

218. Ktoré polysacharidy predstavujú pre bunku zdroj energie?. glykogén. glukóza. škrob. chitín.

219. Najväčší objem organických molekúl v bunke tvoria: cukry. tuky. bielkoviny. minerálne látky.

220. Ktoré organické látky poskytujú organizmus najviac energie?. cukry. tuky. bielkoviny. nukleové kyseliny.

221. Základnou stavebnou jednotkou bielkovín sú: monosacharidy. aminokyseliny. nukleotidy. proteíny.

222. Stavebnou jednotkou polypeptidových reťazcov molekúl proteínov sú: aminokyseliny. bielkoviny. sacharidové peptidy. nukleotidy.

223. Aké funkcie plnia v bunke bielkoviny?. sú to základné stavebné látky. sú zdrojom energie. regulujú chemické procesy. rozpustené vo vode tvoria základné prostredie v bunke.

224. Vláknité (fibrilárne) bielkoviny zabezpečujú: mechanické funkcie. metabolické funkcie. imunitu. regulačné funkcie.

225. Guľové (globulárne) bielkoviny zabezpečujú: metabolické funkcie. regulačné funkcie. imunitu. mechanické funkcie.

226. V bielkovinách živých organizmov sa pravidelne vyskytuje: 12 aminokyselín. 20 aminokyselín. 22 aminokyselín. 200 aminokyselín.

227. Koľko druhov aminokyselín využívajú živé systémy na proteosyntézu?. 5. 10. 15. 20.

228. Aké funkcie plnia v bunke sacharidy?. sú zdrojom energie. sú to stavebné látky. podieľajú sa na termoregulácií. katalyzujú chemické procesy.

229. Ktoré organické zlúčeniny v bunke majú stavebnú funkciu?. cukry. tuky. bielkoviny. nukleové kyseliny.

230. Ktoré organické zlúčeniny plnia v bunke zásobnú funkciu?. cukry. tuky. bielkoviny. nukleové kyseliny.

231. Glykogén je zásobná látka: iba živočíchov. živočíchov a húb. niektorých rastlín. vírusov.

232. Glukóza sa v organizme živočíchov ukladá ako zásoba energie vo forme: škrobu. celulózy. glykogénu. tuku.

233. Cukor sa v organizme rastlín ukladá ako zásoba energie vo forme: tuku. škrobu. glykogénu. tuku.

234. Aké funkcie plnia v bunke lipidy?. podieľajú sa na stavbe bunkových membrán. vytvárajú prostredie pre chemické deje. urýchľujú biochemické reakcie. predstavujú bohatý zdroj energie.

235. Tuky sa podieľajú na regulačných mechanizmoch v bunke ako: súčasť hormónov. súčasť vitamínov. súčasť chromozómov. súčasť enzýmov.

236. Základnou stavebnou jednotkou nukleových kyselín sú: aminokyseliny. dusíkaté bázy. nukleotidy. pentózy.

237. Chromatín sa skladá: z bielkoviny a nukleovej kyseliny. z nukleovej kyseliny a cukru. z bielkoviny a farbiva nukleínu. len z nukleovej kyseliny.

238. Nukleové kyseliny zabezpečujú: kódovanie genetickej informácie. prenos genetickej informácie z rodičov na potomkov. riadenie metabolických dejov v bunke. preklad genetickej informácie do poradia aminokyselín.

239, Pri anaeróbnom štiepení jednej molekuly glukózy sa uvoľní energia, ktorá sa naviaže na: 2 molekuly ATP. 4 molekuly ATP. 16 molekúl ATP. 21 molekúl ATP.

240. Energia získaná pri odbúraní jednej molekuly glukózy v procese aeróbnej glykolýzy sa využije na tvorbu: 2 molekúl ATP. 12 molekúl ATP. 24 molekúl ATP. viac ako 30 molekúl ATP.

241. Prokaryotické bunky sa od eukaryotických odlišujú najmä tým, že: sú menšie a chýbajú im membránové štruktúry. ich jadro je oddelené od cytoplazmy iba jednou membránou. rozmnožujú sa iba v tele hostiteľa. genetickú informáciu majú uloženú v jednej molekule RNA.

242. Medzi prokaryotické organizmy patria: baktérie, archeóny a sinice. baktérie a vírusy. baktérie, vírusy a sinice. len baktérie.

243. Medzi eukaryotické organizmy patria: všetky mnohobunkové a niektoré jednobunkové organizmy. len mnohobunkové organizmy. všetky organizmy, ktoré majú biologické membrány. baktérie a sinice.

244. Pre bunky húb platí, že: ich zásobnou látkou je glykogén. ich bunková stena obsahuje celulózu. ich bunková stena obsahuje chitín. sú to typické prokaryotické bunky.

245. Pre bunky rastlín platí, že: ich zásobnou látkou je škrob. ich bunková stena obsahuje celulózu. keď sú staršie obsahuje veľa vakuol. mladé bunky majú veľa vakuol.

246. Vyberte možnosti, ktoré správne uvádzajú membránové štruktúry bunky: jadro, plastidy, mitochondrie, endoplazmatické retikulum. plastidy, vakuoly, ribozómy, endoplazmatické retikulum. chloroplasty, Golgiho aparát, mitochondrie, lyzozómy. vakuoly, mitotický aparát, ribozómy, lyzozómy.

247. Vyberte možnosti, ktoré správne uvádzajú fibrilárne štruktúry bunky: cytoskelet, ribozómy, chloroplasty, mitotický aparát. cytoskelet, brvy, bičíky, chromozómy. chromozómy, cytoskelet, bičíky, mitotický aparát. brvy, chloroplasty, inklúzie, ribozómy.

248, Bunková stena je typickou štruktúrou: rastlinných buniek. živočíšnych buniek. buniek húb. buniek baktérií.

249. Pre bunkové povrchy platí vo vzťahu k vode a v nej rozpustených látkam tvrdenie: bunková stena je priepustná, cytoplazmatická membrána je polopriepustná. bunková stena je nepriepustná, cytoplazmatická membrána je polopriepustná. bunková stena je polopriepustná, cytoplazmatická membrána je nepriepustná. priespustnosť bunkovej steny je rovnaká ako pri cytoplazmatickej membráne, závisí od prostredia.

250. Bunkové jadro je štruktúry, v ktorej prebieha: syntéza nukleovách kyselín. syntéza tukov. syntéza bielkovín. syntéza cukrov.

251. Pre jadierko eukaryotickej bunky platia tvrdenia: je ohraničené od cytoplazmy biomembránou. počas bunkového delenia sa stráca. syntetizuje ribozómovú RNA. syntetizuje ribozómové bielkoviny.

252. Jadierko (nucleolus) bunky syntetizuje: proteíny. steroidy. ribozómovú RNA. transférovú RNA.

253. DNA sa nachádza: v chromozómoch. v jadierku. v plastidoch. v ribozómoch.

254. Kde v bunke je lokalizovaná syntéza mRNA?. v cytoplazme. na ribozómoch. v jadre. v jadierku.

255. Ktorá organela v bunke syntetizuje bielkoviny?. endoplazmatické retikulum. ribozómy. plazmidy. lyzozóm.

256. Biomembrány sú tvorené: vrstvou fosfolipidov, vláknitými a guľovitými bielkovinami. dvojvrstvou fosfolipidov, do ktorej sú ponorené bielkoviny. dvojvrstvou proteínov a vláknitými fosfolipidmi. dvojitou vrstvou fosfolipidov, integrálnymi a periférnymi bielkovinami.

257. Fosfolipidy sa podieľajú na stavbe: biomembrán. fibrilárnych štruktúr v bunke. chromozómov. mitotického aparátu.

258. Dvojitú membránu majú tieto bunkové štruktúry: jadro, mitochondrie a plastidy. jadro, vakuoly a plastidy. iba mitochondrie a plastidy. iba jadro.

259. Za energetické centrum bunky považujeme: chloroplasty, ktoré zabezpečujú premenu svetelnej energie na chemickú. mitochondrie, pretože sa v nich tvorí ATP. endoplazmatické retikulum, lebo zabezpečuje syntézu bielkovín a lipidov. jadro, lebo je tu DNA a je to hlavné riadiace centrum bunky.

260. Ktoré z uvedených štruktúr eukaryotickej bunky majú dvojitú membránu?. jadro. cytoplazmatická membrána. mitochondrie. chloroplasty.

261. Vnútrobunkové štruktúry s vlastnou DNA sú: mitochondrie a plastidy. Golgiho aparát a mitochondrie. plastidy a lyzozómy. žiadne také štruktúry neexistujú, DNA je iba v jadre.

262. Pre mitochondrie platí, že: sú energetickým centrom bunky. energiu transformujú v procese dýchania do formy ATP. v každej bunke je len jedna mitochondria. v každej bunke môžu byť stovky až tisícky mitochondrií.

263. Počet mitochondrií v bunke je spravidla: 1. 2. môže ich byť niekoľko stovák. neprevyšuje 100.

264. Calvinov-Bensonov cyklus fixácie uhlíka sa deje: v jadre. v cytoplazme. v matrixe mitochondrií. v stróme chloroplastov.

265. Leukoplasty sa nachádzajú najčastejšie: v zásobných orgánoch prvokov. v zásobných orgánoch rastlín. rovnako vo všetkých rastlinných bunkách. v bunkách listov po strate chlorofylu.

266. Tylakoidy sú: membrány chloroplastov. vlákna v mitotickom aparáte. neživé súčasti bunky. kanáliky Golgiho aparátu.

267. Pre plastidy platí, že: sa nachádzajú len v rastlinných bunkách. sa nachádzajú v rastlinných aj živočíšnych bunkách. väčšina obsahuje fotosyntetické farbivá. majú vlastnú DNA.

268. Pre endoplazmatické retikulum platia tvrdenia: je to membránová štruktúra, tvorená systémom kanálikov. jeho drsná forma zabezpečuje proteosyntézu. jeho hladká forma sa podieľa na syntéze sacharidov. zabezpečuje transport látok.

269. Drsná forma endoplazmatického retikula má na membránach naviazené: nukleové kyseliny. lyzozómy. ribozómy. enzýmy.

270. Drsné endoplazmatické retikulum pozostáva: z endoplazmatického retikula z ribózy. z endoplazmatického retikula a RNA. z endoplazmatického retikula a ribozómov. z endoplazmového retikula a DNA.

271. Ribozómy syntetizujú: bielkoviny. cukry. tuky. ribozómovú RNA.

272. Štruktúry bunky, ktoré sa podieľajú na proteosyntéze sú: jadro, endoplazmatické retikulum a ribozómy. drsné endoplazmatické retikulum a Golgiho aparát. voľné ribozómy v cytoplazme a tylakoidy. endoplazmatické retikulum, ribozómy a Golgiho aparát.

273. Aké funkcie plnia vakuoly v rastlinných bunkách?. zúčastňujú sa na rozkladných procesoch. sú vyplnené zásobnými látkami. tvoria sa v nich rastlinné farbivá. podmieňujú vnútorný tlak v bunke.

274. Je pravdivé tvrdenie, že vakuoly sa nachádzajú iba v rastlinných bunkách?. áno, je to typická rastlinná štruktúra. áno, podobné štruktúry u živočíchov nazývame lyzozómy. nie, živočíšne bunky niektorých živočíchov obsahujú špecializované vakuoly. nie, vakuoly sú dôležitými štruktúrami v bunkách prvokov.

275. K neživým súčastiam bunky patria: škrobové zrná. tukové kvapky. inklúzie. cytoskelet.

276. Pohybovú funkciu v bunke zabezpečujú: mikrofilamenty. mikrotubuly. intermediárne filamenty. intermediálne tubuly.

277. Mikrofilamenty sú: jemné vlákna v bunke, ktoré umožňujú kontrakciu. trubicovité útvary v cytoplazme bunky. vlákna deliaceho vretienka. fibrilárne štruktúry.

278. Mikrotubuly sú: fibrilárne štruktúry. jemné vlákna v cytoplazme bunky, ktoré umožňujú kontrakciu. trubicovité útvary v cytoplazme bunky, schopné kontrakcie. kanáliky, ktoré tvoria endoplazmatické retikulum.

279. Fibrilárne štruktúry, ktoré nemajú schopnosť kontrakcie, sa nazývajú: intercelulárne filamenty. intermediárne filamenty. intermediárne tubuly. intercelulárne bunky.

280. Dynamickú kostru bunky tvorí: cytoskelet. cytoplazma. sústava kryštalických inklúzií. sieť mikrofilamentov a mikrotubulov.

281. Intermediárne filamenty majú funkciu: pohybovú. spevňovaciu. transportnú. metabolickú.

282. Stavebným základom fibrilárnych štruktúr sú: mikrotubuly, mikrofilamenty a intermediárne filamenty. fibrín, tubulín a myozin. aktín, myozín, bielkovinové filamenty. tubulín, filamenty a intermediárny fibrín.

283. Endosymbiotická teória vysvetľuje: vznik lišajníkov. vznik eukaryotickej bunky. fungovanie symbiotického vzťahu medzi dvomi organizmami. vznik mitochondrií a plastidov z pôvodne samostatných prokaryotických organizmov.

284. Vznik eukaryotickej bunky z viacerých samostatných prokaryotických buniek vysvetľuje: endosymbiotická teória. panspermatická teória. kreacionistická teória. kumulačná teória.

285. Za predchodcov chloroplastov sa podľa endosymbiotickej teórie považujú: vakuoly obsahujúce chlorofyl. fototrofné prokaryota. sinice. cyanobaktérie.

286. Pri ktorých mechanizmoch prechodu látok cez cytoplazmatickú membránu je potrebná energia?. osmóza. aktívny transport. fagocytóza. pinocytóza.

287. Aktívny transport cez bunkovú membránu uskutočňuje pomocou: bielkovinových prenášačov. fagocytózy. pinocytózy. difúzie.

288. Difúzia je: pohyb molekúl z miesta vyššej koncentrácie na miesto s nižšou koncentráciou. rozptyl látok v rozpúšťadle. rozptyl rozpúšťadla v látke. vyrovnávanie koncentrácie medzi rozpúšťadlom a roztokom v smere koncentračného spádu.

289. Príkladom difúzie v živých organizmoch je: prechod kyslíka z alveol do krvi. absorpcia vody v črevách. spätné vstrebávanie vody a minerálnych látok v kanálikoch nefrónu. prechod CO2 z buniek do krvi.

290. K vstrebávaniu tukov v tenkom čreve dochádza prostredníctvom: osmózy. pinocytózy. fagocytózy. bielkovinových kanálikov.

291. Transport glukózy a aminokyselín do bunky zabezpečuje: pinocytóza. fagocytóza. transportná bielkoviny. ATP.

292. Pri prenikaní potrebných iónov do bunky sa uplatňuje: difúzia. osmóza. endocytóza. transportná bielkovina.

293. K štrukturálnej prestavbe cytoplazmatickej membrány dochádza pri: exocytóze. endocytóze. pinocytóze. fagocytóze.

294. Osmóza je: pohyb vody cez semipermeabilnú membránu na miesto s vyššou koncentráciou rozpúšťanej látky. pohyb látky za rozpúšťadlom. tlak vo vnútri kapilár. tlak vo vnútri buniek.

295. Plazmolýza nastane, keď sa bunka ocitne v prostredí: hypotonickom. hypertonickom. s vyššou koncentráciou osmoticky aktívnych častíc. s nižšou koncentráciou osmoticky aktívnych častíc.

296. Keď posolíme uhorku, môžeme pozorovať: difúziu. plazmolýzu. osmotickú lýzu. plazmoptýzu.

297. Praskanie dužiny plodov ovocia po dlhotrvajúcich dažďoch, je jav, ktorý sa nazýva: plazmolýza. deplazmolýza. plazmoptýza. osmolýza.

298. Osmotická lýza červených krviniek môže nastať v: roztoku soli. roztoku glukózy. v alkohole. v destilovanej vode.

299. Koncentrácia hypertonického prostredia je: premenlivá v závislosti od prostredia. vyššia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme. rovnaká ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme. nižšia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme.

300. Koncentrácia hypotonického prostredia je: rovnaká ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme. premenlivá v závislosti od prostredia. vyššia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme. nižšia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme.

301. Koncentrácia izotonického prostredia je: vyššia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme. nižšia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme. rovnaká ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme. premenlivá v závislosti od prostredia.

302. . . . .

303. V akom prostredí sa živočíšna bunka zmrští?. hypotonickom. hypertonickom. izotonickom. v roztoku soli.

304. Je pravda, že pri bakteriálnom zápale hrdla pomôže kloktanie koncentrovaným roztokom NaCl?. áno, v hypertonickom prostredí baktérie uvoľňujú vodu a hynú. áno, v hypotonickom prostredí baktérie prijímajú vodu a praskajú. nie, roztok NaCl môže poškodiť sliznicu. nie, pre baktérie je roztok NaCl neškodný.

305. Pinocytóza: patrí medzi aktívne formy prenosu látok cez cytoplazmatickú membránu. patrí medzi pasívne formy prenosu látok cez cytoplazmatickú mmebránu. zabezpečuje príjem látok bez spotreby energie. zabezpečuje vylučovanie nepotrebných látok z bunky.

306. Medzi pasívne formy prenosu látok cez cytoplazmatickú membránu nepatrí: endocytóza. pinocytóza. osmóza. fagocytóza.

307. Medzi aktívne formy prenosu látok cez cytoplazmatickú membránu nepatrí: difúzia. pinocytóza. fagocytóza. osmóza.

308. Z koľkých fáz pozostáva bunkový cyklus?. 2. 4. 6. 8.

309. Ktorá bunková štruktúra zodpovedá za presné rozdelenie chromozómov do dcérskych buniek?. jadro. cytoskelet. mitochondrie. mitotický aparát.

310. Ako sa nazýva fáza bunkového delenia, v ktorej sa mikrotubuly deliaceho vretienka skracujú a proťahujú chromozómy k centriolám?. telofáza. interfáza. metafáza. anafáza.

311. Chromozómy sú: morfologické útvary, ktoré možno pozorovať len pri delení bunky. štruktúry, ktoré možno pozorovať v jadre bunky permanentne. štruktúry viditeľné len v S-fáze bunkového cyklu. štruktúry, ktoré v jadre vznikajú na začiatku delenia bunky.

312. Mitózou vznikajú: somatické bunky. všetky bunky organizmu. všetky bunky organizmov, vrátane baktérií. len pohlavné bunky.

313. V profáze mitózy dochádza k: špiralizácii chromozómov. syntéze DNA. vzniku mitotického aparátu. vzniku jadierka.

314. V metafáze mitózy dochádza k: usporiadaniu chromozómov do centrálnej roviny. rozchádzaniu dcérskych chromatíd. rozštiepeniu chromatíd. rozdeleniu centriol.

315. V anafáze mitózy dochádza k: rozchádzaniu chromozómov k protiľahlým pólom bunky. rozchádzaniu chromatíd k protiľahlým pólom bunky. ukončeniu delenia jadra. zániku mitotického aparátu.

316. V telofáze mitózy dochádza k: ukončeniu karyokinézy. priebehu cytokinézy. dešpiralizácií chromozómov. vzniku novej DNA.

317. V ktorej fáze bunkového cyklu dochádza k zdvojeniu jednochromatidového chromozómu na dvojchromatidový?. v metafáze. v profáze. v S-fáze. v G2 fáze.

318. Redukcia počtu chromozómov je charakteristická pre: heterotypické delenie bunky. homeotypické delenie bunky. I. meiotické delenie. II. meiotické delenie.

319. Pre heterotypické delenie platí: je to prvé meiotické delenie. je to druhé meiotické delenie. počet chromozómov sa redukuje na polovicu. počet chromozómov sa nemení, podobá sa na mitózu.

320. Pre homeotypické delenie platí: je to prvé meiotické delenie. je to druhé meiotické delenie. počet chromozómov sa nemení, podobá sa na mitózu. počet chromozómov sa redukuje na polovici.

321. Crossing over prebieha: v profáze prvého meiotického delenia. počas heterotypického delenia. v metafáze mitózy I. počas interfázy meiózy.

322. Bivalenty sú: polovičky chromozómov. dvojice homologických chromozómov. chromozómové páry. ramená chromozómov.

323. Karyokinéza je: delenie jadra. pohyb jadra v cytoplazme. pohyb centriol po rozdelení. pohyb chromozómov v anafáze.

324. Cytokinéza je proces, ktorým sa: začína proces delenia bunky po interfáze. začína proces oddeľovania bivalentov. ukončuje proces delenia bunky v telofáze. ukončuje proces delenia jadra v mitóze.

325. Keď pod mikroskopom vidíme dvojchromatidové chromozómy usporiadané v centrálnej rovine, štádium mitózy je: telofáza. metafáza. cytokinéza. anafáza.

326. Keď pod mikroskopom vidíme zväčšené jadrá s rozlíšiteľnými chromozómami, štádium mitózy je: interfáza. metafáza. anafáza. profáza.

327. Podľa čoho delíme eukaryotické bunky na haploidné a diploidné?. podľa počtu homologických chromozómov v bunke. podľa počtu nehomologických chromozómov v bunke. podľa počtu všetkých chromozómov v bunke. podľa počtu pohlavných chromozómov.

328. Centroméra je: časť deliaceho vretienka. miesto prekríženia chromozómov. miesto na chromozóme, kde sa pripájajú vlákna deliaceho vretienka. miesto na chromozóme, kde sa lokalizuje gén.

329. Meióza je proces: delenia baktérií. rozmnožovania prvokov. redukcie počtu chromozómov na polovicu. reprodukcie vírusov.

330. Kedy dochádza k redukcii počtu chromozómov v pohlavných bunkách?. v G1 fáze bunkového cyklu. počas meiózy. na začiatku mitózy. na konci amitózy.

331. Ako sa označuje fáza bunkového cyklu, v ktorej sa replikuje DNA: M. G1. S. G2.

332. V ktorej fáze meiózy dochádza k prekríženiu chromozómov (crossing over)?. profáze I. interfáze. anafáze I. profáze II.

333. Pojem kormus označujeme: diferencované telo rastliny s pravými orgánmi. jednoduché, málo diferencované telo výtrusných rastlín. druhotné delivé pletivo. cievny zväzok v koreni vyšších rastlín.

334. Akú funkciu plnia v rastline primárne meristémy?. umožňujú rast rastlín. sú podmienkou primárneho hrubnutia v stonke. zabezpečujú delenie buniek v rastových vrcholoch. tvoria všetky druhy mechanických pletív.

335. Kde v rastline nájdeme primárne meristémy?. v rastových vrcholoch. medzi drevom a lykom. v dužine stonky. na špičke koreňa.

336. Činnosťou kambia sa v stonke rastliny tvorí: borka. druhotná kôra. vrstva korku. druhotné drevo a lyko.

337. Ktorý z nasledujúcich pojmov označuje sekundárne delivé pletivo: perycikel. felogén. kambium. korok.

338. Kambium je: druhotné delivé pletivo zabezpečujúce hrubnutie stonky a koreňa. súvislá, nepriepustná vrstva na povrchu listov a stoniek rastlín. delivé pletivo, činnosťou ktorého vzniká druhotné drevo a lyko. cievny zväzok v koreni vyšších rastlín.

339. Aké pletivo zabezpečuje pevnosť a pružnosť stopiek plodov?. parenchým. kolenchým. sklerenchým. kambium.

340. Ktoré rastlinné pletivo sa využíva ako významná hospodárska surovina v textilnom priemysle?. sklerenchymatické. parenchymatické. kolenchymatické. meristematické.

341. Pre kolenchým platí: je to trváce pletivo, ktoré dodáva rastlinám pružnosť a pevnosť. je to pletivo a rovnomerne zhrubnutými bunkovými stenami. nachádza sa v stopkách listov a plodov. je to druhotne delivé pletivo v stonke rastlín.

342. Parenchymatické pletivo je tvorené: tenkostennými bunkami bez medzibunkových priestorov. tenkostennými bunkami s výraznými medzibunkovými priestormi. bunkami s nerovnomerne zhrubnutými bunkovými stenami. bunkami, ktoré si zachovali schopnosť deliť sa.

343. Prieduchy sú: otvory na okraji listov rastlín, ktorými sa odparuje voda. dve bunky so schopnosťou zatvárať a otvárať medzeru medzi sebou. bunky, ktoré svojou činnosťou sprostredkujú výmenu plynov. pokožkové útvary.

344. Hydatódy sú: otvory, ktorými rastlina vylučuje vodu a soli z pokožky. prieduchy, ktoré stratili schopnosť zatvárať sa. cievy, ktoré vedú vodu v rastlinnej stonke. chĺpky na povrchu listov.

345. Kutikula je: súvislá, nepriepustná vrstva na povrchu listov a stoniek rastlín. ochranná vrstva na povrchu epidermy niektorých živočíchov. obrvený dýchací epitel vodných bezstavovcov. druhotne delivé pletivo zabezpečujúce hrubnutie stonky a koreňa.

346. Za trichómy považujeme: ochranné chĺpky na povrchu listov. lepkavé žľazy mäsožravých rastlín. koreňové vlásky. pokožkové ostne.

347. Medzi emergencie patria: ostne na pokožke stoniek a plodov. tentakuly. lepkavé žľazy mäsožravých rastlín. koreňové vlásky.

348. Čím sa líši rizoderma od epidermy?. nachádza sa na koreni. nemá kutikulu ani prieduchy. obsahuje iba sekrečné trichómy. obsahuje iba absorpčné trichómy.

349. Tentakuly sú: lepkavé žliazky mäsožravých rastlín. prieduchy, ktoré stratili schopnosť zatvárať sa. látky, ktoré pokrývajú pokožku rastlín. pŕhlivé chĺpky na listoch.

350. Trváce pletivo tvorené tenkostennými bunkami so zreteľnými medzibunkovými priestormi je: meristém. parenchým. sklerenchým. mezenchým.

351. Radiálne cievne zväzky sa nachádzajú: v stonke jednoklíčnolistových rastlín. v koreni. v stonke nahosemenných rastlín. v stonke dvojklíčnolistových rastlín.

352. Ktoré rastlinné bunky sú schopné otvárať sa a zatvárať sa v závislosti od fyziologickách potrieb rastliny?. hydatódy. trichómy. emergencie. prieduchy.

353. V koreňoch semenných rastlín sa nachádzajú cievne zväzky: kolaterálne. koncentrické. radiálne. bikolaterálne.

354. Transpiračný prúd vedie: vodu a minerálne látky drevnou časťou cievneho zväzku. asimilačné látky lykovou časťou cievneho zväzku. vodu a minerálne látky lykovou časťou cievneho zväzku. asimilačné látky drevnou časťou cievneho zväzku.

355. Asimilačný prúd vedie: vodu a minerálne látky drevnou časťou cievneho zväzku. asimilačné látky lykovou časťou cievneho zväzku. vodu a minerálne látky lykovou časťou cievneho zväzku. asimilačné látky drevnou časťou cievneho zväzku.

356. V stonke jednoklíčnolistových rastlín sú cievne zväzky usporiadané: do kruhu. v strede okolo stržňa. sú roztrúsené. lyko a drevo sa striedajú.

357. V stonke dvojklíčnolistových rastlín sú cievne zväzky usporiadané: kolaterálne. bikolaterálne. radiálne. do kruhu.

358. Homorízia je: koreňová sústava nahosemenných rastlín. koreňová sústava jednoklíčnolistových rastlín. zväzkovitá koreňová sústava tvorená vedľajšími koreňmi. koreňová sústava tvorená jedným hlavným koreňom a rozvetvenými bočnými koreňmi.

359. Funkciou koreňovej čiapočky je: kontrola pozitívne geotropického rastu koreňa. ochrana meristematických buniek v rastovom vrchole. tvorba slizu napomáhajúceho prenikaniu koreňa v pôde. príjem vody a minerálnych látok.

360. Keď pri rozkonárovaní stonky dcérske stonky neprerastú materskú, ide o: strapcovité rozkonárovanie. poruchu rastu. vrcholíkovité rozkonárenie. rozkonárovanie fylogeneticky starých rastlín.

361. K metamorfózam stonky patria: brachyblasty. podzemky. haustóriá. poplazy.

362. Vyberte správne uvedené znaky jednoklíčnolistových rastlín: sieťovitá žilnatina, troj alebo štvorpočetný kvet, alorízia. trojpočetný kvet, homorízia, rovnobežná žilnatina. homorízia, štvorpočetný kvet, sieťovitá žilnatina. alorízia, štvorpočetný kvet, rovnobežná žilnatina.

363. Vyberte správne uvedené znaky dvojklíčnolistových rastlín: sieťovitá žilnatina, troj alebo štvorpočetný kvet, alorízia. trojpočetný kvet, homorízia, rovnobežná žilnatina. homorízia, štvorpočetný kvet, sieťovitá žilnatina. alorízia, päť alebo štvorpočetný kvet, sieťovitá žilnatína.

364. Ak je listová čepeľ iná na rube ako na líci, ide o list: bifaciálny. monofaciálny. typický pre dvojklíčnolistové rastliny. typický pre jednoklíčnolistové rastliny.

365. Ak je listová čepeľ rovnaká na rube aj líci, ide o list: bifaciálny. monofaciálny. typický pre jednoklíčnolistové rastliny. typický pre dvojklíčnolistové rastliny.

366. K znakom fylogeneticky starších rastlín patrí žilnatina: rovnobežná. dlaňovitá. vidlicovitá. odnožená.

367. Ak z jedného uzla na stonke vyrastá viac listov ide o postavenie listov na stonke: protistojné. striedavé. zložené. praslenovité.

368. Aký typ postavenia listov na stonke je fylogeneticky najstarší?. praslenovité. striedavé. protistojné. listy v prízemnej ružici.

369. Na semenných rastlinách rozlišujeme tieto kategórie listov: klíčne, asimilačné, listene, listence a kvetné listy. asimilačné listy, listene a kvetné listy. klíčne, asimilačné, listene a kvetné listy. asimilačné, listene a listence.

370. Pre mezofyl (strednú časť) monofaciálneho listu platí: je diferencovaný na palisádový a špongiový parenchým. nie je diferencovaný. sú v ňom umiestnené kolaterálne cievne zväzky. na jeho hornej aj spodnej časti sú prieduchy.

371. Pre mezofyl (strednú časť) bifaciálneho listu platí: je diferencovaný na palisádový a špongiový parenchým. nie je diferencovaný. sú v ňom umiestnené kolaterálne cievne zväzky. prieduchy prevládajú na jeho spodnej časti.

372. Ak je čepeľ listu rozdelená na tri a viac samostatných častí, ide o: delenú čepeľ. zložený list. list o odnoženou žilnatinou. sperené listy.

373. Jednodomé rastliny sú také, ktoré: majú samčie aj samičie jednopohlavné kvety. majú iba samčie kvety. sú obojpohlavné. majú iba samičie kvety.

374. Dvojdomé rastliny sú také, ktoré: majú samčie aj samičie jodnopohlavné kvety. majú iba samčia alebo samičie kvety. sú obojpohlavné. rastú na dvoch rôznych stanovištiach.

375. Ak má kvet okvetie, znamená to, že: mu chýba kalich. jeho kvetné obaly tvorí kalich a koruna. jeho kvetné obaly nie sú rozlíšené. jeho kvety vytvárajú súkvetie.

376. Ak kvet nemá rozlíšené kvetné obaly, ide o: perigon. okvetie. vývojovo staršiu čeľaď. vývojovo mladšiu čeľaď.

377. Medzi strapcovité súkvetia patrí: okolík. závinok. hlávka. jahňada.

378. Medzi vrchlíkovité súkvetia patrí: závinok. klas. kosáčik. jahňada.

379. Štvorpočetný kvet, plod šešula alebo šešuľka je charakteristickým znakom čeľade: lipnicovité. kapustovité. mrkvovité. iskerníkovité.

380. Jednoduchý alebo zložený okolík s drobnými najčastejšie bielymi kvetmi a plody dvojnažky sú charakteristickými znakmi čeľade: bôbovité. kapstovité. mrkvovité. iskerníkovité.

381. Súmerný kvet tvorený strieškou, krídlami a člnkom, plody struky sú charakteristickými znakmi čeľade: astrovité. kapustovité. mrkvovité. bôbovité.

382. Súkvetie úbor, ktoré robí dojem jedného kvetu a plody nažky často s lietacím zariadením sú charakteristickými znakmi čeľade: atrovité. mrkvovité. ľuľkovité. iskerníkovité.

383. Najstaršiu skupinou výtrusných cievnatých rastlín sú: pečeňovky. ryniorasty. plavúňorasty. zelené riasy.

384. V ktorej skupine výtrusných rastlín prevláda gametofyt nad sporofytom?. machorasty. plavúňorasty. ryniorasty. prasličkorasty.

385. Lupeňovitá stielka je charakteristickým znakom: plavúňov. machov. pečeňoviek. ryniorastov.

386. Izomorfná rodozmena je charakteristická pre: riasy. ryniorasty. machorasty. plavúňorasty.

387. Heteromorfná rodozmena znamená, že: gametofyt a sporofyt sa morfologicky líšia. gametofyt nie je viditeľný. líšia sa samčie a samičie výtrusy. pohlavná generácia je odlišná od nepohlavnej.

388. Izomorfná rodozmena znamená, že: rastlina nemá vo svojom životnom cykle gametofyt. gametofyt a sporofyt sa morfologicky nelíšia. rastlina produkuje iba izogaméty. gametofyt aj sporofyt sú haploidné generácie.

389. Zárodočníky (archegóniá) sú: samičie pohlavné orgány výtrusných rastlín. samčie pohlavné orgány výtrusných rastlín. útvary výtrusných rastlín, v ktorých prebieha vývin zárodku. útvary, ktoré vznikajú na gametofyte výtrusných rastlín.

390. Plemenníčky (anterídiá) sú: samičie pohlavné orgány výtrusných rastlín. samčie pohlavné orgány výtrusných rastlín. útvary výtrusných rastlín, v ktorých prebieha vývin zárodku. útvary, ktoré vznikajú na gametofyte výtrusných rastlín.

391. Samičí pohlavný orgán výtrusných rastlín sa nazýva: anterídium. archegónium. zárodočník. plemenníček.

392. Samčí pohlavný orgán výtrusných rastlín sa nazýva: zárodočník. plemenníček. anterídium. archegónium.

393. Ktorá generácia výtrusných rastlín produkuje výtrusy?. diploidná. haploidná. gametofyt. sporofyt.

394. Ktorá generácia výtrusných rastlín produkuje gaméty?. sporofyt. diploidná. haploidná. gametofyt.

395. V ktorom orgáne výtrusných rastlín sa tvoria samčie gaméty?. vo výtrusnici. v plemenníčku. v zárodočníku. v anterídiu.

396. V ktorom orgáne výtrusných rastlín sa tvoria samičie gaméty?. v zárodočníku. v anterídiu. vo výtrusnici. v plemenníčku.

397. V ktorej časti tela výtrusných rastlín prebieha meióza?. vo výtrusnici. v zárodočníku. v plemenníčku. na prvoklíku alebo prvoraste.

398. Telo ryniorastov tvorili: telómy, mezómy a rizomoidy. telómy, nódiá a internódiá. mezómy, intermezómy a rozomoidy. nódiá, internódiá, rizomoidy a telómy.

399. Plavúňorasty charakterizuje: plazivá, vidlicovito rozkonárená stonka. redukovaná stonka s praslenovitými listami. umiestnenie výtrusníc na rube listov. lupeňovitá stielka.

400. Pre prasličkorasty sú charakteristické znaky: článkovaná, paslenovito rozkonárená stonka. dlhé konárikovité listy. šupinovité listy na báze zrastené do pošiev. výtrusnice usporiadané na vrchole stonky do klasov.

401. Sladičorasty sú charakteristické: redukovanou stonkou a veľkými, často zloženými listami. listami vyrastajúcimi priamo z podzemku. umiestnením výtrusníc na rube listov. rozhadzovačmi výtrusníc (hapterami).

402. Pre rodozmenu semenných rastlín platí: je zastretá. gametofyt stratil svoju fyziologickú samostatnosť. je rôznovýtrusná. nemajú žiadnu rodozmenu, rozmnožujú sa semenami.

403. Do oddelenia borovicorastov patria triedy: ihličnany. cynkasy. ginká. cyprusy.

404. Ginko dvojlaločné charakterizujú znaky: výrazné brachyblasty. plod - semenná kôstkovica. plod - šiškovitá bobuľa. vidlicovitá žilnatina.

405. Vzpriamené šišky na konároch, ktoré sa po dozretí rozpadajú na strome sú charakteristické pre: smrek obyčajný. jedľu bielu. smrekovec odpadavý. borovicu lesnú.

406. Šišky visiace z konárov nadol, po dozretí sa nerozpadajú, hnedočervená rozpukaná kôra a pichľavé štvorhranné ihlice sú charakteristické pre: borovicu lesnú. jedľu bielu. smrek obyčajný. smrekovec odpadavý.

407. Sezónne opadavé ihličie, ktoré vyrastá vo zväzkoch z brachyblastov je charakteristickým znakom pre: smrek pichľavý. borovicu hladkú. borievku obyčajnú. smrekovec opadavý.

408. Jedovatý ihličnan s obsahom alkaloidu taxínu, ktorý tvorí semenné bobule s dužinatým červeným mieškom je: tis obyčajný. borievka obyčajná. tuja západná. smrekovec opadavý.

409. Ihličnan, ktorého plody - šiškové bobule sú vhodné na výrobu destilátov je: tuja západná. tis obyčajný. borievka obyčajná. borovica hladká.

410. Vývojovo staršie - pôvodné rastliny sú z hľadiska počtu kvetných častí: trojpočetné. štvorpočetné. päťpočetné. mnohopočetné.

411. K vývojovo starším - pôvodným znakom kvetu patria: acyklické kvety na predĺženom kvetnom lôžku. acyklické kvety na skrátenom kvetnom lôžku. cyklické kvety na predĺženom kvetnom lôžku. cyklické kvety na skrátenom kvetnom lôžku.

412. Ktorý rastlinný orgán vyrastá zo semena pri klíčení ako prvý?. list, aby mohla čím skôr začať fotosyntéza. koreň, aby mladá rastlinka mohla čerpať vodu. stonka, ktorá nesie listy. súčasne koreň aj stonka.

413. Ktoré rastlinné orgány sa vyživujú výlučne heterotrofne?. klíčne list a stonka. korene a semená. kvety a plody. listy mäsožravých rastlín.

414. Z ktorej časti kvetu vzniká po oplodnení plod?. z tyčiniek. zo semenníka piestika. z vajíčka a zárodočného mieška. zo samičej bunky - oosféry.

415. Čo znamená okvetie?. nerozlíšený kvetný obal tvorený okvetnými listami. pestro vyfarbené kvetné obaly lákajúce hmyz. časť kvetu, z ktorej vyrastajú ostatné kvetné časti. ochranné kvetné obaly spravidla zelenej farby.

416. Opelenie u krytosemenných rastlín znamená: prenesenie peľu z peľnice na bliznu piestika. prenesenie peľu na vajíčko. zachytenie peľu na semene. splynutie peľu a vajíčka.

417. Oplodnenie u rastlín znamená: prenesenie peľu zo samčieho kvetu na samičí. splynutie samčích a samičích pohlavných orgánov. splynutie peľu a semena. splynutie pohlavných buniek.

418. Piestik je rozlíšený na časti: blizna, nitka, semenník. čnelka, peľnica, nitka. blizna, čnelka, piestik. nitka a peľnica.

419. K suchým pukavým plodom patria: struk, zrno, nažka. malvica, nažka, šešuľa. zrno, tobolka, malvica. struk, tobolka, šešuľa.

420. K suchým nepukavým plodom patria: nažka, oriešok ,zrno. struk, nažka, zrno. malvica, oriešok, šešuľa. nažka, oriešok, tobolka.

421. Semeno rastliny vzniká po oplodnení premenou: semenníka. vajíčka. peľového zrnka. zárodočného mieška.

422. Po oplodnení krytosemennej rastliny sa vajíčko mení na: zárodok. plod. semeno. zygotu.

423. Po oplodnení nahosemennej rastliny nastáva premena: samičej šištičky na drevnatú šišku. vajíčka na šišku. vajíčka na semeno. oosféry na zygotu a neskôr na zárodok.

424. Dvojité oplodnenie magnóliorastov znamená. že: vznikne zygota a triploidný endosperm. sa na oplodnení zúčastňujú dve spermatické bunky. sa na oplodnení zúčastňujú dve vajcové bunky. vzniknú dve zygoty.

425. Pri borovicorastoch sa na oplodnení zúčastňujú: jedna spermatická bunka a oosféra. dve spermatické bunky a dve vajcové bunky. dve spermatické bunky, oosféra a zárodočný miešok. jedna spermatická bunky a dve oosféry.

426. Výživu pre zárodok borovicorastov v semene zabezpečuje: primárny diploidný endosperm. sekundárny diploidný endosperm. haploidný primárny endosperm. triploidný endosperm.

427. Výživu pre zárodok magnóliorastov v semene zabezpečuje: primárny haploidný a sekundárny diploidný endosperm. primárny diploidný endosperm a triploidný perisperm. sekundárny diploidný endosperm a triploidný perisperm. triploidný endosperm a diploidný perisperm.

428. Kvetný vzorec slúži na vyjadrenie: obrazu kvetu. śúmernosti kvetu. pohlavnosti. počtu kvetných častí.

429. V systematickej botanike používame na grafické vyjadrenie stavby kvetu: kvetný vzorec. kvetný diagram. kvetnú symboliku. kvetnú schému.

430. V systematickej botanike používame na symbolické vyjadrenie stavby kvetu: kvetnú symboliku. kvetnú schému. kvetný vzorec. kvetný diagram.

431. Fosforylácia je: uvoľňovanie energie z ATP. svetelná fáza fotosyntézy. premena CO2 na glukózu. proces tvorby ATP.

432. Produktom anaeróbneho dýchania (anaeróbnej glykolýzy) je: cukor hroznový. galaktóza. kyselina pyrohroznová. alkohol.

433. Obdobie vegetačného pokoja rastlín sa nazýva: hybernácia. etiolizácia. fotoperióda. dormancia.

434. Výsledkom oxidatívnej fosforylácie je: kyslík. oxid uhličitý. voda. ATP.

435. Produktom syntetickej fázy fotosyntézy je: glukóza a ATP. glukóza a kyslík. glukóza a voda. ATP a oxid uhličitý.

436. Aký he rozdiel medzi fotosyntézou a dýchaním?. fotosyntéza prebieha u rastlín cez deň a dýchanie v noci. fotosyntéza je asimilačný dej a dýchanie disimilačný. fotosyntéza predstavuje dýchanie rastlín. energia sa pri fotosyntéze spotrebúva a pri dýchaní uvoľňuje.

437. V listoch rastlín, ktoré majú prirodzenú červenú farbu prebieha fotosyntéza: menej intenzívne ako v zelených listoch. intenzívnejšie ako v zelených listoch. rovnako ako v zelených listoch. neprebieha vôbec.

438. Rodozmena je: striedanie pohlavnej a nepohlavnej generácie. striedanie výtrusov a semien u rastlín. vývin rastliny od zygoty po semeno. životný cyklus pri pohlavnom rozmnožovaní rastlín.

439. Gametofyt u machorastov predstavuje: pohlavnú generáciu, ktorá tvorí gaméty. pohlavnú generáciu, ktorá tvorí výtrusy. haploidnú generáciu. generáciu, ktorá je diferencovaná na pabyľku, palístky a pakorienky.

440. Sporofyt u machorastov predstavuje: nepohlavnú generáciu, ktorá je diploidná. nepohlavnú generáciu, ktorá je haploidná. generáciu, ktorá je diferencovaná na pabyľku, palístky a pakorienky. generáciu, ktorá nesie výtrusnice a tvorí výtrusy.

441. Čo označuje pojem stielka?. nediferencované alebo málo diferencované telo rastlín, húb a lišajníkov. podhubie. pokožku nižších rastlín. je to synonymum pre riasy.

442. Ktorými fázami rastu prechádzajú rastliny počas ontogenézy?. meristematickou (embryonálnou). prelžovacou. deferenciačnou (rozlišovacou). kulminačnou.

443. Na pohlavnom rozmnožovaní rastlín sa podieľajú: gaméty. hľuzy. poplazy. semená.

444. Nepohlavné rozmnožovanie rastlín sa môže uskutočniť prostredníctvom: odrezkov. semien. výtrusov - spór. cibuliek.

445. Počas ontogenézy rastlín sa striedajú základné fázy: vegetatívna, reprodukčná a dormantná. embryonálna, vegetatívna a dormantná. embryonálna, rastová a rozmnožovacia. klíčenie, rastu, reprodukcie a starnutia.

446. Aké využitie má agar - produkt červených rias?. v mikrobiológií pri kultivácii mikroorganizmov. v potravinárskom, priemysle na výrobu želatíny. v stavbárskom priemysle na lisovanie kvádrov. je to prudko jedovatá látka.

447. Ktorá skupina výtrusných rastlín je charakteristická umiestnením výtrusníc na rube listu?. machorasty. sladičorasty. prasličkorasty a plavúňorasty. pečeňovky a paprade.

448. Ktorá skupina výtrusných rastlín je charakteristická plazivou, vidlicovito rozkonárenou stonkou s hustými drobnými listami?. plavúne. prasličky. paprade. sladiče.

449. Ktorý z našich pôvodných ihličnanov obsahuje jedovatý alkaloid taxín?. borievka obyčajná. smrekovec opadavý. tis obyčajný. borovica limbová.

450. Vyberte správne, ktoré z uvedených čeľadí patria medzi jednoklíčnolistové rastliny: lipnicovité, ľaliovité, vstavačovité, kosatcovité. bôbovité, kosatcovité, iskerníkovité, kapustovité. vstavačovité, kapustovité, astrovité, bôbovité. iskerníkovité, ľaliovité, astrovité, magnóliovité.

451. Vyberte, v ktorej možností sú správne uvedené charakteristické znaky čeľaďe: bôbovité - plodom je struk, semená sú bohaté na bielkoviny. astrovité - kvety sú drobné, usporiadané do súkvetie úbor. lipnicovité stonku tvorí steblo, plodom sú zrná v klasoch. kapustovité - majú štvorpočetný kvet, plodom sú šešule.

452. Gén predstavuje: úsek molekuly DNA, ktorá kóduje úplnú genetickú informáciu o znaku. poradie aminokyselín, ktoré tvoria bielkovinu. jedno vlákno DNA, ktoré tvorí chromozóm. základnú funkčnú jednotku dedičnosti.

453. Základnou morfologickou štruktúrou chromozómu (chromatínu) je: centrozóm. nukleozóm. nukleoid. chromatínové vlákno.

454. Konkrétne miesto génu na chromozóme na nazýva: alela. centrozóm. lokus. centriola.

455. Aký je vzťah medzi génom a alelou?. alela je konkrétna forma génu. alela je tvorená dvomi génmi. gén určuje podobu alely. sú to synonymá.

456. Kvantitatívne znaky sú podmienené: génmi malého účinku a vplyvom prostredia. génmi veľkého účinku. len vplyvom prostredia. polygénmi a faktormi vonkajšieho prostredia.

457. Kvalitatívne znaky sú podmienené: génmi veľkého účinku. génmi malého účinku. vplyvom prostredia. kombináciou génov a faktorov prostredia.

458. Polygénny systém podmieňuje vznik znakov: kvantitatívnych. ktoré sú merateľné (napr. výška, úžitkové vlastnosti). ktoré sa vo fenotype vôbec neprejavia. ktorých výslednú podobu ovplyvňujú aj faktory vonkajšieho prostredia.

459. Fenotyp predstavuje: súbor všetkých znakov organizmu. súbor všetkých alel v bunke. konkrétnu podobu znaku. pohlavné rozlíšenie organizmu.

460. Aký je rozdiel medzi chromozómom v metafáze a interfáze?. v metafáze obsahuje aj bielkoviny, v interfáze ho tvorí iba DNA. v metafáze je špiralizovaný a v interfáze dešpiralizovaný. v metafáze je dvojchromatidový, v interfáze vždy jednochromatidový. nie je medzi nimi rozdiel, je to stále ten istý chromozóm.

461. Pre karyotyp človeka platí: je to chromozómová mapa jednej bunky. je to súbor chromozómov somatickej bunky. tvorí ho 23 párov chromozómov. je to súbor chromozómov pohlavnej bunky.

462. Crossing-over je proces: redukčného delenia pohlavnej bunky. pri ktorom dochádza k rekombinácii génov medzi homologickými chromozómami. vzniku nového chromozómu s rekombinovanou zostavou génov. ktorý prebieha počas profázy I. redukčného delenia.

463. Čím sa líši anafáza meiózy I. od anafázy mitózy?. v meióze sa k pólom bunky rozchádzajú jednochromatidové chromozómy. chromozómy počas meiózy I. zostávajú dvojchromatidové. v anafáze meiózy sa chromozómy nerozštiepia. chromozómy sa počas meiózy I. dešpiralizujú skôr.

464. Chromozómová mapa vyjadruje: relatívne vzájomné usporiadanie génov na chromozóme. poradie, vzájomnú polohu a umiestnenie génov na chromozóme. súbor všetkých chromozómov v bunke. počet a tvar nukleotidov v chromozóme.

465. Človek má nasledovný počet chromozómov: 46. 23 párov. 23 párov autozómov plus 2 pohlavné chromozómy. 22 párov autozómov a 1 pár heterochromozómov.

466. Počet chromozómov človeka je: 23. 23 párov. 48. 48 párov.

467. Genetický význam meiózy spočíva v: redukcii počtu chromozómov na polovicu pri vzniku gamét. náhodnej kombinácii chromozómov matky a otca v gamétach, čo zvyšuje genetickú variabilitu. možnosti výmeny častí génov (rekombinácia) medzi homologickými chromozómami , čo zvyšuje genetickú variabilitu. presnom rozdelení génov do buniek potomkov, čím sa zachováva genetická informácia.

468. Prekríženie (crossing over) v procese meiózy môže nastať: len medzi homologickými chromozómami. aj medzi nehomologickými chromozómami. len v interfáze bunkového cyklu. len v profáze prvého meiotického delenia.

469. Pre homologické chromozómy platí: majú rovnaký genetický obsah, štruktúru a tvar. sú to párové chromozómy jeden od otca, druhý od matky. je to súbor chromozómov od jedného rodiča. sú to pohlavné chromozómy.

470. Ktoré vnútrobunkové štruktúry obsahujú vlastnú DNA?. Golgiho aparát a mitochrondrie. Endoplazmatické retikulum a vakuoly. mitochondrie a plastidy. plazmidy a Golgiho aparát.

471. Mimojadrová dedičnosť u živočíchov je spôsobená prítomnosťou: RNA v cytoplazme bunky. DNA v jadierku. DNA v chloroplastoch. DNA v mitochondriách.

472. Mimojadrová dedičnosť u rastlín je spôsobená prítomnosťou: RNA v cytoplazme bunky a DNA v chloroplastoch. DNA v jadierku a cytoplazme. DNA v chloroplastoch a mitochondriách. iba DNA v plastidoch.

473. V organizme sa vyskytujú nasledovné typy RNA: genómová, mediátorová, transférová. génová, transformačná, mediátorová. mediátorová, transférová, ribozómová. translačná, jednovláknová a dvojvláknová.

474. Ktorá z možností uvádza správne komplementaritu dusíkových báz?. A-T, C-G. A-C, T-G. A-U, G-C. A-G, U-C.

475. Pri syntéze DNA sa k nukleotidu, ktorého súčasťou je dusíkatá báza adenín priradí v druhom reťazci komplementárny nukleotid s bázou: cytozín. guanín. tymín. uracil.

476. Pri syntéze DNA sa k nukleotidu, ktorého súčasťou je dusíkatá báza guanín priradí v druhom reťazci komplementárny nukleotid s bázou: tymín. uracil. cytozín. adenín.

477. Pri syntéze DNA sa k nukleotidu, ktorého súčasťou je dusíkatá báza cytozín priradí v druhom reťazci komplementárny nukleotid s bázou: uracil. adenín. guanín. tymín.

478. Pri syntéze DNA sa k nukleotidu, ktorého súčasťou je dusíkatá báza tymín priradí v druhom reťazci komplementárny nukleotid s bázou: cytozín. guanín. adenín. uracil.

479. Ktorý nukleotid je v RNA namiesto tymínu?. guanín. uracil. cytozín. adenín.

480. Koľko nukleotidov tvorí kodón?. 2. 3. 4. 5.

481. Koľko je STOP kodónov?. 1. 2. 3. 4.

482. Koľko je iniciačných kodónov?. 1. 2. 3. 4.

483. Jediný univerzálny štartovací kodón pri expresii genetického kódu je: AUG. AGU. UAG. GUA.

484. Ak jedno vlákno DNA tvoria nukleotidy s bázami A-C-G-G-T-A, potom nukleotidové usporiadanie druhého vlákna je: G-T-C-C-A-G. T-G-C-C-A-T. U-G-C-C-A-U. T-G-C-C-U-T.

485. Po replikácii DNA vznikne podľa matrice C-G-T-G-C-A vlákno: A-T-C-T-A-G. G-C-A-C-G-U. G-C-A-C-G-T. G-C-U-C-G-T.

486. Aké poradie nukleotidov bude mať vlákno RNA, ktoré vzniklo podľa matrice A-G-C-G-G-T?. T-C-G-C-C-A. U-C-G-C-C-A. U-C-G-C-C-U. T-C-G-C-C-U.

487. Rozdiel medzi nukleotidmi DNA a RNA je v tom, že: v DNA je pentóza deoxyribóza a v RNA je hexóza ribóza. DNA obsahuje pentózu deoxyribózu a RNA ribózu. DNA obsahuje dusíkatú bázu tymín a RNA uracil. v DNA je adenín komplementárny s uracilom a v RNA s tymínom.

488. Pri syntéze DNA alebo RNA sa nové vlákno tvorí podľa princípu: komplementarity. kombinatoriky. doplnkovosti. štatistiky.

489. Ktoré dusíkaté bázy sú v DNA aj RNA?. tymín, guanín, adenín. guanín, adenín, cytozín. adenín, cytozín, uracil. uracil, guanín, cytozín.

490. Ktorými dusíkatými bázami sa DNA a RNA odlišujú?. adenínom a guanínom. tymínom a cytozínom. cytozínom a uracilom. tymínom a uracilom.

491. Podľa akej matrice vznikla časť vlákna m-RNA a tvorená nukleotidmi s bázami C-U-U-A-G-A?. G-T-T-U-C-U. G-A-A-T-C-T. G-A-A-U-C-U. G-A-A-T-C-U.

492. Ak je poradie nukleotidov v antikodóne U-C-A, potom poradie nukleotidov v kodóne je: A-G-U. T-G-U. A-G-T. A-C-U.

493. Časť vlákna molekuly DNA tvoria nukleotidy s poradím báz C-G-A-T-A-T. Aké je poradie nukleotidov v zodpovedajúcej časti komplementárneho vlákna?. A-G-U-A-U-A. G-C-T-A-T-A. G-C-U-A-U-A. T-C-U-C-U-C.

494. Aké je poradie nukleotidov v časti vlákna DNA, replikovaného podľa časti vlákna s nukleotidmi T-T-A-G-C-A. A-A-U-C-G-U. U-U-T-C-G-T. A-A-T-C-G-T. U-U-A-C-G-A.

495. Aké je poradie nukleotidov v časti vlákna DNA, ktoré vzniklo v S-fáze bunkového cyklu podľa časti vlákna s nukleotidmi G-C-A-T-T-A. C-G-U-A-A-U. C-G-T-U-U-T. C-G-T-A-A-T. C-G-A-U-U-A.

496. Aké poradie nukleotidov vznikne v m-RNA transkribovanej podľa časti vlákna nukleotidmi A-T-T-G-C-A. U-A-A-C-G-U. T-A-A-C-G-T. C-U-U-G-A-C. U-T-T-G-C-U.

497. Aké poradie nukleotidov vznikne v m-RNA prepísanej podľa časti vlákna s nukleotidmi A-T-G-C-A-T. C-U-G-A-C-U. U-A-C-G-U-A. T-A-C-G-T-A. U-T-G-C-U-T.

498. Pri transkripcii vzniká podľa matrice tvorenej vláknom DNA. druhé vlákno DNA. vlákno m-RNA. nový nukleotid. vlákno aminokyselín.

499. Podľa matrice tvorenej vláknom DNA vznikne pri prepise. vlákno m-RNA. vlákno aminokyselín. nový nukleotid. druhé vlákno DNA.

500. Pri translácii vzniká: m-RNA podľa matrice DNA. t-RNA podľa matrice m-RNA. bielkovina podľa matrice m-RNA. bielkovina podľa matrice t-RNA.

501. Pri preklade sa syntetizuje: bielkovina podľa matrice t-RNA. t-RNA podľa matrice m-RNA. m-RNA podľa matrice DNA. bielkovina podľa matrice m-RNA.

502. Ústredná dogma molekulovej biológie hovorí, že prenos genetickej informácie na molekulovej úrovni prebieha: jedným smerom v troch procesoch - replikácia - transkripcia - translácia. jedným smerom v troch procesoch - replikácia - translácia - transkripcia. jedným smerov v dvoch procesoch - z DNA na RNA a z RNA na bielkovinu. jedným smerom v dvoch procesoch - prepis a preklad.

503. Ak je poradie nukleotidov v kodóne A-U-G, potom poradie nukleotidov v antikodóne bude: C-A-U. U-A-C. U-T-C. G-A-C.

504. Pri replikácii dochádza: k zdvojeniu genetickej informácie. k syntéze molekuly DNA. ku vzniku dvoch identických molekúl DNA. ku vzniku m-RNA.

505. Proces, pri ktorom dochádza k zdvojeniu genetickej informácie sa nazýva: replikácia. transkripcia. duplikácia. translácia.

506. Proces, pri ktorom dochádza k prenosu genetickej informácie z DNA na m-RNA sa nazýva: replikácia. transkripcia. duplikácia. translácia.

507. Proces, pri ktorom dochádza k prenosu genetickej informácie z nukleových kyselín na bielkovinu nazýva: replikácia. transkripcia. duplikácia. translácia.

508. Replikácia DNA v bunke sa deje: nepretržite. len v S fáze bunkového cyklu. len v M fáze. len v meióze.

509. Pri transkripcii dochádza: k syntéze molekuly DNA. k syntéze molekuly RNA podľa matrice DNA. k prepisu genetickej informácie z DNA do m-RNA. k prekladu genetickej informácie z m-RNA do poradia aminokyselín.

510. Transkripcia označuje: syntézu RNA podľa matrice DNA. syntézu bielkovín podľa matrice m-RNA. proces prepisu genetickej informácie z DNA do RNA. proces prepisu genetickej informácie z kodónu do antikodónu.

511. Pri translácii dochádza: k prekladu genetickej informácie z poradia nukleotidov do poradia aminokyselín. k syntéze bielkovín. k syntéze molekúl m-RNA. k prepisu genetickej informácie z DNA do RNA.

512. Translácia označuje: prepis genetickej informácie z DNA do m-RNA. proces syntézy bielkovín ako zavŕšenie expresie génu. preklad genetickej informácie z m-RNA do polypeptidového reťazca. preklad genetickej informácie z poradia nukleotidov do poradia aminokyselín.

513. Čo znamená, že genetický kód je degenerovaný?. jednu aminokyselinu kóduje viac kodónov. genetický kód je zmutovaný. jednu aminokyselinu kóduje vždy len jeden kodón. každý triplet je tvorený tromi nukleotidmi.

514. Prokaryotické organizmy majú genetický materiál tvorený: jednou kruhovou makromolekulou RNA. viacerými jednovláknovými molekulami DNA. jednovláknovou molekulou DNA. kruhovou dvojreťazcovou makromolekulou DNA, stabilizovanou bielkovinami.

515. Plazmidy sú: jednovláknové formy RNA v baktériách. lineárne formy DNA v baktériách. kruhové formy RNA v eukaryotických bunkách. kruhové molekuly DNA v baktériách.

516. Základné zákony dedičnosti objavil Mendel krížením: hrachu. ruží. kukurice. fazule.

517. Mendelove zákony (dedičnosť Mendelovho typu) plazia len za predpokladu: ak jeden gén kóduje jeden znak. ak sú rodičia homozygotní, jeden dominantne, druhý recesívne. ak ide o autozómovú dedičnosť. ak je pri súčasnom sledovaní viacerých znakov každý gén na inom chromozóme.

518. Alela je: mutácia génu. konkrétna podoba génu. delécia génu. inzercia v géne.

519. Aké možnosti vzájomného vzťahu alel môžu nastať v zygote?. dominancia. recesivita. kodominancia. heterokodominancia.

520. Heterozygot je jedinec: s odlišným samčím alebo samičím pohlavím. s dvomi rôznymi alelami pre určitý znak. s dvomi viacerými génmi pre určitý znak. s rôznymi chromozómami v páre.

521. O dedičnosti u úplnou dominanciou hovoríme, keď: sú obidve alely v géne dominantné. sa vo fenotype heterozygotu prejaví iba dominantná alela. sa v populácii neobjavujú recesívne znaky. sa v genotype heterozygota stretnú dve dominanté alely.

522. Ak sa vo fenotype u heterozygota prejaví iba dominantná alela, ide o dedičnosť: intermediárnu. s úplnou dominanciou. s neúplnou dominanciou. nehomologickú.

523. O dedičnosti s neúplnou dominanciou hovoríme, keď: sa v populácii neobjavujú recesívne znaky. sa v genotype heterozygota stretne recesívna a dominantná alela. sa vo fenotype heterozygota prejaví aj recesívna alela. sa vo fenotype heterozygota prejavia obidve alely.

524. Ak sa vo fenotype u heterozygota prejavia obidve alely pre daný znak, ide o dedičnosť: dvojnásobnú. zmiešanú. s neúplnou dominanciou. intermediárnu.

525. Symbolické označenie kríženia homozygota dominantného s heterozygotom je: aa x Aa. AA x AB. AA x Aa. AA x ab.

526. Symbolické označenie kríženia homozygota recesívneho s heterozygotom je: aa x ab. aa x Aa. AA x Aa. AA x AB.

527. Vyberte schému, ktorá platí pre kríženie homozygota dominantného s heterozygotom: AA x Aa. AA x AB. Aa x ab. AABB x AaBb.

528. Vyberte schému, ktorá platí pre kríženie heterozygota s homozygotom recesívym: AB x aa. Aa x ab. Aa x aa. AaBb x aabb.

529. Vyberte schému,ktorá platí pre kríženie dvoch heterozygotov. AA x BB. Aa x Aa. Aa x Bb. AaBb x AaBb.

530. Kodominancia znamená: že sa obidve alely prejavia vo fenotype s rovnakou intenzitou. špecifický prípad neúplnej dominancie. špecifický prípad úplnej dominancie. úplné potlačenie prejavu recesívnej alely vo fenotype.

531. Ako sa prejaví vzťah alel vo fenotype heterozygota v prípade neúplnej dominancie?. heterozygot má vlastný fenotyp, odlišný od oboch homozygotov. fenotyp heterozygota je zhodný s fenotypom homozygota dominantného. dominantná alela sa vo fenotype neprejaví vôbec. v pripade úplnej dominancie heterozygot nevzniká.

532. Ak gén kóduje viac alel, napr. 3, označujeme ich: A,B,C. A1,A2,A3. gén má vždy iba dve alely. AA, aa, Aa.

533. Aký je fenotyp heterozygota v prípade úplnej dominancie?. rovnaký ako fenotyp homozygota dominantného. rovnaký ako fenotyp homozygota recesívneho. odlišný od oboch homozygotov. Aa.

534. Aký je fenotyp heterozygota v prípade neúplnej dominancie?. Aa. odlišný od oboch homozygotov. zhodný s fenotypom homozygota dominantného. zhodný s fenotypom homozygota recesívneho.

535. Aký genotyp môžu mať potomkovia dvoch rozdielnych homozygotov?. Aa. AA, Aa alebo aa. AA alebo aa. AB, Ab, aB alebo ab.

536. Aký genotyp môžu mať potomkovia dvoch heterozygotov?. AA, Aa alebo aa. AA, Ab, aB alebo ab. iba Aa. iba AA alebo aa.

537. Pri krížení dvoch heterozygotov sa genotyp potomkov štiepi v pomere: 2:1. 1:2:1. 3:1. 1:1.

538. Pri krížení homozygota s heterozygotom sa genotyp potomkov štiepi v pomere: 3:1. 1:2:1. 1:1. 1:2.

539. Generácia potomkov bude uniformná vtedy, ak sú rodičia: obaja homozygoti recesívni. obaja homozygoti dominantní. obaja homozygoti, jeden recesívny, jeden dominantný. obaja heterozygoti.

540. Genotypový a fenotypový štiepny pomer sa líšia vtedy, keď: ide o dedičnosť s úplnou dominanciou. ide o dedičnosť s neúplnou dominanciou. ide o intermediaritu. líšia sa vždy.

541. Genotypový a fenotypový štiepny pomer sa zhodujú v prípade: dedičnosti s úplnou dominanciou. dedičnosti s neúplnou dominanciou. dihybridizmu. nikdy nie sú v zhode.

542. Spätné kríženie - testovacie je kríženie: dvoch homozygotov. dvoch heterozygotov. homozygota dominantného s heterozygotom. homozygota recesívneho s heterozygotom.

543. Červená farba kvetov je úplne dominantná voči bielej. Akú farbu kvetov môže mať generácia krížencov bielokvetých a heterozygotne červenokvetých rastlín?. len červenú. len bielu. ružovú. bielu alebo červenú.

544. Červená farba kvetov je úplne dominantná voči bielej. Akú farbu kvetov môže mať generácia krížencov bielokvetých a homozygotne červenokvetých rastlín?. len červenú. len bielu. len ružovú. bielu alebo červenú.

545. Červená farba kvetov je úplne dominantná voči bielej. Akú farbu kvetov môže mať generácia potomkov heterozygotne červenokvetých rastlín?. červenú a bielu v pomere 3:1. červenú a bielu v pomere 1:1. červenú, ružovú a bielu v pomere 1:2:1. len červenú.

546. Červená farba kvetov je neúplne dominantná voči bielej. Akú farbu kvetov môže mať generácia krížencov bielokvetých s heterozygotnými rastlinami?. 100% ružovú. bielu a červenú v pomere 1:1. bielu, ružovú a červenú v pomere 1:2:1. bielu a ružovú v pomere 1:1.

547. Červená farba kvetov je neúplne dominantná voči bielej. Akú farbu kvetov môže mať generácia krížencov bielokvetých a červenokvetých rastlín?. len červenú. len bielu. len ružovú. bielu alebo červenú.

548. Červená farba kvetov je neúplne dominantná voči bielej. Akú farbu kvetov môže mať generácia potomkov heterozygotných rastlinami?. červenú a bielu v pomere 3:1. červenú a bielu v pomere 1:1. červenú, ružovú a bielu v pomere 1:2:1. len červenú.

549. Čierna farba peria sliepok je neúplne dominantná voči bielej farbe. Aké sfarbenie budú mať potomkovia bielej sliepky a čierneho kohúta?. biele. čierne. šedé. biele aj čierne.

550. Čierna farba peria sliepok je neúplne dominantná voči bielej farbe. Aké sfarbenie budú mať kríženci heterozygotov?. len šedé. čierne a biele v pomere 1:1. čierne a biele v pomere 3:1. biele, šedé a čierne v pomere 1:2:1.

551. Čierna farba peria sliepok je neúplne dominantná voči bielej farbe. Aké sfarbenie budú mať kríženci bielej sliepky a šedého kohúta?. čierne a biele v pomere 3:1. biele a šedé v pomere 1:1. len šedé. čierne, šedé a biele v pomere 1:2:1.

552. Genotypy krvných skupín v systéme AB0 sú tvorené: 2 alelami pre krvnú skupinu A a B. 3 alelami pre krvnú skupinu A, B a 0. 4 alelami pre krvnú skupinu A, B, AB a 0. 2 alelami pre krvnú skupinu AB a 0.

553. Genotyp krvnej skupiny AB: tvorí kombinácia 2 alel pre krvnú skupinu A a B. tvoria kodominantné alely A a B. tvorí alela AB. je heterozygot.

554. Genotyp pre krvnú skupinu A môže byť: heterozygot A0. heterozygot Aa. homozygot dominantný AA. homozygot recesívny aa.

555. Genotyp pre krvnú skupinu B môže byť: heterozygot B0. heterozygot Bb. homozygot dominantný BB. homozygot recesívny bb.

556. Môžu mať rodičia s krvnou skupinou A a B dieťa s krvnou skupinou AB?. áno, môžu mať deti so všetkými krvnými skupinami. áno, môžu mať iba deti so skupinou AB. nie, môžu mať len deti so skupinami A alebo B. nie, môžu mať len deti so skupinami AB a 0.

557. Môžu mať rodičia s krvnými skupinami AB a 0 dieťa so skupinou AB?. nie, môžu mať len deti s krvnými skupinami A alebo B. nie, môžu mať len deti s krvnými skupinami A, B alebo 0. áno, môžu mať len deti so skupinami AB a 0. áno, môžu mať len deti so skupinou AB.

558. Môžu mať rodičia s krvnými skupinami A a 0 dieťa so skupinou 0?. áno, ale lem v prípade ak je rodič so skupinou A heterozygot. áno, a to aj v prípade homozygotného rodiča so skupinou A. nie, môžu mať len deti so skupinou A, lebo je dominantná. nie, rodič so skupinou 0 je recesívny.

559. Môžu mať rodičia s krvnou skupinou B dieťa so skupinou 0?. áno, lebo skupina 0 je všeobecný darca. áno, ale len v prípade ak sú obaja rodičia heterozygoti. nie, lebo alela pre skupinu B je vždy dominantná. nie, dvaja rodičia so skupinou B môžu mať iba deti so skupinou B.

560. Môže mať dieťa s krvnou skupinou 0 rodičov, ktorí majú krvné skupiny AxB?. áno, ale len v prípade ak sú obaja rodičia heterozygoti. áno, ak aspoň jeden z nich je heterozygot. nie, alely pre obe tieto krvné skupiny sú dominantné. nie, v tomto prípade môže mať dieťa iba rodičov 0x0.

561. Môže mať dieťa s krvnou skupinou A rodičov, ktorí majú krvné skupiny ABx0?. nie, pretože 0 je homozygot recesívny. áno, takíto rodičia môžu mať deti so skupinami A alebo B. áno, lebo alela pre skupinu A je dominantná voči 0. nie, takíto rodičia môžu mať iba deti so skupinami 0 alebo AB.

562. Aká je pravdepodobnosť, že rodičia s krvnými skupinami AB a 0 budú mať dieťa s krvnou skupinou A?. 50%. 25%. 75%. 0%.

563. Aká je pravdepodobnosť, že rodičia s krvnými skupinami AB a 0 budú mať dieťa s krvnou skupinou 0?. 50%. 25%. 75%. 0%.

564. Aká je pravdepodobnosť, že rodičia s krvnými skupinami AB a 0 budú mať dieťa s krvnou skupinou AB?. 0%. 25%. 50%. 75%.

565. Ak sledujeme kríženie rodičov v dvoch znakoch, ide o: dihybridné kríženie. spätné kríženie. testovacie kríženie. filiálne ríženie.

566. Zákon o voľnej kombinovateľnosti alel rôznych alelických párov sa uplatňuje pri: monohybridizme. väzbe génov. dihybridizme. viacnásobných hybridoch.

567. Aké gaméty tvorí dihybrid, ktorého symbolické vyjadrenie genotypu je AaBB?. AB, aB. A, a, B. Aa, BB. AB, aB, aA, BB.

568. Symbolické vyjadrenie dihybrida, ktorý je pre prvý znak homozygot recesívny a pre druhý znak heterozygot je: aaBb. abaB. aB. aaAa.

569. Pre určenie pohlavia nového jedinca je rozhodujúce: polovica chromozómov otca a polovica matky. pohlavný chromozóm otca. pohlavné a somatické chromozómy obidvoch rodičov. pohlavný chromozóm matky v deň menštruácie.

570. Ktorý z rodičov (u ľudí) geneticky zodpovedá za pohlavie potomka: matka, lebo na vznik pohlavia potomka vplýva vnútorné prostredie pri oplodnení. otec, pretože môže poskytnúť buď spermiu s chromozómom X alebo Y. obaja rodičia rovnako, lebo zygota je výsledkom splynutia ich gamét. ani jeden z rodičov, je to úplná náhoda.

571. Prečo hovoríme, že je muž vzhľadom na X chromozómové gény hemizygot?. lebo recesívna alela na nehomologickom úseku X je iba jedna a prejaví sa vždy. lebo nemá pre daný znak dve alely, preto nemôže byť homozygot ani heterozygot. lebo ich alely musia potlačiť dominantné alely na Y chromozóme. lebo gény na X chromozóme sú vždy recesívne.

572. Ak sú gény lokalizované na homologických úsekoch chromozómov X a Y, ide o dedičnosť: úplne viazanú na pohlavie. neúplne viazanú na pohlavie. s úplnou dominanciou. s neúplnou dominanciou.

573. Čo znamená dedičnosť krížom?. samčekovia dedia znak po matke a samičky po otcovi. znaky sa prejavujú vždy každú druhú generáciu. u samičiek sa znak, ktorý prenášajú nikdy neprejaví. gény sa počas vzniku gamét skombinujú.

574. Môže zdediť syn hemofíliu po otcovi?. áno, ak vajíčko oplodnila spermia s X chromozómom. áno, hemofília je recesívne dedičné ochorenie, preto stačí na realizáciu znaku jedna alela. nie, ide o dedičnosť krížom. nie, syn nemôže od otca dostať X chromozóm.

575. . . . .

576. . . . .

577. . . . .

578. . . . .

579. Aká je genetická prognóza vzhľadom na hemofíliu ak muž je hemofilik a žena prenášačka?. 0% zdravé deti. 25% zdravý syn, 25% dcéra prenášačka, 50% choré deti. zdravé môžu byť iba dcéry - 50%. zdravý bude iba syn - 25%.

580. Prečo sa hemofília vyskytuje častejšie u mužov ako u žien?. lebo toto dedične recesívne ochorenie sa viaže na nehomologickú časť X chromozómu, ktorý z mužov nemá párovú alelu na Y chromozóme. lebo ženy majú voči nemu prirodzenú imunitu. lebo u žien sa prejaví iba v prípade dvoch Xh chromozómov. lebo jeho prenos sa viaže na kombináciu chromozómov XY.

581. Medzi autozomálne recesívne dedičné choroby patria: daltonizmus. albinizmus. fenylketonúria. galaktozémia.

582. Príkladom na recesívnu dedičnosť, viazanú na X-chromozóm je: daltonizmus. hemofília. galaktozémia. Turnerov syndróm.

583. Príčinou dedičnej premenlivosti môže byť: pohlavné rozmnožovanie. trvalý vplyv faktorov prostredia. rekombinácia v dôsledku crossing-overu. mutácie.

584. Dedičná premenlivosť môže vzniknúť v dôsledku: rôznej kombinácie existujúcich génov pri pohlavnom rozmnožovaní. trvalých zmien génov. opakujúcich sa zmien faktorov prostredia. prírodného výberu.

585. Pre génové mutácie platí: môžu spôsobiť posun čítania genetického kódu. môžu spôsobovať geneticky podmienené ochorenia. sú spôsobené zvýšením počtu chromozómov v jadre bunky. sú jedným z predpokladov variability živých organizmov.

586. Génová mutácia vziká: ak nastane zmena v poradí chromozómov v jadre. keď nastane zmena informácie na úrovni molekuly DNA. ak sa stratí, alebo pribudne časť chromozómu. keď sa zmení počet chromozómov v jadre bunky.

587. Strata časti chromozómu sa nazýva: inverzia. adícia. delécia. duplikácia.

588. Substitúcia pri génovej mutácii znamená: zámenu jedného alebo viacerých nukleotidov za iný. zdvojenie nukleotidov. stratu jedného alebo viacerých nukleotidov. vsunutie jedného alebo viacerých nukleotidov.

589. Delécia pri génovej mutácii znamená: zdvojeniu nukleotidov. stratu jedného alebo viacerých nukleotidov. vsunutie jedného alebo alebo viacerých nukleotidov. zámenu jedného alebo viacerých nukleotidov za iný.

590. Inzercia pri génovej mutácii znamená: stratu jedného alebo viacerých nukleotidov. zámenu jedného alebo viacerých nukleotidov za iný. zdvojenie nukleotidov. vsunutie jedného alebo viacerých nukleotidov.

591. Ktoré tvrdenia charakterizujú polyploidiu?. v jadre somatickej bunky je viac ako dve sady chromozómov. v jadre somatickej bunky je len polovičný počet chromozómov. u človeka sa nevyskytuje. u rastlín sa vyskytuje relatívne často.

592. Pre aneuploidiu platí: v jadre somatickej bunky chýba sada chromozómov. zmenil sa počet chromozómov v sade. v genóme bunky je navyše alebo chýba jeden alebo viac chromozómov. v genóme bunky je 3n chromozómov.

593. . . . .

594. Trizómia 18 chromozómu spôsobuje genetickú poruchu: Downov syndróm. Edwardov syndróm. Turnerov syndróm. Klinefelderov syndróm.

595. Trizómia 21 chromozómu spôsobuje genetickú poruchu: Turnerov syndróm. Edwardsov syndróm. Downov syndróm. Klinefelderov syndróm.

596. Ak v prípade ženského pohlavia chýba X chromozóm, ide o: Turnerov syndróm. Edwardson syndróm. Downov syndróm. Klinefelderov dyndróm.

597. Turnerov syndróm spôsobuje: duplicita X chromozómu u mužov. absencia X chromozómu u žien. prítomnosť Y chromozómu v prípade ženského pohlavia. prítomnosť X chromozómu v prípade mužského pohlavia.

598. Downov syndróm je genetická choroba zapríčinená: zvýšením počtu 21. chromozómu z 2 na 3. chýbaním jedného chromozómu 21. chýbaním jedného chromozómu 18. zvýšením počtu 18. chromozómu z 2 na 3.

599. Genofond je: súbor génov jednotlivca. súbor génov viacerých druhov. súbor génov všetkých členov populácie. súbor génov všetkých živých organizmov.

600. Väzbová skupina génov označuje: súbor génov ležiacich na jednom chromozómovom páre. všetky gény v bunke. gény malého účinku, ktoré kódujú jeden znak. usporiadanie alel v génoch.

601. Úplná väzba génov sa od neúplnej odlišuje tým, že: medzi alelickými pármi neprebehne crossing-over. gény rôznych chromozómov sa dedia spoločne. netvoria sa rekombinantné gény. ide o väzb medzi génmi u homozygota.

602. Pravidlá o väzbe génov formuloval: J.G. Mendel. J.Watson. T.H. Morgan. G.H.Hardy.

603. Aký proces podmieňuje vznik nových (rekombinantných) zostáv génov?. oplodnenie. segregácia alél do gamét. crossing-over. mutácia.

604. Pri dihybridnom krížení: sledujeme dedičnosť dvoch znakov. uplatňuje sa zákon voľnej kombinovateľnosti alel rôznych alelických párov. sledujeme dve generácie potomkov. sa kombinujú rôzne alely na jednom chromozóme.

605. Pri dihybridizme je symbolické vyjadrenie kríženia homozygotne dominantného a homozygotne recesívneho rodiča pre obidva znaky: AB x ab. AABB x aabb. AA x bb. AA x BB.

606. Pri dihybridizme je symbolické vyjadrenie kríženia dvoch heterozygotných rodičov pre obidva znaky: AB x ab. Ab x Ab. AABB x AAbb. AaBb x AaBb.

607. Pri dihybridizme tvorí jedinec, ktorý je heterozygot pre obidva sledované znaky: AB, Ab, aB, ab. AB, ab. AA, aa, BB, bb. A, a, B, b.

608. Hardy-Weinbergov zákon sa týka: dostatočne veľkých panmiktických populácií. populačnej rovnováhy. zmien súvisiacich so šírením mutácií. populácií so stabilným genotypovým zložením.

609. Panmixia označuje: náhodné párenie v populácií. rovnakú pravdepodobnosť plodného párenia sa členov populácie. obmedzený výber partnerov pri párení v jednej populácií. proces samooplodnenia v populácií.

610. Súbor génov všetkých členov populácie nazývame: genotyp. genóm. genofond. populačný genóm.

611. Inbríding je: krajný prípad autogamie. kríženie medzi príbuznými jedincami so spoločným predkom. hybridné kríženie. kríženie v rámci jedného druhu.

612. Panmixia je pre zdravý genetický vývin populácie: prospešná, lebo umožňuje väčšiu variabilitu. prospešná, lebo udržiava konštantný pomer genotypov v populácií. negatívna, lebo obmedzuje variabilitu. nemá na genetické zdravie populácie žiadny vplyv.

613. Aká je tendencia vývinu autogamnej populácie?. udržiava sa konštantný pomer všetkých genotypov. variabilita jedincov v populácii sa zvyšuje. populácia sa rozpadá na dve čisté línie. heterozygoty sa postupne z populácie vytrácajú.

614. Za autogamné považujeme také populácie v ktorých dochádza: k samooplodneniu. k náhodnému kríženiu. ku kríženiu medzi príbuznými jedincami. k inbrídingu.

615. Genetickú heterogenitu - rôznorodosť populácie znižuje: panmixia. autogamia. príbuzenské kríženie. samooplodnenie.

616. Variabilitu populácie zvyšuje: panmixia. autogamia. náhodné kríženie jedincov. inbríding.

617. Aký zákon sa uplatňuje v dedičnosti veľkých panmiktických populácií?. Hardy-Weinbergov zákon. Morganov zákon. zákon Watsona a Cricka. zákon o populačnej rovnováhe.

618. Populácia je z hľadiska prenosu genetickej informácie v rovnováhe: ak sa nemení frekvencia jednotlivých genotypov. ak sa zachováva frekvencia jednotlivých alel. keď ide o autogamnú populáciu. keď nastane genetická izolácia populácie.

619. Aký je pravdepodobný počet dominantných homozygotov v panmiktickej populácií?. p x p. p2. 2pq. q2.

620. Aký je pravdepodobný počet recesívnych homozygotov v panmiktickej populácií: p x p. p2. 2pq. q2.

621. Aký je pravdepodobný počet heterozygotov v panmiktickej populácii?. p q2. p + q. (p x q) + (p x q). 2pq.

622. Zastúpenie jednotlivých genotypov v panmiktickej populácii vyjadruje vzorec: p2 + 2pq + q2 = 1. p + q = 1. p2 + q2 = 1. p2 x q2 = 1.

623. Ak má gén iba dve alternatívne formy, zastúpenie alel v panmiktickej populácii vyjadruje vzorec: p2 + 2pq + q2 = 1. p + q = 1. p2 + q2 = 1. p2 x q2 = 1.

624. Platnosť Hardy-Weinbergovho zákona môže narušiť: výrazný pokles počtu plodných jedincov. objavenie na mutácií. panmixia pri párení. selekcia a migrácia.

625. V sedovanej populácii je frekvencia dominantnej alely ´´A´´ 50% a recesívnej alely ´´a´´ tiež 50%. Aké bude zastúpenie homozygotov recesívnych ´´aa´´ v tejto populácii: 25%. 50%. 0,5. 0,25.

626. V sledobanej populácii je frekvencia dominantnej alely ´´A´´ 50% a recesívnej alely ´´a´´ tiež 50%. Aké bude zastúpenie homozygotov dominantných ´´AA´´ v tejto populácii?. 25%. 0,25. 50%. 0,5.

627. V sledovanej populácii je frekvencia dominantnej alely ´´A´´ 50% a recesívnej alely ´´a´´ tiež 50%. Aké bude zastúpenie heterozygotov ´´Aa´´ v tejto populácií?. 25%. 0,25. 50%. 0,5.

628. Rh faktor je autozómovo dominantne dedičný znak. V našej populácii je frekvencia výskytu homozygotov recesívnych (rh- rh-) 16%. Početnosť dominantnej alely (Rh+) je: 0,6. 40%. 60%. 84%.

629. Rh faktor je autozómovo dominantne dedičný znak. V našej populácii je frekvencia výskytu homozygotov recesívnych (rh- rh-) 16%. Početnosť recesívnej alely (Rh-) je: 0,4. 4%. 40%. 84%.

630.Rh faktor je autozómovo dominantne dedičný znak. V našej populácii je frekvencia výskytu homozygotov recesívnych (rh- rh-) 16%. Výskyt homozygotov dominantných (Rh+Rh+) je: 0,36. 36%. 0,84. 84%.

631. Rh faktor je autozómovo dominantne dedičný znak. V našej populácii je frekvencia výskytu homozygotov recesívnych (rh- rh-) 16%. Výskyt heterozygotov (Rh+ rh-) je: 48%. 0,48. 0,84. 36%.

632. 25% členov populácie je nositeľom recesívneho znaku. Aká je frekvencia recesívnych alel v tejto populácii?. 0,5. 5%. 50%. 0,75.

633. 25% členov populácie je nositeľom recesívneho znaku. Aká je frekvencia dominantnych alel v tejto populácii?. 0,5. 5%. 50%. 0,75.

634. 25% členov populácie je nositeľom recesívneho znaku. Aká je frekvencia dominantných homozygotov v tejto populácii?. 25%. 0,25. 50%. 0,75.

635. 25% členov populácie je nositeľom recesívneho znaku. Aká je frekvencia heterozygotov alel v tejto populácii?. 25%. 0,25. 50%. 0,75.

636. 25% členov populácie je nositeľom recesívneho znaku. Aká je frekvencia nositeľov dominantného znaku v tejto populácii?. 75%. 50%. 0,75. 0,25.

637. Polygénny systém tvoria: neutrálne a aktívne alely. kvantitatívne alely. gény malého a veľkého účinku. gény malého účinku.

638. Fenotyp kvantitatívnych znakov je výsledkom: kombinácie genotypu a vplyvu prostredia. kombinácie génov malého a veľkého účinku. premenlivosti polygénneho systému. súčtu neutrálnych a aktívnych alel s prostredím.

639. Pojem dedivosť vyjadruje: podiel genotypu na fenotypovej premenlivosti kvantitatívnych znakov. vzťah neutrálnych a aktívnych alel. podiel kvantitatívnych znakov na celkovom fenotype. vzťah genotypu a fenotypu.

640. Ak je koeficient dedivosti pre výšku človeka h2=0,7, znamená to, že: výška človeka na 70% závisí od genotypu a 30% od prostredia. 70% alel pre výšku človeka je aktívnych a 30% neutrálnych. ide o kvantitatívny znak. fenotypová premenlivosť je v prípade výšky človeka 30%.

641. Ak prostredie ovplyvňuje tvorbu znaku na 75%, znamená to, že: dedivosť má koeficient h2= 0,25. dedivosť má koeficient h2= 0,75. ide o kvantitatívny znak. fenotypová premenlivosť je 75%.

642. Ak je hodnota koeficientu dedivosti h2=0, znamená to, že: nejde o geneticky podmienený znak. ide o znak kvalitatívny. znak je určený výlučne prostredím. znak je podmienený výlučne dedičnosťou.

643. Ak je hodnota koeficientu dedivosti h2=1, znamená to, že: nejde o geneticky podmienený znak. ide o znak kvantitatívny. znak je určený výlučne prostredím. znak je podmienený výlučne genotypom.

644. Prvoky sú jednobunkové organizmy pre ktoré platí, že: sú to prokaryotické organizmy. sú to eukaryotické organizmy. niektoré parazitujú v bunkách a spôsobujú ochorenia ľudí, zvierat aj rastlín. majú množstvo špecializovaných bunkových organel.

645. Ktorá skupina prvokov dokazuje príbuznosť rastlín a živočíchov?. nálevníky, pretože tvoria súčasť planktónu spolu s riasami. koreňonožce, pretože k nim patria druhy, ktoré tvoria schránky podobne ako rozsievky. bičíkovce, pretože niektoré druhy sa dokážu vyživovať autotrofne. výtrusovce, pretože sa rozmnožujú výtrusmi rovnako ako výtrusné rastliny.

646. Pri mnohobunkových organizmoch sa zachovali niektoré spôsoby pohybu prvokov. Ktoré z uvedených príkladov sú správne?. pohyb spermií k vajíčku pomocou bičíka. meňavkovitý pohyb bielych krviniek. posúvanie vajíčka bičíkatým epitelom vajcovodu. pohyb žubrienok obojživelníkov pomocou bičíka.

647. Pre výtrusovce (sporozoa) platí, že: sú to prvoky, ktoré spôsobujú ťažké ochorenia človeka aj zvierat. sú to parazitické prvoky. patria medzi výtrusné rastliny. majú zložité vývinové cykly, striedajú pohlavné rozmnožovanie s nepohlavným.

648. V ktorej z možností sú správne uvedené príklady na patogénne prvoky spôsobujúce hnačkovité ochorenia?. trypanozóma spavičná. červovnička detská. meňavka červienková. toxoplazma.

649. V ktorej z možností sú správne uvedené príklady na patogénne prvoky parazitujúce v krvi človeka?. plazmódium malárie. trypanozóma spavičná. toxoplazma. peloxyma bahenná.

650. V ktorej skupine prvokov sú zástupcovia tvoriaci schránky?. koreňonožce. bičíkovce. nálevníky. výtrusovce.

651. Pre trypanozómu spavičnú platí, že: je pôvodcom spavej nemoci. prenáša ju komár rodu Anopheles. žije v krvi živočíchov a človeka. napadá nervovú sústavu.

652. K patogénnym bičíkovcom patria: trypanozóma spavičná. plazmódium malárie. toxoplazma. trichomonas pošvový.

653. K patogénnym koreňonožcom patria: plazmódium malárie. meňavka červienková. slzovičkovka zhubná. kokcídia pečeňová.

654. Mucha tse-tse prenáša: trypanozómu spavičnú. plazmódium malárie. toxoplazmu. hemosporídie.

655. Komár rodu Anopheles prenáša: trypanozómu spavičnú. plazmódium malárie. toxoplazmu. kokcídie.

656. K indikátorom znečistených vôd patria prvoky: bičíkovce rodu bodo. pelomyxa bahenná. meňavka veľká. črievička končistá.

657. Je pravda, že niektoré výtrusovce fylogeneticky súvisia s autotrofnými bičíkovcami?. áno, rozmnožujú sa podobne ako rastliny výtrusmi. áno, v bunkách niektorých výtrusovcov sa našli zvyšky plastidov. nie, živia sa výlučne paraziticky. nie, schopnosť autotrofnej výživy u nich nebola dokázaná.

658. Perforované schránky z uhličitanu vápenatého tvoria prvoky: nitkonožce. mrežovce. slncovky. dierkavce.

659. Ktorý z patogénnych prvokov ohrozuje najmä tehotné ženy?. trichomonas pošvový. meňavka červienková. toxoplazma gondii. bičíkovec rodu bodo.

660. Ktoré prvoky sa významne podieľajú na samočistiacich procesoch vo vodách?. nálevníky. kokcídie. dierkavce. mrežovce.

661. V ktorej z možností je správne uvedené poradie embryonálnych štádií mnohobunkových živočíchov?. zygota, blastula, gastrula, morula. zygota, gastrula, blastula, morula. zygota, morula, blastula, gastrula. zygota, morula, gastrula, blastula.

662. Živočíchy sa môžu rozmnožovať: pohlavne ako hermafrodity aj gonochoristy. nepohlavne, napr. pučaním. zriedkavo patogenézou. len pohlavne gamétami.

663. Partenogenéza je: vývoj vajíčka bez účasti spermie. spôsob rozmnožovania bez oplodnenia v priaznivých podmienkach. vývoj pohlavných buniek v nepriaznivých podmienkach. rozmnožovanie hermafroditov.

664. Ak nový jedinec vzniká z telových buniek rodičovského organizmu, ide o: partegonézu. rozmnožovanie hermafroditov. vegetatívne rozmnožovanie. príbuzenské kríženie.

665. Nepriamy vývin s dokonalou premenou znamená, že živočích prechádza vývinovými štádiami: vajíčko-larva-dospelý jedinec. vajíčko-larva-kukla-dospelý jedinec. vajíčko-kukla-dospelý jedinec. vajíčko-viac larválnych štádií-dospelý jedinec.

666. Ktoré skupiny živočíchov patria medzi dvojlistovce (Diblastica)?. kolónie prvokov hubky. hubky, pŕhlivce a rebrovky. iba pŕhlivce. pŕhlivce, ploskavce, hlístovce.

667. Odborný názov Porifera označuje: hubky. pŕhlivce. dierkavce. mrežovce.

668. Golierkovité bunky, ktoré vystieľajú vnútorné kanáliky a dutinky hubiek sa nazývajú: chondrocyty. ostie. choanocyty. choány.

669. Telo hubky spevňujú: vápenité alebo kremičité ihlice v mezoglei. spongínové vlákna v mezoglei. chitínové podporné vlákna. ihlicovité vnútrobunkové výstelky.

670. Prenos živín v tele hubky zabezpečujú: golierikaté bunky. spongínové vlákna. meňavkovité bunky v mezoglei. vnútorné puky - gemule.

671. Počas životného cyklu hubky sa zo zygoty vyvinie: gemula. obrvená larva. meňavkovitá bunka. prisadnutá gastrula.

672. Tvar tela hubiek je: lúčovito súmerný. radiálny. amorfný až pohárovitý. bilaterálny.

673. Hubky sa rozmnožujú: nepohlavne vonkajším pučaním. nepohlavne vnútorným pučaním. pohlavne, gaméty sa tvoria v mezoglei. pohlavne, gaméty vznikajú v ektodermálnej vrstve.

674. Spoločným znakom hubiek a pŕhlivcov je to, že: majú lúčovito súmerné telo. ich telo tvorí diferencovaná blastula. v dospelosti žijú prisadnuto. sú tvorené dvomi zárodočnými vrstvami.

675. Odborný názov Cnidaria označuje: dierkavce. hubky. pŕhlivce. rebrovky.

676. Odborný názov Acnidaria označuje: hubky. pŕhlivce. rebrovky. obrúčkavce.

677. Ktoré z nasledujúcich tvrdení platia pre pŕhlivce?. vo vývine striedajú štádium polypa a medúzy. sladkovodné žijú prisadnuto, morské sa voľne pohybujú. ich telo tvorí diferencovaná gastrula. vyvinuli sa im svalové bunky a rozptýlená nervová sústava.

678. Pre polypové štádium pŕhlivcov je charakteristické, že: má vakovitý tvar tela. žije prisadnuto. je nepohyblivé. nemá vyvinutú nervovú sústavu.

679. Štádium medúzy sa od štádia polypa odlišuje tým, že: je voľne pohyblivé. má zvonovitý tvar tela. má vyvinuté nervové a zmyslové bunky. trávenie zabezpečuje gastrovaskulárna sústava.

680. Ktorá trieda pŕhlivcov obsahuje vo svojich pŕhlivných bunkách jedy nebezpečné aj pre človeka?. medúzovce. štvorhranovce. sasanky. rebrovky.

681. Odborný názov pre Bilateralia označuje: dvojlistovce. dvojstranovce. obrúčkavce. rebrovky.

682. Odborný názov pre Protostomia označuje: prvoústovce. rebrovky. plášťovce. mäkkýšovce.

683. Pre ktoré z uvedených živočíchov je charakteristická lúčovitá súmernosť tela?. ostnatokožce. plášťovce. pŕhlivce. drsnokožce.

684. Ktorej skupine vnútorných parazitov zanikla tráviaca sústava?. motolice. hlístovce. svalovec. pásomnice.

685. Ktoré z uvedených parazitov patria medzi hlístovce?. mrľa ľudská. motolica pečeňová. svalovec špirálový. pásomnica dlhočlánková.

686. Ktoré z uvedených parazitov patria medzi ploskavce?. mrľa ľudská. motolica pečeňová. svalovec špirálový. pásomnica dlhočlánková.

687. Ktoré kmene bezstavovcov patria medzi célomové prvoústovce?. ploskavce a hlístovce. hubky, pŕhlivce a rebrovky. mäkkýše, obrúčkavce a článkonožce. iba článkonožce.

688. Odborný názov Plathelminthes označuje: ploskavce. rebrovky. hlístovce. plášťovce.

689. Odborný názov Nematoda označuje: rebrovky. pásomnice. ploskavce. hlístovce.

690. Odborný názov Mollusca označuje: hlístovce. mäkkýše. ploskavce. obrúčkavce.

691. Ktorý z nasledujúcich tvrdení o mäkkýšoch je správne?. najdokonalejšie mäkkýše sú hlavonožce. najstaršou skupinou mäkkýšov sú schránkovce. základ organizácie tela mäkkýšov tvoria tri zárodočné vrstvy a druhotná telová dutina - célom. vývoj všetkých mäkkýšov prebieha nepriamo cez larvu veliger.

692. Pre homonómnu článkovanosť obrúčkavcov je charakteristické, že sa niektoré orgány opakujú v každom článku. Sú to: nefrídie, pohlavné orgány a orgány tráviacej sústavy. nefrídie, nervové uzly a bočné cievy. nervové uzly, orgány tráviacej sústavy a žiabre. pohlavné orgány, bočné cievy a žiabre.

693. Odborný názov Annelida označuje: pŕhlivce. hlístovce. obrúčkavce. mäkkýše.

694. Odborný názov Arthropoda označuje: článkonožce. kôrovce. klepietkavce. ostnatokožce.

695. Odborný názov Chelicerata označuje: kôrovce. klepietkavce. plášťovce. šlánkonožce.

696. Odborný názov Crustacea označuje: klepietkavce. pavúkovce. kôrovce. hmyz.

697. Odborný názov Insecta označuje: článkonožce. hmyz. chrobáky. blanokrídlovce.

698. Pri ktorej možností organizácie tela článkonožcov sú uvedené správne príklady?. hlavohruď a bruško - pavúky. hlava, hruď a bruško - hmyz. celistvé telo - kôrovce. hlava a trup - mnohonôžky.

699. V ktorej skupine pavúkovcov je zastúpených najviac parazitických druhov?. roztoče. pavúky. kosce. šťúry.

700. Pohyb článkonožcov zabezpečujú: priečne pruhované svaly upnuté na vonkajšiu kostru. hladké svaly upnuté na vnútornú kostru. priečne pruhované svaly upnuté na vnútornú kostru. hladké svaly upnuté na vonkajšiu kostru.

701. Trilobity sú charakteristické tým, že: tvoria fylogenetický prechod medzi obrúčkavcami a článkonozcami. mali kĺbovito spojené končatiny a tykadlá podobné súčasným článkonožcom. objavili sa v druhohorách. mali hryzadlá a hmatadlá podobne ako klepietkavce.

702. Typickým znakom klepietkavcov sú: chelicery, pedipalpy a dvojvetvové končatiny. hryzadlá, 2 páry tykadiel a 9 kráčavých končatín. chelicery, pedipalpy a 4 páry kráčavých končatín. hryzadlá, hmatadlá a 4 páry kráčavých končatín.

703. Pre vyššie kôrovce je charakteristické, že majú: telo tvorené 21 článkami. telo zložené z veľkého počtu článkov. telo diferencované na hlavohruď a bruško. na brušku nemajú končatiny.

704. Tráviaca sústava niektorých organizmov, ktorá plní aj obehovú funkciu sa nazýva: fagocytárna. gastrovaskulárna. metanefridiálna. ambulakrálna.

705. Ktoré z uvedených živočíchov majú otvorenú cievnu sústavu?. šváb. dážďovka. slimák. ryby.

706. Ktoré z uvedených živočíchov nemajú vyvinutú nervovú sústavu?. kopijovce. pŕhlivce. hubky. ostnatokožce.

707. Ktoré z uvedených skupín živočíchov majú zatvorenú cievnu sústavu?. kruhoústnice. článkonožce. hlavonožce. obrúčkavce.

708. Krv a tkanivový mok je telovou tekutinou: mäkkýšov. článkonožcov. obrúčkavcov. stavovcov.

709. Krvomiazga - hemolymfa je typická pre živočíchy, ktoré majú obehovú sústavu: zatvorenú. otvorenú. bez vyvinutého srdca. sú bez obehovej sústavy.

710. Ktoré dýchacie orgány zabezpečujú zásobovanie tkanív a buniek kyslíkom nepriamo?. pľúca. žiabre. koža. vzdušnice.

711. V ktorej z možností je správne uvedený príklad živočícha na typ nervovej sústavy?. pásová - kopijovec. rebríčková - dážďovka. rúrková - medúza. rozptýlená - nezmar.

712. Odborný názov Deuterostomia označuje: ostnatokožce. drsnokožce. druhoústovce. plášťovce.

713. Druhoústovce sa od prvoústovcov odlišujú tým, že: nervovú sústavu majú uloženú a chrbtovej strane tela. cievna sústava je uložená na brušnej strane tela. nervová sústava je rúrková, diferencovaná na ganglia. análny otvor vzniká z prvoúst.

714. K charakteristickým znakom ostnatokožcov patria: ambulakrálna sústava a lúčovitá súmernosť tela. gastrovaskulárna sústava a lúčovitá súmernosť tela. vysoká schopnosť regenerácie. ústny otvor na brušnej strane a análny na chrbtovej.

715. Odborný názov Echinodermata označuje: ostnatokožce. drsnokožce. kruhoústnice. kopijovec.

716. Odborný názov Tunicata označuje: chordáty. plášťovce. kopijovce. kruhoústnice.

717. Odborný názov Cephalochordata označuje: kopijovce. plášťovce. čťelustnatce. kruhoústnice.

718. Odborný názov Vertebrata označuje: cicavce. chordáty. stavovce. plazy.

719. Kruhoústnice sa od všetkých ostatných stavovcov odlišujú tým, že: ich kostra je chrupkovitá. nemajú vyvinuté čeľuste. sú to jediné parazitické stavovce. nie sú to stavovce.

720. Pre kruhoústnice platí: patria k nim mihule a sliznatky. živia sa výlučne paraziticky. žijú iba v moriach. nemajú párové plutvy.

721. Je pravda, že mihule sa živia výlučne paraziticky?. áno, parazitujú na povrchu tela rýb. áno, cicajú krv ústnymi prísavkami. nie, živia sa aj ako predátory alebo deritofágy. nie, sú to filtrátory, živia sa planktónom.

722. Ktoré kruhoústnice sa vyskytujú v sladkých vodách?. niektoré sliznatky v larválnom štádiu. väčšina mihúľ v larválnom štádiu. mihuľa potočná aj v dospelosti. žiadne.

723. Aký význam z hľadiska evolúcie mali násadcoplutvovce?. vyvinuli sa z nich štvornohé suchozemské stavovce. boli predchodcami všetkých súčasných rýb. žiadny, bola to slepá vývinová vetva. boli to prvé sladkovodné ryby.

724. Drsnokožce sa od rýb líšia tým, že: majú chrupkovitú kostru spevnenú minerálnymi látkami. ich plakoidné šupiny sú spevnené kostnými bunkami. nemajú plávací mechúr, nadľahčuje ich olej v pečeni. žijú výlučne v mori.

725. Drsnokožcov pri plávaní nadľahčuje: plávací mechúr, rovnako ako u rýb. pečeň bohatá na olej. neustály pohyb. sústava Lorenziniho ampúl.

726. Vývin drsnokožcov prebieha: vo vajíčkach chránených pevnými rohovinovými puzdrami. vo vajíčkach v tele samice. v tele samice, kde sa vyživujú z orgánu podobného placente. po vnútornom oplodnení samice.

727. Lorenziniho ampule drsnokožcov sú: zmysly na zisťovanie elektrického poľa tvoreného inými živočíchmi. špecifickou formou bočnej čiary. mechúriky v pečeni vyplnené olejom. zmysli na ultrazvukovú orientáciu.

728. Šupiny drsnokožcov sú: cyklodné. ktenoidné. plakoidné. ganoidné.

729. Odborný názov Chondrichthyes označuje: kopijovce. drsnokožce. ostnatokožce. kruhoústnice.

730. Odborný názov Osteichtyes označuje: ryby. ostnatokožce. drsnokožce. obojživelníky.

731. Šupiny rýb môžu byť: cykloidné. ktenoidné. plakoidné. ganoidné.

732. Môžu ryby dýchať aj vzdušný kyslík?. áno, dvojdyšníky prijímajú vzdušný kyslík pľúcnymi vakmi. áno, niektoré ryby prehĺtajú vzduch a kyslík vstrebávajú cez stenu čreva. nie, ryby dýchajú výlučne žiabrami. nie, vzdušný kyslík ryby nevedia spracovať ani pri prehltnutí.

733. Za predchodcov suchozemských stavovcov považujeme zástupcov: lúčoplutvých rýb. lalokoplutvých rýb. dvojdyšných rýb. ichtyosaurov.

734.Sliz, ktorý vylučuje koža rýb slúži na: ochranu pred cudzopasníkmi. zachytávanie vibrácií vo vode. maskovanie pred predátormi. ochranu pred stratou vody.

735. Pre kostru rýb platí: je kostená alebo čiastočne kostená. je chrupkovitá. skladá sa z lebky, chrbtice a plutiev. skladá sa z kostenej lebky a chrupkovitej chordy.

736. Typickým znakom chordát je chorda. Majú chordu aj zástupcovia ich najdokonalejšieho kmeňa stavovce?. nie, stavovcom sa namiesto chordy vyvinula chrbtica. nie, chorda sa stavovcom postupne zmenila na miechu. áno, je to prechodný útvar počas embryonálneho vývinu. áno, až po triedu ryby sa zachováva v dospelosti.

737. Ktoré chordáty majú počas celého života zachovanú chordu?. plášťovce. kopijovce. kruhoústnice. ostnatokožce.

738. Medzi endotermné stavovce patria: plazy, vtáky a cicavce. ryby a obojživelníky. vtáky a cicavce. len cicavce.

739. Medzi ektotermné stavovce patria: iba ryby a obojživelníky. drsnokožce, ryby, obojživelníky a plazy. plazy, vtáky, cicavce. iba vodné stavovce.

740. Cez srdce rýb prechádza: okysličená krv do tela. odkysličená krv do tela. okysličená krv do žabier. odkysličená krv do žabier.

741. Bočná čiara patrí medzi: chemoreceptory u rýb. rádioreceptory rýb a žubrienok. mechanoreceptory rýb a žubrienok. statoreceptory obojživelníkov.

742. Výmena dýchacích plynov u vtákov prebieha: vo vzdušných kapilárach. v alveolách. v priedušnici. v dutých kostiach.

743. Ako dýchajú dospelé obojživelníky?. žiabrami a kožou. pľúcami. pľúcami a kožou. pľúcami a žiabrami.

744. Ktoré z uvedených možností správne uvádzajú rozdiel medzi žabou a mlokom?. žaba prechádza štádiom žubrienky, mlok sa vyvíja priamo z vajíčka. u žiab dochádza k vonkajšiemu oplodneniu, u mlokov k vnútornému. žaby majú najskôr žiabre, potom pľúca, mloky dýchajú hneď pľúcami. žubrienke žaby sa najskôr vyvíjajú zadné končatiny, žubrienke mloka predné.

745. Odborný názov Amphibia označuje: plazy. obojživelníky. plášťovce. kruhoústovce.

746. Kostra väčšiny obojživelníkov je charakteristická tým, že: nemá vyvinutý hrudný kôš. hrudná kosť slúži iba na upínanie svalov. rebrá sa upínajú na hrudnú kosť. chrbtica je zakončená tyčinkovitým útvarom - urostylom.

747. Kloaka je: vývod tráviacej, pohlavnej a vylučovacej sústavy. vývod samičej pohlavnej sústavy obojživelníkov. hrubé črevo vtákov. vylučovacia sústava plazov.

748. Hlienové kožné žľazy obojživelníkov pomáhajú pri: udržiavaní vlhkosti pokožky. ochrane pred predátormi. uľahčujú dýchanie. zmene pigmentu pri maskovaní.

749. Jacobsonov orgán je: prídavný čuchový orgán obojživelníkov. prídavný čuchový orgán plazov. polohovorovnovážny orgán vtákov. sluchový orgán plazov.

750. Spomedzi zástupcov mlokotvarých obojživelníkov u nás žije okrem salamandry škvrnitej: 13 druhov mlokov. 23 druhov mlokov. 15 druhov mlokov. 5 druhov mlokov.

751. K mlokotvarým obojživelníkom patria: salamandra škvrnitá. červone. rosnička zelená. jaskyniar.

752. Ak si živočíchy zachovávajú aj v dospelosti niektoré larválne znaky, ide o: estiváciu. hibernáciu. neoténiu. autonómi.

753. V našich prírodných podmienkach žije: 13 druhov žiab. 23 druhov žiab. 50 druhov žiab. 30 druhov žiab.

754. Amniota sú živočíchy, ktoré majú počas embryonálneho vývinu: 3 zárodočné obaly. amnion, alantois a serózu. placentu. anamnion.

755. Medzi blanovce (Amniota) patria: plazy, vtáky a cicavce. ryby a obojživelníky. obojživelníky, plazy a vtáky. len cicavce.

756. Medzi bezblanovce (Anamnia) patria: ryby, obojživelníky, a plazy. ryby a obojživelníky. plazy, vtáky a cicavce. vtáky a cicavce.

757. Srdce krokodílov je špecifické tým, že má: malý otvor medzi pravou predsieňou a ľavou komorou. malý otvor medzi ľavou predsieňou a pravou komorou. úplne oddelené komory s malým otvorom medzi nimi. úplne oddelené predsiene s malým otvorom medzi nimi.

758. Spomedzi hadov nájdeme okrem vretenice severnej v našich prírodných podmienkach: 3 druhy užoviek. 4 druhy užoviek. 5 druhov užoviek. 8 druhov užoviek.

759. K šupináčom (Squamata) patria: jaštery. hady. pahady. kajmany.

760. Typické znaky plazov sú: suchá pokožka, telo bez končatín, vývoj vo vajíčku. slizká pokožka, jedové žľazy, premenlivá teplota tela. hladký povrch tela, jedovaté žľazy, telo bez končatín. suchá pokožka, vývoj vo vajíčku, premenlivá teplota tela.

761. Odborný názov Reptilia označuje: ostnatokožce. drsnokožce. plazy. hady.

762. Odborný názov Aves označuje: plazy. žaby. hady. vtáky.

763. Pľúca vtákov sú špecifické tým, že: ich objem sa pri dýchaní nemení. majú zložité alveoly. sú malé, prirastené k rebrám. majú rovnakú stavbu ako pľúca cicavcov.

764. Tri hlavné typy peria vtákov sú: letky, obrysové perie a páperie. letky, obrysové perie a podsada. steblo, zástavica a osteň. brko a osteň.

765. Na kostre vtákov je výrazný hrebeň. Je to: predná končatina premenená na krídlo. kosť zrastená z kostí predkolenia. rozšírená časť prsnej kosti vtákov, na ktorú sa upínajú lietacie svaly. výrastok na lebke prechádzajúci do zobáka.

766. Hrvoľ vtákov je: rozšírená časť pažeráka. časť dýchacej sústavy, v ktorej sú uložené hlasivky. časť žalúdka. žľaza tráviacej sústavy.

767. Žalúdok vtákov sa skladá: z hrvoľa a svalnatého žalúdka. zo žľaznatého a svalnatého žalúdka. zo žľaznatého žalúdka a slezu. je jednodielny.

768. Vylučovacia sústava vtákov je špecifická tým, že: majú len jednu obličku. nemá vyvinuté močovody. nemá močový mechúr. močovody vedú moč priamo do kloaky.

769. Nidifúgne mláďatá vtákov sú také, ktoré: sa liahnu slepé, bez peria, sú závislé od rodičov. sa liahnu operené, s otvorenými očami, sú samostatné. sa liahnu v hniezde iných druhov. po vyliahnutí vyhodia ďalšie vajcia z hniezda.

770. Nidikolné mláďatá vtákov sú také, ktoré: sa liahnu v hniezde iných druhov. po vyliahnutí vyhodia ďalšie vajcia z hniezda. sa liahnu slepé, bez peria, sú závislé od rodičov. sa liahnu operené, s otvorenými očami, sú samostatné.

771. Podľa spôsobu vývinu mláďat cicavcov rozlišujeme: vajcorodce. placentovce. vačkovce. blanovce.

772. Medzi cicavce, ktoré nemajú vyvinutú placentu patria: vajcorodce. vačkovce. planćentovce. kloakovce.

773. Ktoré cicavce rodia nevyvinuté mláďatá?. kloakovce. vačkovce. vajcorodce. placentovce.

774. Placenta je: orgán cicavcov, ktorý zabezpečuje výživu, dýchanie a exkréciu plodu cicavcov. ochranný obal vyvíjajúceho sa zárodku cicavcov. časť maternice, v ktorej sa uhniezdilo vajíčko. orgán, ktorý sa vyvinul z buniek zárodku, spojený s maternicou.

775. Koľko radov cicavcov žije na Slovensku voľne v prírodných podmienkach?. 21. 12. 8. 6.

776, Je pravdivé, že spoločným znakom cicavcov sú mliečne žľazy samíc?. áno, tvorí sa v nich mlieko, základný zdroj výživy mláďat. áno, ale nie všetky samice cicavcov majú vyvinuté aj mliečne bradavky. nie, vajcorodcom mliečne žľazy chýbajú. nie, spoločným znakom cicavcov je srsť a mliečne bradavky samíc.

777. Odborný názov Mammalia označuje: stavovce. cicavce. plazy. chordáty.

778. Ktorá z možností správne uvádza stavbu srdca stavovcov?. ryby - 1 predsieň a 1 komora. obojživelníky - 2 predsiene a 1 komora. plazy - 1 predsieň a 2 komory. vtáky - 2 predsiene a 2 komory.

779. Význam postupného utvárania priehradok v srdci počas evolúcie je v tom, aby: vznikol malý krvný obeh a kyslík sa dostal rýchlejšie z pľúc do srdca. srdce mohol pomocou chlopní lepšie regulovať prúdenie krvi. sa oddelila odkysličená a okysličená krv a lepšie sa tak využil kyslík. sa pri zvýšenom objeme krvi v srdci suchozemských živočíchov znížil jej tlak.

780. Je pravdivé tvrdenie, že vtáky majú len jedinú kožnú žľazu?. nie, platí to len pre vodné vtáky, ktoré majú nadchvostovú mazovú žľazu. nie, vtáky majú viac kožných žliaz, pročom najväčšia je nadchvostová. áno, je to podchvostová mazová žľaza. áno, je to nadchvostová mazová žľaza.

781. Je správne tvrdenie, že bylinožravce majú zložitejšiu tráviacu sústavu ako mäsožravce?. nie, stavba tráviacej sústavy závisí od celkového stupňa vývoja živočíchov. nie, zložitejšia je u mäsožravcov, lebo mäsitá potrava je tažšie stráviteľná. áno, bylinožravce majú štvordielny žalúdok a slhšie črevá. áno, rastlinná potrava je náročnejšia na procesy trávenia.

782. Plodové obaly, ktoré chránia zárodok nachádzame u: všetkých cicavcov. len u cicavcov. vajcorodých živočíchov. suchozemských stavovcov.

783. Typickým znakom cicavcov je mliečna výživa mláďat. Je pravdivé tvrdenie, že mliečne žľazy majú všetky cicavce?. nie, vajcorodé ich ešte nemajú vyvinuté. nie, sú typické len pre placentovce. áno, rozdiel je vo vývine mliečnych bradaviek. áno, len u vajcorodých sa v nich netvorí mlieko.

784. Aké základné typy tkanív poznáme?. výstelkové, spojivové, svalové, nervové. epitelové, kostné, svalové, nervové, krvné. epitelové, spojivové, chrupkové, kostné, krvné, nervové, svalové. dlaždicové, kostné, chrupkové, svalové, nervové.

785. Riasinkový epitel sa u ľudí nachádza: v horných dýchacích cestách. vo vajíčkovodoch. a žien sa nachádza na troch miestach organizmu. v Cortiho orgáne.

786. Charakteristickým znakom epitelov je: vrstevnaté uloženie buniek. bunky sú vyživované hlbšie uloženými tkanivami. veľa medzibunkového priestoru. málo medzibunkovej hmoty.

787. Ktorá z možností uvádza správne jednotlivé typy epitelov?. resorpčný. tukový. vláknitý. obrvený.

788. Svalové tkanivo rozdeľujeme na: priečne pruhované a hladké. priečne pruhované, hladné a srdcové. priečne pruhované, vegetatívne a srdcové. kostrové a hladké.

789. Bunka priečneho pruhovaného svalu: má len jedno jadro. má viac jadier. nemá jadrá. nemá mitochondrie.

790. Srdcový sval je z hľadiska stavby: priečne pruhovaný, rovnaký ako kostrový. špecifický priečne pruhovaný. kombinácia hladkého a priečne pruhovaného. hladký s viacerými jadrami.

791. K podporným tkanivám (spojivám) patria: väzivo, chrupka, kosť. kosť, kolagén, okostica. epitel, väzivo, chrupka. okostica, kolagén, väzivo.

792. Resorpčný epitel zabezpečuje: príjem látok. vstrebávanie. vylučovanie. ochranu.

793. Žľazový epitel tvoria bunky špecializované na: vstrebávanie. sekréciu. vylučovanie. príjem látok.

794. Aké typy epitelov sa podieľajú na stavbe tráviacej sústavy človeka?. krycí. žľazový. resorpčný. zmyslový.

795. Dýchacie cesty stavovcov vystiela: dýchací epitel. obrvený epitel. mucín. resorpčný epitel.

796. Schopnosť kontrakcie v svalových bunkách zabezpečujú: aktín a myozín. nervovosvalové platničky. nervové vlákna. myofibrily.

797. Hladká svalovina tvorí pohybový aparát: všetkých prvoústovcov. ploskavcov, hlístovcov, obrúčkavcov a mäkkýšov. iba ploskavcov a hlístovcov. prvoústovcov, ostnatokožcov a plášťovcov.

798. Priečne pruhovaná svalovina tvorí pohybový aparát: článkonožcov a stavovcov. iba stavovcov. mäkkýšov, článkonožcov a stavovcov. suchozemských živočíchov.

799. Priečne pruhovanú svalovinu tvoria: jednojadrové vlákna. viacjadrové vlákna. bezjadrové vlákna. vlákna, ktoré vznikli splynutím niekoľkých buniek.

800. Snopčeky priečne pruhovaného svalu tvorí: 10-100 svalových vláken. maximálne 10 svalových vláken. niekoľko 100 svalových vláken. viac ako 1000 svalových vláken.

801. Stav napätia svalu nazývame: kontrakciu svalu. svalový sťah. svalový tonus. dráždivosť svalu.

802. Šľachy a ochranné púzdra orgánov sú tvorené: chrupkou. väzivom. epitelom. tkanivom.

803. Chrupka sa nachádza: v medzistavcových platničkách. na povrchu kostí. v hrtanovej príchlopke. v zuboch.

804. Okostica zabezpečuje: ochranu ako väzivový obal kosti. hrubnutie a regeneráciu kosti. tvorbu krviniek. zásobovanie kosti živinami.

805. Hubovité kostné tkanivo sa nachádza: vnútri plochých kostí. v strednej časti dlhých kostí. v hlaviciach dlhých kostí. na povrchu kostí.

806. Pre kostnú dreň platí: v detstve je červená, vekom žltne. tvorbu krviniek zabezpečuje vo všetkých kostiach po celý život. tvorba krviniek prebieha v dospelosti len v niektorých kostiach. vyživuje kosť.

807. O zložených kĺboch hovoríme, keď sa spájajú: 2 kosti pomocou väziva. 3 a viac kostí. aspoň 4 kosti. kosti a šľachy.

808. Najzložitejší kĺb v ľudskom tele je: lakťový. bedrový. krčný. kolenný.

809. Nekĺbové spojenia kostí sú: epitelovým tkanivom. väzivom. kostným tkanivom. chrupkou.

810. Na dlhých kostiach rozlišujeme: strednú časť - diafýza. rozšírené kĺbové konce - epifýzy. rastové chrupky - hypofýzy. dolnú a hornú časť - paralýzy.

811. Počet kostí kostry dospelého človeka je: 103. 206. 312. 316.

812. Ktoré kosti tvoria mozgovú časť lebky?. záhlavná, jarmová, spánková, temenná a čeloná. záhlavná, klinová, spánková, temenná a čelová. záhlavná, klinová, jarmová a čelová. spánková, podnebná, temenná a jarmová.

813. Ktoré kosti sa podieľajú na stavbe tvárovej časti lebky?. čuchová. slzná. klinová. jarmová.

814. Pletenec hornej končatiny tvorí: ramenná kosť a lopatka. hrudná kosť a ramenná kosť. kľúčna kosť a lopatka. kľúčna kosť a hrudná kosť.

815. Pletenec dolnej končatiny (panvový) sa skladá z kostí: 2 kostí panvových a krížovej kosti. 2 kostí panvových, kosti lonovej a krížovej. 1 kosti panvovej, kosti lonovej a kostrče. 1 kosti panvovej, krížovej a lonovej.

816. Chrbtica je tvorená stavcami: 5 krčných, 12 hrudníkových, 5 driekových, 7 krížových a 4-5 kostrčových. 7 krčných, 12 hrudníkových, 5 driekových, 5 krížových a 4-5 kostrčových. 7 krčných, 12 hrudníkových, 7 driekových, 5 krížových a 4-5 kostrčových. 5 krčných, 7 hrudníkových, 5 driekových, 5 krížových a 4-5 kostrčových.

817. Hrudný kôš (hrudník) tvorí: 12 hrudníkových stavcov, 12 párov rebier a hrudná kosť. 12 párov rebier, hrudná kosť a 1 pár lopatiek. 12 párov hrudníkových stavcov, hrudná kosť a 12 rebier. 12 párov rebier, bránica a hrudná kosť.

818. Ktoré stavce v dospelosti zrastajú?. krížové a kostrčové. driekové a krížové. bedrové, sedacie a lonové. krížové a panvové.

819. Kosti ruky tvoria: 7 kostí zápästia, 5 záprstných kostí, 15 článkov prstov. 8 kostí zápästia, 5 záprstných kostí, 14 článkov prstov. 8 kostí zápästia, 4 záprstných kostí, 14 článkov prstov. 7 kostí zápästia, 4 záprstných kostí, 12 článkov prstov.

820. Panvová kosť vzniká z pôvodne 3 samostatných kostí: lonovej, sedacej, krížovej. sedacej, krížovej, bedrovej. sedacej, lonovej, bedrovej. lonovej, bedrovej, krížovej.

821. Ktoré zakrivenie chrbtice spôsobuje človeku zdravotné problémy?. kyfóza. skolióza. osteoporóza. lordóza.

822. Diafýza je: stredná časť dlhej kosti. hlavica dlhej kosti. rastová chrupka. vnútorná časť kosti.

823. Epifýza je: kĺbová hlavica dlhej kosti. stredná časť dlhej kosti. esovité zakrivenie chrbtice. miesto spojenia dvoch kostí.

824. Časti kolenného kĺbu sú: stehnová kosť. ihlica. píšťala. jabĺčko.

825. Ktorá kosť nedosahuje do kolenného kĺbu?. stehnová. ihlica. vretenná. píšťala.

826. Meniskus je: šľacha upínajúca lýtkový sval na pätu. väzivo v kolennom kĺbe. odborný názov pre jabĺčko v kolennom kĺbe. polmesiačiková chrupka medzi stehnovou kosťou a píšťalou.

827. Ochorenie, ktoré sa prejavuje rednutím kostného tkaniva sa nazýva: krivica. osteoporóza. lordóza. skolióza.

828. Väzivom sa spájajú: ploché kosti lebky. zuby a zubné ložiská v čeľusti a sánke. kosti panvy. rebrá a hrudná kosť.

829. Chrupkou sa spájajú: rebrá a hrudná kosť. stavce krížovej kosti a kostrče. telá stavcov. kosti pletencov a končatín.

830. Nosič sa od ostatných stavcov odlišuje tým, že: nemá telo. tvorí ho iba predný a zadný oblúk. jeho telo vybieha do zuba, ktorým sa spája s čapovcom. predný oblúk má jamku pre zub čapovca.

831. . . . .

832. Osteoporóza je ochorenie, ktoré sa prejavuje: poruchou okostice. zvýšením rizikom zlomenín. nízkou hustotou kostnej hmoty. obrusovaním bedrového kĺbu.

833. Počet kostrových svalov človeka je asi: 300. 400. 600. 900.

834. Koľko percent celkovej hmotnosti tela dosahuje hmotnosť svalov?. 36% u mužov. 32% u žien. 36% bez ohľadu na pohlavie. 30% bez ohľadu na pohlavie.

835. Ak sú svaly navzájom antagonistické, znamená to , že: pôsobia proti sebe. ak jeden vykonáva kontrakciu, druhý relaxuje. spolupracujú. dopĺňajú sa.

836. Ak sú svaly navzájom synergické, znamená to , že: dopĺňajú sa pri spoločnom pohybe. pôsobia proti sebe. ich vzájomná činnosť sa vylučuje. pracujú koordinovane.

837. Na vyjadrení nálady sa podieľajú svaly: iba mimické. iba žuvacie. mimické spolu so žuvacími. mimické a krčné.

838. Lichobežníkový sval zabezpečuje najmä: polohu lopatky. pohyby hornej končatiny. pohyb kolenného kĺbu. dýchacie pohyby.

839. Achillova šľacha upína: lýtkový sval o kolenný kĺb. krajčírsky sval o píšťalu. lýtkový sval na pätovú kosť. priamy sval stehna o pätu.

840. Najdlhší sval v ľudskom tele je: štvorhlavý sval stehna. krajšírsky sval. trojhlavý sval lýtka. deltový sval.

841. Svalový tonus znamená: stav pokojového napätia svalu. priebeh svalovej kontrakcie. stav únavy (svalová horúčka). stav pri nahromadení metabolitov v svale.

842. Nadjazylkové a podjazylkové svaly umožňujú: žuvať a prehĺtať. pohybovať očami. koordinovane pohybovať jazykom. držať vzpriamene hlavu.

843. Svaly trupu tvoria skupiny svalov: chrbta. hrudníka, brucha a panvového dna. hrudníka a brucha. chrbta a hrudníka. chrbta, hrudníka a brucha.

844. K povrchovým svalom chrbta patria: lichobežníkový sval. najširší sval chrbta. deltový sval. krátke chrbtové svaly.

845. . . . .

846. K svalom, ktoré umožňujú výdych patria: bránica. vonkajšie medzirebrové svaly. brušné svaly. vnútorné medzirebrové svaly.

847. Pre bránicu platí: oddeľuje hrudníkovú a brušnú dutinu. oddeľuje brušnú dutinu od svalov panvového dna. jej pohyb nadol pomáha pri výdychu. jej pohyb nadol pomáha pri nádychu.

848. . . . .

849. Pre deltový sval platí: patrí k svalom panvového dna. je to chrbtový sval. je to sval pletenca hornej končatiny. zabezpečuje upaženie.

850. Pre krajčírsky sval platí: patrí k predným svalom stehna. je to ohýbač stehna. je to vystierač stehna. je to štvorhlavý sval.

851. Z hľadiska morfológie na svale rozoznávame: hlavu, bruško a chvost. hlavu a bruško. bruško a výbežky. bruško, snopce a snopčeky.

852. Funkčným prvkom pohybovej sústavy je: prepojenie kosti a svalu. nervovosvalová platnička. motorická jednotka (spojenie nervu a svalu). myofibrilia.

853. Základným zdrojom energie pre kontrakciu svalov je: cukor. bielkovina. tuky. nukleové kyseliny.

854. Pri kontrakcii kostrového svalu sa tvorí: nervovosvalová platnička. myoglobín. musculín. komplex aktinomyozín.

855. Podstatou kontrakcie svalového vlákna je: vznik väzby medzi aktínom a myozínom. vzájomný posun aktínu a myozínu. zmena napätia - svalového tonusu. rozklad glukózy.

856. Myofilamenty (svalové vlákna) obsahujú tieto základné bielkoviny: aktín a prolín. myozín a arginín. aktín, arginín a prolín. aktín a myozín.

857. Svalová horúčka vzniká v dôsledku: nahromadenia metabolitov v svalových vláknach. nedostatku kyslíka. porušenie tvorby aktinomyozínu. svalovej únavy.

858. Počet zubov mliečneho chrupu človeka je: 32. 20. 14. 24.

859. Aké zuby sa nikdy nevyskytujú v mliečnom chrupe?. očné. črenové. stoličky. rezáky.

860. Mliečny chrup tvoria: 4 rezáky, 8 stoličiek, 4 črenové zuby. 8 rezákov, 2 očné zuby, 6 stoličiek. 8 rezákov, 4 očné zuby, 8 stoličiek. 4 rezáky, 8 očných zubov, 8 stoličiek.

861. Peristaltické sťahy vyvolávajú: sťahy stien pažeráka, ktoré posúvajú potravu do žalúdka. reflexívne sťahy pri prehĺtaní potravy. sťahy žalúdka, ktoré vznikajú v dôsledku obranného reflexu a vyvolávajú zvracanie. sťahy stien žalúdka, ktoré zabezpečujú premiešanie tráveniny.

862. Veľké slinné žľazy poznáme: podjazylkové, podsánkové a príušné. podjazykové, podsánkové a príušné. podsánkové, podčeľustné a príušné. príušné, jazylkové a ceľustné.

863. Sliny obsahujú: ptyalín. chymozín. amylázy. lyzozým.

864. Je pravda, že aj v ústnej dutine dochádza k vstrebávaniu?. nie, prebieha tu len mechanické a chemické trávenie. nie, začiatok vstrebávania je až v žalúdku. áno, začína sa tu vstrebávanie cukrov. áno, vstrebávajú sa tu niektoré jedy a lieky.

865. Vstup do hrtana pri prehĺtaní uzatvára chrupkovitá príchlopka: epiglottis. jazylka. pharynx. oesophagus.

866. Priemerný objem žalúdka dospelého človeka je: 0,5-1 liter. 1-2 litre. 2-3 litre. 3-5 litre.

867. Stenu žalúdka tvoria: sliznica a 3 vrstvy hladkých svalov. sliznica, podsliznicové väzivo, hladká svalovina, chrupkovitý obal. sliznica, podsliznicové väzivo, 3 vrstvy hladkých svalov. 3 vrstvy svaloviny pokryté sliznicou.

868. Mucín je: ochranná väzivová vrstva žalúdka. alkalický hlien. súčasť žalúdočnej šťavy. aktivátor pepsinogénu.

869. Význam kyseliny chlorovodíkovej pri trávení je v tom , že: aktivuje neúčinný pepsinogén. chemicky upravuje minerálne látky. zabraňuje znehodnoteniu vitamínu C. zabraňuje znehodnoteniu vitamínov skupiny B.

870. Sliznica žalúdka vylučuje enzýmy: pepsín, chymozín a lipázu. pepsín, mucín a HCl. lipázu, amylázu a pepsín. mucín, pepsín, lipázu a chymozín.

871. Do dvanástnika vyúsťujú: vývody pečene. vývody pankreasu. vrátnicová žila. pečeňová tepna.

872. Najintenzívnejšie vstrebávanie prebieha: v žalúdku. v hrubom čreve. v pankrease. v tenkom čreve.

873. Najdôležitejším orgánom vstrebávania stavovcov je: hrubé črevo. tenké črevo. ústna dutina. konečník.

874. K žľazám tráviacej sústavy patria: klky a mikroklky v čreve. pečeň. žlčník. slinné žľzy.

875. Pre žlč patria tvrdenia: tvorí sa v pečeni. tvorí sa v žlčníku. emulguje tuky a napomáha tak ich tráveniu. obsahuje enzým lipázu.

876. Žlčník zabezpečuje: tvorbu žlče. tvorbu enzýmu lipázy. uskladnenie žlče. rozklad žlče.

877. V slinách stavovcov sa nachádza enzým: trypsín. trypsinogén. lipáza. amyláza.

878. Na trávení sacharidov sa podieľajú enzýmy: ptyalín. lipáza. chymozín. amyláza.

879. V ktorej časti tráviacej sústavy začína trávenie sacharidov?. v ústnej dutine. v žalúdku. v dvanástniku. v tenkom čreve.

880. V ktorých častiach tráviacej sústavy prebieha trávenie sacharidov?. v ústnej dutine. v žalúdku. v dvanástniku. v pankrease.

881. Ktoré enzýmy sa podieľajú na trávení bielkovín?. pepsín. trypsín. mucín. lyzozým.

882. V ktorých častiach tráviacej sústavy prebieha trávenie bielkovín?. v ústnej dutine. v žalúdku. v pečeni. v dvanástniku.

883. Akú funkciu plní HCl v žalúdočnej šťave?. aktivuje pepsinogén. zabraňuje znehodnoteniu vitamínov B a C. chráni steny žalúdka pred samonatrávením. ničí choroboplodné zárodky.

884. Akú funkciu plní v tráviacej sústave mucín?. spolu s HCl aktivuje pepsín. chráni sliznicu pred účinkami pepsínu a HCl. rozkladá bielkoviny. pôsobí proti baktériám.

885. Ktoré základné zložky obsahuje žalúdočná šťava?. HCl, pepsín, trypsín, mucín. mucín, Hcl, pepsín, lyzozým. HCl, pepsín, mucín. pepsín, amylázu a ptyalín.

886. Ktoré enzýmy obsahuje žalúdočná šťava?. pepsín, lipázu a chymozín. pepsín, mucín a ptyalín. chymozín, mucín a pepsín. amylázu, lypázu a trypsín.

887. Najväčšou žľazou človeka je: podžalúdková žľaza. štítna žľaza. príušná slinná žľaza. pečeň.

888. Tenké črevo tvorí: dvanástnik. lačník. pankreas. bedrovník.

889. V ktorých častiach tráviacej sústavy prebieha trávenie tukov?. v ústnej dutine. v žalúdku. v tenkom čreve. v hrubom čreve.

890. Aký význam má enzým chymozín?. pomáha zrážať mlieko u dojčiat. rozkladá tuky. napomáha tráveniu cukrov. aktivuje pepsinogén.

891. Ktoré enzýmy pôsobia na rozklad tukov v tráviacej sústave?. žlč. lipáza. amyláza. trypsín.

892. Aké enzýmy obsahuje pankreatická šťava?. trypsín, amylázu, ptyalín. pepsín, trypsín, lipázu. žlč, lipázu, ptyalín. lipázu, amylázu, trypsín.

893. Trávenie- chemické spracovanie potravy začína: v ústnej dutine. v pažeráku. v žalúdku. v tenkom čreve.

894. Žlč obsahuje enzýmy, ktoré štiepia: sacharidy. tuky. bielkoviny. neobsahuje žiadne enzýmy.

895. Podžalúdková žľaza - pankreas je žľaza, ktorá produkuje: iba hormóny. iba tráviacu šťavu s enzýmami. hormóny aj tráviace šťavy. nie je to žľaza.

896. Žalúdočná šťava človeka obsahuje: HCl, mucín, pepsín, lipázu, chymozín. HCl, mucín, pepsín, amylázu. len HCl, pepsín a chymozín. len HCl, lipázu chymozín a pepsín.

897. Pre chuťové bunky (receptory) v ústnej dutine človeka platí, že: rozlišujú 5 základných chuťových kvalít. rozlišujú 4 základných chuťové kvality. všetky sú rozmiestnené pravidelne po celej ústnej dutine. sú uložené v chuťových pohárikoch jazyka.

898. Do ústnej dutiny vyúsťujú 3 páry veľkých slinných zľiaz: podjazykové, podčeľustné, lícne. príušné, podčeľustne, lícne. podčeľustné, podjazykové, príušné. podsánkové, podjazykové, príušné.

899. Hrubé črevo človeka je dlhé: cca 1,5 m. cca 2,5 m. cca 0,5 m. cca 3 m.

900. V hrubom čreve prebieha: spätné vstrebávanie vody a soli. vznik črevných plynov činnosťou črevných baktérií. dokončenie vstrebávania živín. dokončenie vstrebávania tukov.

901. Konečným produktom trávenia sacharidov môžu byť: glukóza. fruktóza. galaktóza. maltóza.

902. Konečným produktom trávenia tukov sú: mastné kyseliny. aminokyseliny. glycerol. glukóza.

903. Konečným produktom trávenia bielkovín sú: monopeptidy. aminokyseliny. nukleotidy. mastné kyseliny.

904. Vitamíny sú dôležitou zložkou výživy, lebo: plnia v organizme funkcie antioxidantov. zabraňujú rozkladu bielkovín. katalyzujú biochemické reakcie. podporujú zvyšovanie odolnosti organizmu.

905. Nedostatok vitamínu C spôsobuje: hypovitaminózu. skorbut. krivicu. farbosleposť.

906. Nadbytočné množstvo vitamínov v tele sa nazýva: avitaminóza. hypovitaminóza. multivitaminóza. hypervitaminóza.

907. Nedostatok vitamínov v organizme sa môže prejaviť ako: avitaminóza. hypovitaminóza. multivitaminóza. hypervitaminóza.

908. Dôležitým faktorom zrážania krvi je vitamín: B. D. E. K.

909. Vitamín D je: antikoagulačný. antirachitický. antiinfekčný. antiskorbutický.

910. Horné dýchacie cesty tvoria: prínosové dutiny, nosohltan, a hltan. nosová dutina a prínosové dutiny. nosová dutina a nosohltan. nosová dutina a hltan.

911. Dolné dýchacie cesty sú tvorené: hltan, hrtan a priedušky. nosohltan, hrtan a priedušky. hrtan, priedušnica a priedušky. priedušnica a priedušky.

912. Hlasivky sú: uložené v hrtanovej dutine. 2 hlasivkové väzy, ktoré ohraničujú hlasivkovú štrbinu. tvorené tenkým blanitým epitelom. pozdĺžne chrupky v hrtane.

913. Popľúcnica je: jemná väzivová blana na povrchu pľúc. tepna, ktorá privádza okysličenú krv do pľúc. žila, ktorá odvádza odkysličenú krv z pľúc. časť priedušnice, ktorá vchádza do pľúc.

914. Alveoly sú: rozvetvené krvné vlásočnice v pľúcach. pľúcne mechúriky. miesta v pľúcach, kde prebieha výmena dýchacích plynov. čuchové receptory v nosovej dutine.

915. Pľúcna ventilácia znamená: výmenu dýchacích plynov medzi alveolami a krvou. vyšetrenie činnosti pľúc spirometrom. výmenu vzduchu medzu pľúcami a prostredím. striedanie nádychu a výdychu.

916. Vitálna kapacita pľúc je: celkový objem pľúc. respiračná plocha pľúc. objem vzduchu, ktorý sa vymení v pľúcach za minútu. maximálny objem vzduchu vydýchnutý po maximálnom nádychu.

917. Vonkajšie dýchanie znamená: výmenu vzduchu medzi pľúcami a prostredím. výmenu dýchacích plynov medzi alveolami a krvou. difúziu dýchacích plynov cez alveolárno-kapilárnu membránu. striedanie nádychu a výdychu.

918. Vnútorné dýchanie znamená: prechod kyslíka z pľúc do krvi. výmenu dýchacích plynov medzi krvou a tkanivami. procesy bunkového dýchania. vznik oxyhemoglobínu.

919. Dýchacie centrum človeka sa nachádza: v medzimozgu. v predĺženej mieche a moste. na dne 4 mozgovej komory. v spánkovom laloku mozgu.

920. Pri dýchaní cicavcov sa uplatňujú najmä svaly: brušné svalstvo. medzirebrové svalstvo. prsné svalstvo. bránica.

921. Dychový objem je: objem vzduchu, vdýchnutého a vydýchnutého za 1 min. objem vydýchnutého vzduchu po maximálnom nadýchnutí. objem vzduchu vdýchnutého a vydýchnutého počas jedného dychu. v pokoji cca 500ml.

922. Vitálnu kapacitu pľúc meriame: spirometrom. spirografom. tonografom. tonometrom.

923. Výmena dýchacích plynov cez alveolárno-kapilárnu membránu sa uskutočňuje: osmózou. difúziou. iónovými interakciami. v smere koncentračného spádu.

924. Ktoré zložky krvi zabezpečujú transport CO2 z tkanív do pľúc: červené krvinky. biele krvinky. krvná plazma. miazga.

925. Oxid uhličitý sa pri výmene plynov v pľúcnych alveolách viaže na: hem. globín. plazmu. difunduje z krvi do alveolárneho priestoru.

926. Pri zápalových ochoreniach rýchlosť sedimentácie erytrocytov: stúpa. klesá. nemení sa. je nepravidelná.

927. Koľko percent vody obsahuje krvná plazma?. 91-92%. 80-90%. 70-80%. 93-97%.

928. K funkciám červených krviniek patrí: prenos dýchacích plynov. prenos živín. udržiavanie pH. termoregulácia.

929. Kyslík sa v červených krvinkách viaže na: hem. aglutinogén. železo. hemoglobín.

930. Červené krvinky nemajú jadro: u všetkých cicavcov. u všetkých vtákov. u žiadnych stavovcov. majú jadro len u rýb a obojživelníkov.

931. Pre bunky červených krviniek cicavcov je charakteristické, že: nemajú žiadne organely. majú diskovitý tvar. nemajú jadro. obsahujú hemoglobín.

932. Červené krvinky majú približnú životnosť: 12 dní. 120 dní. 1200 dní. viac ako 1200 dní.

933. Červené krvinky sa tvoria: v kostnej dreni. na začiatku embryogenézy aj v pečeni. na začiatku embryogenézy aj v lymfatických uzlinách. v slezine.

934. Červené krvinky zanikajú: v pečeni. v slezine. v lymfocytoch. v miazgových uzlinách.

935. Hematokrit je: množstvo krvných buniek. množstvo bielych krviniek. pomer červených krviniek k bielym krvinkám. podiel červených krviniek v celkovom objeme krvi.

936. Kto má väčší počet červených krviniek v rovnakom objeme krvi: žena. muž. majú rovnaký počet. počet závisí len od veku.

937. Trombocyty sa tvoria: v pečeni. v slezine. v lymfatických uzlinách. v kostnej dreni.

938. Na zastavení krvácania sa podieľajú procesy: vazokonstrikcie. hemokoagulácie. aglutinácie. aktivácie trombocytov.

939. Čo znamená proces vazokonstrikcie?. ide o reakciu cievy pri poranení. ide o proces prechodu červenej krvinky do tkanív. je to reakcia aglutinogénu s aglutinínom. je to premena fibrinogénu na fibrín.

940. Čo znamená proces hemokoagulácie?. je to vyšetrenie pred transfúziou. je to proces usádzania červených krviniek. je to tvorba krvnej zrazeniny. je to reakcia cievy na poranenie.

941. Ktoré z uvedených orgánov sa podieľajú na imunite?. týmus (detská žľaza). slezina. lymfatické uzliny. kostná dreň.

942. Detská žľaza - týmus slúži na: dozrievanie T-lymfocytov. dozrievanie L-lymfocytov. likvidáciu opotrebovaných červených krviniek. produkciu hormónov.

943. Pre detskú žľazu - týmus platí, že: je centrálnym orgánom lymfatického systému. dozrievajú v nej T-lymfocyty na imunokompetentné bunky. v dospelosti je lymfatické tkanivo nahradené tukovým. v dospelosti sa mení na slezinu.

944. Miazgová sústava je tvorená: systémom otvorených miazgových ciev. systémom tenkých kapilár, ktoré vyúsťujú do krvného obehu. miazgovými uzlinami. pečeňou.

945. Hrudníkový miazgovod vyúsťuje do: do miazgových uzlín. priamo do srdca. do pečene. žilového krvného obehu.

946. Ktoré z uvedených orgánov sa zúčastňujú obranných reakcií?. lymfatické uzliny, pečeň, Langerhansove bunky. krv (biele krvinky), týmus, lymfatické uzliny. uzliny, pečeň, nadobličky. týmus, uzliny, podžalúdková žľaza.

947. Za bunkovú imunitnú reakciu sú zodpovedné: B-lymfocyty. T-lymfocyty. lymfocyty, ktoré dozrievajú v týmuse. plazmatické bunky.

948. B-lymfocyty v organizme zabezpečujú: bunkovú imunitu. protilátkovú imunitu. cytotoxickú reakciu. alergickú reakciu.

949. Za protilátkovú imunitnú odpoveď sú zodpovedné: T-lymfocyty. B-lymfocyty. H-lymfocyty. pamäťové bunky.

950. Reakciu antigénu s protilátkou môžeme porovnať s reakciou enzýmu: s hormónom. s ribozómom. s kovom. so substrátom.

951. K orgánom miazgovej sústavy dospelého človeka patria: uzliny. rozptýlené miazgové tkanivo. slezina. týmus.

952. Prirodzená (vrodená) odolnosť voči určitej nákaze je podmienená: len T-lymfocytmi. len B-lymfocytmi. geneticky. aktívnou imunitou.

953. Pasívne protilátky sú také ktoré: si organizmus vytvorí po infekcii. si organizmus vytvorí po vakcinácii. ktoré do organizmu dodáme hotové, alebo sú získané od matky. ktoré sa vytvoria po prekonaní infekčnej choroby.

954. Zápalové procesy sa v krvi prejavia: zrýchlenou sedimentáciou. spomalenou sedimentáciou. zvýšením počtu bielych krviniek. zvýšením počtu červených krviniek.

955. Leukémia je ochorenie: pri ktorom sa do krvného obehu dostávajú nezrelé biele krvinky vo veľkom počte. ktoré môže mať akútny alebo chronický priebeh. pri ktorom dochádza k zníženiu počtu červených krviniek. pri ktorom dochádza k riziku vykrvácania.

956. Anémia sa prejavuje: poklesom počtu bielych krviniek. zvýšením počtu červených krvinniek. zvýšením počtu bielych krviniek. poklesom počtu červených krviniek.

957. Základný počet krvných skupín u človeka je: 2. 3. 4. 5.

958. Krvná skupina ľudí sa rozpoznáva podľa antigénov: na povrchu bielych krviniek. na povrchu červených krviniek. na povrchu krvných doštičiek. v krvnej plazme.

959. Ak je aglutinogén B a aglutinín anti A, jedná sa o krvnú skupinu: B. A. 0. AB.

960. O akú krvnú skupinu sa jedná ak aglutinogén je A a aglutinín anti-B?. A. B. 0. AB.

961. Ak je na erytrocytoch aglutinogén A aj B a v plazme nie je aglutinín jedná sa o skupinu: B. A. 0. AB.

962. AK na erytrocytoch nie je aglutinogén a v plazme sa vyskytuje aglutinín anti-A aj anti-B jedná sa o krvnú skupinu: B. A. 0. AB.

963. Aké krvné skupiny je možné podať pacientovi s krvnou skupinou AB?. AB. A. 0. B.

964. Aké krvné skupiny je možné podať pacientovi s krvnou skupinou 0?. AB. A. 0. B.

965. Rh faktor je súčasťou: ľudského séra. povrchu bielych krviniek. povrchu červených krviniek. ľudskej plazmy.

966. Rh faktor je lokalizovaný na povrchu: všetkých somatických buniek. červených krviniek. bielých krviniek. pohlavných buniek.

967. Okysličená krv z pľúc prúdi: do pravej komory srdca. do ľavej komory srdca. do pravej predsiene. do ľavej predsiene.

968. Veľký (telový) krvný obeh začína: v pravej srdcovej komore. v ľavej srdcovej komore. v pravej srdcovej predsieni. v ľavej srdcovej predsieni.

969. Počas srdcového cyklu sa strieda: systola komôr a diastola predsiení. systola predsiení a diastola komôr. systola pravej časti a diastola ľavej časti srdca. systola a diastola.

970. Z pľúc sa okysličená krv vracia: tromi pľúcnymi žilami do ľavej predsiene. štyrmi pľúcnymi žilami do ľavej komory. štyrmi pľúcnymi žilami do ľavej predsiene. tromi žilami do pravej predsiene.

971. Stenu srdca tvoria vrstvy: epikard - osrdie. myokard - svalovina. mezokard - medzisrdcie. endokard - vnútrosrdie.

972. Trojcípa chlopňa oddeľuje: pravú predsieň od pravej komory. pravú predsieň od ľavej komory. ľavú predsieň od ľavej komory. ľavú predsieň od pravej komory.

973. Do pravej predsiene priteká: okysličená krv hornou a dolnou dutou žilou. odkysličená krv hornou a dolnou dutou žilou. odkysličená krv z telového obehu. okysličená krv z pľúcneho obehu.

974. Žily sú cievy, ktoré: privádzajú krv do srdca. privádzajú krv do pravej časti srdca. transportujú iba odkysličenú krv. majú chlopne.

975. Tepny sú cievy, ktoré: privádzajú krv do ľavej časti srdca. transportujú iba okysličenú krv. odvádzajú krv zo srdca. majú hrubšie steny ako žily.

976. Vlásočnice sú cievy, ktoré. Tvoria distribučný systém ciev. Sú tvorené len jednou vrstvou buniek. Zabezpečujú látkovú výmenu medzi krvou a tkanivami. Tvoria otvorenú sústavu ciev.

977. Vencovité tepny tvoria: sieť ciev okolo alveol. vlastný srdcový obeh. krvný obeh v obličkách. sieť vlásočníc kdekoľvek v organizme.

978. U zdravého človeka je priemerný počet tepov za minútu: 50. 70. 90. 100.

979. Minútový objem srdca je: množstvo krvi prečerpané cez srdca za 1 minútu. množstvo krvi, ktoré sa okysličí za 1 minútu. v priemere 5 litrov krvi. v priemere 2 litrov krvi.

980. Krvný tlak sa meria: spirometrom. tonometrom. na ramennej žile. na ramennej tepne.

981. Celková plocha vlásočníc pre látkovú výmenu u človeka je cca: 100 m2. 1000m2. 10 000m2. 100 000m2.

982. Aorta vystupuje: z ľavej predsiene. z ľavej komory. z pravej komory. z pravej predsiene.

983. Malý (pľúcny) krvný obeh začína: v pravej predsieni srdca. v pravej komore srdca. v ľavej komore srdca. v pľúcach.

984. V ktorých hlavných žilách prúdi okysličená krv: v žiadnej. v aorte. v pľúcnych žilách. v pečeňovej.

985. Dvojcípa (mitrálna) chlopňa sa nachádza medzi: pravou predsieňou a pravou komorou. ľavou predsieňou a ľavou komorou. pravou predsieňou a ľavou komorou. pravou komorou a ľavou predsieňou.

986. Polomesiačikové chlopne sa nachádzajú: na začiatku pľúcnice. na začiatku srdcovnice (aorty). medzi komorami a tepnami. medzi predsieňami a komorami.

987. Vrátnicový obeh zabezpečuje prietok krvi: obličkami. pľúcami. pečeňou. srdcom.

988. Základnou stavebnou aj funkčnou jednotkou obličky je: Henleho kľučka. nefrón. nefrit. glomerulus.

989. Tvorba prvotného moču prebieha. v obličkovom teliesku. pri glomerulárnej filtrácií. v Bowmanovom púzdre. v kanálikoch nefrónu.

990. Definitívny moč sa tvorí: v zberných kanálikoch. v Bowmanovom púzdre. v Henleho kľučke. v procese spätnej resorpcie.

991. Aké priemerné množstvo tekutín prejde denne obličkami človeka?. 17 litrov. 700 litrov. 170 litrov. 200 litrov.

992. Ktoré zložky primárneho moču sa vstrebávajú do krvi: sodík. kyslík. voda. glukóza.

993. Homeostáza je: stagnácia vo vývoji organizmu. stabilný prietok krvi v srdci. rovnaký genóm u matky a potomka. stálosť vnútorného prostredia organizmu.

994. Aké látky nesmie obsahovať moč zdravého človeka?. krv a hnis. žiadne bielkoviny a cukry. veľa bielkovín. zvýšené množstvo cukrov.

995. Čím sa odlišuje močová rúra ženy od močovej rúry muža?. je oveľa kratšia. je rovnako dlhá, ale jej časť je uložená v brušnej dutine. zabezpečuje iba odovzdávanie moču. nie je medzi nimi rozdiel.

996. Prečo dochádza k častejším infekciám močového mechúra u žien ako u mužov?. lebo ženy majú oveľa kratšiu močovú rúru. lebo močový mechúr je u žien menší. lebo vývod močovej rúry u žien je v blízkosti análneho otvoru. ženy sú náchylnejšie v dôsledku menštruačného cyklu.

997. Vylučovacia sústava človeka pracuje na princípe: filtrácie krvi v obličkách. exkrécie krvi do obličiek. resorpcie krvi z obličiek. dialýzy krvi v obličkách.

998. Oblikové telieska na nachádzajú: v dreni obličiek. v kanálikoch obličky. v kôre obličiek. v nadobličkách.

999. Zberné kanáliky nefrónu vyúsťujú do: močového mechúra. obličkových kalichov. obličkovej panvičky. odvodnej tepničky.

1000. Fyziologická kapacita močového mechúra je: 100 - 150 cm3. 200 - 300 cm3. 250 - 450 cm3. 500 - 600 cm3.

1001. Dialýza znamená. prečistenie krvi prostredníctvom prístroja. umelá filtrácia krvi. znížená funkcia obličiek. prechod bielych krviniek do tkanív.

1002. Sfarbenie kože spôsobuje pigment: keratín. melanín. tubulín. melatín.

1003. Význam kožného pigmentu je v tom, že: zachytáva ultrafialové žiarenie. podieľa sa na termoregulácii. chráni zamšu pred mechanickým poškodením kože. sfarbuje kožu.

1004. V koži človeka sa nachádzajú receptory: tepla, chladu, tlaku, dotyku a bolesti. tepla a hmatu. polohy a rovnováhy, hmatu a bolesti. termoreceptory, rádioreceptory a mechanoreceptory.

1005. Medzi prídatné orgány kože človeka patria: len vlasy, nechty a chlpy. len vlasy a nechty. vlasy, nechty, chlpy, kožné žlazy a mliečné žlazy. len vlasy, nechty, chlpy a kožné žlazy.

1006. Základnou anatomickou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je: neurit. nefrón. neurón. nerv.

1007. Neurit zabezpečuje vedenie vzruchov: odstredivo. dostredivo. obidvomi smermi. nevedie vzruchy.

1008. Dendrity sú: dlhé výbežky neurónu. krátke rozvetvené výbežky neurónu. krátke výbežky neuritu. prepojenia dvoch neurónov.

1009. Myelínová pošva. obaľuje axón. obaľuje aj dendrity. obaľuje len telo neurónu. obaľuje neurogliá.

1010. Synapsia zabezpečuje: prenos nervového vzruchu cez neurónu. prenos nervového vzruchu medzi neurónmi. uchovanie informácie v CNS. tvorbu nových neurónov.

1011. Reflex je: prenos informácie po nervovom vlákne. funkčná jednotka nervovej sústavy. odpoveď organizmu na podnet. vrodená reakcia.

1012. Pre chrbticovú miechu platia tvrdenia: vnútri je sivá hmota, biela je na povrchu. sivá hmota má tvar motýlích krídel. biela hmota je tvorená zväzkami nervových vláken. sivú hmotu tvoria telá neurónov.

1013. Mozgovomiechový mok vypĺňa: priestor medzi tvrdou mozgovou plenou a pavúčnicou. mozgové komory a centrálny miechový kanál. 2 komory v prednom mozgu. miechový kanál a priestor medzi mozgovými plenami.

1014. Ku ktorej skupine nervov patrí blúdivý nerv?: hlavové nervy. hrudné nervy. miechové nervy. autonómne nervy.

1015. Počet hlavových nervov človeka je: 7 párov. 14. 20. 12 párov.

1016. Počet krčných miechových nervov človeka je: 7 párov. 10. 12. 8 párov.

1017. Driekových miechových nervov je: 10 párov. 7 párov. 5 párov. 8 párov.

1018. Vývojovo najmladšou časťou centrálneho nervového systému je: medzimozog. stredný mozog. mozgová kôra. predĺžená miecha.

1019. Ktorá časť mozgu je centrom riadenia činnosti vnútorných orgánov?. predĺžená miecha. podložko (hypotalamus). mozgová kôra. mozoček.

1020. Nervové centrum pre udržiavanie rovnováhy tela sa nachádza: v mozgovej kôre. v predĺženej mieche. v medzimozgu. v mozočku.

1021. Prenos nervových vzruchov zabezpečujú. len neuróny. neuróny a neurogliá. neuróny a myofibrily. receptory.

1022. Centrum koordinácie pohybu človeka je uložené: v medzimozgu. v talame. v mozočku. v predĺženej mieche.

1023. Mozoček sa podieľa na riadení: koordinácie pohybu. motorických reflexov. udržiavaní rovnováhy tela. mimiky tváre.

1024. Mozgové komory sú: 2. 4. 6. 3.

1025. Na miechový kanál nadväzuje mozgová komora: I. paralelne II. a III. III. IV.

1026. Mozgomiechovým mokom je vyplnený: miechový kanál. mozgové komory. priestor medzi plenami. priestor pri hypofýze.

1027. Predĺžená miecha sa podieľa na riadení: koordinácie pohybu. mimiky tváre. životne dôležitých reflexov. činnosti srdca a ciev.

1028. Most (pons) zabezpečuje: riadenie koordinácie pohybu a rovnováhy tela. riadenie reflexov trávenia. prepojenie miechy a mozočku s vyššími oddielmi mozgu. riadenie nepodmienených reflexov.

1029. Mozog a miechu obaľujú: tvrdá plena. pavúčnica. cievovka. cievnatka.

1030. Poznáme nasledovný počet miechových nervov: 30 párov. 31 párov. 32 párov. 28 párov.

1031. Podmienené reflexy sa od nepodmienených líšia tým že: nie sú vrodené. môžu sa vytvárať celý život. môžu zaniknúť. sú charakteristické len pre človeka.

1032. Hormóny sú látky, ktorých chemickým základom sú: tuky. fosfolipidy. biekoviny. cukry.

1033. Základným princípom hormonálnej regulácie je: aktivácia biochemických procesov. inhibícia biochemických procesov. princíp spätnej väzby. udržiavanie stálej hladiny hormónu.

1034. Endokrinné žlazy vylučujú svoj sekrét do: krvi. okolitých tkanív. miazgy. mozgového - miechového moku.

1035. Inzulín sa tvorí: v Langerhansových bunkách pečene. v Langerhansových bunkách pankreasu. v Malpigiho bunkách nadobličiek. v Purkyňových bunkách mozočka.

1036. Ktorá žlaza vylučuje hormón melatonín?. predný lalok hypofýzy. zadný lalok hypofýzy. pankreas. epifýza.

1037. V dreni nadobličiek sa tvorí: androgenné hormóny. kortizón. adrenalín a noradrenalín. kortizón a hydrokortizón.

1038. Tyreotropný hormón vylučuje: štítna žľaza. hypofýza. epifýza. nadoblička.

1039. Adrenalín pôsobí na: prekonávanie stresu. zvýšenie krvného tlaku. zvýšenie hladiny krvného tlaku. nervovú sústavu utlmujúco.

1040. Pohlavný dimorfizmus u žien spôsobujú hormóny: progesterón. testosterón. folikuly stimulujúci hormón. estrogény.

1041. Na zvládnutí stresu sa podieľajú hormóny: nadobličiek. štítnej žlazy. hypofýzy. epifýzy.

1042. Ktorý hormón zabezpečuje zniženie koncentrácie glukózy v krvi?. glukagón. inzulín. adrenalín. amygdalín.

1043. Ktorý hormón zabezpečuje štiepenie glykogénu v pečeni a tvorbu glukózy z aminokyselín?. glukóza. inzulín. adrenalín. glukagón.

1044. Hladinu cukru v krvi reguluje: glukóza. inzulín. adrenalín. kortizón.

1045. Najväčší vplyv na spätnú rezorbciu vody v obličkových kanáloch má hormón: vazopresín. adiuretín. oxytocín. glukagón.

1046. Pre somatotropný hormón platí: je to rastový hormón. tvoria sa v prednom laloku hypofýzy (v adenohypofýze). je druhovo špecifický. je nedostatok v puberte spôsobuje akromegáliu.

1047. Pri zvýšenej tvorbe rastového (somatotropného) hormónu môžu nastať poruchy: nanizmus. kretenizmus. gigantizmus. akromegália.

1048. Gonádotropné hormóny sú: hormóny epifýzy. hormóny pohlavných žliaz. hormóny, ktoré stimulujú činnosť pohlavných žliaz. sú hormóny adenohypofýzy.

1049. Epifýza je endokrinná žľaza, ktorá: sa nachádza v medzimozgu. sa nachádza v mozočku. produkuje hormón melatonín. produkuje somatotropné hormóny.

1050. Nedostatok hormónu štítnej žlazy v detstve sa prejaví: nanizmom. kreténizmom. strumou. akromegáliou.

1051. K hormónom kôry nadobličky patria: glukokortikoidy. adrenalín a noradrenalín. mineralokortikoidy. androgénne hormóny.

1052. K hormónom drene nadobličky patria: adrenalín a noradrenalín. protistresové hormóny. protiinfekčné hormóny. glukokortikoidy.

1053. Termoreceptory zaraďujeme medzi: mechanoreceptory. fotoreceptory. chemoreceptory. rádioreceptory.

1054. Proprioreceptory sú receptory, ktoré: sú roztrúsené v zamši. prinášasjú informácie o polohe tela. nachádzajú sa v svaloch a šľachách. zachytávajú informácie o zmene tlaku.

1055. Zvuk zachytávame pomocou: rádioreceptorov. mechanoreceptorov. proprioreceptorov. exteroreceptorov.

1056. Ktoré možnosti uvádzajú správne príklady na mechanoreceptory: statický receptor. Cortiho orgán. proprioreceptory. sluchové kostičky.

1057.Cortiho orgán sa nachádza: v obličkách. vo vnútornom uchu. vo vonkajšom uchu. v blanitom labyrinte slimáka.

1058. Eustachova trubica zabezpečuje: vnímanie polohy tela. vyrovnávanie tlaku medzi strednou ušnou dutinou a nosohltanom. chvenie bubienka pri vnímaní zvuku. ochranu hlasiviek.

1059. Ušný bubienok sa nachádza medzi: vonkajším zvukovodom a stredným uchom. stredným uchom a slimákom. Eustachovou trubicou a stredným uchom. slimákom a Eustachovou trubicou.

1060. Sluchové kostičky prenášajú zvuk postupne smerom: bubienok - nákovka, kladivko - strmienok. bubienok - kladivko - nákovka - strmienok. kladivko - nákovka - strmienok - bubienok. bubienok - strmienok - kladivko - nákovka.

1061. Vnútorné ucho tvorí: Eustachova trubica. slimák a polkruhové kanáliky. tri sluchové kostičky a slimák. blanitý slimák.

1062. Ktorými receptormi na sietnici oka rozlišujeme farbu?. tyčinkami. čapíkmi. chromatínom. chlorofilom.

1063. Kde sú uložené receptory na vnímanie polohy tela?. v medzimozgu. vo vnútornom uchu. v strednom uchu. v predĺženej mieche.

1064. Videnie človeka je: jednorozmerné. dvojrozmerné. trojrozmerné. štvorrozmerné.

1065. Teplo a chlad vnímame: jedným typom receptorov. dvoma typmi receptorov. troma typmi receptorov. štyrmi typmi receptorov.

1066. Človek rozlišuje nasledovné základné pachy: hnilobný, korenistný, spáleninový, živočišny, ovocný, kvetinový. hnilobný, voňavý, sírový, mŕtvolný. ovocný, príjemný, odporný, voňavý, kyslatý. príjemný a nepríjemný.

1067. Pre sietnicu oka platí: je tvorená zmyslovými bunkami čapíkmi a tyčinkami. čapíky sú na farebné videnia. tyčinky vnímajú hlavne intenzitu svetla. žltá škvrna na sietnici je tvorená výlučne čapíkmi.

1068. Zrakový analyzátor je schpopný registrovať svetelné vlny v rozsahu: 700 - 800nm. 500 - 800nm. 400 - 700nm. 500 - 1000nm.

1069. Zrakom získame z prostredia informácií: viac ako 90%. 80%. 70%. 60%.

1070. Miestom najostrejšieho videnia v oku je: sietnica. dúhovka. žltá škvrna. sklovec.

1071. Zrenica slúží na: zaostrovanie obrazu. reguláciu množstva svetla prichádzajúceho do oka. vyživovanie oka. farebné videnie.

1072. Slepá škvrna označuje: poruchu videnia. miesto na sietnici, kde sú iba čapíky. miesto na sietnici, kde sú iba tyčinky. miesto na sietnici, kde chýbajú fotoreceptoy.

1073. Šošovka zabezpečuje: akomodáciu oka. lámanie svetelných lúčov, aby sa zbiehali na sietnici. prenos obrazu na sklovec. farebné videnie.

1074. Daltonizmus znamená: farbosleposť. neschopnosť rozlišovať červenú a zelenú farbu. vnímanie len v šedých odtieňoch. neschopnosť zaostrovať obraz.

1075. Signálom pre sluch sú zvukové vlny s frekvenciou: 16 - 20 000Hz. 10 - 2 000Hz. 5 - 10 000Hz. 10 - 30 000Hz.

1076. Koľko receptorov bolesti sa nachádza v priemere na 1 cm2 kože: 5 -10. 20 - 50. 50 - 150. 150- 300.

1077. Kedy sa u žien začínajú tvoriť vajíčka?. počas embryonálneho štádia vývinu. v puberte. po narodení. po dosiahnutí schopnosti reprodukcie.

1078. Spermiogenéza u muža začína: pred narodením. po narodení. v puberte. po zahájení pohlavného života.

1079. Spermie žijú približne: 12 hodín. 24 hodín. 2 dni. 5 dni.

1080. Koľko spermií vzniká z jednej zárodočnej bunky počas spermiogenézy?. 2. 3. 4. 5.

1081. AIDS je vírusová choroba prenášaná: komármi. nečistými rukami. krvou a pohlavným stykom. vzduchom.

1082. Vzdušnou cestou sa môže prenášať: AIDS. hepatitída. anémia. tuberkulóza.

1083. Prostata je: endokrinný párový orgán. exokrinný nepárový orgán. väzivový nepárový orgán. nie je žľaznatý orgán.

1084. Priemerná dĺžka gravidity (tehotenstva) žien trvá: 260 dní. 270 dní. 280 dní. 290 dní.

1085. V ktorých dňoch menštruačného cyklu je najväčšia pravdepodobnosť oplodnenia ženy?. 12-16. 17-21. 22-26. 27-31.

1086. Pohlavie jedinca je určené: v prvom mesiaci embryonálneho vývoja. v treťom mesiaci embryonálneho vývoja. pri narodení. v momente oplodnenia.

1087. Vajíčkovod je vystlaný: riasinkovým epitelom. dlaždicovým epitelom. cylindrickým epitelom. endotelom.

1088. V priebehu reprodukčného obdobia ženy dozrieva striedavo vo vaječníkoch približne: 300 vajíčok. 400 vajíčok. 500 vajíčok. 600 vajíčok.

1089. . . . .

1090. Žlté teliesko vo vaječníku produkuje hlavne hormón: estrogény. progesterón. luteotropný hormón. testosterón.

1091. Žlté teliesko sa tvorí: na obličke. v semenníku. na vaječníku. v placente.

1092. Žlté teliesko produkuje progesterón: do 4 mesiaca tehotnosti. do 6 mesiaca tehotnosti. počas celej gravidity. neprodukuje progesterón.

1093. K vnútorným pohlavným orgánom ženy patria: vaječníky a maternica. vaječníky, vajíčkovody, maternica a pošva. len vaječníky. vaječníky, vajíčkovody a maternica.

1094. Ovariálny cyklus zahŕňa fázy: ovogenézu, folikulovú a ovulačnú. folikulovú, ovulačnú, luteínovú. ovulačnú a menštruačnú. progresívnu a regresívnu.

1095. Uterinný cyklus zahŕňa fázy: menštruačnú, proliferačnú, sekrečnú a ischemickú. ovulačnú, proliferačnú a sekrečnú. folikulovú, priloferačnú, sekrečnú a ovulačnú. sekrečnú, menštruačnú, proliferačnú a ischemickú.

1096. K uhniezdeniu vajíčka v stene maternice (nidácii) dochádza u človeka: do 2 dní p oplodnení. 2-4 dni po oplodnení. 6-7 dni po oplodnení. po viac ako 10 dňoch po oplodnení.

1097. Počas vnútromaterincového vývinu zabezpečuje výživu, dýchanie a exkréciu plodu: blastocysta. placenta. amnion. pupočná šnúra.

1098. Placenta je s maternicou spojená prostredníctvom: choriových klkov. pupočnej šnúry. je jej súčasťou. samostatným krvným obehom.

1099. Embryonálny vývin u človeka trvá: od 1.-5. týždeň vývinu. od 1.-6. týždeň vývinu. od 1.-8. týždeň vývinu. od 1.-10. týždeň vývinu.

1100. Fetálny vývin plodu u človeka trvá: od 6.-20. týždeň vývinu. od 9.-35. týždeň vývinu. od 9.-40. týždeň vývinu. od 10.-40. týždeň vývinu.