O hmote môžeme povedať: že prejavom každej formy existencie hmoty je jej pohyb v priestore a čase existuje vo forme poli že sa nemôže meniť z látky na pole existuje v nekonečnom množstve odlišných foriem má schopnodť konať prácu je napriklad gravitačne pole existuje vo forme látok môže sa meniť z jednej formy na druhú.
Sústava látok: je homogénna, ak má vo všetkých svojich častiach rovnake vlastnosti je izolovana, ak je oddelena od okolia tak, že je zabranene výmene častic , pričom môže dôjsť k výmene energie s okolím môže byť homogénna, heterogénna alebo koloidna je uzavreta , ak je oddelena od okolia tak , že je zabranene výmene častic, pričom môže dojsť k výmene energie s okolim ak je tvorena len molekulami rovnakeho gruhu je to chemické indivíduum tvorena plynmi predstavuje heterogénnu zmes ask nemá vo všetkých častiach rovnake vlastnosti, je sústava rôznorodá, napriklad roztok NaCl v destilovanej vode ktorá obsahuje rozptýlené častice väčšie ako 1.10-7 m je sústava heterogénna .
Ak v kadičke rozpustime NaCl v destilovanej vode, vznikne: bezfarebný roztok uzavretá sústava pravý roztok roztok elektrolytu otvorená sústava izolovaná sústava chemicky čistá látka homogénna sústava.
Destilovana voda sa od pitnej vody liši: chemickým zloženim obsahom anionov obsahom kationov tým že destilovana voda je silný elektrolyt a pitna voda je slaby elektrolit tým , že pítna voda je chemické individuum a destilovana voda nie je chemické indivíduum neliši sa ničím tým, že destilovana voda je chemicky čista látka a pitná voda je chemické individuum schopnosťou tvoriť vodikove väzby .
Erlenmeyerovu banku naplníme doplna destilovanou vodou a uzatvoríme ju. Obsah nádoby je: sústava , ktora má vo všetkych častiach rovnaké vlastnosti chemicky čistá látka chemické individuum uzavretá sústava sústava otvorená heterogénna sústava izolovaná sústava homogénna sústava.
O sústave latok platí: ak má vo všetkých miestch rovnaké vlastnosti nazyvame ju sústava rovnoroda alebo heterogénna že homogénne oblasti heterogénnej sústavy sa nazyvajú fázy je izolovana , ak steny zabraňujú výmene energie a častíc medzi sústavou a okolím môže byť otvorená, uzavretá alebo izolovaná ak sa v sústave nachadzajú častice len jednej látky, ide o chemicky čistú látku ak vznikne rozpustenim KCL vo vode , je to chemicky čistá látka že je koloidná, ak je veľkosť rozptylených častíc v rozmedzí 1.10-7 až 1.10-12 m môže byť heterogénna, napríklad zmes čistých plynov.
Pitná voda je : pravý roztok zložená len z molekúl H2O homogénna zmes zmes chemických látok nepravý roztok suspenzia chemické indivíduum heterogénna zmes.
čistá morská voda: nie je pravý roztok nie je chemicky čistá látka je zložena z viacerých fáz je uzatvorená sústava má chemické zloženie rovnaké ako pitná voda je oproti pitnej vode bohatšia o minerálne látky je homogénna zmes je heterogénna zmes .
Destilovana voda je: chemicky čistá látka chemické individuum homogénna látka dobré rozpúšťadlo iônových zlúčenín dobré rozpúšťadlo nepolárnych látok zložená z molekúl H2O silný elektrolyt látka, ktorá nie je elektrolyt .
Elektrony: rovnakých atômov sa podieľajú na tvorbe nepolárnej väzby (napr. v molekule N2) hovoríme o ních, že sú v zakladnom stave, ak majú najnižšiu energiu obsadzujú jednotlivé hladiny v atome podľa ich klesajúcej energie môžu byť odturhnuté od atomu a vznikajú pri tom aniony patria medzi elemenárne častuce atomu a majú zaporný náboj ich počet v atome sa vždy rovná počtu neutronov v atomoch sa nachadzaju v priestoroch, ktoré označujeme ako orbitály ktoré sa nachadzaju v priestoroch , ktoré označujeme ako orbitály.
Roztok bielkoviny vo vode: nie je pravy roztok je koloidny roztok je chemicky čistá látka je pravy roztok obsahuje rozptýlené častice, ktorých priemer je 1.10-7 až 1.10-9 obsahuje bielkovinu disociovanú na aminokyseliny je stabilizovaný hydratačným obalom je heterogénna zmes .
Základnou štruktúrnou jednotkou látky je: proton elektron atom nukleon hmota zlúčenina každé chemicke individuum molekula, napr H2.
Chemické individuum môže byť: roztok NaCl v destilovanej vode len zlučenina Al2O3 elektron pitna voda morska voda prvok alebo zlúčenina len prvok.
Proton je častica: ktorá má jeden elementarny kladny naboj ktorá má jeden elementarny zaporny náboj ktorá nepatrí medzi nukleony ktorá patrí medzi nukleony ktorá vznikne z atomu vodíka pribratim jedneho elektronu ktorá vznikne z molekuly vodíka stratou jedneho elektronu ktorá vznikne z atomu vodíka stratou jedneho elektronu elektroneutralna.
Nuklidy 1,1H , 1,2H , 1,3H sú izotopy majú rovnaký počet protonov majú rovnaký počet neutronov majú rôzny počet nukleonov majú rôzny počet elektronov majú rôzny počet neutronov majú rôzny počet protonov majú rovnaké protonové číslo.
Nuklidy 16O8 , 17O8 ,18O8: sú v prirode zastupené v rovnakom množstve majú rovnaky počet neutronov majú rovnaky počet nukleonov sú izotopy majú rovnaké protonové aj nukleonove čislo nelíšia sa od seba elektronovou konfiguráciou všetky majú rovnakú hmotnosť majú rovnaky počet elektronov.
Procium , deuterium a tricium: sa líšia protonovym čislom sa líšia nukleonovým číslom sa líšia počtom protonov sa lišia počtom neutronov sa lišía počtom elektronov sú izotopy vody sú rôzne názvy jedného izotopu sa líšia relativnou atomovou hmotnosťou.
Pre hlavne kvantove číslo platí: ak má hodnotu n=4, maximalny počet elektronov v elektronovej vrstve n je 32 so vzrastvom jeho hodnoty rastie energia elektronov možno ho použiť na výpočet energie elektronu v danej energetickej hladine hlavné kvantové čislo dnes známych prvkov nadobúda hodnoty 1 až 7 ma vplyv na veľkosť hraničnej plochy orbitalov ak má hodnotu n=3, maximalny počet elektronov v elektronovej vrstve je 16 označuje sa písmenom l určuje energiu elektronu v atome vodíkapodľa vzťahu En=B.n2.
Pre vedľajšie kvantové čislo platí: vymedzuje hodnoty magnetického kvantového čisla má vplyv na tvar hraničnej plochy orbitalov charakterizuje tvar orbitalu určuje počet elektronových vrstiev v atome nadobuda hodnotyy od -n do +n jeho hodnoty sa označujú písmenami s,p,d,f... sa označuje písmenom n môže nadobudnuť hodnotu 0 až n-1.
Pre magneticke kvantove čislo platy: má hodnoty, ktore sú vymedzene hodnotou vedľajšieho kvantového čisla nadobúda hodnoty od -l do +l , vrátene nulu nadobuda hodnoty +s až -s určuje maximalny počet elektronov vo valenčnej vrstve závisí od neho energia elektronu v atome, ak sa tento nachadza v elektrickom poli závisí od neho energia elektronu v atome, ak sa tento nachádza v magnetickom poli že pre l=3 má hodnoty -3,-2,-1,1,2,3 že pre l=2 môže máť hodnoty -2,-1,0,1,2.
|
